Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, December 20, 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 32C/6/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117218628
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Berežná

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8117218628.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Zuzanou Berežnou v spore žalobkyne: X. Q., C.. X.X.XXXX, S. O.

XX, XXX XX M., právne zastúpená: JUDr. Juraj Ferenčík, PhD., advokát, so sídlom Krivá 23, 040 01
Košice, IČO: 42 319 536, proti žalovanému: Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov, so
sídlom Hollého 14, 080 01 Prešov, IČO: 00 610 577, právne zastúpený: Advokátska kancelária GOGA a
spol. s r.o., so sídlom Kupeckého 4, 040 01 Košice, IČO: 36 863 947, o náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba žalobkyne sa z a m i e t a.

II. Nárok na náhradu trov konania sa stranám n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému náhrady nemajetkovej ujmy vo výške

50 000 eur. V podanej žalobe tvrdila, že žalovaný zavinil smrť jej matky K. R., čím závažne zasiahol
do jej súkromného života. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označila oznámenie o výsledku
prešetrenia podnetu, výsluch žalobkyne, odpoveď na výzvu zo dňa 6.7.2017. Žalobkyňa zároveň
požiadala o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov z dôvodu, že je nezamestnaná.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Tvrdil, že pacientke poskytol všetku
potrebnú zdravotnú starostlivosť a jej smrť nezavinil.

3. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 23.5.2018, 14.9.2018, 15.6.2021 a 21.12.2021, pričom
bolo vykonané dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením sa s obsahom predložených listinných
dôkazov, ako aj s obsahom znaleckého posudku. Súd zamietol návrhy na doplnenie dokazovania,
nakoľko z obsahu vykonaného dokazovania možno zistiť skutkový stav v rozsahu nevyhnutnom na
objektívne rozhodnutie, s poukazom na zásadu hospodárnosti civilného procesu. Právny zástupca
žalobkyne navrhol prerušenie konania z dôvodu, že rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou bolo zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie, súd tento návrh na pojednávaní
zamietol, nakoľko vo veci bol vypracovaný znalecký posudok, ktorý podrobne popisuje okolnosti
súvisiace s hospitalizáciou matky žalobkyne a zodpovednosť žalovaného.

4. Z vykonaného dokazovania bol zistený tento skutkový stav:

5. Pacientka K. R., matka žalobkyne bola dňa 17.7.2014 o 19:40 privezená do zariadenia žalovaného

po tri dni trvajúcich bolestiach pod pravým rebrovým oblúkom a s propagáciou do chrbta, zvracala.
Vo večerných hodinách jej bolo ordinované vyšetrenie žlčníka a pankreasu magnetickou rezonanciou,
neskôr absolvovala MR brucha. Dňa 22.7.2014 (sobota) bolo ordinované v Košiciach endoskopické
vyšetrenie,pracoviskoERCPvKošiciachbolopredovolenkynefunkčné,pretobolapacientkaobjednanána ERCP v Ružomberku, a to na 24.7.2017 (pondelok), do času vyšetrenia sa klinický stav pacientky
zhoršoval, bola spavá, boli prítomné známky zlyhávania funkcie pečene a obličiek. Dňa 24.7.2017 ráno
pre ďalšie zhoršenie klinického stavu bolo plánované ERCP zrušené a z vitálnej indikácie bol indikovaný

operačný výkon s cieľom externej derivácie žlčových ciest. V priebehu operačného výkonu bolo zistené,
že pacientka má enormne dilatovanú pečeň a extrémne dilatovaný, hydropický žlčník zmenený zápalom
až v štádiu flegmona gangrény. Zákrok bol výrazne sťažený pre nezastaviteľné krvácanie aj napriek
pokusom s elektrokoaguláciou (č.l. 189-190). Pooperačne bola pacientka 25.7.2014 o 00:25 hod.
preložená na KAIM, kde pre nedostatočnosť dýchania bola na umelej pľúcnej ventilácii a pretrvávala

nedostatočná činnosť životne dôležitých orgánov. Pre progresiu šokového stavu, pri pokračujúcom
život ohrozujúcom krvácaní bola popoludní chirurgom indikovaná urgentná operačná revízia za účelom
zastavenia predpokladaného zdroja krvácania po predchádzajúcom operačnom výkone. Dňa 25.7.2014
bola v celkovej anestézii realizovaná operačná revízia. Aplikovaná bola komplexná intenzívna terapia,
vrátene antibiotickej liečby (č.l. 145), opakovane podávané transfúzne prípravky. Od 2. pooperačného
dňa pretrvávalo bezvedomie. V dňoch 28.7., 29.7. a 3.8.2014 bolo vykonané kontrolné chirurgické

vyšetrenie, odstránená bola Mikuliczova tamponáda, pričom dňa 30.7.2014 bolo vykonané CT mozgu s
nálezom difúzneho presiaknutia mozgového tkaniva, indikovaná bola antiedematózna liečba. Postupne
sa zdravotný stav pacientky vyvíjal až do multiorgánového zlyhania s nutnosťou UPV a zavedenia
invazívneho hemodynamického monitoringu. Dňa 6.8.2014 o 21:25 došlo k úmrtiu pacientky a následne
vykonaná pitva určila príčinu smrti - septický šok.

6. Z vykonanej pitvy bolo zistené, že chorobou, ktorá smrť privodila, bolo kardiorespiračné zlyhanie,
predchádzajúcimi príčinami bol zápal pľúc a celkové skôrnatenie tepien. Prvotnou príčinou bol stav po
operácii žlčníka, teda išlo o úmrtie z chorobných príčin.

7. Listom zo dňa 2.2.2015 Úrad pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou žalobkyni na jej podnet po
prešetrení oznámil, že vzhľadom na MR nález dňa 18.7.2014, zhoršujúci sa klinický stav pacientky
a laboratórne parametre, ako aj na včas nezrealizované ERCP bola prvá operácia jej matky dňa
24.7.2014 bola vykonaná neskoro, kedy už bola miera rizika operácie príliš vysoká, s minimálnou
šancounaprežitie,zdôvodupretrvávajúcehokrvácaniamuselabyťdňa25.7.2014vykonanáreoperácia.

Zároveň uviedol, že oba operačné výkony (24.7. a 25.7.) boli vykonané správne. Komplikácia, ku ktorej
došlo pri prvej operácii, s nutnosťou reoperácie, bola následkom neskorej operačnej indikácie. Zároveň
boli zistené nedostatky vo vedení zdravotnej dokumentácie, ktoré však nemali vplyv na správnosť
poskytnutej zdravotnej starostlivosti.

8. Dňa 19.6.2017 vyzvala žalobkyňa žalobcu na zaplatenie 50 000 eur titulom náhrady nemajetkovej
ujmy, žalovaný jej predmetnú sumu nezaplatil.

9. Rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Sžk/80/2018 došlo k zmene rozsudku Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 5Sa/5/2016 zo dňa 1.6.2017 tak, že došlo k zrušeniu rozhodnutia predsedu Úradu pre

dohľad na zdravotnou starostlivosťou zo dňa 5.5.2016 a rozhodnutia Úradu pre dohľad na zdravotnou
starostlivosťou, pobočka Prešov zo dňa 22.5.2015, ktorými bola konštatovaná non lege artis poskytnutá
zdravotná starostlivosť žalovanej a uložená pokuta. Vec bola vrátená na ďalšie konanie.

10. Žalobkyňa je nezamestnaná, vydatá, čistý mesačný príjem jej manžela je 800 eur. Žalobkyňa mala so

svojou matkou dobrý vzťah, do nemocnice za ňou chodievala každý deň, jej smrť prežívala intenzívne.
Žalobkyňa býva na Sídlisku Sekčov, jej matka bývala vo vlastnom byte na Sídlisku III. Komunikovali
spolu osobne, ako aj elektronicky. Stretávali sa raz za týždeň, trávili spolu Vianoce a Veľkú noc. Jej
matka zomrela vo veku 72 rokov.

11. Za účelom diagnostiky zdravotného stavu matky žalobkyne dňa 17.7.2014 žalovaný realizoval
ultrasonografické vyšetrenie brucha a dňa 18.7.2014 MRCP vyšetrenia, zo strany žalovaného boli
použité správne diagnostické postupy. Správnym postupom v poskytovaní zdravotnej starostlivosti by
bolo vykonanie ERCP vyšetrenia, ktoré vykonávajú špecializované pracoviská odlišné od žalovaného,
avšak ani vykonanie takéhoto úkonu by nepostačovalo na zlepšenie klinického stavu pacientky,

prostredníctvom ERCP je totiž možné vykonať iba spriechodnenie žlčového stromu. Operačný výkon v
rozsahu externej derivácie žlčových ciest u pacientky pomocou tzv. T-drénu bol správnou voľbou liečby
choroby pacientky. Dňa 22.7.2014 (sobota) bolo u pacientky možné stanoviť diagnózu multiorgánového
zlyhania pri rozvinutej sepse. Ak by bola operácia skôr indikovaná a vykonaná, nie je isté, či by došlok zabráneniu rozvoja septického šoku. V literárnych zdrojoch nie je uvedený výhradne určujúci spôsob
liečby pri chorobe, ktorou pacientka trpela. Liečebný postup závisí vždy od individuálnej klinickej situácie
a je na rozhodnutí lekára, či lekárov. Boli zistené aj postupy non lege artis, avšak vzhľadom na celkový

stav pacientky, vrátane nálezu ťažkého zápalu žlčníka nemožno potvrdiť, že ak by aj bolo vykonané
ERCP so spriechodnením žlčových ciest by bolo možné predísť úmrtiu pacientky (závery znaleckého
posudku nachádzajúce sa na č.l. 192-198 spisu).

12. Takto zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

13. Podľa čl. 19 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.

14. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, fyzická osoba má právo na ochranu svojej
osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena

a prejavov osobnej povahy.

15. Podľa § 13 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, fyzická osoba má právo najmä
sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa
odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

16. Podľa § 13 odsek 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch.

17. Podľa § 13 odsek 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, výšku náhrady podľa odseku 2 určí
súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

18. Podľa § 16 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, kto neoprávneným zásahom do práva na

ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti
za škodu.

19. Podľa § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, každý je povinný počínať si tak, aby
nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

20. Podľa § 420 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, každý zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobil porušením právnej povinnosti.

21. Podľa § 420 odsek 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, škoda je spôsobená právnickou

osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili.
Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť
podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

22. Podľa § 420 odsek 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, zodpovednosti sa zbaví ten, kto

preukáže, že škodu nezavinil.

23. Podľa § 4 odsek 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ je povinný
poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa
vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej

liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov
lekárskej vedy a v súlade so štandardnými postupmi na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými
postupmi a štandardnými terapeutickými postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta.

24. Rešpektovanie súkromného života musí taktiež zahŕňať do určitej miery aj právo vytvárať a rozvíjať

vzťahy s ostatnými ľudskými bytosťami (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Niemitz
verzus Nemecko zo dňa 16.12.1992) . Súčasťou súkromného života je rodinný život, zahŕňajúci nielen
sociálne, morálne a kultúrne vzťahy medzi najbližšími príbuznými, bez ohľadu na to, či spolu trvale žijúalebo nie, ide napríklad tiež o vzťahy medzi vnukmi a prarodičmi alebo medzi dospelými deťmi, žijúcimi
vo vlastných rodinách, a ich rodičmi

25. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov objektívnym kritériom posúdenia
dôvodnosti priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je zistenie, či by za konkrétnej situácie,
za ktorej k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo, vzniknutú nemajetkovú ujmu
vzhľadom na jej intenzitu, rozsah a trvanie ako závažnú pociťoval každý nachádzajúci sa na mieste a v
postavení postihnutej fyzickej osoby (uznesenie ÚS SR sp. zn. III. ÚS/154/2011 zo dňa 13.4.2011).

26. Súčasťou súkromného života je nepochybne aj rodinný život, zahrňujúci vzťahy medzi blízkymi
príbuznými, a preto rešpektovanie súkromného, a teda aj rodinného života musí obsahovať právo na
vytváranie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľudskými osobnosťami, aby bolo možné, okrem iného, tiež
rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť. Zavinená smrť blízkej osoby preto môže vzhľadom ku vzájomným
úzkym a pevným sociálnym, morálnym a citovým väzbám predstavovať natoľko závažnú nemateriálnu

ujmu pre rozvíjanie a napĺňanie osobnosti pozostalého, že môže byť kvalifikovaná ako ujma znižujúca
jeho dôstojnosť či vážnosť v spoločnosti (nález ÚS ČR sp. zn. PL ÚS 16/2004 zo dňa 4.5.2005) strata
blízkej osoby je pre väčšinu ľudí tou najväčšou stratou, s ktorou môžu vo svojom živote stretnúť (nález
ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 2844/2014 zo dňa 22.12.2015).

27. V predmetnej právnej veci bolo nesporné, že žalobkyňa z dôvodu úmrtia svojej matky utrpela citovú
ujmu, nesporné bolo aj to, že k úmrtiu matky žalobkyne došlo k zdravotníckom zariadení žalovaného.
Sporné bolo, či za smrť matky žalobkyne zodpovedá žalovaný.

28. Skutkové a právne argumenty strán súd posúdil tak, že pre úspech žaloby v predmetnom spore

je nutné preukázať porušenie povinností žalovaného takého charakteru, že to spôsobilo smrť matky
žalobkyne.

29. Pri posudzovaní zodpovednosti žalovaného za smrť matky žalobkyne vychádzal súd predovšetkým
z obsahu znaleckého posudku, z ktorého vyplýva, že od prijatia pacientky žalovaný vykonával množstvo

zdravotníckych úkonov za účelom zlepšenia jej zdravotného stavu. Na jej liečbe sa podieľalo niekoľko
lekárov, vyšetrenia boli realizované každý jeden deň jej hospitalizácie, boli vykonané dva operačné
zákroky. Ešte pred vykonaním operačného zákroku v zariadení žalovaného bol indikovaný ERCP zákrok
napracoviskuvKošiciach,ktorévšakzdôvodudovolenkynefungovalo.NazákrokvRužomberkunebolo
možné pacientku previezť z dôvodu prudkého zhoršenia zdravotného stavu, preto jej bol v zariadení

žalovaného dňa 24.7.2014 vykonaný chirurgický zákrok za účelom záchrany života, dňa 25.7.2014
bola vykonaná reoperácia. Pre enormné krvácanie pacientky (užívanie lieku Trombex) v spojení s
nedostatočnou funkciou pečene, čo sú faktory, ktoré žalovaný nemohol ovplyvniť, postupne došlo k
multiorgánovému zlyhaniu a smrti.

30. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný smrť matky žalobkyne nezavinil. Zo znaleckého
posudku vyplýva, že správnym postupom v poskytovaní zdravotnej starostlivosti by bolo vykonanie
ERCP vyšetrenia, ktoré vykonávajú špecializované pracoviská odlišné od žalovaného, avšak ani
vykonanie takéhoto úkonu by nepostačovalo na zlepšenie klinického stavu pacientky, prostredníctvom
ERCP je totiž možné vykonať iba spriechodnenie žlčového stromu. Operačný výkon v rozsahu externej

deriváciežlčovýchciestupacientkypomocoutzv.T-drénubolsprávnouvoľbouliečbychorobypacientky.
Dňa 22.7.2014 (sobota) bolo u pacientky možné stanoviť diagnózu multiorgánoveého zlyhania pri
rozvinutej sepse. Ak by bola operácia skôr indikovaná a vykonaná, nie je isté, či by došlo k zabráneniu
rozvoja septického šoku. V literárnych zdrojoch nie je uvedený výhradne určujúci spôsob liečby pri
chorobe, ktorou pacientka trpela. Liečebný postup závisí vždy od individuálnej klinickej situácie a je na

rozhodnutí lekára, či lekárov. Boli zistené aj postupy non lege artis, avšak vzhľadom na celkový stav
pacientky, vrátane nálezu ťažkého zápalu žlčníka nemožno potvrdiť, že ak by aj bolo vykonané ERCP
so spriechodnením žlčových ciest by bolo možné predísť úmrtiu pacientky.

31. Nakoľko z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný poskytoval pacientke potrebnú

zdravotnú starostlivosť a jej smrť nezavinil, žaloba bola zamietnutá.

32. Podľa § 255 odsek 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.33. Podľa § 257 Civilného poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa.

34. V spore bol plne úspešný žalovaný, ktorému vznikli trovy konania pozostávajúce z nákladov na
dokazovanie a z trov právneho zastúpenia. O nároku na náhradu trov konania súd výnimočne rozhodol
podľa § 257 CSP tak, že náhradu trov konania stranám nepriznal. V predmetnom spore sa vyskytli
dôvody hodné osobitného zreteľa, keďže je potrebné brať ohľad na špecifický druh sporu, ktorého

základom je úmrtie matky žalobkyne v zdravotníckom zariadení žalovaného, ako aj s ohľadom na
sociálnu situáciu žalobkyne, ktorá je nezamestnaná. Znášanie trov konania by podľa názoru súdu prvej
inštancie predstavovalo pre žalobkyňu neúmernú finančnú záťaž, pričom v porovnaní so žalobkyňou
žalovaný predstavuje ekonomicky silnejší subjekt, jeho existenciu nepriznanie nároku na náhradu trov
konania neohrozí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou.

V Prešove, dňa 21. decembra 2021