Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, April 19, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/64/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114212673
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4114212673.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a

členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobcov: 1. H. O., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, 2. E. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, proti žalovaným:
1. H.. A. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, 2. H.. Z. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX,
obaja zastúpení advokátkou JUDr. Svetlana Kšiňanová PhD., so sídlom Nitra, Štefániková trieda 4, o
uloženie povinnosti zdržať sa zavlažovania trávnatých porastov a iné, o odvolaní žalobcov a žalovaných
proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 15C/84/2014-613 zo dňa 21. júla 2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých vyhovujúcich výrokoch I. a II.

m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom zamietajúcom výroku týkajúcom
sa zdržania sa zavlažovania porastov, upravenia nasmerovania odbočiek zo zvodov rodinného domu a
odstránenia vypúšťacích ventilov zo závlahy a zdržania sa vypúšťania vody zo závlahy, zrážkovej vody
a inej vody k oploteniu p o t v r d z u j e .

Vo výroku o uložení povinnosti žalovaným zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu 250 eur do
3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.), v zamietajúcej časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 1.524 eur
(výrok IV.) a výroku o trovách konania strán sporu a znalca Ing. F. (výroky V., VI., VII.) odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v týchto častiach v r a c i a súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v záhlaví označeným rozsudkom uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť
vykonať opatrenia k sanácii múru uvedené v bode 4. Statického výpočtu posúdenia stability a návrhu
opatrení pre sanáciu plotového múrika zo dňa 03.04.2014 vypracovaného autorizovaným stavebným

inžinieromJ.F.vlehotedo90dníodprávoplatnostirozsudku (výrokI.).Ďalšímvýrokomuložilžalovaným
v 1. a 2. rade povinnosť odľahčiť plotový múr odstránením zeminy z hranice pozemkov z parc. č. XXXX/
XX susediacej s parc. č. XXXX/XX v kat. území D. po celej dĺžke betónového oplotenia XX,X m, v dĺžke
XX,X m v šírke X,XX m, do hĺbky X,XX m v objeme X,XXX m, v zadnej časti hranice pozemkov v dĺžke
X,XX m v šírke X,XX m, do hĺbky X,XX m, v objeme X,XXX m3, spolu v celkovom objeme zeminy X,XXX
m3 a to v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.). Žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal
žalobcom zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 250 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.).

Vo zvyšku žalobu zamietol (výrok IV.). Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok
V.). Znalcovi A.. A. F. priznal nárok na znalečné voči žalobcom v 1. a 2. rade v rozsahu 50% (výroky
VI., VII.) Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ustanovením § 126, § 127 ods. 1, § 415, § 417
ods. 1, 2, § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.1.2. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa pôvodne žalobou podanou dňa 24.04.2014 domáhali
uloženia povinnosti žalovaným zdržať sa zavlažovania trávnatých porastov - vykonania opatrenia

k sanácii múru a zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 400 eur. Žalobu odôvodnili tým, že sú
bezpodielovýmispoluvlastníkminehnuteľnostívkat.úz.D.,obecD.,okresX.zapísanýchnaLVč.XXXX,
ako pozemok parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2 - orná pôda, pozemok parc. č. XXXX/XX o výmere
XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria a stavby so súp. č. XXX - rodinný dom nachádzajúci sa na
parc. č. XXXX/XX. Žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi susedných nehnuteľností evidovaných

Správou katastra X. na LV č. XXXX, katastrálne územie D., S. D., Okres X. ako pozemky s parc. č.
XXXX/XX o výmere XXX m2 - orná pôda, pozemky parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2 - zastavané
plochy a nádvoria a stavba súp. č. XXX - rodinný dom, nachádzajúci sa na parc. č. XXXX/XX. Zo strany
žalovaných dochádza k sústavnému neoprávnenému zasahovaniu do výkonu ich vlastníckeho práva,
dochádza k stekaniu vody na ich pozemok, čo spôsobuje nadmerné vlhnutie a poškodzovanie múru
oddeľujúceho susedné pozemky.

1.3. V priebehu konania žalobcovia rozšírili žalobu a žiadali okrem vyššie uvedených povinností uložiť
žalovaným povinnosť odľahčiť plotový múr odstránením zeminy z hranice pozemkov z parc. č. XXXX/
XX susediacej s parc. č. XXXX/XX v kat. území D. po celej dĺžke betónového oplotenia XX,X m v lehote
do 30 dní od právoplatnosti rozsudku nasledovne: - v dĺžke XX,X m v šírke X,XX m, do hĺbky X,XX

m v objeme X,XXX m3, v zadnej časti hranice pozemkov v dĺžke X,XX m v šírke X,XX m, do hĺbky
X,XX m, v objeme X,XXX m3, spolu v celkovom objeme zeminy X,XXX m2, upraviť nasmerovanie
odbočiek zo zvodov rodinného domu súp. č. XXX v kat. úz. D. tak, aby nesmerovali k betónovému
oploteniuvovlastníctvežalobcov,ktorésanachádzanaparc.č.XXXX/XXvkat.územíD.aabyodvodom
dažďovej vody neohrozovali životnosť betónového oplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku, odstrániť vypúšťacie ventily zo závlahy žalovaných umiestnených na pozemku parc. č. XXXX/
XX v tesnej blízkosti spoločnej hranice s parc. č. XXXX/XX, kat. územie D. a zdržať sa vypúšťania vody
zo závlahy, zrážkovej vody a inej vody k oploteniu na parc. č. XXXX/XX v kat. území D. v lehote do 3
dní od právoplatnosti rozsudku
- spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom sumu 1.774 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku

(zahŕňajúcej už aj pôvodne žalovanú sumu 400 eur) a priznať im nárok na náhradu trov konania vo
výške 100%. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 11.02.2021 zmenu žaloby pripustil.

1.4. Žalobcovia v konaní uvádzali, že ich nehnuteľnosti bezprostredne susedia s nehnuteľnosťou
žalovaných, pričom v auguste 2012 postavili oplotenie v dĺžke XX,X m, výške 1m z betónových

tvárnic, na betónovom základe v hĺbke 60 cm. Po určitom čase žalovaní navýšili terén na úroveň
betónového oplotenia, čím zaťažili celý múrik, vybudovali v jeho tesnej blízkosti zavlažovací systém,
ktorý vyspádovali smerom k ich nehnuteľnosti. Pozemok má dva sklony, od ulice a parcely. Terénne
úpravy sú zamáčané závlahou žalovaných - polievaním cez kvapkovú závlahu a tryskovú závlahu
parkoviska. Majú pravidelné potopy, museli dať vybudovať drenážny systém, múr má trhliny a z dôvodu

zaťaženia a neustáleho podmáčania zo strany žalovaných sa múrik začal nakláňať, vychýlenie je 6 cm.
Mali snahu sa so žalovanými dohodnúť, dali vypracovať aj odborné posúdenie Ing. P. F., ktoré žiadali,
ale ho odmietli akceptovať. Po podaní žaloby žalovaný v l. rade vybudoval vypúšťacie ventily, ktoré
umiestnil k plotu a ktoré by mali slúžiť k regulácii tlaku v závlahách. Plot je poškodzovaný závlahou,
tlakom makadamu z parkoviska a zeminy. Na navezenej zemine je vybudovaný hospodársky prístrešok

vo vzdialenosti cca 1,2 m od múrika. Nemali dohodu pred stavbou plotu ani terénnymi úpravami
realizovanými žalovanými. V prípade prívalových dažďov voda zo strechy domu tečie rínami do hadíc,
ktoré sú nasmerované k ich oploteniu. Voda z rín ide do 2 hadíc voľne položených na pozemku a steká k
ich oploteniu. Svoje tvrdenia opierali o "Statický výpočet posúdenia stability a návrh opatrení pre sanáciu
plotového múrika". Z predmetného posúdenia okrem iného vyplýva, že žalovaní nedodržali doporučenie

uvedené v projektovej dokumentácii a zaťažili predmetný múr parkovacou plochou, čím dochádza k
zaťažovaniu a podmáčaniu oplotenia v celej jeho dĺžke, pričom tento skutkový stav znehodnocuje
stavbu múrika. Znalec konštatuje, že predmetný múr nie je postavený ako oporný múr pre tieto účely
a stena múrika v štádiu opornej steny nevyhovuje. Základ múru je nestabilný. Ako vyplýva z výsledkov
výpočtu bod 6. posudku: "Múrik oplotenia vplyvom neplánovaného priťaženia zo stavebnej činnosti

suseda, vykazuje významné poruchy (trhliny, priehyby), ktoré pri max. premočení zeminy môžu spôsobiť
až haváriu objektu. Je to spôsobené nedodržaním projektových parametrov, ktoré boli predurčené v
rozsahuprestavebnépovolenie".Vzávereposudkujekonštatované,žesanáciamúrujenevyhnutnápre
bezpečnosť a stabilitu. V rámci bodu 4. posudku znalec navrhol opatrenia k sanácii múru, pričom navrholdve alternatívy nápravy s presným opisom ich realizácie s priloženým statickým výpočtom. V dôsledku
priesakov vody z pozemku žalovaných na ich pozemok neustále dochádza k nadmernému vlhnutiu
múru oddeľujúceho jednotlivé pozemky, boli nútení vynaložiť na údržbu betónového múru a vybudovanie

drenážneho kanálu spolu s drenážnou jamou náklady vo výške 250 eur (za kúpu makadamu a dopravu,
bagrovanie, ručné kopanie, zásyp kamenivom, drenážnu hadicu, geotextíliu, presun zeminy z výkopu,
výplň a špárovanie dilatačných škár). Tieto náklady v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním
žalovaných predstavujú náklady a odmenu Ing. J. F., ktorú zaplatili vo výške 150 eur za vyhotovenie
posudku.

1.5. Žalovaní so žalobou nesúhlasili tvrdiac, že vybudovali stavbu v súlade s povoleniami, preto nie
sú si vedomí, že by poškodzovali alebo ohrozovali žalobcov. Poukazovali na znalecký posudok A.. F.,
ktorý potvrdil, že oplotenie je vybudované v rozpore s STN. Podľa ich názoru žalobcovia nepreukázali
neoprávnený zásah do ich vlastníckych práv, nepreukázali, že im hrozí vážna škoda, pretože nestačí
preukázať iba ohrozenie. Podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka musí ísť o vážne ohrozenie a

ochrana sa poskytuje iba proti hroziacej škode a to škode vážnej na zdraví alebo majetku. V žalobe zo
dňa 23.04.2014 uviedli, že využívaním múru ako oporného dochádza k ohrozeniu ich majetku, zdravia
a bezpečnosti, pričom neustálym vlhnutím dochádza aj k jeho znehodnocovaniu s priamou hrozbou jeho
vážneho poškodenia. Tvrdenie hrozby vážnej škody sa im preukázať v konaní nepodarilo. Domáhajú
sa uloženia povinnosti spočívajúcej v zdržaní sa zavlažovania trávnatých porastov a krovitých porastov

v minimálnej vzdialenosti 5 metrov od hranice susedných nehnuteľností s poukazom na ustanovenie §
126 Občianskeho zákonníka. Povinnosť zavlažovania porastov im vyplýva zo zákona č. 543/2002 Z.
z., ktorý upravuje práva a povinnosti pri ochrane drevín. Uloženie opatrení podľa Statického výpočtu
zo dňa 03.04.2014 vypracovaného Ing. F., odľahčenie múrika odstránením zeminy v zmysle výpočtu
žalobcov a uloženie povinnosti spočívajúcej v úprave odbočiek zo zvodov a v odstránení vypúšťacích

ventilov žiadajú s poukazom na ustanovenia § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého musí
ísť o vážne ohrozenie. Žalobcami navrhovaný petit ohľadne sanácie múru podľa statického výpočtu
Ing. F., s dvoma alternatívami je podľa názoru žalovaných nevykonateľný, navyše každá alternatíva si
vyžaduje súčinnosť žalobcov. Časť vykonaného dokazovania uvádza, že oplotenie nebolo vybudované
v súlade s dokumentáciou schválenou stavebným úradom. Ak sa žalobcovia domáhajú odstránenia

zeminy, je potrebné preukázať porušenie povinností zo strany žalovaných. Nároky žalobcov na úpravu
odbočky zo zvodov a odstránenia vypúšťacích ventilov nie sú vykonateľné, keďže nevedia, prečo a aké
plnenie majú vykonať. Nebola preukázaná ich zodpovednosť za škodu ani podľa § 420 Občianskeho
zákonníka, keďže medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody musí byť preukázaná príčinná
súvislosť, rovnako ani zodpovednosť podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže v konaní

nebolo preukázané porušenie ich zákonných povinností. Pokiaľ ide o sumu 1.774 eur, žalobcovia ju
špecifikovali bez toho, aby uviedli, akým titulom požadujú jej zaplatenie. V rámci sumy 1.774 eur si
uplatnili náklady za vyhotovenie statického výpočtu, súkromné posudky, ktoré možno zaradiť tiež do
trov konania, preto sa javia ako duplicitné. U sumy 250 eur za kamenivo - makadam nie je špecifikovaný
dôvod uplatnenia.

1.6. Žalovanýv1.radeuvádzal,ževjednejčastiurobilokrasnúzáhradu,hospodárskustavbu-záhradný
domček a parkovisko. Parkovacie státie je zatrávnené, rozmery má 7m x 5m, je využívané sporadicky.
Pod ním je 40 - 50 cm makadamu, ktorý pôsobí ako drenáž. V okrasnej časti je zemina 7m x 7m,
kríky, trávy ku každej jednotlivej rastline je privedená kvapková závlaha, celkovo asi 10 ks rastlín.

Elektromagnetické ventily prepúšťajú vodu do jednotlivých častí závlahy a sú vodotesné. Ak by sa
poškodila vetva, alebo ventil, voda potečie na susedov pozemok. Účelom ventilu je, že keď dôjde k tlaku
vody,onsaotvoríaprepúšťavodudojednotlivýchvetiev.Vokrasnejčastijeveľkádrenážnajamao hĺbke
min. 5 m, rozmery 3m x 6m. Účelom je to, že keď príde veľký dážď, aby voda z oblakov bola stiahnutá
drenážnou jamou do podzemia. Boky nie sú ničím vyložené, na dne sú veľké kamene do výšky 3 m.

Hospodárska budova je v zadnej časti. Prístrešok je pevne spojený s pozemkom betónovým základom,
hĺbka 50 cm, vyliateho betónu, betón je pod úrovňou pôvodného terénu. Jej základ je do hĺbky asi 20
cm. Na pozemku sú dve drenážne jamy, ktoré boli vykopané bagrom. Voda, ktorá spadne na domček,
je odvedená do týchto dvoch jám. Skladá sa zo zakopaných tlmených hadíc v zemi, prívod vody tzv.
zbernej nádoby, je zakopaná v zemi. Pre prípad, keď prší, voda spadne na strechu, toto tečie do okapov

rúrami zakopanými kanalizačnými rúrami. Zberná jama je od múrika 7 metrov. V zbernej jame je čerpadlo
na elektrinu, ktoré tlačí vodu do závlahy. Tieto závlahové hadice sú zakončené 20-timi rozprašovacími
tryskami. Urobili všetky opatrenia, aby voda nestekala, pozemky boli vyrovnané takmer do roviny.1.7. Žalobcovia v konaní predložili súkromné znalecké posudky A.. R. a A.. Y. K. a súd prvej inštancie
vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom A.. F..

1.8. Dňa 08.08.2012 S. D. vydalo Oznámenie k ohláseniu drobnej stavby bez námietok pre stavebníka
- žalobcov, po oprave v rozsahu 37,39 m oplotenia na hranici pozemku parc. č. XXXX/XX. Podľa
záverov statického výpočtu posúdenia stability A.. J. F., predloženého žalobcami, nosná stena vykazuje
poruchu dlhodobej životnosti, a preto sanácia múrika oplotenia vetvy "A" je nevyhnutná pre bezpečnosť
a stabilitu. Sanáciou bude objekt oplotenia stabilizovaný a bude spĺňať statickú bezpečnosť stavby.

Zároveň navrhol vykonať opatrenia k sanácii múru uvedené v bode 4. Statického výpočtu posúdenia
stability a navrhol opatrenia pre sanáciu plotového múrika.

1.9. Zo záveru znaleckého posudku č. 215/2017 A.. A. F. vyplýva, že práce boli vykonané dňa
15.12.2016 a skončené dňa 18.04.2017, v ktorom časovom rozsahu merania došlo k najväčšiemu
posunu pri druhom meraní, keď bola vonkajšia teplota extrémne nízka. Pri ďalších meraniach sa plot

postupne s narastaním teploty vrátil na svoje pôvodné miesto. Sporný plotový múr je nestabilný, nespĺňa
požiadavky na stavbu, hrozí jeho havária, nie je vybudovaný v súlade s platnými STN. Hospodárska
budovanapozemkužalovanýchmôžemaťvplyvnazákladyoplotenia.Kpodmáčaniuzákladovoplotenia
dochádza hlavne zo strany žalobcov, čo preukazuje geodetické zameriavanie pohybov oplotenia.
Oplotenie vykazuje nakláňanie vplyvom podmŕzania základov.

1.10. Podľa súkromného znaleckého posudku č. 50/2017 A.. Y. K., oporný múr vzhľadom k terénnym
úpravám je priťažený od zásypu zo strany suseda p. č. XXXX/XX nie je stabilný a hrozí jeho preklopenie
na p. č. XXXX/XX. Voda výrazne ovplyvňuje fyzikálno-mechanické vlastnosti zemín. Nasiaknutá
zemina vodou má výrazne vyššiu objemovú hmotnosť ako samotná zemina. Hrozí havária objektu,

nakoľko objekt nevyhovuje na I. medzný stav preklopenie. Múrik oplotenia v dôsledku priťaženia zo
stavebnej činnosti vykazuje poruchy - naklonenie pozemku p. č. XXXX/XX a taktiež trhliny v múre. Na
zastabilizovanie plotového múru je nutné jeho odľahčenie odstránením zeminy zo strany p. č. XXXX/
XX. Plotový múrik je zrealizovaný v súlade s platnými STN, čo overil aj stavebný dozor zápisom v
stavebnom denníku k oploteniu a vyjadrením o vykonávaní stavebného dozoru. Oplotenie je poškodené

z dôvodu priťaženia zásypom z p. č. XXXX/XX a povrchovou vodou, ktorá premáča zeminu za
oplotením a zvyšuje jej objemovú hmotnosť. Na murive sú trhliny, cez ktoré presakuje voda a ktorá
narušuje betón a spôsobuje koróziu výstuže. Voda závlahy ovplyvňuje fyzikálno-mechanické vlastnosti
a zvyšuje objemovú tiaž zásypu zo zeminy. Na pojednávaní uvádzal, že terénne úpravy a stavba
hospodárskeho prístrešku budovy a parkovisko majú negatívny vplyv na statiku a životnosť betónového

múrika. Premočená zemina za betónovým múrikom má negatívny vplyv na statiku a životnosť tohto
múrika. Drenážne systémy nemajú priamy vplyv na tlak zeminy. Majú len nepriamy vplyv. Drenážny
systém odvádza vodu zo zeminy, správa sa tak, že znižuje objemovú hmotnosť zeminy.

1.11. Zo znaleckého posudku č. 1/2018 A.. T. R. vyplýva, že výškový rozdiel terénu na hranici pozemkov

parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX, XXXX/XX a s pac. č.XXXX/X je X,XX m a vyklonenie od vlastníckej
hranice je X,XX m smerom do pozemku žalobcov.

1.12. Zo spisového materiálu S. D. a znaleckého posudku A.. V. K. mal súd preukázané, že sporné
oplotenie žalobcov bolo vybudované v súlade s ohlásením drobnej stavby. Znalecký posudok znalca

A.. F. nepovažoval za hodnoverný a prihliadol pri rozhodovaní na znalecký posudok A.. K., ktorý v
posudku na str. XX a 18 potvrdil negatívny vplyv parkoviska, hospodárskej budovy a ventilov na p. č.
XXXX/XX, k. ú. D. vo vlastníctve žalovaného na oplotenie žalobcov. Ako opatrenie na zastabilizovanie
plotového múra znalec navrhol jeho odľahčenie odstránením zeminy zo strany parcely č. XXXX/XX.
Zároveň potvrdil, že oplotenie je podmáčané a technologický postup výstavby oplotenia nemá vplyv

na jeho súčasný stav. Oplotenie nebolo konštruované ako oporný múr, pričom bolo zrejmé viditeľné
jeho naklonenie; pri zväčšovaní náklonu môže hroziť jeho deštrukcia, teda hrozí jeho preklopenie, a
preto je nutné ho zbaviť priťaženia od tlaku zeminy z pozemku žalovaných. Uviedol, že betónový múrik
je zaťažený zásypovou zeminou a múr je zaťažený zemným tlakom, v oplotení nie je vybudovaná
drenáž, ktorá by odvádzala závlahovú a dažďovú vodu, ktorá spadne na parcelu žalovaných XXXX/

XX ako aj dažďovú vodu, ktorá je odbočkami zo zvodov rodinného domu vlastníka parcely XXXX/XX
nasmerovaná k betónovému oploteniu. Znalkyňa A.. R. v znaleckom posudku potvrdila, že je vyklonenie
od vlastníckej hranici smerom do pozemku žalobcov. Súd pri rozhodovaní prihliadal i na výpovede strán
sporu, svedkov, listinné dôkazy, fotografie a bolo preukázané, že terénne úpravy, prihrnutie zeminy kmúriku zo strany žalovaných (žalovaný v 1. rade potvrdil na pojednávaní dňa 29.03.2019) a stavba
hospodárskeho prístrešku budovy a parkovisko, ktoré boli vybudované na pozemku žalovaných, majú
negatívny vplyv na statiku a životnosť betónového múrika. Múr nebol konštruovaný ako nosný múr, a

preto je pravdepodobné, že nevydrží nápor navezenej zeminy a makadamu a v spojení so záťažou áut,
ktoré túto parkovaciu plochu pravidelne využívajú a môže dôjsť k jeho demolácii a následnému vzniku
ďalších prípadných škôd. Premočená zemina za betónovým múrikom má negatívny vplyv na statiku a
životnosť tohto múrika.

1.13. Súd mal za preukázané, že prenikanie dažďovej vody zo strany žalovaných na nehnuteľnosť
žalobcov je nutné považovať za zásah do vlastníckeho práva žalobcov ako susedov. Prenikanie vody
bolo vyvolané nedostatočným zabezpečením jej zachytenia a je zrejmé, že pri prenikaní dažďovej vody
hrozí vznik škody (podmáčanie). Nebolo preukázané, že žalovaní urobili s náležitou starostlivosťou
potrebné opatrenia na zamedzenie jej prenikania na susedné nehnuteľnosti. Zároveň vyslovil, že
žalovaný si mohol na svojom pozemku vybudovať vlastný oporný múr, s čím žalobcovia aj súhlasili.

Z uvedeného vyplýva, že zanedbaním prevenčnej povinnosti zo strany žalovaných bola preukázaná
príčinná súvislosť medzi konaním žalovaných a škodou, keď hrozí deštrukcia betónového oplotenia
žalobcov. Súd mal za to, že existuje vážne nebezpečenstvo vzniku škody, a preto žalobcovia mali
právo domáhať sa, aby súd uložil povinnosť vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie
hroziacej škody. Je nepochybné, že voda je prírodným živlom a nie vo všetkých prípadoch je možné

zamedziť jej prenikaniu na susedné nehnuteľnosti, avšak v tomto prípade súd mal za to, že vhodným
riešením je návrh opatrení uvedený v statickom výpočte A.. J. F. ako i odľahčenie plotového múru
odstránením zeminy z hranice pozemkov. Z týchto dôvodov súd považoval žalobu žalobcov v tejto časti
za dôvodnú a uložil žalovaným vykonať opatrenia k sanácii múru uvedené v bode 4. Statického výpočtu
posúdenia stability a návrhu opatrení pre sanáciu plotového múrika zo dňa 03.04.2014 vypracovaného

autorizovaným stavebným inžinierom A.. J. F. ako i odľahčiť plotový múr odstránením zeminy z hranice
pozemkov z parc. č. XXXX/XX susediacej s parc. č. XXXX/XX v kat. území D. po celej dĺžke betónového
oplotenia XX,X m, ktoré súd považoval za vhodné opatrenia. Dodal, že každý so susedov by sa mal
správať tak, aby v čo najmenšej miere zasahoval do práv suseda a každé konanie by malo byť v súlade
s dobrými mravmi s mierou určitej spoločenskej únosnosti a vzájomnej tolerancie.

1.14. Predmetom sporu bolo tiež uloženie povinnosti žalovaným zdržať sa zavlažovania trávnatých
porastov a krovitých porastov, ktoré sú súčasťou pozemkov vo vlastníctve žalovaných. Súd s poukazom
na vykonané dokazovanie nepovažoval žalobu v tejto časti za dôvodnú s odkazom na zákonom č.
543/2002Z.z.Oochraneprírodyakrajiny§3ods.1,§4,§47ods.1,2. Vlastník,správcaalebonájomca

pozemku, na ktorom sa nachádza drevina je totiž povinný sa o ňu starať, najmä ju ošetrovať a udržiavať,
preto v prípade vyhovenia by nebol dodržaný zákon o ochrane prírody a krajiny. Z týchto dôvodov
nepovažoval za dôvodné ani uloženie povinnosti odstrániť vypúšťacie ventily zo závlahy žalovaných
umiestnených na pozemku parc. č. XXXX/XX v blízkosti spoločnej hranice s parc. č. XXXX/XX a zdržania
sa vypúšťania vody zo závlahy, zrážkovej vody a inej vody k oploteniu na parc. č. XXXX/XX v kat. území

D., keď ani nebolo v spore preukázané, že by mali byť v tesnej blízkosti hranice pozemkov vypúšťacie
ventily zo závlahy žalovaných.

1.15. Žalobu, v časti ktorou sa žalobcovia domáhali, aby žalovaní upravili nasmerovanie odbočiek
zo zvodov rodinného domu súp. č. XXX v kat. úz. D. tak, aby nesmerovali k betónovému oploteniu

vo vlastníctve žalobcov na parc. č. XXXX/XX v kat. území D. a aby odvodom dažďovej vody
neohrozovali životnosť betónového oplatenia súd ako nadbytočnú zamietol, nakoľko vyhovel žalobe v
časti odstránenia zeminy a vykonania opatrení k sanácii múru, ktoré opatrenia považoval za dostatočné.

1.16. Predmetom žaloby žalobcov bolo i zaplatenie sumy 1.774 eur, ktorá pozostávala zo sumy 250

eur, ktorú si uplatnili titulom uhradenej sumy za kamenivo makadam, zemné práce a dopravu materiálu
na vybudovanie trativodu. Suma 150 eur predstavuje poplatok za statický výpočet A.. F., suma 750 eur
uhradený poplatok za znalecký posudok A.. T. R., suma 436,80 eura je suma zaplatená A.. V.
K. za súkromný znalecký posudok a suma 187,20 eura je poplatok zaplatený A.. V. K.. Súd považoval
žalobu za dôvodnú v časti zaplatenia sumy 250 eur, ktorú žalobcom priznal titulom náhrady škody (§

420 Obč. zákonníka), nakoľko v spore bolo preukázané, že konaním žalovaným vznikla škoda v takejto
výške. Žalobcovia preukázali, že bolo potrebné s poukazom na vyššie uvedené vybudovať trativod -
drenážny kanál na zachytávanie a odvod vôd stekajúcich na pozemok žalobcov z pozemku žalovaných.Vo zvyšku súd žalobu zamietol, nakoľko náklady za znalecké posudky sú hotové výdavky a žalobcovia
by mali nárok na ich úhradu v rámci trov konania.

1.17. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP s poukazom na úspech a neúspech strán
sporu tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. O náhrade uplatneného znalečného
rozhodol podľa výsledku konania s poukazom na rozhodnutie o trovách konania.

2. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obe procesné strany.

2.1. Žalovaní navrhli rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové
prejednanie. Namietali nesprávne právne posúdenia veci, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože
sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené.
Odvolaním napadli všetky výroky, okrem zamietajúcich. Nesúhlasili s povinnosťou vykonať sanáciu
múra. Poukazovali na rozdielnosť údajov o hĺbke základov oplotenia v posudku Ing. F. a tvrdeniach

žalobcov a mali za to, že bez súčinnosti žalobcov sa uložené opatrenia nedajú ani realizovať. Nesúhlasili
ani s výrokom, ktorým bola uložená povinnosť odľahčiť plotový múr odstránením zeminy z hranice
pozemkov, pretože toto opatrenie nie je v súlade s vykonaným dokazovaním a ani s parametrami
pôvodného terénu. Žalobcovia si terén upravili do roviny postupným odkopaním zeminy po celej dĺžke
oplotenia a súdom uložené odstránenie zeminy v uvedených objemoch je nesprávne. Ďalšie námietky

smerovali k nesprávne vyhodnoteným dôkazom, čomu nezodpovedá záver súdu, že oplotenie bolo
vybudované v súlade s ohlásením drobnej stavby. Poukazovali na rozdielnosť záverov znaleckých
posudkov a vyjadrení ohľadne hĺbky základov, vytýkali súdu, že neprihliadol na geodetický elaborát F.
z ktorého vyplýva, že múrik sa vykláňa z dôvodu nedostatočného základu, neprihliadol ani na čestné
vyhlásenie p. L.. Poukazovali na spochybnenie znaleckého posudku aj A.. K., ktorý pri vypracovaní

posudku nemal ako podklad súdny spis. Poukázali tiež na skutočnosť, že v konaní boli vypracované 2
znalecké posudky, súkromný a posudok znalcom ustanoveným súdom, ktorých závery sú protichodné,
preto mal súd nariadiť znalecké dokazovanie tretím znalcom, čo neurobil. Nesúhlas s uloženým
opatrením odôvodňovali aj s poukazom na závery Slovenskej stavebnej inšpekcie zo dňa 07.07.2016,
že realizáciu terénnych úprav zamestnanci inšpekcie nevyhodnotili ako porušenie stavebného zákona,

nakoľko nemožno jednoznačne konštatovať, že terénne úpravy realizované nimi sú takého charakteru,
aby uskutočnenie vyžadovalo rozhodnutie o využívaní územia. Na tento dôkaz súd prvej inštancie
neprihliadol. V ďalšej časti odvolania poukazovali na podklady, ktoré mal znalec A.. F. k vyhotoveniu
znaleckého posudku - od A.. F. a Ing. F. - listinu od projektanta D., ktoré uvádzajú rozdielne údaje o
parametroch základov. Boli názoru, že nakoľko oplotenie nie je vybudované v súlade so schválenou

dokumentáciou stavebných úradov, čo konštatuje aj znalec A.. F., zodpovednosť za vybudovanie
stavby oplotenia je na žalobcoch a vykonanie navrhovaných opatrení nie je dôvodné. Nesúhlasili so
závermi súdu prvej inštancie, že bolo preukázané prenikanie dažďovej vody z ich pozemkov na pozemky
žalobcov s poukazom na závery znalca A.. F. (odpoveď číslo 2, číslo 10, číslo 15) a posudku A.. K.
na strane 17, 18, 19. Podľa nich nebolo preukázané, že ich konaním vznikla žalobcovi škoda. Mali

za to, že odborné posúdenie A.. K. neobsahuje žiadne odborné merania, aj keď súd vyvracia odborné
posúdenie A.. F.. Žalobcovia tvrdia, že ohrozujú ich oplotenie svojim nekonaním a uplatňujú si nároky
podľa § 417 a § 126 OZ, pričom ale nepreukázali neoprávnený zásah do ich vlastníckych práv a ani to,
že im hrozí vážna škoda, preto im nepatrí ani náhrada 250 euro za vybudovanie trativodu. Odvolaním
napadli aj výrok o náhrade trov konania a výroky o trovách znalečného, ktoré navrhli zmeniť a priznať

im náhradu trov konania.

2.2. Žalobcovia odvolaním napadli zamietajúci výrok rozsudku, výrok o trovách konania a trovách
štátu. Dôvodili nesprávnym rozhodnutím, nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym
posúdením. Nesúhlasili so záverom súdu, že nebolo preukázané umiestnenie vypúšťacích ventilov v

tesnej blízkosti hranice pozemkov. Tieto skutočnosti preukázali fotodokumentáciu a posudkom Ing. K.
č. 50/2017, ktorý na strane 14 v časti „miestne šetrenie“ konštatuje umiestnenie vypúšťacích ventilov
zo závlahy vlastníka parc. č. XXXX/XX za betónovým oplotením a ich negatívny vplyv na životnosť
betónového oplotenia. Za správne nepovažovali ani zamietnutie žaloby v časti týkajúcej sa uloženia
povinnosti zdržať sa zavlažovania trávnatých porastov a krovitých porastov s poukazom na dodržanie

zákona o ochrane prírody. Mali za to, že nemožno uprednostniť povinnosť udržiavať dreviny pred
povinnosťou neohrozovať život a majetok občanov.2.3. V súvislosti so zamietnutím žaloby, ktorou sa domáhali uložiť žalovaným povinnosť upraviť
nasmerovanie odbočiek z vodovodov rodinného domu žalovaných, aby nesmerovalo k ich betónovému
oploteniu uviedli, že v čase vypracovania statického výpočtu posúdenia stability a návrhu opatrení pre

sanáciu plotového múrika vypracovaného A.. F. nemali žalovaní na svojom pozemku
XXXX/XX vybudované ani vypúšťacie ventily, ani nasmerované odbočky zo zvodov rodinného domu,
a preto statický výpočet túto skutočnosť nezohľadňuje, preto nie je správne, keď súd odstránenie
tohto neprijateľného stavu považoval za nadbytočné a žalobu zamietol, keď samotný znalec A.. K. z
posudku hodnotil existujúce vypúšťacie ventily a nasmerované odbočky tak, že majú negatívny vplyv

na životnosť oplotenia. Dobudovaním vypúšťacích ventilov a nasmerovanie zrážkovej vody odbočkami
zo strechy rodinného domu smerom k betónovému oploteniu žalobcov žalovaní negatívny vplyv ešte
viac umocnili. Vykonaním opatrení v sanácii múru vedeným v bode 4. statického výpočtu nedôjde k
zastaveniu podmáčaniu oplotenia, pokiaľ nebude súdom nariadené odstrániť aj vypúšťacie ventily a
upraviť nasmerovanie odbočiek zo zvodov ich rodinného domu iným smerom. K zamietnutiu žaloby v
časti finančných nárokov - 750 eur, ktoré zaplatili za súkromný posudok A.. R. a 624 eur za súkromný

posudok A.. K., uviedli, že ide o výdavky, ktoré museli vynaložiť v súvislosti s bránením svojich práv;
poukázali na to, že trovami konania môžu byť len náklady vynaložené počas súdneho sporu, pričom
náklady za statický výpočet posúdenia stability sú nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky a sú
jej príslušenstvom, nie trovami konania.

3. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedli, že vyjadrenia žalovaných
vyvolávajú dojem o existencii dohody medzi stranami sporu o stavbe oplotenia. Námietky týkajúce
sa minimálnej hĺbky základu betónového oplotenia minimálne 600 mm uvedené v posudku A.. F. sú
nedôvodné, ide o konštatovanie minimálnej odporúčanej hĺbky. Žalobcovia v ohlásení drobnej stavby
ako aj v situačnom náčrte deklarovali hĺbku 800 mm, ktorú potvrdil znalec A.. K.. Výrok rozsudku

je správny, dôvodný a zákonný. K výroku I. uviedli, že bolo preukázané, že ich betónové oplotenie
je drobná stavba ohlásená obecnému úradu, keďže po dostavbe bolo zaťažené zásypovou zeminou
zo strany žalovaných, na ktorej vybudovali parkovisko a prístrešok, čo potvrdil A.. F. aj A.. K. a A..
R. konštatuje exaktne nadmerné prevýšenie terénu na strane žalovaných v prednej časti pozemku
o 80 cm, v zadnej o 60 cm, teda po celej dĺžke oplotenia, považujú výrok súdu za vecne správny.

Žalovaní sa vyjadrujú, že Slovenská stavebná inšpekcia v písomnom vyjadrení potvrdila svahovitosť
ulice v teréne. Odvoláva sa zrejme na nimi predloženú listinu zo 07.07. 2014, ktorú podľa ich názoru
nemožno považovať za verejnú listinu, pretože neobsahuje odtlačok pečiatok orgánu, ani podpis. Podľa
žalovaných, realizáciu terénnych úprav zamestnanci inšpekcie nevyhodnotili ako porušenie stavebného
zákona, pretože nemožno konštatovať, že terénne úpravy realizované manželmi P. sú charakteru, aby

si ich uskutočnenie vyžiadalo rozhodnutie o využívaní územia odmietajú. V územnom pláne obce D.
sú pozemky, na ktorých stojí ich betónové oplotenie a terénne úpravy žalovaní určené na individuálnu
bytovú výstavbu. Rozhodnutím o využívaní územia sa terénne úpravy v súkromnom vlastníctve určenom
na individuálnu bytovú výstavbu nepovoľujú. Povolenie terénnych úprav sa riadi § 12, § 13, § 14 vyhl. č.
453/2000 Z. z. Stavebného zákona, o čo však žalovaní nepožiadali, a preto neprebehlo žiadne konanie.

Stavebná inšpekcia vo vyjadrení z 09. 07. 2016 konštatuje, že parkovisko, ako aj terénne úpravy
žalovanými sú vybudované bez povolenia a stavba hospodárskeho prístrešku v rozpore s ohlásením
drobnej stavby. Tvrdenie žalovaných, že listinné dôkazy a svedkovia potvrdzujú existenciu svahovitého
terénu, ktorému bolo potrebné prispôsobiť dokumentáciu pre výstavbu oplotenia je zavádzajúce. Na
žiadnom z pojednávaní sa neprejednávalo, že by oni mali pre žalovaných postaviť na ich pozemku

oporný múr za ich finančné prostriedky za účelom zabezpečenia terénnych úprav vo vlastníctve
žalovaných. Žalovaní bez dôkazu uvádzajú, že po odstránení zeminy na ich strane spadne celá nopová
fólia na ich pozemok. Namietajú, že oplotenie nie je vybudované v súlade so schválenou dokumentáciou
stavebným úradom opierajúc sa o posudok Ing. F. s deklarovanou hĺbkou základu oplotenia minimálne
600 mm a potvrdenie Ing. F., ktorý v posudku tvrdil, že nameral hĺbku 490 mm, ktorú však nepreukázal.

Tieto konštatácie sú v rozpore so skutočne nameranou hĺbkou betónového oplotenia znalcom A.. K.
800 mm, ktoré uviedol vo svojom posudku na strane 33 a kde konštatuje, že stavba oplotenia bola
vybudovaná v súlade s ohlásením drobnej stavby. Na pojednávaní dňa 29.03.2013 Ing. F. nevedel
zodpovedať na ich otázky. Ešte pred vydaním uznesenia o ustanovení za znalca žalovaných osobne
navštívil. K námietke žalovaných, že po zistení rozdielnosti posudku neustanovil kontrolného znalca

poukázali na posudky A.. R. a A.. K., ktorí v posudku zhodne konštatujú prevýšenie terénu na strane
žalovaných a vykonanie oplotenia zo strany žalobcov, ako aj polohu plota a spoločne vyvracajú znalecký
posudok A.. F.. Žalovaní mohli až do skončenia konania predložiť vlastný súkromný posudok, čo
neurobili, preto ich vyjadrenia týkajúce sa potreby ustanovenia ďalšieho znalca považujú za neúčelnéa nedôvodné. Odmietajú všetky tvrdenia žalovaných opierajúce sa o posudok Ing. F.. V povinnostiach
žalovaných je, že ako stavebníci sú zodpovední za vybudovanie stavby oplotenia, avšak za havarijný
stav, ktorý konštatuje Ing. K., nesú plnú zodpovednosť žalovaní, pretože zanedbali prevenčnú povinnosť

a nezabezpečili si vlastné terénne úpravy na pozemku o vlastný oporný múr. Odmietajú tvrdenie
žalovaných, že nebola preukázaná škoda podmáčaním. A.. K. v posudku na strane 14 konštatuje, že
keďže oplotenie nikdy nemalo plniť funkciu oporného múru, v oplotení nie je drenáž, ktorá by odvádzala
vodu a to závlahovú a dažďovú, ktorá spadne na parc. č. XXXX/XX ako aj dažďovú, ktorá je odbočkami
zo zvodov rodinného domu vlastníka parc. č. XXXX/XX nasmerovaná k betónovému oploteniu a ktorá

vnikne za oporný múr. Odvod vody pre umiestnené vypúšťacie ventily zo závlahy vlastníka uvedenej
parcely za oporným múrom je podstatný kvôli zaťaženiu oporného múru a taktiež výrazne ovplyvňuje
fyzikálno-mechanické charakteristiky zeminy, čo má negatívny vplyv na životnosť betónového oplotenia.
Na strane 18 posudku konštatuje, že oplotenie je podmáčané, rovnako to konštatuje A.. F. na strane
2 bod 1. posudku. Y. žalovaných z 29.05. 2019 obsahuje fotodokumentáciu dokazujúcu, že umiestnili
drenážnu jamu na zber dažďovej vody zo strechy ich rodinného domu, nie pred ich rodinný dom, ako

tvrdia, ale do bezprostrednej blízkosti betónového oplotenia po jeho výstavbe. Na fotodokumentácii
je vidno už stojace betónové oplotenie žalobcov, hneď pri ňom na pozemku žalovaná obrovská
drenážna jama a vpravo rozostavaný rodinný dom a bager. Táto fotodokumentácia je v úplnom rozpore
s predloženým čestným prehlásením A.. L., ktorý žalobcom vykonával stavebný dozor. Vyjadrenie
žalovaných k vyjadreniam A.. K., že jeho odborné posúdenie neobsahuje žiadne odborné merania, ktoré

by potvrdzovali jeho vyjadrenia v posudku, majú slabú právnu silu. Žalovaní mohli počas súdneho sporu
predložiť vlastný súkromný znalecký posudok, ktorý by potvrdil ich tvrdenia a vyvrátil posudok A.. K. a
Ing. R.. Keďže betónové oplotenie bolo stavebným úradom povolené vybudované ako drobná stavba,
oporný múr, považujú požiadavku žalovaných dokazovaním za znalecký posudok z odboru geotechniky
za nedôvodný a neúčelný. Vzhľadom k tomu, že žalovaní nemajú žiaden právny vzťah k betónovému

oploteniu, ich požiadavka o ustanovenie tohto znalca o posúdenie zeminy pre správne určenie základov
betónového oplotenia drobnej stavby je neadekvátna. Žiaden zákon im neukladá pre drobnú stavbu
realizovať geologický prieskum alebo posudok. Podľa oficiálnej zvukovej nahrávky z pojednávania dňa
11.02.2021 žalovaní opakovane deklarovali, že si chcú na svojom pozemku stavať oporný múr, čím
potvrdili dôvodnosť žaloby. Počas konania ani raz nevzniesli námietku, že podľa ich názoru je vhodné

geodetické posúdenie zeminy a ani vo svojom odvolaní nepredložili dôkaz, ktorý by potvrdzoval
opodstatnenosť ich námietky. Vzhľadom k tomu, že konanie 15C/84/2004 bolo súdom dňa 02.02.2021
označenézareštančnéabetónovéoploteniejedrobnoustavbouvyužívanoužalovanýmivrozpores§85
Stavebnéhozákona,terénneúpravyaparkoviskožalovanýchbolipodľavyjadreniaSlovenskejstavebnej
inšpekcie z 09.07.2016 vybudované bez povolenia stavebného úradu a hospodársky prístrešok je v

rozpore s ohlásením drobnej stavby. Ich námietku považujú za nedôvodnú, účelnú a nehospodárnu.

4. Žalovaní v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov považovali nároky žalobcov uložiť im povinnosť
odstrániť vypúšťacie ventily za nekonkrétne, pretože nie je možné zistiť, čo od nich požadujú. Povinnosť
upraviť odbočky zvodov a odstrániť vypúšťacie ventily je nevykonateľná. K zamietnutiu žaloby v časti

uloženia povinnosti zdržať sa zavlažovania trávnatých porastov a krovinatých porastov poukázali na
vyjadrenie znalca Ing. F., podľa ktorého táto požiadavka je nereálna, nakoľko samotné oplotenie nespĺňa
požiadavky kladené na oplotenie a k podmáčaniu základov oplotenia dochádza hlavne na strane
žalobcov, čo preukazuje geodetické zameriavanie pohybu oplotenia, základy zamŕzajúce v hĺbke zo
strany žalobcov, keď zo strany žalovaných je umiestnený v nezamŕzajúcej hĺbke. Uvedené rozdiely

majú nepriaznivý vplyv na podmáčanie základov. B. A.. K. v posudku na otázku, či terénne úpravy,
zavlaženie, vyspádovanie pozemku žalovaných majú vplyv na stabilitu múrika odpovedá, že majú, voda
výrazne ovplyvňuje fyzikálno-mechanické vlastnosti zemín, ktorá má vyššiu hmotnosť ako samotná
zemina. Spochybňujú vierohodnosť súkromného posudku A.. K., nakoľko odpovede nie sú
podložené odborným meraním na rozdiel od posudku A.. F., kde podkladom pre vyjadrenie

bolo odborné geodetické zameranie. Znalec A.. K. sa vyjadril na pojednávaní, že technicky
nepreveroval, či objem premočenej zeminy sa zväčšuje a tlačí na múrik, čo by vedel preveriť znalec
z odboru geodetiky. Žalobcovia požadujú zdržania sa zavlažovania trávnatých a krovinatých porastov
v minimálnej vzdialenosti 5 m od hranice susedných nehnuteľností. Oni sa v konaní bránili, že pokiaľ
by sa mali zdržiavať zavlažovania pozemku, porušovali by zákon č. 543/2002 Z. z. a poukázali, že

tento nárok je neprimeraný vzhľadom na rozsah požiadavky vo vzťahu k nepreukázanému tvrdeniu o
podmáčaní oplotenia. K tvrdeniu ohľadne zamietnutiu žaloby v časti uloženia povinnosti nasmerovať
odvod zo zvodov rodinného domu súp. č. XXX tak, aby nesmerovali k betónovému oploteniu žalobcov
a neohrozovali životnosť betónového oplotenia uviedli, že dažďová voda v jarných, letných a jesennýchmesiacoch je zadržiavaná v zbernej nádobe v prednej časti pozemku a v zimných mesiacoch je v
prednej časti strechy smerujúcej k pozemku žalobcov zvedená k trativodovej jame. K tomu predložili aj
fotodokumentáciu. K tvrdeniu žalobcov, že v čase vypracovania statického výpočtu posúdenia stability

a návrhu opatrení pre sanáciu plotového múrika z 03.04.2014 vypracovaného A.. F. nemali na pozemku
vybudované vypúšťacie ventily, ale len odbočky zo zvodov rodinného domu, a preto tento posudok tieto
skutočnosti nezohľadňuje uviedli, že tento posudok bol základom pre rozhodnutie vo veci samej, je
súčasťou výroku rozsudku z 21.07.2014. Pokiaľ teda nezohľadnil všetky žalobcami tvrdené skutočnosti,
tento výpočet nemôže byť základom pri rozhodnutí vo veci samej, keďže statický výpočet A.. F. obsahuje

aj opatrenia, ktoré majú oni v zmysle rozhodnutia súdu vykonať. K námietke nepriznania finančných
nárokov, ktoré si uplatnili vo výške 1.774 eur poukázali na to, že žalobcovia neuviedli titul, akým sa
domáhajú zaplatenia tejto sumy. Okrem nej sa domáhali aj priznania náhrady trov konania 100%,
tieto trovy sú však všetky účelne vynaložené trovy vzniknuté v konaní. Suma 1.774 eur je sumou
pozostávajúcou zo sumy za vyhotovenie statického výpočtu, znalecké posudky, ktoré nepatria medzi
trovy konania.

5. Žalobcovia v replike na odvolanie žalovaných zotrvali na názore, že vyjadrenie žalovaných je
zmätočné, v zimných mesiacoch, keď dažďová voda sa nezbiera z prednej strany strechy je zvedená
k trativodovej jame a vyteká 8 m z hranice pozemku. Fotodokumentácia, ktorú predložili žalovaní
29.05.2019 dokazuje, že trativodová jama na ich pozemku bola vybudovaná 1 m a nie 8 m od oplotenia.

Táto skutočnosť má negatívny vplyv na podmáčanie betónového oplotenia. Domáhajú sa úpravy
nasmerovania odbočiek zo zvodov rodinného domu, aby nesmerovali k ich betónovému oploteniu.
Žalovaní tvrdia, že nemajú vedomosť o žiadnych takýchto odbočkách, ale predložená fotografia
preukazuje ich tvrdenie o odbočkách zo zvodov rodinného domu. Fotografia č. 3, 4 zachytáva jazero
žalobcov pod betónovým oplotením, ktoré je dôsledok namontovaných odbočiek zo strechy rodinného

domu žalovaných do prívalových dažďov a dôsledok toho, že žalovaní nevykonali žiadne opatrenie
na zachytenie zrážok, ktoré spadajú na ich nehnuteľnosť a túto podmáčajú. Domáhajú sa odstránenia
aj vypúšťacích ventilov zo závlah, hoci žalovaní tvrdia, že nemajú o týchto vedomosť. Predložená
fotodokumentácia preukazuje existenciu týchto ventilov. Znalec A.. K. v posudku v odseku „miestne
šetrenie“ konštatuje podmáčanie oplotenia vplyvom práve nasmerovaných odbočiek z rodinného

domu žalovaných, ďalej dňa 29.03.2019 vypovedal, že na betónovom múriku sú fľaky, čiže voda,
ktorá prechádza cez múrik vyplavuje časti cementového mlieka, ktoré vytvoria fľaky na múriku a že
povinnosťou žalovaných je 90% odpadovej vody na svojom posudku. Ďalej konštatuje, že aj suchá
zemina má vplyv na oporný múrik, keď je premočená, tak väčší. Domáhajú sa zdržania zavlažovania
trávnatých a krovinatých porastov v minimálnej vzdialenosti 5 m od hranice ich nehnuteľnosti. K

argumentácii žalovaných, že by tým porušili zák. č. 543/2002 Z. z. uviedli, že tento definuje starostlivosť o
rastlinstvo vo všeobecnej rovine na verejných priestranstvách vo vlastníctve štátu. Zamietnutie žaloby čo
douloženiapovinnostizdržaťsazavlažovaniatrávnatýchakrovinatýchporastovpovažujúzanesprávne,
nakoľko nemožno takýmto spôsobom uprednostniť povinnosť na udržiavanie drevín pred povinnosťou
neohrozovať život a majetok občanov, ktoré právo na ochranu je ústavou uprednostnené. Ak súd

dospel k záveru, že bolo preukázané, že prenikanie dažďovej vody zo strany žalovaných na susedné
nehnuteľnosti je za daného stavu nutné považovať za zásah do vlastníckeho práva žalobcov, nemožno
súhlasiť s tým, aby napriek tomu titulu ochrany drevín bolo zavlažovanie drevín, ktoré žalovaný v danej
časti pozemku osadil. Poukázali v tomto smere na ust. § 127 Občianskeho zákonníka, § 415 a § 417
o povinnosti predchádzať škodám. Predložili fotodokumentáciu, ktorá zachytáva polievanie žalovanými,

čo má za následok podmáčanie betónového múrika. Výpoveď znalca A.. K. v posudku, či oplotenie
v súčasnosti podmáčané odpovedá, že je podmáčané, hoci žalovaní sa opierajú o posudok A.. F..
Nepravdivokonštatujú,žekontrolnývýkopbolvykonanýzaprítomnostistránsporu.Zvyjadreniavyplýva,
žeznalecnavrholspoločnúohliadku,čovšakžalobcoviazamietliakzameraniudňa16.01.2017prišlolen
v prítomnosti žalobcov. Pokiaľ žalovaní nesúhlasili so závermi posudkov A.. K. a A.. R., mohli predložiť

vlastné súkromné posudky, ako uvádzali vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach. K umiestneniu
vypúšťacích ventilov došlo po podaní žaloby, preto námietka žalovaných, že statický výpočet A.. F. z
03.04.2014 nemôže byť základom pre rozhodnutie vo veci samej, neobstojí. K uplatnenej sume 1.774
eur zotrvali na svojom odvolaní.

6. Žalovaní v duplike zotrvali na svojich vyjadreniach. Za podstatné považujú to, že nebolo preukázané,
že žalobcom vznikla škoda. Žalobcovia tvrdia, že oni ohrozujú ich oplotenie svojim konaním, resp.
nekonaním. Svoje nároky si uplatňujú kumulatívne podľa § 417 a § 126 Občianskeho
zákonníka, pričom podľa nich nepreukázali neoprávnený zásah do vlastníckych práv, ani že im hrozívážna škoda, pričom nestačí preukázať iba ohrozenie. V závere poukázali, že ani dôkaz predložený
v konaní žalobcami záznam Slovenskej stavebnej inšpekcie nebol vyhodnotený, rovnako ani čestné
prehlásenie A.. L..

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, prejednal odvolanie žalobcov ako i žalovaných ako podané včas
(362 ods.1 CSP) oprávnenou osobou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané po skonštatovaní,
že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127, § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), f), g), h) CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi

podaných odvolaní prejednal odvolania na nariadenom odvolacom pojednávaní, pretože považoval za
potrebné zopakovať dokazovanie, s následným verejným vyhlásením rozhodnutia a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcov a žalovaných je čiastočne dôvodné.
8.Predmetomkonaniaježaloba,ktorousažalobcovia domáhajú uloženia povinnosti žalovanýmzdržať
sa zavlažovania trávnatých porastov a krovitých porastov, ktoré sú súčasťou pozemkov vo vlastníctve
žalovaných, evidovaných OÚ X., katastrálny odbor na LV č. XXXX pre katastrálne územie a obec D.

v žalobe bližšie v minimálnej vzdialenosti 5 metrov od hranice susedných nehnuteľností - pozemkov
evidovaných OÚ X., katastrálny odbor na LV č. XXXX pre katastrálne územie a obec D. v žalobe
bližšie označených , ďalej uloženia povinnosti žalovaným vykonať opatrenia k sanácii múru uvedené v
bode 4. Statického výpočtu posúdenia stability a návrhu opatrení pre sanáciu plotového múrika zo dňa
03.04.2014 vypracovaného autorizovaným stavebným inžinierom A.. J. F., a to v lehote do 30 dní od

právoplatnosti rozsudku. V priebehu konania rozšírili žalobu a súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby
tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní odľahčiť plotový múr odstránením zeminy z hranice pozemkov
z parc. č. XXXX/XX susediacej s parc. č. XXXX/XX v kat. území D. po celej dĺžke betónového oplotenia
XX,X m v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku nasledovne: v dĺžke 35,2 m v šírke 0,20 m, do
hĺbky 0,80 m v objeme 5,632 m3, v zadnej časti hranice pozemkov v dĺžke 2,00 m v šírke 0,20 m, do

hĺbky 0,59 m, v objeme 0,236 m3, spolu v celkovom objeme zeminy 5,868 m3, upraviť nasmerovanie
odbočiek zo zvodov rodinného domu súp. č. XXX v kat. úz. D. tak, aby nesmerovali k betónovému
oploteniu vo vlastníctve žalobcov na parc. č. XXXX/XX a aby odvodom dažďovej vody neohrozovali
životnosť betónového oplatenia a odstrániť vypúšťacie ventily zo závlahy žalovaných umiestnených na
pozemku parc. č. XXXX/XX v tesnej blízkosti spoločnej hranice s parc. č. XXXX/XX, kat. územie D. a

zdržať sa vypúšťania vody zo závlahy, zrážkovej vody a inej vody k oploteniu na parc. č. XXXX/XX v
kat. území D. a zaplatenia sumy 1.774 eur.
9. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú uloženia povinnosti žalovaným vykonať určité opatrenia
a tiež zdržať sa určitého konania; z hľadiska právneho posúdenia ide o kombináciu dvoch žalobných
petitov v jednej žalobe.

9.1. Žaloby, ktorými sa požaduje uložiť žalovaným povinnosť niečo konať podliehajú právnej úprave §
417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa
domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody. Toto
ustanovenie je zaradené v 6. časti Občianskeho zákonníka, ktorý v § 415 - § 419 OZ obsahuje
ustanovenia o predchádzaní hroziacim škodám. Ustanovenie § 415 zakotvuje všeobecnú preventívnu

povinnosť počínať si tak, aby sa nikomu neškodilo (neminem laedere). Táto povinnosť je vyjadrená
slovami, že každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na
prírode a životnom prostredí. Porušenie preventívnej povinnosti uvedenej v § 415 sa stáva dôvodom
vzniku všeobecnej zodpovednosti za škody, pokiaľ sa nedokáže porušenie povinnosti podľa určitého
konkrétneho ustanovenia, či už Občianskeho zákonníka alebo iného zákona. Porušením preventívnej

povinnosti, ktorým vznikla škoda na zdraví, majetku, na prírode alebo na životnom prostredí, vznikne
všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 OZ.

9.2. Ustanovenie § 417 ods. 2 OZ slúži na poskytnutie preventívnej ochrany, pričom pre jeho aplikáciu
nie je podmienkou, aby vznik škody hrozil bezprostredne; musí byť preukázané, že v dobe rozhodovania

súdu existuje vážne ohrozenie žalobcu alebo jeho majetku, nie je však predpokladom, že ku škode už
došlo. Nie je ani potrebné, aby hrozilo nebezpečenstvo bezprostredného vzniku škody; postačí, ak ide
zatiaľ len o ohrozenie, avšak vážne, v dôsledku ktorého vznikne v budúcnosti škoda. Takáto žaloba
smeruje k tomu, aby bolo žalovanému uložené vykonanie určitých opatrení, najmä takých, ktorými sa
má zabrániť hroziacej vážnej škody.

10. V kontexte vyššie uvedeného právneho výkladu bolo potrebné posúdiť žalobu v časti, ktorou
žalobcovia žiadali uložiť žalovaným povinnosť vykonať opatrenia k sanácii múru podľa návrhu opatrení
A.. F., odľahčiť plotový múr odstránením zeminy z hranice pozemkov na pozemku žalovaných po celejdĺžke betónového oplotenia, odstrániť vypúšťacie ventily zo závlah na pozemku žalovaných v blízkosti
spoločnej hranice, upraviť nasmerovanie odbočiek zvodov z ich rodinného domu tak, aby nesmerovali
k oploteniu žalobcov.

11. Súd prvej inštancie žalovaným uložil povinnosť vykonať opatrenia k sanácii múru uvedené v bode
4. Statického výpočtu posúdenia stability a návrhu opatrení pre sanáciu plotového múrika zo dňa
03.04.2014, vypracovaného autorizovaným stavebným A.. F. a tiež povinnosť odľahčiť plotový múr
odstránením zeminy z hranice pozemkov z parc. č. XXXX/XX susediacej s parc. č. XXXX/XX v kat.

území D. po celej dĺžke betónového oplotenia 37,2 m, v dĺžke 35,2 m v šírke 0,20 m, do hĺbky 0,80 m
v objeme 5,632 m3 v zadnej časti hranice pozemkov v dĺžke 2,00 m v šírke 0,20 m, do hĺbky 0,59 m, v
objeme 0,236 m3, spolu v celkovom objeme zeminy 5,868 m3 a to v lehote do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku. Vychádzajúc zo skutkového stavu v čase jeho rozhodovania mal za to, že žalovaní
zanedbali prevenčnú povinnosť, v dôsledku čoho hrozí deštrukcia betónového oplotenia žalobcov a
existuje vážne nebezpečenstvo vzniku škody. Súd prvej inštancie svoje závery odôvodnil závermi

vyplývajúcimi zo statického výpočtu posúdenia stability A.. F., v ktorom uvádza, že múrik oplotenia
vplyvom neplánovaného preťaženia zo stavebnej činnosti suseda vykazuje významné poruchy (trhliny,
priehyby), ktoré pri maximálnom premočení zeminy môžu spôsobiť až haváriu objektu, že vytvorený
tvar múrika oplotenia s funkciou oporného múra nevyhovuje pre jeho parametre z dôvodov, ktoré bližšie
uvádza v posudku. Objekty žalovaných zaťažujú a podmáčaniu stavbu oplotenia po celej jeho dĺžke a

znehodnocujú stavbu múrika oplotenia, ktorý nie je postavený ako oporný múr pre tieto účely. Rovnako
tak znalec A.. K. v znaleckom posudku konštatuje, že vzhľadom k terénnym úpravám, zásypu zo strany
žalovaných, hrozí preklopenie múru a to najmä v dôsledku nasiaknutia zeminy vodou, ktorá má výrazne
vyššiu objemovú hmotnosť ako samotná zemina.
12. Odvolací súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom procesné strany zhodne potvrdili, že žalovaní

koncom roka 2022 zrealizovali stavbu svojho oplotenia, vedľa oplotenia žalobcov a aj žalobcovia
si spevnili svoje oplotenie, čomu predchádzala dohoda strán sporu podpísaná dňa 19.11.2022.
Z predloženého Zápisu o zo spoločného stretnutia vyplýva že výkopové práce budú realizované v
dĺžke 37 metrov popri betónového oplotenia žalobcov podľa povolenia obecného úradu z 10.11.2022
budú vykonané do hĺbky 0,8 metra od pôvodného rastlinného terénu podľa schválenej projektovej

dokumentácie k ohláseniu drobnej stavby, následne bude vyliaty betónový základ dĺžke 37 metrov. Ďalej
bolo dohodnuté, že dilatácia XPS polystyrénom hrúbky 5 centimetrov bude realizovaná len v časti nad
hranou betónového základu oplotenia žalobcov do výšky liateho betónu zo strany žalovaných, aby sa
betón nedotýkal betónových tvárnic žalobcov. Inštalácia XPS polystyrénu zo strany pozemku XXXX/XX
v časti betónového základu oplotenia žalobcov by bola pre nezrovnalosti a presahujúce časť betónového

základu ťažko realizovateľná vzhľadom na rozsah týchto nerovností a presahov, preto sa realizovať
nebude betónový základ žalovaný sa v spodnej časti môže dotýkať betónového základu žalobcov
výstavba betónových tvárnic na betónovom základe žalovaný podľa projektovej dokumentácie bude
realizovaná s dilatáciou minimálne vzdialenosti 5 centimetrov od betónového oplotenia žalobcov, teda
v tejto časti sa betónové oplotenie debniacich tvárnic nebude dotýkať a bude reálne izolačné výlučne

na pozemku žalovaných. Procesné strany zhodne potvrdili, že žalovanými vybudované oplotenie v
nadzemnej časti sa nedotýka oplotenia žalobcov, je teda medzi nimi medzera cca 10 centimetrov, v
ktorej je umiestnený polystyrén, ako bolo dohodnuté. Žalobcovia namietali, že žalovaní nedodržali
dohodu, pretože oplotenie miestami zasahuje do ich pozemku v hĺbke 10 centimetrov, nedohodli sa na
lepení styroduru, strhnutí nopovej fólie a opretí základu oplotenia 50 centimetrov v nadzemnej časti,

ale len v spodnej časti ich oplotenia.
12.1. Odvolací súd vychádzajúc z aktuálne zisteného (nového) skutkového stavu dospel k záveru, že
žaloba žalobcov v týchto častiach nie je dôvodná. Žalobcovia totiž nepreukázali, že v dobe rozhodovania
odvolacieho súdu existuje vážne ohrozenie ich majetku, na odvrátenie čoho je potrebné vykonať nimi
(pôvodne) navrhované opatrenia. Z dokazovania vykonaného pred odvolacím súdom bolo preukázané,

že žalovaní si v priebehu odvolacieho konania postavili svoje oplotenie. Vybudovaním nového oplotenia
žalovaných sa dosiahol stav, že zemina z pozemku žalovaných, ktorá dovtedy siahala až k múriku
žalobcov sa už dotýka len novovybudovaného oplotenia žalovaných. Medzi oploteniami je v nadzemnej
časti cca 10 cm medzera vyplnená polystyrénom. Z uvedeného je zrejmé, že ak už zemina netlačí na
oplotenie žalobcov, ale na nové oplotenie žalovaných, nemôže obstáť argument, že zrútenie oplotenia

žalobcov hrozí z dôvodu zvýšeného tlaku a objemu mokrej zeminy tlačiacej z pozemku žalovaných.
Vybudovanie oplotenia žalovanými po celej dĺžke spoločnej hranice znamená, že už došlo k odľahčeniu
plotového múra žalobcov, keďže zemina už naň netlačí, ktoré riešenie navrhovali samotní žalobcovia.
Tvrdenie žalobcov, že základ mal byť postavený 50 cm vyššie odvolací súd nevzhliadol podstatným,pretože po stuhnutí betónu tento na oplotenie žalobcov netlačí a de facto došlo k spevneniu (k
zmonolitneniu) základu oboch oplotení.
12.2.Zmenaskutkovéhostavuspočívajúcavovybudovaníoploteniažalovanýmimalapodstatnývýznam

pre právne posúdenie veci a výsledok konania. Žalobcovia na túto novú situáciu procesne nereagovali
právne významným spôsobom; nepreukázali, že aj po výstavbe oplotenia žalovanými im aj naďalej hrozí
deštrukcia múrikaajestálepotrebnévykonať opatreniaksanáciimúru podľastatickéhovýpočtu Ing. F.
ako aj ostatné doteraz navrhované opatrenia. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že v novembri 2022
sa žalobcovia dohodli so žalovanými na výstavbe oplotenia a spôsobe jeho realizácie, čo vedie odvolací

súd k úvahe, že zrejme toto riešenie považovali žalobcovia za účelné a dostatočné pre zabránenie
vzniku im hroziacej škody. Napriek tomu aj po vybudovaní oplotenia naďalej zotrvali na názore, že
pôvodne navrhované opatrenia - minimálne sanácia a odľahčenie oplotenia odstránením zeminy je
naďalej potrebné vykonať, hoci, ako bolo uvedené vyššie, vybudovaním nového oplotenia došlo k
odstráneniu zeminy z ich múrika a tým k jeho odľahčeniu. Na odvolacom pojednávaní tvrdili, že žalovaní
nedodržali dohodu, keď postavili oplotenie tak, že v určitých úsekoch zasiahli do ich pozemku, nalepili

styrodur a strhli nopovú fólia. Takéto (iba) tvrdenia žalobcov ale nepreukazujú potrebu realizácie nimi
požadovaných opatrení a existenciu príčinnej súvislosti nimi tvrdenej stále hroziacej škody (zrútenie
múrika) z dôvodu nedodržania dohody zo dňa 19.11.2022, čím v podstate odôvodňovali zotrvanie na
podanej žalobe (teda na opatreniach navrhnutých za iného skutkového stavu).

13. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

13.1. Ustanovenie § 150 zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to
povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu uniesť

bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore.
Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska
ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu.
Táto sankcia má podobu prehry sporu. Prejaví sa teda v meritórnom rozhodnutí veci. Povinnosť strany
sporu tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (článok

8). V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Sporové konanie sa riadi
zásadou formálnej pravdy. Rozsudok v sporovom konaní (v zásade) zodpovedá tomu, čo strany sporu
zhodne tvrdili (§ 186 ods. 2) a (v zásade) nezohľadňuje to, čo žiadna zo strán sporu netvrdila. Súd však
má možnosť v materiálnom zmysle určitej korekcie. Súd môže strany vyzvať na doplnenie skutkových
tvrdení (§ 150 ods. 2), výnimočne môže vykonať dôkaz, ktorý strany nenavrhli, a takto zistiť skutočnosť,

ktorá nebola stranami tvrdená (§ 185 ods. 2 a 3), prípadne sa môže výnimočne odkloniť od zhodných
tvrdení strán (§ 186 ods. 2). Tento materiálny korektív však nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán
a ich povinnosť tvrdiť. Jeho účelom je v rozumnej miere zmierniť prísne formálne následky nesplnenia
povinnosti tvrdiť.

14. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že ani v konaní pred súdom prvej inštancie žalobcovia
nepreukázali potrebu a účelnosť uloženia opatrenia k sanácii múra podľa statického výpočtu A.. F. a
súčasneajpodľaposudkuA..K..Súdprvejinštancieuložilžalovanýmvykonanieobochtýchtopovinností
bez bližšieho vysvetlenia a len podľa svojej voľnej úvahy, hoci ide o otázku odbornú. V posudzovanej
vecivšakzáveropotrebeaúčelnostiuloženiapovinnostižalovanýmsanovaťmúrikaaj odstrániťzeminu

spôsobom a v rozsahu určenom súdom prvej inštancie nevyplynul zo žiadneho odborného posúdenia.
A.. K. nemal k dispozícii statický výpočet posúdenia stability, respektíve z jeho posudku nevyplýva, že
by posudzoval riešenia navrhnuté Ing. F. a že by aj odporučil realizovať opatrenia súčasne. Navyše, v
posudku,narozdielodsúduprvejinštancieneuvádza animnožstvozeminyaplochu,zktorejjunavrhuje
odstrániť a súd prvej inštancie nevysvetlil ani tento svoj záver.

15. Pokiaľ ide o žalobu v časti, ktorou sa žalobcovia domáhali uloženia povinnosti žalovaným odstrániť
vypúšťacie ventily zo závlah žalovaných, súd prvej inštancie žalobu zamietol, pretože nemal za
preukázané umiestnenie ventilov v tesnej blízkosti hranice pozemkov. Žalobcovia v odvolaní namietali
tento záver poukazujúc na fotodokumentáciu, ktorú v priebehu konania predložili a z ktorej je zrejmé, že
ventily sú na hranici pozemkov; zároveň poukázali na posudok A.. K., ktorý na strane 14 v časti „miestne

šetrenie“ konštatuje umiestnenie vypúšťacích ventilov zo závlahy žalovaných za betónový oplotením.
15.1. Odvolací súd sa po prejednaní veci nestotožnil s vyššie uvedeným právnym záverom súdu prvej
inštancie, pretože takakotvrdiližalobcovia,zfotodokumentácie založenejvspise (prílohováobálka) je
zrejmé, že ventily sú umiestnené tesne pri múriku, čiže v blízkosti spoločnej hranice a pričom aj znalecIng. K. vo svojom posudku uvádza, že vypúšťacie ventily sú za oporným múrom. Túto skutočnosť ale
žalovaní ani nenamietali.

15.2. Napriek tomu, že tieto závery súdu prvej inštancie nezodpovedajú zistenému skutkovému stavu,
nebolo možné žalobe v tejto časti vyhovieť. V kontexte výkladu uvedeného v bode 13.1. zaťažovalo
žalobcov dôkazné bremeno preukázať tvrdenie, že odstránením ventilov sa zabráni vzniku hroziacej
škody. Žalobcovia v tomto smere neuniesli dôkazné bremeno, pretože neprodukovali žiaden relevantný
dôkaz, z ktorého by tento záver vyplýval. Fotodokumentácia a konštatovanie znalca o umiestnení

ventilov preukazujúlenichexistenciuaumiestnenie,ale niesúdôkazmi,žeodstránenieventilovzabráni
vznikuhroziacejškody.Znalecvrámci miestnehošetreniazistil,ževentilysúzamúromanapriektomuto
zisteniu nenavrhol ako riešenie pre zabránenie vzniku hroziacej škody ich odstránenie.

16. Zamietnutie žaloby v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti žalovaným upraviť odbočky zo zvodu
ich rodinného domu súd prvej inštancie odôvodnil nadbytočnosťou tohto výroku, pretože považoval

za dostatočné uloženie povinnosti spočívajúce v odstránení zeminy a vykonanie opatrení na sanáciu
múra, s ktorým záverom žalobcovia nesúhlasili. V odvolaní uvádzali, že v čase vypracovanie statického
posudku A.. F. nemali žalovaní na pozemku vypúšťacie ventily, ani nasmerované odbočky zo zvodu ich
rodinného domu, preto tieto skutočnosti posudok nezohľadňuje. Nesúhlasili so súdom prvej inštancie, že
ich odstránenie je nadbytočné, keďže aj znalec Ing. K. v posudku hodnotil existujúce vypúšťacie ventily

a nasmerované odbočky tak, že majú negatívny vplyv na životnosť oplotenia. Tvrdili, že vykonaním
opatrení k sanácii múru uvedeným v bode 4. statického posudku nedôjde k zastaveniu podmáčania
oplotenia, pokiaľ nebudú odstránené aj vypúšťacie ventily a upravené nasmerovanie odbočiek.

16.1. K týmto odvolacím dôvodom je potrebné uviesť, že aj keď sa argumentácia žalobcov zdá logická,

nie je postačujúca na preukázanie odôvodnenosti uloženia tejto povinnosti žalovaným. Žalobcovia
síce tvrdili, že voda zo zvodov rodinného domu žalovaných zateká za ich múrik a tento podmáča, v
dôsledku čoho ohrozuje jeho stabilitu a je jednou z príčin, pre ktoré hrozí havária oplotenia, ale v
konaní nepreukázali že nimi navrhované riešenie je preukázateľne spôsobilé zabrániť vzniku hroziacej
škode. Posúdenie, či žalovaní výkonom tohto práva ohrozujú majetok žalobcov tak, že žalobcom hrozí

vážne nebezpečenstvo vzniku škody je otázka odborná a návrh riešenia musí vyplývať zo záverov
znalca, čo v konaní nebolo preukázané. Ing. K. v znaleckom posudku síce konštatuje, že vypúšťacie
ventily (resp. z nich vytekajúca voda) a nasmerované odbočky zvodov (resp. z nich vytekajúca voda)
po ich namontovaní žalovanými majú negatívny vplyv na životnosť betónového oplotenia, napriek tomu
takéto riešenie nenavrhuje, preto aj keď sa odvolací súd nestotožnil s právnym záverom súdu prvej

inštancie, že uloženie tejto povinnosti žalovaným je nadbytočné, pokiaľ nárok zamietol, rozhodol vecne
správne, aj keď z iných právnych dôvodov.

17. Žalobcovia ďalej žiadali uložiť žalovaným povinnosť zdržať sa vypúšťania vody a zavlažovania
trávnatých porastov.

18. Žaloba, ktorou sa žalobcovia domáhajú vydania rozsudku o uložení povinnosti žalovaným zdržať sa
vymedzeného konania je žalobou z tzv. susedských sporov, podliehajúca úprave § 127 ods. 1 veta prvá
Občianskeho zákonníka. Ide o prípad, keď došlo k zásahu prenikaním účinkov tlaku zeminy z pozemku
žalovaných na oplotenie nachádzajúce sa na pozemku žalobcov.

18.1. Podľa § 127 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím
by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného, alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto
najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na
ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie

nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi,
parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované
zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo
svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

18.2. Občiansky zákonník vychádza v oblasti susedských vzťahov zo zásady, že ochrana poskytovaná
právam vlastníka jednej veci nesmie byť v nepomere k spravodlivej ochrane, ktorá náleží právo vlastníka
druhej veci. Vlastník veci, a teda aj vlastník susediacej nehnuteľnosti, musí sa zdržať všetkého, čím
by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného suseda alebo čím by vážne ohrozil výkon jeho právzásahom, t. j. prenikaním nejakých účinkov z jedného pozemku na susedný pozemok (R37/1985). V
citovanom ustanovení sú upravené dva druhy zásahov do vlastníckeho práva a to obťažovanie iného a
vážne ohrozenie výkonu práv iného. Ohrozenie sa priamo týka výkonu práv chráneného subjektu alebo

ich existencie. Pojem miera primeraná pomerom a vážne ohrozenie výkonu práv sa v súdnej praxi
vykladá objektívne. Vlastníkovi veci sa poskytuje ochrana len proti takým zásahom, ktoré nad mieru
primeranú pomerom obťažujú alebo vážne ohrozuje výkon jeho práv; zásah, ktorý neprekračuje mieru
primeranú pomerom nie je neoprávnený zásah v zmysle citovaného ustanovenia.

19. Žalobcami vymedzené konanie, ktorého sa mali žalovaní zdržať, spočívalo v zdržaní sa
zavlažovania trávnatých a krovinatých porastov na pozemkoch žalovaných v minimálnej vzdialenosti
5 m od hranice susedných nehnuteľností, ich pozemkov a zdržaní sa vypúšťania vody zo závlahy,
zrážkovej vody a žiadnej inej vody k oploteniu na parc. č. XXXX/XX v kat. území D..

20. Súd prvej inštancie oba nároky zamietol; prvý s poukazom na zák. č. 543/2002 Z. z. O ochrane

prírody s odôvodnením, že uložením povinnosti by nebol dodržaný zákon o ochrane prírody a krajiny,
z ktorého vyplýva pre vlastníka pozemku povinnosť starať sa o dreviny nachádzajúce sa na pozemku.
Druhý zamietol z dôvodu, že nebolo preukázané, že vypúšťacie ventily sú v tesnej blízkosti hranice
pozemkov.

21. Odvolací súd sa po prejednaní veci stotožnil s odvolacou argumentáciou žalobcov, že nemožno
uprednostniť povinnosť udržiavať dreviny pred povinnosťou neohrozovať život a majetok občanov. Súd
v tejto časti nárok nesprávne právne posúdil, čo dôvodne namietajú žalobcovia, pretože na daný prípad
s ohľadom na uloženie povinnosti zákazu zavlažovania trávnatých a krovinatých porastov nemožno
aplikovať ustanovenia zákona č. 543/2002 Z. z., resp. uložením povinnosti žalovaným nevykonávať

závlahu trávnatých a krovinatých porastov by nedochádzalo k porušeniu ustanovení zákona o ochrane
prírody a krajiny. Zákon č. 543/2002 Z.z. v § 1 ods. 1 zakotvuje predmet svojej úpravy tak, že upravuje
pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických
osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom dlhodobo zabezpečiť zachovanie prírodnej rovnováhy a
ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života, prírodných hodnôt a krás a utvárať podmienky na trvalo

udržateľné využívanie prírodných zdrojov a na poskytovanie ekosystémových služieb, berúc do úvahy
hospodárske, sociálne a kultúrne potreby, ako aj regionálne a miestne pomery. Zároveň v § 2 ods. 1
upravuje, čo sa rozumie ochranou prírody a krajiny a to starostlivosť štátu, právnických osôb a fyzických
osôb o voľne rastúce rastliny, voľne žijúce živočíchy a ich spoločenstvá, prírodné biotopy, ekosystémy,
nerasty, skameneliny, geologické a geomorfologické útvary, ako aj starostlivosť o charakteristický

vzhľad a využívanie krajiny s tým, že ochrana prírody a krajiny sa realizuje najmä obmedzovaním
a usmerňovaním zásahov do prírody a krajiny vrátane ochrany prírodných procesov, podporou a
spoluprácou s vlastníkmi, správcami a užívateľmi pozemkov, ako aj spoluprácou s orgánmi štátnej
správy, obcami, samosprávnymi krajmi, štátnymi odbornými organizáciami, vedeckými inštitúciami a
mimovládnymi organizáciami, ktorých predmetom činnosti je ochrana prírody a krajiny. Ochrana prírody

a krajiny sa podľa tohto zákona realizuje vo verejnom záujme.

22. Je potrebné súhlasiť so žalobcami, že je nesprávny aj záver súdu prvej inštancie v súvislosti
s uložením povinnosti žalovaným zdržať sa vypúšťania vody zo závlahy, s odôvodnením, že nebolo
preukázané umiestnenie ventilov v tesnej blízkosti hranice žalovaných, pretože z fotodokumentácie

založenej v spise je zrejmé, že ventily sú umiestnené v blízkosti spoločnej hranice, čo napokon medzi
stranami nebolo sporné a žalovanými ani namietané.

23. Možno teda uzavrieť, že právne závery, pre ktoré súd žalobu v týchto častiach zamietol nie sú
správne, aj keď je rozhodnutie vecne správne. Žalobcovia sa uloženia povinnosti žalovaným v

podobe zdržania sa vyššie vymedzených konaní domáhajú z dôvodu vážneho ohrozenia výkonu ich
vlastníckych práv. Vážne ohrozenie má spočívať v poškodení ich majetku a vzniku škody v dôsledku
zrútenia oporného múrika postaveného na hranici susediacich pozemkov. Žalobcov aj v tomto prípade
zaťažovalo dôkazné bremeno, t. j. povinnosť preukázať, že tieto nimi navrhované riešenia zabránia
vzniku hroziacej škody a výkonu ich vlastníckych práv. Žalobcovia ani v tomto prípade neuniesli dôkazné

bremeno, pretože neprodukovali dôkazy preukazujúce, že príčinou ohrozeniu výkonu ich vlastníckych
práv je pretekanie vody práve v dôsledku zavlažovania porastov na pozemku žalovaných v úseku
piatich metrov od oplotenia, respektíve hranice pozemkov. Ak žalobcovia poukazujú na stranu 14
znaleckého posudku znalca A.. K., ten iba popisuje situáciu zistenú šetrením na mieste samoma uvádza, že povrchová voda premáča zeminu za oplotením, čím zvyšuje jej objemovú hmotnosť,
v dôsledku čoho hrozí havária objektu, ale ako jediné riešenie navrhuje iba odľahčenie múrika
odstránením zeminy zo strany parcely číslo XXXX/XX, nie aj zdržanie vypúšťania vody zo závlahy

žalovaných a zdržanie zavlažovania.

24. V súvislosti s peňažnými nárokmi žalobcov uplatnenými v konaní vo výške 1.774 eur súd prvej
inštanciežalobcompriznalnároknazaplateniesumy250eurtitulomnáhradyškodyazvyšokpeňažného
nároku zamietol s odôvodnením, že náklady, ktoré boli žalobcami uplatnené titulom zaplatenia za

vyhotovenie znaleckých posudkov (1.524 eur) sú hotovými výdavkami, na úradu ktorých mali žalobcovia
nárok v rámci trov konania a v rámci rozhodnutia o výške trov konania (bod 37. rozsudku). V nadväznosti
na vyššie uvedené žalobcovia v podanom odvolaní dôvodne namietali, že trovy konania predstavujú
len náklady vynaložené počas súdneho konania s tým, že náklady v sume 150 eur za statický výpočet
posúdenia stability vypracovaný Ing. F., boli vynaložené dňa 08.04.2014, pred podaním žaloby dňa
24.04.2014, preto majú byť posúdené ako príslušenstvo pohľadávky a nie ako trovy konania.

25. V kontexte uvedeného odvolací súd zdôrazňuje, že podľa § 251 CSP sa za trovy konania považujú
len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t. j. v období od začatia konania (§ 156 CSP) do
jeho skončenia (právoplatnosťou súdneho rozhodnutia, ktorým sa konanie končí). Náklady spojené s
uplatnením pohľadávky sú spravidla trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením pohľadávky a to aj v

predsúdnom štádiu (napr. zaobstaranie znaleckého posudku, cestovné a iné obdobné náklady súvisiace
s uplatnením pohľadávky) s tým, že tieto náklady sa musia týkať zročnej pohľadávky a musia byť
účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok
odlišný od trov konania. Je teda zrejmé, že súd prvej inštancie pochybil, keď do trov konania zaradil aj
náklady žalobcov na vyhotovenie statického posudku v sume vo výške 150 eur, ktoré náklady žalobcovia

vynaložili pred začatím súdneho konania.

25.1. Pokiaľ ide o nároky na zaplatenie nákladov uplatnených žalobcami za vyhotovenie znaleckých
posudkov, napriek tomu, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že sú trovami konania, bez jasného
a preskúmateľného zdôvodnenia svojho rozhodnutia návrh žalobcov v tejto časti zamietol. Odvolaciemu

súdu sa javí ako vysvetlenie, že súd prvej inštancie zrejme zastal názor, že ak si ich žalobcovia uplatnili
ako príslušenstvo pohľadávky a nie ako trovy konania, je potrebné návrh zamietnuť. Takýto výklad
nie je správny, pretože občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná
súd). Účastníci konania nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať,
pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia

súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Ak účastník uvedie rozhodujúce
skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami
spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť
vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú.
25.2. S poukazom na odvolaciu argumentáciu žalobcov bude úlohou súdu prvej inštancie v rámci

opätovného konania a nového rozhodnutia vysporiadať sa so skutočnosťou, či náklady za vyhotovenie
statického výpočtu posúdenia stability vypracovaného A.. F. v sume 150 eur je možné považovať za
príslušenstvo pohľadávky, keď tak za príslušenstvo akej pohľadávky, keď v predmetnom konaní sa
žalobcovia v súvislosti s vypracovaním statického posudku A.. F. domáhali splnenia povinnosti zo strany
žalovaných (vykonania opatrení k sanácií múru uvedené v bode 4 statického výpočtu vypracovaného

A.. F.), nie peňažnej pohľadávky.

26. Žalovaní odvolaním napadli aj výrok rozsudku, ktorým súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcom titulom
náhrady škody sumu 250 euro dôvodiac tým, že v konaní nebol preukázaný vznik škody. Uvedená
suma predstavuje náklady za nákup kameniva makadam, zemné práce a dopravu materiálu určeného

na vybudovanie trativodu. Súd prvej inštancie žalovaných zaviazal zaplatiť túto sumu titulom náhrady
škody s odôvodnením, že žalobcovia preukázali, že bolo potrebné vybudovať trativod - drenážny
kanál slúžiaci na zachytávanie a odvod vôd vtekajúcich na pozemok žalobcov z pozemku žalovaných.
Odvolací súd tento právny záver súdu prvej inštancie považuje za nepreskúmateľný, pretože z neho nie
jezrejmé,ktoréskutočnosti,právnevýznamnéprepriznanietohtonároku,považovalsúdzapreukázané.

Iba samotná skutočnosť, že žalobcovia zakúpili makadam, uhradili zemné práce a dopravu materiálu
nepostačuje pre záver, že boli splnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu v zmysle § 420
Občianskeho zákonníka a to porušenie právnej povinnosti, vznik škody, zavinenie a príčinná súvislosť.27. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcich
výrokoch zmenil a žalobu zamietol (§ 388CSP). V zamietajúcej časti výrokov citovaných v enunciááte
rozhodnutia podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Vo výroku o uložení povinnosti

žalovaným zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu 250 euro do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, v zamietajúcej časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 1.524 eur a výrokoch o trovách konania
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec v týchto
častiach vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože rozhodnutie súdu
prvej inštancie v týchto častiach považuje odvolací súd jednak za vecne nesprávne a aj za nedostatočne

odôvodnené a tým porušujúce práva strán sporu na riadne odôvodnenie rozhodnutia, a teda právo na
spravodlivý proces.

28. V ďalšom konaní súd prvej inštancie rešpektujúc vyššie popísané právne závery vec opätovne
preskúma a posúdi dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku v kontexte vyššie uvedeného názoru a
výkladu odvolacieho súdu a vyporiadajúc sa s odvolacími námietkami oboch procesných strán, vo veci

opätovnerozhodne asvojerozhodnutiezdôvodnívsúladesust.§220CSPtak,abyvprípadepodaného
odvolania mohlo byť preskúmané odvolacím súdom. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie
o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 CSP.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval sporu za dôvodné, keďže závery súdu prvej inštancie neboli zatiaľ
dostatočne preukázané, v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť
podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany

podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu
spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o
ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za
nekoná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).