Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, February 27, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/81/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121386331
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:6121386331.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a sudkýň JUDr.
Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcov: 1/ E. N., nar. XX. XX.XXXX, bytom P.
XXXX/XX, Q., 2/ F. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXXX/XX, Q., 3/ U. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom P.
XXXX/XX, Q., 4/ U. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXXX/XX, Q., X/Y. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom
E. XXX, D., 6/ H. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXXX/XX, Q., 7/ N. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom P.

XXXX/XX, Q., 8/ U. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXXX/XX, Q., 9/ P. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom
D. XX/bX, XXXX N., Q., 10/ U. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXXX/XX, Q., 11/ U. L., nar. XX. XX.
XXXX, bytom P. XXXX/XX, Q., 12/ S. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXXX/XX, Q., 13/ B. O., nar. XX.
XX. XXXX, bytom P. XXXX/XX, Q., 14/ H. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXXX/XX, Q., 15/ P. O., nar.
XX. XX. XXXX, bytom A. XXX/X, M., 16/ N. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom, P. XXXX/XX, Q., 17/ D. O.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXXX/XX, Q., 18/ Q. W., nar. XX. XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX, Q., 19/

G.. E. O., nar. XX. XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX, Q., XX/ D. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXXX/
XX, Q., 21/ G.. X. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXXX/XX, Q., 22/ P. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom P.
XXXX/XX, Q., 23/ P. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXXX/XX, Q., 24/ M. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom
P. XXXX/XX, Q., 25/ P. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXXX/XX, Q., 26/ F. Q., nar. XX. XX. XXXX,
bytom P. XXXX/XX, Q., XX/ D. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXXX/XX, Q., zastúpení: Advokátska
kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, Nitra, IČO: 36 868 876, proti žalovanému:

Občianske bytové družstvo Šurany, so sídlom MDŽ č.1, Šurany, IČO: 34 122 729, o zaplatenie 4813,88
eura, o odvolaní žalobcov v 1. až 27. rade proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky (ďalej „súd prvej
inštancie") zo dňa 07. februára 2022 č.k. 4C/61/2021-169 (ďalej „rozsudok súdu prvej inštancie"), takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcov o zaplatenie celkom sumy 4813,88

eura titulom bezdôvodného obohatenia žalovaného za zaplatenia poplatku za správu bytového domu
žalovanému bez dôvodu, zamietol. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v
rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.
1.1. Pri rozhodovaní vychádzal zo zisteného skutkového stavu, z ktorého mal preukázané, že žalobcovia
sú vlastníkmi bytov v bytovom dome, ktorého správu vykonával žalovaný. Q. právo žalobcov vyplýva z
listu vlastníctva číslo XXXX . pre katastrálne územie Q.. Žalobcovia sa žalobou domáhali od žalovaného

sumy 4813,88 eura, a to žalobcovia v 1/ až v 22/ rade, žalobcovia v 24/ až v 27/ rade každý v sume
183,31 eura, žalobca v 23/ rade v sume 47,82 eura, titulom platieb za správu žalovanému ako správcovi
bytového domu nachádzajúceho sa v Q., zapísaného na LV č. XXXX pre kat. úz. Q. na adrese Q. P. a
P. XXXX/XX za obdobie žalobcovia v 1/ až v 22/ rade, žalobcovia v 24/ až v 27/ rade od 01. 06. 2018
do 31. 04. 2020, t.j. za 23 mesiacov po 7,97 eura, spolu u každého z nich v sume 95,64 eura a žalobca
v 23/ rade za obdobie od 01. 11. 2019 do 31. 04. 2020, t.j. 6 mesiacov po 7,97 eura. Za obdobie od

01. 01. 2019 do 31. 12. 2019 u žalobcov v 1/ až v 8/ rade a v 10/ až v 25/ rade a u žalobcu v 27/ rade
príspevok na správu predstavoval u každého z nich 95,64 eura. Za obdobie od 01. 01. 2020 do 30.04. 2020 u žalobcov v 1/ až v 5/ rade a v 7/ až v 15/ rade, v 17/ až v 24/ rade, 26 a 27/ rade zistil,
že príspevok na správu predstavoval u každého z nich 31,88 eura, okrem žalobcu v 26/ rade u ktorého
bol vo výške 27,89 eura, žalobcu v 24/ rade u ktorého bol vo výške 27,89 eura a žalobcu v 8/ rade u

ktorého predstavoval sumu 29,88 eura.
1.2.Vyúčtovaniezarok2019bolovlastníkombytovéhodomuodovzdanévloženímdopoštovejschránky,
za rok 2017 bolo vyúčtovanie doručené jednotlivým vlastníkom, čo potvrdili vlastnoručným podpisom,
taktiež aj za rok 2018.
1.3.Žalovanýneuznalnárokžalobcov,vzniesolnámietkupremlčania,pričompoukázalnaskutočnosť,že

k31.12.2017nebolzapísanývzoznamesprávcov,tedapodľazákonačíslo182/1993Zb.savzťahujúna
neho len ustanovenia § 8a ods. 9 a ods. 10 tohto zákona, ostatné ustanovenia, týkajúce sa predloženia
návrhu plánu opráv, predloženia správy o činnosti a predloženia vyúčtovania spojené s užívaním bytu,
nie sú pre neho záväzné.
1.4. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 100 ods. 1, § 101, § 107 ods. 1,
§ 451, § 454 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 1 ods.

1, § 8 ods. 1, § 8a ods. 1, § 8b ods. 1, ods. 2 zákona číslo 182/1993Zb. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“) .
1.5. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal predovšetkým s námietkou
premlčania, vznesenou žalovaným. Dospel k záveru, že táto námietka nie je dôvodná. Žalobcovia sa
domáhajú vyplatenia platby za správu od správcu, a to od 01. 06. 2018, ktorý bol vyčíslený zo strany

žalovaného vyúčtovaním nákladov od 01. 01. 2018 do 31. 12. 2018 a doručený jednotlivým žalobcom
po 30. 04. 019, z čoho vyplýva, že žalobcovia sa dozvedeli výšku príspevku na správu až po doručení
tohto vyúčtovania. Súd podotýka, že žalobcovia sa domáhajú nároku za obdobie od 01. 06. 2018 do
31. 04. 2020, pričom mesiac apríl má len 30 dní, teda nárok žalobcov má byť správne vyčíslený nie do
neexistujúceho dátumu 31. 04. 2020, ale zrejme do 30. 04. 2020. Nič však nemení na skutočnosti, že

žalobcovia si svoj nárok uplatnili v zákonom stanovenej lehote, pretože premlčanie sa počíta odo dňa
nasledujúceho po doručení vyúčtovania, t.j. od 01. 05. 2019, pričom žaloba bola podaná 12. 06. 2021,
v rámci plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby.
1.6. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že žalobcovia, ako vlastníci
bytov, sa domáhajú voči správcovi bytového domu, žalovanému, vyplatenia (vrátenia) poplatku za

správu, z dôvodu, že správca nedodržal svoje povinnosti podľa § 8a ods. 2 zákona o vlastníctve
bytov, keď nepredložil do 30.novembra bežného roka plán opráv na nasledujúci kalendárny rok. Z
predložených dôkazov, ako aj z vyjadrení žalovaného vyplynulo, že žalovaný k 31.12.2017 nebol
zapísanýdozoznamusprávcov,takžesanaňhonevzťahovaliustanovenia§8aods.9/aods.10/zákona.
Napriek tomu žalovaný vykonával tie činnosti, ktoré mal správca vykonávať z dôvodu, že zo strany

vlastníkov nebola uzavretá zmluva o výkone správy s novým správcom, preto mu prináleží poplatok za
správu. V predmetnom konaní sa domáhali vydania bezdôvodného obohatenia žalobcovia v 1/ až v 27/
rade, pričom z príslušného LV č. XXXX . pre katastrálne územie Q. vyplýva, že žalobcovia v 2/, v 4/, v
6/, v 8/, v 10/ až v 14/, v 17/ až v 24/, a v 26/ rade spolu so svojimi manželmi, resp., manželkami, okrem
žalobcu v 3/ rade vystupujú jeho deti D. I. a G.. P. I., každý v podiele 1/4, u žalobcu v 9)/rade nie je

zrejmé o koho sa jedná, pretože v žalobe je označený ako P. P. a na liste vlastníctva je uvedený Q. T.,
ako aj pri žalobcovi v 27/ rade figuruje W. D. v podiele 1/2 a O. W. v podiele 1/2.
1.7. Ďalej dôvodil, že z ustanovenia § 8b ods. 1 zákona o vlastníctve bytov je nesporné, že správu
bytovéhodomusprávcavykonávasamostatne,vmenevlastníkov,naúčetvlastníkovbytovanebytových
priestorov a ide o priame zastúpenie a zástupca vo vzťahu k tretím osobám realizuje svoje vlastné

vyhlásenie vôle, a to v mene a na účet zastúpeného. V prejednávanej veci nositeľom hmotnoprávneho
nároku sú jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Dôvodí, že žalobu, ktorou
sa vlastníci bytov domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia titulom vyplatenia platby za správu
správcovi, majú podať všetci vlastníci predmetných bytov. Ak ide o byt, ktorý je v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov, dospel k záveru, že v takomto prípade sa jedná o bežnú vec podľa § 145 ods.

1Občianskehozákonníka,ktorúmôževybaviťkaždýzmanželov.Opačnýprípadjevšak,keďsadomáha
vydania nároku len jeden zo spoluvlastníkov, resp. nie je zrejmé kto sa domáha vydania bezdôvodného
obohatenia, ako je to u žalobcu v 9/ rade. Ak nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcov, nie je
možné žalobnému nároku vyhovieť, tak ako to bolo aj v tomto prípade, pretože otázku aktívnej vecnej
legitimácie nie je možné v konaní zhojiť.

1.8. Žalobu zamietol z vyššie uvedených dôvodov a o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods.
1 Civilného sporového poriadku (zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“) tak, že v konaní plne
úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súdprvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 1 a 2 CSP.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli odvolaním žalobcovia v 1/ až 27/ rade. Dôvodili tým, že súd
prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/
CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
(§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky

procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm.
g/ CSP), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365
ods. 1 písm. h/ CSP).
2.1. Nestotožnili sa so záverom súdu prvej inštancie o nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcov.
Zmluva o výkone správy je zmluvou odplatnou a navyše spotrebiteľskou (rozhodnutie Veľkého senátu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Vcdo /5/2019 z 28. 04. 2021). Je preto zrejmé, že

ak správcom je podnikateľ, svoju činnosť vykonáva za účelom dosahovania zisku. Tomu zodpovedá
aj ustanovenie § 8a ods. 1 písm. e/ zákona o vlastníctve bytov, ktoré určuje ako povinnosť uviesť
odmenu správcu ako „Platby za správu“. Zároveň v ustanovení § 8b tohto zákona sú uvedené
prípady, kedy správca nemá nárok na platby za správu. Tieto platby sú preto nesporne majetkovým
priamym prospechom správcu. Poplatok za správu nespadá do kategórie prostriedkov získaných z

úhrad za plnenia od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ani do kategórie prostriedkov
fondu prevádzky, údržby a opráv, preto tento poplatok nie je majetkom všetkých vlastníkov bytov, ale
samostatným nárokom správcu voči každému jednotlivému vlastníkovi bytu. V tejto súvislosti poukázali
na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 6Cdo/218/2018, ktorý prejednával žalobu jedného
z vlastníkov bytov voči správcovi titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Ani súd prvej inštancie,

ako ani odvolací súd nevzhliadli nedostatok aktívnej legitimácie žalobkyne a žalobe bolo vyhovené. V
otázke vecnej aktívnej legitimácie poukázali aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II.
ÚS 302/2018 zo dňa 20. februára 2020. Žalobcovia sú toho názoru, že predmetný právny názor súdu
prvej inštancie v otázke aktívnej legitimácie žalobcov je nesprávny a napĺňajúci odvolací dôvod podľa
§ 365 ods. 1 písm. f/, písm. h/ CSP.

2.2. Vytýkajú súdu prvej inštancie, že neskúmal, či si správca splnil zákonnú povinnosť podľa § 8 ods. 3
zákona o vlastníctve bytov viesť prostriedky vlastníkov bytov oddelene od jeho vlastného účtu. Ani jeden
z účtov, na ktorý žalobcovia platili platby správcovi nie je vedený v prospech, resp. na meno vlastníkov
bytov. Tieto účty sú vo vlastníctve žalovaného. Poplatky za správu boli žalovaného poukazované
na bankové účty vo vlastníctve žalovaného, preto je právny názor súdu prvej inštancie, že „aktívne

legitimovanými v tomto konaní by mohli byť majitelia účtu domu, teda vlastníci bytov a nebytových
priestorov v dome“ zjavne nesprávny.
2.3. Žalobcovia ďalej uviedli, že v žalobe nesprávne označili list vlastníctva, avšak už na pojednávaní
dňa 08. 02. 2022 túto chybu v písaní opravili s tým, že správne má byť uvedený list vlastníctva č. XXXX
pre katastrálne územie Q.. Preto nie je správny záver súdu prvej inštancie, že nevie o koho sa jedná vo

vzťahu k žalobcovi v 9. rade, ktorý je v žalobe označený ako P. P. a na LV je uvedený Q. T. Už v žalobe
je žalobkyňa v 9. rade označená ako P. P., rod.d Q., nôr. XX. XX. XXXX, bytom D. XXbX N., Q., pričom
na LV je uvedená pod por. Č. XX ako Y. P. r. Q., nôr. XX. XX. XXXX. Vo vzťahu k tejto žalobkyni došlo
iba k zmene priezviska z dôvodu rozvodu a následného uzavretia manželstva a presťahovania sa do Q..
Záver súdu prvej inštancie je nesprávny aj z dôvodu, že z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že T. Q. je

vlastníčkou bytu č. XX. Žalobkyňa v 9. rade P. P. je na liste vlastníctva uvedená pod poradovým číslom
XX a vlastní byt č. XX, ide teda o úplne inú fyzickú osobu. Navyše P. P. je výlučnou vlastníčkou bytu
a preto záver súdu o tom, že nároku sa domáha iba jeden spoluvlastník, nie je správny. Z uvedeného
vyplýva nesprávnosť zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie z vykonaných dôkazov.
2.4. Žalobcovia v podanom odvolaní vytýkajú súdu nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku,

v čom vidia odvolací dôvod podľa písm. b/ a f/ CSP. Nedostatočné odôvodnenie vidia v tej časti rozsudku,
ktorá sa týka záveru súdu prvej inštancie o nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcov v prípade,
ak byt je v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov. Súd prvej inštancie je toho názoru, že žalobcami
musia byť všetci, aj podieloví spoluvlastníci. Žalobcovia sa s týmto záverom nestotožnili dôvodiac,
že nie je rozhodujúce, či je vlastníkom jedna osoba, alebo viacero osôb, nakoľko poplatok za správu

bytového domu je počítaný na byt, nie na počet jeho vlastníkov. Ak je viac vlastníkov jedného bytu,
sú solidárnymi dlžníkmi voči správcovi a ak uhradí ktorýkoľvek z nich poplatok za správu, plnil tak
za všetkých. V tejto súvislosti poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
2Cdo/80/2002 podľa ktorého: „každý zo spoluvlastníkov má v zásade právo nerušene držať spoločnúvec. Jeho právo je obmedzené len rovnakým právom ostatných spoluvlastníkov. Z toho potom plynie,
že každý zo spoluvlastníkov je oprávnený podať žalobu a domáhať sa voči tretej osobe vypratania
celej nehnuteľnosti... právne postavenie spoluvlastníka je tu obdobné postaveniu jedného zo solidárnych

veriteľov, z ktorých podľa § 513 Občianskeho zákonníka každý má právo sám žiadať os plnenie celého
dlhu, teda aj právo podať žalobu na zaplatenie dlhu. Na základe tohto možno konštatovať, že niet
dôvodu na zamietnutie žaloby spoluvlastníka na vypratanie a vydanie spoločnej veci len poukázaním na
nedostatok jeho aktívnej legitimácie“. Rozhodnutie sa týka vypratania a vydania spoločnej veci, avšak
v otázke aktívnej legitimácie len jedného zo spoluvlastníkov veci dáva jasnú odpoveď, že ktorýkoľvek

z podielových spoluvlastníkov bytu sa môže domáhať vydania celého dlhu od správcu bytového domu.
Zároveň poukázali aj na ustanovenie § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj na ustanovenie § 513
Občianskeho zákonníka. Je preto zrejmé, že napadnutý rozsudok v tejto časti vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a je tým naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP.
2.5. Navrhujú rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe žalobcov v plnom rozsahu vyhovieť, resp.
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalovaný k odvolaniu žalobcov v písomnom vyjadrení poukázal predovšetkým na ustanovenie §
8a ods. 9 zákona o vlastníctve bytov a poukazuje na skutočnosť, že zákon dáva prechodné obdobie
zúčastneným stranám zmluvy na úpravu si svojich vzťahov, avšak aj v tomto období po 31. 12. 2017
sa má správca správať a vykonávať činnosť len podľa zákonom určených ustanovení. Žalovaný preto

po 01. 01. 2018 vykonával „faktickú“ správu bytového domu, pričom zo zákona mal povinnosť až do
uzavretia zmluvy o výkone správy s novým správcom, t.j. do 30. 04. 2020 zabezpečovať prevádzku
bytového domu a odstraňovať poruchy a chyby v bytovom dome. Do tohto vymedzenia prevádzky určite
nepatrí povinnosť správcu predkladať plán opráv a vyúčtovanie žalovaný m. Vyúčtovanie a správa o
činnosti tvoria jeden celok a prípadná sankcia sa môže uplatniť iba vtedy, ak sa vlastníkom nepredloží

ani jedno z nich. Keďže žalovaný predložil vyúčtovanie za jednotlivé roky, potom neprichádza do úvahy
uplatnenie sankcie. Navyše platná zmluva medzi sporovými stranami vylučuje nároky z bezdôvodného
obohatenia. Z toho plynie skutočnosť, že ani sami žalobcovia, vzhľadom na petit žaloby, nepovažujú na
jednej strane vzťah medzi žalobcami a žalovaným za zmluvný vzťah, pričom vzápätí ho považujú za
zmluvný vzťah pri uvádzaní ich nárokov tri roky dozadu v petite žaloby, v čom si protirečia.

3.1. V danom prípade o bezdôvodné obohatenia na strane žalovaného nemôže ísť, pretože za celé
obdobie vykonával „faktickú“ správu domu s tým, že mu žalobcovia dobrovoľne platili za poskytované
službypoplatok.Žalovanýprijallegitímnepredmetnýpoplatok,keďžeposkytovalslužbybytovémudomu.
3.2. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie o neakceptovaním ním vznesenej námietky
premlčania. Poukázal na ustanovenie § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Plán opráv na rok 2018

mal žalovaný predložiť do 30. 11. 2017 a žalobcovia sa dozvedeli o tom, že ho nepredložil už 01. 12.
2017, koniec lehoty pripadol na 02. 12. 2019. Správu o činnosti za rok 2017 mal žalovaný predložiť do
31. 05. 2018, žalobcovia sa o nepredložení dozvedeli 01. 06. 2018, koniec lehoty bol dňa 01. 06. 2020.
Plán opráv na rok 2019 mal byť predložený do 30. 11. 2018, koniec premlčacej lehoty bol 01. 12. 2020.
Správa o činnosti za rok 2018 mala byť predložená do 31. 05. 2019, koniec premlčacej lehoty pripadol

na 01. 06. 2021. Plán opráv za rok 2020 mal byť predložený do 30. 11. 2019, premlčacia lehota uplynula
dňa 01. 12. 2021. Správu o činnosti za rok 2019 mal žalovaný predložiť do 31. 05. 2020, keďže však
„faktickú“ správu ukončil ku dňu 30. 04. 2020 nebol povinný túto správu predložiť. Predloženie plánu
opráv na rok 2019 a 2020 vzhľadom na neuzavretie zmluvy o výkone správy, nebol povinný predložiť.
3.3. V závere uviedol, že žaloba nemá nič spoločné s dobrými mravmi. Žalobcom boli poskytované

služby žalovaným v plnej miere, žalobcovia chcú vrátiť peniaze za to, že im spravoval byt a dom, pričom
vediac, že nepodpísali novú zmluvu o výkone správy, nezaložili si spoločenstvo, neurobili nič, ale hlavné
je, že sa domáhajú vrátenia poplatku.
3.4. Rozsudok súdu prvej inštancie navrhuje ako vecne správny potvrdiť.

4. Žalobcovia v reakcii na vyjadrenie žalovaného sa s tvrdeniami žalovaného nestotožnili. Taktiež
poukázali na ustanovenie § 8 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov, ako aj na prechodné ustanovenia
tohto zákona uvedené v § 32e ods. 2. Namietal, že žalovaný nepreukázal, že bol skutočne vyčiarknutý
zo zoznamu správcov. Opakovane poukazujú na sankcie za porušenie povinnosti správcu. Je úplne
irelevantné obdobie od 01. 01. 2017 do 30. 06. 2017, nakoľko v tomto čase bola platne uzavretá zmluva,

poukazujú však na zjavný rozpor v tvrdení žalovaného, že sa na neho vzťahu len dve ustanovenia
zákona, ale poplatok za správu sa na neho vzťahu. Ide o zmätočnú argumentáciu žalovaného. Zákon
žiadnu „faktickú“ správu nepozná. Taktiež poukazuje na rozporné tvrdenie žalovaného, že konal bez
zmluvy a následne tvrdí, že z platnej zmluvy bezdôvodné obohatenie nevzniká. Žalovaný pri svojejargumentácii ustanovenia § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý pri vedomom bezdôvodnom
obohatení priznáva premlčaciu dobu tri roky. Z jeho tvrdení vyplýva, že síce vyúčtovania predložil v
zákonnej lehote, ale správy o činnosti a plány opráv nepredložil. Vyjadrenia o rozpore s dobrými mravmi

podanej žaloby, neakceptovali a zdôraznili, že o zániku zmluvy o správe nemali vedomosť. Navrhujú ich
odvolaniu v plnom rozsahu vyhovieť.

5. Žalovaný v podanom vyjadrení zotrval na svojich tvrdeniach, uviedol, že k 31. 12. 2017 nespĺňal
podmienky, aby bol zapísaný do zoznamu správcov, preto zmluva bola zo zákona ukončená ku dňu 30.

06. 2018. Žalovaný aj po tomto termíne, až do 30. 04. 2020 vykonával tie činnosti, ktoré mu zákon ukladá
a preto má nárok na poplatok a nemohol sa bezdôvodne obohatiť.

6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,
účinný od 01. 07. 2016, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech
ktorej bolo rozhodnutie vydané a v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení,

že odvolanie spĺňa náležitosti § 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie,
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 ods.1 CSP, § 380 ods.1 CSP), skutkovým stavom tak,
ako ho zistil súd prvej inštancie (383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a s verejným
vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je pre nesprávne právne posúdenie a nevykonanie dôkazov podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušiť a

podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. V preskúmavanej veci sa žalobcovia domáhajú vrátenia poplatku za správu bytového domu, ktorý
zaplatili žalovanému, ako správcovi, za obdobie rokov 2018, 2019 a 2020. Dôvodili tým, že žalovaný,
ako správca bytového domu, si nesplnil svoje povinnosti, nepredložil plán opráv a správu o činnosti,

preto mu podľa § 8a ods. 4 zákona o vlastníctve bytov, poplatok za správu nepatrí. Keďže žalobcovia mu
tento poplatok zaplatili, žalovaný sa na ich úkor bezdôvodne obohatil a preto žiadajú toto bezdôvodné
obohatenie vydať.
7.1. Súd prvej inštancie žalobu žalobcov zamietol dôvodiac nedostatkom vecnej aktívnej legitimácie,
nakoľko stranami sporu neboli všetci vlastníci bytového domu.

7.2. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa nestotožnili žalobcovia a rozsudok súdu prvej inštancie napadli
odvolaním.

8. Odvolací súd, po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo, odvolania
žalobcov, dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho

posúdenia veci a nevykonania dôkazov, ako aj z dôvodu jeho predčasného vydania, nie je správne, z
ktorého dôvodu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

9. Odvolatelia, žalobcovia, v podanom odvolaní namietajú nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku,
v dôsledku nedostatočného odôvodnenia nedostatku vecnej aktívnej legitimácie a nevyporiadania sa

s argumentáciou žalobcov. Odvolací súd, predtým ako preskúmal napadnutý rozsudok, skúmal, či súd
prvejinštancienezaťažilkonanievadoukonania,namietanoužalovanou,spočívajúcouvnedostatočnom
odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
9.1. Žalobcovia v podanom odvolaní namietajú nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, dôvodiac
jeho nedostatočným odôvodnením v časti absencie vecnej aktívnej legitimácie, v čom vidia procesnú

vadu konania v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Odvolací súd poukazuje na stálu rozhodovaciu
prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v danom prípade konkrétne na rozhodnutie sp.zn.
3Cdo 118/2016, v ktorom dovolací súd uviedol, že: „nepreskúmateľnosť rozhodnutia bola už
dávnejšou judikatúrou najvyššieho súdu (R 111/1998) považovaná za procesnú vadu („inú vadu
konania“), nezakladajúcu prípustnosť dovolania. Správnosť takého nazerania na právne dôsledky

nepreskúmateľnosti potvrdili viaceré rozhodnutia ústavného súdu o sťažnostiach proti tým rozhodnutiam
najvyššieho súdu, ktoré zotrvali na právnych záveroch súladných s R 111/1998 (viď napríklad
rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015 a III. ÚS 288/2015). Ústavný súd v náleze z 30.
januára 2013 sp. zn. III. ÚS 551/2012 konštatoval, že „sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil
k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku

nezakladá vadu konania podľa § 237 O.s.p., ale len tzv. inú vadu konania podľa § 241 ods. 2 písm.
b/ OSP.“. Obdobne argumentoval ústavný súd v uznesení zo 14. januára 2015 sp. zn. III. ÚS 1/2015
a tiež v uznesení z 26. augusta 2015 sp. zn. I. ÚS 364/2015. Na rokovaní občianskoprávneho kolégia
najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 3. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právnaveta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods.
2 písm. b/ OSP. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie
dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania

podľa § 237 ods. 1 písm. f/ OSP“. Toto stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016.
9.2. Uvedené stanovisko sa vzťahuje aj vady konania pred súdom prvej inštancie, na ktoré odvolací
súd musí prihliadať aj bez návrhu. Civilný sporový poriadok, upravuje odvolací dôvod, odňatie
možnosti konať pred súdom v ustanovení § 365 ods.1 písm. b/ CSP, a po jeho zistení umožňuje

odvolaciemu súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP napadnuté rozhodnutie zrušiť. Odvolací súd po
preskúmaní napadnutého rozsudku v danej veci však nezistil žalovanou namietanú vadu konania,
pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie obsahovalo náležitosti § 220 ods. 2 CSP, obsahovalo dôvody
a úvahy, na základe ktorých v danej veci rozhodol.
9.2.1.Súdprvejinštancievnapadnutomrozsudkuodôvodnilsvojnázorazáveroabsenciivecnejaktívnej
legitimácie žalobcov, keď tvrdil, že všetci vlastníci, podieloví spoluvlastníci musia byť stranou sporu.

Keďže v danom prípade absentovali niektorí vlastníci bytov, resp. podieloví spoluvlastníci, dospel k
záveru o nedostatku vecnej aktívnej legitimácie. Z tohto dôvodu nie je možné konštatovať, že súd prvej
inštancie svoj názor neodôvodnil dostatočným spôsobom.

10. Súd prvej inštancie zamietnutie žaloby založil na nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcov,

keď prijal záver, že stranou sporu, ktorá žiada vydanie bezdôvodného obohatenia titulom neoprávnene
zaplatenéhopoplatkuzasprávusprávcovibytov(žalovanému),musiabyťvšetcivlastnícibytov,podieloví
spoluvlastníci, okrem bezpodielového spoluvlastníka manželstve, nakoľko ide o bežnú záležitosť, ktorú
môže vyriešiť aj jeden z manželov. Odvolací súd sa s týmto záverom nestotožnil.
10.1. Je nesporné, že porušenie povinnosti správcu podľa § 8a ods. 2 zákona o vlastníctve bytov zakladá

právny následok v podobe straty nároku na odmenu za správu, a to až do momentu predloženia správy o
svojej činnosti, resp. vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia spojené s
užívaním bytov. Z interpretácie tohto zákona je zrejmé, že v určitých záležitostiach, týkajúcich sa správy,
vystupujú vlastníci bytov voči správcovi ako samostatné právne subjekty (napr. pokiaľ ide o vyúčtovanie
služieb a fondu prevádzky, ktoré správca rozúčtuje voči každému vlastníkovi osobitne), kým v iných

veciach majú zasa vlastníci postavenie solidárnych dlžníkov (napr. pri vymáhaní škody voči správcovi).
Vzhľadom na povahu povinnosti, ktorá je zabezpečovaná ustanovení § 8a ods. 4 zákona o vlastníctve
bytov je namieste aplikovať ustanovenie § 512 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
10.2. Pokiaľ ide o predloženie správy o činnosti, aj tu možno hovoriť o deliteľnom plnení, resp. povinnosti
správcu predložiť správu o svojej činnosti každému vlastníkovi bytu individuálne. Ak by sa totiž aplikoval

na tento záväzok ustanovenie § 511, resp. § 513 Občianskeho zákonníka o solidárnom záväzku, viedlo
by to možno k absurdnému dôsledku, keď by si správca splnil svoju informačnú povinnosť voči jednému
vlastníkovi v dome s tým, že jeho povinnosť voči ostatným by zanikla. Takýto záver, priečiaci sa logickej
argumentácii nie je možné prijať.
10.3. Z deliteľnej povahy plnení voči jednotlivým vlastníkom bytov v bytovom dome potom vyplýva, že

strata nároku na odmenu sa viaže vo vzťahu k postihnutému vlastníkovi individuálne. Hoci poplatok za
správusúpovinníplatiťvšetcivlastnícivdome(ichvýškanazákladedohodymôžebyťrôzna),pozastaviť
vyplácanie odmeny správcovi je oprávnený vždy len ten vlastník bytu, ktorého porušenie povinnosti
správcu podľa § 8a ods. 2 zákona o vlastníctve bytov sa priamo dotklo (komentár zákona o vlastníctve
bytov Valachovič a kolektív).

10.4. Z uvedeného teoretického rozboru ustanovenia § 8a ods. 4 zákona o vlastníctve bytov je preto
potrebné vyvodiť záver, že v prípade deliteľného plnenia, ktorým v zmysle tejto teórie je aj poplatok za
správu, je možné, aby v prípade porušenia povinnosti správcu, resp. v prípade vymáhania nedôvodne
zaplateného poplatku za správu, boli stranou sporu iba tí vlastníci, ktorí sa cítia byť dotknutí na svojich
právach a uplatnili si tento nárok individuálne. Nie je možné v tomto prípade hovoriť o solidárnej

zodpovednosti. Z uvedeného dôvodu, preto záver súdu prvej inštancie o absencii vecnej aktívnej
legitimácie pre neúčasť všetkých vlastníkov bytov, resp. podielových spoluvlastníkov, nie je správny.

11. Odvolací súd sa nestotožnil ani so záverom súdu prvej inštancie o neakceptovaní námietky
premlčania, vznesenej žalovaným. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že premlčanie sa počíta odo dňa

nasledujúceho po doručení vyúčtovania, t.j. od 01. 05. 2019, pričom žaloba bola podaná 12. 06. 2021, v
rámci plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Súd prvej inštancie nerozlišoval v danom prípade
objektívnu (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a subjektívnu (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka)premlčaciu lehotu. Už z tohto pohľadu jeho záver je predčasný, nakoľko bez posúdenia subjektívnej
premlčacej lehoty nie je možné dospieť k takémuto záveru.

12. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie po prijatí záveru o absencii vecnej aktívnej legitimácie,
sa meritom veci, t.j. samotným žalobným nárokom žalobcov nezaoberal, nevykonal v tomto smere
žiadne dokazovanie, odvolací súd nemal dostatok možností a dôvodov na potvrdenie, resp. zmenu
napadnutého rozsudku. Z uvedeného dôvodu preto nemal inú možnosť, ako napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

13. V ďalšom konaní si súd prvej inštancie v prvom rade ujasní predmet konania, t.j. titul, na
základe ktorého sa žalobcovia domáhajú zaplatenia žalovanej sumy. V prípade, ak titulom vrátenia
sumy bude bezdôvodné obohatenie žalovaného, súd prvej inštancie posúdi žalovaným vznesenú
námietku premlčania tak z pohľadu ustanovenia § 107 ods. 1, ako z pohľadu ustanovenia § 107 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Následne, po vyhodnotení dôvodnosti námietky premlčania sa bude zaoberať

samotným žalobným návrhom, vyzve strany sporu na predloženie prostriedkov procesného útoku a
procesnej obrany. Až následne vo veci opätovne rozhodne, pričom v rozhodnutí sa bude zaoberať
i tvrdeniami a námietkami žalobcov uvedených v podanom odvolaní, ako aj tvrdeniami žalovaného,
uvedené v podanom vyjadrení k odvolaniu. Rozhodnutie riadnym spôsobom, spĺňajúc náležitosti a
podmienky ustanovenia § 220 CSP odôvodní tak, aby v prípade podaného odvolania mohlo byť

odvolacím súdom preskúmateľné.

14.Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).