Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 9, 2022

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 60C/131/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320210293
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Mésarošová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2022:1320210293.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Mésarošovou, v spore žalobcu: O..

A. Z., narodený X. X. XXXX, trvale pobytom R. XXXX/X, XXX XX I., proti žalovaným: 1/ W. F., narodený
X. X. XXXX, trvale pobytom Z. Q. XXX/XX, Č. W. B., XXX XX A. a 2/ A. J. F., narodená XX. X. XXXX,
trvale pobytom Z. Q. XXX/XX, Č. W. B., XXX XX A., o zriadenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r i a ď u j e vecné bremeno in rem práva cesty za účelom vstupu, prechodu a prejazdu motorovým
vozidlom v prospech každého vlastníka stavby, rozostavaného rodinného domu, postaveného na
pozemkuparcelaregistra„C“sparcelnýmčíslomXXX/XXX,druhpozemku:zastavanáplochaanádvorie
o výmere XXX m2, nachádzajúcej sa v katastrálnom území: A., F.: A., F.: S., zapísanej na liste vlastníctva

číslo XXXX, vedenom Okresným úradom S., katastrálnym odborom, a to cez pozemok parcela registra
„C“ s parcelným číslom XXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere XXX m2 a pozemok parcela
registra „C“ s parcelným číslom XXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere XXXX m2, oba
pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území A., F.: A., F.: S., zapísaných na liste vlastníctva číslo
XXXX vedenom Okresným úradom S., katastrálnym odborom, v celom rozsahu.

II. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, osobne podanou na Okresnom súde Bratislava III dňa 18. 12. 2020 domáhal

voči žalovaným 1/ a 2/ zriadenia vecného bremena in rem práva cesty za účelom vstupu prechodu a
prejazdu cez pozemok parcela registra „C“ č. XXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere XXX
m2 a pozemok parcela registra „C“ č. XXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere XXXX m2,
oba zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom S., katastrálnym odborom, pre okres S., F.
A., katastrálne územie A. v prospech každodobého vlastníka stavby, rozostavaného rodinného domu,
postaveného na pozemku parcela registra „C“ s parcelným číslom XXX/XXX, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie o výmere XXX m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, vedený Okresným úradom S.,

katastrálny odbor, pre okres S., obec A., katastrálne územie A..

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca je vlastníkom stavby - rozostavaného rodinného domu
bez súpisného čísla, postaveného na pozemku s parcelným číslom XXX/XX, ktorý je zapísaný na LV
č. XXXX, vedený Okresným úradom S., katastrálny odbor, okres S., obec A., katastrálne územie A..
Rozostavaný rodinný dom bol vybudovaný na pozemku s parcelným číslom XXX/XXX, ku ktorému
prístupovú cestu predstavuje Ď. Q.. Túto ulicu, ako aj susediace ulice Ž. W. Z. vybudoval Ľ. F. (otec

žalovaných), ktorý bol developerom viacerých ulíc v uvedenej oblasti. Vlastníci pozemkov a stavieb na
uvedených uliciach, v tom čase stavebníci, boli pri začatí výstavby svojich rodinných domov ubezpečení,
že po dokončení výstavby prístupových ciest, tieto budú Ľ. F. bezodplatne prevedené do vlastníctva
obce A., čím sa z nich stanú verejné komunikácie v správe obce. Existovala predbežná dohoda medziĽ.X. F. a obcou A., na základe ktorej boli vydávané aj stavebné povolenia na jednotlivé rodinné domy
na uvedených uliciach. Žiaľ, situácia sa skomplikovala smrťou Ľ. F. a doposiaľ ostala nevyriešená.
Vlastníkmi pozemkov s parc. č. XXX/XX W. XXX/XX, k. ú. A., ktoré tvoria prístupovú cestu k stavbe

žalobcu sa na západe dedičského konania stali žalovaní 1/ a 2/. Žalobca pred podaním žaloby
vyzval žalovaných k súčinnosti a požiadal ich o spoluprácu pri zabezpečení prístupu k stavbe, avšak
bezúspešne. Ako je viditeľné zo satelitnej mapy ako aj fotografickej dokumentácie, na pozemkoch s
parc. č. XXX/XX W. XXX/XX je vybudovaná plnohodnotná ulica s betónovým povrchom a verejným
osvetlením. Nie je pochybností o tom, že tento pozemok je de facto prístupovou cestou ku všetkým

rodinným domom nachádzajúcim sa na tejto ulici. Z právneho hľadiska však prístupová cesta doposiaľ
nebola prevedená do vlastníctva obce, pretože dedičia, v tom čase maloletí, nedodržali prísľub, ktorý
dal ich otec zástupcom obce A.. Žalobca nemá inú možnosť prístupu k stavbe vo svojom vlastníctve,
než cez pozemky vo vlastníctve žalovaných s parc. č. XXX/XX W. XXX/XX. Tieto pozemky sa následne
napájajú na verejnú komunikáciu na parc. č. XXX vo vlastníctve obce A..

3. Pretože sa súdu nepodarilo doručiť žalobu žalovaným 1/ a 2/, ktorí sú fyzickými osobami na adresu
podľa § 106 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a súdu sa nepodarilo zistiť
skutočný pobyt žalovaných 1/ a 2/, dňa 9. 8. 2021 súd zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej
tabuli súdu a na jeho webovej stránke, pričom žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia tohto
oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát (žalovaní 1/ a 2/) o tom nedozvedel (§ 116 ods.

1, 2 CSP).

4. Žalovaní 1/ a 2/ sa k žalobe nevyjadrili, neuviedli žiadne skutočnosti na svoju obranu a v konaní ostali
nečinní.

5. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 9. 11. 2022, na ktorý riadne a včas predvolal
žalobcu a žalovaných 1/ a 2/. Dostavil sa žalobca. Žalovaní 1/ a 2/ sa na pojednávanie nedostavili,
predvolanie na pojednávanie mali obaja žalovaní vykázané náhradným spôsobom v súlade s § 111 ods.
3 CSP dňa 9. 8. 2022, svoju neúčasť písomne neospravedlnili ani nežiadali o odročenie pojednávania.
Súd preto v súlade s § 180 CSP vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaných 1/ a 2/.

6. Žalobca na pojednávaní uviedol, že ako vlastník stavby sa domáha zriadenia vecného bremena
spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve žalovaných.
Priľahlý pozemok tvoria parc. číslo XXX/XX W. XXX/XX, k. ú. A., ktoré vyúsťujú na obecnú komunikáciu.
Predmetný priľahlý pozemok bol vybudovaný ešte otcom žalovaných ako prístupová cesta k stavebným

pozemkom, ktoré otec žalovaných rozpredal viacerým kupujúcim s prísľubom, že k nim bude jestvovať
riadna a zákonná cesta. K odovzdaniu prístupovej cesty už nedošlo z dôvodu náhleho úmrtia otca
žalovaných. Zo strany právnych predchodcov žalobcu došlo k riadnej úhrade kúpnej ceny za stavebný
pozemok vrátane prístupovej cesty. Dôverovali prísľubu predávajúceho, že prístupová cesta bude
odovzdaná obci, aby sa tá mohla o ňu riadne starať. Tento sľub však z dôvodu smrti otca žalovaných

dodržaný nebol. Žalobca sa domnieva, že sú dané dôvody osobitného zreteľa, kedy je spravodlivé
zriadiť vecné bremeno aj bez náhrady, nakoľko samotná náhrada už raz bola uhradená, a to v cene
stavebného pozemku pri predaji. Ak by sa teda zriaďovalo vecné bremeno za náhradu, došlo by de
facto k úhrade ceny dvakrát. Žalobca sa rovnako domnieva, že sú dané všetky predpoklady zriadenia
vecného bremena, práva prístupovej cesty, ktoré predpokladá § 151o OZ, a to, že vlastník stavby nie

je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak a tiež
neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú. Preto žiadal žalobe vyhovieť a dodal, že nárok
na náhradu trov konania si neuplatňuje.

7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise: výpisom z

katastrálnej mapy, LV č. XXXX W. XXXX pre k. ú. A., satelitnou mapou ulíc Ď., Ž. W. Z.,
fotodokumentáciou a písomnými výzvami adresovanými žalovaným 1/ a 2/ a doručenkami k nim, ako aj
celým obsahom spisu, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

8.PodľavýpisuzLVč.XXXX,k.ú.A.ježalobcavýlučnýmvlastníkomv1/1-inestavby-rozost.rodinného

domu, postaveného na parcele číslo 444/119, ku ktorej právny vzťah je evidovaný na LV č. XXXX. Súd
z katastrálneho portálu zistil, že podľa LV č. XXXX pre k.ú. A., výlučným vlastníkom pozemku - C KN
parc. č. XXX/XXX, na ktorom strojí predmetný rozost. Rodinný dom, a parc. č. XXX/XX, je žalobca.9. Žalovaní 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v k. ú. A., ktoré sú zapísané na LV č.
XXXX ako pozemky: parcely registra „C“ parc. č. XXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku: orná pôda,
parcely registra „C“ parc. č. XXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku: orná pôda, parcely registra „C“

parc. č. XXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku: ostatná plocha, parcely registra „C“ parc. č. XXX/
XX o výmere XXX m2, druh pozemku: ostatná plocha, parcely registra „C“ parc. č. XXX/XX o výmere
XXX m2, druh pozemku: ostatná plocha, parcely registra „C“ parc. č. XXX/XX o výmere XXXX m2, druh
pozemku: ostatná plocha a parcely registra „C“ parc. č. XXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku:
ostatná plocha, pričom každý zo žalovaných je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1. Ako

titul nadobudnutia je uvedené osvedčenie o dedičstve 13D/52/2008, Dnot 24/2008 z 5. 11. 2009, Y.-
XXXX/XXXX.

10. Žiadosťou o spoluprácu vo veci zabezpečenia prístupu k stavbe zo dňa 6. 8. 2020 žalobca oslovil
žalovaného 1/ a žalovanú 2/ vo veci vyriešenia prístupu k jeho stavbe. Ako riešenie navrhol zriadenie
vecného bremena prechodu a prejazdu a požiadal ich, aby ho v priebehu 2 týždňov od doručenia listu

kontaktovali. Žiadosť adresovaná žalovanému 1/ a rovnako aj žiadosť adresovaná žalovanej 2/ boli dňa
27. 8. 2020 vrátené žalobcovi ako neprevzaté v odbernej lehote.

11. Ako ďalšie dôkazy žalobca na pojednávaní predložil návrh kúpnej zmluvy medzi maloletými deťmi
žalovanými 1/ a 2/, zastúpenými matkou ako zákonnou zástupkyňou a obcou A., ktorou obec prejavila

záujem odkúpiť prístupové cesty od žalovaných za sumu 1,20 eura vychádzajúc z dohody, ktorú obec
mala s otcom žalovaných, žiadosť o informáciu z 3. 10. 2012, ktorou sa obec A. pokúšala získať
súčinnosť pre uzatvorenie tejto zmluvy a vyriešenie ostatných vecí v rámci obce, a žiadosť o poskytnutie
súčinnosti - zistenie pobytu v zahraničí z 21. 9. 2012.

12. Žalobca tiež navrhol vykonať dôkazy: výsluch svedka - starostu obce A. A. I. k okolnostiam ohľadom
prevzatia prístupových ciest, ktoré sú predmetom tohto sporu, výsluch svedka - zástupcu stavebného
úradu obce A. - U.. B. A. k okolnostiam odovzdania a prevzatia prístupových ciest a výsluch svedka -
U.. X. X. k okolnostiam zriadeniu výstavby, ako aj k odovzdaniu prístupovej cesty obci.

13. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

14. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje
sa im rovnaká právna ochrana.

15. Podľa § 151n Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v
prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

16. Podľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka, vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti
prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

17. Podľa § 151o ods.1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na

základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

18. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

19. Súd môže vecné bremeno zriadiť iba v prípadoch, ktoré sú upravené Občianskym zákonníkom.

Jedným z nich je aj zriadenie podľa § 150o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Na zriadenie práva vecného
bremena musia byť splnené tri podmienky, a to žalobca ako vlastník stavby nie je vlastníkom priľahlého
pozemku, prístup vlastníka ku stavbe nemožno zabezpečiť inak a neexistujú okolnosti, ktorá zriadenie
vecného bremena vylučujú.20. V tomto spore žalobca, ako vlastník stavby, ktorý nie je vlastníkom priľahlého pozemku, žiadal
zriadiť vecné bremeno, spočívajúce v práve cesty cez priľahlé pozemky vo vlastníctve žalovaných. Bolo

preukázané, že je vlastníkom stavby a nie je vlastníkom priľahlého pozemku.

21. Citované zákonné ustanovenie umožňuje súdu výnimočný zásah do súkromných práv a povinnosti
vlastníka priľahlého pozemku. Zákonodarca týmto ustanovením sledoval i verejný záujem na tom, aby
vlastnícke právo vlastníka stavby mohlo byť riadne vykonávané. Legislatívny základ verejného záujmu

v zmysle čl. 20 ods. 3 Ústavy SR, čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd umožňuje obmedziť
vlastnícke právo vlastníka priľahlého pozemku pre účely zriadenia nevyhnutnej cesty v prospech
vlastníka stavby.

22. Vykonaným dokazovaním mal súd z listinných dôkazov preukázané, že boli splnené hmotnoprávne
podmienkyžalobynazriadenievecnéhobremenainrem,spočívajúcehovprávecestyzaúčelomvstupu,

prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez priľahlé predmetné pozemky žalovaných. Pri rozhodovaní
súd vychádzal zo skutkového tvrdenia žalobcu, že jediná možná prístupová cesta k rozostavanému
rodinnému domu vedie cez predmetné pozemky žalovaných a prístup žalobcu k nehnuteľnostiam
nemožno zabezpečiť inak. Žalobca nemôže vykonávať svoje vlastnícke právo plnohodnotne za situácie,
kedy nemá jasne právne usporiadané svoje oprávnenie dostať sa k svojej nehnuteľnosti.

23. Na pozemkoch žalovaných sa nachádza pozemná komunikácia, ktorá má slúžiť na prístup k
rodinným domom, preto nemožno obmedziť prechod cez pozemky len na niektorú časť. Súd vychádzal
z nepopretých skutkových tvrdení žalobcu, podľa ktorých priľahlý pozemok bol vybudovaný otcom
žalovaných ako prístupová cesta k stavebným pozemkom, ktoré otec žalovaných rozpredal viacerým

kupujúcim s prísľubom, že k nim bude jestvovať riadna a zákonná cesta, avšak k odovzdaniu prístupovej
cesty už nedošlo z dôvodu úmrtia otca žalovaných. Potreba zriadenia vecného bremena vyplynula
aj z tej skutočnosti, že priľahlé pozemky parc. č. XXX/XX a parc. č. XXX/XX vyúsťujú na obecnú
komunikáciu, preto prístup žalobcu ku stavbe a obecnej komunikácii je jediný možný cez pozemky
žalovaných. Zriadeniu práva nevyhnutnej cesty vo forme vecného bremena nebráni ani faktický užívací

stav, teda ani to, že žalovaní nebránia žalobcovi v prístupe k jeho nehnuteľnosti, stavbe. V tejto súvislosti
súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu ČR uvedený v rozsudku z 30. 8. 2005, sp. zn.
25Cdo/2317/2004, v zmysle ktorého podmienky pre zriadenie práva nevyhnutnej cesty sú dané aj v
prípade, že vlastník priľahlého pozemku prechod a prejazd vlastníka stavby trpí. V takom prípade je
vlastník stavby v neistote ohľadom trvania možnosti prístupu ku stavbe, ktorému môže vlastník pozemku

kedykoľvek zabrániť, preto sú dané podmienky na zriadenie vecného bremena.

24. Žalobca žiadal zriadiť vecné bremeno bez náhrady, pričom argumentoval tým, že je spravodlivé
zriadiť vecné bremeno bez náhrady, nakoľko samotná náhrada už raz bola uhradená a táto bola
zohľadnená v cene stavebného pozemku pri predaji. Preto, ak by sa zriaďovalo vecné bremeno za

náhradu, došlo by k jej úhrade dvakrát.

25.Žalovaní1/a2/skutkovétvrdeniežalobcunepopreli, pretoskutkovétvrdeniastrany,ktoréprotistrana
výslovne nepoprela, súd považoval za nesporné. V sporovom konaní súd nevykonáva dôkazy na
preukázanieskutkovýchtvrdení,ktoréstranasporunepoprelavzmysle§151CSP.Vychádzajúczvyššie

uvedeného právneho a skutkového stavu súd považoval žalobu za dôvodne podanú a vo veci rozhodol
tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

26. Súd nevykonal ďalšie dôkazy navrhnuté žalobcom, a to výsluch svedka - starostu obce A. A. I. k
okolnostiam ohľadom prevzatia prístupových ciest, ktoré sú predmetom tohto sporu, výsluch svedka -

zástupcu stavebného úradu obce A. - U.. B. A. k okolnostiam odovzdania a prevzatia prístupových ciest
a výsluch svedka - U.. X. X. k okolnostiam zriadeniu výstavby, ako aj k odovzdaniu prístupovej cesty obci
z dôvodu hospodárnosti konania, keď o žalobe bolo možno rozhodnúť na základe skutkových tvrdení a
listín nachádzajúcich sa v spisovom materiáli.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.28. Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, na základe čoho mu vznikol nárok na náhradu trov
konania voči žalovaným. Trovy konania však priznať nežiadal. Súd preto rozhodol, že žalobcovi nárok
na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§

362 ods. 2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a
ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov

sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/
(§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 125 ods. 1 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitnéhopredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.