Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 7, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/439/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712215315
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7712215315.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ s.r.o. so sídlom
v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4,
proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR so sídlom v Bratislave,
Župné námestie č. 13, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce
zo dňa 18. februára 2015 č.k. 11C/134/2012 - 67 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a vyslovil, že žalovanej náhradu trov
konania nepriznáva.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa proti žalovanej domáhal náhrady majetkovej škody vo výške 125
eur a nemajetkovej ujmy v sume 290 eur tvrdiac, že mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu v Michalovciach v exekučnom konaní vedenom proti povinnému dlžníkovi
L. Š. súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 10729/2008 tým, že exekučný súd rozhodol o žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonnej lehoty 15 dní
dňa 23.12.2008, t.j. po viac ako 5 mesiacoch omeškania, pričom žalovaná na jeho písomnú žiadosť
o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v zmysle § 15 zák. č.
514/2003 Z.z. pozitívne nereagovala.

Vychádzal zo zistenia, že v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 11Er/696/2008 bola tomuto súdu
dňa 10.12.2008 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnému L. Š., na základe
exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Michalovce zo dňa 22.8.2008 sp. zn. 10
Rob/31/2008. Poverenie bolo vydané dňa 23.12.2008.

Po právnom posúdení veci podľa ust. § 3 ods. 1 a 2, § 5 ods. 1 a 2, § 6 ods. 1, § 9 ods. 1 a 2, § 15
ods. 1 a 2, § 19 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pretože žalobca

nepreukázal splnenie hmotnoprávnej podmienky uplatnenia nároku na náhradu škody podľa zák. č.
514/2003 Z.z., a to predbežné prerokovanie svojho nároku s príslušným orgánom, t.j. ministerstvom
spravodlivosti. Nepredložil totiž žiadny dôkaz o tom, že takýto nárok si u žalovanej uplatnil a kedy.
Konštatoval, že nevidí akceptovateľný dôvod, prečo by doručenie žiadosti o predbežné prerokovanienároku mal dokazovať súd alebo žalovaná. Ak si žalobca neponechal kópiu návrhu, sám sa dostal
do dôkaznej núdze pre účely občianskoprávneho konania a z toho dôvodu nemôže prenášať dôkaznú
povinnosť na súd alebo na druhého účastníka. Doplnil, že i keď žalovaná nepoprela, že jej bol doručený

návrh žalobcu na predbežné prerokovanie, tvrdila, že vykazoval množstvo nedostatkov spočívajúcich v
jeho všeobecnosti a neurčitosti, neuvedení relevantných informácií týkajúcich sa výšky náhrady škody
a neuvedení súdnych konaní, ktorých sa nárok mal týkať.

Vychádzajúc zo zistenia, že žiadosť o udelenia poverenia bola súdu doručená dňa 10.12.2008 a bolo

o nej rozhodnuté dňa 23.12.2008, a teda v zákonom určenej lehote, uzavrel, že žalobca nepreukázal
ani ním tvrdený nesprávny úradný postup súdu, ktorý mal spočívať v nerozhodnutí o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia v zákonnej lehote 15 dní, a teda v prieťahoch v súdnom konaní.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej žalovanej ich náhradu
nepriznal, pretože náhradu trov konania nevyčíslila v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia

rozsudku a zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a)
v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f), g) a h) O.s.p., ako i z odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm.
c) a f) O.s.p.. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Poukazom na ust. § 101 ods. 2 O.s.p. súdu prvého stupňa vytkol, že vec prejednal v jeho neprítomnosti,
hoci preto neboli splnené podmienky v situácii, ak požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité
dôvody a predložil listiny spájané s označenými dôvodmi. Trval totiž na osobnej účasti svojho právneho
zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom

súde. Pokiaľ súd prejednal za takýchto okolností vec v jeho neprítomnosti, odňal mu tým právo konať
pred súdom a porušil jeho právo na súdnu ochranu, keďže sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam
žalovanej, ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Doplnil, že nebol
riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., pričom hodlal predložiť na pojednávaní dôkazy o výške škody,
a to aj prostredníctvom znaleckého posudku č. 1/2014, ktorý vypracoval znalecký ústav Ekonomickej

univerzity v Bratislave. Citoval ust. § 15 O.s.p., poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu
SR (IV. ÚS 345/09, I. ÚS 27/98, III. ÚS 16/2000) i na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa
17.10.2012 sp. zn. 11NcC/46/2012-24 a namietol, že vo veci rozhodol vylúčený sudca. Napadnuté
rozhodnutie označil tiež za vydané predčasne v situácii, ak ním súd súčasne rozhodol aj o zamietnutí
jeho návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., proti ktorému pripustil odvolanie

a o ktorom v čase rozhodovania v merite veci ešte nebolo právoplatne rozhodnuté. Mal tiež za to, že ak
žalovaný nereagoval na výzvu súdu písomne sa vyjadriť k žalobe v zmysle § 114 ods. 3 O.s.p., o žalobe
malo byť rozhodnuté podľa § 153b O.s.p. rozsudkom pre zmeškanie, ktorého skutkovým základom
sa mal stať ním tvrdený skutkový stav. Ďalej namietol, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný. V
tejto súvislosti, poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010 a sp. zn. I. ÚS

243/07, argumentoval, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, či listiny, ktorými prvostupňový súd
vykonal dokazovanie, boli založené v exekučnom spise a ani úvaha súdu, na základe ktorej dospel k
presvedčeniu, že majetková škoda a nemajetková ujma mu nevznikla, a dostatočne nevysvetlil ani svoj
záver, že nedošlo k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, zaručeného čl.
48 ods. 2 Ústavy SR, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote a na rozhodnutie v zákonom

stanovenom čase, zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práva základných
slobôd. Napokon namietol, že súd nerozhodol osobitne o jeho návrhu prerušiť konanie do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie
o námietke porušenia práva žalobcu na zákonného sudcu a nestranný súd.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Odvolací súd na základe podaného odvolania prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) postupom podľa ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu
predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je opodstatnené.

Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho dovolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.Vodvolanížalobcanamietal,žemupostupomsúdubolaodňatámožnosťkonaťpredsúdom,pretožesúd
pojednával v jeho neprítomnosti, hoci na to neboli splnené podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p.,
že vo veci rozhodoval vylúčený sudca a súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných
dôkazovtakdospelknesprávnymskutkovýmzisteniam,doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretože
sú tu ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, ako i že jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) je potrebné rozumieť taký procesný
postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo
všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných
práv, ktoré sú mu priznané v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práva a právom
chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná
a rozhodne v neprítomnosti účastníka konania, hoci na to nie sú splnené podmienky vyplývajúce z ust.

§ 101 ods. 2 O.s.p..

Podľa § 101 ods. 2 .O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Podľa§115ods.2O.s.p.predvolanienapojednávaniesamusíúčastníkomdoručiťtak,abymalidostatok
času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom uskutočnenia pojednávania a
rozhodnutia v neprítomnosti účastníkov je riadne predvolanie účastníka na pojednávanie, ktorý sa

nedostaví a ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

Predvolanienapojednávanievtejtovecinadeň18.2.2015boloprávnemuzástupcovižalobcuižalovanej
doručené dňa 4.2.2015. Bola zachovaná lehota na prípravu pojednávania v zmysle cit. ustanovenia §
115 ods. 2 O.s.p..

Dňa 13.2.2015 žalobca doručil súdu prvého stupňa žiadosť o zrušenie nariadeného pojednávania z
dôvodu porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu. V žiadosti uviedol, že mu nebolo doručené
rozhodnutie o (ne)vylúčení sudcov Okresného súdu Michalovce z prejednávania a rozhodovania v
tejto veci, trval na osobnej účasti svojho právneho zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré

bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. Zároveň navrhol doplniť dokazovanie na výšku
vzniknutej škody znaleckým posudkom, na ktorého vypracovanie zadal objednávku. Zároveň navrhol
prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie
o námietke porušenia práva žalobcu na zákonného sudcu a nestranný súd uznesením Krajského súdu

v Košiciach zo dňa 22.10.2012 sp. zn. 4NcC/32/2012.

Žalobca ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie dňa 18.2.2015 nedostavili, svoju neúčasť
neospravedlnili a keďže súd prvého stupňa nepovažoval žalobcom tvrdený dôvod za dôležitý v zmysle
ust. § 119 O.s.p., vec prejednal vec v neprítomnosti účastníkov. Na tomto pojednávaní oboznámil

výsledky prípravy pojednávania a vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou
tohto spisu, ako aj oboznámením celého obsahu pripojeného exekučného spisu Okresného súdu
Michalovce sp. zn. 11Er/696/2008. Následne poskytol poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p., uznesením
vyhlásil dokazovanie vo veci za skončené a napokon vyhlásil vo veci rozsudok.

Zvyššieuvedenéhojezrejmé,ženebolnaplnenýodvolacídôvodvzmysle§205ods.2písm.a)vspojení
s ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., teda postupom súdu, keď vec prejednal v neprítomnosti žalobcu,
nebola mu odňatá možnosť konať pred súdom, pretože pre tento postup boli splnené podmienky v
zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p.. Zároveň bolo vyvrátené tvrdenie žalobcu v odvolaní, že ho súd nepoučil
podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a tým mu znemožnil realizáciu jeho procesného práva navrhovať dôkazy,

ako i jeho tvrdenie, že sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam žalovanej. Keďže vyjadrenie žalovanej k
žalobe bolo súdu doručené a súd jeho obsah riadne oboznamoval na pojednávaní dňa 18.2.2015 (č.l.
63 súdneho spisu), neboli splnené ani podmienky pre rozhodnutie v zmysle ust. § 153b ods. 2 O.s.p.
rozsudkom pre zmeškanie. Súd prvého stupňa síce pochybil, ak samostatne nerozhodoval o návrhužalobcu na prerušenie konania, avšak toto pochybenie nezakladá takú vadu, ktorá by mala za následok
vecnú nesprávnosť preskúmavaného rozhodnutia, pre ktorú by bolo potrebné zrušiť rozsudok vo veci
samej.

Prípady, v ktorých dochádza k prerušeniu konania rozhodnutím súdu preto, že v konaní sa vyskytla
prekážka, ktorá dočasne bráni jeho pokračovaniu určuje ustanovenie § 109 O.s.p..

Podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je

v tomto konaní oprávnený riešiť.

V zmysle tohto ustanovenia je súd povinný konanie prerušiť ak závisí rozhodnutie na riešení predbežnej
otázky, ktorú nesmie sám riešiť, t.j. otázka, ktorá nespadá do civilnej právomoci súdov (§ 7 O.s.p.). Takou
otázkou však nie je otázka zákonného sudcu a navyše, táto otázka bola vyriešená jeho nadriadeným
súdom. Z tohto dôvodu sťažnosť žalobcu, aj keď bola podaná na Ústavnom súde SR, nezakladá dôvod

na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p..

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo, ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Citované ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená také prerušenie
konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. To znamená, že je len na úvahe súdu, či
v prípade vzniku určitej zákonom vymedzenej prekážky konania, toto preruší, alebo bude v konaní
ďalej pokračovať. Rozhodujúcim hľadiskom je zásada hospodárnosti konania a rešpektovanie zákonnej

požiadavky rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní (§ 6 O.s.p.), a preto prerušenie
konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku, ako pravidlo.

V danom prípade je odvolací súd toho názoru, že sťažnosť žalobcu podaná na Ústavnom súde
Slovenskej republiky nezakladá také konanie, v ktorom by sa riešila otázka majúca význam pre

rozhodnutie súdu. Samo podanie sťažnosti nemá totiž odkladný účinok (§ 52 ods. 1 zák. č. 38/1993
Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov
v znení neskorších predpisov) a žalobca ani nepreukázal, že by konanie o jeho sťažnosti bolo v štádiu,
kedy je aspoň predpoklad jeho úspešnosti. Nepreukázal totiž, že by jeho sťažnosť už bola ústavným
súdom prerokovaná a prijatá na ďalšie konanie (v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o

prijatí návrhu - § 25 ods. 3 cit. zákona) a teda, že napr. nebude odmietnutá ako zjavne neopodstatnená.
V tejto súvislosti uvádza, že zo svoje rozhodovacej činnosti má vedomosť, že žalobca podal na ústavný
súd väčšie množstvo sťažností s rovnakým obsahom a o viacerých týchto sťažnostiach už ústavný súd
rozhodol tak, že tieto odmietol pre nedostatok svoje právomoci na ich prejednanie.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p. je daný vtedy,
ak vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

V prejednávanej veci tento odvolací dôvod nie je naplnený, pretože zákonný sudca JUDr. T. F. nebola
vylúčená z prejednávania a rozhodovania tejto veci, o čom bolo právoplatne rozhodnuté uznesením

Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22.10.2012 č.k. 4NcC/32/2012-17. Za situácie, že bolo právoplatným
rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 16 O.s.p. rozhodnuté o tom, že zákonný sudca
nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania tejto veci, nie je náležitá námietka žalobcu, že vo veci
rozhodoval vylúčený sudca.

Aj pokiaľ ide o ostatné žalobcom namietané odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c) a f)
O.s.p. odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo,

že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov
nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p., alebo že by
na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenienesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný, ani nebola zistená iná vada, ktorá by
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav.
Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p.. Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvého
stupňa, v zmysle ktorého neboli splnené podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle
zákona č. 513/2003 Z.z., ktorá mala byť spôsobená žalobcovi tvrdeným nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. 11Er/696/2008, z ktorého
dôvodu základ nároku nie je daný.

Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s
ktorými sa odvolací súd v zásade stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o vylúčení
zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nezákonným

rozhodnutím, aj s poukazom na príslušné právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav.
Nenáležitá je preto námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti záverov súdu prvého stupňa,
na ktorých založil svoje rozhodnutie.

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynul záver, že Okresný súd Michalovce v konaní vedenom

pod sp. zn. 11Er/696/2008 sa nedopustil nesprávneho úradného postupu tým, že nerozhodol o žiadosti
o udelenie poverenia v lehote 15 dní od jej doručenia súdu v zmysle ust. § 44 Exekučného poriadku
v situácii, ak nepochybne o žiadosti o udelenia poverenia, ktorá bola súdu doručená dňa 10.12.2008,
rozhodol dňa 23.12.2008, a teda v zákonom určenej lehote.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn.
11Er/696/2008 je vecne správny.

Správny je aj záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok pre priznanie

nároku na náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia, ktorým je uznesenie o vyhovení žiadosti
o udelenie poverenia.

V zmysle ust. § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

V prejednávanej veci zrušenie alebo zmena rozhodnutia Okresného súdu vo veci sp. zn. 11Er/696/2008

preukázané nebolo a vzhľadom na nesplnenie tejto podmienky pre vznik nároku, je skúmanie existencie
ďalších podmienok bez právneho významu, keďže jednotlivé zákonné predpoklady vzniku práva na
náhradu škody v zmysle zák. č. 514/2013 Z.z. musia byť splnené kumulatívne.

Vzhľadom na správny záver súdu, že v danom prípade nie je daný základ nároku, nebolo potom

povinnosťou súdu skúmať výšku škody a nemajetkovej ujmy a vykonávať v tomto smere dokazovanie.
Nenáležitá je preto odvolacia námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia v časti náhrady
škody a nemajetkovej ujmy, ako aj všetky ostatné odvolacie námietky týkajúce sa tejto otázky. Súd v
odôvodnení rozsudku uviedol z akého dôvodu sa nezaoberal samotnou výškou škody, či nemajetkovej
ujmy a v tomto smere nie je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.

Pokiaľ žalobca namieta, že nemal možnosť vyjadriť sa k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich
svoje rozhodnutie, k tomu odvolací súd uvádza, že tohto práva sa vzdal sám tým, že sa nedostavil na
pojednávanie dňa 18.2.2015, na ktorom bolo vykonané dokazovanie oboznámením listinných dôkazovi oboznámením celého obsahu spisu Okresného súdu Michalovce sp. zn. 11Er/696/2008 . Pokiaľ
by sa žalobca bol tohto pojednávania zúčastnil, mal možnosť sa k vykonaným dôkazom vyjadriť a
realizovať svoje ďalšie procesné práva spojené s účasťou na tomto pojednávaní, vrátane možnosti

vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Je
teda zrejmé, že zásada kontradiktórnosti konania, ani právo žalobcu na súdnu ochranu porušené neboli.
Súd totiž rozhodol vo veci na pojednávaní za splnenia podmienok v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p., ako
aj ostatných zákonných podmienok, ako už bolo vyššie uvedené. Nenáležitá je napokon i námietka
žalobcu o vykonanie dokazovania listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný.

Z odôvodnenia rozsudku totiž nepochybne vyplýva, že súd vykonal dokazovanie listinami obsiahnutými
v spise Okresného súdu Michalovce sp. zn. 11Er/696/2008 a tento záver nepochybne vyplýva aj zo
zápisnice o pojednávaní.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné, preto odvolací súd
napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, vrátane výroku o trovách

konania účastníkov.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, preto má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči
neúspešnému žalobcovi. Keďže trovy odvolacieho konania však žalovanej nevznikli a žalobca právo na

ich náhradu nemá, súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.