Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Friday, March 31, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/102/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214217199
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1214217199.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu
JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Pezinok, so sídlom Moyzesova 2, Pezinok, IČO: 30 794 587 proti žalovanej: B. V., nar.
XX.XX.XXXX, G. C. XXXX, V. L.G., právne zastúpená JUDr. Peter Hríb, advokát so sídlom Bajzova 4,
Bratislava,ozaplatenie14.193,77€spríslušenstvom,naodvolaniežalovanejprotirozsudkuOkresného

súdu Bratislava II zo dňa 9.decembra 2020, č. k. 51C/267/2014-424, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie žalovanej o d m i e t a.

Žalobca nemá voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie rozhodol, že pôvodne žalovaný (A. V., nar.

XX.XX.XXXX) je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 14.193,77€ v pravidelných mesačných splátkach
vo výške 150,-€ splatných vždy k 20.dňu príslušného kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom
nasledujúcim po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok.
Žalobcovi súd prvej inštancie nepriznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania.

2. Po vyhlásení rozsudku prišlo dňa k 05.01.2021 k úmrtiu pôvodného žalovaného A. V., nar.

XX.XX.XXXX, bytom G. C. XXXX, V. L.Ž.. Súd prvej inštancie rozhodol uznesením zo dňa 30.06.2021,
č. k. 51C/267/2014-478, ktorým rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičkou pôvodného žalovaného B.
V., nar. XX.XX.XXXX, G. C. XXXX, V. L.. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.08.2021.

3. Žalovaná napadla predmetný rozsudok odvolaním doručeným súdu prvej inštancie elektronickými
prostriedkami dňa 10.04.2022. Svoje odvolanie odôvodnila tým, že dňa 15.03.2022 bola žalovanej

doručená výzva Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Pezinok, Oddelenie ekonomiky - správa pohľadávok, na úhradu pohľadávky, ktorá mala byť údajne
uložená rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 51/267/2014-424 zo dňa 09.12.2020, údajne
právoplatného dňa 31.08.2021 a vykonateľného dňa 21.09.2021. Predmetná pohľadávka vo výške
14.193,77 €, je pohľadávkou voči pôvodnému žalovanému. Napadnutý rozsudok nebol pôvodnému
žalovanému doručený z dôvodu jeho úmrtia dňa 05.01.2021. Advokátke pôvodného žalovaného bol

rozsudok doručený do elektronickej schránky dňa 12.01.2021, ktorá rozsudok neprevzala, nakoľko plná
moc, ktorá jej bola udelená pôvodným žalovaným smrťou zanikla. Po ukončení dedičského konania,
bolo žalovanej dňa 13.08.2021 doručené uznesenie č. k. 51C/267/2014-478 zo dňa 30.06.2021, ktorým
bolo rozhodnuté, že v konaní bude pokračovať so žalovanou ako dedičkou pôvodného žalovaného.
Od tohoto dátumu nevykonal súd prvej inštancie voči žalovanej žiaden úkon. Nahliadnutie do spisu
bolo žalovanej umožnené dňa 28.03.2022. Súd môže konať a rozhodovať len vtedy, ak má riadne

preukázané, že účastníci dostali všetky písomnosti. Ak nebola písomnosť doručená správne, podľa
predpisov upravujúcich tento úkon, má to priamo za následok vadnosť, nezákonnosť doručenia, s ktorouvadou sú spojené závažné procesnoprávne účinky. Ak došlo k vadnému doručeniu rozhodnutia alebo
ho súd vôbec opomenul doručiť, nemôže rozhodnutie nadobudnúť právoplatnosť. Žalovaná tvrdí, že jej
boli v obálke spolu s uznesením č. k. 51C/267/2014-478 doručené len kópie zo spisu, pričom posledná

kópia bola zápisnica z pojednávania zo dňa 09.12.2020. Z doručenky je zrejmé, že žalovanej bolo
doručované uznesenie na liste 478 a príloha podľa I. Je očividné, že číslo 479 je dopísané rukou.
V zmysle ustálenej judikatúry verejnou listinou je doručenka len vtedy, ak obsahuje všetky náležitosti
vyžadované právnymi predpismi. V takom prípade každý kto namieta správnosť týchto údajov znáša
bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, že tieto údaje sú nepravdivé. Za predpokladu, že doručenka

právnymi predpismi vyžadované náležitosti nemá, nemôže mať povahu verejnej listiny a dôkazné
bremeno zaťažuje orgán, ktorý doručenie vykonal, a ktorý v prípade pochybností musí preukázať spôsob
doručenia a správnosť údajov uvedených na doručenke. Doručenie uznesenia o pokračovaní s dedičom
jednoznačne preukazuje aj doručenka z 13.08.2021 s textom 51C/267/2014-479 uzn. l. 478 príl. podľa
I. Rozsudok nebol žalovanej vôbec doručovaný ani doručený. Z doručenky nie je možné vyvodiť záver o
doručenírozsudkužalovanej.Doručenkanemáprávnymipredpismivyžadovanénáležitosti,atedanemá

povahu verejnej listiny, ktorá by preukazoval doručenie rozsudku. Táto vada má priamo za následok
nezákonnosť doručenia a s touto vadou sú spojené závažné procesnoprávne účinky.

3.1. Žalovaná poukázala nato, že procesné uznesenie sp. zn. 51C/267/2014-478 zo dňa 30.06.2021,
ktorým vstúpila do tohto súdneho konania ako žalovaná, jej bolo doručené dňa 13.08.2021. Odo dňa

14.08.2021 bolo možné v tomto súdnom konaní so žalovanou zo strany súdu konať ako so stranou
sporu. Z uvedeného je zrejmé, že až odo dňa 14.08.2021 jej bolo teoreticky možné zo strany súdu
doručovať ďalšie procesné rozhodnutia alebo rozsudok vo veci samej. Znenie rozsudku je absolútne
zmätočné. Nesprávne totiž označuje žalovanú stranu a ukladá povinnosti fyzickej osobe, ktorá zomrela
05.01.2021. Jeho spôsobilosť nadobúdať práva a povinnosti jeho smrťou zanikla. Z jeho údajov v spise,

kde je vyznačená právoplatnosť predmetného rozsudku dňa 31.08.2021, je zrejmé, že rozsudok údajne
nadobudol právoplatnosť po smrti fyzickej osoby, ktorej ukladá povinnosť. Žalovaná sa stala právnou
nástupkyňou žalovaného pred údajnou právoplatnosťou tohto rozsudku čo pri aplikácii ustanovenia §
228ods.1C.s.p.znamená,ževýrokrozsudkuniejepreňuzáväzný.Zmätočnosťpredmetnéhorozsudku
je preto zrejmá aj v tom rozsahu, že vo výrokovej časti ukladá povinnosti fyzickej osobe, ktorá zomrela

dňa 05.01.2021 a navyše nie je záväzný pre jeho dedičku. Podľa žalovanej mal súd prvej inštancie
vytýčiť termín verejného vyhlásenia doplňujúceho rozsudku a tento spolu s pôvodným rozsudkom riadne
doručiťžalovanej.Ničtakésanestalo,pretosúdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilžalovanej,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, a to v takej miere, že došlo k porušeniu jej právna na
spravodlivý proces. Pod postupom súdu pritom treba rozumieť nielen postup predsedu senátu, ale aj

faktickú činnosť súdu v širšom zmysle slova vrátane činnosti kancelárie súdu vykonávajúcej určité úkony
v rámci jej pôsobnosti, ak vadný postup v tejto činnosti súdu sa následne premietol do vadného postupu
predsedu senátu prejednávajúceho vec tak, že žalovanej bola v dôsledku toho odňatá možnosť konať
pred súdom v rozsahu oprávnenia daného jej zákonom.

3.2. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 23.09.2020 upriamil pozornosť súdu na skutočnosť,
že v priebehu konania zo strany žalobcu nebolo preukázané, že by pôvodný žalovaný pred vykonaním
kontroly v mesiaci august 2013 v predmetnom nebytovom priestore nemal zriadenú chránenú dielňu,
minimálne v mesiaci máj 2011. Na základe uvedených skutočností, ktoré vyšli najavo v trestnom konaní,

ktoré bola ustálená suma vo výške 10.264,92 €, ako suma, ktorú podvodom žalovaný vylákal v súvislosti
s nájmom nebytového priestoru na Pezinskej ulici v Senci. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, čo
sa týka sumy vo výške 3.928,85 €, kde táto suma je časťou počiatočne vyplatených peňazí
ako príspevku na úhradu nákladov súvisiacich so zriadením chránenej dielne. Uvedený príspevok v
celkovej výške 6.243,45 € bol taktiež predmetom kontroly zo strany žalobcu, vykonanej v marci 2011,

ktorá došla k záveru, že pôvodný žalovaný dodržiava podmienky zmluvy a príspevok bol použitý súlade
s podnikateľským zámerom. Uvedený príspevok bol použitý na nákup materiálu, elektrických pomôcok
na vykonávanie podnikateľskej činnosti pôvodného žalovaného a je nepochybné, že tento príspevok bol
spotrebovaný už v roku 2011, a teda neexistuje právny nárok žalobcu na jeho nejaké delenie, alebo na
jeho nejakú pomernú časť. Žalovaná je presvedčená, že súd prvej inštancie musí vychádzať z rozsudku

súdu v trestnej veci ako celku a pritom brať do úvahy jeho právnu aj skutkovú časť, ktorá rieši naplnenie
jednotlivých znakov skutkovej podstaty trestného činu konkrétneho páchateľa. Je nepochybné, že
výška škody spôsobená obvineným bola podstatným aspektom pri určení naplnenia skutkovej podstaty
trestného činu a jeho správneho zadefinovania. Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinkusp. zn. PK- 1T/29/2019 zo dňa 29.01.2020 bolo ustálené, že poškodenému ÚPSVaR spôsobil pôvodný
žalovaný škodu v úhrnnej výške 10.264,92 €. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré priznalo žalobcovi
sumuvovýške14.193,77€,vychádza,vzmyslevyššiecitovanéhorozsudkuŠpecializovanéhotrestného

súdu v Pezinku sp. zn. PK 1T/29/2019 z nesprávneho právneho posúdenia. Zo strany súdu prvej
inštancie síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, keď odmietol byť
viazaný rozsudkom trestného súdu. Pôvodný žalovaný síce písomne aj ústne uznal však časť nároku,
avšak nedošlo v priebehu konania nedošlo zo strany žalobcu k predloženiu návrhu, aby súd rozhodol
v uvedenej časti rozsudkom pre uznanie nároku. Súd prvej inštancie vychádzal zo stavu, akoby išlo o

rozsudok pre uznanie nároku. Postup súdu prvej inštancie bol v tejto časti zmätočný, vykonaný v rozpore
so zákonom, súd pochybil ako po stránke procesnej, tak aj hmotnoprávnej a jeho postup je možné
označiť ako arbitrárny a v rozpore s princípom spravodlivosti.

4. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej písomne vyjadril. Uviedol, že mu bola priznaná pohľadávka v sume
14.193,77 €, nakoľko aj sám pôvodný žalovaný požiadal o splácanie tejto pohľadávky v pravidelných

mesačných splátkach vo výške 150,- €. Nakoľko pôvodný žalobca dňa 05.01.2021 zomrel, žalobca si
predmetnú pohľadávku riadne a včas uplatnil v dedičskom konaní a to prihláškou do dedičského konania
zo dňa 08.02.2021. Žalobca nepochybil, postupoval správne a preto považuje úhradu trov odvolacieho
konania žalovanej za neopodstatnené.

5. Žalovaná v replike k vyjadreniu žalobcu uviedla, že podľa tvrdenia o uplatnení pohľadávky v
dedičskom konaní, zo strany žalobcu išlo o absolútne zmätočný úkon, pretože v tom čase rozsudok
nebol doručený pôvodnému žalovanému, ani žalovanej, ktorá ako jeho právna nástupkyňa nebola ešte
rozhodnutím v dedičskom konaní ustálená. V tom čase teda nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté a
preto nešlo o právoplatnú a vykonateľnú pohľadávku.

6. Žalobca nevyužil svoje právo a dupliku nepodal.

7. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1
C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je potrebné

odmietnuť.

8. Podľa § 386 písm. a/ C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

8.1. Podľa § 66 C.s.p., ak strata procesnej subjektivity nastane až po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, postupuje súd podľa § 63 a 64; vyhláseným rozhodnutím zostáva súd viazaný.

8.2. Podľa § 63 ods. 1 C.s.p., ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,
súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

8.3. Podľa § 63 ods. 2 C.s.p., v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd
rozhodne,ževkonanípokračujesdedičmistrany,prípadnestými,naktorýchpodľavýsledkudedičského
konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

8.4. Podľa § 65 ods. 1 C.s.p., právny nástupca podľa § 63 a 64 prijíma stav konania ku dňu zániku

procesnej subjektivity svojho predchodcu.

8.5. Podľa § 65 ods. 2 C.s.p., procesné lehoty sa zánikom procesnej subjektivity prerušujú.

8.6. Podľa § 65 ods. 3 C.s.p., právnemu nástupcovi podľa odseku 1 začne plynúť nová procesná lehota

doručením uznesenia podľa § 63 alebo § 64.

9. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol rozsudkom
zo dňa 09.12.2020, č. k. 51C/267/2014-424. Po vyhlásení rozsudku avšak pred tým ako nadobudol
rozsudok právoplatnosť, ešte aj skôr ako by bol rozsudok súdu prvej inštancie doručený pôvodnému

žalovanému resp. jeho právnemu zástupcovi, žalovaný dňa 05.01.2021 zomrel. Právna zástupkyňa
pôvodného žalovaného odmietla prevziať uvedený rozsudok, keďže smrťou pôvodného žalovaného
zaniklo splnomocnenie. Súd prvej inštancie následne zisťoval stav dedičského konania a okruh dedičov
po zomrelom pôvodnom žalovanom. Uznesením zo dňa 30.06.2021, č. k. 51C/267/2014-478 súdprvej inštancie rozhodol o pokračovaní v konaní so žalovanou. Súčasne s uznesením o pokračovaní
súd prvej inštancie doručoval aj prílohy zo súdneho spisu tak ako boli uvedené na č.l. 479, pričom
jednou z príloh bol aj vydaný napadnutý rozsudok č.l. 424-433, ktoré skutočnosti vyplývajú z úpravy

Mgr. Vladimíra Herich , VSÚ zo dňa 30.6.2021(č.l. 479 spisu). Doručenka obsahovala označenie
doručovaných písomností a to : 51C/267/2014-479; uznesenie l. 478; prílohy podľa l. 479. Číslo listu
479 bolo uvedené na doručenke 2 krát a jeden krát bolo dopísané rukou.
9.1. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne zvolil postup podľa ustanovenie § 66 C.s.p.
v spojení s ustanovením § 63 C.s.p. a rozhodol o pokračovaní s právnym nástupcom pôvodného

žalovaného. Nie je dôvodné tvrdenie žalovanej, že malo prísť k vydaniu doplňujúceho rozsudku, nakoľko
C.s.p. rieši situáciu, ak po vyhlásení rozsudku umrie strana sporu. Uznesenie o pokračovaní v konaní zo
dňa 30.06.2021, č. k. 51C/267/2014-478 bolo žalovanej doručené dňa 13.08.2021. Právny nástupca v
zmysle ustanovenia § 65 C.s.p. prijíma stav konania ku dňu smrti svojho právneho predchodcu. Právny
nástupca vstupuje do konania doručením uznesenia podľa § 63 C.s.p. a vtedy mu začína plynúť nová
procesná lehota. V danom prípade ide o plynutie lehoty na podanie odvolania. Plynutie novej procesnej

lehoty na podanie odvolanie žalovanej plynie odo dňa doručenie uznesenia o pokračovaní, pričom je
nevyhnutné, aby bolo doručený aj rozsudok. V danom prípade boli písomnosti žalovanej doručené dňa
13.08.2021 a od tohto dátumu je potrebné počítať lehotu na podanie odvolania.
9.2. Pokiaľ ide o spochybňovanie doručenia rozsudku, odvolací súd uvádza, že v zmysle ustanovenia
§ 111 ods. 1 C.s.p. sa doručenka považuje za verejnú listinu. V prípade všetkých verejných listín

sa teda uplatňuje vyvrátiteľná domnienka ich správnosti (pravdivosti tvrdení v nich uvádzaných).
Táto domnienka sa nevzťahuje na súkromné listiny. Obsah verejných listín musí súd zobrať za
správny (pravdivý), čím verejná listina preukazuje to, čo je v nej uvedené; v prípade doručenky
to je konkrétny postup pri doručení. Ak protistrana správnosť (pravdivosť) v doručenke uvedených
informácií popiera, musí navrhnúť dôkaz, ktorý preukáže, že obsah listiny nezodpovedá skutočnosti,

resp. je nepravdivý. Predpokladom vyvrátenia prezumpcie správnosti je teda podanie takého dôkazu,
na základe ktorého a hodnotením ktorého súd dospeje k záveru, že je prakticky vylúčené, aby nastali
skutočnosti alebo sa uskutočnili skutkové deje, ktoré vyplývajú z obsahu verejnej listiny. Nestačí teda iba
spochybnenie skutkových údajov obsiahnutých v listine, ale musí byť podaný dôkaz o tom, že tieto údaje
nezodpovedajú skutočnosti a sú teda nepravdivé. Ak niekto popiera pravdivosť toho, čo sa vo verejnej

listine osvedčuje alebo potvrdzuje, musí svoje tvrdenie preukázať, t. j. musí v tomto smere ponúknuť
aj dôkazy, teda má dôkazné bremeno. Zo súdneho spisu vyplýva, že súd prvej inštancie doručoval
spolu s uznesením o pokračovaní v konaní č. k. 51C/267/2014-478 ako prílohy kópie listín zo spisu,
medzi ktorými bol aj napadnutý rozsudok. Žalovaná vo svojom odvolaní nepreukázala, že jej rozsudok
nebol doručený, sama uviedla, že okrem uznesenia o pokračovaní, zásielka obsahovala aj kópie listín

zo súdneho spisu. Žalovaná uviedla, že posledná písomnosť, ktorá mala byť v zásielke je zápisnica z
pojednávania zo dňa 09.12.2020, teda pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, teda žalovaná
užpodľatohtotvrdeniamalavedomosťotom,žebolvydanýnapadnutýrozsudok.Žalovanábolaodčasu
doručenia uznesenia o pokračovaní a príloh v spore pasívna, a to napriek tomu, že odo dňa 13.09.2021
bola žalovaná právne zastúpená. V spore sa začala byť aktívna až v čase, keď ju žalobca vyzval na

úhradu dlžnej žalovanej sumy.
9.3. Odvolací súd s poukazom na uvedené zastáva názor, že žalovaná nepredložila žiadny dôkaz o tom,
že údaje na doručenke nezodpovedajú skutočnosti a sú teda nepravdivé, keď podľa názoru odvolacieho
súdu doručenka obsahuje relevantné údaje pre posúdenie účinnosti doručenia, keď na nej sú uvedené
prílohy a to číslom listu 479 (č.l. 479 je uvedené dokonca dvakrát), ktoré boli žalovanej doručené a

preto súd nemôže bez ďalšieho prijať záver o neúčinnosti doručenia keď naviac údaj na doručenke
nebol pochybný, napr. nečitateľný alebo prepísaný (č.l. 479 je uvedené dokonca dvakrát) a len samotná
argumentácia žalovanej , že č.l. 479 je dopísané rukou nie je len nesporným tvrdení ale nie takým
dôkazom, na základe ktorého a hodnotením ktorého by bolo možné dospieť k záveru, že je prakticky
vylúčené, aby nastali skutočnosti alebo sa uskutočnili skutkové deje, ktoré vyplývajú z obsahu verejnej

listiny.
10.Odvolacísúdmázato,žežalovanávstúpiladokonaniadoručenímuzneseniaopokračovanívkonaní
t. j. dňom 13.08.2021. Žalovaná nepreukázala, žeby jej zo strany súdu nebol doručený aj napadnutý
rozsudok a odo dňa 14.08.2021 žalovanej plynula lehota na podanie odvolania, ktorá márne uplynula
dňa 30.08.2021. Odvolanie žalovanej bolo na súde prvej inštancie podané až dňa 10.04.2022, teda

odvolanie žalovanej bolo podané po lehote, a preto je potrebné podané odvolanie podľa § 386 písm. a /
C.s.p. odmietnuť ako oneskorene podané.
11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 256 ods. 1 C.s.p.
analogicky, nakoľko Civilný sporový poriadok nemá osobitnú úpravu pre rozhodovanie o trovách konaniav prípade odmietnutia odvolania, keď ustanovenia o náhrade trov konania v prípade zastavenia konania
upravujú situáciu najbližšiu odmietnutiu podania (odvolací súd vec meritórne neprejednal). Žalobcovi
vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, nakoľko žalovaná oneskoreným

podaním odvolania procesne zavinila, že sa jej odvolanie muselo odmietnuť. Civilný sporový poriadok
taktiežvýslovneneriešisituáciuakstrana,ktoránazákladeprocesnýchustanovenímánároknanáhradu
trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, bola v konaní pasívna a podľa obsahu spisu jej v
odvolacomkonaníanižiadnetrovynevznikli.Nadanýprípadniesúkdispozíciianianalogickypoužiteľné
ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Ak si strana

náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl.
17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť
priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. (Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskejrepublikyz28.februára2018sp.zn.7Cdo14/2018).Vzhľadomnauvedené,keďžezobsahu
vyplýva, že žalobcovi v odvolacom konaní trovy nevznikli, rozhodol odvolací súd tak, že žalobca nemá
voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania a preto už o výške náhrady trov konania v

zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. nebude potrebné rozhodnúť súdom prvej inštancie.
12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).