Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/4/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2514203492
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2514203492.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu

JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobcu: ANL, s.r.o., Hollého 23, 921 01
Piešťany, IČO: 36 268 755, zastúpeného splnomocnenkyňou: CHMELO & PARTNERS advokátska
kancelária, spol. s r.o., Royova 9, 921 01 Piešťany, IČO: 47 255 633, proti žalovanému: A. B., nar.
X. novembra XXXX, trvalo bytom B., C. D. XXXX/XXX, zastúpenému splnomocnenkyňou: A-K-K-L
advokáti s.r.o., Grösslingová 50, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 666 622, o
zaplatenie 22.872,10 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 8. júna 2021
č. k. 9C/118/2014–1109, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

41

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol; II. žalovanému priznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 48 ods. 1 a 2, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, § 54 ods. 1 a 2,

§ 631, § 633 ods. 1, § 642 ods. 1 O.z. (zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších
predpisov); § 151 ods.1, § 261 ods. 1, § 470 ods. 1 a 2 CSP (zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku v znení neskorších predpisov) a § 536 a nasl. Obch. z. (zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov). Vecne dôvodil, že žalobou (návrhom na vydanie
platobného rozkazu), doručenou súdu prvej inštancie dňa 20.5.2014, sa žalobca domáhal aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 26.251 eur s úrokom z omeškania 8,25 % ročne zo
sumy 1.200 eur od 25.1.2014 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy

14.296 eur od 9.4.2014 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 10.755
eur od 3.5.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným
19.2.2013 uzatvoril zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola výstavba rodinného domu podľa projektovej
dokumentácie vypracovanej E. F. G., upravenej E. A. H.. V dodatku č. 1 z 20.6.2013 k zmluve o dielo
z 19.2.2013 a v dodatku č. 2 z 24.9.2013 sa dohodli na zmene ceny za dielo. Cena za dielo tak bola
dohodnutá na sumu 120.717 eur. Cena za dielo mala byť žalovaným žalobcovi zaplatená v šiestich
splátkach po ukončení určitých etáp výstavby diela, tak, ako je žalobcom a žalovaným dohodnuté v

bode 4 článku III. Zmluvy o dielo v znení jej dodatkov č. 1 a 2. Žalovaný uhradil žalobcovi 1. splátku
12.000 eur dňa 23.4.2013 - podľa faktúry č. 201302, 2. splátku 12.000 eur tak že dňa 5.7.2013 uhradil
4.500 eur - podľa faktúry č. 201304 a dňa 6.8.2013 sumu 7.500 eur - podľa faktúry č. 201305, 3. splátku
8.000 eur uhradil tak, že dňa 2.9.2013 uhradil sumu 4.000 eur - podľa faktúry č. 201306 a dňa 24.9.2013uhradil sumu 4.000 eur podľa faktúry č. 201307, 5. splátku 30.000 eur dňa 2.12.2013 - podľa faktúry
č. 201312. Na úhradu 4. splátky vo výške 37.962 eur vystavil žalobca žalovanému 4 faktúry - faktúru
č. 201308 na sumu 5.000 eur, ktorú žalovaný uhradil žalobcovi dňa 24.9.2012, faktúru č. 201311 na

sumu 10.000 eur, ktorú žalovaný uhradil dňa 29.10.2013, faktúru č. 201313 na sumu 8.666 eur, ktorú
žalovaný uhradil čiastočne tak , že dňa 5.2.2014 uhradil sumu 3.000 eur, dňa 20.2.2014 uhradil sumu
2.500 eur, dňa 5.3.2014 uhradil sumu 1.166 eur a dňa 13.3.2014 uhradil sumu 800 eur. Žalovaný teda
za uvedenú faktúru zaplatil žalobcovi 7.466 eur. Sumu 1.200 eur žalovaný do dňa podania žaloby
žalobcovi neuhradil. Faktúru č. 201401 na sumu 14.296 eur žalovaný do dňa podania žaloby neuhradil

ani čiastočne. Na úhradu 6. splátky 20.755 eur vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 201402 na sumu
20.755 Eur, z ktorej neuhradená časť predstavuje, po zápočte s preddavkom zloženým žalovaným
sumu 10.755 eur. Žalovaný teda na základe zmluvy o dielo z 19.2.2013 v znení jej dodatkov č. 1 a 2
dlhuje žalobcovi sumu spolu vo výške 26.251 eur. Žalobca splnil svoje povinnosti podľa zmluvy o dielo
z 19.2.2013 v znení dodatkov v č. 1 a 2, predmetné dohodnuté etapy výstavby diela sú ukončené, v
zmysle bodu 4 článok III. Zmluvy o dielo z 19.2.2013 v znení dodatkov č. 1 a 2. Žalovaný svoju povinnosť

zaplatiť žalobcovi dohodnutú cenu za dielo nesplnil riadne a včas. Žalovaný sa voči žalobcovi dostal do
omeškania a žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania podľa príslušných zákonných ustanovení a
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., 1. splátku 12.000 eur dňa 23.4.2013 - podľa faktúry č. 201302.
Súd prvej inštancie vo veci rozhodol platobným rozkazom z 20.4.2015 pod č. k. 9C/118/2014-75, ktorým
vyhovel návrhu na vydanie platobného rozkazu v celom rozsahu. Proti uvedenému platobnému rozkazu

podal v zákonom stanovenej lehote odpor žalovaný. Podanie odporu odôvodnil tým, že nárok žalobcu
považuje v celom rozsahu za nedôvodný, nakoľko podaním z 26.3.2014 (ktorým navrhol vykonať
dokazovanie) oznámil žalobcovi, že v zmysel ust. čl. VIII ods. 1 Zmluvy o dielo odstupuje od zmluvy,
nakoľko zo strany žalobcu došlo k podstatnému porušeniu zmluvy spočívajúcom v nedodržaní termínu
zhotovenia diela (do 30.11.2013) a dielo nebolo vykonávané v zmysle zmluvy a priloženej projektovej

dokumentácie. Zároveň žalovaný žalobcovi oznámil, že netrvá na splnení zmluvných povinností z jeho
strany. Odstúpenie od zmluvy bolo žalobcovi doručené dňa 14.4.2014. Žalobca sa zaviazal ukončiť
práce na diele do 30.11.2013. Ku dňu zaslania odstúpenia od zmluvy nebolo dielo žalovanému riadne
odovzdané, čím žalobca porušil zmluvu podstatným spôsobom. Práce a služby fakturované žalobcom
neboli žalovanému zo strany žalobcu nikdy dodané. Žalobca nesplnil riadne a včas svoje povinnosti

v zmysle zmluvy. Predmetné dohodnuté etapy neboli ku dňu zaslania odstúpenia od zmluvy a ani v
období po uvedenom odstúpení od zmluvy ukončené. 5. splátka ceny za dielo mala byť zaplatená
po dokončení priečok v rodinnom dome, čo žalobca nevykonal a 6. splátka ceny za dielo mala byť
zaplatená po dokončení povrchovej úpravy čo žalobca taktiež nevykonal. Žalovaný navrhol žalobu
zamietnuť. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že úkon žalovaného z 26.3.2014, ktorým

mienil od zmluvy odstúpiť je neúčinný a neplatný. Dôvody odstúpenia neboli dané a neexistovali, a
odstúpenie od zmluvy nebolo žalobcovi oznámené bez zbytočného odkladu po tom ako sa žalovaný o
dôvodoch odstúpenia dozvedel. Žalobca disponuje podrobnými záznamami, ktorými je bez pochybností
preukázateľné, že k vykonaniu všetkých prác žalobcom skutočne došlo.
Podaním z 10.1.2018, doručeným súdu na pojednávaní dňa 24.1.2018 zobral žalobca žalobu v časti

o zaplatenie istiny 3.378,90 eur a úroku z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1.200 eur od
25.1.2014 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 14.296 eur od 9.4.2014 do
zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 10.755 eur od 3.5.2014 do zaplatenia
späť.
Rozsudkom z 24.1.2018 (pod č.k. 9C/118/2014-744) súd prvej inštancie I. konanie v časti o zaplatenie

istiny 3.378,90 eur a úroku z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1.200 eur od 25.1.2014 do
zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 14.296 eur od 9.4.2014 do zaplatenia
a úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 10.755 eur od 3.5.2014 do zaplatenia zastavil.
II. vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. III. žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. IV. Ing. Stanislavovi Oršinovi priznal voči žalobcovi nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100 %. V. Ing. Imrichovi Reichelovi priznal voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. Proti uvedenému rozsudku proti jeho výrokom II. až V. podal odvolanie
žalobca, na základe ktorého odvolací súd (Krajský súd v Trnave) uznesením z 23.4.2019 rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti (výrok II.) a v napadnutých výrokoch III., IV., a V. zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Predmetom ďalšieho konania vzhľadom na právoplatnosť výroku I. rozsudku z 24.1.2018, v ktorej časti
bolo konanie zastavené teda zostala suma 22.872,10 eur bez príslušenstva.
V podaní z 30.7.2020 žalovaný uviedol, že žalobca od neho prijal platby 6.000 eur, 7.000 eur, 4.980 eur
(úhrada faktúry č. 201303), celkovo 34.980 eur, ktorých prijatie mal žalobca opomenúť v žalobe. Navrholvykonať dokazovanie - výsluchom I. B., ako aj detailom pohybu č.l. 957, výdavkovým a príjmovým
dokladom č.l. 958, e-mailom z 20.6.201 č.l. 959, e-mailom z 25.9.2013 č.l. 960 vrátane prílohy č.l. 961.
Žalobca na pojednávaní dňa 3.9.2020 uviedol, že od žalovaného v súvislosti so stavbou rodinného

domu SO01 tak ako bol zakotvený v zmluve o dielo ďalšie sumy uvádzané žalovaným neprijal. Úhrada
sumy 4.971 eur v hotovosti dňa 13.5.2013 bola úhradou za faktúru č. 201303 vystavenú žalobcom v
inej veci a podľa zmluvy o poskytovaní služieb z 3.4.2013, úhrada sumy 3.960 eur zo 7.10.2013 bola
úhradou na faktúru č. 201309 vystavenú žalobcom za práce na objekte na ulici A., ktoré pre žalobcu ako
subdodávateľ vykonal podnikateľ J. H., ktorý mu k tým istým prácam vystavil aj faktúru. Navrhol doplniť

dokazovanie o Faktúru č. 201303 spojenú so Zmluvou o poskytovaní služieb, faktúru č. 201309, faktúru
č. 2013/529 a výpis z účtu z 10/2013, e-mail z 08.11.2012 vrátane prílohy rozpočtu č.l. 974 - 977, e-
mail z 12.03.2014 a položkový rozpočet č.l. 985-989, e-mail z 9.2.2014 č.l. 990 a položkový rozpočet č.l.
991-994,špecifikáciuprácadodávokprestavbuč.l.995-996.Vovyjadreníz16.9.2020žalovanýuviedol,
že na rodinnom dome žalobcom neboli dokončené/riadne zhotovené zvislé konštrukcie, vodorovné
konštrukcie a izolácie, vodorovné a zvislé konštrukcie, elektroinštalácia, posunutím komínového telesa

boli narušené zvislé aj vodorovné konštrukcie taktiež uviedol, že žalobca nemohol vykonať kladenie
podlahovej izolácie a montáž sadrokartónu na 1. NP a 2 NP, práce na sadrokartónoch na 2. NP, nemohol
vykonať kladenie izolácie podláh a práce v interiéri neboli žalobcom vykonané v rozsahu ako podľa
zmluvy mali byť. Poukázal na postupné znižovanie dojednanej ceny diela - rodinného domu dodatkami
č. 1 - 2 ako aj pripravený medzi stranami nepodpísaný dodatok č. 3 (č.l. 1000-1002) vrátane špecifikácie

prác a dodávok č.l. 1003-1004, vrátane výzvy z 3.4.2014 (č.l. 1005-1006) a výsluch konateľa žalobcu v
konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 6C/281/2015 na pojednávaní dňa 12.5.2020. Na
pojednávaní dňa 17.9.2020 žalobca uviedol, že od žalovaného prijal jednotlivé platby ním uvádzané,
avšaknejednalosaoplatbynarodinnýdomprojektSO1- potvrdilprijatiesumycca20.000eur.Maloísťo
platbyzažalobcomvykonanúnízkonapäťovúprípojkuprežalovaného (7.000eur),zavýstavbuoplotenia

zadnej časti pozemku 2.200 eur, objednanie a úhrada geologických prác na pozemkoch žalovaného
žalobcom - 600 eur, za zastupovanie v rokovaniach o uzatváraní zmlúv s Urbárskym spoločenstvom
Banka – 3.200 eur, a vykonávanie kompletnej inžinierskej činnosti (výberové konania na dodanie
rôznych súčastí stavby napr. krb ventilátorom, centrálny vysávač, bazén, garážová brána, vonkajšie
pozinkované schodisko, výplne okien hliníkové, zabezpečenie tepelnej izolácie fasády, výber z rôznych

možných dodávateľov).
Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil skutkový stav: Strany uzavreli dňa 19.2.2013 zmluvu
o dielo, predmetom ktorej bola výstavba rodinného domu podľa projektovej dokumentácie vypracovanej
E. F. G., upravenej E. A. H.. V dodatku č. 1 z 20.6.2013 k zmluve o dielo z 19.2.2013 a v dodatku č. 2 z
24.9.2013 sa dohodli na zmene ceny za dielo. Cena za dielo tak bola dohodnutá na sumu 120.717 eur.

Cena za dielo mala byť žalovaným žalobcovi zaplatená v šiestich splátkach po ukončení etáp výstavby
diela (1. po dokončení betonáže základov, 2. po dokončení obvodových múrov 1. NP, 3. pod dokončení
strechy rodinného domu, 4. po dodávke a montáži výplne otvorov, 5. po dokončení izolácie obvodových
múrov a drevenej fasády, 6. po dokončení povrchovej úpravy vnútorných stien). Termín ukončenia prác
pre časť diela SO 01 Rodinný dom bol dohodnutý na 31.8.2013. V dodatku č. 2 bol dojednaný nový

termín ukončenia prác pre časť diela SO 01 rodinný dom na 30.11.2013. V rámci dojednaného dodatku
č. 2 z 24.9.2013 zmluvné strany uviedli , že sa dohodli na zmene rozsahu vykonania časti diela SO 01
Rodinný dom, z dôvodu že si objednávateľ - žalovaný zabezpečí dodávku materiálu - obvodové murivo
z tehál Heluz hr. 38, na vlastné náklady. V rámci špecifikácie prác a dodávok pre stavbu k dodatku
č. 2 sa uvádza - obvodové murivo z tehál Heluz hr. 38 cm - materiál si objednávateľ zabezpečil na

vlastné náklady /viď zápis v stavebnom denníku z 24.6.2013/. Zo zmluvy o dielo uzavretej podľa § 536 a
nasl. Obch.z. medzi objednávateľom - A. B. a zhotoviteľom - spoločnosťou ANL, s.r.o. zo dňa 19.2.2013
vyplýva, že predmetom tejto zmluvy o dielo je výstavba rodinného domu podľa projektovej dokumentácie
vypracovanej E. F. G., upravenej E. A. H. a toto dielo rodinný dom po dokončení musí zároveň spĺňať
všetky stavebné a technické predpisy a normy, hlavne však musí spĺňať kritériá nízkoenergetického

domu. Zhotoviteľ je povinný dielo vykonať vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a na vlastné
nebezpečenstvom. V zmysle článku I. bodu 2 sa objednávateľ zaviazal, že za riadne zhotovenie diela v
dohodnutom čase plnenia zaplatí zhotoviteľovi cenu v dohodnutej výške a spôsobom podľa ustanovení
článku III. tejto zmluvy. Žalovaný uhradil žalobcovi 1. splátku 12.000 eur dňa 23.4.2013 - podľa faktúry
č. 201302, 2. splátku 12.000 eur tak, že dňa 5.7.2013 uhradil 4.500 eur - podľa faktúry č. 201304

a dňa 6.8.2013 sumu 7.500 eur - podľa faktúry č. 201305, 3. splátku 8.000 eur uhradil tak, že dňa
2.9.2013 uhradil sumu 4.000 eur - podľa faktúry č. 201306 a dňa 24.9.2013 uhradil sumu 4.000 eur
podľa faktúry č. 201307, 5. splátku 30.000 eur dňa 2.12.2013 - podľa faktúry č. 201312. Na úhradu
4. splátky vo výške 37.962 eur vystavil žalobca žalovanému 4 faktúry - faktúru č. 201308 na sumu5.000 eur, ktorú žalovaný uhradil žalobcovi dňa 24.9.2012, faktúru č. 201311 na sumu 10.000 eur, ktorú
žalovanýuhradil dňa29.10.2013,faktúruč.201313nasumu8.666eur,ktorúžalovaný uhradilčiastočne
tak , že dňa 5.2.2014 uhradil sumu 3.000 eur, dňa 20.2.2014 uhradil sumu 2.500 eur, dňa 5.3.2014

uhradil sumu 1.166 eur a dňa 13.3.2014 uhradil sumu 800 eur. Na úhradu 6. splátky 20.755 eur vystavil
žalobca žalovanému faktúru č. 201402 na sumu 20.755 eur. Z tvrdení žalobcu v žalobe, nepopretých
žalovaným, a súdom považovaných medzi stranami za nesporné vyplýva, že žalovaný uhradil žalobcovi
celkovo sumu 94.466 eur. Dňa 14.4.2014 žalovaný odstúpil od zmluvy o dielo z 19.2.2013, ako dôvody
uviedol, že dielo bolo vykonávané v rozpore projektovou dokumentáciou a nebolo žalobcom zhotovené

do dňa odstúpenia od zmluvy. (Žalovaný listom z 26.3.2014 doručeným žalobcovi 14.4.2014 oznámil
žalobcovi odstúpenie od zmluvy o dielo z 19.2.2013 a to v zmysle článku VIII. ods. 1 zmluvy o dielo,
nakoľko zo strany žalobcu došlo k podstatnému porušeniu zmluvy spočívajúcej v nedodržaní termínu
zhotovenia diela do 30.11.2013 v zmysle dodatku č. 2 k zmluve a zároveň nebolo dielo vykonávané v
zmysle ustanovení zmluvy o dielo a priloženej projektovej dokumentácie, k čomu sa zhotoviteľ zaviazal.
Zároveň žalovaný v zmysle článku VIII. ods. 2 zmluvy o dielo oznámil, že naďalej netrvá na splnení

zmluvných povinností zo strany žalobcu. Vyzval žalobcu na odovzdanie akejkoľvek projektovej či inej
dokumentácie, kľúčov, či akékoľvek iné veci, ktoré im boli odovzdané v súvislosti s realizáciou diela a
zároveň vyzval žalobcu na vrátenie poskytnutej zálohy vo výške 10.000 eur, ako aj zaplatenia zmluvnej
pokuty vo výške 7.001,58 eur a to v lehote 5 dní odo dňa doručenia tohto podania.) Ku dňu odstúpenia
od zmluvy žalovaným (14.4.2014) dielo žalobcom zhotovené nebolo. Ako z tvrdení žalobcu tak aj

žalovaného súd má za nesporné, že žalovaný neumožnil žalobcovi vstup na stavbu od 18.3.2014, čím
neumožnil žalobcovi dokončiť niektoré časti diela. Na zdržanie sa pokračovania vo vykonávaní diela
vyzval žalovaný žalobcu výzvou z 3.4.2014. K odovzdaniu a prevzatiu diela tak ako to bolo dojednané
v čl. IV. zmluvy o dielo medzi stranami nedošlo. Žalovaný v priebehu konania namietal, že v rozpore s
projektovou dokumentáciou boli žalobcom vykonané práce - stuženie stĺpov, zmena dimenzie priečok,

zmena tvaru schodiska, pozícia a materiál komínového telesa, elektro prípojka, pričom žalobcom boli
nevykonané práce hoci v zmysle zmluvy mali byť vykonané: priečka na 1. NP, SDK konštrukcie na 2.
NP a 3. NP, bleskozvod, zdravotechnika, oprava strechy, anhydritové potery a izolácia pod podlahové
kúrenie. Z rekapitulácie rozpočtu vrátane krycích listov rozpočtu č. l. 270-323 spisu vyplýva, že žalovaný
si nechal zhotoviť rozpočet vrátane krycích listov na realizáciu nasledujúcich prác: stuženie stĺpov,

zmena dimenzie priečok, zmena tvaru schodiska, pozícia a materiál komínového telesa, elektro prípojka,
pričom žalobcom boli nevykonané práce hoci v zmysle zmluvy mali byť vykonané: priečka na 1. NP, SDK
konštrukcie na 2. NP a 3. NP, bleskozvod, zdravotechnika, oprava strechy, anhydritové potery a izolácia
pod podlahové kúrenie. Z výsluchu žalovaného vyplynulo, že tento stavebný denník nepodpisoval
na stavbe ale až dodatočne u žalobcu, so zmenami v projektovej dokumentácii nesúhlasil, niektoré

materiály platil sám, vždy však na základe objednávky žalobcu,. Na stavenisku bol prítomný raz za jeden
dva týždne. Z výsluchu konateľa žalobcu vyplynul záver, že stavba ku dnu ukončeniu prác žalovaným
na stavbe bola dokončená na 95% neskôr spresnil, že nebolo dokončených cca 3%. Konkrétne
chýbala jedna vnútorná priečka v kotolni a „pár m2 sadrokartónu“. Zo znaleckého posudku č. 93/2017
vypracovaného znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhadu hodnoty nehnuteľností a stavebných

prác E. K. L., z 12.4.2017, vyplýva, že odhadovaná hodnota stavebných prác vykonaných na objekte SO
01 Rodinný dom stavba (bez fasády) žalovaným je 97.781,75 eur bez DPH, 19.556,35 eur - DPH, Cena
s DPH – 117.338,10 eur, pričom Základné rozpočtové náklady predstavujú sumu 88.442,56 eur bez
DPH (106.131,07 eur s DPH) a vedľajšie rozpočtové náklady sumu 9.339,19 eur bez DPH (11.207,02
eur s DPH). Znalec použil oceňovací štandard fi Kros a.s. - stavebný software Cenkros plus. Obhliadku

objektu uskutočnil 11.4.2017 za účasti zástupcu zhotoviteľa, vykonal ju formálne a vyhotovil fotografie.
Posúdenie rozsahu stavebných prác sa uskutočnilo na základe predloženej projektovej dokumentácie
a iných podkladov. Na vyhotovenie posudku znalec použil podklady dodané zadávateľom žalobcom -
zmluvuodielovrátanedodatkovč.1a2,stavebnýdenník,projektovúdokumentáciu,stavebnépovolenie
a fotodokumentáciu vyhotovenú počas realizácie prác ako aj podklady získané znalcom: rozpočet, list

vlastníctva, snímku katastrálnej mapy a fotodokumentácia vyhotovená znalcom. K rodinnému domu
SO 01 vyhotovil znalec krycí list rozpočtu z ktorého vyplývajú Základné rozpočtové nálady bez DPH
– 88.442,56 eur - zložené z HSV dodávok a montáže, PSV - dodávok a montáže a M -dodávky a
montáže. Vedľajšie rozpočtové náklady sú tvorené sťaženými podmienkami - 4% - 3.537,70 eur, vplyv
prostredia -3% - 2.653,28 eur a Iné VRN - 5% - 3.148,21 eur - spolu VRN bez DPH 9.339,19 eur.

Súčasťou rozpočtu s výkazom výmer na č.l. 374-386 je položkovitý výpočet (HSV dodávok a montáže,
PSV - dodávok a montáže a M -dodávky a montáže) Hodnotu dodávky materiálu - muriva z tehál
pálených Heluz 38 STI (č.l. 375 spisu) stanovil na sumu 6.213,607 eur (bez DPH). K obsahu uvedeného
znaleckého posudku bol vypočutý E. K. L., z ktorého výsluchu vyplynulo, že k záveru o realizovaní prác,ktoré oceňoval dospel na základe fotodokumentácie, stavebného denníka, projektovej dokumentácie
neskôr aj kolaudačného rozhodnutia poskytnutého mu žalobcom. Bol aj na obhliadke objektu, kde
vyhotovil fotografie a konštatoval že stavba je postavená a užívaná. Výkaz výmer zostavil na základe

predloženejprojektovejdokumentácie,ktorájezákladnýmdokumentomastavebnéhodenníka. Uviedol,
že VRN môžu zohľadňovať sťažené podmienky pri realizácii stavebných prác. Stavba sa nachádzala
v kopcovitom teréne, komunikácia k miestu výstavby nebola nijakým spôsobom upravená, myslí si
že VRN boli oprávnené. Na VRN sa prejavuje aj väčšie množstvo manuálnej práce. Ak vyjadrí VRN
pri spracovaní rozpočtu tak je súčasťou hodnoty stavebných prác. Stavbu pri obhliadke pozoroval z

vonka. Stanovoval cenu stavebných prác, verifikovať či skutočné vyhotovenie prác stavby zodpovedá
projektovej dokumentácii predloženej žalobcom nebolo predmetom znaleckého posudzovania. Medzi
VRN patria sťažené podmienky, preprava v kopcovitom teréne na neupravenej komunikácii, nemožnosť
prístupu s mechanizáciou. Pre určenie ceny stavebných prác použil oceňovací štandard firmy Cenkros v
cenovej úrovni 1/2013, na dojednanie zmluvných strán ohľadom výšky ceny neprihliadal. Na poskytnutej
fotodokumentácii je vidieť typ vykonávaných prác. Pri stavbe boli sťažené podmienky. Či niektoré práce

neboli realizované nevedel uviesť. K otázkam o fyzickej realizácii stavby sa nemohol vyjadriť. Nevedel
uviesť, či bola dokončená priečka v suteréne domu. Pri vyhotovovaní posudku vychádzal z toho, že
boli dokončené stropné konštrukcie, elektroinštalácia, dodávka rozvodníc, rozvodnenia a bleskozvodu.
V hodnote prác a materiálov je zahrnutá aj montáž anhydritovej podlahy ak ju obsahuje rozpočet. Z
výsluchu Ing. Arch. A. H. súd zistil, že v čase keď začal realizovať stavbu predmetného diela pre

žalovaného absentovali poterové konštrukcie, sadrokartónové konštrukcie neboli dokončené, neboli
dokončenépriečky.Nebolinapojenésiete.Bolzleumiestnenýkomín,neboldopojenýhromozvod.Neboli
dokončenévonkajšieúpravyobjektu.ZvýsluchuM.N. vyplynulzáver,žebolnastavbekaždýdeň,viedol
záznamyopočasí,staveľudí,vykonanýchprácach,čojezaznamenanévstavebnomdenníku. Žalovaný
chodil na stavbu približne raz za týždeň. Pri podpisovaní stavebného denníku žalovaným osobne

nebol. Nosné stĺpy boli po dohode investora a dodávateľa spravené zo šalovacích tvárnic. Uviedol,
že ku dňu keď skončil ako stavebný dozor boli hotové elektroinštalácie, rozvody vody, bleskozvod,
strecha a taktiež priečky. Zo znaleckého posudku č. 11/2014 znalca Ing. Imricha Reichela vyplynulo,
že tento stanovoval všeobecnú hodnotu nedokončeného rodinného domu k 6.2.2014, kedy vykonal
aj obhliadku objektu a skonštatoval, že stavba je dokončená na 66,46% - dokončená hrubá stavba

s výplňami otvorov, omietkami, opláštením fasád s izoláciou strechy, dokončené sú hlavné rozvody
vnútorných inštalácii. Chýbajú podlahy s povrchovými úpravami, podhľady stropov, schodiskové rameno
na prízemí. Všeobecnú hodnotu stavby /bez pozemkov/ stanovil na sumu 78.113,38 eur. Zo znaleckého
posudku č. 21/2014 znalca Ing. Stanislava Oršina vyplynulo, že tento stanovoval všeobecnú hodnotu
rozostavaného rodinného domu k 24.2.2014, kedy vykonal aj obhliadku objektu a skonštatoval, že

stavba je dokončená na 63,03% - všetky hlavné konštrukčné prvky sú hotové vrátane kompletnej
fasády, strechy, stavba je uzatvorená, zhotovené sú vnútorné omietky a všetky vnútorné rozvody pod
omietkami. Chýba definitívne schodisko do podkrovia, vykurovací systém, stropné podhľady, podlahy,
keramické obklady a podobné vnútorné prvky v interiéri a zariaďovacie predmety. Všeobecnú hodnotu
stavby /rozostavaného rodinného domu/ stanovil na sumu 100.118,47 eur. Dňa 7.10.2013 žalovaný

zaplatil žalobcovi 3.960 eur prevodom na účet č. 4200046706 - plnenie na faktúru č. 201309. Dňa
13.5.2013 žalovaný prijal od žalobcu do pokladne sumu 4.980 eur v hotovosti - išlo o plnenie úhrady
na faktúru č. 201303. Dňa 20.6.2013 žalovaný zaslal žalobcov e-mail s textom „Toto sedí podľa nového
však?“ prílohou bol súbor jano platby.txt ktorý obsahoval údaj cena spolu 114.796 bez DPH a uvedenie
súm 10.000 - prevod FA, 6.000 - cash, 7.000 - cash, 4.150 - cash FA 2916 - prevod FA, uhradené k

20.6.2013 – 30.066 bez DPH. Dňa 24.9.2013 žalobca zaslal žalovanému e-mail s textom „pozriem sa
na to až zajtra, ten môj krbár nevie ani spustiť internet, takže musím sa s ním stretnúť osobne. Posielam
janoplatby pre kontrolu“ V prílohe k e-mailu janoplatby sa uvádza Cena spolu 200.000,- eur s DPH
10.000 - prevod FA - 1. časť splátky - 2.000 DPH, 6.000 - cash, 7.000 - cash, 4.150 - cash FA -
sprostredkovanie - 830 DPH Uhradené k 20.6.2013 - 27.150 bez DPH - 29 980 s DPH

30.066 bez DPH - vyrovnanie I. základy - blbosť
Dodatok č. 1 zostáva 114.796 bez DPH
2.916 prevod fa - Royaldom - 583 DPH
3.333 prevod fa - Hovorka - 667 DPH
3.750 prevod fa - 1. časť splátky - 750 DPH

6.250 prevod fa - 2 časť splátky – 1.250 DPH - terasa -záloha
10.000 cash
3.333 cash fa 1. časť III. splátky - 667 DPH
3.333 prevod fa - 2. čsť III. splátky - 667 DPHZostáva 91 881 - tu je v dodatku len 88.125, rozdiel 3.756 musím zahrnúť do poslednej splátky
7.000 cash
5.000 prevod fa - Royaldom – 1.000 DPH

4.167 prevod fa - ANL - 833 DPH
Zostáva 74.714
Z uvedeného e-mailu (ktorého obsah ani pravdivosť) žiadna zo strán nepoprela, súd dospel k záveru
že žalobca od žalovaného nad rámce ním v žalobe uvádzaných súm prijatých v celkovej sume 94.466
eur, prijal od žalovaného celkovo sumu 20.000 eur v hotovosti (6.000 eur, 7.000 eur a 7.000 eur), čo

aj žalobca neskôr potvrdil. Ďalšie sumy prijaté žalobcom od žalovaného vyplývajúce z predmetného
rozpisu platieb sa netýkali tohto konania (10.000 eur za fasádu) resp. platba 4.980 eur bola žalobcom
prijatá od žalovaného ako plnenie za faktúru č. 201303, čo tvrdil sám žalovaný, pričom žalobca uvedené
tvrdenie podložil uvedenou faktúrou, pričom z jej obsahu je zrejmé, že ide o plnenie na základe zmluvy
o poskytovaní právnych služieb z 3.4.2013. Platba 3.960 eur bola žalobcom prijatá od žalovaného ako
plneniezafaktúruč.201309,čotvrdilsámžalovaný,pričomžalobcauvedenétvrdeniepodložiluvedenou

faktúrou pričom z jej obsahu je zrejmé, že ide o plnenie za opravné práce na objekte Mojmírová
77/37 - oprava vonkajšej rampy a oprava časti oplotenie. V oboch prípadoch sa teda preukázateľne
nejedná o plnenie v súvislosti zo zmluvou o dielo z 19.2.2013, a žalovaný uvedenú skutočnosť ani
nerozporoval. Žalobca súdu predložil aj faktúru č. 2013/529 vystavenú žalobcom na sumu 3.000 eur -
J. H. za opravu vonkajšej rampy a časti oplotenia na objekte A. z ktorej obsahu (vrátane priloženého

výpisu z účtu) vyplýva, že žalobca za uvedenú faktúru uhradil celkom 3.000 eur. Z vypracovaného
dodatku č. 3 ( č.l. 1000), nepodpísaného stranami, vyplýva, že žalobca a žalovaný ako objednávateľ
a zhotoviteľ mali podľa neho upraviť zmenu rozsahu vykonávania časti diela SO 01 Rodinný dom -
s tým, že žalovaný si mal sám na vlastnú zodpovednosť a náklady zabezpečiť časť prác - montáž
krovu a laťovania, montáž vnútorných priečok, vnútornú tepelnú izoláciu podláh a betónový poter,

omietky vápenno cementové sa mali zmeniť na sadrové gletované a stavebnú prípravu na centrálne
vysávanie. Malo dôjsť aj k úprave ceny diela na 88.684,16 eur bez DPH t. j. 106.421 s DPH. Súčasťou
dodatku č. 3 mala byť aj špecifikácia prác a dodávok pre stavbu v ktorej sa okrem iného uvádzalo, že
- montáž priečok si zabezpečuje dodávateľ na vlastné náklady, vnútornú tepelnú izoláciu podláh a
betónový poter si zabezpečuje dodávateľ na vlastné náklady, omietky sa menia na sadrové gletované

a zabezpečuje si ch objednávateľ na vlastné náklady, stavebnú prípravu na centrálne vysávanie si
zabezpečuje objednávateľ na vlastné náklady. Svedkyňa I. B. v rámci jej výsluchu potvrdila, že žalovaný
často od žalobcu (poznámka odvolacieho súdu – podľa Zápisnice o pojednávaní dňa 17.9.2020 správne
- žalobca od žalovaného) preberal finančné prostriedky v hotovosti, čoho bola niekoľkokrát svedkom.
Žalovaný jej zvykol pred odovzdaním peňazí žalovanému (správne žalobcovi) tieto dať na prerátanie.

Väčšinou sa to dialo v kancelárii žalovaného na Kalinčiakovej. Približne niekedy okolo roku 2014
išlo o väčšie obnosy peňazí 10 tisíc prípadne viac tisíc (eur) väčšinou. V liste žalobcu adresovaného
žalovanémuz28.8.2014sauvádza, žedôvodynaodstúpenieodzmluvyodieloniesúdané,nebolidané
a neexistujú. Z uvedeného dôvodu je odstúpenie žalovaného od predmetnej zmluvy neúčinné. Z obsahu
stavebnéhodenníkavyplýva,žesatýkastavbyrodinnéhodomuaterasynaparc.č.1867/1Banka.,ktorej

priamyminvestoromježalovaný,hlavnýmstavbyvedúcimM.N.,generálnyprojektantomE.H..Nalistoch
denných záznamov sa zapisujú denné údaje v poradí: údaje o počasí, maximálnej a minimálnej dennej
teplote, údaje o postupe vykonaných prác, počet pracovníkov podľa jednotlivých kategórii - odchýlky
od plánovaného stavu zdôvodniť, údaje o pracovnom čase s vyznačením prerušenia prác - dôvody
tohto prerušenia, počet odpracovaných hodín podľa jednotlivých kategórii pracovníkov, spotrebovaný

materiál, údaj o postupe vykonávaných prác. Denné záznamy stavby sa nachádzajúc na Listoch č.
016401-016445, pričom prvý záznam je z 1.3.2013 a posledný z 5.3.2014 (č. l. 016445). Na liste č.
016411 stavebného denníka k 24.6.2013 sa uvádza záznam objednávateľa: Po dohode so zhotoviteľom
si objednávateľ bude zabezpečovať časť stavebného materiálu. Zo záznamov stavebného denníka
vykonaných po 17.2.2014 list č. 01644 vyplýva, že od uvedeného dátumu nebol vykonaný záznam

o zhotovení stropných podhľadov, vykonanie stropných podhľadov nevyplynulo ani z oboznámenej
fotodokumentácie, tvoriacej prílohu znaleckého posudku Ing. Fuzáka. Súd na pojednávaní oboznámil
aj celú fotodokumentáciu tvoriacu prílohu znaleckého posudku č. 93/2017, pričom vo vzťahu k nej sa v
podstate stotožnil zo závermi znalca Ing. Fuzáka, pričom z fyzického vnímania predmetných fotografii
súdom bol potvrdený záver o absencii priečky v suteréne a sadrokartónových podhľadov.

Súd prvej inštancie dôvodil, že posudzovaný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je od svojho
vzniku zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi stranami
konania uzatvorená, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. O.z., nakoľko žalovaný ako
spotrebiteľ - fyzická osoba, pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetusvojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a zároveň žalobca ako dodávateľ je osobou,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Poukázal na rozhodnutie NS SR z 25.1.2011 sp. zn. 5 MCdo/20/2009 /R

36/2013/. Tiež poukázal na rozsudok NS SR z 21.4.2015 sp. zn. 3 MCdo 14/2014, v ktorom najvyšší súd
poukázal na § 261 ods. 3 písm. d/, § 387 ods. 1, § 397 ods. 1 Obch.z., ďalej § 52 ods. 2, § 100 ods. 1 a §
101 O.z. a napokon § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a konštatoval, že ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Na všetky

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
V predmetnom prípade síce strany sporu v uzavretej zmluve o dielo odkazujú na ust. § 536 a nasl.
Obch.z., nakoľko je však uvedená zmluva o dielo zmluvou spotrebiteľskou, súd prvej inštancie
konštatoval, že ide o typický občianskoprávny (spotrebiteľský) vzťah, ktorého účastníkmi sú obchodník
(vykonávajúci dielo na vlastnú zodpovednosť) a spotrebiteľ (zaväzujúci sa v prípade vykonania diela

zaplatiťzhotoviteľovicenudiela);idetutedaotypickýobčianskoprávnyvzťah.Vzhľadomnatojevplnom
súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa požiadavka, aby v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých
inštitútov súkromného práva, bola aplikovaná právna úprava obsiahnutá v O.z., a nie v Obch.z.. Úprava
občianskoprávnej zmluvy o dielo nachádzajúca sa v § 631 a nasl. O.z. je komplexná a preto ju na
predmetný spotrebiteľský vzťah aplikoval v plnom rozsahu.

Ďalej dôvodil, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 19.2.2013 zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola
výstavba rodinného domu podľa projektovej dokumentácie vypracovanej E. F. G., upravenej E. A. H..
V dodatku č. 1 z 20.6.2013 k zmluve o dielo z 19.2.2013 a v dodatku č. 2 z 24.9.2013 sa strany dohodli
na zmene ceny za dielo. Cena za dielo tak bola dohodnutá na sumu 120.717 eur. Cena za dielo
mala byť žalovaným žalobcovi zaplatená v šiestich splátkach po ukončení jednotlivých etáp výstavby

diela (1. po dokončení betonáže základov, 2. po dokončení obvodových múrov 1. NP, 3. po dokončení
strechy rodinného domu, 4. po dodávke a montáži výplne otvorov, 5. po dokončení izolácie obvodových
múrov a drevenej fasády, 6. po dokončení povrchovej úpravy vnútorných stien). Termín ukončenia
prác pre časť diela SO 01 Rodinný dom bol dohodnutý na 31.8.2013. V dodatku č. 2 bol dojednaný
nový termín ukončenia prác pre časť diela SO 01 rodinný dom na 30.11.2013. Podaním z 26.3.2014,

doručeným žalobcovi dňa 14.4.2014, žalovaný odstúpil od zmluvy o dielo z 19.2.2013. Nakoľko sa na
úpravu právneho vzťahu zmluvy o dielo použije úprava v Občianskom zákonníku bolo potrebné posúdiť
predmetné odstúpenie od zmluvy podľa ust. § 642 ods. 1 O.z. (aplikácia § 642 ods. 2 O.z. vzhľadom na
zistený skutkový stav neprichádzala do úvahy vzhľadom na skutočnosť, že neboli naplnené podmienky
v ňom uvedené a teda žalovaný ako objednávateľ neposkytol žalobcovi ako zhotoviteľovi primeranú

lehotu na vykonanie prípadnej nápravy na včasné vykonanie diela alebo jeho riadne vykonanie).
Ust. § 642 O.z. pripúšťa možnosť, aby objednávateľ odstúpil od zmluvy kedykoľvek až do okamihu
zhotovenia diela, a to bez uvedenia dôvodu, pričom toto právo objednávateľa nemožno zmluvou
účastníkov celkom vylúčiť. Uvedené odstúpenie objednávateľa od zmluvy o dielo, t. j. bez dôvodu,
je osobitným prípadom odstúpenia od zmluvy, a preto z neho vyplýva i osobitný režim vysporiadania

strán zmluvy o dielo. Osobitosť tohto odstúpenia ďalej spočíva v tom, že nejde o následok porušenia
zmluvy a zákon ho neobmedzuje žiadnymi podmienkami ani dôvodmi. Následkom takéhoto odstúpenia
je len povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá už na vykonané práce, ak zhotoviteľ nemôže
použiť inak ich výsledok, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady. Pri určení výšky náhrady za už
vykonané práce sa vychádza z ceny diela a prihliada sa na mieru rozpracovania, hodnotu spracovaného

materiálu a iné okolnosti. Podkladom pre určenie už vykonaných prác je najmä vzájomne uznaný rozsah
prác uvedený v preberacom protokole s určitými percentami rozostavanosti alebo stav zachytený v
stavebnom denníku. Podmienka, že výsledok práce nemôže byť použitý inak, predpokladá, že zhotoviteľ
nemôže rozpracované dielo použiť na zhotovenie diela pre iného objednávateľa, že ho nemožno predať
a pod. Ust. § 642 ods. 1 O.z. o odstúpení od zmluvy o dielo je osobitným ustanovením, ktoré vylučuje

aplikáciu všeobecných ustanovení o vrátení bezdôvodného obohatenia (napr. Ro NS ČR z 26.9.2001
sp. zn. 30 Cdo 2053/2000).
Účinným odstúpením od zmluvy žalovaným pred zhotovením diela (pri posúdení otázky či ku dňu
odstúpenia od zmluvy dielo zhotovené nebolo súd vychádzal zo zhodných tvrdení strán sporu ako aj
skutočnosti, že uvedená otázka zaťažuje dôkazným bremenom žalobcu, ktorý však v priebehu konania

súdu nepreukázal, že by dielo ku dňu odstúpenia od zmluvy riadne, včas a bez vád zhotovil - tu
je potrebné poukázať aj na samotný výsluch žalobcu, ktorý uviedol, že stavba bola hotová na 95%
čo neskôr korigoval na 3% nedokončenosť - priečka v kotolni a pár m2 sadrokartónu) žalobcom sa
zmluva o dielo v zmysle § 48 ods. 2 O.z. od začiatku zrušila (čo má za následok aj skutočnosť, žedojednania o jednotlivých splátkach ceny za dielo vrátane momentu ich splatnosti nie je možné uplatniť,
nakoľko účinky zrušenia v danom prípade pôsobia spätne ku dňu uzavretia zmluvy), avšak na rozdiel
od „klasických“ prípadov odstúpenia od zmluvy nastala v danom prípade hypotéza vyplývajúca z ust. §

642 ods. 1 O.z., ktorá zhotoviteľovi diela v prípade ak dôjde k odstúpeniu od zmluvy do jeho vykonania
priznáva nárok osobitný (nie nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia) a to nárok na zaplatenie
sumy, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ ich zhotoviteľ - žalobca nemôže použiť inak. Nakoľko
zmluva o dielo sa účinným odstúpením zrušila, nárok žalobcu na zaplatenie ceny diela tak ako bol
dojednaný v zmluve o dielo zanikol, a súd preto skúmal aká suma pripadá na práce už vykonané

a či žalobcovi vznikli aj účelne vynaložené náklady, akú celkovo sumu z odstúpenej zmluvy o dielo
žalovaný žalobcovi plnil, a či v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nárok žalobcu na zaplatenie
sumy pripadajúcej na vykonané práce vrátane účelne vynaložených nákladov trvá resp. v akej výške a
či k danému momentu nezanikol splnením zo strany žalovaného.
K samotným vadám tvrdením žalovaným súd uviedol, že ak žalovaný v podstate nedodržal podmienky
postupu podľa § 642 ods. 2 O.z. a preto sa na jeho odstúpenie od zmluvy mohlo aplikovať jedine

ustanovenieoodstúpeníodzmluvybezdôvodupodľa§642ods.1O.z.,avpodstatetakýmtopostupom
obišiel zmluvu a zákon tým, že zistené vady riadne neuplatnil u žalobcu a najmä neposkytol žalobcovi
lehotu na ich odstránenie, nemožno priznať úspech resp. nemožno konštatovať dôvodnosť tej časti jeho
obrany, v ktorej poukazuje na vady diela. Je to logické už len z toho dôvodu, že pokiaľ zhotoviteľ nemá
možnosť odstrániť prípadné vady, nemôže za ne ani niesť zodpovednosť a následne zaplatiť náklady

(„mať ich započítané“), ktoré si vyúčtoval subjekt, ktorý ich opravil. Je potrebné uviesť, že zrušením
zmluvy (v dôsledku platného odstúpenia žalovaného ako objednávateľa) zanikli súčasne i všetky práva
a povinnosti účastníkov zmluvy o dielo, ktoré im z nej vyplývajú, vrátane práv zo zodpovednosti za
vady a za omeškanie (žalovaný pri odstúpení od zmluvy výslovne uviedol, že netrvá na plnení si ďalších
povinností vyplývajúcich zo zmluvy žalobcom). Ak žalovaný ako objednávateľ platne odstúpil od zmluvy

o dielo, nemôže sa domáhať náhrady škody spočívajúcej v zmenšení jeho majetku, ku ktorému došlo v
súvislosti s vynaložením preukázateľných nákladov na odstránenie vád diela, ale len vysporiadania zo
zaniknutej zmluvy o dielo z titulu tohto odstúpenia. Náhrady škody by sa mohol domáhať, len pokiaľ ide o
ďalšiu (následnú) škodu, ktorá mu vznikla porušením povinností zo zmluvy, a to nad rámec uvedeného
vysporiadania. Nároky, ktoré si možno uplatniť titulom vád, nemožno priznať z iného právneho dôvodu.

Tzv. následná škoda, ktorá by za určitých okolností na strane objednávateľa prichádzala do úvahy, by
musela byť až následkom vadného plnenia, t. j. nepredstavuje náklady na odstránenie nereklamovaných
vád diela.
K samotnému stavebnému denníku súd uviedol, že podľa § 46d Stavebného zákona, stavebný
denník je dokument pre zistenie skutočností, ktoré sa stali na stavenisku - vykonanie prác, použitie

materiálu a pod. Relevantný je iba stavebný denník vedený stavebným dozorom. Znalec Ing. Fuzák pri
vypracovaní znaleckého posudku za účelom odhadu hodnoty stavebných prác realizovaných na stavbe
rodinného domu vychádzal z projektovej dokumentácie a stavebného denníka (obsah stavebného
denníka žalovaný žiadnym spôsobom nenamietal) pričom, odhadol hodnotu stavebných prác tak ako
keby stavba bola celá vyhotovená v súlade s projektovou dokumentáciou, verifikovať či k tomu aj fyzicky

došlo nebolo jeho úlohou. Výšku základných rozpočtových nákladov odhadol na sumu 88.442,56 eur
(106.131,07 eur s DPH) pričom tieto zahŕňajú ako ocenenie dodávok a montáže ako pre hlavnú
stavebnú výrobu tak aj pre pridruženú stavebnú výrobu a montážne práce. Uvedená suma znížená
o položky pripadajúce na práce resp. preukázane nevykonaný rozsah diela je podľa názoru súdu
sumou, ktorá pripadá na vykonané práce. Čo sa týka vedľajších rozpočtových nákladov (ďalej len

„VRN“) stanovených znalcom na sumu 9.339,19 eur bez DPH (11.207,02 eur s DPH), k nim súd
uviedol, že VRN sú predovšetkým náklady za dodávky, práce, služby a výdavky, ktorými sa doplňujú
rozpočtové náklady stavby ako celku, prípadne prevádzkových súborov a objektov, sú to náklady na
zariadenie staveniska, prevádzkové vplyvy, územie so sťaženými podmienkami, mimoriadne sťažené
dopravné podmienky mimo staveniskovej dopravy, doprava zamestnancov na pracovisko a späť, mimo

stavenisková doprava, horské oblasti, iné. Tieto náklady nie sú súčasťou základných rozpočtových
nákladov (ďalej len „ZRN“), avšak je zrejmé že VRN vyjadrujú konkrétnu situáciu na stavbe, musia byť
teda po ich vykonaní vykalkulované - vyčíslené po položkách a pri určení sumy pripadajúcej na vykonané
práce nie je možné vychádzať z ich percentuálnej sadzby nakoľko z takéhoto určenia nevyplýva ako
skutočné náklady na práce a materiály vynaložené v súvislosti so zariadením staveniska, presunom

stavebných kapacít, uskutočňovaním stavby na území so sťaženými výrobnými podmienkami zvýšilo
náklady na jednotlivé práce, aké boli náklady resp. či vôbec boli a teda vznikli náklady na mimoriadne
sťažené dopravné podmienky mimostaveniskovej dopravy, dopravu zamestnancov na pracovisko a
späť, mimostaveniskovú dopravu, prípadne náklady na prestoje a pod. Znalec pri jeho výsluchu sícesúdu uviedol, že VRN môžu zohľadňovať sťažené podmienky pri realizácii stavebných prác a že
stavba sa nachádzala v kopcovitom teréne a komunikácia k miestu výstavby nebola nijakým spôsobom
upravená, z uvedeného konštatovania však žiadnym spôsobom nevyplýva, že žalobcovi pri vykonávaní

diela z uvedeného dôvodu vznikli náklady na vykonané práce a montáže v rozsahu 4% ZRN za sťažené
podmienky a 3 % ZRN za vplyv prostredia resp. 5 % ZRN ako iné VRN (bližšie nešpecifikované). Z
percentuálneho vyjadrenie VRN zo ZRN 4% ako sťažené podmienky, 3% ako vplyv prostredia a 5% iné
nie je možné dospieť záveru, že tieto náklady a v takejto výške zhotoviteľovi v priebehu vykonávania
diela aj vznikli resp. že mu skutočne vznikli vo výške takýmto percentom vyčíslené. Vzhľadom na

uvedené súd nemohol na VRN uvádzané znalcom v znaleckom posudku vo výške 11.207,02 eur
prihliadať a pri určení sumy pripadajúcej na vykonané práce vychádzal výlučne z hodnoty ZRN určených
znalcom v sume 106.131,07 eur s DPH.
Nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný si obvodové murivo z tehál Heluz hr. 38
cm zabezpečil na vlastné náklady, znížil súd sumu pripadajúcu na vykonané práce o sumu dodávky
(ceny materiálu) - muriva Heluz zahrnutého do ZRN v sume 6.213,607 bez DPH t. j. 7.456,32 eur s

DPH. Znalec vypracoval odhad hodnoty stavebných prác vrátane dodávky muriva Heluz 38 v zmysle
projektovej dokumentácie a stavebného denníka, z dodatku č. 2 k zmluve o dielo je zrejmé, že jedným
z dôvodov zníženia dojednanej ceny diela medzi stranami bola aj skutočnosť že uvedený materiál si
zabezpečí žalovaný na vlastné náklady. Nakoľko predmetný materiál zabezpečil a uhradil žalovaný,
nemohol na cenu uvedeného materiálu (bez montáže) súd pri stanovení sumy pripadajúcu na vykonanú

prácu prihliadať a musel o sumu 7.456,32 eur túto znížiť, nakoľko z vykonaného dokazovania je zrejmé
že náklady na uvedený materiál neznášal žalobca.
Súdďalejvychádzalzoskutočnosti,ževkonaníbolopreukázané(vzásadeajnespornémedzistranami),
že žalobca na stavbe rodinného domu nedokončil - nevykonal priečku v kotolni vrátane sadrokartónu,
čo žalobca (tiež nerozporované žalovaným) považoval za nedokončenosť diela v rozsahu 3%, z ktorého

dôvodu mal súd za to, že ak bola medzi stranami nesporná skutočnosť, že dielo nebolo dokončené
v rozsahu 3% a zo znaleckého posudku Ing. Fuzáka vyplynula hodnota stavebných prác (ak by dielo
bolo vykonané podľa projektovej dokumentácie) pozostávajúca zo ZRN vo výške 106.131,07 eur - bolo
potrebné túto sumu znížiť o 3% (t. j. 3.183,93 eur) z dôvodu nesporného nedokončenia diela v uvedenom
rozsahu (s prihliadnutím na skutočnosť, že žiadna zo strán netvrdila a nepreukázala, a nevyplýva to ani

z vykonaného dokazovania resp. predložených posudkov, aká bola hodnota prác a dodávok materiálu,
pripadajúcich na vybudovanie uvedenej priečky vrátane použitia sadrokartónu.
Celkovo teda súd znížil sumu 106.131,07 eur o 7.456,32 eur vynaložených žalovaným na obstaranie
muriva Heluz a sumu 3.183,93 eur ako ekvivalent 3% rozsahu nedokončenosti diela (priečka v kotolni
vrátane sadrokartonu) (suma pripadajúca na 1% vykonaných prác – 1.061,31 eur). Suma pripadajúca

na vykonané práce, na ktorú by teda mal žalobca po odstúpení od zmluvy o dielo žalovaným bez dôvodu
v zmysle § 642 ods. 1 O.z. predstavuje výšku 95.490,82 eur. (106.131,07 – 7.456,32 – 3.183,93).
Aby súd mohol dospieť k záveru, či je nárok žalobcu dôvodný aspoň z časti, následne musel posúdiť
skutočnosť, akú sumu v súvislosti s predmetnou zmluvou o dielo žalovaný do rozhodnutia súdu prvej
inštancie žalobcovi uhradil. Medzi stranami bolo od začiatku konania v podstate nesporné, že žalovaný

ešte pred samotným odstúpením od zmluvy uhradil žalobcovi celkovo 94.466 eur. V priebehu konania
potom žalovaný doplnil svoje tvrdenia a teda skutočnosť, že uhradil žalobcovi v hotovosti nad rámec
súm uvádzaných v žalobe celkovo sumu 34.980 eur v hotovosti. Žalobca prijatie uvedených platieb
najskôr poprel a neskôr potvrdil ich prijatie, avšak nemalo sa podľa jeho obrany jednať o platby súvisiace
s predmetnou zmluvou o dielo. Z e-mailu a jeho prílohy z 24.9.2013 (ktorého obsah ani pravdivosť)

žiadna zo strán nepoprela, súd dospel k záveru že žalobca od žalovaného nad rámce ním v žalobe
uvádzaných súm prijatých v celkovej sume 94.466 eur, prijal od žalovaného celkovo sumu 20.000 eur v
hotovosti (6.000 eur, 7.000 eur a 7.000 eur), ďalšie sumy prijaté žalobcom od žalovaného vyplývajúce z
predmetného rozpisu platieb sa netýkali tohto konania resp. zmluvy o dielo (10.000 eur za fasádu) resp.
platba 4.980 eur bola žalobcom prijatá od žalovaného ako plnenie za faktúru č. 201303, pričom sám

žalovanývosvojomvyjadrenípredmetnéplatbyoznačilakoplatbynakonkrétnefaktúry.Platbyoznačené
vprílohee-mailuz24.9.2013ako6.000,7.000a7.000eurmalsúdzapreukázanéčosatýkaskutočnosti,
že boli žalobcom od žalovaného prijaté, taktiež však nepriamo prijatie týchto platieb práve ako plnenie
v súvislosti so zmluvou o dielo z 19.2.2013 vyplýva zo skutočnosti, že na začiatku prílohy e-mailu z
24.9.2013 sa uvádza cena spolu 200.000 s DPH, čo bola práve prvá dojednaná cena medzi stranami

v zmluve o dielo 19.2.2013 (neskôr znížená dodatkami č. 1 a 2). Logicky potom vyplýva skutočnosť,
že neskôr uvádzané platby žalovaného žalobcovi v hotovosti uvádzané ako uhradené následne po
celkovej cene 200.000 sa v prvom rade považujú za platby (mimo riadnych splátok dojednaných v
zmluve) uhradené žalovaným ako plnenie zo zmluvy o dielo z 19.2.2013. Pričom je zrejmé, že obsahsúboru janoplatby.txt zasielal dňa 24.9.2013 na kontrolu žalovanému žalobca, pričom v jeho postupnosti
uvádza aj že po dodatku č. 1 zostáva žalovanému uhradiť 114.796, od ktorej sumy následne odpočítal
sumy bez DPH za prevody piatich faktúry a jednu cash platbu faktúry (2.916, 333, 3.750, 6.250, 3.333,

3.333 eur - všetky bez DPH) a následne dospel k sume 91.881 - zostáva, následne odpočítal aj
ďalšiu cash úhradu 7.000 eur, spolu s prevodom faktúr royaldom a ANL v sumách 5.000 a 4.167 a
zostáva 75.714. Z uvedeného e-mailu je teda zrejmé, že žalobca pri tvorbe predmetného dokumentu
započítaval predmetné sporné platby vo výške 6.000, 7.000 a 7.000 eur na postupné znižovanie
pohľadávky zo zmluvy o dielo z 19.2.2013. Z takého zaznamenávania jednotlivých platieb je možné

odvodiť, že sporné platby sa týkali zmluvy o dielo z 19.2.2013, boli žalobcom prijaté a netýkali sa iných
tvrdených pohľadávok žalobcu voči žalovanému. Súd teda nad rámec žalobcom v žalobe tvrdenej sumy
94.466 eur, ktorá bola medzi stranami nesporná dospel k záveru, že žalovaný plnil žalobcovi zo zmluvy
o dielo z 19.2.2013 v hotovosti postupne sumy 6.000 eur a dva krát 7.000 eur. Celkovo tak žalovaný
žalobcovi uhradil 114.466 eur.
Žalobca v konaní predniesol obranu tvrdením, že malo ísť o úhrady za nízkonapäťovú prípojku vo výške

7.000 eur, výstavbu oplotenia zadnej časti pozemku žalovaného – 2.200 eur, objednávka a úhrada
geologickýchprácnapozemkochžalovaného-600eur, aorientačnýinžinierskyprieskum,zastupovanie
v rokovaniach a uzatváraní zmlúv s Urbárskym spoločenstvom Banka – 3.200 eur. Žiadne z tvrdení
žalobcu však v konaní nebolo hodnoverne preukázané, a teda že v čase prijatia hotovostných plnení
od žalovaného v celkovej výške 20.000 eur žalobca disponoval existujúcimi a splatnými pohľadávkami

voči žalovanému z ním vyššie uvedených právnych dôvodov. Žalobca súdu nepreukázal existenciu
pohľadávky žalobcu voči žalovanému za tvrdené zhotovenie NN Prípojky, z predloženého položkového
rozpočtu a e-mailu zaslaného žalovanému dňa 28.3.2013 nevyplýva záver o skutočnosti, že žalobca
si u žalovaného zhotovenie NN prípojky v takejto cene objednal, ak došlo k objednaniu aká bola cena
materiálov a práca na jej vykonaní a ani nepreukázal kedy mala byť uvedená pohľadávka splatná.

Žalobca súdu nepreukázal existenciu a splatnosť pohľadávky za výstavbu zadnej časti pozemku
žalovaného vo výške 2.200 eur, nepodložil a nepreukázal vznik nároku na odmenu za orientačný
inžiniersky prieskum. Taktiež z predložených listinných dôkazov nevyplynul záver o skutočnosti, že by
žalobcovi vznikol nárok na odmenu za zastupovanie v rokovaniach a uzatvorení zmlúv s Urbárskym
spoločenstvom Banka vo výške 3.200 eur. Z predloženej nájomnej zmluvy vyplýva len skutočnosť, že

žalovaný ako nájomca s prenajímateľom 1.1.2013 predmetnú zmluvu uzavrel. Z e-mailovej komunikácie
medzi žalobcom a žalovaným vyplývajú rôzne názory na počítanie jednotlivých vzájomných platieb,
konkrétnu hoci aj neformálnu nepomenovanú dohodu o inžinieringu, na základe ktorej by žalobcovi
vznikal nárok na odmenu za vykonávanie jednotlivých činností mimo uzavretej zmluvy o dielo. Z
predloženýche-mailovvyplývaskutočnosť,žežalovanýažalobcasadohodlinaprovíziizainžiniering za

okná, klimu a drevený obklad, v samotnom e-maily sa však uvádza, že táto však bola ako kompenzácia
už započítaná. (nie je však zrejmá jej výška, splatnosť ), čo sa však týka samotného inžinieringu
žalobca tvrdil množstvo činností, ktoré mal pre žalovaného zabezpečovať, tieto však nekonkretizoval
konkrétne kedy a ako, na základe akej dohody so žalovaným ich vykonal, či bola medzi stranami
dojednaná pevná suma za konkrétne činnosti alebo mal nárok na odmenu obvyklú a ak áno v akej

výške a kedy mu vznikol nárok na jej zaplatenie resp. kedy boli takéto odmeny resp. odmena splatná.
Samotné poukázanie na skutočnosť, že bežne sa cena za inžiniering pohybuje na úrovni 5% ceny
stavby, čo by bolo v danom prípade cca 15.000 eur nie je dostatočným podkladom pre vyslovenie záveru
o existencii uvedenej pohľadávky (nie dostatočne určitej) žalobcu voči žalovanému v čase prijímania
peňažných plnení v hotovosti od žalovaného. Z e-mailu z 26.3.2013 nevyplýva záväzok žalovaného

zaplatiť žalobcovi odmenu (v neurčitej výške) za obstaranie cenových ponúk.
Ako súd však už uviedol vyššie už zo samotného obsahu súboru janoplatby.txt vyplýva, že sám žalobca
prijímal uvedené platby v súvislosti s pohľadávkou žalovaného zo zmluvy o dielo a tieto platby mu
započítaval na jeho pohľadávku zo zmluvy o dielo uzavretej dňa 19.2.2013, a tak ani existencia iných
záväzkovoprávnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným v čase prijímania uvedených platieb nemôže

bez ďalšieho založiť dôvodnosť obrany žalobcu spočívajúcej v tvrdení, že žalovaný platbami v hotovosti
plnil žalobcovi iné pohľadávky existujúce medzi stranami sporu.
Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi vznikol odstúpením žalovaného
od zmluvy o dielo v zmysle § 642 ods. 1 O.z. uzavretej dňa 19.2.2013 preukázateľne nárok na
zaplateniesumypripadajúcejnavykonanéprácevovýške95.490,82eur,pričomvpriebehukonaniabolo

preukázané, že žalobca mu z uvedenej zmluvy o dielo plnil celkovo 114.466 eur, z čoho vyplýva záver,
že ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie bola celá žalobcom preukázaná suma pripadajúca
na vykonané práce žalovaným uhradená, žaloba žalobcu v zostávajúcej časti o zaplatenie 22.872,10
eur je z tohto dôvodu v celom rozsahu nedôvodná a súd ju vo výroku I. zamietol.V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2, §
396 ods. 3 CSP, vecne tým, že žalovaný bol v konaní vzhľadom na čiastočné zastavenie konania (v
ktorej časti vzhľadom na procesné zavinenie žalobcu považuje súd pre účel rozhodovania o nároku na

náhradu trov konania za úspech žalovaného) a zamietnutie žaloby vo zvyšnej časti vo výroku I. tohto
rozsudku plne úspešný, preto mu súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom
prvej inštancie a odvolacieho konania v rozsahu 100%.

2. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal včas odvolanie žalobca s návrhom na jeho zmenu

vyhovením žalobe a priznaním mu nároku na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania.
Uviedol dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP. Dôvodil, že rozsudok bol súdom prvej
inštancievydanýpoviacakosiedmychrokochtrvaniasporu.Sporužsúdprvejinštancierazrozhodolato
rozsudkom z 24.1.2018, tento prvý rozsudok bol po odvolaní žalobcu uznesením Krajského súdu Trnava
sp. zn. 9Co/241/2018 z 23.4.2019 v napadnutej časti zrušený a vec bola súdu prvej inštancie vrátená
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Právny názor Krajského súdu Trnava, ako súdu odvolacieho,

bol formulovaný najmä v bodoch 43 až 45 odôvodnenia uznesenia. Žalobca má za to, že súd prvej
inštancie sa právnym názorom odvolacieho súdu neriadil dôsledne. Rozsudok a jeho odôvodnenie je v
podstate redukované na otázky, ktoré sa v konaní objavili po vrátení veci súdu prvej inštancie, konkrétne
až po druhom pojednávaní (konanom 3.9.2020) po tomto vrátení (pojednávanie konané 3.9.2020 bolo
celkovo desiate v poradí). Pri čítaní Rozsudku je ľahko možné nadobudnúť dojem, že rozsudok snáď

obsahuje chyby v písaní – úvodná konštatácia, že konanie sa začalo doručením žaloby dňa 20.5.2014
totiž zrazu prestupuje do r. 2018 (t.j. štyri roky trvania sporu a šesť pojednávaní), keď súd prvej inštancie
konštatuje, že žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 3.378,90 eur späť, ďalej súd prvej inštancie
uvádza rok 2020. Skutočnosti, ktoré v spore nastali v „preskočených“ obdobiach akoby ani neboli
predmetom sporu, resp. základom pre eventuálne priznanie nároku a skutkové a právne závery súdu

prvej inštancie z toho obdobia sú v rozsudku uvádzané v minimálnej miere. Počas trvania sporu na
súde prvej inštancie, od jeho začiatku až po okamih, v ktorom si žalovaný spomenul, že veď nárok
uplatnený žalobcom predsa uhradil (podanie žalovaného z 30.7.2020) bolo vykonané najmä, nie však
výlučne, rozsiahle dokazovanie, týkajúce sa najmä (faktického) dodania stavebných prác a výkonov zo
strany žalobcu v prospech žalovaného, hodnoty (ceny), kvality a súladu prác s pokynmi žalovaného a s

projektovou dokumentáciou a v konaní bolo riešených množstvo ďalších vedľajších otázok. V rozsudku
taktiež nie je miesto na výsledky prvého odvolacieho konania, súd prvej inštancie sa obmedzuje na
konštatáciu, že odvolací súd rozsudok zo dňa 24.1.2018 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Žalobca má za to, a v konaní na súde prvej inštancie namietal, že v obrane žalovaného
spočívajúcej v tvrdeniach, ktoré sú obsahom podania žalovaného z 30.7.2020, že žalovaný žalobcovi

uhradil všetko čo bol povinný a ešte viac, absentuje logika a taká obrana nie je dôveryhodná, je účelová
a nebola uplatnená včas. Žalobca má vo všeobecnosti za to, že ak je predmetom sporu zaplatenie
peňažnej sumy a žalovaná strana žalovanú peňažnú sumu alebo jej časť uhradila ešte pred podaním
žaloby, bude prvou obranou žalovanej strany tvrdenie, že k takej úhrade prišlo. Žalobca je toho názoru,
že prostriedky procesnej obrany spočívajúce v tvrdeniach žalovaného obsiahnutých v jeho podaní z

30.7.2020 neboli uplatnené včas a teda boli uplatnené v rozpore s ust. § 153 ods. 1 CSP. Skutočnosti
tvrdené žalovaným, ktoré sú obsahom podania žalovaného z 30.7.2020 nepochybne existovali ešte
v čase pred podaním žaloby na súd dňa 20.5.2014 a ich predloženie – ostatne ako v podstate celá
procesná obrana žalovaného, keď svoju argumentáciu (skutkovú aj právnu) žalovaný predkladal súdu
prvej inštancie postupne a prispôsoboval v konaní prejednaným okolnostiam – vo svojich dôsledkoch

znamenalo, že vo veci sa od začatia konania vykonalo štrnásť pojednávaní a súd prvej inštancie musel
v dôsledku toho vykonávať ďalšie úkony. Žalobca vychádza z toho, že súd by mal dôsledne dbať na
plnení procesných povinností stranami sporu a prípadné odchýlky strany sporu od plnenia procesnej
povinnosti a vysporiadanie sa súdu s touto otázkou uviesť v rozhodnutí. V prejednávanom spore žalobca
namietal nesplnenie procesných povinností a iné vady podania žalovaného z 30.7.2020, a keďže sa súd

prvej inštancie s právnou argumentáciou žalobcu nevysporiadal, žalobca má za to, že vyššie uvedené
skutočnosti zakladajú odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (samostatne a aj v spojení s
ostatnými skutočnosťami a dôvodmi uvádzanými v tomto odvolaní).
Súd prvej inštancie sa so skutočnosťami uvádzanými žalobcom ohľadne hotovostných platieb v kontexte
celéhoprávnehovzťahumedzižalobcomažalovaným,akobolvkonanínasúdeprvejinštanciestranami

sporu uvádzaný a preukázaný, ani s námietkami žalobcu ohľadne včasnosti uplatnenia prostriedkov
procesnej obrany a absencie jej dôveryhodnosti v odôvodnení rozsudku vôbec nevysporiadal. Žalobca
od začiatku sporu tvrdil a žalovaný nielenže nepoprel, naopak potvrdil, že v čase uzatvorenia zmluvy
o dielo a výstavby rodinného domu a ostatných stavebných objektov mali priateľský vzťah, hrávalispolu ľadový hokej a mnoho vecí riešili ústne, neformálne, na mieste stavby a tiež – možno povedať,
že najmä - s cieľom, aby žalovaný na niektorých stavebných materiáloch a stavebných dodávkach
subdodávateľov žalobcu ušetril aspoň sumu pripadajúcu na DPH. Nikde v odôvodnení rozsudku nie je

možné tieto rozmery posudzovaného vzťahu strán sporu, ich vzájomnú súvislosť a význam vo vzťahu
k tvrdeniu žalovaného, že hotovostné platby mali byť údajne určené na úhradu dohodnutej ceny za
dielo identifikovať. To isté platí aj o aplikácií a výklade procesného práva súdom prvej inštancie na
tieto procesné skutočnosti. Takéto rozmery komplexného právneho vzťahu ako v konaní na súde prvej
inštancie vyšli najavo, pritom boli – vzhľadom na priebeh procesnej obrany žalovaného – keď žalovaný

najprv tvrdil, že žalobca niektoré práce nevykonal, alebo ich nedokončil, alebo ich vykonal s vadami
alebo(nakoniec),žežalovanýichzaplatil–preposudzovanienárokužalobcupodstatnéatoajvzhľadom
na § 153 ods. 2 CSP, avšak súdom prvej inštancie zostali nepovšimnuté. Rozsudok je pre žalobcu
nepochopiteľný, žalobca nie je v rozsudku schopný zistiť dôvody pre ktoré cca. 6 rokov dokazoval,
že práce vykonal, hodnotu prác a dodávok, že ich vykonával na žiadosť a so súhlasom a na základe
inštrukcií žalovaného a v konečnom dôsledku v jeho záujme a tak, aby žalovanému nevznikali naviac

náklady na práce a materiál na ktorom mohol v konečnom dôsledku ušetriť. Nie je bez významu, že
počas dokazovania žalobca musel – vzhľadom na procesnú obranu žalovaného – preukazovať, že aj o
prípadných drobných odchýlkach od projektovej dokumentácie žalovaný nielenže vedel, naopak, tieto
boli na stavbe vykonávané za jeho častej prítomnosti a súhlasu. Žalobca tvrdí a je presvedčený o tom,
že každá výstavba rozsiahlych stavebných objektov – ako nepochybne aj rodinný dom žalovaného

a priľahlé stavebné objekty boli a sú – je komplexným právnym vzťahom a realitu dennodenného
„stavebného“ života nie je možné redukovať na formálne posudzovanie tak, ako to od istého času
začal vykonávať súd prvej inštancie. V danej súvislosti považuje žalobca za dôležité poukázať aj na
vývoj predbežného právneho názoru súdu prvej inštancie. Žalobca v priebehu sporu predbežný právny
názor súdu rešpektoval a tiež prispôsobil svoju procesnú aktivitu názorom súdu prvej inštancie. Žalobca

poukazuje napr. na pojednávanie dňa 23.9.2020, súd prvej inštancie v otázke vedľajších rozpočtových
nákladovpoukazovalnarozsudokKrajskéhosúduTrnava11Co/320/2013 z21.5.2014,sargumentáciou
žalobcu k názoru súdu sa súd prvej inštancie nevysporiadal, ale ani svoje rozhodnutie o nepriznaní
sumy vedľajších rozpočtových nákladov do sumy pripadajúcej na už vykonané práce s poukazom na
označené rozhodnutie Krajského súdu Trnava ani zmenu svojho právneho názoru v rozsudku neuviedol.

Pre predbežný právny názor súdu je ďalej príznačné, že tento sa nie raz radikálne menil a skôr vyslovené
posúdenie na ďalšom pojednávaní neplatilo (zvyčajne platil presný opak).
Rozsudok nie je vyhotovený v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Závery v ňom obsiahnuté
sú nedostatočné, v odôvodnení rozsudku nie sú uvedené komplexne skutkové zistenia v spojitosti s
čiastkovými zisteniami, ktoré by mali mať logickú nadväznosť, aby v súhrne umožnili vytvoriť záver

o celkovom skutkovom stave. Súd prvej inštancie opomenul, že potrebné údaje, hodnotenia a závery
o rozhodných skutočnostiach musí formulovať vlastnými slovami s prihliadnutím na konkrétne okolnosti
danej veci, a to najmä na obsah dokazovania, zložitosť zisťovania skutkového stavu, návrhy strán na
doplnenie dokazovania, čo v odôvodnení rozsudku absentuje. Rozsudok tak nenaplňuje požiadavku
zrozumiteľnosti a presvedčivosti, tiež neobsahuje ani presvedčivé hodnotenie dôkazov, keďže v ňom

nie je nepochybným spôsobom uvedené, ktoré z rozhodných skutkových okolností boli preukázané a
ktoré nie, v rozsudku dokonca absentujú zistenia, ktoré skutkové okolnosti považoval súd prvej inštancie
za rozhodné, mieru ich preukázania ani ako sa s nimi a s podstatnými skutkovými tvrdeniami žalobcu
v kontexte celého právneho vzťahu, ktorý prerástol do sporu a jeho komplexnosti súd prvej inštancie
vysporiadal. Súd prvej inštancie sa nielenže nezaoberal argumentáciou žalobcu, z ktorej vyplynula

komplexnosť právneho vzťahu strán sporu, absencia logiky v obrane žalovaného, uplatňovanie obrany v
rozporespovinnosťoustranysporupravdivoaúplneuvádzaťpodstatnéarozhodujúceskutkovétvrdenia
týkajúce sa sporu podľa § 150 ods. 1 CSP a tiež uplatňovanie obrany žalovaného v rozpore s § 153 ods.
1 CSP, súd prvej inštancie taktiež na tieto skutočnosti neaplikoval procesné právo. Súd prvej inštancie
založil svoje rozhodnutie len na nedostatočne odôvodnenom závere o nedôvodnosti tejto žaloby nakoľko

žalovaný mal dlžné sumy uhradiť, na tom, že na niektoré sumy žalobcovi nárok nemal vzniknúť (keďže
stavebný materiál mať dodať žalovaný a nepriznanie vedľajších rozpočtových nákladov) a tiež na tom,
že žalobca spomenul, že dielo nebolo dokončené tak na 2% - 3%. Súd prvej inštancie konštatoval
nedôvodnosť žaloby bez akéhokoľvek ohľadu na skutočnosti, ktoré boli predmetom dokazovania cca 6
rokov a bez akejkoľvek väzby na skutočnosti ktoré boli týmto dokazovaním zistené.

Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Takýmto postupom súdu prvej inštancie bolo znemožnené stranám, aby uskutočňovali procesné práva
a tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Následky v podobe porušenia práva na
spravodlivý súdny proces sa prejavujú aj v ďalších nedostatkoch rozsudku; napr. v bode 20 odôvodneniarozsudku súd prvej inštancie uvádza zoznam vykonaných dôkazov, tento zoznam však neobsahuje v
iných bodoch odôvodnenia uvádzaný dôkazný prostriedok, z ktorého mal súd prvej inštancie zistiť určité
skutkové zistenie (viď napr. bod 49 odôvodnenia rozsudku), zoznam tiež neobsahuje ďalšie dôkazy,

ktoré boli v konaní vykonané a zároveň pre rozhodnutie súdu resp. ustálenie komplexností právneho
vzťahu dôležité – napr. potvrdenia o hodnote vykonaných prác vypracované žalobcom pre žalovaného
k čerpaniu úveru. Okrem toho v odôvodnení Rozsudku po tom, ako súd prvej inštancie uvádza zoznam
vykonaných dôkazov a konštatuje, že zistil skutkový stav ako nasleduje nižšie, nie je možné zistiť či ide
o skutkové zistenie súdu alebo o skutočnosti, ktoré tvrdila niektorá zo strán sporu (najmä body 30 až

33 odôvodnenia rozsudku). Ďalším nedostatkom rozsudku, ktorý jednak samostatne a tiež v spojení s
ostatnými žalobcom vytýkanými nedostatkami zakladá vadu ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a teda zakladajúci odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP je, že rozsudok,
resp. skutkové zistenia súdu prvej inštancie netvoria jeden logicky celok, jednotlivé skutkové zistenia na
seba nenadväzujú a skutkové zistenia neposkytujú verný obraz o priebehu skutkového deja. V kontexte
uvedeného má žalobca za to, že vada ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

spočíva napr. aj v tom, že súd prvej inštancie v bodoch 38 a 39 odôvodnenia rozsudku uvádza ktoré
skutkové zistenia získal zo znaleckých posudkov tam uvedených, súd prvej inštancie však opomína,
že vykonanie znaleckých posudkov ako dôkazov v konaní navrhoval žalobca za účelom preukázania
vykonania stavebných prác a dodávok na rodinnom dome žalovaného zo strany žalobcu a že primárne
išlo o reakciu žalobcu na procesnú obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdeniach, že niektoré práce

žalobca nevykonal alebo nedokončil, z uvedených bodov odôvodnenia rozsudku tiež nie je zistiteľné ako
súd prvej inštancie pristupoval k obom znaleckým posudkom, či ich vykonával ako znalecký posudok v
zmysle § 207 a nasl. CSP alebo ako listinný dôkaz.
V kontexte Uznesenia Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/241/2018 z 2304.2019 je nepochybne
pozitívne, že súd prvej inštancie sa v rozsudku venuje charakteru právneho vzťahu medzi stranami

sporu, že uvádza právne predpisy (citácie textu zákona), právo aplikuje a uvádza svoj právny názor.
Žalobca však má zo to, že súd prvej inštancie sa otázkam spotrebiteľského charakteru právneho vzťahu
a skúmaniu, na základe akého ustanovenia zákona mal alebo mohol žalobcovi vzniknúť uplatnený
nárok ako aj aplikácie Obchodného alebo Občianskeho zákonníka na právny vzťah medzi žalobcom
a žalovaným venuje nad rámec potrebnosti s prihliadnutím na priebeh a výsledky konania. Predmetné

okolnosti totiž vyšli najavo v rámci konania na súde prvej inštancie ešte pred jeho prvým meritórnym
rozhodnutím dňa 24.1.2018, resp. boli súdom ustálené úplne na začiatku konania (viď zápisnicu z
pojednávania 11.10.2016 a predbežné právne posúdenie tam uvedené), pričom žalobca v ďalšom
konaní na toto ustálenie procesne reagoval tak, že jednak preukazoval vykonanie prác a ich hodnotu,
právne otázky, ktoré súd takto v rozsudku hodnotí teda v zásade ani neboli medzi stranami sporné a

žalobca aj žalovaný sa tým v konaní jednoznačne riadili. Žalobca má za to, že v kontexte uvedeného o to
viac vystupujú vyššie uvádzané dôvody zakladajúce existenciu a opodstatnenosť odvolacieho dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.
Žalobcovi z rozsudku nepriamo vyplýva, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o dôvodnosti
nároku žalobcu vychádzal z toho, že mal za preukázané, že stavebné práce a dodávky ako ich žalobca

tvrdil, žalobca žalovanému skutočne zhotovil a dodal (viď najmä konštatovanie súdu prvej inštancie v
bode76odôvodneniarozsudkuvktoromsúduvádza,žeskúmalakásumapripadánapráceužvykonané
ačižalobcovivznikliúčelnevynaloženénáklady).Trebaalepoukázaťnaskutočnosťjednaktú,žetakého
konštatovanie či práce boli žalobcom dodané (zhotovené) v rozsudku – napriek tomu, že predmetná
okolnosť je skutočnosťou rozhodujúcou pre ustálenie skutkového deja a základom pre eventuálne

priznanie nároku žalobcu a tiež v tom spočívala obrana žalovaného – chýba a jednak na skutočnosť,
že otázky ohľadne vykonania diela žalobcom (resp. stavebných prác a dodávok tvoriacich predmet
diela) boli predmetom dokazovania až do času, kedy žalovaný – po tom, ako jeho obrana týkajúca
sa (ne)vykonania diela v konaní neobstála - začal tvrdiť, že žalovanému všetko a ešte viac zaplatil. K
otázke skutočného dodania prác bolo na súde prvej inštancie oboma stranami sporu predložených veľké

množstvo dôkazov a tiež bola otázka predmetom právnej argumentácie a výkladu zo strany žalobcu
bez toho aby sa s tým súd prvej inštancie aspoň v základe vysporiadal. Nie je bez významu, že súd
prvejinštancienapojednávanídňa23.9.2019(prvépojednávaniepozrušujúcomrozhodnutíodvolacieho
súdu) uviedol, že každá jedna položka, ktorá bude preukázaná, bude priznaná.
Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil, že obvodové murivo z tehál Heluz hr. 38

zabezpečil žalovaný sám na vlastné náklady a v dôsledku toho zo znaleckého posudku Ing. Fuzáka súd
znížil sumu pripadajúcu na vykonané práce o sumu dodávky (ceny materiálu) - muriva Heluz zahrnutého
do ZRN v sume 7.456,31 eur. S takýmto skutkovým záverom súdu sa žalobca nestotožňuje. Znalecký
posudok Ing. Fuzáka totiž oceňoval práce a dodávky žalobcom skutočne žalovanému poskytnuté ažalobcom vykonané; znalecký posudok teda oceňoval práce, ktoré žalobca vykonal a nie tie, ktoré
nevykonal.Tietoskutočnostibolivkonanípreukázanénajmä:výpoveďoužalobcu,Znaleckýmposudkom
Ing. Fuzáka (viď ZP: Úloha znalca), výpoveďou znalca a fotodokumentáciou a tiež bola počas celého

konania žalobcom skutkovo tvrdená a zdôrazňovaná. V zmysle uvedeného žalobca tiež namieta
správnosť skutkového zistenia súdom prvej inštancie v bode 78 odôvodnenia rozsudku, kde súd uvádza,
že znalec odhadol hodnotu stavených prác tak ako keby stavba bola celá vyhotovená v súlade s
projektovou dokumentáciou. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že hodnota stavených prác bola
odhadnutá aj s prihliadnutím na stavebný denník, fotodokumentáciu a informácie poskytnuté žalobcom

(nielen s prihliadnutím na PD) a zároveň v konaní bolo preukázané, že fotodokumentácia a stavený
denník zachytávali iba tie práce o ktorých žalobca tvrdil, že ich vykonal, žalobca túto okolnosť počas
celého konania zdôrazňoval.
Zároveň Znalecký posudok Ing. Fuzáka v otázke ceny muriva Heluz jednak: (i) obsahuje
v riadku 58 odpočet finančnej hodnoty muriva Heluz dodaného žalovaným a zároveň (ii) suma uvedená
v Znaleckom posudku Ing. Fuzáka v riadku 57, kód položky: 311234173, stĺpci „Dodávka celkom“ nie

je cenou dodaného muriva Heluz. Riadok 57, kód položky: 311234173 je kongregovaná položka, kde
pod „dodávka celkom“ je potrebné v otázke ceny (a jej zložiek) brať do úvahy aj montáž, všetky energie
potrebné k montáži, mzdy pracovníkom vrátane ich odvodov do všetkých poisťovní, podružný materiál,
spojovací materiál a presun hmôt. Cena muriva Heluz je len jednou zo zložiek spolu tvoriacich „Dodávku
celkom“ pričom cena muriva Heluz je v ďalšom riadku odpočítaná. Toto je otázka expertná, na potrebu

rozlišovať jazyk oceňovania od skutkových tvrdení o vykonaných prácach v jazyku zmluvy o dielo
poukázal žalobca v rámci konania na súde prvej inštancie.
Zvykonanéhodokazovaniasúdprvejinštancieustálil,žedieloakobolostranamivzmluveodielourčené,
nebolo dokončené. Mieru nedokončenia súd prvej inštancie ustálil na 3%, vychádzajúc z konštatovania
žalobcu a zhodných tvrdení strán. Okrem toho, že žalobca konštatoval, že dielo nebolo dokončené „tak

na 2%-3%“, následky, ktoré súd aplikoval vzhľadom na takto stanovenú mieru nedokončenia diela tým,
že zo sumy pripadajúcej na práce už vykonané určenej znaleckým posudkom sa odpočíta ekvivalent
3% neobstoja, najmä z nasledovných dôvodov:
- spôsob stanovenia sumy 3.183,93 eur čo má byť ekvivalent miery nedokončenosti diela na 3% nie
je správny. Ak súd prvej inštancie najprv zo sumy 106.131,07 Eur (suma základných rozpočtových

nákladov) odčítal sumu 7.456,32 eur údajne odrážajúcu hodnotu (cenu materiálu) muriva Heluz,
mal mieru nedokončenosti diela stanovenú na 3%, resp. jej peňažné vyjadrenie odpočítať zo sumy
základných rozpočtových nákladov zníženej o cenu materiálu muriva Heluz, teda peňažné vyjadrenie
nedokončenosti vypočítať zo sumy 98.676,75 eur.
- znalecký posudok Ing. Fuzáka oceňoval práce a dodávky žalobcom skutočne žalovanému poskytnuté

a vykonané; znalecký posudok teda oceňoval práce, ktoré žalobca vykonal a nie tie, ktoré nevykonal:
táto skutočnosť bola v konaní preukázaná výpoveďou žalobcu, samotným znaleckým posudkom Ing.
Fuzáka (viď ZP:Úloha znalca), výpoveďou znalca a fotodokumentáciou a bola počas celého konania
žalobcom skutkovo tvrdená a zdôrazňovaná. V znaleckom posudku Ing. Fuzáka neboli práce, ktoré by
mali pripadať na priečku v suteréne a sádrokartónu ani dodávka materiálu toho sa týkajúca ocenené.

- ocenenie prác žalobcom vykonaných je expertná činnosť. Ak mal súd za to, že znalecký posudok
obsahuje aj ocenenie prác ktoré žalobca nevykonal, musel ich finančný ekvivalent z nároku žalobcu
vylúčiť iba s poukazom na metodológiu a postupom výpočtu podľa pravidiel na ktorých bol výpočet
hodnotystavebnýchprácvznaleckomposudkuvyhotovený.Súdvšakktakémutourčeniunemáodborné
znalosti, preto rozhodnutie súdu o tejto otázke nemožno označiť inak ako svojvoľné a arbitrárne. Nie

je bez významu, že žalovaný údajné zahrnutie hodnoty predmetných nevykonaných prác do celkovej
ceny určenej podľa znaleckého posudku Ing. Fuzáka vyslovene nenamietal – hoci v priebehu konania
pravidelne uvádzal, že dá vyhotoviť vlastný znalecký posudok, žalovaný však namietal vykonanie prác
(diela) a kvalitu prác, neskôr tvrdí že ich zaplatil. V danej súvislosti žalobca poukazuje na rozhodnutie
Krajského súdu Trnava 11Co/320/2013 z 21.05.2014, ktoré súd prvej inštancie nesprávne uvádzal ako

podklad pre nepriznanie tzv. vedľajších rozpočtových nákladov (ani sa tým nevysporiadal), v tejto veci
bola totiž obrana žalovaných obdobná procesnej obrane žalovaného v konaní na súde prvej inštancie
(OS Piešťany), avšak žalovaní vo veci 11Co/320/2013 na podporu svojich tvrdení konajúcemu súdu
predložili znalecký posudok, ktorým svoje procesné tvrdenie preukazovali. Procesná aktivita žalovaného
v konaní na súde prvej inštancie (OS Piešťany) v tomto smere absentovala, čo ale neznamená že ju má

(bez návrhu) nahrádzať súd prvej inštancie, súd prvej inštancie – ak mal pochybnosti o skutkovom stave
– mal procesnú možnosť aplikovať postup podľa § 295 CSP: tento nesprávny postup súdu zakladá tiež
dôvod odvolania podľa § 365 ods. 2 (správne ods. 1) písm. d/ CSP.Ak mal súd prvej inštancie za to, že znalecký posudok obsahuje ocenenie prác žalobcom nevykonaných,
mal výpočet ich hodnoty, vychádzajúc z projektovej dokumentácie, byť vo vzťahu k priečke nasledovný:
Dodávka a montáž miestnosti 0.02 – sklad v zmysle Projektovej dokumentácie Chnupa Hrabovský,

architektúra, Pôdorys 1.P.P.
Popis MJ Množstvo cena cena č.str.
Celkom jedn. celkom v ZP
1. Priečky z tvárnic Ytong hr.125 m2 12,546 17,569 220,420 4
2. Nenosný preklad Ytong šírky 125 ks 1 17,613 17,613 3

3. Príprava vnút. Podkl. stien Baumit m2 25,1 0,682 17,118 5
4. Vnút. omietka stien baumit, strojné
nanášanie, gletovaná omietka m2 25,1 7,653 192,09 5
5. Dodávka a montáž sádrokartónu hr.125
vrátane kotviacich prvkov m2 4,2 27,50 115,50
Cena celkom 562,741

VRN 12 % 67,528
Spolu 630,269
Záver súd prvej inštancie, že na vedľajšie rozpočtové náklady uvádzané znalcom v znaleckom posudku
vo výške 11.207,02 eur nemohol prihliadať, neobstoja ani skutkovo, ani právne. Žalobca zároveň
opätovne uvádza, že súd prvej inštancie najprv v otázke nemožnosti prihliadať na vedľajšie rozpočtové

náklady dôvodil rozhodnutím Krajského súdu Trnava 11Co/320/2013 z 21.5.2014 (viď pojednávanie
23.9.2019), nakoniec sa však s týmto ani nevysporiadal a okrem toho žalovaný VRN a ich oprávnenosť
aninenamietal,čojeďalšímprejavomnahrádzaniaprocesnejpasivityžalovanéhosúdomprvejinštancie.
Žalobcamázato,žetentopostupsúduniejevsúladespožiadavkouzákonaaplikovaťvýkladvprospech
spotrebiteľa, uvedené sa má prejavovať v hmotnom práve a iba vtedy, ak sú na dané otázky prípustné

viaceré výklady. Následne súd prvej inštancie rozhodnutie o nemožnosti priznať VRN odôvodnil tým,
že žalobca nepreukázal v akých konkrétnych cenách mu mali vzniknúť a z akého dôvodu (čím, akými
konkrétnymi výkonmi boli tvorené) s prihliadnutím na pojem vedľajšie rozpočtové náklady ako ho súd
prvej inštancie ustálil.
Žalobca má za to, že vykonanými dôkazmi bolo preukázané, že materiálny obsah VRN na stavbe

rodinného domu žalobcu existoval: výsluchom žalobcu, znaleckým posudkom Ing. Fuzáka a jeho
výsluchom, výsluchom svedka N., výsluchom svedka E. H. a vykonaním fotografií zhotovených
žalobcom počas výstavby; žalobca poukazuje najmä na fotografie vykonané na pojednávaní dňa
8.6.2021, najmä: označené nasledovne: DSC_0007, DSC_0012, DSC_0013, DSC_0161, DSC_0145,
DSC_0171, DSC_175, DSC_0181, DSC_0197, DSC_0210, DSC_0218, DSC_0229, DSC_0295,

DSC_0325, DSC_0324, DSC_0323, DSC_0425, DSC_0444, DSC_0559, DSC_0633, DSC_0739,
DSC_0740,ktorévdostatočnejmierepreukazujúobťažnosťstavbyatedaoprávnenosťzapočítaniaVRN
do hodnoty skutočne vykonaných prác. Nie je bez významu, že žalovaný sťažené prostredie a existenciu
ostatného materiálneho obsahu vedľajších rozpočtových nákladov na stavenisku nenamietal.
Žalobca za účelom ilustrácie náročných podmienok stavby na mieste samom odvolaciemu súdu priamo

v odvolaní predložil niektoré z fotografií (vykonaných na súde prvej inštancie) a tým chce žalobca
zdôrazniť, že materiálny obsah vedľajších rozpočtových nákladov na stavbe rodinného domu žalobcu
existoval. Predmetné fotografie sú priložené ako súčasť odvolania na jeho konci. V danej súvislosti
nepriznania (resp. nemožnosti prihliadať na) sumu VRN, súd prvej inštancie nesprávne skutkovo aj
právne vyhodnotil znalecký posudok Ing. Fuzáka. Ako už žalobca viackrát uviedol, určovanie hodnoty

vykonaných stavebných prác je odborná činnosť, ktorú v právnom prostredí SR majú oprávnenie
vykonávať iba osoby zapísané do zoznamu znalcov v príslušnom odbore. V konaní sám súd prvej
inštancie uviedol (síce zmätočne a s následnými korekciami), že koncepcia ceny za dielo dohodnutá v
zmluve od ktorej sa odstúpilo, odstúpením zanikla a hoci súd mal za to, že hodnotu skutočne vykonaných
prác treba posudzovať s prihliadnutím na dohodnutú cenu, žalobca aj s prihliadnutím na v konaní

už skôr ustálené právne posúdenie právneho vzťahu podľa § 642 ods. 1 O.z. predložil za účelom
určenia sumy, ktorá pripadá na práce už vykonané, znalecký posudok Ing. Fuzáka, prostredníctvom
ktorého žalobca skutkovo tvrdil hodnotu skutočne vykonaných prác. Okolnosť, že znalec pri určení
tejto hodnoty usúdil, že na dosiahnutie výsledku bolo, najmä vzhľadom na charakteristiku a osobitosti
stavby a miestne pomery, potrebné vynaložiť aj iné náklady, ktoré sa označujú ako vedľajšie rozpočtové

náklady, je výsledkom odborného posúdenia znalca a jeho odborných znalostí. Konštrukcia súdu prvej
inštancie o tom, že náklady z položiek tvoriacich vedľajšie rozpočtové náklady, musia byť po ich vykonaní
vykalkulované–vyčíslenépopoložkáchjevpraxiabsolútnenerealizovateľnáaneuplatniteľná.Súdprvej
inštancie v otázke vedľajších rozpočtových nákladov vyžaduje presnú kalkuláciu nevykalkulovateľnéhoa preukázanie detailov za rozumnú mieru akceptovateľnosti a splniteľnosti a v rozpore so zaužívaným
spôsobom určovania hodnoty stavebných prác. Na strane druhej takúto mieru exaktnosti súd prvej
inštancie nepovažoval za potrebnú pri určení hodnoty nedokončených prác, ktoré boli údajne ocenené

v znaleckom posudku – a to napriek tomu, že hodnota nedokončených prác, ak teda boli do
ocenenia znaleckým posudkom zahrnuté je údaj exaktne zistiteľný. Takýto postup súdu je arbitrárny
a na obdobné otázky aplikuje zásadne rozdielnu metodológiu, inak povedané „dvojaký meter“. Suma
pripadajúca na VRN určená znaleckým posudkom tvorí v celom rozsahu plne oprávnenú súčasť hodnoty
skutočne vykonaných prác. Bez vynaloženia vedľajších nákladov a vykonania vedľajších činností, ako

ich zachytávajú a obsahujú VRN, by totiž nikdy výsledok v podobe rodinného domu a súvisiacich
stavebných objektov - tak ako tieto aj súd prvej inštancie mohol vnímať v rámci fyzického prezerania
fotodokumentácie - nevznikol.
Okrem uvedeného žalobca v konaní preukázal, že žalovaný mal rozpočet od žalobcu k dispozícií a
bol mu žalobcom zaslaný a na základe týchto rozpočtov bola stranami cena za dielo dohodnutá. V
rozpočtoch, ktoré žalobca žalovanému poslal bolo s vedľajšími rozpočtovými nákladmi kalkulované

dokonca vo výške 21% (v ZP Ing. Fuzáka 12%), a aj preto je rozhodnutie súdu ohľadne nemožnosti
priznať vedľajšie rozpočtové náklady – s prihliadnutím na to, že súd prvej inštancie sám vyvodil, že
hodnota skutočne vykonaných prác musí byť určená s prihliadnutím na dohodnutú cenu o dielo –
nesprávne a neudržateľné.
Ak by teda aj záver súdu o nemožnosti prihliadať na VRN, resp. nemožnosti ich zahrnúť do hodnoty

skutočne vykonaných prác mal byť z nejakého dôvodu použiteľný, súd sa mal danou okolnosťou
zaoberať a túto podrobiť skúmaniu, či suma pripadajúca na VRN netvorí súčasť nároku žalobcu z titulu
účelne vynaložených nákladov. Súd prvej inštancie také skúmanie a právne posúdenie nevykonal vôbec.
Aj v otázke sumy 20.000 eur, o ktorej súd prvej inštancie usúdil, že bola určená na úhradu dohodnutej
ceny za dielo, dospel súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam a právne posúdenie týchto okolností neobstojí. Žalobca poukazuje aj na skutočnosti uvádzané
v tomto odvolaní vyššie, týkajúce sa včasnosti a iných vád tejto procesnej obrany žalovaného, ktoré je pri
posudzovaní správnosti záveru súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný hodnotu skutočne vykonaných
prác zaplatil žalobcovi ešte pred podaním žaloby tiež potrebné brať do úvahy.
Žalovaný predovšetkým skutkovo netvrdil, že suma 34.980 eur, ktorú mal žalobcovi uhradiť, bola sumou

určenou na úhradu dohodnutej ceny za dielo (resp. úhradou na hodnotu skutočne vykonaných prác),
žalovaný tvrdil to, že tieto sumy žalobcovi uhradil a žalobca ich prijal. Žalovaný k absentujúcemu
skutkovému tvrdeniu, že suma 34.980, eur ktorú mal žalobcovi uhradiť, bola sumou určenou na úhradu
dohodnutej ceny za dielo, nenavrhol vykonať žiaden dôkaz, z ktorého by toto jeho absentujúce skutkové
tvrdenie mohlo byť preukázané, okrem prílohy emailu a označenia manželky žalovaného, pani B., ako

svedka. Podľa názoru žalobcu z predloženého dokumentu vyplýva najviac to, že sa mohlo jednať o
platby súvisiace s činnosťami žalobcu na stavbe rodinného domu a ostatných stavebných objektov a
nie to – ako súd uzavrel – že sa jednalo o platby žalovaného na úhradu dohodnutej ceny za dielo.
Takáto konštrukcia nedáva vôbec žiaden zmysel a to aj preto, že cena za dielo sa dodatkovo menila.
Okolnosť, že cena za dielo sa dodatkami menila totiž neznamená, že sa zároveň zmenšovalo aj dielo;

dielo ostalo to isté, stále sa jednalo o ten istý rodinný dom podľa „projektovej dokumentácie vypracovanej
E. F. G., D. D. XX, XXX XX D., upravenej Ing. arch A. H., K., M. XXXX/XX D.“. Inak povedané, všetky
stavebné práce a dodávky tak ako ich mal žalobca vykonať podľa zmluvy o dielo pretým ako bola
zmluva dodatkovaná, museli byť aj tak vykonané. Z výsluchu žalovaného ani iných vykonaných dôkazov
nevyplynulo, že by ich vykonával sám žalovaný alebo iné ním poverené osoby (to možno konštatovať až

po odstúpení od zmluvy), naopak – z vykonaného dokazovania vyplynulo to, že celú stavbu až do zákazu
vstupu mal na starosti žalobca a žaloba aj naďalej pre žalovaného zabezpečoval realizáciu „dodatkovo“
vyňatých prác a výkonov – ibaže tieto žalobca žalovanému nefakturoval. Žalobca skutkovo tvrdil, že
aj napriek tomu, že sa so žalovaným dodatkovo dohodli na zmene rozsahu prác, dodatkom vyňaté
práce a materiál aj tak zabezpečil, vrátane zapracovania, žalobca alebo ním zabezpečení dodávatelia.

Účelom, ktorý by z týchto skutočností a okolností vyšiel najavo aj bez tohto skutkového tvrdenia žalobcu,
bolo, že žalovaný týmto spôsobom mohol niektoré časti stavebného materiálu nadobudnúť bez DPH
alebo ich zahrnúť do nákladov svojej obchodnej spoločnosti ITbubble, spol. s r.o.. Ak mal súd prvej
inštancie z dokumentu „janoplatby“ za nepriamo preukázané, že platby súviseli so zmluvou o dielo
(súd dokonca ani neuzavrel, že sa malo jednať o plnenie žalovaného na jeho peňažnú povinnosť

podľa zmluvy o dielo), nakoľko sa tam uvádza prvá dohodnutá cena diela, z toho istého dokumentu
je – v spojení s inými skutočnosťami, ktoré vyšli najavo (najmä zníženie dohodnutej ceny dodatkami
a zabezpečovanie, stavebné manažovanie, odobratých položiek žalobcom za účelom aby žalovaný
ušetril) – dospieť k presne opačnému záveru – a to že tieto neslúžili na úhradu peňažných povinnostížalovaného zo zmluvy o dielo. Z prílohy emailu (dokument „janoplatby“) vyplýva, že žalobca tým, že
vdokumenteuviedolslovo„blbosť“poprelskutočnosti,ktorémalsúdzapreukázanéasíce,žesajednalo
o úhradu dohodnutej ceny za dielo. Zo samej podstaty hotovostnej platby, obzvlášť v stavebníctve,

vyplýva, že k nim neexistujú písomné zmluvy v ktorých by bol špecifikovaný právny titul alebo napr.
splatnosť. Požiadavka súdu prvej inštancie (viď najmä bod 91 odôvodnenia rozsudku), že to mal byť
žalobca, ktorý mal preukázať existenciu pohľadávok voči žalovanému, objednávku, cenu materiálu
a splatnosť je neudržateľná. Predovšetkým má žalobca za to, že preukazovanie uvedeného nebolo
procesnou povinnosťou žalobcu nakoľko aj absentujúce skutkové tvrdenie žalobcu, resp. teda skutkové

tvrdenia, ktoré sa dali z podania žalovaného z 30.7.2020 prípadne vyabstrahovať, ostali v konaní iba
nepreukázanými tvrdeniami. Nie je úlohou strany súdneho sporu preukazovať opak alebo vyvrátiť každé
tvrdenie protistrany, ale iba tvrdenia vykonanými dôkazmi preukázané. Také prekrúcanie procesných
povinností a prenášanie bremena tvrdenia a dôkazu ako vykonal súd prvej inštancie nie je v súlade s
procesnýmpredpisom.Kuvedenémužalobcaužlennaokrajdodáva,žemieradokázania(dokazovania)
ním tvrdených skutočností oproti miere dokázania skutočností tvrdených žalovaným, bola v priebehu

celého konania nevyrovnaná: žalovaný počas celého konania vznášal námietky rôzneho charakteru
(napr. najprv žalovaný tvrdil, že žalobca dielo vôbec nevykonal, potom ho vykonal s vadami alebo v
rozpore s projektovou dokumentáciou a na konci ho mal žalobca aj tak zaplatené), k ním tvrdeným
skutočnostiam však žalovaný nepredkladal a nenavrhoval vykonať relevantné dôkazy. Na strane druhej
sa od žalobcu – ako vyplýva z rozsudku – vyžaduje, aby preukazoval opak o nepreukázaných tvrdeniach

žalovaného a aby dôkazy žalobcu mali takú kvalitu, akú v realite stavebníctva ani nie je možné alebo
účelné dosiahnuť a zároveň aby žalobca o skutočnostiach, ktoré sa v realite stavebníctva bežne
vyjadrujú percentuálnym podielom, predkladal asi snáď presný počet kusov štrku v 1m3 betónu. Žalobca
počas celého konania nielen že reagoval a riadil sa podľa (často zmätočného) právneho názoru súdu
ale na každú jednotlivú námietku žalovaného poskytol dostačujúce vysvetlenia a dôkazy o nich.

Žalobca na margo hotovostných platieb a tiež k miere súdom prvej inštancie vyžadovanej k preukázaniu
existencie pohľadávok voči žalovanému, objednávok, ceny materiálu a splatnosti, má ďalej za to,
že právny dôvod (kauzu) existencie záväzkov preukázal tak, ako určuje § 495 O.z.. Hospodárskym
dôvodom na strane žalobcu bola odplata za činnosti, ktoré v prospech žalovaného vykonal a na
strane žalovaného bolo hospodárskym dôvodom vlastné bývanie, resp. funkčnosť celku ako takého;

bez vykonania (zhotovenia) a zabezpečenia: NN el. prípojky, výstavby plotu v zadnej časti pozemku,
geologického priestoru, pozemkov najprv v nájme (žalovaný ich neskôr odkúpil), inžinieringu atď. by
hospodársky dôvod na strane žalovaného nebol naplnený. Nie je bez významu, že žalovaný tvrdil, že
žalobcovi okrem platieb ktoré žalobca priznal v žalobe uhradil naviac 34.980 eur, pričom však súd prvej
inštancie z tejto sumy „uznal“ len 20.000 eur. Už samotný pokus žalovaného o získanie výhody vo

výške 34.980 eur, keď žalovaný jednoducho musel vedieť, že v značnej časti bude tento neúspešný
(keďže k tomu existovali jednoznačné doklady) vnáša do obrany žalovaného dôvodnú pochybnosť o
účelovostiobranyapravdivostitvrdenížalovaného;žalobcatiežvkonanínasúdeprvejinštancieuviedol,
že žalovaný presne o tých istých peniazoch, ktoré súd ustálil ako plnenie na zmluvu o dielo, v konaní
6C/281/2015 (v ktorom žalobca proti žalovanému uplatnil svoj nárok na zaplatenie ceny za skutočne

vykonané práce na iných stavebných objektoch) tvrdí, že nimi uhradil iné práce vykonané žalobcom.
Uvedené v spojení so zjavným neuplatnením tejto procesnej obrany včas, tak celé tvrdenia žalovaného
o úhrade „všetkého a ešte viac“ robí ešte o to viac nedôveryhodné a účelové.
Jedným z ďalších dôsledkov spôsobu procesnej obrany žalovaného a najmä skutočnosti, že žalovaný
až po cca 6 rokoch trvania sporu usúdil, že žalobcovi všetko a ešte viac zaplatil, je ten, že v rámci

súdneho konania bolo súdom prvej inštancie a stranami sporu pred podaním žalovaného z 30.7.2020
vykonané množstvo úkonov v podstatne zbytočne – v konečnom dôsledku o týchto skutočnostiach s
určitosťou nemožno hovoriť ako o základe pre nedôvodnosť a zamietnutie žaloby. Žalobca má za to, že
žalovaný tým, že prostriedky procesnej obrany neuplatnil včas zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli
vznikli. S poukazom na § 256 ods. 2 CSP preto žalobca žiada, aby odvolací súd vyslovil, že náhradu trov,

ktoré v konaní vznikli pred podaním žalovaného z 30.7.2020 priznáva žalobcovi, alternatíve žalobca s
poukazom na § 257 CSP žiada, aby odvolací súd náhradu trov konania nepriznal vôbec, dôvody hodné
osobitného zreteľa spočívajú v zjavnom porušení procesných povinností žalovaného najmä podľa § 150
ods. 1 CSP a § 153 ods. 2 CSP. Žalobca namieta, že súd prvej inštancie priznal žalovanému aj náhradu
trov odvolacieho konania. Súd prvej inštancie opomenul, že v odvolacom konaní bol úspešný žalobca,

ktorý má preto za to, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nemožno priznať, ale tieto patria
žalobcovi.
Žalobca v tomto odvolaní na viacerých miestach konštatuje, že konanie na súde prvej
inštancie a tiež rozsudok majú mnohé vady a rozsudok nie je vyhotovený v súlade rozpores požiadavkami § 220 ods. 2 CSP. Žalobca namieta, že súd prvej inštancie na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Žalobca
konštatoval, že vo veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie týkajúce sa najmä (faktického) dodania

stavebných prác a výkonov zo strany žalobcu v prospech žalovaného, ich hodnoty (ceny), kvality
a súladu prác s pokynmi žalovaného a s projektovou dokumentáciou, avšak tieto skutočnosti v
rozsudku nemajú žiadne miesto. V nadväznosti na vykonané dokazovanie má žalobca za to, že
v konaní na súde prvej inštancie bolo jednoznačne preukázané, že žalobca až na drobné práce
žalovanémudielododalaichzhotovil,tietovšetkypráce(okremžalobcomnevykonaných)boliodborným

spôsobom ohodnotené znaleckým posudkom č. 93/2017 z 12.4.2017 vypracovaného znalcom v odbore
stavebníctvo, odvetvie odhadu hodnoty nehnuteľností a hodnoty stavebných prác Ing. Antonom
Fuzákom, P. Pazmáňa 22, 917 01 Trnava a jeho nárok na zaplatenie sumy vo výške 22.872,10 eur s
úrokomzomeškaniavovýškevovýške5,25%ročnezdlžnejod20.5.2014dozaplateniajeplnedôvodný
a preukázaný. Obrana žalovaného spočívajúca v poukazovaní na údajné vady, nedorobky, rozpor
s projektovou dokumentáciou a údajné zaplatenie neobstojí a je v rovine nepreukázaných tvrdení a

nebola v konaní uplatnená včas.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. K výčitke
žalobcu, že súd vo veci vykonal viacero pojednávaní a že „súd by mal dôsledne dbať na plnení
procesných povinností stranami sporu“, dokonca, že „prostriedky procesnej obrany žalovaného boli

uplatnené v rozpore s § 153 ods. 1 CSP“ žalovaný zdôraznil, že potrebu odročenia pojednávania
opakovane spôsobil aj právny zástupca žalobcu, keď opakovane namiesto toho, aby písomne reagoval
na písomné vyjadrenie žalovaného, počkal do nasledujúceho pojednávania a tam svoje pomerne
rozsiahle vyjadrenia nadiktoval do zápisnice. Súd následne konal len logicky a poskytol žalovanému
priestorvyjadriťsa.Vtejtosúvislostibyvšakbolologickýmaplikovaťustanovenie§153ods.1CSPpráve

na podania žalobcu. (Nehovoriac o tom, že prednes podania do zápisnice nie je v zmysle § 125 ods. 1
CSP prípustný a súd by na takéto podanie ani nemal prihliadať, na čo žalovaný opakovane upozornil).
Žalovaný uviedol, že takisto nebolo v súlade s jeho „presvedčením“, že súd opakovane vytyčoval
pojednávanie s rozostupom 1-4 týždňov namiesto toho, aby stranám umožnil písomne sa vyjadriť a
až následne aby vytýčil pojednávanie, ktorého predmetom by boli sporné tvrdenia. Súd však svojím

postupom voči obidvom stranám sporu naznačil, že nemá úmysel aplikovať ustanovenia o sudcovskej
koncentrácii (čo je na jeho výlučnom rozhodnutí) a žalovanému (tak ako aj žalobcovi) neostalo iné, ako
rešpektovať súdom zvolený postup. Nemožno však v žiadnom prípade povedať, že by takýto postup
súdu bol neoprávnený alebo že by zvýhodňoval niektorú zo strán sporu.
Predmet sporu vymedzuje žalobca. Predmet sporu je vymedzený skutkovými tvrdeniami žalobcu a

žalobným návrhom (petitom). Aby teda žalobca mohol byť úspešný v spore, je povinný preukázať: a)
že skutkové tvrdenia uvádzané v jeho žalobe sú pravdivé, b) že na základe ním tvrdených skutočností
mu vznikla pohľadávka voči žalovanému a c) že pohľadávka voči žalovanému trvá. Pokiaľ sa čokoľvek
z uvedeného nepotvrdí, súd musí žalobu zamietnuť. Procesná obrana žalovaného tak môže smerovať k
popretiu ktoréhokoľvek z uvedených bodov alebo aj k popretiu všetkých uvedených bodov. V konkrétnej

veci žalobca vymedzil predmet sporu tak, že vykonal dielo – rodinný dom v zmysle zmluvy o dielo
uzatvorenej so žalovaným, že na základe toho mu pohľadávka na zaplatenie odplaty voči žalovaného
a že táto jeho pohľadávka trvá. Procesná obrana žalovaného spočívala v tvrdení, že A/ skutkové
tvrdenia žalobcu nie sú pravdivé – dom nebol dokončený=dielo nebolo vykonané, žalobca nevykonal
deklarované práce, B/ žalobcovi nevznikla pohľadávka voči žalovanému, C/ ak aj pohľadávka žalobcu

voči žalovanému vznikla (čo však žalovaný popiera), táto už zanikla splnením.
Žalobca postavil svoju žalobu na skutkovom tvrdení, že postavil dielo – dom. Toto tvrdenie bolo v
priebehu konania vyvrátené – s ohľadom na viaceré dokumenty (vyhotovené aj žalobcom) sa teda toto
skutkové vymedzenie právneho nároku žalobcu ukázalo ako nesprávne, nepravdivé a nezodpovedajúce
skutočnému stavu (žalobca odkázal napr. na svoje vyjadrenie zo 16.9.2020, v ktorom podrobne opísal,

ktoré časti domu (diela) neboli dokončené a z ktorých podkladov to vyplýva – je zrejmé, že sa jedná
o rozsiahle nedostatky). Znalci Oršín a Reichel vo svojich posudkoch (obidva boli zhotovené až tesne
predtým, ako žalobca opustil dielo) pomerne zhodne vyhodnotili dokončenosť diela na približne 63-66
% a napokon aj žalobca na pojednávaní dňa 1.6.2021 pripustil, že dielo nebolo v čase výpovede zmluvy
ani neskôr pri jeho odchode zo staveniska dokončené. Táto samotná skutočnosť by bola dostatočným

dôvodom pre to, aby súd žalobu zamietol, nakoľko skutkové tvrdenia, o ktoré žalobca oprel svoj nárok
sa nepotvrdili, resp. boli vyvrátené. Nepotvrdili sa tvrdenia o tom, že žalobca vykonal dohodnuté dielo
= skutkové vymedzenie nároku uplatneného žalobcom nebolo preukázané. Napriek tomu – a toto je
postup, ktorý nemožno hodnotiť inak, ako výrazne ústretový voči žalobcovi (a žalovaný si dovoľujeuviesť, že aj nesprávny, nakoľko nedošlo k zmene skutkového vymedzenia predmetu sporu, teda
nedošlo k zmene žaloby) – súd žalobu nezamietol, ale umožnil, aby žalobca preukázal, aké všetky práce
vykonal – a ak by ich vykonanie a ich hodnotu preukázal, súd by zrejme považoval jeho vznesené nároky

za aspoň sčasti oprávnené (sám žalobca cituje vyjadrenie súdu, že „každá jedna položka, ktorá bude
preukázaná, bude priznaná.“). (Samozrejme to platí za predpokladu, že by žalovaný nepreukázal, že
príslušná odplata už bola žalobcovi uhradená.) Na pojednávaní dňa 9.10.2019, po výsluchu znalca Ing.
Fuzáka, súd (s ohľadom na jeho výpoveď a podklady z ktorých vychádzal) konštatoval, že je potrebné,
aby žalobca vykonal súpis prác, ktoré na stavbe domu vykonal a tento predložil súdu a žalovanému

– to sa do konca súdneho konania nestalo. Žalobca teda v rámci celého súdneho konania nedokázal
predložiť súhrn toho, čo vykonal a za čo žiada odplatu. Žalobca tvrdí, že 6 rokov dokazoval, aké práce
vykonal a aká bola ich hodnota, vo výsledku však nebol schopný predložiť žiadny výkaz výmer, zoznam
prác resp. iný podobný konkrétny dokument, v ktorom by bolo jednoznačne uvedené, čo vlastne vykonal
a akú „to“ malo hodnotu. Na uvedené žalovaný upozornil už v spomínanom podaní zo 16.9.2020. Pokiaľ
by žalobca niekedy taký výkaz predložil žalovanému, k tomuto súdnemu konaniu nikdy nemuselo dôjsť.

Z pohľadu súdneho konania je však podstatnou skutočnosťou, že žalobca takýto výkaz nepredložil ani
v súdnom konaní. V konaní preto nemôže byť úspešný. S tu uvedeným súvisí aj v konaní opakovane
vzniknutá situácia, že žalovaný preukázal úhradu finančných prostriedkov, na čo žalobca reagoval tak,
že takto ním prijaté finančné prostriedky označil za iné plnenie, nie za plnenie za práce na dome. Táto
obrana žalovaného však bola možná práve preto, že počas celého konania sa nevyjadril, čo presne

vykonal. Na akúkoľvek platbu preukázanú žalovaným potom mohol reagovať spôsobom, že „to bolo za
niečo iné“. Potom sa ale žalovaný nemohol reálne brániť, nakoľko tvrdenie, že „to bolo za niečo iné“ bolo
aplikovateľné na akúkoľvek sumu, ktorej úhradu žalovaný preukázal. Alternatívnou obranou žalobcu
bolo, že „to nebolo súčasťou diela“ – aj táto jeho obrana je však možná iba preto, že žalobca nedokázal
identifikovať, čo všetko vykonal. S týmto súvisí tiež skutočnosť, že znalecký posudok, ktorý predložil

žalobca–akotopotvrdilprivýsluchuajsamotnýznalecFuzák–nevychádzalzoskutočnéhovyhotovenia
stavby domu (znalec interiér domu ani nenavštívil a žalovaného o súčinnosť nepožiadal). Skutočnosť,
že skutočné vyhotovenie domu nezodpovedá presne projektovej dokumentácii medzi stranami sporu
ani nebola sporná. Jednoducho možno konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že
dielo vykonal a ani o tom, aké práce na diele vykonal.

Pokiaľ žalobca nepreukázal, že vykonal určité práce, je zrejmé, že nepreukázal ani svoj nárok na
odplatu za vykonanie týchto prác. Žalobca pomerne veľkú časť odvolania venuje tomu, že poukazuje
na údajne nesprávne výpočty súdu v napadnutom rozsudku. Žalovaný však v tejto súvislosti uvádza, že
tieto výpočty boli robené vždy v podstate v najlepšom záujme žalobcu. Ako je uvedené vyššie, znalci
ohodnotili dostavanosť domu na 63-66%, žalovaný sám vo svojom prednese (ako na to poukazuje súd v

bode 33. napadnutého rozsudku) na 95 % a potom dokonca na 97 %. Súd prvej inštancie si zo všetkých
týchto čísel „vybral“ to, ktoré bolo žalobcovi najviac na prospech – t. j. nedokončenosť diela posudzoval,
ako by bola 3%. Žalovaný nesúhlasí s týmto postupom súdu, žalovaný má za to, že dokončenosť diela
bola v rozsahu max 66 %, ako to vyplýva zo znaleckého posudku Ing. Oršína a Ing. Reichela (žalovaný
však, samozrejme, nemôže podať odvolanie iba proti odôvodneniu rozsudku). Aj výpočet nedostatkov,

na ktoré žalovaný poukázal v priebehu súdneho konania (žalovaný opäť poukazuje na svoje vyjadrenie
zo16.9.2020)poukazujenato,žehodnotadokončenosti66%jeoprotihodnote97%omnohopresnejšia.
Súd pri výpočtoch v napadnutom rozsudku vychádzal zo znaleckého posudku, ktorý predložil žalobca a
ktorý bol zhotovený znalcom Ing. Fuzákom na základe podkladov, ktoré mu predložil žalobca. Žalovaný
v tejto súvislosti poukazuje na to, že z výsluchu Ing. Fuzáka vyplynulo, že v znaleckom posudku sú

ohodnotené všetky práce, nielen tie, ktoré vykonal žalovaný, ale aj tie, ktoré vykonali tretie osoby alebo
ktorých vykonanie zabezpečil žalovaný sám svojpomocne.
Ohľadom VRN si žalovaný dovoľuje uviesť, že súd prvej inštancie správne uzavrel, že neexistuje dôvod
tieto priznať žalobcovi. Napokon sám znalec nedokázal odpovedať na otázku, aké faktory považoval
za dôvodné na to, aby tieto vedľajšie rozpočtové náklady vôbec zahrnul do posudku (výsluch znalca z

9.10.2019): „Otázka: Ja sa pýtam na tie konkrétne iné VRN? Povedzte aspoň 3, 4 faktory, ktoré ste tam
nejakým spôsobom zobrali do úvahy. A akým spôsobom ste určili výšku 5 %? Odpoveď: Iné vedľajšie
rozpočtové náklady, nemám to teraz dostatočne naštudované, ale musel som vychádzať z nejakých,
ja by som na túto otázku radšej odpovedal písomne. Neviem.“ (K písomnému doplneniu výpovede
nedošlo.) Žalovaný tiež uvádza, že súd prvej inštancie správne neprihliadol na náklady za murivo z tehál

Heluz, čo aj riadne a dostatočne odôvodnil. Ide o položku, o ktorej je zrejmé, že túto nedodal žalobca.
Napokon, žalovaný poukázal na to, že aj keby v konaní žalobcovi vznikol nárok na úhradu akejkoľvek
pohľadávky voči žalovanému (čo žalovaný popiera), žalovaný túto splnil, preto jeho (žalobcova)
pohľadávka zanikla (žalovaný opakovane poukázal na to, že nakoľko boli s konateľom žalobcu vminulosti kamaráti, dlhodobo uhrádzal všetko, o čo žalobca požiadal a až dodatočne si uvedomil, že
žalobca od neho požaduje neoprávnené úhrady). I keby vzhľadom na vykonané dokazovanie považoval
súd za správnu, resp. dôvodnú procesnú obranu žalovaného len v tomto jedinom bode, bolo by to

postačujúce na zamietnutie žaloby (a zároveň to dostatočne odôvodňuje, aby sa súd v rozsudku
nezaoberal ďalšími, nepodstatnými skutočnosťami a tvrdeniami žalobcu). Súd v napadnutom rozsudku
dostatočne jasne vyjadril, z akého dôvodu považuje hotovostné platby za platby, ktoré boli použité na
úhradu odplaty za dielo žalobcovi ako aj k dôvodom, pre ktoré niektoré platby takto neidentifikoval
(netýkali sa domu, ale fasády – teda časti celého komplexu, ktorá je predmetom iného súdneho konania

medzi rovnakými stranami). Súd s odkazom na konkrétne e-maily, ich obsah a konkrétne vyjadrenia
žalobcu v nich veľmi podrobne a presne odôvodnil, ktoré platby a z akého dôvodu považoval za platby
vzťahujúce sa na dohodnuté dielo (body 88-90 a nasl. napadnutého rozsudku).
K tvrdeniu žalobcu v odvolaní: „Žalovaný predovšetkým skutkovo netvrdil, že suma 34.980 eur ktorú
mal žalobcovi uhradiť, bola sumou určenou na úhradu dohodnutej ceny za dielo (resp. úhradou na
hodnotu skutočne vykonaných prác), žalovaný tvrdil to, že tieto sumy žalobcovi uhradil a žalobca ich

prijal.“ žalovaný uviedol, že skutočnosť, že sa má jednať o úhradu za práce na dohodnutom diele je
zrejmá z obsahu všetkých vyjadrení žalovaného. Okrem iného žalobca tieto opakovane „započítava“
na dohodnutú cenu diela a vždy dáva do kontextu s konkrétnym dielom (resp. odplatou za dielo),
ktoré je predmetom súdneho konania. O niečom takom nebola v konaní nikdy pochybnosť, vyjadrenia
žalovaného sú vždy k určitej spisovnej značke, teda je zrejmé, akej veci sa týkajú a v akej veci ich

žalovaný podáva. Výslovne to však žalobca (správne žalovaný) napríklad uviedol už vo vyjadrení z
30.7.2020, keď uviedol, že uhradil „všetky peniaze, na ktoré mal žalobca nárok a ešte viac“, teda
žalovaný uviedol, že uhradil žalovanému všetko, vrátane toho, čo je predmetom žaloby a ešte aj naviac.
Napokon, naozaj chce žalobca tvrdiť, že nestačí, ak v rámci svojej procesnej obrany žalovaný uvedie, že
„všetko uhradil“, ale musí uviesť „uhradil všetko o čo žalobca žiada podanou žalobou, ktorou sa domáha

úhrady ceny za dielo“? Ako formalisticky žalobca pristupuje k civilnému procesu? A hodnotí takto prísne
aj svoje podania (napríklad tie vykonané ústne do zápisnice)?
Žalobca uvádza: „Žalovaný k absentujúcemu skutkovému tvrdeniu, že suma 34.980 eur ktorú mal
žalobcovi uhradiť, bola sumou určenou na úhradu dohodnutej ceny za dielo, nenavrhol vykonať žiaden
dôkaz z ktorého by toto jeho absentujúce skutkové tvrdenie mohlo byť preukázané, okrem prílohy emailu

a označenia manželky žalovaného, pani B., ako svedka.“ (...) nie je bez významu, že žalovaný tvrdil,
že žalobcovi okrem platieb ktoré žalobca priznal v žalobe uhradil naviac 34.980 eur, pričom však súd
prvej inštancie z tejto sumy „uznal“ len 20.000 eur.“ Ako uvádza žalobca, žalovaný navrhol vykonať
dôkaz jednak výpisom z e-mailovej komunikácie a jednak výsluchom p. B.. Iné dôkazy preukazujúce
toto tvrdenie žalovaného v podstate ani neexistujú. E-maily však vytvoril, napísal a odoslal sám žalobca!

Aký lepší dôkaz existuje? Súd sa v bodoch 88-90 podrobne vyjadril k tomu, z akých dôvodov dotknuté
sumy považuje za plnenie týkajúce sa diela, poukázal na viaceré detaily a podrobnosti z komunikácie
medzi žalobcom a žalovaným ako aj na kontext, v akom sú v rámci e-mailovej komunikácie tieto sumy
použité. Iná logická odpoveď ako odpoveď, že tieto sumy boli použité ako odplata za vykonanie diela
neexistuje. Suma 10.000 eur sa týka úhrady terasy a táto suma sa má aplikovať v inom súdnom konaní

(6C/281/2015). Vo vzťahu k sume 4.980 žalovaný uviedol, že rozumie dôvodom, pre ktoré súd na túto
sumu neprihliadol. Nedá mu však nepoukázať na to, že podľa zmluvy, ktorú žalovaný predložil mal
sprostredkovať medzinárodné obchodné príležitosti, pri výsluchu dňa 1.6.2021 sa však žalobca vyjadril,
že odplata sa týkala jeho činnosti voči spoločnostiam z Piešťan a Trnavy, ktorých identitu už však
nedokázal uviesť.

Žalobca uvádza: „Z prílohy emailu (dokument „janoplatby“) vyplýva, že žalobca tým, že v dokumente
uviedol slovo „blbosť“ poprel skutočnosti, ktoré mal súd za preukázané a síce, že sa jednalo o úhradu
dohodnutej ceny za dielo.“ Nie, z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že „blbosťou“ je výpočet žalobcu.
(Inak aj na tomto konkrétnom výpočte/e-maile je zrejmé, že žalobca „si napočítal“, že mu patrí vyššia
odplata, ako mu skutočne patrí. Po tom, ako ho žalovaný na to upozornil, žalobca zmenil tému.)

Napokon žalovaný tiež dal do pozornosti, že zatiaľ čo žalobca spočiatku akékoľvek hotovostné alebo
iné platby popieral, postupne toto svoje tvrdenie zanechal a pripustil, že žalovaný mu plnenia poskytoval
rôznym spôsobom (vrátane hotovostných platieb) a jeho obrana sa skoncentrovala na to, že preukázané
hotovostné platby sú za „niečo iné“ nie za stavbu domu – toto však dôveryhodne nepreukázal (a vo
vzťahu k sume 20.000 eur, na ktorú prihliadol súd prvej inštancie v podstate toto ani netvrdil).

V rámci súdneho konania teda žalobca nepreukázal, čo vlastne urobil (nikdy nedodal komplexný zoznam
vykonaných úkonov) ani akú „to“ má hodnotu (znalecký posudok vychádzal z projektovej dokumentácie,
ktorá nebola pri výstavbe úplne dodržaná a navyše vôbec nezohľadnil, ktoré práce vykonal žalobca a
ktoré vykonal sám žalovaný alebo iná tretia osoba). Napokon žalovaný dostatočne jasne preukázal, žena účel úhrady odplaty za dielo žalobcovi uhradil niekoľko tisíc eur v hotovosti, ktorých prijatie žalobca
nepriznal. Po prihliadnutí na tieto peňažné prostriedky je jednoznačné, že žaloba je nedôvodná.

4. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že v žalobe skutkovo tvrdil predovšetkým to, že so
žalovaným uzatvoril zmluvu o dielo a keďže ukončil dohodnuté etapy výstavby diela, vznikol mu nárok
na zaplatenie dohodnutej ceny za dielo. Nakoľko súd prvej inštancie mal odstúpenie žalovaného od
zmluvy o dielo za platné a účinné, vec nebolo možné posudzovať ako nárok zo zmluvy o dielo, ale
súd vec posudzoval ako nárok podľa § 642 ods. 1 O.z. (ktorý má tiež základ iba v zmluve o dielo).

Z hľadiska súladu konania žalobcu s procesnými povinnosťami je ale nutné konštatovať, že právne
posúdenie predmetu sporu nie je úlohou strany sporu ale súdu, a zároveň, že v konaní nebolo potrebné
zo strany žalobcu podstatne meniť alebo doplniť rozhodujúce skutočnosti tvrdené v žalobe; je tomu
tak predovšetkým z dôvodu, že substancované skutkové tvrdenia žalobcu uvádzané v žalobe boli na
také (právne) posúdenie (v spojení s ostatnými skutkovými tvrdeniami žalobcu predloženými v konaní
neskôr) dostačujúce a zároveň tie isté substancované tvrdenia žalobcu boli nevyhnutne potrebné aj pre

toto iné právne posúdenie; skutkovo teda pri aplikácií § 642 ods. 1 O.z. muselo byť preukázané, že
bola uzatvorená zmluva o dielo. Nepotrebnosť zmeny žaloby okrem toho konštatoval aj Krajský súd v
Trnave v uznesení sp. zn. 9Co/241/2018 z 23.4.2019. Vo vzťahu k prácam vykonaných žalobcom na
RD žalovaného bolo v konaní po vykonanom dokazovaní ustálené, že z komplexu prác špecifikovaných
v zmluve o dielo žalobca nevykonal iba priečku v suteréne domu (jej zhotovenie bolo v danom čase

neúčelné vzhľadom na meškanie žalovaného s dodaním technológie, ktorá mala byť v tejto technickej
miestnosti zabudovaná) a neinštaloval SDK dosky (žalovaný žalobcu zo stavby „vyhodil“). Okrem toho,
žefinančnáhodnotatýchtodvochžalobcomnevykonanýchprácnebolapredmetomoceneniaznaleckým
posudkom Ing. Fuzáka, žalobca vzal svoju žalobu v časti hodnoty prác nevykonaných ešte pred prvým
rozsudkom vo veci samej späť. Žalobca teda od samého začiatku substancovane tvrdil, že vykonal

pre žalovaného stavebné práce a tieto, hoci boli taktiež špecifikované v zmluve o dielo, žalobca v
rámci konania duplicitne (resp. presnejšie povedané: viackrát) opätovne špecifikoval a uvádzal, ktoré
práce pre žalovaného pred jeho odstúpením od zmluvy o dielo vykonal. Žalobca dal do pozornosti
prístup žalovaného – na jednej strane sa domáha predloženia napr. výkazu výmer, iného konkrétneho
dokumentu, resp. akéhosi formálneho vymedzenia „vykonaných prác“ (to však iba v jazyku, ktorý

žalobcovi nie je známy) – ale na strane druhej vo vzťahu k vlastným skutkovým tvrdeniam ohľadne
údajnej úhrady ceny za práce na rodinnom dome však úplne postačuje, že úhrada (resp. údajné plnenie
na zmluvu o dielo) má byť „zrejmá zo všetkých vyjadrení žalovaného“, „je v kontexte s konkrétnym
dielom“ dokonca z toho, že podania žalovaného boli určené k spisovej značke tohto konania. Žalobca v
tejto súvislosti – a vzhľadom na obsah vyjadrenia žalovaného z 21.10.2021 k odvolaniu, kde žalovaný

uzatvára, že žalobca svoje skutkové tvrdenia, tvrdenia že žalobca postavil dielo, dom nepreukázal – sa
s takým konštatovaním absolútne nestotožňuje a poukazuje najmä na tieto dôkazy, ktoré boli za tým
účelom na súde prvej inštancie vykonané (a ktoré vykonanie prác preukazujú):
- stavebný denník (obsahujúci podrobné záznamy o vykonaných prácach; stavebný denník je
opatrený na každej strane podpisom žalovaného ako objednávateľa);

- súpisy stavebných prác (žalobcom predložené na druhom pojednávaní 2.6.2016 a neskôr opätovne),
ktoré žalovaný za účelom čerpania úveru predložil banke (O. B., K.);
- znalecké posudky Ing. Reichela a Ing. Oršína (návrh na ich vykonanie ako dôkazu predložil
žalobca z dôvodu, že žalovaný na začiatku konania popieral, že by žalobca veľké množstvo
stavebných prác vôbec vykonal);

- rozsiahla fotodokumentácia.
K znaleckým posudkom Ing. Reichela a Ing. Oršína žalobca dodáva, že v nich uvedená dokončenosť
(63-66%) vychádza z užívateľnosti stavby ako celku vzhľadom na jej účel (bývanie). Žalobca sa ale nikdy
nezaviazal pre žalovaného zhotoviť rodinný dom „na kľúč“ – teda plne obývateľný vrátane všetkého
vybavenia interiéru (okrem nábytku), povinnosťou žalobcu podľa zmluvy o dielo bolo zhotovenie „hrubej

stavby“ rodinného domu. Poukazovanie žalovaného na tieto znalecké posudky a vyvodzovanie toho
záveru, že žalobca nakoniec zhotovil rodinný dom na týchto max 66% sa žalobcovi javí skôr ako pokus
o vtip zo strany žalovaného, ale aspoň ďalším spôsobom ilustrujú spôsob procesnej obrany žalovaného,
ako túto žalobca opísal v odvolaní.
Dovolávanie sa predloženia napr. výkazu výmer, zoznamu prác resp. iného podobného

konkrétneho dokumentu zo strany žalovaného preto nemá žiadne opodstatnenie, žalobca svoje
bremeno tvrdenia v tomto smere jednoznačne uniesol. Žalobca je toho názoru, že to nie je ani
výkaz výmer ani akýsi „iný podobný konkrétny dokument“ ktoré sú jedine vhodné a použiteľné na
skutkové tvrdenie ohľadne vykonaných prác, tieto okolnosti vždy budú dané okolnosťami každéhokonkrétneho prípadu. V prejednávanej veci bol rozsah („súpis“) prác definovaný, špecifikovaný v zmluve
o dielo (jej prílohe) a žalobca skutkovo tvrdil, že tieto práce - v zmluve o dielo špecifikované - vykonal.
Vo svojom vyjadrení žalovaný ďalej poukazuje na reakciu žalobcu na tvrdenia žalovaného ohľadne

údajnej úhrady za práce, ktoré žalobca vykonal na stavbe RD žalovaného; žalovaný však uvádza iba
tie výňatky z reakcie žalobcu („to bolo za niečo iné“ „to nebolo súčasťou diela“) na tieto tvrdenia, ktoré
sa mu do jeho verzie hodia. Žalovaný však opomína, že žalobca každej jednej položke z dokumentu
„janoplatby“ priradil jej účel a s určitosťou nebolo účelom (titulom) plnenie žalovaného na cenu za
dielo. V danej súvislosti žalobca dodáva, že súd prvej inštancie pri vyhodnotení dokumentu „janoplatby“

opomenultú–zdokumentu„janoplatby“jednoznačnevyplývajúcuokolnosť-žetam(stále)bolauvedená
cena vo výške 200.000 eur hoci cena bola dodatkovo menená. Táto okolnosť jednak dokazuje počas
celého konania žalobcom opakované a zdôrazňované tvrdenie, že aj napriek tomu, že účastníci zmluvy
o dielo (teda strany sporu) dodatkami cenu za dielo znížili, žalobca napriek tomu niektoré z vyňatých
prác a dodávok pre žalovaného aj tak zabezpečoval a jednak tú skutočnosť, že dokument „janoplatby“
nie je možné brať za dôkaz o plnení žalovaného na cenu za dielo ale za celý komplex prác, ktoré žalobca

žalovanému v danom čase dodával. V tomto smere neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že skutočnosť že
sa malo jednať o úhradu za práce na dohodnutom diele je zrejmá zo všetkých vyjadrení žalovaného a že
tieto sa „započítavajú“ na dohodnutú cenu diela – áno, započítavajú ale na cenu diela vo výške 200.000
eur a nie na cenu ako bola uvedená v zmluve. Žalobca k dokumentu „janoplatby“ a jeho posúdeniu
súdom prvej inštancie už len konštatuje, že:

- ak v dokumente nie je uvedený titul platby, neznamená to automaticky, že daná platba bola žalovaným
určená na cenu za dielo (okrem toho v predmetnom dokumente nebol uvedený dátum platenia ani iné
náležitosti, ktoré mal podľa súdu prvej inštancie preukázať žalobca);
- ak žalovaný tvrdil, že daná platba bola plnením žalovaného na cenu za dielo, bolo jeho procesnou
povinnosťou preukázať právny titul plnenia a nebolo povinnosťou žalobcu preukazovať iný právny titul

(vrátane napr. dátumu splatnosti) – ako nesprávne uzatvára súd prvej inštancie.
K znaleckému posudku Ing. Fuzáka žalobca uviedol, že v posudku sú ocenené iba tie práce ktoré
boli na RD žalovaného skutočne vykonané žalobcom alebo jeho subdodávateľmi a tieto práce tiež
zodpovedajú špecifikácií prác a dodávok ako boli tieto definované stranami sporu v zmluve o dielo.
Spôsob oceňovania stavebných prác je expertná činnosť a svoj postup pri oceňovaní znalec vysvetlil

v rámci svojho výsluchu tak, že na základe projektovej dokumentácie a vysvetlení žalobcu vyhotovil
znalec výkaz výmer a rozpočty, tieto porovnal s rozsiahlou fotodokumentáciou a vyslovil záver ohľadne
hodnoty vykonaných prác. Žalobcovi sa javí, že súd prvej inštancie bol v otázke hodnotenia znaleckého
posudku dlho v omyle a tento
bral ako podklad resp. ako samotné skutkové tvrdenie žalobcu ohľadne vykonaných prác.

K VRN žalobca uviedol, že preukázal, že žalovaný bol o skutočnosti, že VRN sú súčasťou ceny
informovaný – žalobca ešte v priebehu výstavby rodinného domu poskytol žalovanému rozpočty na
základe ktorých bola dohodnutá cena v zmluve o dielo a v rozpočtoch ktorých boli VRN až vo výške
21,5%.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení CSP, účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený
zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len „O.s.p.“),
keďže podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 a 2 a § 357 písm. m/ CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnutý

rozsudok v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhláseniarozsudkubolooznámenénaúradnejtabulianawebovejstránkeodvolaciehosúduminimálne

5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie treba navzdory námietkam žalobcu považovať za vecne správny.
Odvolací súd nemal (napriek opačnému názoru odvolateľa) dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou
súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumejargumentácia - vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku). U dôvodov predostretých súdom prvej
inštancie dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich
správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 387 ods. 2 CSP), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej

veci musí učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§
387 ods. 3 veta druhá CSP) a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej
inštancie dopĺňa (§ 387 ods. 2 CSP in fine) nasledovné:

6. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie (vzhľadom na právoplatnosť I. výroku rozsudku súdu

prvejinštanciez24.1.2018č.k.9C/118/2014-744,ktorýmsúdprvejinštanciekonanievčastiozaplatenie
istiny 3.378,90 eur a úroku z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1.200 eur od 25.1.2014 do
zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 14.296 eur od 9.4.2014 do zaplatenia
a úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 10.755 eur od 3.5.2014 do zaplatenia zastavil)
zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 22.872,10 eur bez príslušenstva (v ktorej časti bola II. výrokom
rozsudku súdu prvej inštancie z 24.1.2018 č. k. 9C/118/2014-744 žaloba zamietnutá, avšak odvolací

súd uznesením Krajského súdu v Trnave z 23.4.2019 č. k. 9Co/241/2018-821 v tejto zamietajúcej časti
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie).
Predmetom tohto odvolacieho konania bolo preskúmanie správnosti postupu súdu prvej inštancie a
(v poradí druhého) rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá a žalovanému proti
žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Odvolací súd v predchádzajúcom rozhodnutí v predmetnej veci – v uznesení Krajského súdu v Trnave
z 23.4.2019 č. k. 9Co/241/2018-821 o.i. zaujal stanovisko, že v predmetnom spore bolo preukázané,
že k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi stranami došlo predčasne platným odstúpením od zmluvy o
dielo objednávateľom - žalovaným a to podaním z 26.3.2014, a preto sa mal súd prvej inštancie správne
zaoberať nárokovateľnosťou žalobcom uplatnenej pohľadávky cez inú možnú právnu kvalifikáciu

uplatneného nároku než je dohodnutý spôsob platenia ceny diela podľa zmluvy o dielo. Tiež uzavrel, že
predmetná zmluva o dielo nemá typový charakter, je zrejmé, že ide o individuálne dohodnutú zmluvu o
dielo, ktorá má ako zmluva spotrebiteľský charakter v zmysle § 52 O.z.

7. Podľa § 642 ods. 1 a 2 O. z.: (1) Až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť; je

však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže
ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady. (2) Objednávateľ je oprávnený
odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak je zrejmé, že dielo nebude včas hotové alebo nebude vykonané riadne,
a ak zhotoviteľ neurobí nápravu ani v poskytnutej primeranej lehote.
Ide o veľmi významné právo objednávateľa odstúpiť od zmluvy (§ 642 ods. 1 O.z.), a to až do zhotovenia

diela. Zhotovením diela toto právo zaniká. To platí aj vtedy, keď zhotoviteľ dielo ešte neodovzdal
objednávateľovi. Odstúpenie od zmluvy v tomto prípade však má pre objednávateľa určité dôsledky.
Objednávateľ je povinný zaplatiť sumu, ktorá pripadá na vykonané práce, a to bez zreteľa na to, či z
týchto prác má objednávateľ prospech (to neplatí, ak zhotoviteľ môže výsledok použiť inak) a nahradiť
zhotoviteľovi účelne vynaložené náklady.

Ak je zrejmé, že dielo nebude hotové včas, alebo nebude vykonané riadne a zhotoviteľ
neurobí nápravu ani v poskytnutej primeranej lehote, objednávateľ môže (podľa § 642 ods. 2 O.z.) od
zmluvy odstúpiť. Otázkou, či naplnenie predpokladov na odstúpenie od zmluvy je skutočne zrejmé, treba
posudzovať podľa stavu v čase odstúpenia.
Ust. § 642 ods. 1 O.z. umožňuje objednávateľovi kedykoľvek a bez dôvodu odstúpiť od zmluvy o dielo,

a to až do jeho splnenia, teda do okamihu, kedy mu bolo zhotoviteľom riadne vykonané dielo ponúknuté
na prevzatie (odovzdané). Ustanovenie odseku 1 nedopadá na iné dôvody odstúpenia od zmluvy, napr.
odstúpenie podľa odseku 2, alebo odstúpenie pre vady diela. V prípade odstúpenia od zmluvy bez
uvedeniadôvoduvšakobjednávateľastíhajúdôsledkyuvedenévust.§642ods.1vetazabodkočiarkou,
podľa ktorej je objednávateľ povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané

a nahradiť mu účelne vynaložené náklady. Povinnosť objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá
pripadá na práce už vykonané, je však podmienená tým, že zhotoviteľ nemôže výsledok použiť aj inak.
Pod výsledkom v uvedenom zmysle je treba rozumieť stav vykonávaného diela v čase odstúpenia
od zmluvy. To sa však nevzťahuje na právo zhotoviteľa na náhradu účelne vynaložených nákladov.
Pre vyporiadanie strán teda platí táto osobitná právna úprava. Odstúpenie je účinné okamihom, keď

odstúpenie dôjde k zhotoviteľovi (§ 45 ods. 1 O.z.), tým dôjde súčasne k zrušeniu zmluvy (§ 48 ods.
2 O.z.).
Súd prvej inštancie dôvodil, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 19.2.2013 zmluvu o dielo, predmetom
ktorej bola výstavba rodinného domu podľa projektovej dokumentácie vypracovanej E. F. G., upravenejE. A. H.. V dodatku č. 1 z 20.6.2013 k zmluve o dielo z 19.2.2013 a v dodatku č. 2 z 24.9.2013
sa strany dohodli na zmene ceny za dielo. Cena za dielo tak bola dohodnutá na sumu 120.717 eur.
Cena za dielo mala byť žalovaným žalobcovi zaplatená v 6 splátkach po ukončení jednotlivých etáp

výstavby diela (1. po dokončení betonáže základov, 2. po dokončení obvodových múrov 1. NP, 3. po
dokončení strechy rodinného domu, 4. po dodávke a montáži výplne otvorov, 5. po dokončení izolácie
obvodových múrov a drevenej fasády, 6. po dokončení povrchovej úpravy vnútorných stien). Termín
ukončenia prác pre časť diela SO 01 Rodinný dom bol dohodnutý na 31.8.2013. V dodatku č. 2 bol
dojednaný nový termín ukončenia prác pre časť diela SO 01 rodinný dom na 30.11.2013. Podaním z

26.3.2014, doručeným žalobcovi dňa 14.4.2014, žalovaný odstúpil od zmluvy o dielo z 19.2.2013. Súd
prvej inštancie posúdil predmetné odstúpenie od zmluvy podľa ust. § 642 ods. 1 O.z. (aplikácia § 642
ods. 2 O.z. vzhľadom na zistený skutkový stav neprichádzala do úvahy vzhľadom na skutočnosť, že
neboli naplnené podmienky v ňom uvedené a teda žalovaný ako objednávateľ neposkytol žalobcovi ako
zhotoviteľovi primeranú lehotu na vykonanie prípadnej nápravy na včasné vykonanie diela alebo jeho
riadne vykonanie), keď následkom takéhoto odstúpenia je len povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi sumu,

ktorápripadánaužvykonanépráce,akzhotoviteľnemôžepoužiťinakichvýsledok,anahradiťmuúčelne
vynaložené náklady. Účinným odstúpením od zmluvy žalovaným pred zhotovením diela žalobcom sa
zmluva o dielo v zmysle § 48 ods. 2 O.z. od začiatku zrušila a žalobcovi (v zmysle § 642 ods. 1 O.z.)
vznikol nárok na zaplatenie sumy, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ ich zhotoviteľ - žalobca
nemôže použiť inak, a na náhradu účelne vynaložených nákladov.

Odvolací súd sa s uvedenými závermi súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožňuje, súd
prvej inštancie sa správne a v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v jeho
predchádzajúcom rozhodnutí, z dôvodu preukázania, že k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi stranami
došlo predčasne platným odstúpením od zmluvy o dielo objednávateľom - žalovaným a to podaním
z 26.3.2014, zaoberal nárokovateľnosťou žalobcom uplatnenej pohľadávky podľa § 642 ods. 1 O.z.

a dospel k správnym právnym záverom. Podriadenie zisteného skutkového stavu pod hypotézu právnej
normy ust. § 642 ods. 1 O.z. nespochybnil ani odvolateľ v odvolaní.

8. Následne súd prvej inštancie preto správne skúmal aká suma pripadá na práce už vykonané a či
žalobcovi vznikli aj účelne vynaložené náklady, akú celkovo sumu z odstúpenej zmluvy o dielo žalovaný

žalobcoviplnil,ačivčaserozhodovaniasúduprvejinštancie(vporadídruhýmrozsudkom)nárokžalobcu
na zaplatenie sumy pripadajúcej na už vykonané práce vrátane účelne vynaložených nákladov trvá resp.
v akej výške a či k danému momentu nezanikol splnením zo strany žalovaného (viď 76. bod odôvodnenia
rozsudku).
Medzi stranami nebolo sporné, že zhotoviteľ/žalobca nemôže výsledok použiť inak.

Ako sám žalobca uvádza v odvolaní, žalobca predložil za účelom určenia sumy, ktorá pripadá na práce
už vykonané, znalecký posudok Ing. Fuzáka, prostredníctvom ktorého žalobca skutkovo tvrdil hodnotu
skutočne vykonaných prác.
Súd prvej inštancie dôvodil, že znalec Ing. Fuzák pri vypracovaní znaleckého posudku za účelom
odhadu hodnoty stavebných prác realizovaných na stavbe rodinného domu vychádzal z projektovej

dokumentácie a stavebného denníka, pričom, odhadol hodnotu stavebných prác tak ako keby stavba
bola celá vyhotovená v súlade s projektovou dokumentáciou, verifikovať či k tomu aj fyzicky došlo nebolo
jeho úlohou. Výšku základných rozpočtových nákladov (ďalej aj „ZRN“) odhadol na sumu 88.442,56 eur
(106.131,07 eur s DPH) pričom tieto zahŕňajú ocenenie dodávok a montáže ako pre hlavnú stavebnú
výrobu tak aj pre pridruženú stavebnú výrobu a montážne práce. Uvedená suma znížená o položky

pripadajúce na (nevykonané) práce resp. preukázane nevykonaný rozsah diela, je podľa názoru súdu
sumou, ktorá pripadá na vykonané práce.
Čo sa týka vedľajších rozpočtových nákladov (ďalej aj len „VRN“) stanovených znalcom na sumu
9.339,19 eur bez DPH (11.207,02 eur s DPH), súd prvej inštancie najprv konkretizoval, ktoré náklady
sa považujú za VRN, potom uviedol, že tieto nie sú súčasťou ZRN, VRN vyjadrujú konkrétnu situáciu

na stavbe, musia byť teda po ich vykonaní vykalkulované - vyčíslené po položkách a pri určení
sumy pripadajúcej na vykonané práce nie je možné vychádzať z ich percentuálnej sadzby, nakoľko
z takéhoto určenia nevyplýva ako skutočné náklady na práce a materiály vynaložené v súvislosti so
zariadením staveniska, presunom stavebných kapacít, uskutočňovaním stavby na území so sťaženými
výrobnými podmienkami, zvýšilo náklady na jednotlivé práce, aké boli náklady resp. či vôbec boli a

teda vznikli náklady na mimoriadne sťažené dopravné podmienky mimostaveniskovej dopravy, dopravu
zamestnancov na pracovisko a späť, mimostaveniskovú dopravu, prípadne náklady na prestoje a pod.
Znalec pri jeho výsluchu síce súdu uviedol, že VRN môžu zohľadňovať sťažené podmienky pri realizácii
stavebných prác a že stavba sa nachádzala v kopcovitom teréne a komunikácia k miestu výstavbynebola nijakým spôsobom upravená, z uvedeného konštatovania však žiadnym spôsobom nevyplýva,
že žalobcovi pri vykonávaní diela z uvedeného dôvodu vznikli náklady na vykonané práce a montáže
v rozsahu 4% ZRN za sťažené podmienky a 3 % ZRN za vplyv prostredia resp. 5 % ZRN ako iné

VRN (bližšie nešpecifikované). Z percentuálneho vyjadrenia VRN zo ZRN 4% ako sťažené podmienky,
3% ako vplyv prostredia a 5 % iné, nie je možné dospieť záveru, že tieto náklady a v takejto výške
zhotoviteľovi v priebehu vykonávania diela aj vznikli resp. že mu skutočne vznikli vo výške takýmto
percentom vyčíslené. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie uzavrel, že na VRN uvádzané znalcom
v znaleckom posudku vo výške 11.207,02 eur neprihliadol a pri určení sumy pripadajúcej na vykonané

práce vychádzal výlučne z hodnoty ZRN určených znalcom v sume 106.131,07 eur s DPH.
Odvolateľ namietal, že uvedené závery neobstoja ani skutkovo, ani právne, že vykonanými dôkazmi bolo
preukázané,žemateriálnyobsahVRNnastavberodinnéhodomužalobcuexistoval:výsluchomžalobcu,
znaleckým posudkom Ing. Fuzáka a jeho výsluchom, výsluchom svedka N., výsluchom svedka E. H.
a vykonaním fotografií zhotovených žalobcom počas výstavby, ktoré v dostatočnej miere preukazujú
obťažnosť stavby a teda oprávnenosť započítania VRN do hodnoty skutočne vykonaných prác. Nie

je bez významu, že žalovaný sťažené prostredie a existenciu ostatného materiálneho obsahu VRN
na stavenisku nenamietal. Súd prvej inštancie podľa neho nesprávne skutkovo aj právne vyhodnotil
znalecký posudok Ing. Fuzáka, ktorý žalobca predložil za účelom určenia sumy, ktorá pripadá na
práce už vykonané, a prostredníctvom ktorého skutkovo tvrdil hodnotu skutočne vykonaných prác.
Okolnosť, že znalec pri určení tejto hodnoty usúdil, že na dosiahnutie výsledku bolo, najmä vzhľadom na

charakteristikuaosobitostistavbyamiestnepomery,potrebnévynaložiťajinénáklady,ktorésaoznačujú
ako VRN, je výsledkom odborného posúdenia znalca a jeho odborných znalostí. Konštrukcia súdu prvej
inštancie o tom, že náklady z položiek tvoriacich VRN, musia byť po ich vykonaní vykalkulované –
vyčíslené po položkách je v praxi absolútne nerealizovateľná a neuplatniteľná. Súd prvej inštancie v
otázke VRN vyžaduje presnú kalkuláciu nevykalkulovateľného a preukázanie detailov za rozumnú mieru

akceptovateľnosti a splniteľnosti a v rozpore so zaužívaným spôsobom určovania hodnoty stavebných
prác. Na strane druhej takúto mieru exaktnosti súd prvej inštancie nepovažoval za potrebnú pri určení
hodnoty nedokončených prác, ktoré boli údajne ocenené v znaleckom posudku – a to napriek tomu,
že hodnota nedokončených prác, ak teda boli do ocenenia znaleckým posudkom zahrnuté je údaj
exaktne zistiteľný. Takýto postup súdu je arbitrárny a na obdobné otázky aplikuje zásadne rozdielnu

metodológiu, inak povedané „dvojaký meter“. Suma pripadajúca na VRN určená znaleckým posudkom
tvorí v celom rozsahu plne oprávnenú súčasť hodnoty skutočne vykonaných prác. Bez vynaloženia
vedľajších nákladov a vykonania vedľajších činností, ako ich zachytávajú a obsahujú VRN, by totiž nikdy
výsledok v podobe rodinného domu a súvisiacich stavebných objektov nevznikol. Žalobca v konaní
preukázal, že žalovanému bol rozpočet žalobcom zaslaný a na jeho základe bola stranami cena za dielo

dohodnutá. V rozpočtoch bolo s VRN kalkulované dokonca vo výške 21% (v ZP Ing. Fuzáka 12%), a aj
preto je rozhodnutie súdu ohľadne nemožnosti priznať VRN, s prihliadnutím na to, že súd prvej inštancie
sám vyvodil, že hodnota skutočne vykonaných prác musí byť určená s prihliadnutím na dohodnutú cenu
o dielo – nesprávne a neudržateľné. Ak by teda aj záver súdu o nemožnosti prihliadať na VRN, resp.
nemožnosti ich zahrnúť do hodnoty skutočne vykonaných prác mal byť z nejakého dôvodu použiteľný,

súd sa mal danou okolnosťou zaoberať a túto podrobiť skúmaniu, či suma pripadajúca na VRN netvorí
súčasť nároku žalobcu z titulu účelne vynaložených nákladov. Súd prvej inštancie také skúmanie a
právne posúdenie nevykonal vôbec.
Odvolací súd uvádza, že pri určení ceny vykonaných prác súd prvej inštancie správne vychádzal zo
znaleckého posudku, ktorý pri ocenení týchto prác vychádzal z ceny dohodnutej zmluvnými stranami pri

uzavretí zmluvy o dielo tak ako to predpokladá ust. § 642 ods. 1 O.z. a nie z ceny obvyklej ako je to
pri bezdôvodnom obohatení, nakoľko zákonné ustanovenie § 642 ods. 1 O.z. vylučuje v tomto prípade
použitie všeobecných ustanovení o bezdôvodnom obohatení. Suma pripadajúca na vykonané práce
sa zisťuje s prihliadnutím na cenu dojednanú v zmluve o dielo a keďže v predmetnej veci VRN neboli
v zmluve o dielo stranami dojednané, nebolo možné ich priznanie a súd prvej inštancie správne na VRN

uvádzané znalcom v znaleckom posudku vo výške 11.207,02 eur neprihliadol. Pokiaľ žalobca poukazuje
na rozpočet, tento nebol súčasťou zmluvy o dielo. Pokiaľ namieta, že súd prvej inštancie sa mal zaoberať
tým či suma pripadajúca na VRN netvorí súčasť nároku žalobcu z titulu účelne vynaložených nákladov,
odvolací súd poukazuje na tvrdenie žalobcu z odvolania, že predložil za účelom určenia sumy, ktorá
pripadá na práce už vykonané, znalecký posudok Ing. Fuzáka, prostredníctvom ktorého skutkovo tvrdil

hodnotu skutočne vykonaných prác, netvrdí teda skutkovo, že suma pripadajúca na VRN tvorí súčasť
nároku žalobcu z titulu účelne vynaložených nákladov, ale z titulu skutočne vykonaných prác. Na základe
uvedeného nepovažoval odvolací súd túto odvolaciu námietku za dôvodnúAko už bolo uvedené súd prvej inštancie pri určení sumy pripadajúcej na vykonané práce vychádzal
výlučne z hodnoty ZRN určených znalcom v sume 106.131,07 eur s DPH. Nakoľko však z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že žalovaný si obvodové murivo z tehál Heluz hr. 38 cm zabezpečil na vlastné

náklady, znížil súd sumu pripadajúcu na vykonané práce o sumu dodávky (ceny materiálu) - muriva
Heluz zahrnutého do ZRN v sume 6.213,607 bez DPH t. j. 7.456,32 eur s DPH. Znalec totiž vypracoval
odhad hodnoty stavebných prác vrátane dodávky muriva Heluz 38 v zmysle projektovej dokumentácie a
stavebnéhodenníka,zdodatkuč.2kzmluveodielojezrejmé,žejednýmzdôvodovzníženiadojednanej
ceny diela medzi stranami bola aj skutočnosť že uvedený materiál si zabezpečí žalovaný na vlastné

náklady. Nakoľko predmetný materiál zabezpečil a uhradil žalovaný, nemohol na cenu uvedeného
materiálu (bez montáže) súd pri stanovení sumy pripadajúcu na vykonanú prácu prihliadať a musel o
sumu 7.456,32 eur túto znížiť, nakoľko z vykonaného dokazovania je zrejmé že náklady na uvedený
materiál neznášal žalobca.
Odvolateľ namietal, že znalecký posudok Ing. Fuzáka oceňoval práce a dodávky žalobcom skutočne
žalovanému poskytnuté a žalobcom vykonané; znalecký posudok teda oceňoval práce, ktoré žalobca

vykonalanietie,ktorénevykonal.Tietoskutočnostibolivkonanípreukázanénajmä:výpoveďoužalobcu,
Znaleckým posudkom Ing. Fuzáka (viď ZP: Úloha znalca), výpoveďou znalca a fotodokumentáciou a tiež
bola počas celého konania žalobcom skutkovo tvrdená a zdôrazňovaná. V zmysle uvedeného žalobca
tiež namieta správnosť skutkového zistenia súdom prvej inštancie v bode 78 odôvodnenia rozsudku,
kde súd uvádza, že znalec odhadol hodnotu stavených prác tak ako keby stavba bola celá vyhotovená

v súlade s projektovou dokumentáciou. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že hodnota stavených
prác bola odhadnutá aj s prihliadnutím na stavebný denník, fotodokumentáciu a informácie poskytnuté
žalobcom (nielen s prihliadnutím na PD) a zároveň v konaní bolo preukázané, že fotodokumentácia a
stavený denník zachytávali iba tie práce o ktorých žalobca tvrdil, že ich vykonal, žalobca túto okolnosť
počas celého konania zdôrazňoval.

Odvolací súd túto námietku nepovažuje za dôvodnú, nakoľko zo znaleckého posudku vyplýva, že
úlohou znalca na základe požiadavky žalobcu bolo vypracovať znalecký posudok na všeobecnú hodnotu
stavebných prác realizovaných na stavbe rodinného domu za obdobie od 1.3.2013 do 5.3.2014, teda
nie oceniť práce a dodávky žalobcom skutočne žalovanému poskytnuté a žalobcom vykonané. Znalec
uviedol, že vychádzal z podkladov dodaných žalobcom a či práce vykonal žalobca k tomu sa nemôže

vyjadriť. Rovnako uviedol, že otázka či žalobca vykonal všetky práce, ktoré deklaroval mu nebola
položená, nezaoberal sa ňou, jeho úlohou bolo zistiť hodnotu stavebných prác tak ako ich zistil podľa
projektovej dokumentácie, stavebného denníka a všetkých podkladov dodaných žalobcom. Na otázku
či z predloženej zmluvy, projektovej dokumentácie a denníka nezistil, že nejaká práca sa tam neuvádza
a preto nebola zahrnutá v jeho posudku, znalec uviedol, že nemal žiaden prostriedok na to, aby

takéto konštatovanie mohol podať, pretože stavba už bola realizovaná, bola užívaná, t. z. že vychádzal
z podkladov, ktoré mu predložil žalobca, ale či boli niektoré z prác aj nerealizované, nevie zodpovedne
povedať.
Odvolateľ tiež namietal, že znalecký posudok Ing. Fuzáka v otázke ceny muriva Heluz jednak: (i)
obsahuje v riadku 58 odpočet finančnej hodnoty muriva Heluz dodaného žalovaným a zároveň (ii) suma

uvedená v Znaleckom posudku Ing. Fuzáka v riadku 57, kód položky: 311234173, stĺpci „Dodávka
celkom“ nie je cenou dodaného muriva Heluz. Riadok 57, kód položky: 311234173 je kongregovaná
položka, kde pod „dodávka celkom“ je potrebné v otázke ceny (a jej zložiek) brať do úvahy aj montáž,
všetky energie potrebné k montáži, mzdy pracovníkom vrátane ich odvodov do všetkých poisťovní,
podružný materiál, spojovací materiál a presun hmôt. Cena muriva Heluz je len jednou zo zložiek spolu

tvoriacich „Dodávku celkom“ pričom cena muriva Heluz je v ďalšom riadku odpočítaná. Toto je otázka
expertná, na potrebu rozlišovať jazyk oceňovania od skutkových tvrdení o vykonaných prácach v jazyku
zmluvy o dielo poukázal žalobca v rámci konania na súde prvej inštancie.
Odvolací súd k tejto námietke uvádza, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 CSP, zákonná

koncentrácia konania) a nakoľko túto námietku vzniesol žalobca až v odvolaní, ide o novotu v odvolacom
konaní (Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.), na ktorú
však odvolací súd nemohol prihliadnuť, nakoľko sa netýkala procesných podmienok, vylúčenia sudcu
alebonesprávnehoobsadeniasúdu,nemalobyťňoupreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a nešlo o prostriedok procesného útoku a procesnejobrany, ktoré by odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, čo ani
odvolateľ v odvolaní netvrdil, neuvádzal, že by malo ísť o opravný prostriedok s právom novôt.
Súd prvej inštancie ďalej vychádzal zo skutočnosti, že v konaní bolo preukázané (v zásade aj nesporné

medzi stranami), že žalobca na stavbe rodinného domu nedokončil - nevykonal priečku v kotolni vrátane
sadrokartónu, čo žalobca (tiež nerozporované žalovaným) považoval za nedokončenosť diela v rozsahu
3%, z ktorého dôvodu mal súd za to, že ak bola medzi stranami nesporná skutočnosť, že dielo nebolo
dokončené v rozsahu 3% a zo znaleckého posudku Ing. Fuzáka vyplynula hodnota stavebných prác (ak
by dielo bolo vykonané podľa projektovej dokumentácie) pozostávajúca zo základných rozpočtových

nákladov vo výške 106.131,07 eur - bolo potrebné túto sumu znížiť o 3% (t. j. 3.183,93 eur) z dôvodu
nesporného nedokončenia diela v uvedenom rozsahu (s prihliadnutím na skutočnosť, že žiadna zo strán
netvrdila a nepreukázala, a nevyplýva to ani z vykonaného dokazovania resp. predložených posudkov,
aká bola hodnota prác a dodávok materiálu, pripadajúcich na vybudovanie uvedenej priečky vrátane
použitia sadrokartónu.
Odvolateľ namietal, že následky, ktoré súd aplikoval vzhľadom na takto stanovenú mieru nedokončenia

diela tým, že zo sumy pripadajúcej na práce už vykonané určenej znaleckým posudkom sa odpočíta
ekvivalent 3% neobstoja, najmä z nasledovných dôvodov:
- spôsob stanovenia sumy 3.183,93 eur čo má byť ekvivalent miery nedokončenosti diela na 3% nie
je správny. Ak súd prvej inštancie najprv zo sumy 106.131,07 eur (suma základných rozpočtových
nákladov) odčítal sumu 7.456,32 eur údajne odrážajúcu hodnotu (cenu materiálu) muriva Heluz,

mal mieru nedokončenosti diela stanovenú na 3%, resp. jej peňažné vyjadrenie odpočítať zo sumy
základných rozpočtových nákladov zníženej o cenu materiálu muriva Heluz, teda peňažné vyjadrenie
nedokončenosti vypočítať zo sumy 98.676,75 eur.
- v znaleckom posudku Ing. Fuzáka neboli práce, ktoré by mali pripadať na priečku v suteréne
a sadrokartón, ani dodávka materiálu toho sa týkajúca, ocenené.

- ocenenie prác žalobcom vykonaných je expertná činnosť. Ak mal súd za to, že znalecký posudok
obsahuje aj ocenenie prác ktoré žalobca nevykonal, musel ich finančný ekvivalent z nároku žalobcu
vylúčiť iba s poukazom na metodológiu a postupom výpočtu podľa pravidiel na ktorých bol výpočet
hodnotystavebnýchprácvznaleckomposudkuvyhotovený.Súdvšakktakémutourčeniunemáodborné
znalosti, preto rozhodnutie súdu o tejto otázke nemožno označiť inak ako svojvoľné a arbitrárne.

Nie je bez významu, že žalovaný údajné zahrnutie hodnoty predmetných nevykonaných prác do celkovej
ceny určenej podľa znaleckého posudku Ing. Fuzáka vyslovene nenamietal – hoci v priebehu konania
pravidelne uvádzal, že dá vyhotoviť vlastný znalecký posudok, žalovaný však namietal vykonanie prác
(diela) a kvalitu prác, neskôr tvrdí že ich zaplatil. Procesná aktivita žalovaného v konaní na súde prvej
inštancie v tomto smere absentovala, čo ale neznamená že ju má (bez návrhu) nahrádzať súd prvej

inštancie,súdprvejinštancie–akmalpochybnostioskutkovomstave–malprocesnúmožnosťaplikovať
postup podľa § 295 CSP: tento nesprávny postup súdu zakladá tiež dôvod odvolania podľa § 365 ods. 2
(správne ods. 1) písm. d/ CSP. Ak mal súd prvej inštancie za to, že znalecký posudok obsahuje ocenenie
prác žalobcom nevykonaných, mal výpočet ich hodnoty, vychádzajúc z projektovej dokumentácie, byť
vo vzťahu k priečke taký ako ho špecifikoval žalobca v odvolaní

Odvolací súd k tejto námietke uvádza, že body 82. a 83. odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie mohli byť uvedené v opačnom poradí, čo však nič nemení na správnosti výpočtu súdu
prvej inštancie, nakoľko aj podľa názoru odvolacieho súdu zo sumy ZRN najprv bolo treba odrátať 3%
za nedokončenosť diela (na ktorej sa strany pred súdom prvej inštancie zhodli), teda 106.131,07 eur –
3.183,93 eur = 102.947,14 eur, a až následne odrátať sumu vynaloženú žalovaným na obstaranie muriva

Heluz, t. j. 102.947,14 eur -7.456,32 eur = 95.490,82 eur. Pre opačný postup odvolateľ neuviedol žiaden
relevantný dôvod. Pokiaľ sa strany zhodli na miere nedokončenosti diela (3%), ani odvolací súd nevidel
dôvod, pre ktorý by musel finančný ekvivalent určiť expert (metodológiou a postupom výpočtu podľa
pravidiel, na ktorých bol výpočet hodnoty stavebných prác v znaleckom posudku vyhotovený) a nie súd,
keďže ide o jednoduchý matematický výpočet a nebolo by v súlade s procesnou ekonómiou zveriť ho

expertovi. Nedôvodnou tak bola námietka o svojvoľnosti a arbitrárnosti napadnutého rozsudku. Pokiaľ
odvolateľ namietal, že žalovaný údajné zahrnutie hodnoty predmetných nevykonaných prác do celkovej
cenyurčenejpodľaznaleckéhoposudkuIng.Fuzákavyslovenenenamietalasúdnahrádzalabsentujúcu
procesnú aktivitu žalovaného, odvolací súd k tomuto tvrdeniu uvádza, že napr. v podaní zo 16.9.2020
žalovaný výslovne poprel riadne vykonanie resp. dostatočné vykonanie/dokončenie niektorých prác

žalobcom o.i. aj sadrokartónové konštrukcie a priečky, uviedol, že tieto nedostatky a nedorobky sú
potvrdené aj výpoveďou E. H. a fotodokumentáciou. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s názorom
žalobcu, že vznaleckom posudku Ing. Fuzáka neboli práce, ktoré by mali pripadať na priečku v suteréne
a sadrokartón, ani dodávka materiálu toho sa týkajúca, ocenené, nakoľko súčasťou znaleckého posudku
je aj rozpočet s výkazom výmer, v ktorom sú jednotlivé konštrukcie uvedené (č.l. 377 a nasl.) a keďže

nevykonanie týchto prác už bolo zohľadnené v percentuálnom vyjadrení nedokončenosti diela, nebol tu
dôvod odpočítavať znovu ich hodnotu.
Suma pripadajúca na vykonané práce, na ktorú mal žalobca po odstúpení od zmluvy o dielo žalovaným
bezuvedeniadôvoduvzmysle§642ods.1O.z.nárok,jevovýške95.490,82eur.(106.131,07–3.183,93
– 7.456,32).

Súd prvej inštancie napokon dôvodil, že medzi stranami bolo od začiatku konania nesporné, že žalovaný
ešte pred samotným odstúpením od zmluvy uhradil žalobcovi celkovo sumu 94.466 eur. V priebehu
konania žalovaný doplnil svoje tvrdenia o skutočnosť, že uhradil žalobcovi v hotovosti nad rámec súm
uvádzaných v žalobe ešte sumu 34.980 eur v hotovosti. Žalobca prijatie uvedených platieb najskôr
poprel a neskôr potvrdil ich prijatie, avšak nemalo sa podľa jeho obrany jednať o platby súvisiace s
predmetnou zmluvou o dielo. Z e-mailu a jeho prílohy z 24.9.2013 (ktorého obsah ani pravdivosť) žiadna

zo strán nepoprela, súd dospel k záveru že žalobca od žalovaného nad rámec ním v žalobe uvádzaných
súm prijatých v celkovej sume 94.466 eur, prijal od žalovaného ešte celkovo sumu 20.000 eur v
hotovosti (6.000 eur, 7.000 eur a 7.000 eur), ďalšie sumy prijaté žalobcom od žalovaného, vyplývajúce z
predmetného rozpisu platieb sa netýkali tohto konania resp. zmluvy o dielo (10.000 eur za fasádu) resp.
platba 4.980 eur bola žalobcom prijatá od žalovaného ako plnenie za faktúru č. 201303, pričom sám

žalovanývosvojomvyjadrenípredmetnéplatbyoznačilakoplatbynakonkrétnefaktúry.Platbyoznačené
vprílohee-mailuz24.9.2013ako6.000,7.000a7.000eurmalsúdzapreukázanéčosatýkaskutočnosti,
že boli žalobcom od žalovaného prijaté, taktiež však nepriamo prijatie týchto platieb práve ako plnenie
v súvislosti so zmluvou o dielo z 19.2.2013 vyplýva zo skutočnosti, že na začiatku prílohy e-mailu z
24.9.2013 sa uvádza cena spolu 200.000 s DPH, čo bola práve prvá dojednaná cena medzi stranami

v zmluve o dielo 19.2.2013 (neskôr znížená dodatkami č. 1 a 2). Logicky potom vyplýva skutočnosť,
že neskôr uvádzané platby žalovaného žalobcovi v hotovosti uvádzané ako uhradené následne po
celkovej cene 200.000 sa v prvom rade považujú za platby (mimo riadnych splátok dojednaných v
zmluve) uhradené žalovaným ako plnenie zo zmluvy o dielo z 19.2.2013. Pritom je zrejmé, že obsah
súboru janoplatby.txt zasielal dňa 24.9.2013 na kontrolu žalovanému žalobca, pričom v jeho postupnosti

uvádza aj že po dodatku č. 1 zostáva žalovanému uhradiť 114.796, od ktorej sumy následne odpočítal
sumy bez DPH za prevody piatich faktúr a jednu cash platbu faktúry (2.916, 333, 3.750, 6.250, 3.333,
3.333 eur - všetky bez DPH) a následne dospel k sume 91.881 - zostáva, následne odpočítal aj
ďalšiu cash úhradu 7.000 eur, spolu s prevodom faktúr royaldom a ANL v sumách 5.000 a 4.167 a
zostáva 75.714. Z uvedeného e-mailu je teda zrejmé, že žalobca pri tvorbe predmetného dokumentu

započítaval predmetné sporné platby vo výške 6.000, 7.000 a 7.000 eur na postupné znižovanie
pohľadávky zo zmluvy o dielo z 19.2.2013. Z takého zaznamenávania jednotlivých platieb je možné
odvodiť, že sporné platby sa týkali zmluvy o dielo z 19.2.2013, boli žalobcom prijaté a netýkali sa iných
tvrdených pohľadávok žalobcu voči žalovanému. Súd teda nad rámec žalobcom v žalobe tvrdenej sumy
94.466 eur, ktorá bola medzi stranami nesporná, dospel k záveru, že žalovaný plnil žalobcovi zo zmluvy

o dielo z 19.2.2013 v hotovosti postupne sumy 6.000 eur a dva krát 7.000 eur. Celkovo tak žalovaný
žalobcovi uhradil 114.466 eur.
Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie predniesol obranu tvrdením, že malo ísť o úhrady za
nízkonapäťovú prípojku vo výške 7.000 eur, výstavbu oplotenia zadnej časti pozemku žalovaného –
2.200 eur, objednávka a úhrada geologických prác na pozemkoch žalovaného - 600 eur, a orientačný

inžiniersky prieskum, zastupovanie v rokovaniach a uzatváraní zmlúv s Urbárskym spoločenstvom
Banka – 3.200 eur. Žiadne z tvrdení žalobcu však v konaní nebolo hodnoverne preukázané, a teda
že v čase prijatia hotovostných plnení od žalovaného v celkovej výške 20.000 eur žalobca disponoval
existujúcimi a splatnými pohľadávkami voči žalovanému z ním vyššie uvedených právnych dôvodov.
Žalobca nepreukázal existenciu pohľadávky voči žalovanému za tvrdené zhotovenie NN Prípojky, z

predloženého položkového rozpočtu a e-mailu zaslaného žalovanému dňa 28.3.2013 nevyplýva záver
o skutočnosti, že žalobca si u žalovaného zhotovenie NN prípojky v takejto cene objednal, ak došlo
k objednaniu aká bola cena materiálov a práce na jej vykonaní a ani nepreukázal kedy mala byť
uvedená pohľadávka splatná. Žalobca nepreukázal existenciu a splatnosť pohľadávky za výstavbu
zadnej časti pozemku žalovaného vo výške 2.200 eur, nepodložil a nepreukázal vznik nároku na

odmenu za orientačný inžiniersky prieskum. Taktiež z predložených listinných dôkazov nevyplynul záver
o skutočnosti, že by žalobcovi vznikol nárok na odmenu za zastupovanie v rokovaniach a uzatvorení
zmlúv s Urbárskym spoločenstvom Banka vo výške 3.200 eur. Z predloženej nájomnej zmluvy vyplýva
len skutočnosť, že žalovaný ako nájomca s prenajímateľom 1.1.2013 predmetnú zmluvu uzavrel. Z e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným vyplývajú rôzne názory na počítanie jednotlivých
vzájomných platieb, konkrétnu hoci aj neformálnu nepomenovanú dohodu o inžinieringu, na základe
ktorej by žalobcovi vznikal nárok na odmenu za vykonávanie jednotlivých činností mimo uzavretej

zmluvy o dielo nepreukázal. Z predložených e-mailov vyplýva skutočnosť, že žalovaný a žalobca sa
dohodli na provízii za inžiniering za okná, klimu a drevený obklad, v samotnom e-maily sa však uvádza,
že táto však bola ako kompenzácia už započítaná (nie je však zrejmá jej výška, splatnosť ), čo sa však
týka samotného inžinieringu žalobca tvrdil množstvo činností, ktoré mal pre žalovaného zabezpečovať,
tieto však nekonkretizoval konkrétne kedy a ako, na základe akej dohody so žalovaným ich vykonal, či

bola medzi stranami dojednaná pevná suma za konkrétne činnosti alebo mal nárok na odmenu obvyklú
a ak áno v akej výške a kedy mu vznikol nárok na jej zaplatenie resp. kedy boli takéto odmeny resp.
odmena splatná. Samotné poukázanie na skutočnosť, že bežne sa cena za inžiniering pohybuje na
úrovni 5% ceny stavby, čo by bolo v danom prípade cca 15.000 eur nie je dostatočným podkladom pre
vyslovenie záveru o existencii uvedenej pohľadávky (nie dostatočne určitej) žalobcu voči žalovanému v
čase prijímania peňažných plnení v hotovosti od žalovaného. Z e-mailu z 26.3.2013 nevyplýva záväzok

žalovaného zaplatiť žalobcovi odmenu (v neurčitej výške) za obstaranie cenových ponúk. Zo samotného
obsahu súboru janoplatby.txt vyplýva, že sám žalobca prijímal uvedené platby v súvislosti s pohľadávkou
žalovaného zo zmluvy o dielo a tieto platby mu započítaval na jeho pohľadávku zo zmluvy o dielo
uzavretej dňa 19.2.2013, a tak ani existencia iných záväzkovoprávnych vzťahov medzi žalobcom a
žalovaným v čase prijímania uvedených platieb nemôže bez ďalšieho založiť dôvodnosť obrany žalobcu

spočívajúcej v tvrdení, že žalovaný platbami v hotovosti plnil žalobcovi iné pohľadávky existujúce medzi
stranami sporu.
Odvolateľ namietal, že aj v otázke sumy 20.000 eur, o ktorej súd prvej inštancie usúdil, že bola
určená na úhradu dohodnutej ceny za dielo, dospel súd prvej inštancie na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a právne posúdenie týchto okolností neobstojí. Žalovaný

predovšetkým skutkovo netvrdil, že suma 34.980 eur, ktorú mal žalobcovi uhradiť, bola sumou určenou
na úhradu dohodnutej ceny za dielo (k tomuto nenavrhol vykonať ani žiaden dôkaz okrem prílohy email
a výsluchu jeho manželky ako svedkyne), tvrdil to, že tieto sumy žalobcovi uhradil a žalobca ich prijal.
Podľa názoru žalobcu z predloženého dokumentu vyplýva najviac to, že sa mohlo jednať o platby
súvisiace s činnosťami žalobcu na stavbe rodinného domu a ostatných stavebných objektov a nie to

– ako súd uzavrel – že sa jednalo o platby žalovaného na úhradu dohodnutej ceny za dielo. Takáto
konštrukcia nedáva vôbec žiaden zmysel a to aj preto, že cena za dielo sa dodatkovo menila. Všetky
stavebné práce a dodávky tak ako ich mal žalobca vykonať podľa zmluvy o dielo pretým ako bola
zmluva dodatkovaná, museli byť aj tak vykonané. Z výsluchu žalovaného ani iných vykonaných dôkazov
nevyplynulo, že by ich vykonával sám žalovaný alebo iné ním poverené osoby (to možno konštatovať

až po odstúpení od zmluvy), naopak z vykonaného dokazovania vyplynulo to, že celú stavbu až do
zákazu vstupu mal na starosti žalobca a žaloba aj naďalej pre žalovaného zabezpečoval realizáciu
„dodatkovo“ vyňatých prác a výkonov, ibaže tieto žalobca žalovanému nefakturoval. Žalobca skutkovo
tvrdil, že aj napriek tomu, že sa so žalovaným dodatkovo dohodli na zmene rozsahu prác, dodatkom
vyňaté práce a materiál aj tak zabezpečil, vrátane zapracovania, žalobca alebo ním zabezpečení

dodávatelia. Žalovaný týmto spôsobom mohol niektoré časti stavebného materiálu nadobudnúť bez
DPH alebo ich zahrnúť do nákladov svojej obchodnej spoločnosti ITbubble, spol. s r.o.. Ak mal súd
prvej inštancie z dokumentu „janoplatby“ za nepriamo preukázané, že platby súviseli so zmluvou o
dielo (súd dokonca ani neuzavrel, že sa malo jednať o plnenie žalovaného na jeho peňažnú povinnosť
podľa zmluvy o dielo), nakoľko sa tam uvádza prvá dohodnutá cena diela, z toho istého dokumentu

je v spojení s inými skutočnosťami, ktoré vyšli najavo (najmä zníženie dohodnutej ceny dodatkami
a zabezpečovanie, stavebné manažovanie, odobratých položiek žalobcom za účelom aby žalovaný
ušetril) dospieť k presne opačnému záveru, a to že tieto neslúžili na úhradu peňažných povinností
žalovaného zo zmluvy o dielo. Z prílohy emailu (dokument „janoplatby“) vyplýva, že žalobca tým, že
vdokumenteuviedolslovo„blbosť“poprelskutočnosti,ktorémalsúdzapreukázanéasíce,žesajednalo

o úhradu dohodnutej ceny za dielo. Zo samej podstaty hotovostnej platby, obzvlášť v stavebníctve,
vyplýva, že k nim neexistujú písomné zmluvy, v ktorých by bol špecifikovaný právny titul alebo napr.
splatnosť. Požiadavka súdu prvej inštancie (viď najmä bod 91 odôvodnenia rozsudku), že to mal byť
žalobca, ktorý mal preukázať existenciu pohľadávok voči žalovanému, objednávku, cenu materiálu
a splatnosť je neudržateľná. Predovšetkým má žalobca za to, že preukazovanie uvedeného nebolo

procesnou povinnosťou žalobcu nakoľko skutkové tvrdenia, ktoré sa dali z podania žalovaného z
30.7.2020 prípadne vyabstrahovať, ostali v konaní iba nepreukázanými tvrdeniami. Nie je úlohou strany
súdneho sporu preukazovať opak alebo vyvrátiť každé tvrdenie protistrany, ale iba tvrdenia vykonanými
dôkazmi preukázané. Také prekrúcanie procesných povinností a prenášanie bremena tvrdenia a dôkazuako vykonal súd prvej inštancie nie je v súlade s procesným predpisom. Žalovaný tvrdil, že žalobcovi
okrem platieb ktoré žalobca priznal v žalobe uhradil naviac 34.980 eur, pričom však súd prvej inštancie
z tejto sumy „uznal“ len 20.000 eur. Už samotný pokus žalovaného o získanie výhody vo výške 34.980

eur, keď žalovaný jednoducho musel vedieť, že v značnej časti bude tento neúspešný (keďže k tomu
existovali jednoznačné doklady) vnáša do obrany žalovaného dôvodnú pochybnosť o účelovosti obrany
a pravdivosti tvrdení žalovaného; žalobca tiež v konaní na súde prvej inštancie uviedol, že žalovaný
presne o tých istých peniazoch, ktoré súd ustálil ako plnenie na zmluvu o dielo, v konaní 6C/281/2015
(v ktorom žalobca proti žalovanému uplatnil svoj nárok na zaplatenie ceny za skutočne vykonané práce

na iných stavebných objektoch) tvrdí, že nimi uhradil iné práce vykonané žalobcom. Uvedené v spojení
so zjavným neuplatnením tejto procesnej obrany včas, tak celé tvrdenia žalovaného o úhrade „všetkého
a ešte viac“ robí ešte o to viac nedôveryhodné a účelové.
Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom odvolateľa, že žalovaný skutkovo netvrdil a nepreukázal,
že suma 34.980 eur, ktorú žalobcovi uhradil, bola sumou určenou na úhradu dohodnutej ceny za
dielo, odvolací súd poukazuje na podanie žalovaného z 30.7.2020, v ktorom žalovaný uviedol, že

dodatočne dohľadal emaily preukazujúce, že žalovaný žalobcovi uhradil ďalšie sumy peňazí, ktorých
prijatie žalobca nepriznal, t. j. všetky peniaze, na ktoré mal žalobca nárok a ešte viac, žalobca v súvislosti
s jednaním strán o aktuálnom stave výdavkov zaslal žalovanému prehľad ním evidovaných úhrad
vykonaných žalovaným, strany si opätovne potvrdzovali vykonané úhrady v súvislosti s uzatváraním
nového dodatku k zmluve, z prílohy emailu z 24.9.2013 janoplatby vyplýva, že žalovaný uhradil žalobcovi

v hotovosti sumy 6.000 eur, 7.000 eur, 4.980 eur (úhrada faktúry 201303), 10.000 eur (terasa) a 7.000
eur, spolu 34.980 eur, ktorých prijatie žalobca potvrdil. Na preukázanie svojho tvrdenia navrhol žalovaný
emaily z 20.6.2013 a 24.9.2013 a výsluch jeho manželky, ktoré dôkazy súd vykonal a potvrdili tvrdenia
žalovaného v rozsahu zaplatenia sumy 20.000 eur. Žalovaný už v podaní z 30.7.2020 uviedol, že suma
4.980 eur sa týka úhrady faktúry 201303 a suma 10.000 eur terasy, preto nemožno prisvedčiť tvrdeniu

žalobcu o nepravdivosti, nedôveryhodnosti a účelovosti tvrdení žalovaného. Odvolací súd je rovnako
ako súd prvej inštancie názoru, že žalovaný tvrdenia z jeho podania z 30.7.2020 preukázal a v plnom
rozsahu sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že zo samotného obsahu súboru janoplatby.txt
vyplýva, že sám žalobca prijímal uvedené platby (v celkovej sume 20.000 eur) v súvislosti s pohľadávkou
žalovaného zo zmluvy o dielo a tieto platby mu započítaval na jeho pohľadávku zo zmluvy o dielo

uzavretej dňa 19.2.2013, a tak ani existencia iných záväzkovoprávnych vzťahov medzi žalobcom a
žalovaným v čase prijímania uvedených platieb nemôže bez ďalšieho založiť dôvodnosť obrany žalobcu
spočívajúcej v tvrdení, že žalovaný platbami v hotovosti plnil žalobcovi iné pohľadávky existujúce medzi
stranami sporu.
Odvolateľ v odvolaní opakovane na viacerých miestach namietal, že procesná obrana žalovaného (v

jeho podaní z 30.7.2020), že žalobcovi uhradil všetko čo bol povinný a ešte viac, nebola o.i. uplatnená
včas, a teda bola uplatnená v rozpore s ust. § 153 ods. 1 CSP, a že žalovaný celú svoju obranu
a argumentáciu (skutkovú aj právnu) predkladal postupne a prispôsoboval v konaní prejednávaným
okolnostiam, čo v dôsledkoch znamenalo, že vo veci sa vykonalo 14 pojednávaní a súd musel vykonávať
ďalšie úkony, ďalej namietal, že súd mal dôsledne dbať na plnenie procesných povinností stranami

sporu a s prípadnými odchýlkami sa vysporiadať v rozhodnutí, najmä ak žalobca namietal nesplnenie
procesných povinností a iné vady podania žalovaného z 30.7.2020, čo však neurobil.
Súdprvejinštanciesastoutonámietkouvysporiadalpomernestroho–citáciouust.§470ods.1a2CSP.
Podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP: (1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené

včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosťkonania.(2)Naprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany,ktoréstrana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP: (1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,

ak by boli v neprospech strany.
Ustanovenie § 470 ods. 1 CSP je vyjadrením princípu okamžitej aplikability procesno - právnych noriem,
čo znamená, že táto nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začatépred dňom účinnosti nového zákona. Zákon pamätá aj na situácie, keď by nová právna úprava zhoršila
postavenie strany a tieto rieši v § 470 ods. 2 CSP.
Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v prípade ak by predmetný spor začal až za účinnosti

CSP, keďže sa jedná o spotrebiteľský spor, v ktorom je spotrebiteľ/žalovaný zastúpený advokátom,
by s poukazom na § 291 ods. 3 CSP (Ak je spotrebiteľ zastúpený advokátom, ustanovenie § 296
sa nepoužije.) nebolo možné použiť ust. § 296 CSP (Spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky
skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci
samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.).

Predmetný spor však začal už za účinnosti O.s.p., a súd prvej inštancie správne aplikoval ust. § 470
ods. 2 veta druhá CSP, keďže ust. o popretí skutkových tvrdení protistrany a o sudcovskej koncentrácii
(§ 153 CSP) nemožno v predmetnom spore uplatniť, nakoľko by boli v neprospech strany žalovaného/
spotrebiteľa.
Odvolateľ vytkol súdu prvej inštancie, že sa so skutočnosťami ním uvádzanými ohľadne hotovostných
platieb v kontexte celého právneho vzťahu medzi stranami (priateľský vzťah strán, ústne neformálne

riešenie vecí s cieľom ušetriť žalovanému sumu pripadajúcu na DPH a ich vzájomná súvislosť a význam
vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že hotovostné platby mali byť údajne určené na úhradu dohodnutej
ceny za dielo), ako bol v konaní na súde prvej inštancie stranami sporu uvádzaný a preukázaný,
ani s námietkami žalobcu ohľadne včasnosti uplatnenia prostriedkov procesnej obrany žalovaným,
absencie jej dôveryhodnosti a logiky a jej účelovosti v odôvodnení rozsudku vôbec nevysporiadal, čo

platí aj o aplikácií a výklade procesného práva súdom prvej inštancie na tieto procesné skutočnosti,
keď takéto rozmery komplexného právneho vzťahu ako v konaní na súde prvej inštancie vyšli najavo,
boli vzhľadom na priebeh procesnej obrany žalovaného /keď žalovaný najprv tvrdil, že žalobca niektoré
práce nevykonal, alebo ich nedokončil, alebo ich vykonal s vadami a nakoniec, že žalovaný ich zaplatil/
pre posudzovanie nároku žalobcu podstatné a to aj vzhľadom na § 153 ods. 2 CSP, avšak súdom prvej

inštancie zostali nepovšimnuté.
K otázke včasnosti uplatnenia prostriedkov procesnej obrany žalovaným odvolací súd poukazuje
na vyššie uvedené závery. Odvolací súd nevidí dôvod, pre ktorý by mala mať vplyv na posúdenie
dôveryhodnosti a logiky procesnej obrany žalovaného bez ďalšieho skutočnosť, že strany boli v minulosti
v priateľskom vzťahu, že neformálne riešili veci a už vôbec nie, že chceli „ušetriť“ na DPH. Túto námietku

považuje za nedôvodnú.
Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobcovi vznikol odstúpením
žalovaného od zmluvy o dielo v zmysle § 642 ods. 1 O.z. uzavretej dňa 19.2.2013 preukázateľne
nárok na zaplatenie sumy pripadajúcej na vykonané práce vo výške 95.490,82 eur, pričom vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný mu na uvedenú zmluvu o dielo žalobcovi plnil/zaplatil

celkovo sumu 114.466 eur, z čoho vyplýva záver, že ku dňu vyhlásenia (v poradí druhého) rozsudku
súdu prvej inštancie bola celá suma za žalobcom vykonané práce žalovaným uhradená, preto žaloba
žalobcu, ktorou požadoval od žalovaného zaplatenie sumy 22.872,10 eur je z tohto dôvodu v celom
rozsahu nedôvodná a súd prvej inštancie ju v I. výroku napadnutého rozsudku správne zamietol.
Odvolateľ tiež namietal nerešpektovanie právneho názoru odvolacieho súdu vyjadreného najmä

v bodoch 43. až 45. odôvodnenia uznesenia (Krajského súdu v Trnave z 23.4.2019 č. k.
9Co/241/2018-821), keď napadnutý rozsudok a jeho odôvodnenie boli redukované na otázky, ktoré
sa v konaní objavili až po vrátení veci súdu prvej inštancie, skutkové a právne závery súdu
z predchádzajúceho obdobia (kedy bolo cca 6 rokov vykonávané rozsiahle dokazovanie týkajúce sa
najmä /faktického/ dodania stavebných prác a výkonov zo strany žalobcu v prospech žalovaného,

hodnoty /ceny/, kvality a súladu prác s pokynmi žalovaného a s projektovou dokumentáciou a v
konaní bolo riešených množstvo ďalších vedľajších otázok) sú uvádzané v minimálnej miere. Poukázal
aj na vývoj predbežného právneho názoru súdu prvej inštancie, ktorý v priebehu sporu rešpektoval
a prispôsobil svoju procesnú aktivitu názorom súdu prvej inštancie. Rozsudok podľa neho nie je
vyhotovený v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Závery v ňom obsiahnuté sú nedostatočné, v odôvodnení

rozsudku nie sú uvedené komplexne skutkové zistenia v spojitosti s čiastkovými zisteniami, ktoré by
mali mať logickú nadväznosť, aby v súhrne umožnili vytvoriť záver o celkovom skutkovom stave. Súd
prvej inštancie opomenul, že potrebné údaje, hodnotenia a závery o rozhodných skutočnostiach musí
formulovať vlastnými slovami s prihliadnutím na konkrétne okolnosti danej veci, a to najmä na obsah
dokazovania, zložitosť zisťovania skutkového stavu, návrhy strán na doplnenie dokazovania, čo v

odôvodnení rozsudku absentuje. Rozsudok tak nenaplňuje požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti,
tiež neobsahuje ani presvedčivé hodnotenie dôkazov, keďže v ňom nie je nepochybným spôsobom
uvedené, ktoré z rozhodných skutkových okolností boli preukázané a ktoré nie, v rozsudku dokonca
absentujú zistenia, ktoré skutkové okolnosti považoval súd prvej inštancie za rozhodné, mieru ichpreukázania ani ako sa s nimi a s podstatnými skutkovými tvrdeniami žalobcu v kontexte celého
právneho vzťahu, ktorý prerástol do sporu a jeho komplexnosti súd prvej inštancie vysporiadal. Súd
prvejinštanciesanielenženezaoberalargumentácioužalobcu,zktorejvyplynulakomplexnosťprávneho

vzťahu strán sporu, absencia logiky v obrane žalovaného, uplatňovanie obrany v rozpore s povinnosťou
strany sporu pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu
podľa § 150 ods. 1 CSP a tiež uplatňovanie obrany žalovaného v rozpore s § 153 ods. 1 CSP, súd
prvej inštancie taktiež na tieto skutočnosti neaplikoval procesné právo. Súd prvej inštancie založil svoje
rozhodnutie len na nedostatočne odôvodnenom závere o nedôvodnosti tejto žaloby nakoľko žalovaný

mal dlžné sumy uhradiť, na tom, že na niektoré sumy žalobcovi nárok nemal vzniknúť (keďže stavebný
materiál mať dodať žalovaný a nepriznanie vedľajších rozpočtových nákladov) a tiež na tom, že žalobca
spomenul, že dielo nebolo dokončené tak na 2% - 3%. Súd prvej inštancie konštatoval nedôvodnosť
žaloby bez akéhokoľvek ohľadu na skutočnosti, ktoré boli predmetom dokazovania cca 6 rokov a bez
akejkoľvek väzby na skutočnosti ktoré boli týmto dokazovaním zistené.
S časťou týchto námietok sa súd prvej inštancie už vysporiadal (viď text vyššie), v zostávajúcej časti

žalobca tvrdí v podstate nepreskúmateľnosť rozsudku.
Ďalej odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, takýmto postupom súdu prvej inštancie bolo znemožnené stranám, aby
uskutočňovali procesné práva a tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, následky v
podobe porušenia práva na spravodlivý súdny proces sa prejavujú aj v ďalších nedostatkoch rozsudku;

napr. v bode 20 odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie uvádza zoznam vykonaných dôkazov, tento
zoznam však neobsahuje v iných bodoch odôvodnenia uvádzaný dôkazný prostriedok, z ktorého mal
súd prvej inštancie zistiť určité skutkové zistenie (viď napr. bod 49 odôvodnenia rozsudku), zoznam tiež
neobsahuje ďalšie dôkazy, ktoré boli v konaní vykonané a zároveň pre rozhodnutie súdu resp. ustálenie
komplexností právneho vzťahu dôležité – napr. potvrdenia o hodnote vykonaných prác vypracované

žalobcom pre žalovaného k čerpaniu úveru. Okrem toho v odôvodnení rozsudku po tom, ako súd prvej
inštancie uvádza zoznam vykonaných dôkazov a konštatuje, že zistil skutkový stav ako nasleduje nižšie,
niejemožnézistiťčiideoskutkovézisteniesúdualebooskutočnosti,ktorétvrdilaniektorázostránsporu
(najmäbody30až33odôvodneniarozsudku).Ďalšímnedostatkomrozsudku,ktorýjednaksamostatnea
tiežvspojenísostatnýmižalobcomvytýkanýminedostatkamizakladávaduktorámohlamaťzanásledok

nesprávne rozhodnutie vo veci a teda zakladajúci odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP je, že
rozsudok, resp. skutkové zistenia súdu prvej inštancie netvoria jeden logicky celok, jednotlivé skutkové
zistenia na seba nenadväzujú a skutkové zistenia neposkytujú verný obraz o priebehu skutkového deja.
Vkontexteuvedenéhomážalobcazato,ževadaktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievo
veci spočíva napr. aj v tom, že súd prvej inštancie v bodoch 38 a 39 odôvodnenia rozsudku uvádza ktoré

skutkové zistenia získal zo znaleckých posudkov tam uvedených, súd prvej inštancie však opomína,
že vykonanie znaleckých posudkov ako dôkazov v konaní navrhoval žalobca za účelom preukázania
vykonania stavebných prác a dodávok na rodinnom dome žalovaného zo strany žalobcu a že primárne
išlo o reakciu žalobcu na procesnú obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdeniach, že niektoré práce
žalobca nevykonal alebo nedokončil, z uvedených bodov odôvodnenia rozsudku tiež nie je zistiteľné ako

súd prvej inštancie pristupoval k obom znaleckým posudkom, či ich vykonával ako znalecký posudok v
zmysle § 207 a nasl. CSP alebo ako listinný dôkaz.
Odvolací súd nepovažuje tieto námietky za dôvodné, po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia
napadnutého rozsudku konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným
na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení

svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a uviedol
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia
súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a
právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom

zohľadnení ochrany subjektívneho práva sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich
oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Odvolací súd nezistil, že by
prvoinštančný súd porušil zásady vyplývajúce z ust. § 191 CSP v súvislosti s hodnotením dôkazov,
jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal (teda ktoré považoval za relevantné) a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,

pričom svoje skutkové zistenia správne subsumoval pod aplikovaný právny predpis a daný právny vzťah
správne právne posúdil. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite, podrobne a logicky odôvodnil,
odôvodnenie napadnutého rozsudku dalo jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nároku a obranou protitakému uplatneniu. To či nejaký dôkaz bol uvedený v zozname vykonaných dôkazov alebo samostatne
na inom mieste odôvodnenia rozsudku, ani to že súd sa nezaoberal dôkazmi, ktoré nepovažoval za
relevantné pre rozhodnutie vo veci samej, odvolací súd nepovažuje za vadu konania ani za porušenie

práva na spravodlivý proces. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto
odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,
postačujenazáverotom,žeztohtoaspektujeplnerealizovanézákladnéprávoúčastníkanaspravodlivý

proces (IV. ÚS 115/03). Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať
to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s
právnymi závermi, tým nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Do práva
naspravodlivýprocestotižnepatríprávoúčastníkakonania(strany),abysasúdstotožnilsjehoprávnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania
(strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS

50/04).
Ak sa odvolací súd v odôvodnení tohto jeho rozsudku nezaoberal konkrétnou námietkou sporovej strany,
urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie v danej veci za
rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins

c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie.
Odvolací súd riadiaci sa uvedenými úvahami a osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie preto
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu jeho vecnej

správnosti potvrdil, čo sa týkalo aj vecne správneho rozhodnutia o trovách konania (prvoinštančného
i predchádzajúceho odvolacieho konania), keď odvolací súd nevidel v dôvodoch uvádzaných
odvolateľom (žalobcom tvrdené porušenie procesných povinností zo strany žalovaného) dôvody hodné
osobitného zreteľa, odôvodňujúce aplikáciu ust. § 257 CSP ani dôvody pre rozhodnutie podľa § 256
ods. 2 CSP (vo vzťahu k žalobcom požadovanej náhrade trov konania vzniknutých pred podaním

žalovaného z 30.7.2020) s poukazom na vyššie uvedené závery vo veci samej (o.i. nemožnosť použitia
ust. o popretí skutkových tvrdení protistrany a o sudcovskej koncentrácii). Nebolo tiež možné rozhodnúť
o priznaní náhrady trov predchádzajúceho odvolacieho konania žalobcovi, nakoľko v zmysle ustálenej
rozhodovacej praxe sa rozhoduje jedným výrokom o trovách celého konania (v oboch inštanciách) podľa
pomeru úspechu strán v konaní ako celku.

9. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1

CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalovanému priznal proti žalobcovi
právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný
úspech vo veci (žalovaný), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá
vo veci úspech nemala (žalobca). Žalobca síce tvrdil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa,
spočívajúcich v žalobcom tvrdenom porušení procesných povinností zo strany žalovaného najmä podľa

§ 150 ods. 1 a § 153 ods. 2 CSP, avšak odvolací súd nevidel dôvod pre aplikáciu ust. § 257 CSP
s poukazom na vyššie uvedené závery vo veci samej (o.i. nemožnosť použitia ust. o popretí skutkových
tvrdení protistrany a o sudcovskej koncentrácii).

10. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:2

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1

CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.
(§ 160 ods. 2 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)