Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 27, 2023

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6C/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8523200166
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2023:8523200166.2

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v právnej veci žalobcu: A. B. A., nar. X.X.XXXX, trvale bytom A. XX, t.č.
bytom C. D. XXXX/X, XXX XX E. F., právne zastúpený: JUDr. Slavomír Firment, advokát, 17. novembra
14, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovaným: 1. G. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XX. novembra XXXX/
X, XXX XX E. F., 2. H. I., nar. X.X.XXXX, trvale bytom A. J. XX, 3. K. L. M., nar. X.X.XXXX, trvale bytom A.
XX, v konaní o určenie spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti a nariadenie neodkladného opatrenia,

takto

r o z h o d o l :

Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v znení:

I. Žalovaný v 3. rade je p o v i n n ý zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťou evidovanou katastrálnym
odborom Okresného úradu Stará Ľubovňa, kat. územia A., LV č. XXX, stavba – rodinný dom, číslo
súpisné XX, postavený na parcele KN C č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 150 m2,

v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1-ina z celku, a to najmä previesť vlastnícke právo k nej darom
alebo iným scudzením, zameniť za iné nehnuteľnosti alebo v prospech tretej osoby zaťažiť záložným
právom, vecným bremenom alebo zabezpečovacím prevodom práva, do právoplatného rozhodnutia vo
veci samej vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa sp. zn. 6C/3/2023.

II. O trovách konania neodkladného opatrenia súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou voči žalovaným v 1. až 3. rade domáha určenia podielového
spoluvlastníctvakstavbe–rodinnýdomčíslosúpisnéXX,postavenýnaparceleKNCč.XXX/Xovýmere
150 m2, zastavaná plocha a nádvorie, evidovanej katastrálnym odborom Okresného úradu Stará
Ľubovňa na LV č. XXX kat. územia A., v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1-inu z celku.
V žalobe uviedol, že žalovaný v 3. rade je evidovaný ako výlučný vlastník spornej nehnuteľnosti

a vlastnícke právo k nej nadobudol na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi ním a jeho bratrancom
- žalovaným v 2. rade, pričom predávajúci - žalovaný v 3. rade nadobudol vlastnícke právo k tejto stavbe
na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi ním aj jeho tetou - žalovanou 1. rade. Žalovaná v 1.
rade je bývalou manželkou žalobcu a matkou žalovaného v 3. rade. Žalobca je tej mienky, že žalovaná
v 1. rade nemohla platne previesť vlastnícke právo k celej stavbe na žalovaného v 2. rade a tento
následnenažalovanéhov3.rade,nakoľkožalovaná1.radenebolavčaseprevoduvýlučnouvlastníčkou

uvedenej stavby. Žalobca tvrdí, že v mesiaci 6/2013, ešte pred začatím výstavby rodinného domu sa
žalovaná v 1. rade s ním dohodla, že dom bude ich spoločný. Napriek zápisu v katastri nehnuteľností táto
nebola výlučnou vlastníčkou stavby, ale iba podielovou spoluvlastníčkou vo veľkosti podielu 1/2. Ďalším
spoluvlastníkom stavby rodinného domu vo veľkosti podielov 1/2 sa stal žalobca, a to s poukazom na
ich vzájomnú ústnu dohodu, zakladajúcu spoluvlastníctvo a na následnú spoločnú výstavbu rodinného
domu. Teda u oboch došlo k originálnemu nadobudnutiu spoluvlastníckych práv k stavbe momentom,

kedy na stavbe boli vybudované prvky dlhodobej životnosti, ktoré stavbu charakterizujú ako vec v
právnomzmysleslova.Týmtomomentombolmesiacnovember2014,kedybolapostavenáhrubástavbadomu vrátane strechy, schodištia a ostatných prvkov dlhodobej životnosti. Stavba, podľa názoru žalobcu
nepatrila ani do BSM, keďže k uzavretiu manželstva došlo až 11.9.2015. Žalobca s poukazom na ústnu
dohodu pred začatím výstavby domu so žalovanou v 1. rade, niekoľkokrát potvrdenú medzi nimi aj

počas výstavby domu, považuje túto skutočnosť za nespornú a nepochybnú. Situácia sa zmenila, keď na
základe návrhu žalovanej 1. rade súd manželstvo žalobcu so žalovanou 1. rade dňa 15.6.2022 rozviedol.
Kprevodunehnuteľnostidošlovkrátkomčasepopodanínávrhunarozvod,pričomžalovaná1.rade túto
nehnuteľnosť previedla na sestrinho syna (žalovaný v 2. rade), a to bez toho, aby o tom bol informovaný
žalobca a následne došlo k prevodu zo sestrinho syna na syna žalovanej (žalovaný v 3. rade). Tento v

súčasnosti inzeruje prostredníctvom realitnej kancelárie predaj tohto domu na internete, a to na webovej
stránke N.. Žalobca sa na výstavbe sporného domu podieľal nielen organizačne, manuálne, ale aj
finančne, so zrejmým úmyslom existencie založenie spoluvlastníctva k novovytvorenej stavbe.

2. Zároveň s podanou žalobou sa žalobca domáha i nariadenia nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým súd má zakázať žalovanému v 3. rade nakladať so spoluvlastníckym podielom v rozsahu

1/2 z celku na spornej nehnuteľnosti. Je toho názoru, že sú splnené predpoklady pre nariadenie
neodkladného opatrenia, nakoľko je ohrozené jeho právo. Poukázal opätovne, že nehnuteľnosť už
bola dvakrát, v krátkom čase po sebe účelovo prevedená medzi blízkymi osobami. Prípadným ďalším
prevedením na tretie osoby by došlo k podstatnému sťaženiu a znemožneniu zosúladenia skutkového
stavu so stavom právnym, resp. k podstatnému sťaženiu vedenia konania, v ktorom sa žalobca domáha

určenia, že je podielovým spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti. Nariadením neodkladného opatrenia
sa zabezpečí účel konania a zároveň do rozhodnutia vo veci samej už nedôjde k ďalšiemu prevodu
dotknutého spoluvlastníckeho podielu na predmetnej nehnuteľnosti na tretiu osobu. Žalobca uviedol,
že požiadavku na zákaz nakladania osoby inak považovanej za vlastníka s predmetom vlastníctva je
potrebné vzťahovať nielen na samotný záujem previesť vlastníctvo k nehnuteľnosti, ale aj na také úkony,

ktoré účastníkovi domáhajúcemu sa súdnej ochrany v prípade úspechu jeho požiadavky by mohli
spôsobiť iné ťažkosti pri reálnom výkone jeho (spolu)vlastníckeho práva. Takýmito ďalšími úkonmi sú
najmä úkony smerujúce k zriadeniu takých práv k nehnuteľnosti, ktoré obsah spoluvlastníckeho práva
účastníka by mohli zredukovať na úroveň tzv. holého (spolu)vlastníctva. Žalobca je toho názoru, že
nariadeným neodkladným opatrením postavenie žalovaného 3. rade sa žiadnym spôsobom nezmení

a z tohto titulu mu nehrozia ani žiadne ujmy, pretože až do rozhodnutia o veci samej jeho užívacie
práva ako vlastníka nebudú žiadnym spôsobom obmedzené. Nariadením neodkladného opatrenia sa
zároveň zamedzí špekulatívnym a účelovým prevodom. Zákazom zaťaženia v prospech tretej osoby,
či už záložným právom, zriadením vecného bremena alebo zabezpečovacím prevodom práva zo
strany žalovaného 3. rade sa zabezpečí, aby v prípade úspechu vo veci samej vlastnícke právo k

spoluvlastníckemu podielu žalobca nadobudlo v rovnakej kvalite, ako ho nadobudol žalovaný v 3. rade a
zároveň sa vylúči možnosť, aby žalovaný v 3. rade spornú nehnuteľnosť mohol zaťažovať špekulatívne
za účelom, aby táto pre žalobcu ekonomicky stratila zmysel.

Zákonné ustanovenia aplikované vo veci:
3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7.Podľa§325ods.3CSPzapodmienokustanovenýchosobitnýmpredpisommôžesúdnariadiťkontrolu
dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.

8.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverneosvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa § 328 ods. 1, 2 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

10. Podľa § 329 ods. 1, prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

12. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym
poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

13. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

14. Podľa § 4 OZ, proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať ochrany u orgánu, ktorý

je na to povolaný. Ak nie je v zákone ustanovené niečo iné, je týmto orgánom súd.

15. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

16. Podľa § 124 ods. 1 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká
právna ochrana.

17. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

18. Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

19. Podľa § 133 ods. 2 OZ, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo

vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

20. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv, v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“), práva k nehnuteľnostiam uvedené v§
1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa § 28 ods. 3 katastrálneho zákona, právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.24. Podľa § 41 ods. 1 katastrálneho zákona, práva k
nehnuteľnostiam sa vpisujú do listu vlastníctva a do súboru popisných informácií katastra; tým sa stávajú
hodnovernými, prípadne aj záväznými údajmi katastra.

Súd dospel k záveru:
22. Neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom poskytnutia reálnej a efektívnej súdnej ochrany pri
bezprostrednom ohrození práva. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že základným predpokladom
pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi

účastníkmi alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, a to i napriek
okolnosti, že sporné právo doposiaľ nebolo právoplatne priznané, avšak za predpokladu, že je aspoň
osvedčenájehodanosť.Sozreteľomnapodstatu,účelazmyselinštitútuneodkladnéhoopatreniamožno
zároveň dospieť k záveru, že pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia síce nie je potrebnévykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo
samotných tvrdení jeho navrhovateľa, ale je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej
miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Zároveň tieto tvrdenia umožňujú

súdu prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť bezodkladne ochrana a tiež
záver o potrebe úpravy pomery, resp. o dôvodnosti obavy zo zmarenia exekúcie a povinný ich je súdu
osvedčiť navrhovateľ neodkladného opatrenia.

23. Zákon uvádza dva dôvody, kedy môže súd nariadiť neodkladné opatrenie a to: 1. ak je potrebné

bezodkladne upraviť pomery alebo 2. ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom uvádza len
demonštratívny výpočet uplatnenia tohto inštitútu, čo v praxi znamená, že súd za splnenia stanovených
zákonných podmienok môže nariadiť aj iné neodkladné opatrenia (iného obsahu, druhu), ako je uvedené
v § 325 ods. 2 CSP. Zároveň súd musí uvážiť, aby dôsledkom nariadeného opatrenia nevznikla niekomu
neprimeranáujma,sprihliadnutímnato,ženariadenímopatreniasúdumožnoinéhoobmedziťvovýkone
jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a opätovne len v záujme sledovaného cieľa a účelu opatrenia

tak, aby nový stav (novoupravené pomery), nezakladali ďalšie právne spory, rešpektujúc vymedzené
zákonné a ústavné limity.

24. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť, či je osvedčená existencia právneho
vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú

potrebu neodkladnej úpravy pomeru alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením požadovanej
povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha,
či navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky
neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný
rozsah, či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Vzhľadom na tieto špecifické

okolnosti neodkladného opatrenia, je súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho
hľadiska presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie
neodkladného opatrenia podmienené. Pri neodkladných opatreniach, ktoré majú zabezpečovací a
preventívny charakter, je preto súd primárne povinný vyhodnotiť, či by úkon, ktorému sa má predísť,
nelegitímnym spôsobom sťažil alebo znemožnil ochranu práv a oprávnených záujmov navrhovateľa v

rámci konania vo veci samej. Požadované obmedzenie musí byť primerané a nesmie nad nevyhnutnú
mieru limitovať dotknutú osobu, resp. poskytovať navrhovateľovi neadekvátnu výhodu.

25. Súd taktiež pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva
dokazovanie charakteristické pre sporové konanie podľa ustanovení § 186 a nasl. CSP, ale vychádza

iba z listín predložených žalobcom, ktorý dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
osvedčuje. Vzhľadom na dočasnosť a zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia neuplatňuje zásada rovnosti strán tak striktne, ako v konaní vo veci
samej.Sporovéstranynemusiavkaždejčasti,čidruhukonania,zásadnedisponovaťurčitýmprocesným
prostriedkom, ak prípadne z niektorých procesných prostriedkov z ich povahy a účelu vyplýva, že ich

uplatnenie má k dispozícii len jedna strana.

26. Pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd vždy skúma pomer dvoch
proti sebe stojacich rozdielnych práv a záujmov navrhovateľa a odporcu/ov, pričom musí zároveň
starostlivo zvažovať, či sú vo veci prítomné zákonom predpokladané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali

preventívny zásah súdu do vzťahu týchto strán a do ich práv. Tak ako bolo už i vyššie uvedené, okrem
existencie nároku musí žalobca osvedčiť aj potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami konania.

27. V konaní sa žalobca domáha určenia podielového spoluvlastníctva v rozsahu 1-ice k stavbe –
rodinného domu číslo súpisné XX, postavenej na parcele KN C č. XXX/X, kat. územia A..

28. Žalobca v návrhu vo veci samej a nariadení neodkladného opatrenia preukázal, že žalovaná v 3.
rade bola vlastníčkou nehnuteľnosti, pričom v priebehu rozvodového konania touto nakladala – previedla
ju na žalovaného v 2. rade (svojho synovca) na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod
V 1268/2022 dňa 30.6.2022 a následne žalovaný v 2. rade kúpnou zmluvou, ktorej vkladom bol povolený

pod V 73/2023 dňa 1.2.2023 previedol vlastníctvo k uvedenej stavbe na žalovaného v 3. rade (syna
žalovanej v 1. rade).29. Z predložených listinných dôkazov (výpisy z účtu, pokladničné doklady, mailová komunikácia) sa
predbežne javí, že v čase výstavby rodinného domu sa žalobca podieľal finančne na jeho výstavbe, či
došlo k vzniku vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti v podiele 1-ina z celku v prospech žalobcu,

však bude vecou dokazovania v konaní vo veci samej. Žalobca týmto osvedčil možnú existenciu práva
vo veci samej (pravdepodobnosť nároku).

30. Z predloženého dôkazu – webovej stránky N. je zjavné, že žalovaný v 3. rade mieni s nehnuteľnosťou
nakladať. Vlastnícke právo žalovaného v 3. rade v časti podielu 1-ina z celku je listinnými dôkazmi

žalobcu spochybnené, nakoľko žalobca tvrdí, že v tejto časti žalovaný v 3. rade nemohol nadobudnúť
vlastníctvo.

31. V prejednávaných veciach u neodkladných opatrení navrhovaných v sporoch týkajúcich sa
vlastníckych alebo obdobných práv k nehnuteľnostiam, resp. i v štádiu pred začatím takýchto konaní
možno uzavrieť, že prakticky ku každej požiadavke smerujúcej k ochrane vlastníckeho práva, resp.

obdobného práva k nehnuteľnostiam, potreba neodkladnej úpravy pomerov strán vyplýva už z potreby
zachovania stavu veci existujúceho v čase uplatnenia nároku do skončenia konania o veci, teda do
právoplatného vyriešenia otázky existencie, či neexistencie tvrdeného vlastníckeho – spoluvlastníckeho
práva, či obdobného práva strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia. Táto potreba je
daná predovšetkým nutnosťou zamedzenia takým úkonom osôb (osoby, voči ktorým/ktorej) uplatnená

požiadavka smeruje, v dôsledku ktorých by (už ani) prípadný úspech požiadavky uplatnenej v žalobe
vo veci samej nemalo zmysel.

32. Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného
opatrenia - je daná existencia bezprostredne hroziacej ujmy na práve žalobcu, o ktorom sa má

rozhodovať vo veci samej.

33. Súd taktiež dospel k záveru, že v predmetnej veci účel sledovaný nariadením neodkladného
opatrenia nie je možné dosiahnuť zabezpečovací opatrením.

34. V danej veci neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, neprejudikujú sa ním práva, čo
znamená, že obsahom dočasnej úpravy obsiahnutej v neodkladnom opatrení nie je súd viazaný a v
konečnom rozhodnutí môže rozhodnúť inak.

35. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, predložené listinné dôkazy a vyššie citované zákonné

ustanovenia súd dospel k záveru, že je daná potreba dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu,
preto podľa § 328 ods. 1 CSP nariadil neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. d) v znení ako
je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.

Trovy konania:

36. Podľa § 262 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

37. Nakoľko v predmetnej veci bol podaný návrh na začatie konania vo veci samej súčasne s podaným
návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, súd rozhodol o trovách konania neodkladného

opatrenia tak, že o týchto rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. d/ CSP). Odvolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné dňom jeho doručenia.