Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, October 19, 2022

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 22C/206/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116216961
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Linda Dunčková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2022:2116216961.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Dunčkovou v spore žalobcu: Y. H., J.. XX.XX.XXXX, bytom K.

N. Č.. XXX, zastúpený advokátkou: Mgr. Bronislava Hanusová, so sídlom Štefánikova 23, Trnava, proti
žalovaným: 1/ K. A. - M., N. N. O. XXX, F.: XX XXX XXX, zastúpený advokátkou: JUDr. Jana Kubáňová,
so sídlom Cintorínska 5, Nitra, 2/ KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom
Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, o náhradu škody na zdraví, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu voči žalovanému 1/ z a m i e t a.

II. Žalobu voči žalovanému 2/ z a m i e t a.

III. Žalovaný 1/ m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.

IV. Žalovaný 2/ m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 25.07.2016 domáha, aby súd žalovaným
1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom náhrady škody na zdraví bolestné v sume 25.325,64
Eur a to tak, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť plniť druhému
z nich.

2. Žalobu odôvodnili tým, dňa 25.07.2014 utrpel pri nehode samohybného pracovného stroja značky
Komatsu Tility Eur S.P.A.ITA, SK 820-5 Turbo rok výroby 2006, na dvore rodinného domu s. č. XXX I.
Q. O. viaceré život ohrozujúce ťažké zranenia. V uvedenej veci bolo strojníkovi K. H., J.. XX.XX.XXXX,
G. O. XXX dňa 21.03.2016 uznesením vyšetrovateľa OR PZ v Trnave, odbor kriminálnej polície, ČVS:
Q.-XXX/X-I.-Y.-XXXX, vznesené obvinenie pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2
písm. a) Trestného zákona. Obvinenie mu bolo vznesené v súvislosti s tým, že s uvedeným strojom

sa obvinený strojník premiestňoval so zdvihnutou mixovacou lopatou s betónom, pričom sa samohybný
pracovný stroj pri pohybe prevrátil dopredu a mixovacou lopatou žalobcu pritlačil o zem. Pri nehode
došlo k poškodeniu zdravia žalobcu s trvalými následkami a pripútaním na invalidný vozík v dôsledku
ochrnutia dolných končatín. Na základe znaleckého posudku č. 9/2016 M. A. došlo k prevráteniu
stroja v každom prípade pri pohybe stroja so zdvihnutou mixovacou lopatou a následnom zastavovaní.
Porušenie predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zo strany strojníka bolo
konštatované v znaleckom posudku č. 125/2015 znaleckej organizácie JHS, s.r.o., Martin. Znaleckým

posudkom č. 120/2014 S.. S. K. bolo v súlade so zákonom č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a
o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v súlade s bodovým ohodnotením zranení žalobcu
vyjadrené v peňažnej sume 25.325,64 Eur. Voči obvinenému strojníkovi si žalobca uplatnil nárok na
náhradu škody na zdraví titulom bolestného vo výške 25.325,64 Eur v trestnom konaní. Žalovaný 1/ako podnikateľský subjekt vykonávajúci dopravu je vlastníkom samohybného stroja značky Komatsu
Tility Eur S.P.A.ITA, SK 820-5 Turbo rok výroby 2006, a zároveň prevádzateľom v zmysle § 427
ods. 1 Občianskeho zákonníka zodpovedným za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Žalovaný 2/ je poisťovateľ u ktorého bolo motorové vozidlo žalovaného 1/ povinne zmluvne poistené v
zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla na základe poistnej zmluvy zo dňa 24.7.2014 č. XXXXXXXXXX. S
poukazom na ustanovenia § 427 ods. 1, § 428 Občianskeho zákonníka a ustanovenia § 4 ods. 1, ods. 2
písm. b) a § 15 ods. 1 z. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení, si žalobca voči žalovaným 1/

a 2/ uplatňuje náhradu škody na zdraví titulom bolestného vo výške 25.325,64 Eur. Ako dôkazy žalobca
predložil Upovedomenie o začatí trestného stíhania zo dňa 25.07.2014, Upovedomenie o vznesení
obvinenia obvinenému K. H.Í., Znalecký posudok č. 120/2014 S.. S. K., Znalecký posudok č. 9/2016 F..
M. A., Znalecký posudok č. 126/2016 JHS, s.r.o., Martin, Poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, Zápisnicu
o výsluchu svedka zo dňa 05.11.2014.

3. Žalovaný 1/ s podanou žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť, v konaní sa bránil tým, že žalobca
porušil predpisy o BOZP, tiež že je spoluzodpovedný na vzniku škody, ďalej tým, že žalovaný v momente
vzniku škody nemohol žiadnym spôsobom zabrániť škodovej udalosti ani pri vynaložení všetkého úsilia,
ktoré možno od neho požadovať a že škoda spôsobená poškodenému je aj výsledkom konania jeho
zamestnávateľa K. Š.. Poukázal na výpoveď svedka F.. Z. Š. zo dňa 01.06.2016 uskutočňujúceho

stavebný dozor ako aj na skutočnosti uvedené znalcom F.. F. L. vo výpovedi zo dňa 24.08.2015. Ako
dôkazy žalovaný 1/ predložil Zápisnicu o výsluchu znalca F.. F. L. a Zápisnicu o výsluchu svedka F..
Z. Š.Y..

4. Žalovaný 2/ rovnako žiadal podanú žalobu zamietnuť, namietal predovšetkým to, že hoci pracovný

stroj v čase udalosti bol na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX o poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zo dňa 24.07.2014 poistený u žalovaného, avšak žalobcovi
bola škoda na zdraví spôsobená pracovnou činnosťou motorového vozidla ako pracovného stroja a nie
jeho prevádzkou, preto sa v danom prípade jedná o výluku poistenia z povinného zmluvného poistenia
v zmysle § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako aj čl. 3 bod. 1 písm. g) Všeobecných
poistnýchpodmienokprepoisteniezodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla.
Poisťovňa zásadne neuhrádza škodu spôsobenú činnosťou motorového vozidla ako pracovného stroja,
pracovný stroj je poistne krytý iba v prípade, ak bola škoda spôsobená jeho jazdou v rámci cestnej
premávky, napr. cestou na miesto výkonu práce, pretože len v tomto prípade by sa jednalo o škodu

spôsobenú jeho jazdou. V danom prípade však žalobcovi nebola škoda na zdraví spôsobená jazdou
motorovéhovozidlaakopracovnéhostroja,alesamotnoučinnosťoumotorovéhovozidlaakopracovného
stroja. Žalobca ako poškodený by bol oprávnený domáhať sa náhrady škody voči žalovanému 2/ iba v
tom prípade, ak by mu motorové vozidlo ako pracovný stroj spôsobilo škodu v rámci cestnej premávky,
napr. cestou na miesto výkonu práce, pretože len v tom prípade by sa jednalo k škodu spôsobenú

jeho jazdou. Žalovaný 2/ ďalej poukázal na ustanovenia § 4 ods. 2 a § 15 ods. 1 ZoPZP, v zmysle
ktorého má poisťovateľ povinnosť nahradiť za poistného nárok poškodeného na náhradu škody, ak
tento bol voči poistnému škodcovi uplatnený a preukázaný, pokiaľ ide o jeho rozsah. Žalobca si nesplnil
povinnosti, nakoľko si u žalovaného 2/ doposiaľ žiadnym spôsobom neuplatnil svoj nárok na náhradu
škody. Ako dôkazy žalovaný 2/ predložil Poistnú zmluvu a Všeobecné poistné podmienky pre poistenie

zodpovednosti za škodu spôsobené prevádzkou motorového vozidla.

5. Žalobca v replike vzhľadom na vyjadrenia žalovaných zotrval na tom, že pasívna vecná legitimácia
žalovaného 1/ vyplýva z ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka a jeho zodpovednosť ako
prevádzateľamotorovéhovozidlajezaloženánaprincípeobjektívnejzodpovednosti,tejtozodpovednosti

sa môže zbaviť len pri splnení liberačných dôvodov uvedených v ust. § 428 Občianskeho zákonníka.
Žalobca poprel tvrdenia žalovaného 1/, že by vykonával čiernu prácu pre K. Š., pomocných prác na
stavbe oplotenia sa zúčastnil dobrovoľne bez nároku na akúkoľvek odplatu a snažil sa chlapom na
stavbe pomôcť tak, ako požadoval investor. Trval na tom, že žalovaný 1/ je zodpovedný za škodu na
zdraví žalobcu, nakoľko túto žalobca utrpel v príčinnej súvislosti s prevádzkou jeho pracovného stroja

ako motorového vozidla a pasívna legitimácia žalovaného 2/ vyplýva z § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001
Z.z., nakoľko ust. § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. neuvádza, že jazdou sa rozumie výlučne
situáciavcestnejpremávke,aleprevádzkavozidielsavzťahujenaakékoľvekpoužívanievozidla,ktoréjev súlade s jeho obvyklou funkciou, pričom ku škode na zdraví žalobcu došlo pri premiestňovaní sa stroja
k výkopu pohybom vlastnou motorickou silou, teda udalosťou vyvolanou osobitnou povahou prevádzky.

6. Žalovaný 2/ v duplike zotrval na svojej argumentácii, pričom zdôraznil, že žalobcovi bola škoda
na zdraví spôsobená pracovnou činnosťou motorového vozidla ako pracovného stroja a nie jeho
prevádzkou. Skutočnosť, že žalobcovi bola škoda spôsobená pracovným strojom pri činnosti, ku ktorej
slúži, a nie pri jeho preprave vlastnou motorickou silou vyplýva zo samotného obsahu žalobného návrhu.
Za prevádzku motorového vozidla sa vo všeobecnosti považuje samotná jazda, bezprostredné úkony

pred jatou i po nej, resp. udržiavacie úkony, takže manipulácia s motorovým vozidlom ako pracovným
strojom pri činnosti, ku ktorej slúži, nemá charakter prevádzky motorového vozidla.

7. Žalobca cestou právneho zástupcu právom záverečnej reči poukázal na vykonané dokazovanie,
najmä na zápisnice z výsluchu svedkov v trestnom konaní ako aj v konaní pred súdom. Mal za to, že
práve žalovaný 1/, ktorý pri plnení svojho záväzku voči objednávateľovi I. S. nepostupoval s odbornou

starostlivosťou ako fyzická osoba podnikajúca v oblasti dopravy, ale práve naopak, konal v rozpore
s bezpečnostnými predpismi a návodom na obsluhu pracovného stroja v jeho vlastníctve, čím svojím
konaním porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa § 415 OZ, nakoľko v priebehu trestného aj tohto
civilného sporového konania konštantne tvrdil, že všetci na stavbe boli poučení jeho zamestnancom
K. H., že sa nemajú pohybovať v blízkosti pracovného stroja a bol to práve on, ktorý dal žalobcovi

pokyn v rozpore s týmto poučením, teda v zjavnom rozpore so všetkými zásadami bezpečnosti pri
práci. Svedkovia nemali žiadnu motiváciu, aby o príkaze žalovaného 1/ smerujúceho k žalobcovi
nevypovedali pravdu, rovnako možno konštatovať, že žalobca nemal žiadny dôvod bez akéhokoľvek
príkazu len tak z vlastnej iniciatívy chytiť výpustnú hadicu a vystaviť sa dobrovoľne riziku ťažkej ujmy
na zdraví až smrti. Dodal, že ak sa žalovaný 1/ domnieva, že ktorýkoľvek ďalší subjekt (I. S., K. H.

M. K. Š.) sa dopustil protiprávneho konania, ktoré je v príčinnej súvislosti so vznikom škody na zdraví
žalobcu, je oprávnený postupovať v zmysle § 439 OZ (vyporiadanie medzi solidárne zodpovednými
škodcami) prípadne § 440 OZ (tzv. osobitný regresný nárok, napr. v prípade príkaznej zmluvy, ak
príkazca zveri vykonanie príkazu inému § 726 OZ, a pod.). Žalovaný 1/ v priebehu konania tvrdil, že
vynaložil všetko úsilie, ktoré bolo od neho možné požadovať, aby škode bolo možné zabrániť a to tak,

že jeho zamestnanec K. H. všetkých na stavenisku poučil o bezpečnosti pri práci. Uvedené poučenie
však nebolo v konaní vierohodne preukázané. Obrana žalovaného 1/ i ďalej neobstojí, nakoľko ku škode
by nebolo prišlo aj vtedy, ak by žalovaný 1/ namontoval výpustnú hadicu na pracovný stroj na mieste
výkopu, kedy pracovný stroj bezpečne stál na mieste a nie na mieste, z ktorého sa pracovný stroj
so zdvihnutou lyžicou nebezpečne presúval na miesto výkopu. Vzhľadom k uvedenému nie je možné

konštatovať naplnenie žiadneho liberačného dôvodu podľa § 428 OZ. Žalobca zotrváva na tom, že
škoda bola jednoznačne spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke v zmysle § 427 OZ.
Žalobca je toho názoru, že z doposiaľ vykonaných dôkazov je preukázané, že riziko vzniku škôd na
stavenisku pri prevádzke pracovného stroja znášal žalovaný 1/, ktorý sa zaviazal vykonať pre svedka
I. S. práce pri betonáži oplotenia, s týmto vedomím uzavrel vopred poistnú zmluvu, bez ohľadu na

to, či pri plnení svojho záväzku voči objednávateľovu na podklade zmluvy o dielo, pracovnej zmluvy
alebo príkaznej zmluvy použil inú osobu, taktiež je irelevantné, či sa jednalo o zmluvu odplatnú či
bezodplatnú. Podľa názoru žalobcu nebolo zo strany žalovaného 1/ preukázané, že by jeho záväzok
vykonať betonárske práce bol akýmkoľvek spôsobom koordinovaný spolu s K. Š., ktorý sa v čase úrazu
na stavbe jednak vôbec nenachádzal, o použití pracovného stroja nerozhodoval a vo vzťahu k žiadnej z

osôb na stavenisku nevystupoval z pozície zamestnávateľa, sprostredkoval len možnosť privyrobiť si na
stavbe načierno. Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu prichádza do úvahy len v prípade tzv. legálnej
práce. Taktiež porušenie povinnosti zo strany stavebníka I. S.Ž. odovzdať zhotoviteľovi stavenisko
záznamom o odovzdaní a prevzatí staveniska nie je podľa názoru žalobcu kľúčovou skutočnosťou, ktorá
by žalovaného 1/ automaticky zbavovala zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných

prostriedkov podľa § 427 Občianskeho zákonníka, prípadne podľa všeobecnej zodpovednosti za škodu
podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Podľa Č1. 3 ods. 1 písm.) g) Všeobecných poistných podmienok
pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, výluku z poistenia
predstavujeprípadškodyspôsobenejpracovnoučinnosťoumotorovéhovozidlaakopracovnéhostroja,s
výnimkou škôd spôsobených jeho jazdou. V konaní bolo Znaleckým posudkom č. 9/2016, vypracovaným

F.. M. A., znalcom z odboru doprava cestná (str.31,32, 33) jednoznačne preukázané, že ku škodovej
udalosti prišlo pri pohybe (jazdou) stroja. Podľa ustálenej súdnej praxe má pracovný stroj totiž povahu
motorového vozidla iba v prípade, že je vlastnou motorickou silou premiestňovaný z jedného miesta
na druhé (Rc 77/2007). Logickým ani gramatickým výkladom uvedeného textu všeobecných poistnýchpodmienok nemožno dospieť k záveru, že poisťovateľ mal na mysli len jazdu po pozemnej komunikácii.
Právna argumentácia žalovaného 2/ je podľa názoru žalobcu účelová. Ďalej žalobca poukázal na
Smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES zo 16.09.2009 o poistení zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto
zodpovednosti, z ktorých článkov je zrejmé, že zámerom európskej legislatívy bolo zabezpečiť krytie
zodpovednosti za škody spôsobené motorovým vozidlom v čo najširšom rozsahu, t.j. pri každom
motorovom vozidle podľa definície v čl. 1 ods. 1 (teda aj pracovnom stroji), ktoré je spôsobilé škodu
privodiť. Vyššie uvedený výklad vyplýva aj z rozsudku Súdneho dvora z 20. júna 2019 vo veci C-100/18,

kedy pojem prevádzka vozidiel sa vzťahuje na situáciu, v ktorej sa vznietilo vozidlo používané v súlade
s jeho funkciou dopravného prostriedku, zaparkované v súkromnej garáži budovy, čím vyvolalo požiar,
ktorého príčinou bol elektrický skrat tohto vozidla a ktorý poškodil túto budovu, hoci uvedené vozidlo sa
viac ako 24 hodín pred vznikom požiaru nepohybovalo.

8. Žalovaný 1/ cestou právneho zástupcu právom záverečnej reči poukázal na vykonané výsluchy,

pričom konštatoval, že škoda nevznikla okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Okolnosti, ktoré
nemajú svoj pôvod v povahe prevádzky dopravného prostriedku, sú také skutočnosti, ktoré síce
možno označiť za skutočnosti, ktoré viedli k vzniku škody, ktorá má svoj pôvod v povahe prevádzky
dopravného prostriedku, avšak tieto okolnosti nie sú v žiadnom vzťahu ani nesúvisia s povahou daného
dopravného prostriedku teda vonkajšie okolnosti. Typicky sa za takéto vonkajšie okolnosti považujú

prírodné udalosti , zásahy tretích osôb alebo ich správanie. V tomto prípade je jednoznačné, že práve
žalobca bol osobou, ktorá sa dotkla stroja v čase, keď stál s naloženou lyžicou a sám vstúpil do zóny, kde
sa nemal nachádzať. Je nepochybné, že škoda nevznikla okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke,
a preto je nevyhnutné skúmať spoluzavinenie iných osôb. Žalovaný 1/ v tomto smere aj s poukazom na
vykonané dokazovanie vynaložil požadovanú miery starostlivosti a to v tom smere, že strojník - svedok

H. poučil osoby na stavenisku o bezpečnosti pri práci. Poučil, že sa osoby nemajú pohybovať okolo
stroja. Na základe § 441 OZ platí, že ak bola škoda spôsobná aj zavinením poškodeného, bude ju znášať
pomerne a ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, bude ju znášať sám. Podľa žalovaného
1/ potom v tomto smere je nevyhnutné skúmať iné okolnosti, a to kto bol stavebníkom danej stavby, kto
bol zhotoviteľom predmetnej drobnej stavby, pri ktorej došlo k škodovej udalosti, prečo sa nachádzal

žalobca na stavenisku, či bol v pracovnom pomere v deň vzniku škodovej udalosti, či osoby zodpovedné
za stavenisko si splnili svoje povinnosti. Poukázal na povinností BOZP na stavenisku, kde primárnou
povinnosťou stavebníka, v tomto prípade S.. S., pred začatím stavebných prác, bol stavebník povinný
záznamom o odovzdaní a prevzatí staveniska odovzdať stavenisko zhotoviteľovi, v tomto prípade K. Š.
teda jeho firme. Na stavenisko nesmú vstupovať tretie osoby bez predchádzajúceho súhlasu stavebníka.

Je to najmä z bezpečnostného hľadiska, nakoľko v súvislosti so stavebnými výrobkami či mechanizmami
na stavenisku umiestnenými môže dôjsť k zranenie tejto osoby. Z výsluchu svedka S.. S. vyplynulo,
že žalobca sa dostavil na stavenisko spolu s robotníkmi okolo K. Š., ktorého firma zabezpečovala
výstavbu drobnej stavby - oplotenia a považoval ho za zamestnanca p. Š.. Žalovaný 1/ nemôže niesť
zodpovednosť za tretie osoby, ktoré sa nachádzajú na stavenisku. Práve okolnosť, že sa na stavenisku

nachádzala osoba, ktorá nebola zamestnancom žalovaného 1/, nebola zamestnancom K. Š., je na
zvážení kto sa žalobcu v daný deň zodpovedal. Žalovaný 1/ žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť
presun osoby žalobcu po stavenisku. Svoju povinnosť si splnil tak, že osoby na stavenisku boli poučené
o BOZP práve strojníkom K. H.. Je preto nevyhnutné skúmať mieru zavinenia v tomto prípade osôb
stavebníka: S.. S., zhotoviteľa: K. Š. ako aj samotného žalobcu. Vychádzajúc z rozsudku Okresného

súdu Trnava sp.zn. 24T/46/2016 je nepochybné, že výsluch S.. S. je pravdivý ohľadom toho prečo a z
akých dôvodov sa na stavbe pohyboval žalobca, kto ho oslovil a kto ho na stavbu doviezol. Žalovaný 1/
tedanemoholaniprivynaloženívšetkéhoúsiliaovplyvniťprítomnosťosôbnastavenisku,apretonemôže
zodpovedať za vzniknutú škodu. Žalobca sa na stavenisku nachádzal bez oprávnenia, bez riadneho
poučenia od osoby, ktorá ho na stavbu priviezla a zabezpečila mu túto prácu (brigádu) a bez toho, aby

osoby prítomné na stavenisku vedeli, že nie je v žiadnom pomere s osobou - podnikateľom, ktorý ho
na stavbu doviezol dva dni po sebe. Vychádzajúc zo znaleckého posudku F.. M. A. č. 9/2016 vyplýva,
že k strate stability stroja mohlo dôjsť aj vplyvom zavesenia sa poškodeného na mixovaciu lopatu alebo
vypúšťaciu hadicu pôsobením celej hmotnosti staticky vždy za podmienky zdvihnutej mixovacej lopaty
do určitej kritickej výšky a vždy pri zastavení stroja. Samotný znalecký posudok preukazuje aj mieru

zavinenia žalobcu. Žalobu žalovaný 1/ považuje za nedôvodnú predovšetkým preto, že žalovaný 1/ ani
pri vynaložení všetkého úsilia nemohol vzniku škody zabrániť (záver ZP č. 9/2016).9. Žalovaný 2/ právom záverečnej reči poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia a argumentáciu
a má za to, že nárok žalobcu voči žalovanému 2/ na náhradu škody na zdraví titulom bolestného je
nedôvodný a nepreukázaný, čo do dôvodu a výšky. Poukázal na § 4 ods. 2 zák. o PZP a § 15 ods. 1 zák.

oPZP,pričomžalobcasisvojnároknanáhraduškodyvočipoisťovnineuplatnilaškodováudalosťnebola
nahlásená. Žalovaný 2/ teda ku dňu doručenia žaloby voči poisťovni ako žalovanému 2/ nemal žiadnu
vedomosť o škodovej udalosti. Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla je svojim charakterom špecifické tým, že za škodcu poisťovňa hradí iba zákonom vymedzené
nároky poškodených, resp. tretích osôb a nie akékoľvek nároky, ktoré môžu byť z titulu poistnej udalosti

uplatnené voči poistenému škodcovi uplatnené zo strany iných osôb. Poisťovňa zásadne neuhrádza
škodu spôsobenú pracovnou činnosťou motorového vozidla ako pracovného stroja, čo vyplýva zo snahy
zachovať podstatu poistenia zodpovednosti ako poistenia prevádzky motorového vozidla bez toho,
aby suplovalo všeobecné poistenie zodpovednosti za škodu. Z toho vyplýva rozsah poistného krytia
pracovného stroja iba v prípade, ak bola škoda spôsobená jeho jazdou. Za prevádzku motorového
vozidla sa vo všeobecnosti považuje samotná jazda, bezprostredné úkony pred jazdou a po nej, resp.

udržiavacie úkony, takže manipulácia s motorovým vodidlom ako pracovným strojom pri činnosti, ku
ktorej slúži, nemá charakter prevádzky motorového vozidla.

10. Súd v konaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených stranami
(ktoré na pojednávaní osobitne neoboznamoval, keďže boli riadne doručené stranám sporu a neboli

spochybnené - §204 CSP), spisom Okresného súdu Trnava sp.zn. 24T/46/2016 (najmä zápisnicami,
ktoré tiež boli stranám doručené) a navrhnutých výsluchom svedkov. Súd nepovažoval za hospodárne
vykonať dokazovanie výsluchom žalovaného 1/, nakoľko v konaní bola na návrh žalobcu pripojená
zápisnica z trestného konania

11. Súd vec posúdil právne podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.

12. Podľa § 420 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), každý
zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti (1). Škoda je spôsobená právnickou
osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili.

Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť
podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá (2). Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže,
že škodu nezavinil (3).

13. Podľa § 427 ods. 1 a 2 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu

vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky (1). Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla (2).

14. Podľa § 15 ods. 1 z. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„ZoPZP“), náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj
nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

15. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) ZoPZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ
za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov

pri usmrtení.

16. Podľa § 5 ods. 1 písm. g) ZoPZP, ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí
z poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, spôsobenú pracovnou činnosťou motorového
vozidla ako pracovného stroja s výnimkou škôd zapríčinených jeho jazdou.

17. Podľa § 193 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd je viazaný
rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej
republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.
Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa

týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom,
žebolspáchanýtrestnýčin,priestupokaleboinýsprávnydeliktpostihnuteľnýpodľaosobitnéhopredpisu,
a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.18. V sporovej veci sa žalobca domáha náhrady škody na zdraví proti žalovanému 1/ ako prevádzateľovi
motorového vozidla podľa § 427 OZ a proti žalovanému 2/ ako poisťovateľovi motorového vozidla,
ktorého prevádzkou mala byť škoda spôsobená v zmysle § 15 ods. 1 ZoPZP.

19. Medzi prípady osobitnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou patrí
zodpovednosťzaškoduspôsobenúprevádzkoudopravnýchprostriedkovpodľa§427až§431OZ,ktorá
je založená na princípe objektívnej zodpovednosti (zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie). Subjektom
zodpovedným za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku je podľa § 427 ods. 2 OZ

iný prevádzateľ motorového vozidla, t. j. fyzická alebo právnická osoba, ktorá má právnu a súčasne
i faktickú možnosť disponovať s dopravným prostriedkom a organizovane ho užívať. Prevádzateľom
je najmä vlastník motorového vozidla, oprávnený držiteľ, alebo nájomca. Základnou podmienkou
zodpovednosti za škodu podľa § 427 Občianskeho zákonníka je to, že ide o škodu spôsobenú
osobitnou povahou prevádzky. Prevádzateľ dopravného prostriedku nezodpovedá za škodu spôsobenú
protiprávnym úkonom, ako je tomu v prípade všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ,

ale za škodu spôsobenú objektívnou skutočnosťou, ktorou je nebezpečná povaha samotnej prevádzky
dopravného prostriedku. V osobitnej povahe prevádzky sa prejavujú typické vlastnosti prevádzky, ktoré
spočívajú v jej určitej nebezpečnosti a ktoré sú spôsobilé vyvolať škodu. Prevádzkou sa rozumie aj
príprava na jazdu a úkony potrebné po skončení jazdy. Motorové vozidlo je v prevádzke nielen vtedy,
keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce stojí, ale v chode je jeho motor. Na zodpovednosť za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa vzťahuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré je upravené zákonom č. 381/2001 Z. z.
Poškodený si môže právo na náhradu škody uplatniť buď u osoby, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, alebo priamo u poisťovateľa škodcu v zmysle § 15 ZoPZP, alebo u
škodcu a jeho poisťovateľa súčasne. Vo vzťahu k poisťovni ide o špecifické právo poškodeného na

výplatu plnenia za poisteného škodcu, a to vo výške (v tom rozsahu) v akom za škodu zodpovedá
poistený škodca, pričom predpokladom vzniku povinnosti poistiteľa plniť, je preukázanie zodpovednosti
poistenéhozaškodu,ktorápoškodenémuvznikla.Zpoisteniazodpovednostimápoistenýškodca právo,
aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa § 4 ods. 2 ZoPZP, t.
j. uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody.

20. Predpokladmi vzniku zodpovednosti podľa § 427 OZ je 1. udalosť vyvolaná osobitnou povahou
prevádzky dopravného prostriedku, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi udalosťou vyvolanou
osobitnou povahou prevádzky a vznikom škody.

21. Žalobca však v danom prípade svoj nárok na náhradu škody na zdraví opiera o skutkové tvrdenia,
že škoda na zdraví mu mala byť spôsobená pri činnosti pracovného stroja značky Komatsu Tility Eur
S.P.A.ITA, SK 820-5 Turbo rok výroby 2006, pri výstavbe oplotenia na dvore rodinného domu s. č.
XXX I. Q. O., ktorú činnosť pracovného stroja v tom čase riadil strojník K. H.. K. H.Í. bol v tom čase
zamestnancom žalovaného 1/, ktorý je nielen vlastníkom daného pracovného stroja, ale aj živnostníkom

podnikajúcim v oblasti nákladnej cestnej dopravy.

22. V zmysle ustanovenia § 420 ods. 2 OZ, právnická a fyzická osoba, ako zamestnávateľ zodpovedá
tretím osobám za škodu, ktorú pri výkone pracovnej činnosti spôsobil ich zamestnanec. Zamestnanec,
ktorý pri výkone svojho zamestnania spôsobí porušením povinnosti z pracovného pomeru škodu inej

fyzickej alebo právnickej osobe (ako je jeho zamestnávateľ), zodpovedá len svojmu zamestnávateľovi.
Poškodená fyzická alebo právnická osoba si môže teda uplatniť svoj nárok na náhradu škody len
proti fyzickej alebo právnickej osobe, v ktorej je konkrétny pôvodca škody zamestnaný, nie proti
priamemu pôvodcovi škody. Zodpovednosť právnickej alebo fyzickej osoby (podnikateľa) za škodu
podľa ustanovenia § 420 ods. 2 OZ sa uplatní nielen v prípadoch, keď bola škoda spôsobená ich

zamestnancami, členmi, spoločníkmi a pod., ale aj vtedy ak bola spôsobená inými osobami, ktoré použil
podnikateľský subjekt na svoju činnosť. Nie je preto podmienkou, aby ten kto spôsobil škodu, bol v
právnom (zmluvnom) vzťahu voči podnikateľovi, ale je rozhodujúce, či škodu spôsobil pri činnosti, ktorá
je vykonávaná pre fyzickú alebo právnickú osobu podnikateľa a ktorá spadá do pôsobnosti tejto osoby.
Rozhodujúci je vecný vzťah činnosti, pri ktorej pracovník spôsobil škodu, k úlohám jeho zamestnávateľa,

teda či pri činnosti, ktorou bola škoda spôsobená, sledoval pracovník z objektívneho a subjektívneho
hľadiska plnenie svojich pracovných úloh, alebo či škodu spôsobil pri činnosti, ktorou sledoval len
uspokojenie svojich záujmov. Ak škodu spôsobil zamestnanec v rámci plnenia úloh zamestnávateľa
svojím zavinením, zamestnávateľ sa nezbaví zodpovednosti s poukazom na ustanovenie § 420 ods. 3OZ. Zároveň ak bola škoda spôsobená konaním, ktoré napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu,
súd je v civilnom sporovom konaní o náhradu škody viazaný podľa § 193 CSP rozhodnutím príslušných
orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. Pokiaľ ide o zavinenie protiprávneho

konania škodcu a ak bol súčasťou skutkovej podstaty tiež vznik škody a príčinná súvislosť medzi
protiprávnym konaním škodcu a škodou, je viazaný, aj pokiaľ ide o tieto otázky.

23. Súd bol toho názoru, že v predmetnej sporovej veci nejde o objektívnu zodpovednosť žalovaného
1/ ako prevádzateľa dopravného prostriedku podľa § 427 OZ, nakoľko škoda nevyplýva z prevádzky

dopravného prostriedku a z nebezpečenstva, ktoré z tejto povahy vyplýva, ale ide o zodpovednosť
vyplývajúcu z porušenia právnej povinnosti podľa § 420 ods. 2 OZ. Na tomto nič nemení skutočnosť,
že žalovaný 1/ uzavrel ohľadom predmetného motorového vozidla zmluvu o poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú jeho prevádzkou. Na to, aby išlo o škodu vyvolanú prevádzkou motorového
vozidla, muselo by ísť o škodu vyvolanú okolnosťami, ktoré sú vlastné len motorovým vozidlám a ich
prevádzke. Ak bola škoda spôsobená pracovným strojom pri činnosti, na ktorú tento stroj slúži, nie

pri jeho preprave vlastnou motorickou silou, nejde o škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky
dopravného prostriedku a o zodpovednosť prevádzateľa podľa § 427 OZ (viď rozsudok Najvyššieho
súdu ČR zo dňa 27.9.2006, sp. zn. 25Cdo 3125/2005). Vzhľadom na uvedené sa súd zaoberal otázkou,
či je tu daná zodpovednosť žalovaného 1/ ako zamestnávateľa K. H., ktorý v danom čase predmetný
stroj riadil.

24. Z trestného spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 24T/46/2016 súd zistil, že dňa 22.11.2016
bola na súd podaná obžaloba na obvineného K. H., J.. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, zamestnanca
Agrostroj O., preto, že dňa 25.07.2014 v obci O. na dvore rodinného domu číslo XXX pri stavebných
prácach na výstavbe oplotenia, v rozpore s právnymi predpismi upravujúcimi podmienky na zaistenie

BOZP, technickými normami a návodom na obsluhu pracovného stroja nebezpečným spôsobom
viedol samohybný pracovný stroj zn. Komatsu Tility SK 820-5 turbo bez evidenčných čísel, spôsobom
opísaným v obžalobe, čím spôsobil Y. H. konkrétne zranenia popísané v obžalobe, ktoré si vyžadovali
dobu liečenia a práceneschopnosť v trvaní minimálne 6 mesiacov a ktoré viedli k trvalým následkom
vo forme ochrnutia dolných končatín, čím sa mal dopustiť prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.

1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Okresný súd Trnava, na základe podanje obžaloby, rozsudkom
č.k. 24T/46/2016-2010 zo dňa 23.04.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k.
5To/126/2019-815 zo dňa 05.03.2020, právoplatným dňa 05.03.2020 uznal obžalovaného K. H. za
vinného z vyššie uvedeného skutku, pričom obvinený porušil povinnosť uloženú v ustanoveniach § 12
ods. 2 písm. a) písm. c), bod 1 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení

neskorších predpisov, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2, písm. a) Trestného
zákona s použitím § 138 písm. h) Trestného zákona.

25. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že strojník K. H. porušením svojej povinnosti spôsobil
poškodenie zdravia žalobcu, ktoré poškodenie nastalo v príčinnej súvislosti s porušením jeho povinnosti

dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona (§ 12 ods. 2 psím. a) a c) bod 1 zákona č. 124/2006
Z.z. , čo vyplýva, z výroku vyššie uvedeného rozsudku, a ktorým je súd viazaný. V zásade platí, že v
takomto prípade osoba, ktorá porušením svojej povinnosti spôsobila škodu zodpovedá za tento zásah
poškodenému. Výnimku však, ako bolo vyššie uvedené predstavuje ustanovenie § 420 ods. 2 OZ, v
zmysle ktorého tieto osoby za škodu, ak škoda bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto

činnosť použili. O použitú osobu sa nejedná iba v prípadoch, ak vykonáva pre inú osobu činnosť na
základe pracovnej či inej zmluvy, ale aj v ostatných prípadoch, ktoré spĺňajú podmienku, že činnosť
použitých je vykonávaná pri činnosti fyzickej osoby, pre ktorú použité osoby konajú. K ustáleniu, či sa v
danom prípade jedná o použitú osobu postačuje, ak požitá osoba vykonáva práce v záujme používajúcej
osoby. Podstatné je, či konanie toho, kto škodu spôsobil, má miestny, časový a vecný vzťah k plneniu

činnosti používajúcej osoby v rámci jej činnosti, teda či nešlo o konanie, ktorým škodca sledoval svoj
vlastný záujem; rozhodujúci je vnútorný (účelový) vzťah konania, pri ktorom vznikla škoda, k činnosti
používajúcej osoby. Priama zodpovednosť toho, kto škodu spôsobil, nastáva iba v prípade, že jeho
konanie, ktorým bola škoda spôsobená, nemalo vzťah k činnosti používajúcej osoby.

26. Z výsluchov svedkov na pojednávaní, a to K. Š., S.. I. S. M. K. H.Í., mal súd za to, že S.. I. S.
ako investor oslovil stavebnú firmu K. Š., aby mu vyhotovil oplotenie okolo rodinného domu, pričom
zhotovenie drobnej stavby riadne ohlásil na obecnom úrade (č.l. 282). V deň nehody sa na stavbe
nachádzali viaceré osoby, pričom na stavenisku bol osobne prítomný aj žalovaný 1/. Strojník K. H. bolzamestnancom žalovaného 1/ a v deň skutku prišiel na miesto stavby s pracovným strojom. Žalobca sa
na stavenisku nachádzal na základe toho, že ho oslovil K. Š. s tým, či si nechce privyrobiť. Z výsluchov
(č.l. 276, 297) vyplynulo, že medzi K. Š. a žalobcom nebol žiadny pracovnoprávny vzťah. Takýto

nebol ani medzi žalobcom a S.. I.V. S. ako investorom. Strojník K. H. tiež v danom čase nevykonával
pracovnú činnosť pre žalovaného 1/, ale pomáhal S.. S. ako kamarátovi. Pri výsluchu (č.l. 276 rub)
jednoznačne uviedol, že dňa 24.07.2014 kedy došlo k škodovej udalosti nebol v práci. Nemal od pána
S. za túto činnosť sľúbenú žiadnu odmenu, išlo o kamarátsku výpomoc. Na stroji pracoval po dohode
s pánom S. na vlastnú zodpovednosť. Vychádzajúc z takto zisteného súd uzavrel, že strojník K. H. pri

činnosti, pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia žalobcu konal sledujúc svoje vlastné záujmy (priateľská
výpomoc pánovi S., investorovi), na vlastnú zodpovednosť, bez vzťahu (pracovnoprávneho alebo iného
zmluvného) k žalovanému 1/. V danom prípade sa zo strany K. H. ako strojníka jednalo o nezáväznú
susedskú výpomoc, pričom uvedený stroj, ktorým bola spôsobená škoda na zdraví žalobcovi obsluhoval
na vlastnú zodpovednosť, s tým, že bol držiteľom strojníckeho preukazu, bez vzťahu k žalovanému 1/.

27. V danom prípade bol stroj zn. Komatsu Tility Sk 820-5 turbo poistený za zodpovednosť za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného 2/, pričom v zmysle § 4 ods. 1 zákona č.
381/2001 Z.z. má poistený, ktorým je osoba, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla,
nárok, aby za neho poisťovňa hradila škodu na zdraví, pričom v spore o náhradu takejto ujmy je
poisťovňa pasívne legitimovaná (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.07.2017 sp.

zn. 6 MCdo 1/2016 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky č. 8/2018). Z uvedeného zákonného ustanovenia je však výnimka uvedená v § 5 ods.
1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z., v zmysle ktorej poisťovňa takúto povinnosť nemá, ak škoda
bola spôsobenú pracovnou činnosťou motorového vozidla ako pracovného stroja s výnimkou škôd
zapríčinených jeho jazdou, ak poistná zmluva neustanovuje inak. V danom prípade poistná zmluva zo

dňa 24.07.2014 (č.l. 120) nestanovovala výnimku z uplatnenia tejto zásady, teda v prípade, ak bola
škoda spôsobená činnosťou vozidla Komatsu ako pracovného stroja s výnimkou jeho jazdy za škodu
žalovaný 2/ nezodpovedá. V čase udalosti vozidlo nevykonávalo pohyb kolesami, teda nejazdilo, ale
stálo, a preto udalosť nebola spôsobená jeho jazdou, keďže ako vyplýva zo skutkovej vety rozsudku (č.l.
232; konkrétne „...a po tom ako Y. H. na pokyn nezistenej osoby chytil a pridržiaval rukou vypúšťaciu

hadicu pripevnenú na zdvihnutej lyžici, došlo pri zastavení k prevráteniu pracovného stroja smerom
dopredu...“). Za pracovnú činnosť vylučujúcu zodpovednosť poisťovne v zmysle § 5 ods. 1 písm. g)
ZoPZP je potrebné považovať takú činnosť, pri ktorej vozidlo bolo využívané na vypustenie betónu
z vypúšťacej hadice, pričom sa v dôsledku nestability prevrátilo, nakoľko v danom prípade slúžilo na
vykonanie práce spočívajúcej k vyliatiu betónu do základu (č.l. 277 rub; konkrétne „...pán H. sa presúval

so strojom a keď bol v blízkosti základu, kde sa mal sypať betón, lyžicu zodvihol do určitej výšky, z lyžice
trčala hadica, ktorou tiekol betón do základe. Zastavil tam a žalobca následne vošiel do toho priestoru,
zrejme zatlačil hadicu pred seba alebo sa o ňu oprel...“). Teda k udalosti došlo pri práci, ktorou malo
byť vylievanie betónu do základov, keď vozidlo bolo na dosiahnutie tohto cieľa použité. Z uvedeného
dôvodu tak žalovaný 2/, nemá povinnosť nahradiť škodu, nakoľko vozidlo nevykonávalo v čase nehody

pri pracovnej činnosti jazdu a v poistnej zmluve nebola dojednaná výnimka z ustanovenia § 5 ods. 1
písm. g) ZoPZP.

28. V prípade, ak sa súd v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak
preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz

Torija c.Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.
decembra1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19.
februára1998).

29. Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil, že žaloba voči žalovanému nesmerovala ako voči

pasívne vecne legitimovanej osobe, nakoľko škoda na zdraví bola žalobcovi spôsobená zavinením
strojníka K. H., ktorý pri obsluhe stroja konal na vlastnú zodpovednosť a vypomáhal investorovi -
stavebníkovi pánovi S. ako kamarátovi a nie ako zamestnanec žalovaného 1/, keďže v čase udalosti
nebol v práci. Z uvedeného dôvodu súd žalobu voči žalovanému 1/ v celom rozsahu zamietol. Súd
zamietol žalobu aj voči žalovanému 2/, pretože po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že vozidlo v

čase nehody nevykonávalo jazdu, ale pracovnú činnosť, na ktorú bolo určené a v poistnej zmluve nebola
dojednaná výnimka z ustanovenia § 5 ods. 1 písm. g) ZoPZP.30. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

33. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

34. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §

255 ods. 1 CSP, keď priznal nárok na náhradu trov konania plne úspešným žalovaným 1/ a 2/, keďže
žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá tak voči žalovanému 1/, ako aj voči žalovanému 2/. Žalovaný
1/ a žalovaný 2/ tak majú voči žalobcovi nárok na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v
rozsahu 100%. Súd zároveň dodáva, že stranami neboli tvrdené a súd ani sám nezistil dôvody hodné
osobitného zreteľa (§ 257 CSP), pre ktoré by úspešným žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania

voči žalobcovi nemal priznať. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2
CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§
355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.