Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by JUDr. Eva Bieliková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 16C/17/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120407098
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bieliková
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2022:6120407098.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou v sporovej veci žalobcu: T.. A. M.,
G.. XX.XX.XXXX, K. W.Ö. XXXX/XX, K., zastúpený Fridrich Lawyers, s. r. o., advokátska kancelária,
so sídlom Dunajská 6, Bratislava, proti žalovanej: V. U., G.. XX.XX.XXXX, K. E. XXX/XX, K., zastúpená
JUDr. Martinom Trnovcom, advokátom, s miestom výkonu advokácie Kríkova 6, Bratislava, o zaplatenie
39.252,90 eur, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica, postúpenou tunajšiemu súdu dňa
23.02.2021, zmenenou uznesením zo dňa 21.01.2022, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 39.252,90 eur titulom nesplatených úrokov z poskytnutej
pôžička, ako aj náhrady trov konania.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že požičal žalovanej sumu 6.000,- eur dňa 20.8.2012 podľa
Zmluvy o pôžičke zo dňa 20.8.2012 a notárskej zápisnice spísanej dňa 20.8.2012 notárom JUDr.
Danielou Šikutovou, so sídlom Bratislava, Panenská 6 č.k. G., G. XXXXX/XXXX, G. XXXXX/XXXX, v
ktorej žalovaná uznala svoj dlh zo Zmluvy o pôžičke a súhlasila s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.
V Zmluve o pôžičke bol dojednaný úrok vo výške 26 % p.a., bolo tiež dojednané, že „ Nesplatené úroky
sa stávajú súčasťou istiny k 31.12. kalendárneho roka, v ktorom vznikli.“. Na základe tejto dohody vždy k
31.12. kalendárneho roka boli úroky pripočítané k istine ako civilné plody peňazí (fructus civiles). V tomto
konaní si žalobca uplatňuje voči žalovanému nárok na zaplatenie istiny zvýšenej o civilné plody peňazí
vo výške 24.724,68 eur (po znížení o sumu 6.000,- eur vymoženú súdnym exekútorom od žalovaného
dňa15.11.2018).Uplatnenýnároknazostatokistinybolvypočítanýnasledovnýmspôsobom:Momentom
poskytnutia pôžičky dňa 20.8.2012 bola výška istiny 6.000,- eur.
K 31.12.2012 boli k istine pripočítané úroky 26% ročne zo sumy 6.000,- eur za obdobie od 18.9.2012
do 31.12.2012, čo je 105 dní, vo výške 448,77 eur teda výška istiny ku koncu dňa 31.12.2012 bola
6.448,77 eur.
K 31.12.2013 boli k istine pripočítané úroky 26% ročne zo sumy 6.448,77 eur za obdobie od 31.12.2012
do 31.12.2013, čo je 365 dní, vo výške 1.676,68 eur teda výška istiny ku koncu dňa 31.12.2013 bola
8.125,45 eur.
K 31.12.2014 boli k istine pripočítané úroky 26% ročne zo sumy 8.125,45 eur za obdobie od 31.12.2013
do 31.12.2014, čo je 365 dní, vo výške 2.112,62 eur teda výška istiny ku koncu dňa 31.12.2014 bola
10.238,07 eur.K 31.12.2015 boli k istine pripočítané úroky 26% ročne zo sumy 10.238,07 eur za obdobie od 31.12.2014
do 31.12.2015, čo je 365 dní, vo výške 2.661,90 eur teda výška istiny ku koncu dňa 31.12.2015 bola
12.899,96 eur.
K 31.12.2016 boli k istine pripočítané úroky 26% ročne zo sumy 12.899,96 eur za obdobie od 31.12.2015
do 31.12.2016, čo je 366 dní, vo výške 3.363,18 eur teda výška istiny ku koncu dňa 31.12.2016 bola
16.263,14 eur.
K 31.12.2017 boli k istine pripočítané úroky 26% ročne zo sumy 16.263,14 eur za obdobie od 31.12.2016
do 31.12.2017, čo je 365 dní, vo výške 4.228,42 eur teda výška istiny ku koncu dňa 31.12.2017 bola
20.491,56 eur.
K 15.11.2018 bola od istiny odpočítaná splátka istiny zo dňa 15.11.2018 vo výške 6.000,- eur.
K 31.12.2018 boli k istine pripočítané úroky 26% ročne zo sumy 20.491,56 eur za obdobie od 31.12.2017
do 15.11.2018, čo je 319 dní, vo výške 4.656,36 eur a boli k istine pripočítané úroky 26% ročne zo sumy
14.491,56 eur za obdobie od 15.11.2018 do 31.12.2018, čo je 46 dní, vo výške 474,84 eur, teda výška
istiny ku koncu dňa 31.12.2018 bola 19.622,76 eur.
K 31.12.2019 boli k istine pripočítané úroky 26% ročne zo sumy 19.622,76 eur za obdobie od 31.12.2018
do 31.12.2019, čo je 365 dní, vo výške 5101,92 eur teda výška istiny ku koncu dňa 31.12.2019 bola
24.724,68 eur. Žalovaná dodnes nezaplatila žalobcovi žiadnu časť istiny uplatnenej v tomto konaní.
3. Na podklade skutkových tvrdení žalobcu a predložených dôkazov vydal Okresný súd Banská Bystrica
dňa 07.12.2020 pod sp. zn. 21Up/1946/2020 platobný rozkaz , ktorým zaviazal žalovanú na úhradu
vymáhanej istiny, ako aj na náhradu trov konania.
4. Dňa 11.01.2021 bol Okresnému súdu Banská Bystrica doručený odpor voči platobnému rozkazu
v ktorom žalovaná uviedla, že žalobca si v Zmluve o pôžičke zo dňa 20.08.2012 uzatvorenej podľa
občianskehozákonníkastanovilúrokzomeškaniana26%zistinyp.a.%.Žalovanátakýtoúrokpovažuje
za úžernícky, nakoľko výšku úrokov právne predpisy SR neupravujú a nejedná sa o spotrebiteľskú
zmluvu. Výška úrokov by nemala byť v hrubom nepomere s poskytnutými vecami. V občianskoprávnych
vzťahoch nie je možné dohodnúť sa na vyššom úroku z omeškania ako je zákonný. Žalobca podal
dňa 08.11.2018 návrh na vykonanie exekúcie na sumu istiny zo zmluvy o pôžičke zo dňa 20.08.2012
a suma istiny bola 6.000.-eur s príslušenstvom. Dňa 15.11.2018 došlo k zaplateniu dlžnej sumy a
ukončeniu exekučného konania. V občianskoprávnych vzťahoch sa výška sadzby úrokov z omeškania
nedá zmluvne dojednať, resp. zmluvné strany sa nemôžu dohodnúť na vyššej než zákonom stanovenej
výške. Nárok na úroky z omeškania v zákonnej výške vzniká pri omeškaní. Samozrejme, oprávnená
strana (veriteľ) môže úroky z omeškania požadovať aj v nižšej než zákonnej výške. Samotné konanie
žalobcu je od prvej chvíle vypočítavé a aj preto podal návrh na upomínacie konanie na opakované
zaplatenie istiny až 23.10.2020, čo je 2958 dní odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Je potrebné tiež zdôrazniť, že základ nároku v tomto upomínacom konaní je nazvaný „istinou“ avšak
v danom konaní sa nejedná o istinu, ale o úrok z omeškania. Istina je pevne daná v zmluve zo dňa
20.08.2012 a je vo výške 6.000,-eur . So žalobcom má žalovaná ohľadne zmluvy o pôžičke zo dňa
20.08.2012 už štvrtý súdny spor. Spolu s istinou, ktorú žalovaná už v roku 2018 žalobcovi uhradila
mu vrátate zmluvnej pokuty uhradila dokopy 14.000,-eur, čo predstavuje 233 % z pôvodného dlhu z
20.08.2012. Žalobca od žalovanej dokopy požaduje vo všetkých konaniach sumu 48.895,92 eur, čo
predstavuje 814 % z pôvodného dlhu 6.000.- eur, ktorý mal byť podľa zmluvy bezúročný Žalobca de
facto požaduje úrok vo výške 101,75 % ročne z celkovej sumy istiny z 20.08.2012.
5. Žalobca po doručení odporu žalovanej navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom na
prejednanie veci, teda na Okresnom súde Bratislava II. Žalobca vo svojom vyjadrení sa k odporu
žalovanej uviedol, že popiera pravdivosť a správnosť všetkých tvrdení žalovanej, uvedených v odpore
voči platobnému rozkazu. Žalobca zdôrazňuje, že si v tomto konaní uplatňuje pohľadávku voči žalovanej
titulom istiny zvýšenej o civilné plody peňazí - o úroky v zmysle platného dojednania v čl. 5 Zmluvy
o pôžičke zo dňa 20.08.2012: „..., úroky, ktoré vznikli po splatnosti pôžičky sú splatné ku dňu 31.12.
kalendárneho roka, v ktorom vznikli. Nesplatené úroky sa stávajú súčasťou istiny k 31.12. kalendárneho
roka, v ktorom vznikli. ...“. Nejedná sa o úroky z úrokov, nejedná sa o úroky z omeškania z úrokov, ako
to zmätočne tvrdí žalovaná. Žalobca poukazuje na prejav vôle žalovanej vyhnúť sa súdnemu sporu,
pokiaľ ide o rozhodnutie o záväzku žalovanej voči žalobcovi v Notárskej zápisnici, žalovaná vyhlásila, že
uznáva dlh a že výslovne súhlasí s tým, že v prípade nesplnenia dlhu sa stane táto notárska zápisnica
vykonateľným exekučným titulom podľa § 41 zákona č. 233/1995 Z.z., to je, že súhlasí s exekúciou
vedenou v zmysle Exekučného poriadku na základe tejto notárskej zápisnice ako exekučného titulu svykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice ako exekučného titulu, pričom Notárska zápisnica obsahuje
aj záväzok na zaplatenie zvýšenej istiny o civilné plody peňazí uplatňované v tomto konaní. Žalovaná
týmto prejavom vôle uznala za nesporný nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní.
6. Žalovaná vo svojej duplike doručenej súdu dňa 27.05.2021 uviedla, že v tomto konkrétnom súdnom
spore má žalovaná za to, že § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka treba vždy vykladať vo väzbe
na §121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý jednoznačne definuje, že úroky a úroky z omeškania
sú príslušenstvom pohľadávky. Taký výklad a aplikácia právnej normy, ktorá by viedla k záveru, že
úrok alebo úrok z omeškania by sa stával istinou, by bol v priamom rozpore s uvedenými právnymi
normami. Právna teória a právna prax preto dospeli k jednoznačnému záveru a teda, že možno priznať
úroky a úroky z omeškania do pohľadávky odôvodnený iba právnou úpravou §517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, by totiž viedol k absurdnému záveru, že takto priznané príslušenstvo z istiny, už nie je
príslušenstvom z pohľadávky, ale novovzniknutou samostatnou pohľadávkou. Zmluva o úvere, bola
vopred napísaná, bez možnosti niečo meniť a žalobca podmienil výplatu peňazí aj podpísaním notárskej
zápisnice a tak žalovaná nemala na výber. Je nutné, ale uviesť , že hneď v prvom bode žalobca zavádza
súd, pretože žalovaná ako spoludlžník podpísala zmluvu, kde istina bola 6.000,- eur a nie 48.895,92
eur. Žalobca si „plody peňazí“ inak nazývané aj „úroky“ pripočítaval každoročne k istine a následne celú
takto zrátanú sumu znovu úročil 26 % ročne, takže nárast je priam astronomický a tak ako žalovaná
uviedla v odpore, by takzvaná žalovaná istina predstavovala sumu 39.252,89 eur a to ešte k danej sume
treba prirátať úroky z omeškania, ktoré si žalobca tiež uplatňuje na OS BA II vo výške 4.671,91 eur. V
prejednávanejvecijepotrebnékonštatovaťajrelatívnuneplatnosťzmluvyoúverezodňa20.08.2012.Je
potrebné posúdiť, či z objektívneho hľadiska je úverová zmluva z dôvodu neplatnosti jednotlivých klauzúl
platná ako celok. Žalovaná má za to, že jednotlivé klauzuly sú absolútne neplatné, pretože existuje
rozpor s dobrými mravmi. Spôsob vrátenia úveru, zmluvná pokuta, úrok z omeškania. Konanie v rozpore
s dobrými mravmi pre účely tohto zákona je konanie v rozpore so vžitými tradíciami, ktoré vykazuje
zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji, služby alebo môže
privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä
omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnováhu zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom právnych zástupcov strán sporu, obsahom listinných
dôkazov tvoriacich obsah spisu a zistil tento skutkový stav:
8.Žalobcaakoveriteľsožalovanouakodlžníčkouv1.radeuzavreldňa20.08.2012Zmluvuopôžičke,na
základe ktorej žalobca poskytol žalovanej pôžičku v sume 6.000,- eur. Žalovaná sa zaviazala požičanú
sumu spolu s príslušenstvom podľa čl. 4 a čl. 5 predmetnej zmluvy vrátiť do 17.09.2012. V čl. 4
predmetnej zmluvy sa strany dohodli, že pôžička bude bezúročná do 17.09.2012 a od 18.09.2012 bude
pôžička úročená úrokovou sadzbou 26 % p.a. V č.l. 5 predmetnej zmluvy bolo okrem iného uvedené, že
nesplatené úroky sa stávajú súčasťou istiny k 31.12. kalendárneho roka v ktorom vznikli.
9. Žalovaná v Notárskej zápisnici spísanej dňa 20.08.2012 notárom JUDr. Danielou Šikutovou, so sídlom
v Bratislave, č. k. N 895/2012, Nz 29725/2012, NCRIs 30370/2012 vyhlásila, že dlh vo výške 6.000,-
eur s príslušenstvom uznáva, čo do výšky a dôvodu a dlh sa zaväzuje splatiť najneskôr do 17.09.2012.
V notárskej zápisnici bolo ďalej uvedené, že úroky, ktoré vznikli po splatnosti pôžičky sú splatné ku
dňa 31.12. kalendárneho roka, v ktorom vznikli a nesplatené úroky sa stávajú súčasťou istiny k 31.12
kalendárneho roka, v ktorom vznikli.
10. Z výdavkového pokladničného dokladu vyplýva, že žalobca vyplatil žalovanej dňa 20.08.2012 sumu
6.000,- eur titulom pôžičky.
11. Upovedomením o začatí exekúcie zo dňa 08.11.2018, č 393EX/273/18 súdny exekútor Mgr. Miroslav
Lupták upovedomil žalovanú, že dňa 08.11.2018 bolo začaté exekučné konanie oprávneného T.. A. M.
na podklade exekučného titulu notárskej zápisnice č. k. G. XXX/XXXX, G. XXXXX/XXXX, G. XXXXX/
XXXX. Predmetom exekučného konania bola pohľadávka vo výške 6.000,- eur s príslušenstvom.
12. Upovedomením o ukončení exekúcie zo dňa 15.11.2018, č 393EX/273/18 súdny exekútor Mgr.
Miroslav Lupták upovedomil žalobcu, že exekučné konanie sa skončilo vymožením celkovej pohľadávky.
Výška vymoženej pohľadávky bola v celkovej výške 6.797,10 eur.13. Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 31C/5/2019 medzi totožnými stranami sporu
vydal dňa 29.01.2021 uznesenie č. k. 31C/5/2019-119, ktorým schválil súdny zmier strán sporu, podľa
ktorého sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 8.000,- eur a to v 13 mesačných splátkach.
14. Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/43/2020 medzi totožnými stranami sporu,
v ktorom sa žalobca domáhal voči žalovanej úroku z omeškania z kapitalizovaných úrokov, vydal dňa
09.12.2021 rozsudok č. k. 8C/43/2020-174, ktorým žalobe žalobcu vyhovel v časti o zaplatenie sumy
911,91 eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
15. Z prednesu žalobcu a jeho právneho zástupcu na pojednávaní vyplynulo, že žalobca trvá na petite,
ktorý navrhol zmeniť podaním zo dňa 11.01.2022. Žalobca je toho názoru, že tak, ako boli dohodnuté
úroky v notárskej zápisnici, tak by mali byť priznané. V zmysle notárskej zápisnice úroky prirastajú k
istine ako civilné plody pôžičky. Uvedené je podľa žalobcu zrejmé tak z notárskej zápisnice, ako aj z
čl. 5 Zmluvy o pôžičke zo dňa 20.8.2012 v ktorom žalovaná výslovne uznala toto dojednanie. Žalobca
nesúhlasí s tvrdením žalovanej, že dojednané úroky po splatnosti pôžičky treba považovať za úroky z
omeškania.
16. Z prednesu právneho zástupcu žalovanej na pojednávaní vyplynulo, že podľa žalovanej existuje
prekážka rozsúdenej veci, kde žalobca už raz žaloval sumu 24.724,68 eur a to na Okresnom súde
Banská Bystrica. Medzi žalobcom a žalovanou prebiehajú viaceré súdne konania týkajúce sa Zmluvy o
pôžičke zo dňa 20.8.2012. Žalobca vystupuje v 17-tich veciach, v ktorých sa z rovnakého titulu domáha
plnenia z poskytovaných krátkodobých pôžičiek.
17. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.
18. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
19. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
20. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen
podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie
je v rozpore s jazykovým prejavom
21. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
22. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.
23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
24. V danom prípade sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania z istiny, ku ktorej bol pripočítaný úrok vo výške 26 % ročne.
Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že
žaloba je nedôvodná. V danom prípade bolo vykonaným dokazovaním, nepochybne preukázané a ani
medzi stranami konania nebolo sporné, že žalobca ako veriteľ so žalovanou ako dlžníčkou v 1. rade
uzavreli dňa 20.08.2012 Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej pôžičku v
sume 6.000,- eur, ktorú sa žalovaná zaviazala vrátiť do 17.09.2012. V konaní taktiež nebolo sporné
a ani sama žalovaná nespochybňovala, že sa so splatením pôžičky dostala do omeškania, pričom
pohľadávka žalobcu vo výške 6.000,- eur bola vymožená až v exekučnom konaní, čo nesporne vyplýva
z upovedomenia o ukončení exekúcie zo dňa 15.11.2018.25. Medzi stranami bola sporná najmä skutočnosť, či žalobcom uplatnený úrok vo výške 26 % ročne
je úrokom zmluvným alebo sa jedná o sankčný úrok, teda úrok z omeškania. Zmluvný úrok je odmena
veriteľa za to, že poskytol finančné prostriedky dlžníkovi. Veriteľovi, ktorý poskytne dlžníkovi úver, popri
nároku na vrátenie poskytnutej sumy úveru vzniká aj právo na zmluvné úroky, teda na akúsi odmenu za
to, že svoje finančné zdroje poskytol inému, za podmienok a vo výške, ktoré si dohodnú v zmluve. Oproti
zmluvným úrokom má úrok z omeškania povahu sankcie (sankčné úroky) za omeškanie dlžníka so
splnením záväzku (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Súd mal z čl. 4 Zmluvy o pôžičke jednoznačne
za preukázané, že pôžička bude do lehoty splatnosti teda do 17.09.2012 bezúročná a od 18.09.2012
bude pôžička úročená úrokovou sadzbou 26 % p.a. Vzhľadom na takto koncipované znenie predmetnej
zmluvy sa súd v celom rozsahu stotožnil s právnou argumentáciu žalovanej, podľa ktorej sa jedná o
úrok sankčný a nie o úrok zmluvný. Z textácie tohto zmluvného ustanovenia je jednoznačne zrejmé, že
zmluva bola počas celej doby splatnosti uzavretá ako bezúročná. Ak je teda vôľou oboch zmluvných
strán uzavrieť určitú zmluva ako bezúročnú, nemôže sa následne veriteľ, ktorý takúto zmluvu slobodne a
vážne uzavrel domáhať od dlžníka aj zaplatenia zmluvných úrokov, ktoré mu podľa zmluvy neprináležia.
Jazykovým, ale aj logickým výkladom súd dospel k názoru, že ak obe zmluvné strany vyjadria vôľu, aby
bola inak bezúročná pôžička úročená, ale až po dátume jej splatnosti, jedná sa bezpochýb o dohodu
ohľadomúrokuzomeškania.Keďžetakýtoúroknastúpiažvprípade,aksidlžníknesplnísvojupovinnosť
vrátiť dlh riade a včas, treba ho považovať za úrok sankčný, teda za úrok z omeškania v zmysle § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka.
26. V tejto súvislosti potom súd uvádza, že právna úprava zmluvy o pôžičke ako občiansko-záväzkového
vzťahu nevylučuje, aby si zmluvné strany dojednali úroky z omeškania pre prípad omeškania s plnením
peňažného dlhu. Účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť
dohodou odchylne od zákona, ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno
odchýliť (§ 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Súdna prax je jednotná v tom, že z povahy ustanovenia §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vyplýva, že
kogentne je stanovená horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je prípustné. Dohoda
o úrokoch z omeškania, ktorých výška prekračuje hornú hranicu stanovenú zákonom je v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18.
8. 2010, sp. zn. 4 M Cdo 8/2010).
27. Nakoľko sa žalobca v predmetnom konaní domáhal zaplatenia kapitalizovaného zmluvného úroku
a nie úroku z omeškania, súd nemal inú možnosť ako žalobu žalobca zamietnuť v celom rozsahu. Súd
však poukazuje na fakt, že aj v prípade, ak by si žalobca v konaní uplatňoval len úrok z omeškania od
18.09.2012 do zaplatenia dlžnej istiny, teda do 15.11.2018, ani v tomto prípade by žaloba žalobcu nebola
dôvodná. Súd v prvom rade poukazuje na fakt, že úrok z omeškania od 20.02.2017 do 15.11.2018 bol
žalobcovi priznaný už v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/43/2020. Pokiaľ ide o úrok z omeškania od
doby splatnosti pôžičky t. j. od 18.09.2012 súd zastáva názor, že priznanie takéhoto úroku by bolo v
hrubom rozpore z dobrými mravmi.
28. Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských,
kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávaným i vzťahmi
medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia a ktorý v historickom vývoji osvedčil
istú nemennosť, vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou
spoločnosti a majú povahu základných noriem.
29. Súd mal v konaní za preukázané, že žalobca poskytol žalovanej bezúročnú pôžičku v sume 6.000,-
eur. Súčasťou zmluvy bola aj dojednanie, ktoré súd vyhodnotil ako sankčný úrok vo výške 26 % ročne,
rovnako bola súčasťou zmluvy aj zmluvná pokuta vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy. Žalovaná už
žalobcovi na podklade predmetnej pôžičky uhradila celú istinu 6.000,- eur, ktorú žalobca vymohol v
rámci exekučného konania voči žalovanej, ďalej žalobca uzavrel so žalovanou v konaní vedenom na
Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 31C/5/2019 súdny zmier na základe ktorého sa žalovaná
zaviazala zaplatiť žalobcovi sumu 8.000,- eur, žalobca bol taktiež čiastočne úspešný v konaní vedenom
naOkresnomsúdeBratislavaIIpodsp.zn.8C/43/2020vktoromsúdzaviazalžalovanúzaplatiťžalobcovi
sumu 911,91 eur. Žalovaná teda už žalobcovi titulom predmetnej bezúročnej pôžičky vo výške 6.000,-
eur k dnešnému dňu uhradila sumu 14.911,91, čo predstavuje cca 250 % pôvodne dlžnej sumy. Vo
svetle týchto skutočností súd vyhodnotil, že priznanie ďalšieho príslušenstva žalobcovi zo zmluvnej istiny
6.000,- eur by bolo v zrejmom rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.30. Záverom súd uvádza, že v zmysle ustálenej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu) pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do
všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a
jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je
plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).
31. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
33. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého, súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mala žalovaná v konaní
plný úspech, súd priznal žalovanej náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi.
34. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p.
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciumožnovykonaťnanávrhtoho,ktojeoprávnenýpožadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulu
preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 Exekučného
poriadku).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.