Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 4, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/12/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7622010461
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Ševčovič
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7622010461.4

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov
JUDr. Jaroslava Chleboviča a JUDr. Zuzany Homzovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 5. apríla
2023, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa
16.11.2022, sp. zn. 6T/69/2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného A. B. za vinného z prečinu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 23. februára 2022 v čase okolo 19:39 hod. v meste C. D. B., na ulici E., v smere jazdy od ulice

E. na ulicu C., po predchádzajúcom požití metamfetamínu (pervitínu), viedol osobné motorové vozidlo
továrenskejznačkyB.F.,evidenčnéhočíslaG.XXXXX,kdebolnauliciE.,predvchodombytovéhodomu
H. X policajnou hliadkou zastavený, nakoľko počas policajnej kontroly javil známky požitia omamných
a psychotropných látok, bol mu v čase o 20:15 hod. uvedeného dňa odobratý biologický materiál krv
a moč, pričom imunochromatografickým skríningom mu bola v krvi zistená koncentrácia 209,58 ng/
ml metamfetamínu a 18,01 ng/ml amfetamínu, pričom metamfetamín a amfetamín sú podľa zákona č.

139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkov v znení neskorších predpisov
zaradené do II. skupiny psychotropných látok a podľa znaleckého posudku z odvetvia psychiatria mal v
čase jazdy hladinu pervitínu v tele jednoznačne nad toxickým limitom, v dôsledku čoho jeho psychické
a fyzické funkcie boli v stave vylučujúcom viesť motorového vozidlo.

Za to mu okresný súd uložil podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 56 ods. 1, 2 Tr. zák., § 38 ods. 2,

3 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., peňažný trest vo výmere 350,- eur (tristopäťdesiat eur).

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. ustanovil pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., uložil obžalovanému

trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný, a to voči výroku o
treste, ktoré prostredníctvom svojho obhajcu písomne odôvodnil nasledovne.

Ako súd vo svojom odôvodnení poznamenal, vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l)

Tr. zák., a to úprimné oľutovanie skutku a žiadnu priťažujúcu okolnosť.Ohľadom na pomer prevažujúcich poľahčujúcich okolností je namieste aplikácia § 38 ods. 3 Tr. zák.,
teda zníženie trestnej sadzby o jednu tretinu. Poukázal na znenie ustanovenia § 61 ods. 2 Tr. zák.
s tým, že v jeho prípade je spodná hranica jeden rok, pričom podľa zákona mohol ísť súd ešte pod dolnú

hranicu, napriek tomu mu uložil trest zákazu činnosti vysoko nad dolnou hranicou trestnej sadzby.

Nie je možné sa stotožniť s odôvodnením súdu, kedy uviedol, že nebezpečnosť jeho správania je
zvýšená aj tým, že pravidelne vezie maloletého syna v aute. K jeho skratovému správaniu, teda užitiu
pervitínu a následnej jazde motorovým vozidlom došlo jednorázovo v čase, kedy bol maloletý syn u

svojej matky, teda ho svojím konaním žiadnym spôsobom neohrozil. Keď je syn pri ňom, správa sa
zodpovedne.

V súčasnosti došlo k zmene rodinných pomerov, nakoľko mu v decembri 2022 zomrel otec. Už mu nemá
kto pomôcť pri vození maloletého syna do školy, navyše mu pribudla starostlivosť aj o jeho mamu, ktorá
ťažko nesie stratu manžela. Musí chodiť autobusom z Nálepkova, kde žijú do C. D. B. k lekárom, pričom

by vedel pomôcť tak, že by ju na vyšetrenie odviezol aj priviezol domov. To, že z jeho strany išlo o
skratové konanie je podporené aj záverom znaleckého skúmania, kedy I. J. skonštatovala, že nie je
závislý od návykových látok.

Súdom uložený trest je v rozpore so zásadami ukladania trestov, nakoľko v neprimeranej miere postihuje

predovšetkým jeho rodinu - najmä jeho syna a v súčasnosti aj jeho matku. Nikdy svojím konaním
neohrozil ani syna, ani svoju matku, chybu si priznal, skutok oľutoval.

Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Spišská Nová
Ves sp. zn. 6T/69/2022 zo dňa 16.11.2022 zrušil a vo veci sám rozhodol a zmenil rozsudok súdu prvého

stupňa a to tak, že mu uloží trest na spodnej hranici dolnej sadzby.

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len

vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Okresný súd Spišská Nová Ves zákonným spôsobom vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dôkazy
potrebné na meritórne rozhodnutie vo veci, tieto dostatočne a preskúmateľne vyhodnotil jednotlivo i vo
vzájomných súvislostiach a svoje rozhodnutie aj dostatočne a presvedčivo odôvodnil.

Zo spisového materiálu je zrejmé, že obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní priznal k spáchaniu skutku
uvedeného v obžalobe, skutok oľutoval, na otázky súdu I. stupňa v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f),
g), h) Tr. por. odpovedal áno, na návrh prokurátora konajúci okresný súd prijal vyhlásenie obžalovaného,
že je vinný zo spáchania skutku, zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal

spáchanie skutku, sa nevykoná a následne vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní vyplýva, že dokazovanie bolo v tomto smere vykonané zákonnou
a procesne správnou formou v potrebnom rozsahu. Okresný súd v napadnutom rozsudku pri
ukladaní trestu zákazu činnosti nepochybil, keď aplikoval § 61 ods. 1,2 Tr. zák. a obžalovanému

uložil zákonný trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 30 mesiacov, keďže
obžalovaný spáchal trestný čin v súvislosti s vedením motorového vozidla. Z evidenčnej karty vodiča
vyplýva, že má na úseku dopravy množstvo priestupkov, za čo mu už raz bol dopravným inšpektorátom
uložený trest zákazu činnosti a bol aj preskúšavaný k odbornej spôsobilosti. Napokon, aj keď u neho
nebolakonštatovanázávislosťnaomamnýchlátkach,jezrejmé,žeomamnúlátkupervitínpožilanapriek

tomu viedol motorové vozidlo, pričom nebezpečnosť tohto jeho správania je zvýšená ešte aj tým, že
pravidelne vezie v aute svojho maloletého syna.

K samotnému trestu je potrebné ešte uviesť, že je právnym následkom trestného činu a preto musí byť
úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného

určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd
vytvárazveľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j.
či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu
o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestomposkytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a
výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie
účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon,

t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa
uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa
uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru
medzi trestnou represiou a prevenciou.

Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti
pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok
na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život.Generálna prevencia má zabezpečiť nielen
odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu
právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva
ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce,

varujeichpredpáchanímtrestnejčinnostiaposilňujepocitprávnejistotyaprávnehoštátu.Trestnýzákon
vychádzazjednotyindividuálnejagenerálnejprevencie,pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú
a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému
výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov
spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu,
tak právne, ako aj etické. Podľa názoru odvolacieho súdu trest zákazu činnosti viesť všetky druhy
motorových vozidiel na dobu 30 mesiacov vzhľadom na zásady uvedené v § 34 ods. 4 Trestného zákona
zodpovedá pravidlám individuálnej, ako aj generálnej prevencie a je trestom zákonným a spravodlivým.

Keďže odvolací súd nezistil dôvody pre zmenu rozhodnutia okresného súdu, odvolanie obžalovaného
považoval za nedôvodné, preto ho podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.