Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 12, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/40/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816203919
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7816203919.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň

JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobkyne A. B., nar. X.X.XXXX, bytom
C., A. XXX/XX, zast. JUDr. Máriou Ďurajovou, advokátkou, so sídlom Rožňava, Nám. 1. mája 11,
proti žalovanému D. E., nar. X.X.XXXX, bytom C., F. XX/XX, zast. Advokátska kancelária JUDr.
Erika Simanová, s.r.o., so sídlom Rožňava, Edelényska 2027/3, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov po rozvode, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku č.k. 9C/84/2016-1205 zo
16.11.2021 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „súd“) rozsudkom vysporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov (BSM), strán sporu, po jeho zániku rozvodom ich manželstva tak, že do výlučného vlastníctva
žalobkyne prikázal 2-izbový byt č. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu na ulici A.
XX, súpisné číslo XXX a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu,
na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2, zastavaná
plocha a nádvorie v podiele XXX/XXXXX, vedený na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. C., v zostatkovej

hodnote 35.600 €, rohovú kuchynskú linku v zostatkovej hodnote 200 €, plynový šporák s elektrickou
rúrou značky Zanussi v zostatkovej hodnote 20 €, skrine do spálne v zostatkovej hodnote 50 €, práčku
značky Whirlpool v zostatkovej hodnote 50 €, nábytkovú zostavu do obývacej izby a konferenčný stolík
v zostatkovej hodnote 60 €, vstavanú skriňu v obývačke v zostatkovej hodnote 20 €, rohovú sedaciu
súpravu svetlohnedej farby v zostatkovej hodnote 80 €, finančné prostriedky na účte žalobkyne, vedené
vo VÚB: G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v sume 69,69 €, celkom 36.149,39 €. Do výlučného
vlastníctva žalovaného prikázal garáž súpisné číslo XXXX na parcele č. H. XXXX/XXX a pozemok

s parcelným číslom H. XXXX/XXX o výmere XX m2, zastavané plochy a nádvoria, vedené na liste
vlastníctvač.XXXX,k.ú.C.,vzostatkovejhodnote5.100€,chatunaparceleč.H.XXXX/XX(nezapísaná
v katastri nehnuteľností), pozemky - parcela H. č. XXXX/XX o výmere XX m2, zastavaná plocha a
nádvorie, parcela H. č. XXXX/XX o výmere XXX m2, záhrada, vedené na liste vlastníctva č. XXXX, k.
ú. C. a pozemok - parcela registra H. č. XXXX/XX, o výmere XXX m2, zastavaná plocha a nádvorie
v podiele X/XX pod F., vedená na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. C. v zostatkovej hodnote 7.000 €,
motorové vozidlo značky Hyundai i10 1.2i classic v zostatkovej hodnote 4.179 €, 4 ks zimné pneumatiky

v zostatkovej hodnote 100 €, televízor SHARP SH - FULL HD LCD v zostatkovej hodnote 50 €, trojitý
rebrík hliníkový výsuvný v zostatkovej hodnote 15 €, motorku - babeta 210/121 v zostatkovej hodnote
80 €, strunovú kosačku Still FS38 v zostatkovej hodnote 80 €, včely - 3 rodiny v zostatkovej hodnote
240 €, vybavenie záhradnej chatky: váľanda s perinákom v zostatkovej hodnote 20 €, kuchynskú linkuv zostatkovej hodnote 50 €, stojanový gril v zostatkovej hodnote 20 €, rozkladacie kreslo v zostatkovej
hodnote 20 €, finančné prostriedky na účte žalovaného, vedené v Slovenskej sporiteľni: G. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX v zostatku ku dňu X.X.XXXX v sume 343,10 €, celkom 17.297,10 €. Žalobkyňu

zaviazal zaplatiť žalovanému na vyrovnanie podielov 9.426,29 €, v lehote do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku, stranám sporu nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobkyňu a žalovaného zaviazal
zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet súdu súdny poplatok v sume 1.603 €, v lehote do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol takto o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), zaniknutého rozvodom manželstva strán sporu ku dňu
X.X.XXXX. Okruh hnuteľných a nehnuteľných vecí a zostatkovú hodnotu hnuteľných vecí určili strany
v priebehu konania dohodou. Súd uviedol, že na preukázanie zostatkovej hodnoty nehnuteľností
žalobkyňa predložila znalecké posudky vypracované súdnou znalkyňou I. A. J. č. XXX/XXXX, č. XXX/
XXXX, č. XXX/XXXX. Znaleckým posudkom č. XXX/XXXX z 30.6.2016 určila znalkyňa všeobecnú

hodnotu nehnuteľností garáže súpisné číslo XXXX na parcele č. H. XXXX/XXX a pozemku s parcelným
číslom H. XXXX/XXX o výmere XX m2, zastavané plochy a nádvoria, vedené na liste vlastníctva č.
XXXX, k. ú. C. v sume 4.170 €, znaleckým posudkom č. XXX/XXXX z 30.6.2016 všeobecnú hodnota 2-
izbového bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu na ulici A. XX, súpisné číslo
XXX a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a

spoluvlastnícky podiel k pozemku parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2, zastavaná plocha a nádvorie
v podiele XXX/XXXXX, vedený na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. C. v sume 20.700 € a znaleckým
posudkom č. XXX/XXXX z 2.8.2016 všeobecnú hodnotu chaty na parcele č. H. XXXX/XX (nezapísanej v
katastrinehnuteľností),pozemky-parcelaH.č.XXXX/XXovýmereXXm2,zastavanáplochaanádvorie,
parcela H. č. XXXX/XX o výmere XXX m2, záhrada, vedené na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. C. a

pozemok - parcela registra H. č. XXXX/XX o výmere XXX m2, zastavaná plocha a nádvorie v podiele X/
XX pod F., vedená na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. C. v sume 6.500 €. Z dôvodu nesúhlasu žalovaného
s takto určenými všeobecnými hodnotami nehnuteľností, ktorý odôvodňoval vývojom cien nehnuteľností
na trhu, súd nariadil doplnenie znaleckých posudkov a uložil znalkyni uviesť všeobecnú hodnotu
nehnuteľností ku dňu podania znaleckých posudkov vychádzajúc zo stavu nehnuteľností ku dňu zániku

BSM strán sporu, t.j. k X.X.XXXX. Podľa doplnku č. XX/XXXX znaleckého posudku č. XXX/XXXX zo dňa
29.1.2021 všeobecná hodnota 2-izbového bytu č. XX (bližšia špecifikácia nehnuteľnosti viď vyššie) bola
určenásumou35.600€,podľadoplnkuč.XX/XXXXznaleckéhoposudkuč.XXX/XXXXzodňa29.1.2021
všeobecná hodnota chaty na parcele č. H. XXXX/XX (nezapísanej v katastri nehnuteľností), pozemky -
parcela H. č. XXXX/XX o výmere XX m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcela H. č. XXXX/XX o výmere

XXX m2, záhrada, vedené na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. C. a pozemok - parcela registra H. č. XXXX/
XX o výmere XXX m2, zastavaná plocha a nádvorie v podiele X/XX pod F., vedená na liste vlastníctva
č. XXXX, k. ú. C. bola 7.000 € a podľa doplnku č. XX/XXXX znaleckého posudku č. XXX/XXXX zo dňa
29.1.2021 všeobecná hodnota nehnuteľností garáže súpisné číslo XXXX na parcele č. H. XXXX/XXX a
pozemku s parcelným číslom H. XXXX/XXX o výmere XX m2, zastavané plochy a nádvoria, vedené na

liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. C. bola 5.100 €. Žalobkyňa nesúhlasila s doplnkami znaleckých posudkov
a navrhovala, aby súd vychádzal z výsledkov ňou predložených znaleckých posudkov. K námietke
žalobkyne, že v byte sa vyskytujú plesne na stenách izby, znalkyňa uviedla, že od posledného miestneho
šetrenia sa nevykonali žiadne stavebné úpravy interiéru ani exteriéru, ktoré by mohli spôsobiť výskyt
plesní, preto túto skutočnosť pri výpočte všeobecnej hodnoty bytu nezohľadnila. Súd konštatoval, že

vzhľadom na vývoj cien nehnuteľností v priebehu konania a tiež na to, že v posudkoch predložených
žalobkyňou nebola zadaná úloha znalkyni vychádzať zo stavu nehnuteľností ku dňu zániku manželstva
(X.X.XXXX), zohľadniac, že z obsahu podaní žalobkyne po podaní doplnkov znaleckých posudkov
nevyplývali žiadne konkrétne námietky proti týmto doplnkom (v čom považuje tieto doplnky za nesprávne
okrem tvrdenia, že zo zostatkovou hodnotou určenou doplnkami znaleckých posudkov nesúhlasí),

vychádzal pri vyporiadaní BSM z doplnkov znaleckých posudkov podaných znalkyňou I. A. J., ktorých
závery považoval za správne vzhľadom na cenový nárast u nehnuteľností od roku 2016, teda od podania
žaloby.

3. Znaleckým posudkom č. XX/XXXX z 5.6.2020 I. H. H., znalca z odboru dopravy, cestnej, technických

stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel bola určená
všeobecná hodnota motorového vozidla Hyundai i10 1.2i, evidenčné číslo: C. XXX F. ku dňu X.X.XXXX
v sume 4.179 €, ktorá bola pojatá do masy BSM, nakoľko motorové vozidlo žalovaný v priebehu konania
predal.4. Medzi stranami sporu bol sporný počet včelých rodín, ktoré tvorili ich BSM ku dňu zániku ich
manželstva. Zhodnými tvrdeniami strán sporu bola preukázaná existencia troch rodín s úľmi ku dňu

zániku bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, pričom na zostatkovej hodnote jednej rodiny sa
strany sporu dohodli v sume 80 €. Súd zahrnul preto do masy BSM tri rodiny včiel s úľmi v celkovej
zostatkovej hodnote 240 €. Tvrdenie žalobkyne o existencii ďalších troch rodín, nebolo preukázané
ani ňou predloženou fotodokumentáciou a listinami z Centrálnej evidencie hospodárskych zvierat ani
výpoveďou svedkyne E. G.. Súd poukázal na to, že z fotodokumentácie predloženej žalobkyňou, na

ktorej sú zobrazené včelie úle nevyplýva, ku ktorému dňu tento stav existoval a vo svojom vyjadrení
na pojednávaní dňa 10.11.2021 žalobkyňa uviedla, že si myslí, že túto fotodokumentáciu vyhotovil
žalovaný predtým, ako sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Z toho súd vyvodil, že fotodokumentácia
predložená žalobkyňou nezobrazuje stav včelstva ku dňu X.X.XXXX.

5. Tvrdenia žalobkyne, že žalovaný počas trvania manželstva nakladal s peňažnými prostriedkami

patriacimi do bezpodielového spoluvlastníctva bez jej súhlasu a vedomia, a teda v rozpore s § 145 ods.
11 Občianskeho zákonníka, nemal súd za preukázané. Aj keby boli skutočnosti uvádzané žalobkyňou
pravdivé, vzhľadom na to, že išlo o úkony uskutočnené v rokoch 2008 – 2013, resp. pred rokom 2008,
na tieto úkony sa hľadí ako na platné v zmysle § 40a ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože úkony
žalovaného sa konvalidovali, lebo žalobkyňa sa nedovolala ich relatívnej neplatnosti. Z týchto dôvodov

súd ustálil, že predmet bezpodielového spoluvlastníctva tvoria veci, hodnota motorového vozidla a
finančnéprostriedkyexistujúcekudňuzánikumanželstvaabezpodielovéhospoluvlastníctvastránsporu
ku dňu X.X.XXXX, uvedené vo výroku jeho rozsudku.

6.Zosprávvyžiadanýchodpeňažnýchústavovsúdzistil,žekudňuzánikumanželstvaabezpodielového

spoluvlastníctva strán sporu na účte žalobkyne vedeného vo VÚB: G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX
bol zostatok 69,69 € a na účte žalovaného, ktorý je vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s.: G. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX bol zostatok ku dňu X.X.XXXX v sume 343,10 €. Do celkovej masy BSM súd
nezahrnul sumu 3.078 €, zaplatenú titulom nákladov do fondu opráv a poplatkov správcovi bytového
domu za obdobie od roku 2016 do roku 2020, finančné prostriedky vyčíslené sumou 20.408,84 € a príjmy

žalovaného z pracovného pomeru za obdobie od júla 2006 do júla 2011 v sume 11.292,98 €, pretože
nemal preukázanú existencia súm 20.408,84 € a 11.292,98 € a vznik nákladov, ktoré mali byť zaplatené
do fondu opráv a poplatkov v sume 3.078 € v súvislosti s existenciou spoločného majetku strán sporu,
žalobkyňa nepreukázala.

7. Napokon súd konštatoval, že aj keď výpoveďami svedkov (dospelých dcér strán sporu a sestry
žalovaného E. G.), ako aj predloženou kúpnou zmluvou o predaji rodičovského domu žalovaného
nachádzajúceho sa v obci E. mal preukázané, že žalovaný počas trvania manželstva mal príjem, ktorý
nadobudol do svojho výlučného vlastníctva, v konaní nebola preukázaná priama príčinná súvislosť
medzi nadobudnutím týchto finančných prostriedkov a ich vložením do konkrétnej nehnuteľnej alebo

hnuteľnej veci patriacej do BSM a žalovaný ani nenavrhoval, aby ním vnesené finančné prostriedky z
jeho výlučného vlastníctva boli zohľadnené pri vyporiadaní BSM.

8. Vychádzajúc z výsledkov dokazovania súd preto ustálil, že celková masa BSM je 53.446,80 €. Podiel
jedného z manželov predstavuje 26.723,40 €. Veci a hodnoty u žalobkyne predstavujú sumu 36.149,69

€ a veci a hodnoty u žalovaného sumu 17.297,10 €. Rozdiel medzi týmito hodnotami je 9.426,29 €, preto
súd zaviazal žalobkyňu vyplatiť sumu 9.426,29 € žalovanému na vyrovnanie podielov.

9. Súd nevyhovel návrhu žalobkyne z 12.11.2021 na odročenie pojednávania vytýčeného na deň
16.11.2021, na ktorom bol vyhlásený rozsudok. S týmto termínom pojednávania boli strany oboznámené

dňa pojednávaní dňa 10.11.2021. Odročenie pojednávania žiadala žalobkyňa s tým, že dňa 15.11.2021
mala byť hospitalizovaná. Z fotokópie potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobkyne vyplýva,
že bola uznaná za práceneschopnú od 9.11.2021. Dňa 10.11.2021 sa zúčastnila pojednávania.
Pojednávanie dňa 10.11.2021 bolo odročené s tým, že bude vykonané ďalšie dokazovanie - opakovaný
výsluch dospelých dcér strán sporu a právnym zástupkyniam strán sporu budú doručené správy

vyžiadané od peňažných ústavov. Správy o stave na účtoch strán sporu boli právnej zástupkyni
žalobkyne doručené dňa 14.11.2021 a právnej zástupkyni žalovaného dňa 15.11.2021. Právna
zástupkyňa žalovaného písomným podaním doručeným súdu 15.11.2021 formou e-mailu a následne
elektronicky cez portál e-žaloby oznámila, že upúšťa od návrhov na dokazovanie. Na základe tohtooznámenia a toho, že obidve strany sporu, teda aj žalobkyňa, boli zastúpené právnymi zástupcami -
advokátkami, súd nepristúpil k odročeniu pojednávania a žiadosti žalobkyne o odročenie pojednávania
nevyhovel. Uskutočnenie tohto pojednávania podľa názoru súdu nebolo na ujmu žalobkyne napriek

tomu, že na pojednávaní nebola prítomná, pretože bola zastúpená právnou zástupkyňou, ktorá na
pojednávaní bola osobne prítomná. Súd na pojednávaní dňa 16.11.2021 už nevykonával žiadne
dokazovanie a vo veci rozhodol.

10. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a contrario, nakoľko v záujme obidvoch

strán sporu bolo, aby ich bezpodielové spoluvlastníctvo bolo vyporiadané.

11. O povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol súd podľa § 2 ods. 1 písm. b/, ods. 3 zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch v znení zmien a doplnkov a položky 6 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov
- prílohy zákona č. 71/1992 Zb.

12. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP, t.j. neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoky, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok „v celom rozsahu zrušil
a zmenil“ tak, že do jej výlučného vlastníctva prikáže 2-izb. byt č. XX na X. posch. byt. domu A. XX

(jeho špecifikácia v bode 2. tohto odôvodnenia) za zostatkovú cenu 20.700 €, garáž s. č. XXXX na
parc. H. XXXX/XXX a pozemok s parc. č. H. XXXX/XXX o výmere XX m2 (špecifikáciu viď v bode
2. odôvodnenia), v zostatkovej cene 4.170,00 €, rohovú kuchynskú linku v zostatkovej cene 200 €,
plynový sporák s elektrickou rúrou Zanusssi v zostatkovej cene 20, €, skrine do spálne v zostatkovej
cene 50 €, práčku zn. Whirlpool v zostatkovej cene 50 €, vstavanú skriňu v obývačke v zostatkovej

cene 20 € a finančné prostriedky na účte žalobkyne vedené VÚB: G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX
v sume 69,69 €. Do výlučného vlastníctva žalovaného navrhla prikázať okrem už súdom prikázaných
vecí (bod 1. odôvodnenia) aj včely 6 rodín v zostatkovej cene 480 €, nábytkovú zostavu do obývacej
izby a konferenčný stolík v zostatkovej hodnote 60 €, rohovú sedaciu súpravu svetlohnedej farby v
zostatkovej hodnote 80 €, finančné prostriedky na účte žalovaného vedené SLSP: G. XXXX XXXX

XXXX XXXX XXXX v sume 343,10 €, finančné prostriedky zo zrušenej vkladnej knižky žalovaného zo
dňa 27.11.2008, ktoré boli pripísané na účet žalovaného SLSP: G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX
(ktorý súdu nepredložil) 3.764,21 €, finančné prostriedky z termínovaného účtu AXA životná poisťovňa
splatný 27.04.2018, ale výpis o zrušení 10.7.2013 v sume 3.319,00 €, finančné prostriedky podľa
výpisu žalovaného, ktoré sa v dedičskom konaní po otcovi nenachádzali v sume 3.760,64 €, finančné

prostriedky, ktoré žalovaný vybral z účtu SLSP: IBAN:G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX sporožíro
Senior, dňa 14.08.2015 a ktoré nevniesol do BSM 3.700,00 €, finančné prostriedky, ktoré žalovaný
zatajil a pripísal na svoj účet SLSP: IBAN:G. XXXX XXXX XXX XXXX XXXX sporožíro Senior, dňa
1.10.2013 a ktoré nevniesol do BSM 3.953,45 €, náklady titulom správy a údržby bytu pre správcu
SBD ako 1/2 spoločných nákladov 3.684,22 €. Navrhla aby odvolací súd uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť jej na vyrovnanie podielov 5.394,46 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, alternatívne aby
vec zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. V podstatnom argumentovala tým, že procesný
postup súdu, ktorým bola zmarená jej účasť na pojednávaní a vyhlásení rozsudku dňa 16.11.2021
zakladá zrušenie rozsudku, pretože na pojednávaní dňa 10.11.2021 oznámila súdu, že dňa 15.11.2021
absolvuje operáciu, a preto navrhla nenariaďovať termín na deň 16.11.2021, ale odročiť pojednávanie

na neskorší termín. Choroba účastníka preukázaná lekársky uznanou práceneschopnosťou je dôležitý
dôvod na odročenie pojednávania. Vytýkala súdu, že nepostupoval v súlade s § 182 a nevyzval strany,
aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k právnej stránke veci, súd bez bližšieho odôvodnenia zamietol
vykonať navrhnuté dôkazy, dokazovanie predčasne ukončil a vyhlásením rozsudku jej znemožnil účinnú
ochranu jej práv. Obšírne popisovala, v čom videla pochybenie súdu (nezákonné prerušenie konania

na podnet žalovaného do skončenia veci sp.zn. 7Ps/11/2017 o jej pozbavení na spôsobilosti na právne
úkony, v ktorej súd rozhodol, že je spôsobilá na právne úkony, nekonanie súdu po tom, čo Krajský súd
v Košiciach zrušil uznesenie o prerušení konania, námietky k zápisnici, ktoré konajúci súd nevyhodnotil,
namietanie nepreukázanej neúčasti žalovaného na pojednávaní, neumožnenie vypovedať ohľadomzveľadenia spoločnej domácnosti, nezohľadnenie jej námietok ohľadom finančných prostriedkov, ktoré
sa nachádzali na účte žalovaného, nezohľadnenie, že sa väčšou mierou pričinila o nadobudnutie
spoločných vecí a o vedenie spoločnej domácnosti, o vynakladaní jej príjmov do spoločnej domácnosti,

nevyhodnotenie ňou predložených dôkazov o finančnej aj nefinančnej výpomoci dcéram o ňou
nasporených finančných prostriedkov z jej mzdy, ktoré boli v ročných intervaloch prevádzané na vkladnú
knižkužalovanéhoaažtakpoužitéprepotrebydomácnostiaďalšie)amalazato,žetýmdošlokpopretiu
rovnosti zbraní a na ňou predkladané dôkazy sa neprihliadalo. Poukázala na to, že súd od počiatku
súdneho konania nemal výhrady k pôvodným znaleckým posudkom na nehnuteľnosti, ktoré znalkyňa

ohliadlatrimesiaceodrozvodu,t.j.15.6.2016–bytu,garáže,dňa23.7.2016–chatky,záhradky.Znalkyňa
v pôvodných znaleckých posudkoch jasne uviedla, že posudky vyhotovuje za účelom vyporiadania
BSM, pričom disponovala aj rozsudkom o rozvode. Doplnené znalecké dokazovanie bolo nariadené
viac ako 3 roky od podania žaloby a predloženia pôvodných znaleckých posudkov vypracovaných
tou istou znalkyňou. Znalkyni vytkla, že nedodržala lehotu na predloženie znaleckých posudkov, čo
podľa odvolateľky, zakladá nepoužiteľnosť a neobjektívnosť v konaní a nie je možné v konaní z

takýchto dôkazov vychádzať. Nie je pravdou, že nepoukazovala na vady doplnku posudku. Pokiaľ
navrhovala žalobkyňa súdu, aby znalec vady odstránil, resp. vyjadril sa k namietaným skutočnostiam,
toto súd doplnením dokazovania nezhojil. Žalobkyňa navrhovala kontrolné znalecké dokazovanie na
preskúmanie správnosti posudkov. Rozsiahlo sa vyjadrovala k doplnkom k znaleckým posudkom, ktoré
namietala. Namietala, že súd prikázal garáž do vlastníctva žalovanému, aj keď tento spoločné auto

predal bez jej súhlasu. Mala za to, že zostatková hodnota auta bola podcenená o 2.000 €. Mala za to,
že pokiaľ by aj ku dňu zániku manželstva vklady na účte alebo vkladnej knižke žalovaného neexistovali,
pokiaľ ich žalovaný preukázateľne ku dňu zániku vybral bez jej súhlasu a vedomia za trvania manželstva
a spotreboval sám pre seba, ide o konanie v rozpore s § 145 ods. 1 OZ a bolo nevyhnutné zistené
finančné prostriedky na účtoch žalovaného zahrnúť do BSM a vysporiadať ich. Poukázala na judikáty NS

SR sp.zn. 20Cdo/49/2011 a 22Cdo/1135/2005. Namietala, že súd oneskorene vyžiadal správy z banky a
v dôsledku archivácie banka požadované výpisy nevedela poskytnúť. Mala za nepochybné, že žalovaný
disponoval účtami, o ktorých nemala vedomosť a dodnes nevysvetlil ako naložil s prostriedkami na nich.
Argumentovala, že prostriedky z účtu sporožíro senior v sume 3.953,45 €, termínovaný účet AXA, ktorý
bol žalovaným predčasne zrušený v r. 2013 vo výške 3.319 € neboli vložené do spoločnej domácnosti.

Aj suma 3.760,64 €, o ktorej žalovaný tvrdil, že ide o zrušenú vkladnú knižku po otcovi tvorí predmet
BSM. Vytkla súdu, že nezohľadnil náklady, ktoré vynaložila na udržanie 2-izb. bytu titulom nákladov
do fondu opráv a poplatkov správcovi a že súd uveril žalovanému, ktorý tvrdil, že mu uhynuli 3 včelie
rodiny, napriek tomu, že žalovaný toto nepreukázal. Skutkový stav bol preto taký, že žalovaný mal 6
rodín včelstva. Poukázala na to, že výplata od firmy Fafrák bola žalovanému vyplácaná na ruku a táto

suma bola súdu deklarovaná ako suma darovaná v hotovosti po jeho rodičoch, o čom žalovaný žiaden
doklad súdu nepredložil. Z osobného dôchodkového listu ďalej vyplýva, že mal 2 pracovné pomery, a
to RIMA MURÁŇ, s.r.o. Šafárikova 114 od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a RIMA-MURÁŇ ROŽŇAVA,
s.r.o., Šafárikova 114, Rožňava od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Ďalej u zamestnávateľa OA Rožňava
ako údržbár na skrátený úväzok od X.X.XXXX do XX.X.XXXX v čase, keď ochorel údržbár školy a DM.

Napriek tomu príjmy do domácnosti nevkladal a priživoval sa na nej. Prispieval na domácnosť jedine 1/2
sumy pre SBD a inkaso, všetky ostatné príjmy používal výhradne pre svoje potreby. Z výpovedí svedkýň
dcér strán sporu a sestry žalovaného vyplynulo, že žalovaný počas trvania manželstva mal príjem, ktorý
nadobudol zo svojho výlučného vlastníctva predajom rodičovského domu vo E.. K tomu je potrebné
uviesť, že táto skutočnosť bola preukázaná už výpisom z účtu žalovaného o prijatí sumy 25.000 € na

jeho účet sporožíro senior a poukázanie po 8.000 € dcéram a zvyšnej sumy 9.000 € poukázaním na
účet, ktorého pohyb ani súdu nezdokumentoval.

13. So skutočnosťami uvedenými v odvolaní žalobkyne žalovaný nesúhlasil a žiadal rozsudok ako vecne
správny potvrdiť a zaviazať žalobkyňu k náhrade trov odvolacieho konania. Žalobkyňa, podľa názoru

odvolateľa,nekonkretizovalaodvolaciedôvodyvymedzenévustanovení§365ods.1písm.a/,d/,g/ah/,
apretonavrholabyodvolacísúdnatietoneprihliadal.Pokiaľidedôvodytýkajúcesanesprávneaneúplne
zisteného skutkového stavu, tieto podľa názoru žalovaného, evidentne pramenia zo subjektívneho
názoružalobkynetýkajúcehosarozsahuzisťovaniaskutkovéhostavu,ktorýjezákladomprerozhodnutie
o žalobe. Súd správne vychádzajúc z ustanovenia § 143 a nasl. OZ určil, čo sa bude dokazovať,

ako bude dokazovanie prebiehať, ktoré skutočnosti bude považovať za preukázané a ktoré dôkazy
vykonaná. Subjektom určujúcim dokazovanie je súd a nie strany sporu, pričom dokazovaním súd
zisťuje skutkový stav, ktorý je základom pre rozhodnutie. Skutkový stav, ktorý nie je základom pre
rozhodnutie súd nezisťuje, preto nie je správne súdu vytýkať, resp. namietať nezákonnosť rozsudkuiba z dôvodu, že súd nezisťoval skutkový stav v rozsahu podľa predstáv strany sporu. Žalobkyňa v
priebehu konania uvádzala skutkové tvrdenia o „zatajených“ účtoch, príjmoch a úsporách žalovaného
pochádzajúcich z obdobia niekoľkých rokov pred zánikom manželstva, pričom sama neuniesla dôkazné

bremeno na podporu týchto tvrdení. Žalobkyňa nedôvodne vytýka súdu nesprávne a neúplné zistenie
skutkového stavu v rozsahu irelevantnom pre rozhodnutie, keďže do masy BSM žiadala opakovane
určiť finančné hotovosti nenachádzajúce sa v BSM ku dňu rozvodu a nepredložila o existencii týchto
prostriedkov žiadne dôkazy. Svoju dôkaznú núdzu zastrela účelovým tvrdením o zatajovaní účtov
a úspor, v podstate fabuláciami s cieľom získať rozsudok, ktorým nadobudne byt, garáž, auto a

hodnotnejšie bytové zariadenie, žalovaný záhradnú chatku a veci zanedbateľnej hodnoty a ešte jej
vyplatí aj 5.964,46 € na vyrovnanie podielov. Závery súdu týkajúce sa všeobecnej ceny nehnuteľností a
vozidla vyplývajú z odborného posúdenia hodnoty nehnuteľností a vozidla znalcom, pričom žalobkyňa
mala možnosť sa ku všetkým znaleckým posudkom vyjadriť, nakoľko tieto boli doručené jej právnej
zástupkyni. Súd námietky žalobkyne nevyhodnotil ako oprávnené, preto nepovažoval za odôvodnené
vyžiadať odborné vyjadrenie inej odborne spôsobilej osoby. Nevyžiadaním iného odborného vyjadrenia,

napr. kontrolného znaleckého posudku, nebolo porušené právo žalobkyne na spravodlivý proces a
súd nezaťažil konanie vadou. Postup súdu, spočívajúci v tom, že súd „v rozpore s návrhom“ prikázal
garáž žalovanému, je v súlade s hmotnoprávnym hľadiskom vyporiadania vyplývajúcim z ustanovenia
§ 150 OZ, podľa ktorého prikázanie konkrétnej časti majetku je vecou úvahy súdu, ktorý nie je viazaný
návrhom na vyporiadanie uvedeným v žalobe. Odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP

podľa žalovaného nebol naplnený. Žalobkyňa mala svojou osobnou účasťou na pojednávaniach a
využitím právneho zastúpenia maximálnu možnosť realizovať svoje procesné práva v celom doterajšom
priebehu sporu. Pojednávanie 16.11.2021 bolo uskutočnené v prítomnosti jej právnej zástupkyne, na
tomto pojednávaní nebolo vykonávané žiadne dokazovanie, pričom bola o termíne pojednávania v
dostatočnom predstihu informovaná a prípadné stanoviská mohla predniesť prostredníctvom na ten účel

splnomocnenej právnej zástupkyne. Mohlo sa teda od žalobkyne spravodlivo žiadať, aby bola na danom
konkrétnom pojednávaní zastúpená právnou zástupkyňou – v súlade s ustanovením § 183 ods. 1 CSP.
Len nevyhovenie žiadosti o odročenie pojednávania za daných konkrétnych okolností nie je nesprávnym
procesným postupom majúcim za následok porušenie práva na spravodlivý proces, súd postupoval v
súlade s procesnými predpismi. Rovnako nie je porušením práva na spravodlivý proces neumožniť na

pojednávaní opakované vyjadrovania sa k tej istej veci, rekapitulácie, výpovede žalobkyne k veciam,
ktoréniesúrozhodujúcimipreposúdenieuplatnenéhonároku(bod13.odvolania).Priebehpojednávania
určuje sudca a má ho viesť tak, aby sa rozhodlo hospodárne a bez prieťahov. Za nepravdivé, označil
žalovaný tvrdenie žalobkyne, že súd nepostupoval pred vyhlásením rozsudku podľa § 182 CSP. Vyššie
uvedený odvolací dôvod predkladá žalobkyňa účelovo v súvislosti s doplnením rozpisu nákladov na

užívanie bytu za obdobie od 8.2015 do 11.2021 ako prílohy k podanému odvolaniu. Žiadal, aby odvolací
súd s poukazom na zásadu koncentrácie konania na tieto dôkazy neprihliadal. Súčasne poukázal na
skutočnosť, že z predložených dokladov nevyplýva dôkaz, že úhrady sa týkajú spoločného majetku strán
sporu, túto skutočnosť poprel. Ide totiž o úhrady za plnenia poskytované, prijaté a spotrebované výlučne
žalobkyňou.

14. Odvolateľka k vyjadreniu uviedla, že formálne vyjadrenie žalovaného nespochybnilo jej procesnú
argumentáciu. Poprela, že by nekonkretizovala ňou uplatnené odvolacie dôvody. Trvala na tom, že
nesprávnym procesným postupom súdu, jej bola zmarená účasť na pojednávaní a vyhlásení rozsudku
16.11.2021.Rovnakotrvalanatom,žesúdbezbližšiehoodôvodneniaodmietolvykonaťňounavrhované

dôkazy, čím jej znemožnil účinnú obranu. Zopakovala skutočnosti uvedené v odvolaní. Pokiaľ ide
o doklady priložené k odvolaniu uviedla, že ide o byt patriaci do BSM, za ktorý od 08/2015 do 11/2021
znášala náklady aj za žalovaného.

15. Žalovaný v replike uviedol, že neúčasť žalobkyne na pojednávaní 16.11.2021 nemožno považovať

za zmarenú. Rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo/204/2009 sa týka iného skutkového stavu, kde dovolateľ
namietal prejednanie veci v neprítomnosti strany sporu a jej právneho zástupcu. Na pojednávaní
16.11.2021 bola žalobkyňa zastúpená právnou zástupkyňou, nebolo vykonané žiadne dokazovanie, ani
predkladané listiny alebo podania, ku ktorým by mala právo sa vyjadriť. Ďalšie rozhodnutie rozsudok
NS SR sp.zn. 5Cdo/107/2019 z 31.3.2021 neobsahuje žiadnu právnu vetu, výrok znie - Dovolanie

zamieta. Z jeho odôvodnenia však vyplývajú právne závery NS SR týkajúce sa nevyhovenia dôkaznému
návrhu strany sporu, s ktorými korešponduje rozhodnutie súdu prvej inštancie v predmetnej právnej
veci a tiež vyjadrenie žalovaného k odvolaniu, v zmysle ktorého nevykonanie všetkých navrhnutých
dôkazov nezakladá vadu konania. Konanie pred súdom prvej inštancie nebolo prerušené pre konanie oobmedzení spôsobilosti žalobkyne, uznesenie o prerušení konania zrušil odvolací súd, preto predmetné
konanie nie je zaťažené vadou. Ohrozenie vážnosti žalobkyne podaním návrhu v inom súdnom konaní
tunajšieho súdu sp.zn. 7Ps/11/2017 nie je a ani nemôže byť vadou konania sp.zn. 9C/84/2016.

16. Žalobkyňa v ďalšom vyjadrení trvala na tom, že jej účasť na pojednávaní dňa 16.11.2021 bola
zmarená, ako aj na nezákonnom prerušení konania o vyporiadaní BSM, čo spôsobilo prieťahy v konaní.
V ostatnom sa pridržiavala svojich argumentov, uvedených v predchádzajúcich podaniach.

17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané
včas (§ 362 CSP) a oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné(§355ods.1CSP),beznariadeniaodvolaciehopojednávaniavzmysleust.§385ods.1CSPa
contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov,
s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 13.4.2023 o 10.55

hod. v pojednávacej miestnosti Krajského súdu v Košiciach č. d. 202/2. poschodie po predchádzajúcom
oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a webovej stránke súdu v súlade
s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.

18. Žalobkyňa v konaní uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP.

19. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP (odvolanie možno odôvodniť len tým, že
neboli splnené procesné podmienky) spočíva v absencii podmienok, za ktorých súd môže konať
a rozhodnúť. Skúmanie splnenia procesných podmienok je úradnou povinnosťou súdu počas celého
priebehu konania. Vadou predpokladanou v cit. ust. trpí konanie najmä v prípade, ak súd prejednal

a rozhodol vec tak, že porušil zásadu ne ultra petitum (okrem prípadov podľa § 216 ods. 2 CSP), ak
prejednaný a rozhodnutý spor nepatrí do právomoci súdu, ak neboli dodržané ustanovenia o vecnej
príslušnosti, osobitnej výlučnej miestnej alebo kauzálnej príslušnosti súdu, v prípadoch chýbajúcej
procesnej subjektivity strany sporu pri jeho začatí, v prípadoch nezastúpenia pred súdom procesne
nespôsobilej osoby, v prípadoch litispendencie a res iudicata.

20. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu
odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým

sa strane sporu znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v súdnom konaní za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza
tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní svoje rozhodnutie, t.j. že dôvody rozhodnutia nespĺňajú
požiadavky kladené ustanovením § 220 ods. 2, 3 CSP.

21. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu,
že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. nesprávne realizovaná manudukčná
povinnosť súdu a pod.).

22. Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP predpokladá, že strana
navrhla dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci
samej a súd ho nevykonal. Je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy
stranami sporu. Nevykoná najmä dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva
nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným

spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Tento odvolací dôvod súvisí s vyhodnotením
potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania. Neúplné zistenie
skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení
bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne
významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže

byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom.

23. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd beriedo úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov strán. Nesprávne skutkové
zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na

závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

24. Na tento odvolací dôvod nadväzuje odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP, podľa ktorého
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Tento odvolací dôvod nie je vnímaný ako reálna

vada rozhodnutia v zmysle chybného procesného postupu súdu pri zisťovaní skutkového stavu. Stav
predpokladaný hypotézou tejto normy nemožno v kontradiktórnom spore ani objektívne dávať za vinu
súdu, ktorý postupoval v intenciách prejednacieho princípu. Zároveň však ide o stav, keď je možné
doteraz zistený skutkový stav (skutkový stav neprávoplatného rozhodnutia) aktivitou strany sporu viac
priblížiť „pravde“, čím sa rozhodnutie vo veci samej môže vo väčšej miere priblížiť ideálu spravodlivého
rozhodnutia. Prípustnosť tohto odvolacieho dôvodu je potrebné vnímať v spojitosti s ust. § 366 písm. d/

CSP, z ktorého vyplýva, že novoty môže odvolateľ použiť v tomto prípade len vtedy, ak ich v konaní pred
súdom prvej inštancie nemohol použiť bez vlastnej viny.

25. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod

právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

26. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, skutkové a právne závery i procesný postup súdu
prvej inštancie v konaní v rozsahu vymedzenom odvolacími námietkami a právnymi argumentmi strán
uvedenými v odvolaní a v písomných vyjadreniach k nemu a z hľadiska uplatnených odvolacích

dôvodov, pričom nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie boli neúplné alebo nesprávne,
nezodpovedali vykonaným dôkazom alebo, že by súd pri svojom rozhodovaní opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, príp. vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo. V konaní
neboli zistené ani žiadne vady v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/ CSP, ktoré by mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie uviedol dostatočné a relevantné dôvody svojho
rozhodnutia,atoposkutkovej,akoajprávnejstránke,jasneavýstižneopísalnespornéskutkovétvrdenia
strán a zistené rozhodujúce skutočnosti, na ktorých svoje rozhodnutie založil, urobil výklad právnych
noriem, ktoré na vec aplikoval a právne závery, ktoré prijal primerane, vnútorne komplexne, logicky a
zrozumiteľne vysvetlil, pri dôslednom posúdení skutkových tvrdení strán a ich právnych argumentov a

správnom skutkovom vyhodnotení vykonaných dôkazov (ich pravdivosti, dôležitosti a hodnovernosti),
pričom neopomenul vyhodnotiť tiež rozpory v tvrdeniach strán a vykonaných dôkazoch a v rozhodnutí
odkázal tiež na ustálenú rozhodovaciu prax v súlade so zákonnými požiadavkami ust. § 220 ods. 2 CSP
a zásadami právnej praxe. Podľa posúdenia odvolacieho súdu preskúmavané rozhodnutie v žiadnom
prípade nemožno považovať za nepreskúmateľné, odchýlne od veci samej ani za extrémne nelogické

so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti.

27. Podľa ust. § 143 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu

povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

28. Podľa ust. § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.

Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný
majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej
sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a
na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziaťtiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. V cit. ust. § 150 OZ sú iba
príkladmo uvedené hľadiská, ku ktorým sa má pri vyporiadaní BSM prihliadnuť; uvedené ustanovenie
svojou všeobecnou formuláciou dáva široké možnosti prihliadnuť podľa okolností konkrétneho prípadu

na najrôznejšie skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť spôsob vyporiadania. Pri výklade tohto ust. súd musí
vychádzať z okolností konkrétneho prípadu tak, aby rozhodnutím, ktorým sa vyporiadava BSM, upravil
v rámci zákonných ustanovení majetkové vzťahy medzi manželmi čo najúčelnejšie.

29. Právny pojem vyporiadanie predstavuje vo svojej podstate usporiadanie majetkových vzťahov medzi

bývalými manželmi k majetku, ktorý tvoril predmet BSM v čase jeho zániku a týka sa celého ich
spoločného majetku, ktorý v deň zániku tvoril predmet majetkového spoločenstva manželov.

30. V konaní o vyporiadanie BSM súd vyporiada tie veci (ten majetok) patriace do tohto spoluvlastníctva,
ktoré strany urobili predmetom konania. Prekročiť ich návrhy môže súd len pokiaľ ide o výšku (cenu)
a to, ako ich vyporiada z kvalitatívneho hľadiska, teda ako veci rozdelí (ktorému z bývalých manželov ich

prikáže), prípadne prikáže jednému z nich s povinnosťou vyplatiť finančnú sumu na vyrovnanie podielov
druhému z bývalých manželov.

31. Pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je rozhodujúca nielen tá skutočnosť,
že určitá vec v čase jeho zániku ako spoločná existovala, ale aj to, v akom stave bola (napr. jej

kvalita, vek, miera opotrebenia). Tento stav je rozhodujúci aj pre ocenenie vecí, pričom však treba
vychádzať z cien zodpovedajúcich, či už podľa všeobecne záväzných cenových predpisov alebo
vývoja cien vecí, cenám platným v čase, keď sa vykonáva vyporiadanie. Podľa platnej judikatúry
(napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/113/2000) pri zisťovaní ceny nehnuteľnosti, ktorá
tvorí predmet BSM, treba vychádzať z jej všeobecnej ceny určenej v závislosti od situácie na trhu

s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase, ku ktorému sa bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
vyporiadava (t.j. v čase rozhodnutia veci). Správne preto postupoval súd prvej inštancie, keď nariadil
v posudzovanej veci vyhotoviť doplnky k znaleckým posudkom, z ktorých záverov, napriek námietkam
(nedôvodným, pozn. odvolacieho súdu) žalobkyne, pri rozhodovaní vychádzal. Pokiaľ ide o námietky
žalobkyne k znalcom ustálenej všeobecnej hodnote motorového vozidla Hyundai i10 ku dňu X.X.XXXX,

odvolací súd uvádza, že samotná žalobkyňa na pojednávaní dňa 19.3.2019 navrhla nariadiť znalecké
dokazovanienazistenievšeobecnejhodnotytohtomotorovéhovozidla.Námietkyžalobkyneprotitomuto
znaleckému posudku vychádzajú len z jej subjektívnych pocitov, že auto bolo podcenené, resp. že
na jeho získaní mala väčšiu zásluhu, čo však vykonaným dokazovaním nebolo preukázané. Odvolací
súd podotýka, že Civilný sporový poriadok už explicitne neobsahuje možnosť preskúmania znaleckého

posudku iným znalcom, tzv. kontrolný znalecký posudok tak, ako bolo upravené v § 127 ods. 2 O.s.p.,
nevylučuje však, aby bol podaný ohľadom posúdenia tých istých skutočností ďalší znalecký posudok.
Súd nemá povinnosť na návrh strany sporu nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie, sám zváži, či je
to potrebné. V posudzovanej veci dospel k záveru, že to nie je potrebné, lebo doplnky k znaleckým
posudkom na nehnuteľnosti a znalecký posudok na motorové vozidlo spĺňajú všetky kritériá a sú

dostatočným a relevantným podkladom pre jeho rozhodnutie. Aj podľa názoru odvolacieho súdu vo
veci súdom nariadené znalecké posudky sú správne, údajné nedostatky žalobkyňou vytýkané (napr.
oneskorené vyhotovenie, vyššia cena ako v pôvodných znaleckých posudkoch na nehnuteľnosti a
ďalšie) nespôsobujú ich nepoužiteľnosť ani nesprávnosť.

32. Konanie o vyporiadanie BSM je konaním o vzťahu, ktorého spôsob vyporiadania je ustanovený
právnym predpisom. Ide teda o konanie, v ktorom súd môže prekročiť návrhy účastníkov (viď bod 30.
odôvodnenia) a prisúdiť niečo iné alebo viac než čoho sa domáhali. Z tohto dôvodu súd nepochybil,
keď garáž súpisné číslo XXXX na parcele č. H. XXXX/XXX (bližšiu špecifikáciu nehnuteľnosti viď bod
1. odôvodnenia) prikázal žalovanému napriek tomu, že tejto nehnuteľnosti sa domáhala žalobkyňa.

Argument žalobkyne, že ona chce garáž zachovať a nechce ju predať na rozdiel od žalovaného, je
v tomto prípade irelevantný. K takémuto rozhodnutiu, teda prikázaniu garáže žalovanému, nepochybne
súd pristúpil z dôvodu, aby podiely oboch strán na spoločnom majetku boli čo najviac vyrovnané
a nevznikala vysoká suma na vyplatenie podielu (v tomto prípade žalobkyňa by musela vyplatiť podiel aj
z tejto nehnuteľnosti žalovanému). Z rovnakých dôvodov súd nebol viazaný ani návrhom žalobkyne na

prikázanie jednotlivých hnuteľných vecí, keď vychádzal z princípu účelnosti a veci, ktoré sa nachádzali
v byte, prikázal žalobkyni. Súd totiž musí zohľadniť aj majetkové pomery strany, ktorá má platiť druhej
strane na vyrovnanie podielov a dbať o to, aby suma na vyrovnanie hodnoty podielov nebola obzvlášť
vysoká a ťaživá pre toho účastníka, ktorý ju má druhému z bývalých manželov uhradiť (podpornenapr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22Cdo/3628/2010). Pokiaľ má súd možnosť rozdeliť
nehnuteľnosti medzi každého z manželov, má usporiadať majetkové pomery medzi účastníkmi tak, aby
minimalizoval finančnú výplatu medzi manželmi. Rozdelenie nehnuteľností i hnuteľných vecí spôsobom

podľa rozhodnutia súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za primerané, účelné a spravodlivé.

33. Podstatou celého procesu vyporiadania je určenie, ktoré veci z BSM, ktorému z bývalých manželov
pripadnú do výlučného vlastníctva, pričom sa vychádza z úvahy o účelnom využití veci. Ak nie je dobre
možné veci, resp. všetky veci, účelne rozdeliť medzi bývalých manželov podľa ich podielov, zákon

pripúšťa možnosť prikázať veci, resp. ich časť do výlučného vlastníctva iba jedného z bývalých manželov
(spoluvlastníkov) s tým, že tomuto manželovi bude uložená povinnosť zaplatiť druhému manželovi
peňažnú sumu na vyrovnanie podielov. Pritom sa vychádza zo zásady obsiahnutej v prvej vete § 150 OZ,
že podiely oboch manželov sú rovnaké, pokiaľ nie sú zistené podmienky pre stanovenie podielov v inom
pomere s prihliadnutím na zásady uvedené v § 150 OZ. Pre úvahu o (ne)rovnosti podielov je významné,
ako sa každý z manželov v priebehu manželstva staral o rodinu (spoločnú domácnosť či uspokojovanie

spoločných potrieb) a ako sa zaslúžil o nadobudnutie či udržanie spoločných vecí. Posudzovanie výšky
podielu manžela podľa toho, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie majetku získaného za trvania
manželstva, sa uplatňuje najmä v tých prípadoch, keď jeden z manželov za trvania manželstva buď
vôbec nepracoval, najmä keď sa vyhýbal práci, počínal si nezodpovedne voči rodine, nestaral sa o jej
potreby, spôsobil škodu, ktorá musela byť za trvania manželstva uhradená, alebo ak sa zistilo, že manžel

sa o nadobudnutie spoločných vecí zaslúžil len v podstatne menšej miere, a pod. Dôkazným bremenom
v procesnej rovine je zaťažený ten z bezpodielových spoluvlastníkov, ktorý tvrdí, že sú dané niektoré
skutočnosti, na ktoré treba pri vyporiadaní vziať zreteľ, majúce ten dôsledok, že v konkrétnej veci sa
neuplatnízásadarovnakýchpodielovbývalýchmanželov.Výnimočnetedaprichádzadoúvahyodklonod
zásady rovnosti podielov, avšak len vtedy, ak ide o také konanie (alebo nečinnosť) jedného z manželov,

ktoré významne ovplyvňuje manželské spolužitie a súčasne sa premieta do hospodárenia so spoločným
majetkom. Z výsledkov vo veci vykonaného dokazovania nevyplývajú žiadne také skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali odkloniť sa od vyporiadania na základe rovnakých podielov oboch strán na BSM.

34. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že v rámci vyporiadania BSM nemožno vykonať vzájomné

vyúčtovanie celého spotrebného spoločenstva manželov, preto pri vyporiadaní sa nemožno domáhať
napr. náhrady nákladov vynaložených na nákup vecí, ktoré slúžia osobnej potrebe iba jedného z
manželov alebo na úhradu jeho bežných povinností, príp. na úhradu povinností, ktoré vyplývajú zo
zákona (napr. plnenie vyživovacej povinnosti voči deťom), vynaložených na potreby rodiny, nákladov
spojených s užívaním alebo udržiavaním spoločného majetku. Podľa judikatúry, ak sú peniaze výlučne

patriace jednému manželovi vynaložené na bežnú spotrebu (napr. na potraviny, dovolenku a pod.),
nemožno za takýto vnos do spoločného hospodárenia požadovať náhradu. Nemožno teda prihliadať na
sumy, ktoré boli za trvania manželstva spotrebované, pokiaľ nešlo o prostriedky vynaložené na osobný
majetok jedného z manželov alebo o prostriedky, s ktorými sa nakladalo v rozpore s ust. § 145 ods. 1
OZ (bez súhlasu oboch manželov).

35. Vyporiadaním sa vlastne usporiadavajú vlastnícke vzťahy medzi bývalými manželmi k veciam, ktoré
boli predmetom bezpodielového spoluvlastníctva v čase zániku manželstva. Žalobkyňa tvrdila v tejto
súvislosti,žeokremhnuteľnýchanehnuteľnýchvecínadobudlipočasmanželstvaajfinančnéprostriedky
na rôznych účtoch, v rôznej výške, ktoré konkretizovala, a s týmito mal bez jej súhlasu počas trvania

manželstva disponovať žalovaný tým spôsobom, že finančné prostriedky počas trvania manželstva
z účtov vybral a použil výlučne na svoje účely. Tvrdila preto, že konal v rozpore s § 145 ods. 1 OZ
a finančné prostriedky na týchto účtoch je potrebné zarátať do BSM a vyporiadať ich.

36. Tak ako vo všetkých ostatných civilných sporových konaniach, aj v konaní o vyporiadanie BSM

je potrebné vždy vychádzať z okolností konkrétneho prípadu a prihliadať na najrôznejšie skutočnosti,
ktoré môžu ovplyvniť spôsob vyporiadania. Súd prvej inštancie uviedol, že tvrdenia žalobkyne, že
žalovaný počas trvania manželstva nakladal s peňažnými prostriedkami patriacimi do bezpodielového
spoluvlastníctva bez jej súhlasu a vedomia, nemal za preukázané, naviac, aj keby boli skutočnosti
uvádzané žalobkyňou pravdivé, vzhľadom na to, že išlo o úkony uskutočnené v rokoch 2008 – 2013,

resp. pred rokom 2008, hľadí sa na ne ako na platné v zmysle § 40a ods. 1 Občianskeho zákonníka,
lebo žalobkyňa sa nedovolala ich relatívnej neplatnosti. Do celkovej masy BSM tak súd nezahrnul sumu
3.078 €, zaplatenú titulom nákladov do fondu opráv a poplatkov správcovi bytového domu za obdobie
od roku 2016 do roku 2020, finančné prostriedky vyčíslené sumou 20.408,84 € a príjmy žalovaného zpracovnéhopomeruzaobdobieodjúla2006dojúla2011vsume11.292,98€,pretoženemalpreukázanú
existencia uvedených súm a vznik nákladov, ktoré mali byť zaplatené do fondu opráv a poplatkov v sume
3.078 € v súvislosti s existenciou spoločného majetku strán sporu, žalobkyňa nepreukázala.

37. Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj
nákladyvynaloženénavecialebospojenésichužívanímaudržiavaním(§144Občianskehozákonníka).
Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je
potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný (§ 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a
nerozdielne(§145ods.2Občianskehozákonníka).Pokiaľtakýtoprávnyúkonvybočujezrámcabežných
vecí, druhý manžel má podľa odseku 1 iba právo dovolať sa neplatnosti právneho úkonu, ku ktorému
nedal súhlas. V zmysle § 40a Občianskeho zákonníka pôjde o neplatnosť relatívnu. Právny úkon bude
neplatný len za predpokladu, že sa druhý z manželov tejto neplatnosti dovolá. Bežné veci týkajúce sa
spoločnej veci môže vybavovať každý z manželov aj bez súhlasu druhého manžela. Odvolací súd sa

preto stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že pokiaľ by aj žalovaný konal v rozpore
s ust. § 145 ods. 1 OZ (ktorá skutočnosť nebola preukázaná), vzhľadom na to, že sa žalobkyňa včas
nedovolala ich relatívnej neplatnosti, treba na úkony pozerať ako na platné, ktoré nie sú v rozpore s
§ 145 ods. 1 OZ. Odvolací súd poukazuje aj na to, že prostriedky tvoriace spoločný majetok môže
každý z manželov vyberať z účtu a používať pre bežnú spotrebu. Preto pri vyporiadaní BSM nemožno

prihliadať k čiastkam, ktoré boli vybrané z účtu alebo vkladnej knižky, na ktorej boli uložené úspory
manželov a boli spotrebované za trvania manželstva, pokiaľ nešlo o prostriedky vynaložené na výlučný
majetok jedného z manželov alebo o prostriedky alebo o prostriedky, s ktorými bolo nakladané v rozpore
s § 145 OZ. V konaní nebolo zistené, aby žalovaný spotreboval prostriedky z BSM na svoj výlučný
majetok alebo konal úmyselne iným nekalým spôsobom na úkor žalobkyne, tak isto nebolo zistené, aby

žalovaný robil úkony vymykajúce sa bežnej správe majetku v BSM. To, či v danej veci ide vzhľadom k
majetkovým pomerom manželov o obvyklú správu, ponecháva zákon na úvahe súdu, ktorý vychádza
z okolností konkrétnej veci. V danom prípade sporové strany podľa žalobkyne na jej popud nehospodárili
spoločne od apríla 2004 (viď č.l. 1063), výdavky za byt platili na polovicu a podľa svedkyne D. E. si
v tom čase rozdelili aj úspory na polovicu, aj všetky ostatné spoločné poplatky platil každý na polovicu.

Nemožno odignorovať túto skutočnosť, t.j. dlhodobé oddelené hospodárenie strán sporu a nakladanie
so svojimi príjmami už v čase pred rokmi 2008 – 2013, o ktorých žalobkyňa tvrdí, že žalovaný počas
trvania manželstva nakladal s peňažnými prostriedkami patriacimi do bezpodielového spoluvlastníctva
bez jej súhlasu a vedomia. Aj keď v právnom slova zmysle oddelené hospodárenie neznamená, že došlo
k zániku, resp. vysporiadaniu BSM, vzhľadom na to, že dlhodobo pred rozvodom manželstva každý

z manželov hospodáril so svojím príjmom, na polovicu platili výdavky za byt a ďalšie spoločné výdavky,
keď nebolo preukázané, že žalovaný úmyselne ukracuje žalobkyňu na spoločnom majetku a prostriedky
z BSM využíva výlučne na vlastné účely a vo svoj prospech, bolo by v rozpore s princípom spravodlivosti
(odhliadnuc od toho, že právne úkony žalovaného z rokov 2008 - 2013 sa konvalidovali v zmysle § 40a
ods. 1 OZ), aby finančné prostriedky požadované žalobkyňou, ktoré v čase zániku BSM neexistovali,

boli zahrnuté do masy BSM.

38. S vyporiadaním vecí, tvoriacich predmet BSM, je potrebné vyporiadať aj spoločné pohľadávky a dlhy
manželov, vzniknuté za trvania manželstva a BSM. Rovnakým spôsobom nemožno však postupovať
ohľadne dlhov, ktoré nevznikli za trvania manželstva, hoci ich úhrada môže súvisieť s úhradou nákladov

vynaložených na udržanie (zachovanie) podstaty nehnuteľnosti ako takej, čím žalobkyňa zdôvodňuje
svoju požiadavku na vyporiadanie úhrady nákladov za bývanie v byte (jeho špecifikácia viď bod 1.
odôvodnenia) za obdobie 2016 – 2020 (č.l. 1064) v sume 3.078 €, o ktorej tvrdí, že ju uhradila zo svojich
výlučných prostriedkov. Tento nárok uplatnený za obdobie po X.X.XXXX s vyporiadaním BSM nesúvisí.
Nejedná sa totiž o „spoločný dlh“, nakoľko tieto náklady, poplatky do fondu opráv bytového domu za

byt č. XX vznikli po zániku manželstva. Rozvedených manželov aj po zániku manželstva vo vzťahu k
tretím osobám nepochybne zaťažuje povinnosť platiť platby spojené s vlastníctvom nehnuteľností. Ide
tak o pasívnu solidaritu (§ 511 OZ). Ak tieto platby poskytuje len jeden z bývalých manželov bez toho,
aby sa tak dohodli, má voči druhému právo, aby mu druhý uhradil to, čo na neho pripadá. Ak jeden
z manželov zaplatí sám celú platbu, spojenú s vlastníctvom k nehnuteľnosti, vzniká mu právo žiadať

od druhého manžela zaplatenie jeho podielu. Keďže tento nárok podlieha premlčaniu podľa § 107 ods.
1 OZ, premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (pozri podporne rozhodnutie NS SR sp.zn. 6Cdo/172/2016,
protiktorémuústavnásťažnosťbolaodmietnutá,viďII.ÚS162/2018).Súdjevcivilnomsporovomkonaníviazanýpetitomžaloby,nemôžehoprekročiťarozhodnúťoinomakožalobouuplatnenomnároku.Vtejto
konkrétnej veci žalobkyňa neuplatnila aj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nežiadala vydať
bezdôvodné obohatenie od žalovaného za obdobie od X.X.XXXX do konca roka 2020 a v súčasnosti

sa javí, že tento jej nárok je za toto obdobie premlčaný. Treba tiež uviesť, že pokiaľ sa žalovaný z bytu
10.7.2015 odsťahoval zo spoločnej domácnosti, nemal povinnosť platiť poplatky za služby spojené
s užívaním bytu, lebo tieto musí hradiť výlučne ten, kto byt užíva a kto tieto služby spotrebúva, teda
v tomto prípade žalobkyňa. Pokiaľ ide o nárok uplatnený z tohto dôvodu do X.X.XXXX, odvolací súd
súhlasí so súdom prvej inštancie, že tento nebol zo strany žalobkyne v priebehu konania žiadnym

spôsobom preukázaný. Až k odvolaniu pripojila sumárnu analýzu platieb za obdobie od 1.7.2015 do
31.12.2021, na ktorú odvolací súd v súlade s ust. § 366 CSP neprihliadol, pretože žalobkyni nič nebránilo
predložiť ho počas konania na súde prvej inštancie.

39. K porušeniu rovností zbraní namietanému žalobkyňou, k nevykonaniu navrhovaných dôkazov,
odvolací súd uvádza, že kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou strán

sporu, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná (porov. § 185 ods. 1
CSP). Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci súdu korigovať návrhy strán na vykonanie
dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie
skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom,
ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Z uvedeného je zároveň zrejmé, že Civilný

sporový poriadok strane konania priznáva právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto procesné
oprávnenie žalobkyňa v danej veci aj využila (nebolo jej odňaté). Z ustálenej rozhodovacej praxe
ÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyzároveňvyplýva,žezásahdozákladnéhoprávanasúdnuochranu
či práva na spravodlivé súdne konanie by v tejto súvislosti bolo možné konštatovať len vtedy, ak by záver
všeobecného súdu o nevykonaní účastníkom navrhovaného dôkazu bol zjavne neodôvodnený, chýbala

by mu predchádzajúca racionálna úvaha konajúceho súdu vychádzajúca z priebehu konania a stavu
dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by nevykonaním navrhnutého dôkazu bol účastník postavený do
podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana v konaní (I. ÚS 350/08). Podľa názoru odvolacieho
súdu o tento prípad v prejednávanej veci nešlo. Dokazovanie, ktoré bolo potrebné pre rozhodnutie
veci súd vykonal, žalobkyňa mala možnosť k nemu sa vyjadriť. Ďalšie dokazovanie navrhované

žalobkyňou (preverovanie účtov, pohybu na účtoch od roku 2008 a ďalšie) presahovali rámec predmetu
konania a neboli pre rozhodnutie ani účelné ani potrebné. Vzhľadom na námietky žalobkyne smerujúce
k nevyváženému procesu dokazovania, odvolací súd odkazuje na ust. § 191 CSP, podľa ktorého dôkazy
hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Podľa ustálenej judikatúry

nesprávne vyhodnotenie dôkazov bez toho, aby z toho plynúce závery boli svojvoľné, či ústavne
neudržateľné, nie je vadou konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP. Odvolací súd považuje za potrebné
v tejto súvislosti poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne

a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je
plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument
účastníka konania (II. ÚS 76/07). Súd v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na všetky námietky
uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu) podstatný význam pre

rozhodnutie o odvolaní (II. ÚS 78/05). Odvolateľka namietala neúplné a nesprávne zistenie skutkového
stavu ako aj že súd nevykonal všetky navrhnuté dôkazy. Odvolací súd uvádza, že nedostatočné
zistenieskutkovéhostavu,nevykonanievšetkýchnavrhovanýchdôkazovalebonesprávnevyhodnotenie
niektoréhodôkazuniejevrozhodovacejpraxivyššieho(dovolacieho)súdupovažovanézavadukonania
v zmysle § 420 písm. f/ CSP. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ

sa s právnym názorom súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo
arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06). Z práva na spravodlivý súdny proces pre
procesnú stranu nevyplýva jeho právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi
a predstavami, preberal a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov,
rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia

ním navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov (viď napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS
50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).40. Žalobkyňa namieta, že k porušeniu jej práva na spravodlivý súdny proces došlo tým, že o vyporiadaní
BSM rozhodol súd prvej inštancie v jej neprítomnosti, aj keď žiadala o odročenie pojednávania pre
práceneschopnosť.

41. Obsahom základného práva na verejné prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania a aby
sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky)
nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek jeho žiadosti na odročenie pojednávania. Posúdenie
opodstatnenosti „dôležitého dôvodu“ a zároveň, že od nej „nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na

pojednávaní nechala zastúpiť“ (§ 183 ods. 1 CSP) v každom konkrétnom prípade patrí výlučne do
právomoci konajúceho súdu.

42. Odvolací súd poukazuje na to, že právo na spravodlivý súdny proces sa týka konania súdov
chápaného ako celok (toto právo je „výsledkové“). V súvislosti s tým pripomína záver najvyššieho
súdu vyjadrený už v judikáte R 13/1993, v zmysle ktorého „podmienka prípustnosti dovolania podľa

§ 237 písm. f/ O.s.p. nie je splnená v prípade, že sa účastníkovi odňala možnosť konať pred súdom
pre časť konania do takej miery, že účastník následne mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok konania
napr. tým, že mohol podať proti rozsudku, ktorý mu bol riadne doručený, odvolanie“. Tento záver je
podľa judikatúry najvyššieho súdu plne opodstatnený aj po 1. júli 2016 vo vzťahu k ustanoveniu § 420
písm. f/ CSP. V danom prípade vo svojom riadnom opravnom prostriedku žalobkyňa využila možnosť

uplatniť svoj vplyv na konanie, a to odvolaním sa nielen k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia,
ale aj k tvrdeným procesným vadám. V nadväznosti na uvedené odvolací súd tiež konštatuje, že
obsah odvolacích námietok uvádzaných žalobkyňou v odvolaní je totožný s jej námietkami pred súdom
prvej inštancie, pričom s týmito sa dostatočne v dôvodoch svojho rozhodnutia vysporiadal už tento
súd. Odhliadnuc od uvedeného, odvolací súd považuje na tomto mieste za potrebné zdôrazniť, že

nebol kumulatívne naplnený druhý zo zákonných predpokladov na odročenie pojednávania podľa §
183 ods. 1 CSP, podľa ktorého okrem ospravedlnenia sporovej strany z neúčasti na pojednávaní
zo závažného dôvodu, tu musí byť predpoklad, že „...zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať,
aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť“. V danom prípade je zjavné, že od žalobkyne bolo možné
spravodlivo žiadať, aby sa na predmetnom pojednávaní dala zastúpiť, ba čo viac, ona aj zastúpená bola,

a to kvalifikovanou advokátkou (túto na zastupovanie v celom rozsahu splnomocnila dňa 12.12.2016),
ktorá žalobkyňu riadne zastupovala aj na pojednávaní dňa 16.11.2021, na ktorom sa už nevykonávalo
žiadne dokazovanie a bol vyhlásený rozsudok vo veci. Procesné práva žalobkyne ako sporovej strany
v konaní tak neboli žiadnym spôsobom porušené, keď sa navyše žalobkyňa mohla - vychádzajúc zo
zásady sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 CSP - k veci vyjadriť kedykoľvek pred meritórnym

rozhodnutím (porov. I. ÚS 245/2018 z 18. júla 2018), čo aj využila.

43. K námietke žalobkyne, že súd nepostupoval v súlade s § 182 CSP a nevyzval strany, aby zhrnuli
svoje návrhy a vyjadrili sa k právnej stránke veci odvolací súd uvádza, že pri posudzovaní nesprávneho
procesného postupu, ktorý spočíva v tom, že strane sporu bolo znemožnené uskutočňovať jej patriace

procesné práva, je nevyhnutné posudzovať samotnú intenzitu zásahu do práva na spravodlivý proces
a jednotlivé konkrétne porušenia procesných práv je potrebné hodnotiť v kontexte celého súdneho
konania,vkontextedopadunaďalšieprocesnépostupysúduamožnostisamotnejstranynamietaťalebo
zvrátiťnesprávnypostupsúdu.Ikeďbysúdnepostupovalsprávne,alevdôsledkutakéhotonesprávneho
postupu nedošlo k takej intenzite zásahu, že ho nemožno hodnotiť ako porušenie práva na spravodlivý

proces, nie je na mieste, aby došlo k naplneniu predpokladov pre tento dôvod zmätočnosti. Vychádzajúc
z obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ súd na poslednom pojednávaní výslovne
nevyzval strany v zmysle § 182 CSP, práva patriace žalobkyni neboli porušené tak závažným spôsobom,
žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces,tedavytýkanépochybeniesúdunemalotakúintenzitu,
ktorá by viedla k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Žalobkyni v priebehu

konania nebolo uprené právo aby viackrát zhrnula svoje návrhy a vyjadrila sa k právnej stránke veci
- v konečnom dôsledku, opäť vychádzajúc z obsahu spisu, toto právo aj využila a viackrát v priebehu
konania podávala pomerne obšírne návrhy (v niektorých prípadoch aj mimo merita veci) a vyjadrovala
sa aj k právnej stránke veci. Túto možnosť využívala v písomnej forme a aj na pojednávaniach.

44. K ďalším námietkam uvedeným v odvolaní odvolací súd uvádza, že tieto žalobkyňa uvádzala aj
počas konania na súde prvej inštancie. So spôsobom ako sa nimi tento vysporiadal odvolací súd
súhlasí a v podrobnostiach na ne odkazuje. Pokiaľ súd prvej inštancie alebo aj odvolací súd nereaguje
na niektoré argumenty žalobkyne, odvolací súd poukazuje na to, že žalobkyňou navrhovaný rozsahzisťovania skutkového stavu široko presahuje zákonný rámec potrebný pre vyporiadanie BSM. Súd
sa správne zameral na zistenie skutkového stavu v rozsahu, aký bol potrebný pre jeho rozhodnutie
a nevykonal dokazovanie navrhované žalobkyňou, ktoré neslúžilo a neviedlo k rozhodnutiu veci.

45. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne, odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v podrobnostiach
odkazuje a rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

46. Odvolací súd zdôrazňuje, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola právna úprava
obsiahnutá v ust. § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp.zn. IV. ÚS 350/2009 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo/170/2005,
v intenciách ktorých pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd
v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými
sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu tvoria

jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a preto postačuje len odkázať cez § 387 ods.
2 CSP na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku.

47. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP. Žalovaný bol
v odvolacom konaní úspešný, preto mu odvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania.

48. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej

inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia lenv rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacomalebodovolacomsúde(§427ods.1,2CSP).Vdovolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§
435 CSP).