Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by Mgr. Adam Hradský
Legislation area – Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 17Csp/21/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118218024
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adam Hradský
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2022:1118218024.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudcom Mgr. Adam Hradským, v spore žalobcu: Prima banka
Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, proti žalovanej: C. K., nar. XX.XX.XXXX,
s pobytom J. A. X/E, N., o zaplatenie 20 015,10 eura s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 15 886,09 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne od 20.09.2018 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.
II. Súd vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamieta.
III. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 58,74 % od žalovanej.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou zo dňa 13.11.2018 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 20
015,10 eura spolu s úrokom v sume 351,73 eura, úrokom z omeškania vo výške 6,16 eura, úrokom vo
výške 6,59 % ročne u nezaplatenej istiny od 20.09.2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne z nezaplatenej istiny od 20.09.2018 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
z nezaplatených úrokov v sume 351,73 eura od 20.09.2018 do zaplatenia.
2. Žalobca v rámci skutkových tvrdení odôvodňujúcich svoj žalobný návrh podľa § 150 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) uviedol, že dňa 18.02.2016 uzatvoril so žalovanou zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej peňažné prostriedky v sume 25
000,- eur, ktoré sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s úrokom v pravidelných mesačných splátkach
do 17.02.2015. Žalobca uviedol, že uzatvorená zmluva obsahovala všetky požadované náležitosti
a zároveň s odbornou starostlivosťou preveril aj schopnosť žalovanej splácať úver. Po vyčerpaní
poskytnutého úveru žalovaná porušila svoje zmluvné podmienky tým, že prestala riadne a včas splácať
poskytnutý úver, na základe čoho žalobca vyzval na predčasné splatenie úveru a rozhodol o predčasnej
splatnosti úveru dňa 19.09.2018, a to po zaslaní upozornenia a možnosti predčasného zosplatnenia
druhou upomienkou zo dňa 17.07.2018. Pohľadávka ku dňu zosplatnenia pozostávala z istiny úveru v
sume 20 015,10 eura (žalovaná na istinu uhradila len sumu 4 984,90 eura), úrokov v sume 351,73 eura a
úrokov z omeškania vo výške 6,16 eura. Žalobca vyjadril nesúhlas s možnosťou uhradenia dlžnej sumy
žalovanou v splátkach.
3. Žalovaná v rámci svojej procesnej obrany uviedla, že prevzala od žalobcu peňažné prostriedky v
sume 25 000,- eur, pričom žalobcovi uhradil len sumu 4 984,90 eura s tým, že zvyšnú časť peňažných
prostriedkov by vedela žalobcovi splatiť v splátkach. Žalovaná zároveň namietala, že zmluv neobsahuje
definíciu pojmu nesplatené peňažné prostriedky uvedneé v čl. 7 písm. j). Uviedla, že nerozumela tomu,ako žalobca postupoval pri vyčíslení dlžných súm. Podľa žalovanej jej vznikla len povinnosť vrátiť
nesplatenú istinu a splatné úroky, ktorých výška sa ku dňu účinnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti
zafixovala, na základe čoho nebolo žalovanej jasné, od čoho žalobca odvodzuje nárok na zaplatenie
úrokov po splatnosti úveru.
4.Súdnaprejednanievecinariadilpojednávanie,naktoromvykonalvšetkyžalobcompredloženélistinné
dôkazy, a to: zmluvu o spotrebiteľskom úvere vrátane dodatku č. 1, štandardné európske informácie o
spotrebiteľskom úvere, pristúpenie k poisteniu splácať úver, obchodné podmienky žalobcu, všeobecné
obchodné podmienky, opakované upozornenia zo dňa 17.07.2018, výzvu na prečasné splatenie úveru,
prehľad splácania do predčasného zosplatnenia, výpisy z registra klientských informácii, z ktorých
následne vychádzal pri zistení doleuvedeného skutkového stavu.
5. Súd pojednával v neprítomnosti strán sporu z dôvodu, že žalobca sovju neúčasť ospravedlnil a
súhlasil, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti a z dôvodu, že žalovaná svoju neúčasť
na pojednávaní včas a riadnymi okolnosťami neospravedlnila, hoci mala doručenie predvolanie na
pojednávanie podľa § 111 ods. 3 C.s.p. vykázané riadne - súd doručoval na adresu uvedenú samotnou
žalovanou, pričom tá si zásielku neprevzala v odbernej lehote.
6. Žalobca ako právnická osoba - podnikateľ, podnikajúci v oblasti poskytovania úverov a žalovaná ako
fyzická osoba - nepodnikateľ, uzatvorili dňa 18.02.2016 v písomnej forme zmluvu o spotrebiteľskom
úvere (ďalej len "zmluvu"), na základe ktorej sa žalobca ako veriteľ zaviazal, že na žiadosť
žalovanej poskytne žalovanej peňažné prostriedky vo výške 25 000,- eur a žalovaná ako dlžník sa
zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu s príslušenstvom a poplatkami podľa podmienok
dohodnutých v zmluve.
7. Zo zmluvy vyplývalo, že:
- išlo o spotrebný úver bez dokladovania účelu poskytnutý bezhotovostným spôsobom;
- úroková sadzba predstavovala výšku 6,59 % ročne;
- úrok z omeškania bol dohodnutý vo výške 5,05 % ročne;
- výška mesačnej splátka predstavovala sumu 308,49 eura;
- počet splátok bol dohodnutý na 108;
- splatnosť splátok bola dohodnutá na 15. deň príslušného mesiaca;
- splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 15.03.2016 a poslednej na 15.02.2015;
- hodnota RPMN predstavovala 6,79 %;
- hodnota priemernej RPMN predsatvovala 10,78 %;
- celkom zaplatená suma žalovanou predstavovala 33 316,92 eura;
- žalovaná poskytla súhlas na spracovanie osobných údajov za účelom overenia príjmu u
zamestnávateľa, prístupu žalobcu do bankového registra, nebankového registra, sociálnej poisťovne a
overenia údajov u tretích osôb.
8. Zo standardných európskych informácii o spotrebiteľskom úvere vyplývalo, že podmienkou pre
uzatvorenie predmetnej zmluvy nebolo uzatvorenie poistenej zmluvy alebo ďalšej doplnkovej zmluvy,
pričomžalovanávdeňuzatvoreniazmluvypristúpilakpoisteniusplácaťpredmetnýúverpreprípadsmrti,
trvalej invalidity a pracovnej neschopnosti.
9. Žalobca za účelom overenia schopnosti žalovanej splácať poskytnutý úver nahliadol do príslušných
registrov.
10. Z prehľadu splácania vyplývalo, že žalovaná z titulu uzatvorenej zmluvy žalobcovi celkovo uhradila
sumu 9 113,91 eura, z čoho žalobca sumu 3 504,63 eura pripísal na úroky, sumu 624,38 eura na poistné
a sumu 4 984,90 eura na istinu. Z prehľadu splácania taktiež vyplývalo, že so splátkou splatnou v mesiaci
05/18 sa žalovaná dostala do omeškania a rovnako tiež s nasledujúcou splátkou, z ktorej uhradila len
sumu 160,03 eura. Následkom toho bola žalovaná bola dňa 17.07.2018 žalobcom vyzvaná na úhradu
dlžných splátok v celkovej sume 523,17 eura, a to najneskôr do 22.07.2018 pod následkom zosplatnenia
istiny, pričom k zospaltneniu istiny žalobca pristúpil dňa 19.09.2018, keďže žalovaná na predchádzajúcu
výzvu nereagovala.11. Súd na takto zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
upravujúce spotrebiteľské zmluvy (§ 52 a nasl.), vznik záväzkov (§ 489 a nasl.), splnenie dlhu (§
559), omeškanie dlžníka (§ 517 a nasl. vrátane nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.), ako aj príslušné
ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, v zmysle ktorých
mal súd za to medzi žalobcom a žalovanou došlo dňa 28.02.2016 uzatvorením zmluvy v písomnej
forme k vzniku obchodného záväzku, keďže zmluva obsahovala podstatné znaky zmluvy o úvere
podľa § 497 Obchodného zákonníka (určenie zmluvných strán, určenie výšky peňažných prostriedkov,
záväzok veriteľa poskytnúť peniaze v prospech žalovanej a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky a zaplatiť úroky a inú odplatu). Hoci zmluva o úvere predstavuje podľa § 261 ods. 6 písm.
d) Obchodného zákonníka absolútny obchodno-záväzkový vzťah, vzhľadom na jeho spotrebiteľský
charakter (žalobca vystupoval pri uzatváraní a plnení zmluvy podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka
ako dodávateľa a žalovaná podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka ako spotrebiteľa) sa na úpravu
tohto záväzkového vzťahu použili podľa § 52 ods. 2 druhej vety Občianskeho zákonníka prednostne
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď sa inak mali použiť ustanovenia Obchodného zákonníka
(napr. vznik a zánik záväzkov, omeškanie dlžníka a pod.). Okrem toho sa na predmetnú zmluvu
aplikoval aj osobitný zákon č. 129/2010 Z.z. upravujúci zmluvy o spotrebiteľskom úvere účinný v čase
jej uzatvorenia.
12. Zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou musí mať písomnú formu (§ 9 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z.z.) a obsahovať, okrem všeobecných náležitosti (t.j. v tomto prípade všeobecných náležitostí
zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka), osobitné náležitosti vymedzené v § 9 ods. 2 tohto
zákona, správne určenú RPMN, ktorá nesmie prevyšovať najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenú
podľa osobitných predpisov, ako aj všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutého
spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, pričom pred jej uzatvorením je veriteľ povinný posúdiť s
odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať veriteľom poskytovaný spotrebiteľský úver s
tým, že berie hlavne do úvahy dobu, na ktorú sa úver poskytuje, jeho výšku, príjem spotrebiteľa a
prípadne aj účel spotrebiteľského úveru (§ 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.). Nedostatok písomnej
formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere, absencia niektorých osobitných náležitostí (konkrétne náležitosti
uvedené pod písm. a) až k), r) a y) v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.), uvedenie nesprávnej RPMN v
neprospech spotrebiteľa, RPMN prekračujúcej najvyššiu prípustnú výšku odplaty, neuvedenie všetkých
plnení vyplývajúcich z poskytnutého úveru alebo s ním súvisaicich alebo hrubé porušenie povinnosti
veriteľa podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. spočívajúcej v posudzovaní schopnosti splácať
úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo
bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch, má podľa § 11 ods. 1 a 2 zákona č.
129/2010 Z.z. za následok taký právny stav, podľa ktorého sa veriteľom poskytnutý úver musí považovať
za bezúročný a bezpoplatkový, z čoho vyplýva, že veriteľ sa môže v súdnom konaní úspešne domáhať
len vrátenia istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.
13. Celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sa podľa § 2 písm. g) zákona
č. 129/2010 Z.z. rozumejú všetky náklady vrátane úrokov, poplatkov akéhokoľvek druhu a aj poistné,
pokiaľ spotrebiteľ musí uzatvoriť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský
úver. Od výšky celkových nákladov sa následne odvíja výška ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej
len „RPMN“). Údaj o výške RPMN je pre spotrebiteľa najdôležitejším indikátorom ceny úveru a preto
jej nesprávne uvedenie v zmluve je podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. postihnuté
následkom straty práva veriteľa na úroky a akékoľvek iné poplatky z úveru. Údaj o RPMN umožňuje
porovnanie výhodnosti úverov/pôžičiek z pohľadu vynaložených nákladov spotrebiteľa na ich splácanie
v rámci jedného roka a v tomto smere má dôležitejšiu úlohu ako údaj o výške úrokov.
14. Súd pri prepočte RPMN zistil, že tá bola nesprávne uvedená v neprospech spotrebiteľa, keďže pri
celkom zaplatenej sume 33 316,92 eura žalovanou (t.j. pri celkových nákladoch spotrebiteľa podľa § 2
písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z.) zaplatenej celkovo 108. splátkami k 15. dňu v mesiaci, mala RPMN
správne predstavovať hodnotu 6,89 % a nie ako bolo uvedené v predmetnej zmluve hodnotu 6,76 %. Na
základe toho súd konštatoval, že v zmluve bola nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov
a to v neprospech spotrebiteľa, keďže v zmluve uvedená RPMN bola nižšia než skutočná RPPM, a
preto bolo treba zmluvu podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. považovať za bezúročnú
a bezpoplatkov.15. V zmluve o spotrebiteľskom úvere musí podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z.
uviesť všetky plnenia vyplývajúce, prípadne súvisiace s poskytnutým úverom, čo znamená, že v takejto
zmluve musí veriteľ uviesť všetky plnenia, na ktoré je spotrebiteľ povinný z dôvodu poskytnutého
úveru alebo v súvislosti s ním. To znamená, že ak sa spotrebiteľ zaviazal na plnenie úrokov alebo
akýchkoľvek poplatkov vyplývajúcich alebo súvisiacich s poskytnutým úverom, musia byť uvedené v
zmluve o spotrebiteľskom úvere a to pod následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého
spotrebiteľského úveru. V danom prípade žalovaná ako spotrebiteľ v deň podpisu zmluvy pristúpila
aj k poisteniu schopnosti splácať poskytnutý úver, a teda jedným z plnení, na ktoré sa v súvislosti
s poskytnutým úverom žalovaná zaviazala, bolo aj platenie poistného. Niet pochýb, že ide o plnenie
súvisiace s poskytnutým úverom, pretože bez existencie poskytnutého úveru nemalo predmetné
poistenie akýkoľvek právny a hospodársky účel. Na uvedený záver nemalo vplyv ani to, že uzatvorenie
takéhoto poistenia nebolo podmienkou pre uzatvorenie samotnej zmluvy, teda že išlo o plnenie, na ktoré
sa žalovaná zaviazala dobrovoľne. To, že uzatvorenie zmluvy o úvere nebolo podmienené uzatvorením
poistnej zmluvy malo svoj význam len v tom, že takéto plnenie sa podľa § 2 písm. g) zákona č.
129/2010 Z.z. nezapočítavalo medzi celkové náklady pre výpočet RPMN, to však neznamená, že údaj
o tomto plnení nemusel byť ani len uvedený v zmluve. Práve naopak, údaj o výške poistného ako
plnenia žalovanej súvisiaceho s poskytnutým úverom musel byť obsiahnutý v zmluve o spotrebiteľskom
úvere. Keďže takýto údaj zo zmluvy a ani z pristúpenia k poisteniu schopnosti splácať spotrebný úver
nevyplýval, bol poskytnutý úver bezúrčoný a bezpoplatkový aj pre dôvod uvedený v § 11 ods. 1 písm.
f) zákona č. 129/2010 Z.z..
16.Nazákladeuvedenéhosažalobcamoholúspešnedomáhaťlenzvyšnejčastinesplatenejistinyúveru
spolu s úrokom z omeškania z tejto dlžnej istiny, avšak bez akýchkoľvek úrokov alebo iných poplatkov
vyplývajúcich alebo súvisiacich s poskytnutým úverom. Keďže z vykonaného dokazovania vyplývalo,
že žalobca poskytol žalovanej úver v sume 25 000,- eur a žalovaná žalobcovi celkovo uhradila z titulu
takto poskytnutého úveru sumu 9 113,91 eura, súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 15 886,09
eura, t.j. sumy predstavujúcej rozdiel medzi poskytnutým úverom žalobcom žalovanej a žalovanou
sumou žalobcovi z titulu uzatvorenej zmluvy, pričom v ostatnej časti súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú
zamietol.
17. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná si súdom priznaný peňažný dlh (istinu úveru) podľa §
559 Občianskeho zákonníka nesplnila riadne a včas, dostala sa tým podľa § 517 ods. 1 prvej vety
Občianskehozákonníkadoomeškania,nazákladečohovznikložalobcoviprávopožadovaťodžalovanej
popri priznanom peňažnom plnení aj úroky z omeškania určené podľa vykonávacieho predpisu -
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) platná k prvému dňu omeškania s plnením priznaného
peňažného dlhu.
18. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 16.03.2016 do 18.09.2019
vo výške 0 %, tzn. vychádzajúc z uvedeného, potom výška úrokov z omeškania ku dňu omeškania
žalovanej s plnením súdom priznaného dlhu (istiny úveru) žalobcovi bola 5 % ročne.
19. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z dlžných istiny vo výške 5
%,atoododňanasledujúcehopodnisplatnostiposkytnutéhoúveruaždoreálnehozaplateniatejtosumy
žalovanou žalobcovi. V ostatnej časti uplatnených úrokov z omeškania (t.j. aj časti kapitalizovaného
úroku z omeškania a úroku z omeškania z nezaplatených úrokov) súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú
zamietol, keďže žaloba nebola dôvodná v časti požadovaných úrokov a preto nebol dôvod na priznanie
úrokov z omeškania z takto uplatnených úrokov, čo platilo aj v prípade kapitalizovaného úroku z
omeškania vo výške 6,16 eura, do výpočtu ktorého žalobca zahrnul aj dlžné úroky.
20. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s princípom úspechu podľa § 255 ods. 1
C.s.p.tak,žežalobcoviakoúspešnejstranesporupriznalpodľa§262ods.1C.s.p.nároknanáhradutrov
konania v rozsahu 58,74 %, čo korešpondovala s jeho pomerom úspechu v konaní, ktorý súd vypočítal
tak, že žalobcov neúspech, ktorý predstavoval 20,63 % (t.j. v časti nepriznanej istiny úveru), odpočítal od
úspechu žalobcu, ktorý predstavoval 79,37 % (t.j. istina úveru), pričom o samotnej výške tohto nároku
rozhodne súd podľa § 262 ods. 1 C.s.p. samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradník,
po právoplatnosti tohto rozsudku.21. Súd žiadosti žalovanej splácať súdom priznanú sumu v splátkach nevyhovel, keďže žalobca s
takouto požiadavkou žalovanej nesúhlasil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.