Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 26, 2021

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 23Cb/161/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215211088
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslav Prutkay

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2021:1215211088.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcu:

LiNi s.r.o., so sídlom Moravský Svätý Ján 7, Moravský Svätý Ján, IČO: 47 574 101, zastúpený:
URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Havlíčkova
16, Bratislava, IČO: 47 244 895, proti žalovanému: EURO-ŠTUKONZ a.s., so sídlom Podunajská
23, Bratislava, IČO: 35 972 297, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK, s.r.o., so sídlom
Štefánikova 7, Nitra, IČO: 36 868 876, o zaplatenie 8.897,50 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, o výške
náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa29.04.2015domáhalvydaniarozhodnutia,ktorým
by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 8.897,05 Eur s príslušenstvom a na náhradu
trovkonania.Žalobcavosvojejžalobeuviedol,žežalovanýneuhradilžalobcovizádržnévsume8.897,05
Eur na podklade čl. I bod I.1 a bod I.2 a článku III.4.1 dohody o urovnaní.

2. Súd vo veci vydal dňa 22.06.2015 platobný rozkaz, v ktorom zaviazal žalovaného na zaplatenie

žalovanej istiny s príslušenstvom. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom
uviedol, že so žalobou žalobcu nesúhlasí a žiada ju zamietnuť. Žalovaný v odpore proti platobnému
rozkazu ďalej uviedol, že žalobca vykonal dodávku a montáž elektroinštalácií, elektrickej prípojky a
osvetlenia parkoviska, slaboprúdu, vnútroareálového rozvodu elektriny, telekomunikačnej prípojky a
osvetlenia parkoviska v zmysle objednávky č. MM/53/2012 zo dňa 24.04.2015, v znení Dodatku č.
1 zo dňa 11.06.2014 a montáž elektroinštalácií, slaboprúdov a prípojky NN v zmysle objednávky č.
MM/416/2013 zo dňa 15.08.2013, ktoré boli uzatvorené s pôvodným zhotoviteľom spoločnosťou EMOP

V.J. s.r.o. Dňa 17.12.2013 došlo dohodou o postúpení práv a povinností k prechodu osoby zhotoviteľa
na navrhovateľa. Uvedenú dohodu podpísali všetky zúčastnené spoločnosti vrátane žalobcu. Žalobca
si počas výkonu prác priebežne fakturoval sumy za vykonané práce pričom žalovaný v súlade s bodom
5 objednávky zadržal z každej fakturovanej sumy 10%. Splatnosť zadržanej sumy v zmysle uvedeného
bodu objednávky bola dojednaná najneskôr 15 dní po uplynutí 6 mesiacov od odovzdania a prevzatia
stavby investorom, t.j. Mestom Šaľa a Obcou Divín. K odovzdaniu diela došlo však len v prípade
rekonštrukcie a obnovy NKP kaštieľa v obci Divín. Dňa 24.11.2014 došlo k uzatvoreniu dohody o

urovnaní záväzkovo-právnych vzťahov a vyporiadaní záväzkov (pokonávka). Predmetom pokonávky
boli aj faktúry plynúce z objednávky MM/53/2012 a MM/416/2013. Listom zo dňa 18.05.2015 navrhovateľ
od uvedenej pohľadávky odstúpil v plnom rozsahu.3. Žalované pohľadávky z faktúr č. 140017, 140076, 140062, 140040, 140018, 140071 a 140028
žalovaný poprel čo do dôvodu aj čo do výšky, nakoľko v zmysle bodu 3 objednávok č. MM/53/2012
a MM/416/2013 je splatnosť faktúr podmienená ich riadnou úhradou zo strany investora. Žalovaný

nepovažuje pohľadávky za splatné. Za dôvodné žalovaný nepovažoval ani uplatnenie úrokov z
omeškania, nakoľko podľa bodu 5 oboch objednávok, zádržné sa nepovažuje za plnenie v omeškaní,
teda splatnosť jednotlivých pohľadávok nemôže nastať v žalobcom uplatnenej lehote splatnosti podľa
jednotlivých faktúr , ale až v prípade včasnej a úplnej úhrady zo strany investora najneskôr v 16. deň
po uplynutí 6. mesiacov od odovzdania diela. Žalovaný bol toho názoru, že uplatňovanie faktúr súdnou

cestou za výkon prác na diele „Domov dôchodcov - Rekonštrukcia bývalého objektu MŠ s prístavbou na
domov dôchodcov“ je neoprávnené nakoľko v tomto prípade nedošlo k riadnemu odovzdaniu a prevzatiu
diela z dôvodu prebiehajúcich stavebných prác. Žalovaný ďalej vzniesol kompenzačnú pohľadávku voči
žalobcovi, ktorá vyplýva zo znenia pokonávky, konkrétne z čl. I bod I.3. Odstúpením od pokonávky sa
pohľadávka v sume 19.716,50 Eur, ktorá vznikla na základe zmluvy o postúpení pohľadávky stala znovu
splatnou.

4. V podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 08.01.2016 žalobca namietol neexistenciu pohľadávky
žalovaného v sume 19.716,50 Eur, ktorá bola prevedená zo strany spoločnosti EURO-BUILDING, a.s.
na žalovaného, ktorú si následne žalovaný započítal voči žalobcovi v rozsahu žalovaného zádržného
v sume 8.897,50 Eur. Penalizačná faktúra na zaplatenie sumy 37.050,- Eur bola spoločnosťou EURO-

BUILDING, a.s. účelovo vystavená, pričom nikdy reálne na stavbe „Detského domova Skalica -
Rekonštrukcia a nadstavba“ k omeškaniu žalobcu nemohlo dôjsť, keďže samotná spoločnosť EURO-
BUILDING, a.s. bola v omeškaní so stavebnou činnosťou, ako zhotoviteľ neodovzdala žalobcovi
ako subdodávateľovi stavbu v stavebnej pripravenosti. Preto žalobca nemohol byť v omeškaní s
elektroinštalačnými prácami. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovaný a spoločnosť EURO-

BUILDING, a.s. sú navzájom majetkovo a personálne prepojené.

5. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 08.03.2016 konateľ žalobcu Vladimír Juriga uviedol, že pokiaľ
ide o stavbu týkajúcu sa investora v obci Divín, tu boli všetky práce riadne vykonané s tým, že boli
odovzdané v septembri až októbri 2014, pričom o odovzdaní a prevzatí existujú preberacie protokoly

a všetky ďalšie doklady vrátane atestov. Pokiaľ ide o práce realizované pre mesto Šaľa, tieto práce
neboli vykonané v plnom rozsahu a to z dôvodu odstúpenia žalovaného od zmluvy s investorom -
mestom Šaľa niekedy v roku 2014, presné obdobie uviesť nevedel. Po tomto odstúpení už žalobca nebol
oslovený na dokončenie prác, ale práce dokončila iná firma, pričom podľa jeho vedomostí k odovzdaniu
a prevzatiu kompletného diela treťou firmou došlo 15.12.2015, kedy boli práce odovzdané investorovi.

Vzťah medzi stranami sporu týkajúci sa vykonávania prác pre investora mesto Šaľa, nebol ukončený
žiadnym odstúpením od zmluvy, v tejto bola súvislosti uzavretá len dohoda o urovnaní.

6. Písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 30.03.2016 požiadal žalobca prostredníctvom
svojho právneho zástupcu o pripustenie zmeny petitu v časti úrokov z omeškania. V tomto písomnom

podaní žalobca zároveň uviedol, že považuje za preukázané a súčasne aj uznané vlastnými
vyjadreniami žalovaného, že splatnosť faktúr č. 140017, 140071 a 140028 nastala dňa 28.03.2015, čo je
16. deň po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa odstúpenia od zmluvy medzi žalovaným a Mestom Šaľa,
ktoré nastalo dňa 12.09.2014 a preto má žalobca za to, že splatnosť zádržného nastala dňa 28.03.2015.

7. Na toto písomné podanie reagoval žalovaný písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa
04.05.2016. V tomto písomnom podaní žalovaný uviedol, že žalovaný nemal uzatvorenú zmluvu s
mestom Šaľa ale so spoločnosťou EURO-BUILDING, a.s. Až táto spoločnosť mala uzatvorenú zmluvu
s mestom Šaľa ako investorom. Žalovaný tak ani nemohol odstúpiť od zmluvy s mestom Šaľa ako
investorom a teda nemohla nastať ani splatnosť zádržného. Z verejne dostupných listín vyplýva, že

spoločnosť EURO-BUILDING, a.s. uzavrela s Mestom Šaľa dňa 20.08.2015 dodatok č. 3 k zmluve
o dielo týkajúcej sa stavby Šaľa, predmetom ktorého bolo okrem iného riešenie sporných okolností,
ktoré sa vyskytli pri stavbe diela. Jeho dôsledkom bolo, že stavba sa považuje za riadne dokončenú v
dohodnutom termíne. Následne účastníci uzatvorili dňa 09.02.2016 dohodu o urovnaní, kde sa v čl. I
ods. 3 uvádza, že všetky záväzky, nároky a pohľadávky vyplývajúce zo zmluvy o dielo sa považujú dňom

podpísania tejto dohody za ukončené a vysporiadané. Žalovaný ďalej uviedol, že aj v prípade, ak by
nebolazohľadnenáskutočnosť,žežalovanýnebolvzmluvnomvzťahusMestomŠaľa,alevychádzaloby
sa z odovzdania celkovej stavby investorovi, ktorým bolo Mesto Šaľa, za dátum ukončenia a odovzdania
stavby je potrebné považovať deň 03.03.2016, kedy citovaná dohoda nadobudla účinnosť. Od tohtodňa je možné počítať splatnosť zádržného v zmysle objednávky a splatnosť zádržného nastane až dňa
18.09.2016.

8. Uznesením č.k. 23Cb/161/2015-105 zo dňa 19.5.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1.6.2016,
súd vyzval žalobcu na doplnenie písomného podania zo dňa 15.5.2016 tak, aby bol navrhovaný petit
žaloby v časti uplatňovaných úrokov z omeškania určitý, zrozumiteľný a vykonateľný s tým, že nemôže
byť na ľubovôli súdu, ktorý z navrhovaných petitov v časti úrokov z omeškania si v danom prípade
vyberie.

9. Podaním doručeným súdu dňa 3.6.2016 žalobca upravil petit žaloby v časti úrokov z omeškania a
žiadal, aby súd pripustil zmenu petitu žaloby vo vzťahu k žalovaným úrokom z omeškania počítaným z
faktúr č. 140076, č. 140062, č. 140040, č. 140018, ktoré sa týkajú rekonštrukcie diela „Rekonštrukcia
a obnova kaštieľa v obci Divín“ ako i z faktúr č. 140017, č. 140071 a č. 140028, ktoré sa týkajú diela
„Dom dôchodcov - Rekonštrukcia bývalého objektu MŠ s prístavbou na Domov dôchodcov Šaľa“ tak,

že: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania: vo výške 9 % p.a. (ročne) počítaného z
dlžnej sumy 617,30 eura odo dňa 12.5.2016 (vrátane) až do zaplatenia, vo výške 9,05 % p.a. (ročne)
počítaného z dlžnej sumy 125,80 eura odo dňa 16.2.2015 (vrátane) až do zaplatenia, vo výške 9,05
% p.a. ročne počítaného z dlžnej sumy 1.859,70 eura odo dňa 16.2.2015 (vrátane) až do zaplatenia,
vo výške 9,05 % p.a. (ročne) počítaného z dlžnej sumy 990,65 eura odo dňa 16.2.2015 (vrátane) až

do zaplatenia, vo výške 9,05 % p.a. (ročne) počítaného z dlžnej sumy 830,14 eura odo dňa 16.2.2015
(vrátane) až do zaplatenia, vo výške 9 % p.a. (ročne) počítaného z dlžnej sumy 1.079,44 eura odo dňa
12.5.2016 (vrátane) až do zaplatenia, vo výške 9 % p.a. (ročne) počítaného z dlžnej sumy 3.394,47
eura odo dňa 12.5.2016 (vrátane) až do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku.

10. Súd pripustil zmenu žalobného petitu tak, ako o ňu žalobca požiadal uznesením č.k.
23Cb/161/2015-110, zo dňa 20.06.2016.

11. Písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 19.09.2016 žalobca vzal späť časť istiny v sume

5.091,21 Eur a to z dôvodu úhrady tejto časti istiny žalovaným.

12. K čiastočnej úhrade istiny uviedol žalovaný v písomnom podaní zo dňa 28.09.2016, že išlo o úhradu
časti zádržného, ktorej splatnosť nastala dňa 18.09.2016. Pokiaľ ide o zvyšnú časť zádržného v sume
3.806,29 Eur táto podľa žalovaného nie je splatná, nakoľko investor diela Obec Divín reklamovala vady

tohtodiela,pričompoukázalnaskutočnosť,žežalobcatietovadyuznallistomzodňa12.02.2015,pričom
do dnešného dňa neinformoval žalovaného o tom, že by vady boli odstránené.

13. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.

14. Podľa § 145 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak
je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie o tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne
súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pre jej doručením žalovanému, koná súd
o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

15. Podľa § 146 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby
z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde
k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z
osobitného predpisu.

16. Nakoľko žalobca zobral žalobu vo vyššie vymedzenej časti späť, súd konanie v tejto časti zastavil.

17. Žalobca v ďalších svojich vyjadreniach uviedol, že nikdy nepripomienkoval a slobodne nesúhlasil s
uzatvorenímdohody,pričomdohodužalobcovinanútilžalovaný,ktorýfinančnevydieralžalobcustým,že

ak chce nejaké peniaze vidieť, musí pristúpiť na dohodu jednostranne pripravenú žalovaným. Žalovaný
neumožnil žalobcovi vziať si návrh dohody, nesúhlasil s tým, aby žalobca prekonzultoval návrh dohody
so svojim právnym zástupcom. Žalovaný bol donútený postavený pred možnosť dohodu podpísať s tým,
že pristúpi, poskytne zľavu ako aj iné veci a uvidel aspoň nejaké peniaze. Dohodu pripravil žalovaný anávrh tejto dohody nechal v sídle žalovaného konateľom žalobcu. Tí si chceli návrh dohody zobrať so
sebou a tiež ho chceli dať prekonzultovať ich právnemu zástupcovi, no nebolo im to umožnené, mali
dovolené iba podpísať a čakať či niečo dostanú alebo nedostanú nič.

18. Žalovaná strana skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že dohoda bola uzatvorená pod nátlakom uviedla
odmietala a túto považovala za platnú.

19. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č.k. 23Cb/161/2015-338 zo dňa 13.11.2018 uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.806,29 eur, spolu s úrokom z omeškania

vo výške 9% ročne zo sumy 617,30 eur od 12.5.2016 do 14.9.2016,
vo výške 9,05% ročne zo sumy 125,80 eur od 16.2.2015 do zaplatenia,
vo výške 9,05% ročne zo sumy 1.859,70 eur od 16.2.2015 do zaplatenia,
vo výške 9,05% ročne zo sumy 990,65 eur od 16.2.2015 do zaplatenia,

vo výške 9,05% ročne zo sumy 830,14 eur od 16.2.2015 do zaplatenia,
vo výške 9% ročne zo sumy 1.079,44 eur od 12.5.2015 do 14.9.2016,
vo výške 9% ročne zo sumy 3.394,47 eur od 12.5.2015 do 14.9.2016,
paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur a žalobcovi priznal
právo na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. Konanie v časti istiny v sume 5.091,21

eur zastavil.

20. Súd prvej inštancie mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že spoločnosť EMOP V.J., s.r.o.
akceptovala objednávku žalovaného č. MM/416/2013 a MM/53/2012, čím došlo k uzatvoreniu zmlúv
o dielo, ktorých predmetom bola dodávka a montáž elektroinštalácie, elektrickej prípojky, slaboprúdu,

vnútroaerálového rozvodu elektriny, telekomunikačnej prípojky a osvetlenia parkoviska pre stavbu
„Rekonštrukcia a obnova NKP kaštieľa v obci Divín“ a dodávka a montáž elektroinštalácie, slaboprúdu
a prípojky NN pre stavbu „Dom dôchodcov - Rekonštrukcia bývalého objektu MŠ s prístavbou na
DomovdôchodcovŠaľa“.NáslednedošlomedzispoločnosťouEMOPV.J.,s.r.o.,žalobcomažalovaným,
k uzatvoreniu dohody o postúpení práv a povinností, ktorou došlo k zmene osobe zhotoviteľa v

zmluvách o dielo uzatvorených na základe objednávok MM/53/2012, NS/136/2012, MM/416/2013 s
NS/738/2013. Všetky práva a povinnosti v zmysle uzatvorených objednávok, objednávku sa touto
dohodou postúpili na nového zhotoviteľa. Žalobca sa svojou žalobou domáhal úhrady faktúr č. 140017,
140076, 140062, 140040, 140018, 140071, 140028 v časti tzv. zádržného. Týmito faktúrami žalobca
fakturoval žalovanému práce vykonané na základe objednávok č. MM/416/2013 a MM/53/2012.

Žalovaný žalobou uplatnený nárok neuznával, pričom uviedol, že išlo o úhradu časti zádržného za
zákazku v Šali, ktorej splatnosť nastala dňa 18.9.2016, pričom v tejto lehote bolo zádržné aj uhradené.
Pokiaľ ide o zvyšnú časť zádržného v sume 3.806,29 eur viažucu sa k zákazke v Divíne, táto podľa
žalovaného nie je splatná, nakoľko investor diela Obec Divín reklamovala vady tohto diela, pričom
poukázal na skutočnosť, že žalobca tieto vady uznal listom zo dňa 12.2.2015, pričom do dnešného

dňa neinformoval žalovaného o tom, že by vady boli odstránené. Dohoda o urovnaní upravovala
aj rozsah a lehoty nárokov na úhradu zádržného, pričom žalovaný v rámci svojej obrany v rámci
kompenzačnej námietky uviedol, že je vlastníkom pohľadávky v sume 19.716,50 eur, ktorá vyplýva zo
znenia pokonávky, konkrétne z čl. I bod I.3. Odstúpením od pokonávky sa pohľadávka v sume 19.716,50
eur, ktorá vznikla na základe zmluvy o postúpení pohľadávky sa táto podľa žalovaného stala znovu

splatnou.

21. Žalobca považoval predmetnú dohodu za absolútne neplatný právny úkon, a to z dôvodu vady vôle
štatutárov žalobcu, konkrétne z dôvodu absencie slobody vôle konateľov žalobcu pri jej uzatváraní. Táto
vôľa mala byť ovplyvnená donútením, resp. bezprávnou vyhrážkou zo strany žalovaného, ktorý im dal

ultimátum,podľaktoréhovprípadeneuzatvoreniadohodyžalovanýžalobcovineuhradížiadnyzosvojich
záväzkov, a to ani v časti. Uvedené skutočnosti tak mali podľa žalujúcej strany spôsobovať absolútnu
neplatnosť zmluvy v zmysle § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka. Z výpovedí konateľov žalobcu
Vladimíra Jurigu a Ondreja Jurigu vyplývalo, že hlavným dôvodom, pre ktorý s uzatvorením dohody
o urovnaní súhlasili bola práve finančná situácia žalobcu ako spoločnosti. Motiváciou pre uzatvorenie

dohody bolo získanie aspoň časti nevyplatených peňažných prostriedkov, čo by umožnilo riešiť základné
financovanie podnikateľskej činnosti, pričom v prípade, ak by sa tieto okolnosti u žalobcu nevyskytovali,
dohodu za daných podmienok by nikdy neuzatvorili.22.Súdprvejinštanciekonštatoval,ževykonanýmdokazovanímbolopreukázané,žedohodaourovnaní
bola uzatvorená v rozpore so zákonom, morálkou, resp. s pravidlami slušnosti, pričom žalobca bol do
tohto úkonu nútený. Už zo samotnej dohody o urovnaní bolo zrejmé, že žalovaný neuhradil žalobcovi

faktúry vystavené za vykonané práce v celkovej výške 133.957,79 eur. Z tejto sumy malo zádržné, teda
časť ceny diela, ktorej splatnosť v čase uzatvorenia dohody o urovnaní podľa žalovaného nenastala
predstavovať sumu 11.163,13 eur. Žalovaný v priebehu konania nespochybnil samotné vykonanie prác
fakturovaných faktúrami uvedeným čl. I.1. dohody o urovnaní. Žalovaný nikdy nespochybnil ani ich cenu
a rozsah. Nároky, ktoré si pred uzatvorením dohody žalovaný uplatňoval voči žalobcovi v zmysle dohody

o urovnaní predstavovali sumu 26.619,15 eur, pričom malo ísť o zmluvnú pokutu v zmysle objednávky
MM/53/2013 v sume 6.502,65 eur za nedodržanie termínu dodávky, ktorá bola žalovaným fakturovaná
faktúrou č. 200400091. Žalovaný i ďalej voči žalobcom uplatňoval nárok na zaplatenie pohľadávky v
sume 19.716,50 Eur, ktorú mal nadobudnúť od spoločnosti EURO-BUILDING, a.s. zmluvou o postúpení
pohľadávok č. 1/2014. Spolu si tak žalovaný uplatňoval 26.219,15 eur. Aj pri akceptácii všetkých
pohľadávok uplatnených žalovaným voči žalobcovi a zohľadnení zádržného neexistoval žiaden právny

dôvod pre nevyplatenie sumy 115.658,37 eur, pričom ani sám žalovaný v priebehu konania neuhradenie
svojich záväzkov v uvedenej výške nijako nezdôvodnil.

23. Z výšky neuhradených pohľadávok 126.821,59 eur bolo zase zrejmé, že táto nemohla nezanechať
vplyv na ekonomickú situáciu žalobcu. Žalobca sa dostal do situácie, keď nemal dostatok peňažných

prostriedkov na prevádzkové náklady súvisiace s jeho podnikaním a ani úhradu svojich záväzkov voči
tretím osobám. S ohľadom na charakter dohodnutých prác v jednotlivých zmluvách o dielo uzatvorených
medzi žalobcom a žalovaným bolo navyše s použitím elementárnej logiky zrejmé, že žalobca musel
sám pre splnenie dohodnutých diel vynaložiť značné náklady spočívajúce v nákladoch na zadováženie
elektroinštalačného materiálu ako aj na úhradu nákladov na prácu potrebnú na zhotovenie samotnej

elektroinštalácie a to bez ohľadu na to, či túto vykonával sám alebo prostredníctvom tretích osôb.
Žalovanému muselo byť zrejmé, že neuhradením platieb za tieto práce spôsobí žalobcovi druhotnú
platobnú neschopnosť, napriek uvedenému platby neuhrádzal a uhradenie faktúr, teda splnenie si
svojej povinnosti, ktorá mu ako objednávateľovi zo zmlúv o dielo uzatvorených so žalobcom vyplývala,
podmieňoval uzatvorením dohody o urovnaní.

24. Podľa súdu prvej inštancie z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplývalo, že žalobca zmluvnú
pokutu uplatnenú pôvodne spoločnosťou EUROBUILDING , a.s. neuznával. Napriek tomu spoločnosť
EURO-BUILDING, a.s. uzatvorila so žalovaným zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou na žalovaného
mala prejsť tato pohľadávka v sume 19.716,50 eur, teda vo výške zodpovedajúcej faktúre č. 140020

na sumu 19.716,50 Eur. Následne však v dohode o urovnaní súhlasil s jej započítaním, a to práve z
dôvodu, že týmto započítaním podmieňoval žalovaný vyplatenie akejkoľvek platby ba čo viac, žalobca
vystavil žalovanému dobropis k faktúre č. 140028 na sumu 10.648,25 Eur, a to bez toho, aby na
to existoval akýkoľvek právny dôvod, resp. bez toho aby žalovaný rozsah a cenu prác účtovaných
predmetnou faktúrou pred uzatvorením dohody o urovnaní akokoľvek spochybnil. Podľa dohody o

urovnaní sa tak síce žalovaný ním tvrdeného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 6.502,65
eur vzdal, napriek tomu bola cena diel, ktorú boli povinný žalobcovi uhradiť znížená zo sumy 126.821,59
eur na sumu 96.456,84 eur. V čl. IV sa navyše žalobca zriekol akýchkoľvek práv, ktoré by mu
mohli vyplývať zo zmlúv o dielo uzatvorených na základe objednávok uvedených v tabuľke v čl. I
dohody, teda aj práv, ktoré mu v čase uzatvorenia dohody neboli známe. Vôľa žalobcu (resp. jeho

konateľov) uzatvoriť túto dohodu tak bola motivovaná výlučne protiprávnym konaním žalovaného, čo
vyplývalo nielen zo skutkových tvrdení žalobcu, ale najmä z vykonaného dokazovania, a to z obsahu
zápisníc o pojednávaní obsahujúcich výpovede svedkov, z ktorých jednoznačne vyplýva, že žalovaný
svoje záväzky voči žalobcovi riadne neuhrádzal, žalobca (resp. jeho konatelia) boli nútený rozličným
spôsobom (úvermi, zmenkami) zaobstarávať peňažné prostriedky na svoju podnikateľskú činnosť.

Zároveň bolo preukázané, že žalobca zmluvné sankcie uplatňované žalovaným neuznával. Zo všetkých
týchto skutočností preto nemožno vyvodiť iný záver ako ten, že žalovaný zneužil svoju ekonomickú
prevahu, ktorú mal nad žalobcom a ktorú získal v dôsledku toho, že žalobca si svoje povinnosti
zhotoviteľa splnil, avšak protiplnenie mu zo strany žalovaného mu poskytnuté nebolo.

25. Žalobca uzavrel dohodu podľa pokynov žalovaného, ktorú by nebyť dôvodného strachu o jeho
obchodnézáujmyvdôsledkuneuhradeniafaktúrzavykonanépráce,zanormálnychpomerovneuzavrel.
S ohľadom na subjektívne pomery žalobcu, ktorý sa dostával do druhotnej platobnej neschopnosti, ktorú
jeho konateľ riešil rôznymi úvermi od svojich obchodných partnerov, bolo treba na žalobcu hľadieť akona osobu konajúcu v ohrození. Konanie žalovaného tak vyvolávalo v žalobcovi odôvodnený strach z
protiprávnej hrozby. V posudzovanom prípade sa vôľa konateľov žalobcu (a teda aj žalobcu) utvárala
pod psychickým nátlakom žalovaného, ktorá v dôsledku druhu a intenzity bezprávnej vyhrážky v dobe

uskutočnenia právneho úkonu, t.j. v dobe uzatvorenia dohody konali neslobodne. Z vyššie uvedeného
vyplývala aj príčinná súvislosť medzi bezprávnou vyhrážkou a právnym úkonom žalobcu. Práve konanie
žalovaného sa stalo pohnútkou pre prejav vôle žalobcu tak, že jednal ku svojmu neprospechu. Právnym
úkonom urobeným v stave tiesne, sa podľa ustálenej judikatúry rozumie nielen objektívny hospodársky
alebo sociálny stav, ale aj psychický stav (napr. rozrušenie, obavy, a pod.) Rozdiel medzi stavom

psychického donútenia konajúceho a stavom tiesne plynúcim z psychického stavu konajúceho je
predovšetkým v ich intenzite a v tom, že psychické donútenie predpokladá psychické pôsobenie ďalšej
osoby (kontrahenta alebo tretej osoby). Pôvodcom psychického donútenia (nátlaku), resp. bezprávnej
vyhrážky, ktorá ovplyvnila slobodu vôľu žalobcu, bol druhý účastník dohody - žalovaný.

26. Žalobca sa v dohode o urovnaní zriekol akýchkoľvek práv, ktoré by mu mohli vyplývať zo zmlúv

o dielo uzatvorených na základe objednávok uvedených v tabuľke v čl. I dohody, teda aj práv, ktoré
mu v čase uzatvorenia dohody neboli známe. Občiansky zákonník v § 585 vymedzuje rozsah úpravy
vzájomnýchprávmedzijejúčastníkmi,takžedohodaourovnanínemôževzťahovaťnapráva,naktoréjej
účastník v čase uzatvorenia dohody nemohol pomýšľať. To znamená, že predmetom dohody o urovnaní
nemôžu byť prípadné budúce nároky, ktoré v čase jej uzatvorenia ešte neexistovali a zároveň sa nemôže

vzťahovať ani na práva v čase uzatvorenia dohody neznáme. Žalovaný, ktorý je autorom znenia dohody
aktorýnedovoliljejakékoľvekúpravy,takvymedzilrozsahurovnaniavpriamomrozporesustanovením§
585ods.1Občianskehozákonníka,čímzaložilďalšídôvodjejneplatnosti.Nazákladetýchtoskutočností
súd prvej inštancie dospel k záveru, že dohoda označená ako dohoda o urovnaní záväzkovo-právnych
vzťahov bola absolútne neplatná, a to pre jej rozpor s ustanoveniami § 37 a 39 Občianskeho zákonníka

v spojení s § 1 ods. 2, a 261 ods. 9, Obchodného zákonníka, a to v dôsledku nedostatku slobody vôle
žalobcu túto dohodu uzatvoriť, jej rozporu s dobrými mravmi, ako aj pre rozpor jej obsahu s ustanovením
§ 585 ods. 1, Obchodného zákonníka.

27. Záverom súd uviedol, že i keď otázka platnosti, resp. neplatnosti dohody o urovnaní uzatvorenej

medzi žalobcom a žalovaným tvorila zásadnú prejudiciálnu otázku pre rozhodnutie o žalobcom
uplatnených nárokoch, zo samotnej neplatnosti tejto dohody oprávnenosť žalobcom uplatnených
nárokov nemožno dovodiť. Z neplatnosti dohody o urovnaní vyplývala iba tá skutočnosť, že žalobcom
uplatnený nárok nezanikol jeho nováciou, keďže na dohodu o urovnaní sa hľadí tak, ako keby k
jej uzatvoreniu nikdy nedošlo. V konaní však bolo potrebné skúmať, či a kedy nastala splatnosť

ním uplatnených nárokov a zároveň posúdiť aj kompenzačnú námietku žalovaného. Žalovaný svoju
argumentáciu o termínoch splatnosti zádržného odvodzoval najmä od ustanovenia bodu 5 objednávok,
podľa ktorých splatnosť zádržného nastáva, až v prípade včasnej a úplnej úhrady zo strany investora
najneskôr v 16. deň po uplynutí 6. mesiacov od odovzdania diela. V zmysle bodu 5 uvedenej objednávky
malo 10% z fakturovaných súm predstavovať tzv. zádržné, ktoré malo slúžiť na zabezpečenie

odstránenia prípadných vád a nedorobkov diela. Zádržné malo byť žalovaným ako objednávateľom
uhradené najneskôr do 15 dní po uplynutí šiestich mesiacov od odovzdania a prevzatia stavby
investorom objednávateľa a to za podmienky odstránenia všetkých vád a nedorobkov zo strany
zhotoviteľa diela. Objednávky predkladal žalovaný, ktorý do nich zapracoval aj odkladaciu podmienku
splatnosti faktúr, v zmysle ktorej malo byť zádržné uhradené do 15 dní po uplynutí 6 mesiacov od

odovzdania a prevzatia stavby investorom objednávateľa. Podľa súdu prvej inštancie zo zisteného
skutkového stavu vyplýva, že žalovaný ako objednávateľ nebol s investorom v žiadnom zmluvnom
vzťahu. Nebol teda povinný dielo odovzdať a investor nebol povinný od neho vykonané dielo
prevziať a čokoľvek za vykonanie diela žalovanému hradiť. Túto skutočnosť zrejme žalovaný pri
vystavovaní objednávky opomenul. Ku splneniu odkladacej podmienky tak nemohlo nikdy prísť, nakoľko

objednávateľ (žalovaný) mohol dielo odovzdať iba spoločnosti EURO-BUILDING, a.s., ktorá ale nebola
investorom diela, ale vo vzťahu k investorovi mala opäť iba postavenie zhotoviteľa. Rovnako tak
povinnosť zaplatiť dohodnutú cenu diela malo Mesto Šaľa, resp. Obec Divín iba voči spoločnosti
EURO-BUILDING, a.s. Obdobne Obci Divín ani v prípade vadného plnenia zo strany žalobcu nemohlo
vzniknúť právo, čokoľvek si u žalobcu uplatňovať, nakoľko vzájomne neboli v pozícii objednávateľa a

zhotoviteľa. Tento nárok mohol vzniknúť iba žalovanému, pričom z vykonaného dokazovania vôbec
nevyplýva,žebysiakékoľveknárokyzvádvočižalobcoviuplatnil.Napodmienky,zaktorýchmalanastať
splatnosť tzv. zádržného sa preto ako na nemožné neprihliada. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že
splnenie týchto podmienok by žalobca prakticky nebol schopný preukázať, nakoľko s investorom nebol vžiadnom právnom vzťahu, t.j. dielo žalobcovi neodovzdával a nepodpisoval s ním ani prípadný protokol
o odstránení vád. Pokiaľ teda žalovaný tvrdil, že splatnosť zádržného nenastala v dôsledku existencie
vád na stavbe v Divíne, bol povinný predložiť dôkazy na preukázanie týchto skutkových tvrdení, čo však

neurobil.

28. Pokiaľ ide o nárok žalovaného, ktorý v rámci kompenzačnej námietky uviedol, že je vlastníkom
pohľadávky v sume 19.716,50 Eur, ktorá vyplýva zo znenia pokonávky, konkrétne z čl. I bod I.3., tento
súd prvej inštancie vyhodnotil ako účelový nemajúci oporu v zákone. Touto pohľadávkou mala byť

pohľadávka, ktorej právnym základom mal byť nárok na zmluvnú pokutu vzniknutá omeškaním žalobcu
s dodávkou a montážou elektroinštalácie na stavbe „Detský domov Skalica Rekonštrukcia a nadstavba“,
konajúcisúdkonštatoval,žeexistenciutejtopokutyžalobcavpriebehukonaniaopakovanepoprelatočo
do dôvodu, ako aj čo do jej výšky. Žalobca v priebehu konania opakovane uviedol, že považuje zmluvné
pokuty uplatnené žalovaným za umelo vykonštruované, ktorých cieľom bolo zníženie dohodnutej ceny
diela, pričom omeškanie žalobcu s plnením diela nebolo spôsobené žalobcom, ale práve nedostatkom

súčinnosti zo strany žalovaného. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných
ustanovení konajúci súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a má oporu v zákone (v
zostávajúcej časti zádržného 3.806,29 eur), na ktorú zaviazal žalovaného. O nároku na náhradu trov
konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca v konaní plný úspech, súd priznal žalobcovi

náhradu trov konania v plnom rozsahu.

29. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výrokov I. a II podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný
v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) .s.p. Uviedol, že medzi vady konania patrí aj nezákonne
vykonaný dôkaz, a to prehratie nahrávky zabezpečenej žalobcom, pričom súd mal posúdiť, či je nutné

porušiť právo na ochranu osobnosti vo vzťahu k právu na spravodlivý proces. V tomto smere mal súd
posúdiť, či vykonanie nahrávky je jediný možný dôkaz, ktorým by žalobca preukázal svoje tvrdenia. V
neposlednom rade bolo potrebné zdôrazniť, že vypočutím nahrávky bolo zasiahnuté do osobnostných
práv osôb - zamestnancov žalobcu, ktorí nie sú účastníkmi konania. Súd ani žalobca nevykonal žiadne
kroky smerujúce k zaisteniu ich súhlasu a prehratie nahrávky vykonal bez ich vedomia. Tvrdenie, že išlo

o obchodné rokovanie medzi žalobcom a žalovaným, nedáva takémuto dôkazu „zákonnosť“, a to najmä
aj s ohľadom na skutočnosť, že rokovania sa nezúčastnil štatutárny zástupca žalovaného. Žalovaný je
preto názoru, že konanie trpí inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie m vo veci.

30. Žalovaný ďalej uviedol, že medzi stranami bola uzatvorená dňa 25.11.2014 Dohoda o urovnaní,

kde si strany vzájomne vysporiadali svoje sporné záväzky. Hlavný argument žalobcu, ktorý si osvojil aj
súd pri neplatnosti predmetnej dohody o urovnaní, bol ten, že žalobca bol k podpisu donútený. O tomto
mala svedčiť nahrávka - podľa súdu nezrozumiteľná, ako aj výpovede konateľov žalobcu, svedkov a
listinné dôkazy. Súd pritom logické rozpory nevysvetlil, ani neuviedol argumenty na podstatné námietky
a tvrdenia žalovaného, pričom všetky dôkazy hodnotil zjavne a prioritne v neprospech žalovaného. Na

tomto mieste žalovaný zdôraznil, že obdobné dohody už súdy vyhodnotili ako platné (napr. Okresný
súd Bratislava II v konaní sp. zn. 22Cb/281/2015, alebo Okresný súd Košice I 30Cbi/23/2016), a to pri
obdobnej a bežnej argumentácii žalobcov, že konali „pod nátlakom“. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca
ničím nepreukázal, že bol v platobnej neschopnosti, že o tejto situácii žalovaný vedel a že to zneužil
pri rokovaní o Dohode o urovnaní. Žalobca ničím nepreukázal, že aj druhý konateľ konal pod takým

tlakom, ktorý by odôvodňoval jeho súhlas s dohodou. Nie je potrebné zdôrazňovať, že v obchodnej
praxi je raritné, ak pri rodinnej firme je potrebný podpis oboch konateľov - rodinných príslušníkov.
Aj z tohto vyplýva, že ohľadom nedostatku vôle ide o účelové tvrdenie a súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Finančná tieseň v podnikaní nezakladá
neplatnosť právnych úkonov. Obdobne žalobca ničím nepreukázal, že v čase spísania dohody mal dlhy

alebo bol v druhotnej platobnej neschopnosti. Pôžičky, ktoré mali byť za týmto účelom poskytnuté, boli na
inúspoločnosť(EMOPs.r.o.-zmenka)aleboboliposkytnutéfyzickejosobekonateľap.VladimíraJurigu.
Žalovaný preto konštatuje, že tvrdenie o platobnej neschopnosti alebo tiesni žalobcu ako právnickej
osoby nevyplýva ani z jedného dôkazu, pričom ak by také niečo existovalo, museli by k tomu byť listinné
dôkazy. Okrem toho súd uviedol, že žalovaný neplatil svoje faktúry včas, čo mal byť nástroj na donútenie

žalobcu na podpis dohody. Zo spisu ale nevyplýva jeden jediný dôkaz, že by žalovaný bol v omeškaní
s úhradou faktúr. Dokonca ani tieto faktúry nie sú v spise. To, že dohoda konštatuje, že faktúry sú
neuhradené, neznamená, že boli po splatnosti.31. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutej časti
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaný tiež alternatívne navrhol, aby súd napadnutý
rozsudok zmenil a žalobu po vykonanom dokazovaní zamietol.

32. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Konštatoval, že vzhľadom na splnenie všetkých tzv. Engel kritérií, a to splnenie testu legality, testu
legitimity a testu proporcionality zo strany súdu pri rozhodovaní o vykonaní zvukového záznamu
ako dôkazného prostriedku, je potrebné konštatovať zákonnosť zvukového záznamu ako dôkazného

prostriedku, s čím je ipso facto spojená aj zákonnosť dôkazov získaných zo strany okresného súdu
vykonanímzvukovéhozáznamu.KneplatnostiDohodyourovnanížalobcauviedol,ževkonanísústavne
namietal a naďalej namieta platnosť dohody, nakoľko ju považuje za absolútne neplatný právny úkon
podľa § 37 OZ v spojení s § 39 OZ pre absenciu slobodnej, určitej vôle a pre absenciu slobodného
prejavu vôle žalobcu, v dôsledku nátlaku zo strany žalovaného, ktorý pre uzatvorenie dohody zneužil
svoju ekonomickú prevahu, čo svojimi výpoveďami na doterajších súdnych pojednávaniach preukázali

vypočúvaní svedkovia, čo preukázal aj zvukový záznam a čo konštatoval aj samotný okresný súd v bode
129 odôvodnenia rozsudku. Taktiež žalobca v konaní riadne preukázal svoj uplatnený nárok, pričom
žalovaný naopak nepreukázal jeho uspokojenie. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný
neuhradil žalobcovi faktúry, na základe ktorých žalobca uplatnil svoj nárok v tomto konaní. Rovnako z
vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca sa v dôsledku neuhradenia predmetných faktúr dostal

do platobnej neschopnosti, pričom vzniknutú situáciu bol nútený riešiť úvermi a zmenkami, a že o tom
žalovaný musel vedieť.

33. Z ohľadom na žalobcom uvedené skutočnosti ako aj podanú právnu argumentáciu žalobca navrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal žalobcovi právo na

náhradu trov odvolacieho konania.

34. Žalovaný vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalobcu k vykonaniu dôkazu - zvukovej nahrávky
uviedol, že vyhotovenie takéhoto záznamu skrytou formou a v kontexte jeho použitia v súdnom
konaní vyvolanom až po zaplatení časti plnení, ktoré boli stranami sporu odsúhlasené na predmetnom

rokovaní, je nutné vykladať ako konanie hrubo porušujúce dobré mravy, profesionálnu etiku a
poctivý obchodný styk. K neplatnosti dohody o urovnaní uviedol, že dohoda je pre toto konanie v
podstate irelevantná, nakoľko dohoda o urovnaní obsahovala ohľadom zádržného totožnú úpravu ako
objednávky, na ktoré aj odkazoval konajúci súd v rozhodnutí (bod č. 133). Žalovaný opätovne poukázal
na skutočnosť, že obdobné dohody už súdy vyhodnotili ako platné. V ostatnom žalovaný zotrval na

svojich predchádzajúcich tvrdeniach.

35. Žalobca vo svojom vyjadrení k stanovisku žalovaného uviedol, že sa pridržiava a v plnom rozsahu
odkazuje na svoju doterajšiu skutkovú, vecnú ako aj právnu argumentáciu podanú v konaní. K
neplatnosti dohody o urovnaní žalobca uviedol, že posúdenie relevancie Dohody pre predmetné konanie

je podstatné, nakoľko vyslovením jej neplatnosti bolo súdom konštatované, že nárok žalobcu uplatnený
v tomto konaní nezanikol jeho nováciou (bod 133 rozsudku).

36. Odvolací súd v odôvodnení svojho uznesenia po preskúmaní obsahu spisu zistil, že medzi stranami
sporu bola dňa 25.11.2014 uzatvorená dohoda o urovnaní, pričom žalobca sa domáhal úhrady istiny

vo výške 8.897,05 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom zádržného práve na podklade
čl. I. bod I.1 a bod I.2 a článku III. 4.1 Dohody o urovnaní. Odvolací súd zdôraznil, že žaloba bola zo
strany žalobcu na súd prvej inštancie podaná dňa 29.04.2015, ešte pred odstúpením žalobcu od tejto
Dohody. Spolu so žalobou žalobca doložil ako prílohu práve Dohodu o urovnaní záväzkovoprávnych
vzťahov a vyporiadaní záväzkov (pokonávka) zo dňa 25.11.2014. Následne žalovaný v konaní predložil

odstúpenie od dohody o urovnaní zo strany žalobcu zo dňa 18.05.2015 (č.l. 56), v ktorej žalobca ako
dôvod odstúpenia uvádza, že vzhľadom k tomu, že si žalovaný nesplnil riadne a včas svoj záväzok
uvedený v čl. III. 4.1 tejto Dohody, žalobca podľa čl. V bod V.1 využíva svoje zmluvné (i zákonné) právo
a od Dohody odstupuje. Až následne v podaní zo dňa 9.5.2016 doručeným súdu prvej inštancie dňa
11.5.2016 (č.l. 96) žalobca argumentoval, že podpísal Dohodu o urovnaní pod nátlakom a bez existencie

slobodnej vôle, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 39 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že i, pričom žalobca bol do tohto
úkonu nútený. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej zdôraznil, že nebolo preukázané,
že by dohoda o urovnaní bola uzatvorená v rozpore so zákonom, morálkou, pravidlami slušnosti, akoaj to, že by žalobca bol do tohto úkonu nútený. Platnosť dohody o urovnaní bola posudzovaná súdom
prvej inštancie (napr. Okresný súd Bratislava II sp.zn. 22Cb/281/2015), ako aj odvolacím súdom (Krajský
súd v Bratislave sp.zn. 1Cob/187/2018). Krajský súd ako odvolací v rozsudku č.k. 1Cob/187/2018-284

ustálil, že urovnanie je dohoda účastníkov záväzkového právneho vzťahu, ktorou účastníci odstraňujú
spornosť alebo pochybnosť vzájomných práv a povinností tým, že ho rušia a nahrádzajú ich novým.
Doterajší záväzok tak zaniká a je nahradený novým záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania. Urovnaním
tak môžu byť upravené medzi účastníkmi akékoľvek sporné práva, ktorými môžu disponovať, vrátane
práv premlčaných. Účelom urovnania nie je zistiť, ako sa veci v skutočnosti majú, ale predísť ďalším

nezrovnalostiam alebo sporom tým, že pôvodný záväzok, v ktorom sa sporné právo vyskytlo, sa zruší
a nahradí novým záväzkom. Taktiež uviedol, že nebola preukázaná absencia vôle žalobcu, resp. jej
konateľov pri jej uzatváraní a použitie bezprávnej vyhrážky zo strany žalovaného.

37. Súd vo veci vykonal dokazovanie prehratím zvukovej nahrávky zachycujúcej proces uzatvárania
samotnej dohody o urovnaní. Žalovaná strana namietala vykonanie dôkazu, nakoľko nahrávka bola

vyhotovená bez vedomia a súhlasu zúčastnených osôb.

38. Podľa § 11 a § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej
osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena
a prejavov osobnej povahy. Písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a

zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo
použiť len s jej privolením. Z citovaných ustanovení vyplýva, že vyhotovovať zvukové nahrávky je možné
len so súhlasom nahrávanej osoby.

39. Podľa § 187 ods. 1 Civilného sporového poriadku za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k

náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkaz teda
musí zákonný. Inými slovami povedané dôkaz nemôže byť získaný v rozpore s právnymi predpismi,
teda nezákonne, avšak súd má povinnosť vykladať a aplikovať citované zákonné ustanovenia v súlade
s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské
práva ako aj základnými právnymi princípmi, na ktorých je demokratický a právny štát založený.

40. Uvedené nachádza oporu aj v ustanovení čl. 16 ods. 1 a 2 C.s.p., podľa ktorého súd postupuje a
rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a
v súlade so základnými princípmi tohto zákona. Súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci nezohľadňuje
skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, ibaže vykonanie dôkazu získaného v

rozpore so zákonom je odôvodnené uplatnením čl. 3 ods. 1. Článok 3 ods. 1 hovorí o tom, že každé
ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným
poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej
republiky,ktorémajúprednosťpredzákonom,judikatúrouEurópskehosúdupreľudsképrávaaSúdneho
dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

41. V zásade tak platí, že dôkaz získaný nezákonne je neprípustný. Avšak neplatí to vždy. Tu treba
poukázať na obsah zvukovej nahrávky, ktorý mal zachytávať rokovanie medzi pracovníkmi žalovaného
a konateľmi žalobcu pri uzatváraní dohody o urovnaní. Z uvedeného je zrejmé, že obsah nahrávky
nezachytáva rozhovor, ktorý by mal súkromný charakter, ktorý by zachytával prejavy osobnej povahy

zúčastnených osôb. Žalujúcou stranou predloženú nahrávku tak nie je možné automaticky považovať
za zásah do osobnostných práv zúčastnených osôb a nemožno ho taktiež považovať za dôkaz, ktorého
vykonanie by bolo v civilnom sporovom konaní neprípustné. (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR
30 Cdo 64/2004).

42. Základným kritériom, ktorý má v konečnom dôsledku viesť k rozhodnutiu o použiteľnosti či
nepoužiteľnosti záznamu rozhovoru vyhotoveného bez vedomia nahrávanej osoby ako dôkazu v
príslušnom konaní, je pomer chránených práv a záujmov, ktoré sa v tejto súkromnej sfére stretávajú,
a kde sa štát stáva arbitrom rozhodujúcim o tom, ktorý z týchto záujmov bude v danom konkrétnom
strete prevažujúcim, pričom hodnotenie použiteľnosti či nepoužiteľnosti takto získaných a predložených

informácií sa bude vykonávať podľa procesných noriem procesných (napr. rozhodnutie Ústavného súdu
ČR II. ÚS 1774/14).43. Podobný záver možno vyvodiť aj z dôvodovej správy k Civilnému sporovému poriadku kde sa
uvádza:. „Celkom výnimočne môže odôvodnenosť postupu mimo rámca princípu legality vyplývať z tzv.
testu proporcionality vzájomne kolidujúcich ústavných práv. V tomto zmysle napr. súd môže vykonať

dôkaz získaný v rozpore so zákonom, ak je právo protistrany ústavno-konformne posúdené ako v
konkrétnom prípade silnejšie právo než porušené právo toho, na koho úkor sa právo vykonáva. Ak
teda napríklad súd vezme do úvahy elektronickú komunikáciu či zaznamenanie obrazu a zvuku na to
určenými elektronickými prostriedkami, ktoré boli získané bez súhlasu osoby, ktorej prejavy boli takto
zachytené,musítoodôvodniťtým,žeprávonaochranuosobnostitohtosubjektujevkonkrétnomprípade

proporčne slabšie oproti tomu ústavnému právu, ktorého porušenie sa má takto získaným dôkazným
prostriedkom preukázať.

44. V prípade, ak jedna zo strán sporu predloží dôkaz, ktorého získanie by bolo možné považovať za
nezákonné, nemôže ho automaticky stroho odmietnuť, ale musí v zmysle čl. 3 a 16 C.s.p. pristúpiť k tzv.
testu proporcionality. Tento test možno charakterizovať ako postup súdu, pri ktorom súd hodnotí, ktoré

Ústavou SR garantované právo má v danom prípade väčšiu váhu a dôležitosť. Súd teda musí zhodnotiť,
či je potrebné uprednostniť právo nahrávanej osoby na ochranu jej súkromia alebo právo na spravodlivý
proces tej strany sporu, ktorá sa snaží vykonaním takéhoto dôkazu preukázať ňou tvrdené skutočnosti.

45. Vyššie uvedené názory vyplývajú aj z rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva a to

napr. v rozhodnutí vo veci Schenk proti Švajčiarsku, kde Európsky súd pre ľudské práva uviedol: "Aj
keď článok 6 Dohovoru zaručuje právo na spravodlivý proces, neustanovuje žiadne pravidlá týkajúce sa
prijateľnosti dôkazov ako takých, táto problematika patrí v prvom rade vnútroštátnemu právu. Súd teda
nemôže v princípe a in abstracto (vo všeobecnosti- pozn. autora) vylúčiť prípustnosť dôkazu získaného
nezákonným spôsobom. Prislúcha mu iba zistiť, či konanie ako celok bolo spravodlivé."

46. Súd teda vyhodnotil právo žalobcu na spravodlivý proces, ktoré v sebe zahŕňa aj nárok na náležité
zistenie skutkového stavu za právo majúce prednosť pred právom osôb zúčastnených na ochranu
súkromia osôb zachytených na predloženej zvukovej nahrávke. K tomuto záveru dospel súd najmä s
ohľadom na skutočnosť, že nahrávka zachycuje obchodné rokovanie medzi žalobcom a žalovaným,

teda zachytáva prejavy, ktoré nemožno považovať za prejavy súkromnej povahy, čo značne oslabuje
intenzitu zásahu do ich osobnostných práv a predmetný zvukový záznam prehral. Samotný záznam
je značne nezrozumiteľný a nie je z neho možné zistiť obsah rozhovorov vedených pri rokovaní. Je
však možné ustáliť, že konateľom žalobcu bol predložený návrh na uzatvorenie dohody o urovnaní, bolo
im umožnené telefonicky sa spojiť so svojim právnym zástupcom, avšak samotný obsah dohody mali

možnosť odmietnuť alebo akceptovať a to priamo na tomto rokovaní.

47. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: dohody o
urovnaní, faktúry č. 140017, faktúry č. 140076, faktúry č. 140062, faktúry č. 140040, faktúry č.
140018, faktúry č. 140071, faktúry č. 140028, zápisov zo stavebného denníka, zápisu o nesúlade

dodávky materiálu a následných montážnych prác z 11.02.2014, informácie o konkrétnom type svietidiel,
informácie o termíne dodania svietidiel, objednávky č. MM/53/2012, zmluvy o postúpení pohľadávky č.
1/2014, oznámenia o postúpení pohľadávky, odstúpenia žalobcu od dohody o urovnaní záväzkových
vzťahov a vyporiadaní záväzkov, preberacieho protokolu o odovzdaní a prevzatí verejnej práce zo dňa
31.07.2014,faktúryč.200400162,výpisuzúčtužalobcu,dodatkuč.3kzmluveodieloč.411/2011zodňa

15.11.2011, Dohody o vzájomnom usporiadaní záväzkov zo dňa 09.02.2016, objednávky č. 1964/2012/
EŠ, výzvy na odstránenie vád č. 2 zo dňa 06.02.2015, dodatku č. 3 k zmluve o dielo, listu žalovaného zo
dňa 12.02.2015, oznámenia Obce Divín zo dňa 25.10.2017, zápisnice o pojednávaní Okresného súdu
Bratislava II vo veci vedenej pod sp. zn. 22Cb/281/2015 zo dňa 07.11.2016, 13.03.2017 a 24.05.2017,
zápisnice o pojednávaní Okresného súdu Bratislava II vo veci vedenej pod sp. zn. 26Cb/282/2015

zo dňa 24.01.2015 a 22.11.2016, zmenky č. 12/2014, oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa
03.07.2014, oznámenia o zápočte pohľadávok zo dňa 14.07.2014, listu spoločnosti EURO-BUILDING,
a.s. zo dňa 13.08.2014, listu žalovaného zo dňa 04.08.2014, rozsudku Okresného súdu Bratislava, č.k.
22cb/281/2015-171 a zistil nasledovný skutkový stav:

48. Z dohody označenej ako Dohoda o urovnaní záväzkovo-právnych vzťahov a vyporiadaní záväzkov
(pokonávka) súd zistil, že predmetná dohoda sa týkala nárokov oboch strán súvisiacich s prácami, ktoré
na základe dohody o postúpení práv a povinnosti vykonával žalobca. Konkrétne išlo o objednávky č.
MM/53/2012 na dodávku a montáž elektroinštalácií, elektrickej prípojky, slaboprúdu, vnútroareálovéhorozvodu elektriny, telekomunikačnej prípojky a osvetlenia parkoviska pre stavbu „ Rekonštrukcia a
obnova NKP kaštieľa v obci Divín", objednávky č. NS/136/2012 na dodávku a montáž elektroinštalácií
pre stavbu „Centrum zhodnocovania odpadov v meste Svit", objednávky č. MM/416/2013 na dodávku

a montáž elektroinštalácií, slaboprúdov a prípojky NN pre stavbu „ Dom dôchodcov - Rekonštrukcia
bývalého objektu MŠ s prístavbou na Dom dôchodcov Šaľa" a objednávky č. NS/738/2013 na dodávku
a montáž elektroinštalácie (NN prívod, prekládka VN, vonkajšie osvetlenie - puzdrá pre stožiar) pre
stavbu „ Centrum zhodnocovania BRO v meste Svit". Samotnou dohodou malo dôjsť k vysporiadaniu
pohľadávokžalobcuuplatňovanýchvočižalovanému,ktorévyplývalizfaktúrč.140020,140017,140028,

140071, 140018, 140040, 140062, 140076 a 140027 v celkovej výške 126.821,59 Eur a pohľadávok
žalovaného uplatňovaných žalovaným a to pohľadávky uplatnenej faktúrou č. 200400091 - zmluvná
pokutazanedodržanietermínudodávkyarealizáciepredmetuobjednávkyMM/53/2012vsume6.502,65
Eur, pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávky č. 1/2014 zo dňa 02.7.2014 uzatvorenej
medzi spoločnosťou EURO-BUILDING, a.s. a žalovaným z titulu faktúry č. 200400162 v postúpenej
hodnote 19.716,- Eur. Žalovaný sa v tejto zmluve zaviazal uhradiť žalobcovi sumu 96.456,84 Eur a to

tak, že sumu 40.226,21 Eur uhradí v lehote do troch dní od podpisu dohody, sumu vo výške 45.067,50
Eur uhradí do 7 dní od úhrady fakturovaných prác mestom Šaľa a sumu vo výške 11.163,13 Eur
uhradí v zmysle jednotlivých objednávok, na základe ktorých boli faktúry vystavené. Podľa čl. IV. tejto
dohody žalobca súčasne prehlasuje, že celej sumy 96.456,84 Eur sú uspokojené všetky jeho nároky na
plnenie z titulu Dohody o postúpení práv a povinností uzatvorenej medzi účastníkmi EMOP V.J., s.r.o.,

žalobcom a žalovaným dňa 17.12.2013, týkajúcej sa objednávky č. MM/53/2012 na dodávku a montáž
elektroinštalácií, elektrickej prípojky, slaboprúdu, vnútro areálového rozvodu elektriky, telekomunikačnej
prípojky a osvetlenia parkoviska pre stavbu „ Rekonštrukcia a obnova NKP kaštieľa v obci Divín",
objednávky č. NS/136/2012 na dodávku a montáž elektroinštalácií pre stavbu „ Centrum zhodnocovania
odpadov v meste Svit, objednávky č. MM/416/2013 na dodávku a montáž elektroinštalácii, slaboprúdov

a prípojky NN pre stavbu „ Dom dôchodcov - Rekonštrukcia bývalého objektu MŠ s prístavbou na Dom
dôchodcov Šaľa" a objednávky č. NS/738/2013 na dodávku a montáž elektroinštalácie (NN prívod,
prekládka VN, vonkajšie osvetlenie - puzdrá pre stožiar) pre stavbu „ Centrum zhodnocovania BRO v
meste Svit", z dôvodu čoho nebude v budúcnosti vznášať voči žalovanému ďalšie v súčasnosti známe
alebo neznáme nároky, či už peňažné alebo nepeňažné, ako ani z titulu iných s týmito vecami súvisiacich

dojednaní vrátane úrokov z omeškania alebo iných sankcií, náhrady škody, resp. ušlého zisku, ktoré
prípadne vznikli do podpisu tejto dohody a výslovne sa ich vzdáva. Žalovaný zároveň prehlásil, že na
základe tejto dohody sú uspokojené všetky jeho k dnešnému dňu existujúce nároky z titulu uvedenej
dohody o postúpení práv a povinností týkajúcej sa objednávky č. MM/53/2012 na dodávku a montáž
elektroinštalácií, elektrickej prípojky, slaboprúdu, vnútroareálového rozvodu elektriny, telekomunikačnej

prípojky a osvetlenia parkoviska pre stavbu ., Rekonštrukcia a obnova NKP kaštieľa v obci Divín",
objednávky č. NS/136/2012 na dodávku a montáž elektroinštalácií pre stavbu: „Centrum zhodnocovania
odpadov v meste Svit", objednávky č. MM/416/2013 na dodávku a montáž elektroinštalácii, slaboprúdov
a prípojky NN pre stavbu „ Dom dôchodcov - Rekonštrukcia bývalého objektu MŠ s prístavbou na Dom
dôchodcov Šaľa a objednávky č. NS/738/2013 na dodávku · a montáž elektroinštalácie ( NN prívod,

prekládka VN, vonkajšie osvetlenie - puzdrá pre stožiar) pre stavbu „ Centrum zhodnocovania BRO v
meste Svit", z dôvodu čoho nebude v budúcnosti vznášať žalobcovi žiadne ďalšie v súčasnosti známe
alebo neznáme nároky, či už peňažné alebo nepeňažné. na plnenie z titulu zmluvných pokút, náhrady
škody a ani iných sankcii , ktoré pripadne vznikli do podpisu tejto dohody, a výslovne sa ich vzdáva,
s výnimkou nárokov na odstránenie vád, ktoré prípadne vzniknú v priebehu záručnej doby v zmysle

jednotlivých objednávok.

49. Z faktúry č. 140017 súd zistil, že žalobca touto faktúrou fakturoval žalovanému sumu 7.407,66 Eur za
elektroinštalačné práce vykonané na základe objednávky č. MM/416/2013 na stavbe: Dom dôchodcov
Šaľa.

50. Z faktúry č. 140076 súd zistil, že žalobca touto faktúrou fakturoval žalovanému sumu 1.509,61 Eur za
elektroinštalačné práce vykonané na základe objednávky č. MM/53/2012 na stavbe: NKP Kaštieľ Divín.

51. Z faktúry č. 140062 súd zistil, že žalobca touto faktúrou fakturoval žalovanému sumu 22.316,38 Eur

za elektroinštalačné práce vykonané na základe objednávky č. MM/53/2012 na stavbe: NKP Kaštieľ
Divín.52. Z faktúry č. 140040 súd zistil, že žalobca touto faktúrou fakturoval žalovanému sumu 11.887,85 Eur
za elektroinštalačné práce vykonané na základe objednávky č. MM/53/2012 na stavbe: NKP Kaštieľ
Divín.

53. Z faktúry č. 140018 súd zistil, že žalobca touto faktúrou fakturoval žalovanému sumu 9.961,70 Eur za
elektroinštalačné práce vykonané na základe objednávky č. MM/53/2012 na stavbe: NKP Kaštieľ Divín.

54. Z faktúry č. 140071 že žalobca touto faktúrou fakturoval žalovanému sumu 12.953,32 Eur za

elektroinštalačné práce vykonané na základe objednávky č. MM/416/2013 na stavbe: Dom dôchodcov
Šaľa.

55. Z faktúry č. 140028 že žalobca touto faktúrou fakturoval žalovanému sumu 40.733,69 Eur za
elektroinštalačné práce vykonané na základe objednávky č. MM/416/2013 na stavbe: Dom dôchodcov
Šaľa.

56. Z objednávky č. MM/53/2012 zo dňa 24.04.2012 súd zistil, že žalovaný touto objednávkou objednal
u spoločnosti EMOP V.J. s.r.o. dodávku a montáž elektroinštalácie, elektrickej prípojky, slaboprúdu,
vnútroaerálového rozvodu elektriny, telekomunikačnej prípojky a osvetlenia parkoviska pre stavbu
„Rekonštrukcia a obnova NKP kaštieľa v obci Divín“. Spoločnosť EMOP V.J. s.r.o túto objednávku

akceptovala. V zmysle objednávky boli dohodnutá splatnosť faktúr 55 dní. Súčasťou faktúr mal byť v
zmysle objednávky zisťovací protokol, protokol o odovzdaní a prevzatí prác, súpis vykonaných prác
a dodávok. Podmienkou riadneho plnenia zo strany objednávateľa bola v zmysle objednávky riadna
úhradafaktúrobjednávateľovi.Splatnosťfaktúrvyhotovenýchzhotoviteľomsanáslednemalapredlžovať
a čas prípadného omeškania faktúr objednávateľovi. V zmysle objednávky bolo medzi objednávateľom

a zhotoviteľom dohodnuté aj zádržné vo výške 10% z ceny diela, ktoré bolo realizované tak, že
objednávateľ (žalovaný) bol oprávnený zadržať (nevyplatiť) zhotoviteľovi 10% zo sumy každej faktúry.
Splatnosť zádržného mala nastať do 15 dní po uplynutí 6 mesiacov od odovzdania a prevzatia stavby
investorom objednávateľa. Zádržné malo slúžiť práve na zabezpečenie odstránenia vád a nedorobkov
diela. Záručná doba bola dohodnutá na dobu 60 mesiacov. Termín realizácie diela bol stanovený

obdobím od 01.04.2012 do 01.11.2012, pričom ustanovenie o termíne realizácie diela obsahovalo aj
ustanovenie o zmluvnej pokute, v zmysle ktorej zmluvná pokuta za nedodržanie termínu dodávky a
realizácie predmetu diela predstavovala 0,5% z ceny diela za každý i začatý deň omeškania.

57. Z objednávky č. MM/416/2013 zo dňa 15.08.2013 súd zistil, že žalovaný touto objednávkou objednal

u spoločnosti EMOP V.J. s.r.o. dodávku a montáž elektroinštalácie, slaboprúdu a prípojky NN pre
stavbu „Dom dôchodcov - Rekonštrukcia bývalého objektu MŠ s prístavbou na Domov dôchodcov
Šaľa“ Spoločnosť EMOP V.J. s.r.o túto objednávku akceptovala. V zmysle objednávky boli dohodnutá
splatnosť faktúr 155 dní. Súčasťou faktúr mal byť v zmysle objednávky zisťovací protokol, protokol
o odovzdaní a prevzatí prác, súpis vykonaných prác a dodávok. Podmienkou riadneho plnenia

zo strany objednávateľa bola v zmysle objednávky riadna úhrada faktúr objednávateľovi. Splatnosť
faktúr vyhotovených zhotoviteľom sa následne mala predlžovať a čas prípadného omeškania faktúr
objednávateľovi. V zmysle objednávky bolo medzi objednávateľom a zhotoviteľom dohodnuté aj zádržné
vo výške 10% z ceny diela, ktoré bolo realizované tak, že objednávateľ (žalovaný) bol oprávnený zadržať
(nevyplatiť) zhotoviteľovi 10% zo sumy každej faktúry. Splatnosť zádržného mala nastať do 15 dní po

uplynutí 6 mesiacov od odovzdania a prevzatia stavby investorom objednávateľa. Zádržné malo slúžiť
práve na zabezpečenie odstránenia vád a nedorobkov diela. Záručná doba bola dohodnutá na dobu
60 mesiacov. Termín realizácie diela bol stanovený obdobím od 01.04.2012 do 01.11.2012, pričom
ustanovenie o termíne realizácie diela obsahovalo aj ustanovenie o zmluvnej pokute, v zmysle ktorej
zmluvná pokuta za nedodržanie termínu dodávky a realizácie predmetu diela predstavovala 0,5% z ceny

diela za každý i začatý deň omeškania.

58.Zoznámeniaozápočtepohľadávoksúdzistil,žežalovanýdňa14.07.2014započítalvočipohľadávke
žalobcu z faktúry č. 140020, ktorou bola žalovanému fakturovaná suma 19.716,50 Eur pohľadávku
označenú ako zmluva o postúpení pohľadávky č. 1/2014 zo dňa 02.07.2014 v sume 19.716,50 Eur.

59. Z protokolu o odovzdaní a prevzatí verejnej práce zo dňa 31.07.2014 súd zistil, že stavba:
Rekonštrukcia a obnova kaštieľa v obci Divín bola stavebníkom, ktorým bola Obec Divín, prevzatá od
zhotoviteľa - spoločnosti EURO-BUILDING, a.s. dňa 25.07.2014. Podľa tohto protokolu zástupcoviadodávateľa a preberajúcej organizácie potvrdili uspokojivé vykonanie stavebných prác, ktoré sú
predmetom tohto zápisu v cenách a termínoch podľa obchodných podmienok zmluvy. Boli vykonané
požadované prehliadky a skúšky a následne vydané potrebné doklady. Objekt je schopný bezpečnej

prevádzky a užívania.

60. Z faktúry č. 200400162 súd zistil, že spoločnosť EURO-BUILDING, a.s. touto faktúrou fakturovala
žalobcovi sumu 37.050,- Eur za nedodržanie termínu dodávky, realizácie predmetu objednávky -
dodávka a montáž elektroinštalácií pre stavbu Detský domov Skalica - Rekonštrukcia a nadstavba.

61. Z výpisov z účtu žalobcu súd zistil, že žalovaný dňa 22.12.2014 uhradil žalobcovi sumu 6.502,46
Eur na úhradu faktúry č. 140017,sumu 11.873,88 Eur ako úhradu faktúry č. 140071 a sumu 26.690,97
Eur. Dňa 28.11.2014 žalovaný uhradil žalobcovi sumu 622,59 Eur ako úhradu faktúry č. 140027, sumu
1.383,81 Eur ako úhradu faktúry č. 9.131,56 Eur, dňa 28.11.2014 sumu 10.897,20 Eur ako úhradu
faktúry č. 140040 a sumu 20.456,68 Eur ako úhradu faktúry č. 140062. Dňa 14.09.2016 žalovaný uhradil

žalobcovi sumu 617,30 Eur na úhradu faktúry č. 140017, sumu 3.394,47 Eur na úhradu faktúry č. 140028
a sumu 1.079,44 Eur.

62. Z dodatku č. 3 k zmluve o dielo č. 411/2011 zo dňa 15.11.2011 súd zistil, že Mesto Šaľa ako
objednávateľ uzatvoril so spoločnosťou EURO-BUILDING, a.s. ako zhotoviteľom dodatok k zmluve o

dielo, ktorého predmetom boli práce na stavbe označenej ako Domov dôchodcov Šaľa. Predmetom
samotného dodatku bolo obnovenie zmluvného vzťahu s cieľom pokračovania prác na uvedenom diele
a zapracovania zmien a oprávnených výdavkov projektu kód ITMS 22120120060 schválených RO pre
ROP na základe žiadosti o zmenu.

63. Z Dohody o vzájomnom usporiadaní záväzkov zo dňa 09.02.2016 súd zistil, že predmetom tejto
dohody bola vzájomná úprava práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy o dielo č. 521/2011 zo dňa
15.11.2011 v znení jej neskorších dodatkov. V zmysle čl. I bod 3 tejto dohody sa všetky záväzky, nároky
a pohľadávky vyplývajúce zo zmluvy o dielo z titulu sankcií za omeškanie diela, omeškanie s úhradou
faktúr, ukončenie diela a z titulu úhrady faktúr za elektrickú energiu považujú dňom podpísania tejto

dohody za ukončené a vysporiadané.

64. Z objednávky č. 1964/2012/EŠ súd zistil, že spoločnosť EURO-BUILDING, a.s. si u žalovaného na
základe Rámcovej zmluvy o spolupráci zo dňa 20.01.2012 objednal u žalovaného stavebné práce na
stavbe: „Rekonštrukcia a obnova NKP kaštieľa v obci Divín“, realizované pre Obec Divín. Žalovaný túto

objednávku akceptoval.

65. Z výzvy na odstránenie vád č. 2 zo dňa 06.02.2015 súd zistil, že Obec Divín si u spoločnosti EURO-
BUILDING, a.s. uplatnil vady vzniknuté na diele, z ktorých vada č. 2 sa týkala prác fyzicky vykonaných
žalobcom.

66. Z listu žalovaného zo dňa 16.02.2015 súd zistil, že žalobca v tomto liste (nie je zrejmé, kto bol
jeho adresátom) uviedol, že dňa 12.02.2015 vykonal obhliadku na stavbe: „Rekonštrukcia a obnova
Kaštieľa v obci Divín“. Žalobca ďalej uviedol, že „reklamácia investora je opodstatnená, prívodný kábel
z rozvádzača RH do rozvádzača RMS3 vykazuje pri zapnutí skrat na jednej fáze. Nakoľko prívodný

kábel je uložený v zemi a na tejto trase sa robili rôzne sadové úpravy, ktoré si riadil a zabezpečoval
investor, či už to boli rôzne sadové úpravy, odvodňovanie a montáž potrubia a betónových šácht je
pravdepodobné, že bola porušená izolácia na prívodnom kábli a z toho dôvodu vzniká skrat a následné
vypnutie príslušného ističa. Jediná možnosť ako zistiť a presne identifikovať miesto poruchy je objednať
meracievozidlozoZSEprípadnezLučenca,kedysapresnezistímiestoporuchynakábli.Možnosťtohto

riešenia sme konzultovali so starostom Obce Divín, ktorý prisľúbil, že meracia vozidlo zabezpečí v čo
najkratšom termíne. Zároveň by sme žiadali kontaktnú osobu zo strany EURO-ŠTUKONZ na doriešenie
vzniknutého problému.“

67. Zo zápisnice o pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 24.01.2018 v konaní vedenom na Okresnom

súde Bratislava II pod sp. zn. 26Cb/282/2015 súd zistil, že na tomto pojednávaní boli vypočutí svedkovia
G. O., V. Y., T. Y. a Ľ. V..68. Svedok G. O. vo svojej výpovedi uviedol, že jeho spoločnosť PT-REAL, s.r.o. spolupracovala so
žalovaným. Potom čomu žalovaný neuhradil záväzky v sume 62.000,- Eur spoluprácu s ním ukončil. So
žalobcom nespolupracoval, avšak vedel, že mal taktiež vzťah so žalovaným. Spolupráca so žalovaným

trvala 4 roky. Spolupracovali pri revitalizácii námestia v Dolnej Strede v obci Dubové, takisto pri
revitalizácii v Kostolnej pri Dunaji, ďalej to bolo pri prácach na zbernom dvore vo Svite, rekonštrukcii
zimného štadiónu v Dúbravke, v Domove dôchodcov Šaľa a naposledy pri zateplení fasády na škole
na Tbiliskej ulici v Bratislave. Zo začiatku bola spolupráca dobrá, stavebné práce riadne fungovali a aj
platby za faktúry boli riadne uhrádzané. Problémy nastali až pri platbách zádržného a v štvrtom roku

spolupráce kedy platby začali meškať. Žalovaný nechcel uznávať vykonané práce, ktoré boli urobené.
Aj stavbyvedúci uviedol, že keby tieto práce priznal bol by riaditeľom vyhodený. Práce boli uznávané iba
v rozsahu 30 %. Skončili na stavbe v Šali. Žalovaný žiadal, aby sa na práce nasadilo viacej pracovníkov,
aby sa stihli termíny. Tieto termíny však boli nereálne, nakoľko práce mali byť ukončené omietkami a
pritom elektroinštalačné práce a aj iné inštalačné práce boli zazmluvnené až dva mesiace po tomto
termíne. Žalovaný meškal aj s dodávkami materiálu. K ukončeniu spolupráce došlo po poslednom

rokovaní, na ktorom bol prítomný pán T., ako aj právny zástupca žalovaného, ktorý bol taký vysoký,
holohlavý. Svedok vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že tento právny zástupca na neho ziapal, že ho
vyhodí cez okno a mal pocit, že ho ide fyzicky inzultovať. Po tomto si povedal, že s takouto spoločnosťou
už jednať nebude a poslal žalovanému výpoveď zmluvy. Následne žalovanému vyfakturoval všetky
vykonané práce. Na to reagoval žalovaný tým, že vyfakturoval zmluvnú pokutu za nedodržanie termínu

výstavby, ktorá sa presne kryla s uplatnenou sumou. Pri iných stavbách ako pri Domove dôchodcov
Šaľa si žalovaný zmluvnú pokutu neuplatnil. Svedok G. O. nepovažoval zmluvnú pokutu za objektívnu,
nakoľko dátum ukončenia prác bol nereálny, čo bolo objektívne dokázateľne, nakoľko žalovaný meškal s
prácami, a mnohé práce boli zazmluvnené až po termíne, kedy malo byť dielo ukončené, taktiež výpočet
zmluvnej pokuty sa nemohol presne na cent kryť s uplatnenou sumou. Svedok si svoje nároky uplatnil

iba prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Potom čo nadobudol pocit, že vymáhanie nemá význam,
si pohľadávku na súde neuplatnil.

69. Svedkyňa V. Y. na predmetnom pojednávaní uviedla, že konateľ žalobcu je jej manžel. Vo svojej
výpovedi ďalej uviedla, že jej manžel pri spolupráci s pánom U. mal zdravotné problémy. V roku 2012

mal aj infarkt. Nemal z čoho vyplácať ľudí a dodávateľov a tak sa snažil s pánom U. dohodnúť. Boli
opakovane dohodnuté stretnutia, na ktoré prišiel, avšak pán Stopka ho neprijal a poslal ho z vrátnice
domov. Nakoniec ku stretnutiu predsa len došlo, bola uzatvorená aj nejaká zmluva a boli uplatnené aj
nejaké peniaze, avšak nie tak ako bolo dohodnuté. Stretnutie, na ktorom došlo k uzatvoreniu dohody
bolo búrlivé stretnutie, na manžela svedkyne bol vyvíjaný nátlak a bol donútený podpísať túto dohodu. V

tomto období bol je manžel podráždený a nervózny a veľa fajčil, hoci by po infarkte fajčiť nemal, avšak
nedokázal to obmedziť.

70. Svedok T. Y. vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca ho v roku 2014 požiadal o poskytnutie pôžičky,
ktorú mu v júli 2014 poskytol v sume 50.000,- Eur a táto mu bola aj splatená. So žalovaným nemám

žiadny vzťah. Žalobcovi nejaký zákazník nezaplatil, čím sa zrejme dostal do platobnej neschopnosti,
ktorú riešil pôžičkou, ktorú mu poskytol svedok. Bola spísaná zmluva o pôžičke, v ktorej žalobca
vystupoval ako dlžník. Pôžička poskytnutá prevodom na účet.

71. Svedok Ľ. V. vo svojej výpovedi na predmetnom pojednávaní uviedol, že je s konateľom žalobcu

p. Y. dlhoročný kamarát, stretávajú sa a na týchto stretnutiach mu p. Y. niekoľkokrát povedal, že mal
finančné problémy, ktoré trvali dlhší čas a vyústili až do platobnej neschopnosti. Následne sme sa preto
dohodli, že mu svedok poskytne finančné prostriedky, išlo o sumu 10.000,- Eur. P. Y. mu povedal, že
tieto peniaze potrebuje na vyplatenie pracovníkov, platby pracovníkov, odvodov a iných veci súvisiacich
s podnikaním. Pôžička bola poskytnuté približne pred dvomi rokmi. Napísali aj dohodu, avšak bolo to

také kamarátske, spísali si len, aby bolo niečo na papieri, žiadnu zmluvu u notára nespísali. Pôžička
bola poskytnutá v hotovosti.

72. Zo zápisnice o pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 24.05.2017 v konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava II pod sp. zn. 22Cb/281/2015 súd zistil, že v tomto konaní boli vypočutí svedkovia L. X. a

N.. N. U..

73. Svedok L. X. vo svojej výpovedi uviedol, že pre žalovaného montoval konštrukcie a zámočnícke
výrobky ako firma. Žalobcu pozná zo stavby Mochovce, kde obaja robili pre EURO-BUILDING, a.s.a je to jeho kamarát. Pri prácach pre žalovaného na objekte v Skalici nedodržal termín, ktorý bol
nereálny, vzhľadom k tomu, že nemohol nastúpiť na práce preto, lebo objekt bol ešte užívaný deťmi,
za čo dostal od žalovaného penalizáciu. Keďže sa mu však nechcelo s ním naťahovať, uzavrel so

žalovaným mimosúdnu dohodu formou zápočtu a vzdal to. Svedok uviedol, že bol penalizovaný za niečo
čo nemohol spraviť, trikrát im faktúru vrátil a potom to vzdal. Dohodol sa so žalovaným preto, lebo
jeho firma nebola v dobrej ekonomickej kondícií, potreboval vyplatiť výplaty, odvody, pokiaľ chcel niekto
dostať peniaze od žalovaného, musel ísť minimálne 10 % dole. Keď si začal so žalovaným, nevedel o ich
prístupe, všetci sa mu čudovali, že si s nimi začal. Pri stavbe v Skalici išlo o rekonštrukciu a nadstavbu

detského domova. Na túto stavbu mal uzatvorenú zmluvu so spoločnosťou EURO-BUILDING, a.s. So
žalovaným spolupracoval na Domove dôchodcov v Šali, či so žalovaným uzatvoril dohodu o urovnaní
uviesť nevedel.

74. Z výsluchu svedka N.. N. U. súd zistil, že so žalobcom spolupracoval pri prácach pre EURO-
BUILDING, a.s. a žalovaného. Ku konci spolupráce s firmou EURO-ŠTRUKONZ, a.s. boli vystavované

penalizačné faktúry svedkovej firme aj iným firmám za oneskorené plnenie. Tieto záležitosti sa urovnali
dohodou zmluvných strán. Na takúto dohodu svedok pristúpil preto, lebo chcel ukončiť spoluprácu so
žalovaným a ísť svojou cestou.

75. Zo zápisnice o pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 13.03.2017 v konaní vedenom na Okresnom súde

Bratislava II pod sp. zn. 22Cb/281/2015 súd zistil, že na tomto pojednávaný boli vypočutí štatutár žalobcu
Vladimír Juriga a štatutárny zástupca žalovaného: PaedDr. Miroslav Gabriš.

76. Štatutárny zástupca žalobcu Vladimír Juriga vo svojej výpovedi uviedol, že nesúhlasí so zmluvnými
pokutami zo strany žalovaného, vždy všetky práce vykonali riadne. Čo sa týka dohody o urovnaní,

nechcel ju podpísať, avšak presvedčil syna, aby ju podpísal, keďže zamestnával ľudí a potreboval
peniaze aspoň na základný chod spoločnosti. Musel podpísať zmenky tretím osobám, aby dostal aspoň
nejaké peniaze, aby zachránil spoločnosť. Štatutárny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že im nebolo nám
umožnenézasiahnuťdodohodyourovnaní,anisiprizvaťprávnikanajejposúdenie.Ichprávnyzástupca
im zakázal podpisovať takúto dohodu o urovnaní.

77.ZvýsluchuštatutárnehozástupcužalovanéhoPaedDr.MiroslavaGabrišasúdzistil,žetentovosvojej
výpovedi uviedol, že dohodu o urovnaní podpísal, keďže dostal garanciu od svojich spolupracovníkov, že
je pripravená riadne. Pri jej podpise žalobcom prítomný nebol. Štandardný postup bol taký, že žalovaný
buď vypracovali zmluvu a dali ju podpísať, alebo už podpísanú dohodu dostali a žalovaný sa rozhodoval

či ju prijme alebo nie. K zmluvným pokutám a nevedel vyjadriť. V čase podpisovania dohody o urovnaní
nepoznal ekonomickú situáciu žalobcu.

78. Zo zápisnice o pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 07.11.2016 v konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava II pod sp. zn. 22Cb/281/2015 bol vypočutý konateľ žalobcu Ondrej Juriga, ktorý vo svojej

výpovedi uviedol, že si boli vedomí svojho nároku, avšak nemali prostriedky na to, aby si najali právneho
zástupcu. Boli zasa tlačení tým, že boli dlžníkmi iným firmám. Na stretnutí u žalovaného mali podpísať
dohodu o urovnaní, vedeli, že nedostanú toľko koľko im patrí, že dostanú menej, ale bude to hneď a
nemusia na to čakať dlhšiu dobu. Avšak pred podpisom dohody o urovnaní si nemyslel, že dostanú až
tak málo. Na stretnutie mali záujem zobrať aj svojho právneho zástupcu, ale bolo mu oznámené, že

musiaprísťbeznehoanapreštudovaniedohodymajúpolhodinu.Počasoboznamovaniasasdohodouo
urovnaní, ktorú vyhotovil žalovaný a predložil nám ju pán L., komunikovali telefonicky so svojim právnym
zástupcom, ktorý nesúhlasil s tým, aby ju podpísali. Podpísali ju pod tlakom spomenutých okolností. Pri
oboznamovaní sa so zmluvou u žalovaného si boli vedomí, že dostanú menej nielen z dôvodu zmluvnej
pokuty, ale aj z dôvodu ďalšieho zníženia o 10%. V tom čase mali problém s prežitím, na posledné dva

mesiace si museli požičiavať peniaze. Konateľ žalobcu Ondrej Juriga ďalej uviedol, že je otec v tejto
branžípodnikádvadsaťrokov,bolinanehovyvíjanétlakynazaplateniedlžnýchsúm,vopačnomprípade
byhrozilkonkurz,pretozmluvupodpísali.Zmluvnápokutabolavyúčtovanázato,žesipriznaliomeškanie
z ich časťou prác, napriek tomu, že k omeškaniu nedošlo ich vinou, keďže predchádzajúci dodávatelia
neukončili svoje činnosti a žalobca nemohol nastúpiť na výkon vlastnej činnosti, na ktorú sa zaviazal.

Pred podpisom dohody o urovnaní viackrát avizovali písomnou formou žalovanému, že tieto zmluvné
pokuty vyúčtované jeho stranou neuznávajú. Museli si od známych požičať 30.000,- Eur, pretože nemali
už žiadne peniaze na plnenie si svojich povinností na iných zákazkách, napr. na benzín, nákup materiálu
a podobne. Dohodu o urovnaní si nemohli zobrať na naštudovanie domov, dostali ultimátum, že dohodubuď podpíšu alebo nie a idú sa súdiť. Nebolo im umožnené do zmluvy žiadnym spôsobom zasahovať a
meniť ju. Pred podpisom dohody o urovnaní prebiehali medzi stranami rokovania asi mesiac dva. Tieto
rokovania boli reakciami na zmluvné pokuty, ktoré im vyúčtoval písomne žalovaný. Týchto rokovaní sa

zúčastnil Vladimír Juriga. Pán R. nebol prítomný pri podpise dohody o urovnaní, bola tam prítomná pani
Y. a pán L.. Na stretnutí im bolo povedané buď podpíšu alebo nie. Konateľ žalobcu Ondrej Juriga to
podpísať nechcel, ale v živote svojho otca nevidel tak zúfalého ako v tejto situácií a preto to podpísal.
Podľa obchodného registra sme museli podpisovať s otcom obaja. Odstúpili od dohody o urovnaní preto,
lebo zo strany žalovaného nedošlo k presnému plneniu.

79. Zo zápisnice o pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 24.01.2018 v konaní vedenom na Okresnom
súde Bratislava II pod sp. zn. 26Cb/282/2015 súd zistil, že na tomto pojednávaní boli vypočutí svedkovia
G. O., V. Y., T. Y. a Ľ. V..

80. Svedok G. O. vo svojej výpovedi uviedol, že jeho spoločnosť PT-REAL, s.r.o. spolupracovala so

žalovaným. Potom či mu žalovaný neuhradil záväzky v sume 62.000,- Eur spoluprácu s ním ukončil. So
žalobcom nespolupracoval, avšak viem, že mal taktiež vzťah so žalovaným. Spolupráca so žalovaným
trvala 4 roky. Spolupracovali pri revitalizácii námestia v Dolnej Strede v obci Dubové, takisto pri
revitalizácii v Kostolnej pri Dunaji, ďalej to bolo pri prácach na zbernom dvore vo Svite, rekonštrukcii
zimného štadiónu v Dúbravke, v Domove dôchodcov Šaľa a naposledy pri zateplení fasády na škole

na Tbiliskej ulici v Bratislave. Zo začiatku bola spolupráca dobrá, stavebné práce riadne fungovali a aj
platby za faktúry boli riadne uhrádzané. Problémy nastali až pri platbách zádržného a v štvrtom roku
spolupráce kedy platby začali meškať. Žalovaný nechcel uznávať vykonané práce, ktoré boli urobené.
Aj stavbyvedúci uviedol, že keby tieto práce priznal bol by riaditeľom vyhodený. Práce boli uznávané iba
v rozsahu 30 %. Skončili na stavbe v Šali. Žalovaný žiadal, aby sa na práce nasadilo viacej pracovníkov,

aby sa stihli termíny. Tieto termíny však boli nereálne, nakoľko práce mali byť ukončené omietkami a
pritom elektroinštalačné práce a aj iné inštalačné práce boli zazmluvnené až dva mesiace po tomto
termíne. Žalovaný meškal aj s dodávkami materiálu. K ukončeniu spolupráce došlo po poslednom
rokovaní, na ktorom bol prítomný pán T., ako aj právny zástupca žalovaného, ktorý bol taký vysoký,
holohlavý. Svedok vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že tento právny zástupca na neho ziapal, že ho

vyhodí cez okno a mal pocit, že ho ide fyzicky inzultovať. Po tomto si povedal, že s takouto spoločnosťou
už jednať nebude a poslal som výpoveď zmluvy. Následne žalovanému vyfakturoval všetky vykonané
práce. Na to reagoval žalovaný tým, že vyfakturoval zmluvnú pokutu za nedodržanie termínu výstavby,
ktorá sa presne kryla s uplatnenou sumou. Pri iných stavbách ako pri Domove dôchodcov Šaľa si
žalovaný zmluvnú pokutu neuplatnil. Svedok G. O. nepovažoval zmluvnú pokutu za objektívnu, nakoľko

dátumukončeniaprácbolnereálny,čoboloobjektívnedokázateľne,nakoľkožalovanýmeškalsprácami,
a mnohé práce boli zazmluvnené až po termíne, kedy malo byť dielo ukončené, taktiež výpočet zmluvnej
pokuty sa nemohol presne na cent kryť s uplatnenou sumou. Svedok si svoje nároky uplatnil iba
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Potom čo nadobudol pocit, že vymáhanie nemá význam,
si pohľadávku na súde neuplatnil.

81. Svedkyňa V. Y. na predmetnom pojednávaní uviedla, že konateľ žalobcu je jej manžel. Vo svojej
výpovedi ďalej uviedla, že jej manžel pri spolupráci s pánom U. mal zdravotné problémy. V roku 2012
mal aj infarkt. Nemal z čoho vyplácať ľudí a dodávateľov a tak sa snažil s pánom U. dohodnúť. Boli
opakovane dohodnuté stretnutia, na ktoré prišiel, avšak pán Stopka ho neprijal a poslal ho z vrátnice

domov. Nakoniec ku stretnutiu predsa len došlo, bola uzatvorená aj nejaká zmluva a boli uplatnené aj
nejaké peniaze, avšak nie tak ako bolo dohodnuté. Stretnutie, na ktorom došlo k uzatvoreniu dohody
bolo búrlivé stretnutie, na manžela svedkyne bol vyvíjaný nátlak a bol donútený podpísať túto dohodu. V
tomto období bol je manžel podráždený a nervózny a veľa fajčil, hoci by po infarkte fajčiť nemal, avšak
nedokázal to obmedziť.

82. Svedok T. Y. vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca ho v roku 2014 požiadal o poskytnutie pôžičky,
ktorú mu v júli 2014 poskytol v sume 50.000,- Eur a táto mu bola aj splatená. So žalovaným nemám
žiadny vzťah. Žalobcovi nejaký zákazník nezaplatil, čím sa zrejme dostal do platobnej neschopnosti,
ktorú riešil pôžičkou, ktorú mu poskytol svedok. Bola spísaná zmluva o pôžičke, v ktorej žalobca

vystupoval ako dlžník. Pôžička poskytnutá prevodom na účet.

83. Svedok Ľ. V. vo svojej výpovedi na predmetnom pojednávaní uviedol, že je s konateľom žalobcu p.
Jurigom dlhoročný kamarát, stretávajú sa a na týchto stretnutiach mu p. Juriga niekoľkokrát povedal,že mal finančné problémy, ktoré trvali dlhší čas a vyústili až do platobnej neschopnosti. Následne sme
sa preto dohodli, že mu svedok poskytne finančné prostriedky, išlo o sumu 10.000,- Eur. P. Juriga mu
povedal, že tieto peniaze potrebuje na vyplatenie pracovníkov, platby pracovníkov, odvodov a iných veci

súvisiacich s podnikaním. Pôžička bola poskytnuté približne pred dvomi rokmi. Napísali aj dohodu, avšak
bolo to také kamarátske, spísali si len, aby bolo niečo na papieri, žiadnu zmluvu u notára nespísali.
Pôžička bola poskytnutá v hotovosti.

84.Zoznámeniaozápočtepohľadávoksúdzistil,žežalovanýdňa14.07.2014započítalvočipohľadávke

žalobcu z faktúry č. 140020, ktorou bola žalovanému fakturovaná suma 19.716,50 Eur pohľadávku
označenú ako zmluva o postúpení pohľadávky č. 1/2014 zo dňa 02.07.2014 v sume 19.716,50 Eur.

85. Zo zmenky č. 12/2014 súd zistil, že konateľ žalobcu Vladimír Juriga vystavil ako konateľ spoločnosti
EMOP s.r.o. zmenku na sumu 170.000,- Eur v prospech spoločnosti ANMIMA, s.r.o.

86. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 03.07.2014 súd zistil, že spoločnosť EURO-BUILDING,
a.s. oznámila žalobcovi, že v súlade s čl. IV. Zmluvy o postúpení pohľadávky č. 1/2014 zo dňa
02.07.2014 došlo k postúpeniu pohľadávky čiastočne vo výške 19.716,50 Eur z faktúry č. 200400162
na žalovaného. Prílohou oznámenia bola samotná zmluva o postúpení pohľadávky, v zmysle ktorej
postúpenou pohľadávkou mala byť pohľadávka spoločnosti EURO - BUILDING a.s. voči žalobcovi

v celkovej sume 37.050,- Eur. Táto pohľadávka mala predstavovať zmluvnú pokutu vyplývajúcu z
objednávky č. MM/3566/2013 za nedodržanie termínu dodávky a montáže elektroinštalácií na stavbe
„Detský domov Skalica - Rekonštrukcia a nadstavba“, ktorá bola fakturovaná faktúrou č. 200400162.

87. Z listu žalobcu zo dňa 10.08.2014 a listu spoločnosti EURO-BUILDING, a.s. zo dňa 13.08.2014 súd

zistil, že žalobca vrátil spoločnosti EURO-BUILDING, a.s. faktúry č. 200100194 a 200400195, nakoľko
ich neuznáva a tieto sú v rozpore s termínom realizácie dodávky. Spoločnosť EURO-BUILDING, a.s.
uvedené faktúry opätovne zaslala žalobcovi listom zo dňa 13.08.2014.

88. Žalujúca strana na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 13.07.2021 navrhla vykonanie dokazovania

výsluchmi konateľov žalobcu Ondreja Jurigu a Vladimíra Jurigu. Súd vykonanie dokazovania výsluchmi
týchto svedkov nepovažoval za potrebné a to z dôvodu, že títo boli vypočutý v konaní vedenom na
tunajšom súde pod sp. zn. 22Cb/281/2015, kde sa vyjadrili ku skutkovým tvrdeniam, ktoré boli sporné aj
v tomto konaní. Zápisnice z pojednávaní zachycujúce ich výpovede sú súčasťou tohto súdneho spisu.
Žalobca, resp. jeho právny zástupca neuviedli aké nové skutočnosti by mali z ich výpovedí vyplynúť a

neuviedol ani, ktoré skutkové tvrdenia by tieto výpovede mali preukazovať.

89. Vzhľadom na skutočnosť, že pôvodný rozsudok súdu prvej inštancie bol odvolacím súdom z dôvodov
podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c), teda aj z dôvodu, že súd v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia
nevykonal navrhnuté dôkazy, súd považoval za potrebné vykonanie dokazovania výsluchom svedka Y.

L., ktorého výsluch navrhovala žalujúca strana ešte v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu pôvodného
rozsudku súdu prvej inštancie. Tu je však potrebné uviesť, že strana sporu, ktorá navrhuje vykonanie
dokazovania výsluchom svedka je povinná vo svojom návrhu tohto svedka riadne označiť tak, aby
ho bolo možné identifikovať a dokazovanie vykonať. Žalujúca strana označila svedka iba menom
a priezviskom, pričom uviedla, že ďalšími údajmi, ktoré by mohli svedka identifikovať nedisponuje.

Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že ani on takýmito údajmi nedisponuje.
Vzhľadom k tomu, že žalujúca strana nebola schopná zabezpečiť účasť svedka na pojednávaní, súd sa
pokúsil zistiť adresu svedka, z ktorej by ho bolo možné predvolať prostredníctvom registra obyvateľov.
Pre veľký počet osôb s rovnakým menom a priezviskom evidovaných v registri obyvateľov, však adresu
a ani iné ďalšie údaje svedka, nebolo možné zistiť. Vzhľadom na to, že žalobca nebol schopný riadne

označiť osobu svedka, ktorej výsluch navrhuje, súd jeho výsluch nemohol vykonať a ani ho nevykonal.

90. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

91.Podľa§36ods.1Občianskehozákonníkavznik,zmenualebozánikprávačipovinnostimožnoviazať
na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa
neprihliada.92. Podľa § 36 ods. 2 Občianskeho zákonníka podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či
právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré
už nastali, pominú.

93. Podľa § 36 ods. 5 Občianskeho zákonníka ak z právneho úkonu alebo z jeho povahy nevyplýva
niečo iné, predpokladá sa, že podmienka je odkladacia.

94. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

95. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

96. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

97. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

98. Podľa § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný
zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.

99. Podľa § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi

nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa
netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.

100. Podľa § 585 ods. 3 Občianskeho zákonníka doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý
vyplýva z urovnania.

101. Podľa § 586 ods. 1 Občianskeho zákonníka omyl o tom, čo je medzi stranami sporné alebo
pochybné, nespôsobuje neplatnosť dohody o urovnaní. Ak však omyl bol vyvolaný ľsťou jednej strany,
môže sa druhá strana neplatnosti dovolať.

102. Podľa § 586 ods. 2 Občianskeho zákonníka urovnanie dojednané dobromyseľne nestráca platnosť
ani v prípade, že dodatočne vyjde najavo, že niektorá zo strán dohodnuté právo v čase dojednania
urovnania nemala.

103. Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého

obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

104. Podľa § 300 Obchodného zákonníka okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374) nemajú vplyv na
povinnosť platiť zmluvnú pokutu.

105. Podľa § 301 Obchodného zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla
do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta.
Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa §
373 a nasl.

106. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

107. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ

nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy
určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž,
údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.108. Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí
byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto
určenia.

109. Podľa § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady
a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu
diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred
dojednaným časom.

110. Podľa § 537 ods. 2 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.

111. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu
dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo
určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa

obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

112. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v
čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok
na cenu vykonaním diela.

113. Podľa § 555 ods. 1 Obchodného zákonníka ak zmluva nezahŕňa povinnosť zhotoviteľa predmet
diela odoslať, splní zhotoviteľ svoju povinnosť vykonať dielo, ak umožní objednávateľovi nakladať
s predmetom diela riadne vykonaným v mieste ustanovenom v § 554. Ak záväzok zhotoviteľa
zahŕňa vykonať montáž ním zhotovenej, opravenej alebo upravenej veci, je záväzok splnený riadnym

vykonaním tejto montáže.

114. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že spoločnosť EMOP V.J., s.r.o. akceptovala
objednávky žalovaného č. MM/416/2013 a MM/53/2012, čím došlo k uzatvoreniu zmlúv o dielo, ktorých
predmetom bola dodávka a montáž elektroinštalácie, elektrickej prípojky, slaboprúdu, vnútroaerálového

rozvodu elektriny, telekomunikačnej prípojky a osvetlenia parkoviska pre stavbu „Rekonštrukcia a
obnova NKP kaštieľa v obci Divín“ a dodávka a montáž elektroinštalácie, slaboprúdu a prípojky NN
pre stavbu „Dom dôchodcov - Rekonštrukcia bývalého objektu MŠ s prístavbou na Domov dôchodcov
Šaľa“. Následne došlo medzi spoločnosťou EMOP V.J., s.r.o., žalobcom a žalovaným, k uzatvoreniu
dohody o postúpení práv a povinností, ktorou došlo k zmene osobe zhotoviteľa v zmluvách o dielo

uzatvorených na základe objednávok MM/53/2012, NS/136/2012, MM/416/2013 s NS/738/2013. Všetky
právaapovinnostivzmysleuzatvorenýchobjednávok,objednávkusatoutodohodoupostúpilinanového
zhotoviteľa. Žalobca sa svojou žalobou domáhal úhrady faktúr č. 140017, 140076, 140062, 140040,
140018, 140071, 140028 v časti tzv. zádržného. Týmito faktúrami žalobca fakturoval žalovanému práce
vykonané na základe objednávok č. MM/416/2013 a MM/53/2012.

115. Žalovaný žalobou uplatnený nárok neuznával, pričom uviedol, že išlo o úhradu časti zádržného za
zákazku v Šali, ktorej splatnosť nastala dňa 18.09.2016, pričom v tejto lehote bolo zádržné aj uhradené.
Pokiaľ ide o zvyšnú časť zádržného v sume 3.806,29 Eur viažucu sa k zákazke v Divíne táto podľa
žalovaného nie je splatná, nakoľko investor diela Obec Divín reklamovala vady tohto diela, pričom

poukázal na skutočnosť, že žalobca tieto vady uznal listom zo dňa 12.02.2015, pričom do dnešného dňa
neinformoval žalovaného o tom, že by vady boli odstránené.

116. Dohoda o urovnaní upravovala aj rozsah a lehoty nárokov na úhradu zádržného, pričom žalovaný
v rámci svojej obrany v rámci kompenzačnej námietky uviedol, že je vlastníkom pohľadávky v sume

19.716,50 Eur, ktorá vyplýva zo znenia pokonávky, konkrétne z čl. I bod I.3. Odstúpením od pokonávky
sa pohľadávka v sume 19.716,50 Eur, ktorá vznikla na základe zmluvy o postúpení pohľadávky sa táto
podľa žalovaného stala znovu splatnou.

117. Dohodou o urovnaní v zmysle § 585 Občianskeho zákonníka si účastníci záväzkového právneho

vzťahu odstraňujú spornosť alebo pochybnosť vzájomných práv a povinností tým, že táto dohoda ich
ruší a nahradzuje ich novými, t.j. doterajší záväzok tak zaniká a je nahradený záväzkom novým, ktorý
vyplýva z urovnania. Dohoda o urovnaní je samostatným zaväzovacím dôvodom (právnym dôvodom)vzniku záväzku. Po uzavretí dohody o urovnaní sa už veriteľ nemôže domáhať plnenia z pôvodného
záväzku, ale len plnenia z nového záväzku z dohody o urovnaní.

118. Účelom urovnania v zmysle tohto ustanovenia je odstrániť spornosť alebo pochybnosť vznikajúcu
napr. o tom, či boli splnené predpoklady vzniku alebo zániku určitého práva, spornosť alebo pochybnosť
týkajúcu sa výšky pohľadávky, jej splatnosti a pod., pričom spornosť alebo pochybnosť môže byť
skutková i právna, objektívna i subjektívna. Urovnaním môžu byť medzi účastníkmi upravené akékoľvek
sporné práva, ktorými môžu disponovať. Spornosťou práva v zmysle § 585 ods. 1 Občianskeho

zákonníka sa nemienia súdne spory, ale rozdielny názor účastníkov na otázku existencie, platnosti
záväzku, jeho kauzy či obsahu (napr. v akom rozsahu má byť plnené, kedy a pod.). Stačí, že jednej
zo strán sa určité právo, ktoré je súčasťou ich vzájomného právneho vzťahu javí sporným bez ohľadu
na to, či spor objektívne existuje. Môže ísť o pochybnosť subjektívnej povahy, ktorej príčinou môže byť
aj omyl. Podmienkou platnosti dohody o urovnaní pritom nie je existencia pôvodného (urovnávaného)
právneho vzťahu medzi účastníkmi tejto dohody. Účelom urovnania je predísť ďalším nezrovnalostiam

alebo sporom tým, že pôvodný záväzok, v ktorom sa sporné právo vyskytlo, sa zruší a nahradí záväzkom
novým.

119. Urovnanie sa môže týkať len niektorých vzájomných práv a povinností, ohľadom ktorých účastníci
neboli v zhode, ale tiež celého záväzku (záväzkového právneho vzťahu) alebo všetkých doterajších

záväzkov medzi účastníkmi, avšak s výnimkou tých práv (a im zodpovedajúcich povinností), na ktoré
niektorý z účastníkov nemohol pomýšľať v dobe, keď bola dohoda o urovnaní uzavretá. Doterajší
záväzok ktorý zanikol, je tak nahradený novo dojednaným, ktorý je obsiahnutý v dohode o urovnaní.
Dohoda o urovnaní je potom samostatným zaväzovacím dôvodom.

120. Žalobca považoval predmetnú dohodu za absolútne neplatný právny úkon a to z dôvodu vady vôle
štatutárov žalobcu, konkrétne z dôvodu absencie slobody vôle konateľov žalobcu pri jej uzatváraní. Táto
vôľa mala byť ovplyvnená donútením, resp. bezprávnou vyhrážkou zo strany žalovaného, ktorý im dal
ultimátum,podľaktoréhovprípadeneuzatvoreniadohodyžalovanýžalobcovineuhradížiadnyzosvojich
záväzkov a to ani v časti. Uvedené skutočnosti tak mali podľa žalujúcej strany spôsobovať absolútnu

neplatnosť zmluvy v zmysle § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka.

121. Posúdenie platnosti, resp. neplatnosti predmetnej dohody o urovnaní uzatvorenej medzi stranami
sporu tak tvorilo zásadnú prejudiciálnu otázku pri rozhodovaní súdu o nárokoch žalobcu.

122. S ohľadom na skutočnosť, že Obchodný zákonník neobsahuje osobitnú úpravu urovnania
vzájomných pohľadávok záväzkov, dohoda o urovnaní uzatvorená medzi dvoma podnikateľmi sa v
súlade s § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka spravuje ustanoveniami s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka obsahujúcimi úpravu novácie a zároveň ustanoveniami Obchodného
zákonníka.

123. Keďže Obchodný zákonník neobsahuje ani osobitnú úpravu náležitostí právnych úkonov v rámci
obchodných záväzkových vzťahov, neplatnosť právnych úkonov v týchto vzťahoch treba v zmysle
ustálenej judikatúry posudzovať podľa právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku (§ 34 a
nasl.) a preto aj tu platí všeobecná právna úprava, že právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,

určite a zrozumiteľne (§ 37 Občianskeho zákonníka) inak je neplatný a neplatným je zároveň právnym
úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým
mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

124. Existencia vôle, ktorá je slobodná, vážna a bez omylu je v súlade s ustanovením § 37 ods.

1 Občianskeho zákonníka esenciálnou náležitosťou každého právneho úkonu, dohodu o urovnaní
uzatvorenú podľa § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka nevynímajúc. Slobodou vôle sa rozumie
neexistencia pôsobenia vonkajších rušivých vplyvov, ktoré konajúcu osobou pozbavujú voľnosti
rozhodnúť sa, či určitý prejav vôle vykoná, alebo túto voľnosť neprimerane obmedzujú. Za nedostatok
slobody vôle je však možné považovať iba konanie vyvolané nedovoleným nátlakom druhého účastníka

zmluvy alebo tretej osoby. Pod nedovoleným nátlakom je možné rozumieť priame fyzické donútenie
(vis absoluta) a bezprávnu vyhrážku (vis compulsiva). Pod bezprávnou vyhrážkou je potrebné rozumieť
psychické donútenie. Na to, aby bezprávna vyhrážka spôsobila neplatnosť právneho úkonu musí sa
ňou vynucovať niečo, čo sa ňou nesmie vynucovať. Ak má bezprávna vyhrážka spôsobiť neplatnosťprávneho úkonu musí byť príčinou toho, že bol právny úkon urobený. Vyhrážka tiež musí byť takého
druhu,abypodľaokolnostíapovahykonkrétnehoprípaduutoho,vočikomusapoužila,vzbudiladôvodný
strach. Napokon vyhrážka musí byť adresovaná tomu, koho právny úkon sa vynucuje, môže sa však

týkať aj inej osoby (napr. štatutára právnickej osoby). Slobodná vôľa vyžaduje, aby subjektu bola daná
možnosť voľne sa rozhodnúť, či a akým spôsobom bude konať. Vôľa nie je slobodná, ak je urobená
pod nedovoleným fyzickým či psychickým nátlakom, v tiesni, za "nápadne" nevýhodných podmienok. V
takomto prípade konajúci neprejavuje svoju vôľu, ale vôľu donucovateľa. Nezáleží na tom, či účastník
koná pod nedovoleným nátlakom druhého účastníka alebo tretej osoby. Právnym dôsledkom absencie

slobody vôle je neplatnosť právneho úkonu.

125. Aj odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pre posúdenie platnosti predmetnej
dohody o urovnaní je zásadná prejudiciálna otázka ktorou sa súd prvej inštancie musí zaoberať pre
posúdenie dôvodnosti samotného nároku uplatneného žalobou.

126. Zároveň konštatoval, že z doteraz vykonaného dokazovania nie je možné jednoznačne konštatovať
tak, ako uviedol súd prvej inštancie, že predmetná Dohoda o urovnaní bola uzatvorená v rozpore so
zákonom, morálkou, resp. s pravidlami slušnosti, pričom žalobca mal byť do tohto úkonu nútený. Pri
vyhodnotení platnosti Dohody o urovnaní uložil súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať otázkou
platnosti Dohody o urovnaní v nadväznosti na právny názor odvolacieho súdu prezentovaný v konaní

vedenom na Krajskom súde v Bratislave sp.zn. 1Cob/187/2018.

127. Pri slobode ako náležitosti vôle ide vlastne o slobodu prejavu vôle, ktorú nevylučuje len priame
násilie, ktoré má takú intenzitu, že namiesto vôle konajúceho sa presadzuje vôľa vnucujúceho (fyzické
donútenie), ale aj prípad bezprávnej vyhrážky (psychické donútenie). Bezprávnosť spočíva v tom, že sa

vynucuje niečo, čo sa týmto spôsobom vynucovať nesmie. Bezprávna vyhrážka musí byť adresovaná
tomu, koho právny úkon sa vynucuje a medzi bezprávnou vyhrážkou a právnym úkonom takouto
vyhrážkou vynúteným musí byť príčinná súvislosť. Na rozdiel od (fyzickým) násilím prejavenej vôle u
bezprávnej vyhrážky má účastník dve možnosti, odporovať a neurobiť právny úkon, alebo sa vyhrážke
podrobiť a právny úkon urobiť.

128. Na základe vykonaného dokazovania je však možné ustáliť, že konateľom žalobcu bol predložený
návrh na uzatvorenie dohody o urovnaní, bolo im umožnené telefonicky sa spojiť so svojim právnym
zástupcom a samotný obsah dohody mali možnosť odmietnuť alebo akceptovať, a to priamo na tomto
rokovaní. Odvolací súd dáva do pozornosti VII. 1. dohody o urovnaní, v ktorom účastníci dohody

prehlásili, že sa na tomto právnom úkone dohodli dobrovoľne, je prejavom ich slobodnej a vážnej vôle
a na znak súhlasu s jej obsahom ju podpisujú. Zmluvné strany zároveň potvrdili, že všetky skutočnosti
uvedené v tejto dohode sú pravdivé, zodpovedajú skutkovému stavu veci v celom rozsahu, pričom na
znak súhlasu s touto dohodou ju zástupcovia účastníkov dohody vlastnoručne podpísali. Odvolací súd
ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že v konaní bolo taktiež preukázané, že strany sporu po uzatvorení

dohody o urovnaní dohodu rešpektovali, žalovaný podľa nej plnil a žalobca plnenie prijal.

129. Je nesporné, že žalobca podľa tejto dohody uplatnil nárok na zaplatenie sumy 8.897,50 Eur s
prísl. Zároveň ďalšie konanie žalobcu, ktorý odstúpil od dohody o urovnaní až rok po jej podpísaní a
po uhradení skoro celej časti (spornou zostala iba suma 8.897,50 Eur), potvrdzuje, že tento dvojstranný

právny úkon považoval za perfektný úkon a mienil ním pre nesplnenie dojednaných podmienok zrušiť
predmetnú dohodu. Z hľadiska posúdenia platnosti ako aj výkladu právnych úkonov v tomto prípade je
dôležité i konanie strán po podpise zmluvy, podľa ktorého možno posúdiť, či úmysel strán smeroval k
uzavretiu dohody. V rámci vykonaného dokazovania bolo potvrdené, že žalobca dohodu chcel uzavrieť,
čo sa prejavilo aj v jeho následnom správaní. Strany plnili povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a žalobca až

v priebehu súdneho konania začal namietať neplatnosť dohody. Významnou skutočnosťou objasňujúcou
úmysel strán je práve správanie strán priamo po právnom úkone. To nasvedčuje, že žalobca nemohol
uzatvoriť dohodu na základe psychického donútenia; z jeho strany ide o účelové tvrdenia v snahe
dosiahnuť úspech v spore. Dohoda o urovnaní uzatvorená medzi sporovými stranami dňa 25.11.2014 je
teda platná a účinná. Z dokazovania vyplýva, že bola uzatvorená dobrovoľne, bola prejavom slobodnej

a vážnej vôle zmluvných strán, ktorú podpísali štatutárni zástupcovia sporových strán. Následne bolo z
dohody aj plnené, žalobca toto plnenie prijal. Dohodou o urovnaní si sporové strany nahradili doterajšie
záväzky novým záväzkom, ktorý vyplýval práve z dohody.130. Pokiaľ ide o zvyšnú časť zádržného v sume 3.806,29 Eur viažucu sa k zákazke v Divíne, ktorej
zaplatenia sa žalobca svojou žalobou domáhal, súd po vyhodnotení Dohody o urovnaní ako platnej
dospelkzáveru,žežalobcovinároknajejúhradunevznikol,nakoľkozvykonanéhodokazovaniavyplýva,

že investor diela Obec Divín reklamovala vady tohto diela. Žalobca tieto vady uznal listom zo dňa
12.02.2015, pričom v konaní nebolo preukázané, že by k odstráneniu vád pristúpil.

131. Na základe uvedených skutočností súd, riadiac sa záväzným právny názorom odvolacieho súdu,
dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná, nemá oporu v zákone a preto rozhodol tak, ako je

uvedené vo výroku tohto rozsudku.

132. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p., 262 ods. 1 C.s.p. a
spojení s § 369 ods. 1 C.s.p. aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko mal žalovaný v
konaní plný úspech, súd priznal žalovanému náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému. V
časti, v ktorej bolo konanie zastavené rozhodol súd o trovách podľa § 256 ods. 1 C.s.p. K čiastočnému

späťvzatiu žaloby žalobcom síce došlo na základe úhrady časti istiny žalovaným po podaní žaloby,
avšak aj splatnosť tejto časti istiny nastala v súlade s dohodou o urovnaní až po podaní žaloby. Nárok
v späťvzatej časti bol teda uplatnený predčasne a preto súd zaviazal žalobcu na náhradu trov konania
žalovanému aj v tejto späťvzatej časti.

133. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2
C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.