Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 26, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 3CbZm/795/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514218468
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Hrušovská, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2016:1514218468.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudcom Mgr. Martinou Hrušovskou, PhD. v právnej veci žalobcu: ČSOB

Leasing,a.s.,sosídlomPanónskacesta11,85201Bratislava,IČO:35704713,zast.Malata,Pružinský,
Hegedüš & Partners s.r.o., Prievozská 4/B, Bratislava proti žalovanému 1. M. P. G..M..B.., IČO: XX XXX
XXX, U. XX, Č. a 2. M. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, Č. o námietkach žalovaných, o zaplatenie
7.754,89 Eur s príslušenstvom zo zmenky, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd zmenkový platobný rozkaz č. k. 1Zm 505/2014-25 zo dňa 17.06.2015
p o n e c h á v a v platnosti v celom rozsahu.

II. Žalobcovi sa náhrada trov konania o námietkach nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Tunajší súd zmenkovým platobným rozkazom č. k. 1Zm 505/2014-25 zo dňa 17.06.2015 uložil
žalovanému 1. ako priamemu zmenkovému dlžníkovi a žalovanému 2. ako zmenkovému ručiteľovi
povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne ako prvému majiteľovi zmenky zmenkovú sumu
7.754,89 Eur so 6% - ným úrokom od 02.07.2013 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 26,52 Eur a náhradu
trov konania v sume 1.067,42 Eur.

2. Žalovaní podali v zákonnej lehote námietky a zmenkový platobný rozkaz žiadali zrušiť. Námietky

odôvodnili tým, že zo strany žalobcu voči žalovaným sa jedná o podvod a úžeru z dôvodu, že žalobca po
ukončení leasingového vzťahu odpredal predmet leasingu za šrotovú cenu vo výške 1.350,- Eur, pričom
v tej dobe bola priemerná cena podobného stroja v rozmedzí od 7.000,- Eur do 9.000,- Eur. Tiež namietol
žalovaný 2., že takú zmenku, za ktorú má zaplatiť 1. júla 2013 sumu 7.954,- Eur, nikdy nepodpísal. K
námietka pripojili Protokol o odovzdaní a prevzatí stroja a internetovú inzerciu.

3. Žalobca považoval námietky za irelevantné, zakladajúce sa na zavádzajúcich a neurčitých tvrdeniach

a žiadal zmenkový platobný rozkaz potvrdiť. Poukázal na to, že predmet leasingu bol ohodnotený
znaleckým posudkom a následne za trhovú cenu predaný a jeho hodnota bola v zmenkovej sume
zohľadnená.Tiežuviedol,ženámietkapravostipodpisuniejedôvodná.Podpisžalovaného2.nazmenke
ako konateľa vystaviteľa a aj ako avala je totožný s podpismi na vyplňovacom zmenkovom prehlásení
k zmluve, leasingovej zmluve, VZP, dohode o platbách k zmluve a protokole o prevzatí predmetu
financovania, ktoré súdu predložil.

4. Na prejednanie námietok nariadil súd v zmysle § 175 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (OSP), v znení platnom do 22.12.2015, pojednávanie.S účinnosťou od 01.07.2016 bol OSP zrušený a nahradil ho zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok ( CSP). Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Konania o zmenkovom platobnom rozkaze začaté

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
V čase rozhodovania súdu o námietkach už bolo s účinnosťou od 23.12.2015 zákonom č. 438/2015 Z.
z. ustanovenie § 175 z OSP vypustené. Zmenkový platobný rozkaz však bol žalovanému doručený do
dňa účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., preto súd podľa prvej vety § 372y ods. 2 OSP postupoval podľa
doterajších predpisov.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, oboznámením sa s obsahom
listinných dokladov, založených v súdnom spise.

6. Žalovaní sa na pojednávanie nedostavili, doručenie predvolania na termín pojednávania mali riadne
vykázané. Svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s prejednaním v ich neprítomnosti. Súd vec prejednal

a rozhodol v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. v ich neprítomnosti. Vzhľadom na koncentračnú zásadu,
ktorou sa v zmysle § 175 ods. 3 OSP konanie o námietkach riadi, nebola týmto postupom súdu odňatá
žalovaným možnosť konať pred súdom, keďže na iné skutočnosti, než boli v námietkach uvedené, súd
prihliadať nemôže.

7. Žalobca prvopisom zmenky, ktorú ako vlastnú zmenku vystavil žalovaný 1. v Bratislave dňa 7. októbra
2011 preukázal, že sa žalovaný zaviazal bez protestu zaplatiť žalobcovi dňa 01. júla 2013 zmenkovú
sumu vo výške 7.954,89 Eur. Žalovaný 2. predmetnú zmenku podpísal ako ručiteľ.

8. V prípade zmenkového konania ide o tzv. skrátené konanie, kedy za predpokladu, že žalobca ( majiteľ

zmenky ) predloží v prvopise zmenku ( originál zmenky ), o pravosti ktorej niet dôvodu pochybovať, a
ďalšie listiny potrebné na uplatnenie svojho práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový platobný rozkaz.
Nakoľko tieto zákonné predpoklady boli v danom prípade splnené, súd zmenkový platobný rozkaz vydal.

9. Žalovaní boli v zmysle § 175 ods. 1 OSP povinní podať námietky do 3 dní od doručenia zmenkového

platobného rozkazu a uviesť v nich všetko, čo proti platobnému rozkazu namietajú. Na námietky podané
neskôr nie je možné v zmysle § 175 ods. 3 OSP prihliadať.

10. Predložením prvopisu zmenky, ktorá má všetky náležitosti predpísané v ustanovení čl. I. § 75
zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. ( ďalej zmenkový zákon ), žalobca svoje práva zo

zmenky preukázal. Na tom základe súd vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorým o jeho návrhu rozhodol.
Podaním námietok sa zmenkový platobný rozkaz nezrušil, v ďalšom konaní súd už preto len posudzoval,
či je obrana žalovaného, vyjadrená v námietkach, dôvodná a či ním tvrdené a preukázané skutočnosti
spôsobili úplný alebo čiastočný zánik jeho povinnosti poskytnúť žalobcovi plnenie zo zmenky. V tomto
štádiu konania preto dôkazné bremeno ťaží už len žalovaného 2. a on musí preukázať, či sú splnené

podmienky k tomu, aby bol zmenkový platobný rozkaz celkom alebo sčasti zrušený.

11. Zmenka bola riadne vystavená a žalovanými podpísaná, má všetky náležitosti predpísané v čl. I. §
75 zmenkového zákona a keďže nebola v čase splatnosti zaplatená, nie je možné tvrdiť, že sa žalobca
zaplatenia domáha bezdôvodne.

12. Z údajov uvedených na prvopise zmenky má súd za to, že žalovaná zmenka po formálnoprávnej
stránke vykazuje všetky podstatné náležitosti, ktoré musí vlastná zmenka pre svoju platnosť obsahovať.
Žalovaní zhodne namietali, že žalobca predal predmet leasingu za „šrotovú cenu“ vo výške 1.350,- Eur,
pričom v tej dobe bola priemerná cena podobného stroja v rozmedzí od 7.000,- Eur do 9.000,- Eur a

takéto konanie žalobcu považujú za podvod a úžeru.

13. Navrhovateľ súdu predložil Vyplňovacie zmenk ové prehlásenie k
zmluve č. W., podpísané účastníkmi dňa 07.10.2011 ( ďalej prehlásenie ). Obsahom vyplňovacieho

prehlásenia je dohoda medzi veriteľom a vystaviteľom zmenky o tom, že vystaviteľ zmenky súhlasí
s tým, že v prípade vzniku záväzku leasingového nájomcu, vyplývajúceho z leasingovej zmluvy, je
veriteľ oprávnený doplniť blankozmenku o sumu vo výške rovnajúcej sa maximálne výške nesplatenej
zabezpečenej pohľadávke, vyplývajúcej z leasingovej zmluvy vrátane Všeobecných zmluvnýchpodmienok ( VZP ) ako aj o dátum splatnosti. Navrhovateľ súdu špecifikoval výšku zmenkovej sumy s
poukazom na ust. 4.4.4. písm. b), e) a f) VZP, v súlade s ktorými si uplatnil náhradu škody, škodu vo
výške zostatku istiny a škodu z finančných nákladov. Žalobca predložil finančné vyúčtovanie predčasne

ukončenej zmluvy, z ktorej vyplýva, že v zmenkovej sume je zohľadnený aj výťažok z predaja predmetu
leasingu. Podľa znaleckého posudku č. 59/2013, zo dňa 05.03.2013, znalec V.. F. stanovil všeobecnú
hodnotu predmetu leasingu k tomuto dňu na sumu 2.016,50 Eur s DPH. Následne žalobca predmet
leasingu Kúpnou zmluvou zo dňa 02.04.2013 predal za kúpnu cenu 1.620,- Eur s DPH. Žalobca uviedol,
že predmet leasingu odpredal prvému záujemcovi za jeho trhovú hodnotu a kúpnu cenu zohľadnil vo

finančnom vysporiadaní.

14. V tejto súvislosti súd uvádza, že v zmysle aktuálnej judikatúry sa obvyklou cenou rozumie cena
veci, za ktorú je možné v danom mieste a čase nadobudnúť alebo predať podobnú vec porovnateľnej
veľkosti, vybavenia, veku, vlastností a pod., a to porovnaním uskutočnených predajov podobných vecí.
Žalobca výnos z predaja predmetu financovania v záverečnom finančnom vysporiadaní zohľadnil. Vecou

žalovaných bolo preukázať, že žalobca mal reálnu možnosť predmet financovania predať za vyššiu
cenu, bez ohľadu na žalovanými predloženú inzerciu z webových stránok ohľadne predaja obdobného
stroja, ktorá nie je dôkazom, preukazujúcim obvyklú cenu - ako je vyššie uvedené ako aj reálnu možnosť
predaja za takúto cenu. Žalobcovia však v tomto smere dôkazné bremeno neuniesli.

15. Plneniu na základe zmenky sa žalovaní bránili aj tvrdením, že podpis na predmetnej zmenke nie je
jeho. Žalovaný nesie dôkazné bremeno v konaní o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu
( § 175 O.s.p. ) a je preto povinný preukázať odôvodnenosť svojich námietok a ich vplyv na zmenkový
záväzok. Súd aj túto námietku žalovaných hodnotil ako nedôvodnú s poukazom na vyjadrenie žalobcu,
ktorý súdu predložil vyplňovacie zmenkové prehlásenie k zmluve s podpisom konateľa žalovaného 1.,

leasingovú zmluvu, VZP, protokol o prevzatí predmetu financovania, finančné vyúčtovanie, a doručenky
ohľadom doručenia ukončenia leasingovej zmluvy, ktoré podpísal žalovaný 2. Žalovaní v námietkach len
poukázali na nepravosť svojho podpisu na zmenke, bez preukázania tohto tvrdenia. Z uvedených listín
je zrejmé, že podpis žalovaného 2. na týchto dokumentoch a na zmenke, je už i po laickom posúdení
úplne totožný. Žalovaní vo svojich námietkach neuviedli ani súdu nepredložili žiaden dôkaz, ktorým by

spochybnili platnosť zmenky a pravosť svojho podpisu na zmenke. Hoci o povinnosti predložiť, resp.
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení boli riadne poučení, túto si nesplnili. Žalovaní neuniesli
dôkazné bremeno, ktoré ho ako účastníka v konaní zaťažuje v zmysle vyššie citovaného ustanovenia
§ 120 os. 1 O. s. p.

16. Zmenka je v právnou teóriou obvykle definovaná ako dlžnícky dokonalý cenný papier, ktorým
za predpokladu splnenia prísnych formálnych náležitostí vzniká priamy, bezpodmienečný, nesporný a
abstraktný záväzok určitej osoby zaplatiť majiteľovi zmenky v určitom mieste a čase stanovenú peňažnú
čiastku. I keď sa vystavenie zmenky spravidla opiera o určitý dôvod (kauzu), vzniká zo zmenky špecifický
(zmenkový) právny vzťah, ktorého abstraktný charakter spočíva v tom, že právny dôvod nie je pre

jeho existenciu významný a zo zmenky nevyplýva. Zmenkový záväzok je pritom celkom samostatný
a oddelený od prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom jeho vzniku. Vzhľadom k tomu, že zákon
nerozlišujejednotlivédruhyzmeniekjetrebaivprípadetzv.zmeniekzabezpečovacíchdôvodiť,ženiesú
akcesorickým záväzkom vo vzťahu k záväzku inému. Okolnosť, že podľa dohody účastníkov je účelom
zmenky zabezpečiť splnenie určitého záväzku, sa potom prejaví v okruhu tzv. kauzálnych námietok (čl.

I. § 17 zmenkového zákona), ktorými sa dlžník zo zabezpečovacej zmenky môže brániť povinnosti zo
zmenky plniť. I súdna prax dôvodila, že tzv. zabezpečovacia zmenka ako prostriedok zabezpečenia (nie
zabezpečovací záväzok), je samostatným nárokom, nezávislým dokonca na existencii zabezpečovanej
pohľadávky.

17. Listinné cenné papiere, ku ktorým patrí aj zmenka, sú považované za dokonalé a nesporné. Práva
a povinnosti zo zmenkových vzťahov sú preto definované len samotnou zmenkovou listinou. Pokiaľ
zmenka obsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti, je z formálneho hľadiska platnou a platnou by
ostala aj v prípade, ak by sa preukázalo, že niektoré údaje na nej uvedené nie sú správne alebo pravdivé.
Vzhľadom na abstraktný charakter zmenky vznikne zmenkový záväzok aj v prípade, ak zmenkoví

dlžníci nemajú voči majiteľovi zmenky žiadne mimozmenkové záväzky, nie je preto možné považovať
za dôvodnú námietku, že zmenka nemá kauzu.18. Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj
nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky. Pre hmotnoprávny charakter
zmenkových záväzkov je príznačná ich abstraktnosť, nespornosť a prísnosť. Táto abstraktnosť sa

prejavuje v tom, že je to žalovaný, ktorý musí prípadné námietky vzniesť a musí tiež ich oprávnenosť
jednoznačne preukázať. Ani jednu zo skutočností tvrdených v námietkach proti zmenkovému
platobnému rozkazu žalovaný nepreukázal, rovnako ako nepreukázal ich prípadný vplyv na platnosť,
resp. neplatnosť prijatého zmenkového záväzku, preto k nim nebolo možné z hľadiska zmenkoprávneho
prihliadnuť. Žalovanému sa nepodarilo preukázať, že by jeho povinnosť poskytnúť žalobcovi plnenie

zo zmenky z dôvodov uvedených v námietkach v celom rozsahu, alebo čiastočne zanikla, preto súd
ponechal zmenkový platobný rozkaz proti nim v platnosti v celom rozsahu.

19. Podľa § 151 ods. 1 a 2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je
povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Ak účastník v tejto lehote trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O náhrade trov konania o námietkach súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Nakoľko trovy právneho
zastúpenia si žalobca v zákonnej lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej
nevyčíslil, súd mu ich náhradu s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 veta tretia O.s.p. nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie,
na tunajšom súde, písomne vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má uviesť kto
ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť
podpísané a datované. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd odmietne.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z..