Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 14, 2010

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2So/3/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209211849
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2010:1209211849.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov

senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Peter
Kriško, notár so sídlom Mlynské Nivy 43, Bratislava, zastúpený: JUDr. Marko Polakovič, advokát, Vysoká
19, Bratislava, proti odporcovi: Notárska komora Slovenskej republiky, so sídlom Krasovského 13,
Bratislava, zastúpený: JUDr. Ivan Syrový, advokát, Kadnárova 2, Bratislava, za účasti Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
Disciplinárnej komisie Notárskej komory Slovenskej republiky č. DK 4/2008 zo dňa 29.05.2009, o
odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 34S 12/2009-49 zo dňa 16.02.2010,

takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 34S 12/2009-49 zo dňa
16.02.20010 p o t v r d z u j e .

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 74,61 eur na účet
jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bratislava II zrušil na základe odvolania navrhovateľa napadnuté
rozhodnutie Disciplinárnej komisie Notárskej komory SR č. DK 4/2008 zo dňa 29.05.2009 a vec vrátil

odporcovi na ďalšie konanie.

Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že Okresný súd Bratislava II po preskúmaní zákonnosti
napadnutého správneho rozhodnutia dospel k názoru, že odvolanie disciplinárne obvineného
navrhovateľa je dôvodné, pričom správny orgán vec nesprávne právne posúdil a na základe vykonaného
dokazovania dospel k nesprávnym právnym záverom. Okresný súd poukázal a citoval ustanovenia
§ 2, § 4 ods. 1, § 3 ods. 1, § 7 ods. 1, 2, § 22, § 47, § 56 ods. 1 veta prvá písm. e/, § 56 ods.

1 písm. e/, § 56 ods. 3, § 61 ods. 1, § 91 ods. 1 Notárskeho poriadku (zákon č. 323/1992 Zb.
v znení neskorších predpisov), ako aj na článok 16 ods. 2, čl. 10 ods. 2 Disciplinárneho poriadku
Notárskej komory SR a dospel k záveru, že výklad príslušných ustanovení Notárskeho poriadku
Disciplinárnou komisiou Notárskej komory SR, na základe ktorých vydala preskúmavané rozhodnutie,
je nesprávny. Prvostupňový súd zhodne s názorom navrhovateľa uviedol, že zmyslom a účelom §
4 ods. 1 Notárskeho poriadku, podľa ktorého notársku činnosť a ďalšiu činnosť podľa § 3 ods. 2
môže vykonávať len notár, je vymedzenie právnického povolania, ktoré je oprávnené túto činnosť

vykonávať, pričom za podmienok ustanovených týmto zákonom môže túto činnosť vykonávať notár
osobne, alebo za podmienok ustanovených Notárskym poriadkom a súčasne na základe písomného
poverenia od notára môžu jeho zamestnanci vykonávať jednotlivé úkony notárskej činnosti (§ 7 ods. 2
Notárskeho poriadku). Pri tvorbe notárskej zápisnice je možné rozlíšiť minimálne dva čiastkové úkony,a to spísanie notárskej zápisnice a samotné vydanie tejto zápisnice, ktorým je finálne vyhotovenie
po splnení všetkých formálnych náležitostí, vrátane opatrenia podpisu a pečiatky notára. Ustanovenie
§ 22 Notárskej poriadku príkladne uvádza jednotlivé úkony, ktoré sú predmetom notárskej činnosti a

ktorými môže notár koncipienta písomne poveriť. Notárskeho koncipienta môže notár poveriť všetkými
prípravnými alebo čiastkovými úkonmi predstavujúcimi spisovanie notárskej zápisnice uvedenými v
ustanovení § 47 písm. a/ až h/ Notárskeho poriadku s tým, že vydávať notárske zápisnice je oprávnený
iba notár alebo notársky kandidát, ktorý je v zmysle § 25 ods. 2 Notárskeho poriadku oprávnený notársku
zápisnicunielenspísaťalejuajpodpísať.Uvedenépodľasúduplatíajprečinnosťnotárapodľa§3ods.1

písm. b/ Notárskeho poriadku. Ustanovenia § 61 ods. 1 a § 64 ods. 1,2 Notárskeho poriadku nie je možné
vytrhnúť z kontextu celej právnej normy a vykladať ich bez súvislosti s jej ďalšími ustanoveniami, najmä §
7 ods. 2 Notárskeho poriadku a v konkrétnom prípade aj § 22 Notárskeho poriadku tak, že pre tieto úkony
zákon prísne požaduje nezastupiteľnosť osoby notára, ako to urobil senát Disciplinárnej komisie NK
SR v napadnutom rozhodnutí. Podľa názoru prvostupňového súdu teda Notársky poriadok nevyžaduje
osobnú prítomnosť notára pri úkone uskutočňovanom písomne povereným zamestnancom notára.

Podľa § 40 ods. 1 Notárskeho poriadku notár nesie osobnú zodpovednosť za výkon subdelegovanej
činnosti svojimi zamestnancami. Je teda na rozhodnutí notára, či spísaním, prípravou zápisnice, alebo
prítomnosťou na valnom zhromaždení alebo zasadaní právnickej osoby, ktorých priebeh má notárska
zápisnica osvedčovať, poverí koncipienta, alebo tento čiastkový úkon vykoná osobne. Podľa § 22
Notárskeho poriadku môže notár písomne poveriť prípravnými a čiastkovými úkonmi pri spisovaní listín a

pri osvedčovaní právne významných skutočností svojho notárskeho koncipienta. V prípade osvedčenia
priebehu valných zhromaždení akciových alebo iných spoločností, spolkov alebo iných zasadaní
právnických osôb, ako aj v prípade iných druhov notárskych zápisníc, sú úkony predchádzajúce podpisu
zápisnice notárom čiastkovými úkonmi na vykonanie ktorých môže notár poveriť notárskeho koncipienta
podľa § 22 Notárskeho poriadku. Prvostupňový súd uzavrel, že skutky, pre ktoré bol disciplinárne

obvinený navrhovateľ uznaný za vinného, nie je možné považovať za disciplinárne previnenia a preto
sa ani nezaoberal námietkou primeranosti uloženej sankcie. K námietkam navrhovateľa týkajúcim
sa procesného postupu súd prvého stupňa uviedol, že sú čiastočne dôvodné. S poukazom na čl. 3
Uznesenia Prezídia NK SR zo dňa 17.12.2005, ktorým sa upravuje postup pri prevádzaní pravidelných a
mimoriadnych kontrol notárov a s poukazom na § 34 ods. 3 Notárskeho poriadku a čl. 12 disciplinárneho

poriadku NK SR bol súd prvého stupňa názoru, že boli použité nezákonne získané dôkazy a dôkazy,
ktorých vyhotovením alebo získaním došlo k porušeniu práv navrhovateľa a preto tieto nemôžu byť
podkladom pre rozhodnutie akéhokoľvek orgánu, ktoré má spĺňať atribúty zákonnosti. V tomto vzhliadol
takú vadu v konaní správneho orgánu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa podľa § 250j ods. 2 písm. a/, e/ O.s.p. zrušil preskúmavané

správne rozhodnutie a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Záverom uviedol, že v novom rozhodnutí
o veci disciplinárna komisia rozhodne aj o trovách disciplinárneho konania a odvolacieho konania.
Proti rozsudku okresného súdu podal odporca včas odvolanie a navrhol, aby odvolací súd zmenil
napadnutý rozsudok tak, že zamietne opravný prostriedok navrhovateľa proti správnemu rozhodnutiu.
V odvolaní uviedol, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, pričom rozhodujúcou

otázkou pre správne právne posúdenie veci je skutočnosť, či notár je oprávnený poveriť svojho
notárskeho koncipienta spisovaním notárskych zápisníc o právnych úkonoch, osvedčovať priebeh
valných zhromaždení akciovej spoločnosti a priebeh dobrovoľnej dražby. Odporca zotrval na názore, že
navrhovateľ závažným spôsobom porušil ustanovenia zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej
činnosti, keď poveril svojho koncipienta uvedenými úkonmi. Postup navrhovateľa bol v rozpore s

Notárskym poriadkom a okresný súd nesprávne aplikoval ustanovenia Notárskeho poriadku, keď
zvolil extenzívny výklad, ktorý pri výklade danej normy nemá oporu a je v rozpore s duchom zákona.
Notár je štátom určenou osobou, ktorá vykonáva notársku činnosť a súčasne je pri výkone určitých
činností považovaný za verejného činiteľa. Počet notárov je prísne obmedzený z dôvodu zabezpečenia
dôveryhodnosti tohto stavu. Poukázal na § 4 Notárskeho poriadku, podľa ktorého notársku činnosť

môžu vykonávať len notári ako stav. Podľa odporcu navrhovateľ musel vedieť, že jeho koncipienti nie
sú oprávnení realizovať úkony, na ktoré ich poveril a aj preto je pri zápisniciach podpísaný samotný
notár a nie jeho koncipient. § 28 Notárskeho poriadku totiž vyžaduje, aby zamestnanec notára poverený
notárom úkon podpísal svojim menom a podpisom. V ďalšom odporca poukázal na rozdiely medzi
notárom, notárskym kandidátom a notárskym koncipientom ako aj ďalšími zamestnancami notára.

Notársky poriadok rozlišuje medzi úkonmi, ktoré môže vykonať notársky kandidát a notársky koncipient.
Zo znenia § 25 Notárskeho poriadku je notárom zrejmé, že notársky koncipient nemôže vykonávať
činnosti podľa § 3 ods. 1,2 Notárskeho poriadku, pretože inak by zákonodarca neformuloval oprávnenie
notárskych kandidátov ako práva koncipienta plus oprávnenia § 3 ods. 1,2 a § 5. Podľa odporcu slovo„najmä“ v ustanovení § 22 nemožno vykladať tak, že koncipient môže robiť všetko ako notár, stačí
ak notár úkon podpíše. Zákon nemôže vymenovať všetky úkony, no cez výraz „najmä“ dal na jednu
úroveň úkony približne rovnakej náročnosti. Notársky koncipient môže robiť len čiastkové a prípravné

úkony pri spisovaní listín, nemôže však vykonať celý úkon okrem jeho zavŕšenia, t.j. opatrenia pečiatkou
a podpisom notára. Ďalej vyzdvihol primárny záujem spoločnosti na kvalitne odvedenej práci notára
garantovanej v jeho osobe a nie na zodpovednosti za škodu. Notár, ktorý nie je osobne prítomný pri
úkone nemôže garantovať, že obsah listiny zodpovedá tomu, čo sa na mieste samom uskutočnilo. Ak
by zámerom zákonnej úpravy obsiahnutej v Notárskom poriadku bolo umožniť poverenie notárskeho

koncipienta spisovaním notárskych zápisníc, bolo by tak v Notárskom poriadku výslovne uvedené. K
vade zistenej okresným súdom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, odporca
uviedol, že pri kontrole bol prítomný aj notár, ako aj jeho právny zástupca, pričom notár sa počas
kontroly vzďaloval a odmietal vydať notárske zápisnice bez toho, aby bol zbavený mlčanlivosti a teda
konal obštrukčne. Aj z priebehu disciplinárneho konania je zrejmé, že navrhovateľ sa snažil konanie
predlžovať.Odporcavyslovilnázor,ženedošlokvadám,ktorébyviedliknezákonnezískanýmdôkazom.

Ohľadnevýškyuloženéhotrestuuviedol,žetentotrestjeprimeranýspoukazomnazávažnosťporušenej
povinnosti. Ak by si notár priznal pochybenie, bolo by pravdepodobné, že v budúcnosti sa už podobným
chybám vyhne. Tým, že navrhovateľ nepriznal svoje pochybenie a zotrval na svojich tvrdeniach, nie je
tu predpoklad nápravy v budúcnosti.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol prvostupňový rozsudok potvrdiť a priznať mu
náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že prvostupňový rozsudok je správny, je riadne odôvodnený
a vychádza zo správne a dostatočne zisteného skutkového stavu veci. V celom rozsahu poukázal na
svoju argumentáciu v správnom konaní ako aj pred prvostupňovým súdom. Záverom zdôraznil, že
konanie odporcu je vedené zjavne účelovo so snahou presadiť taký výklad ustanovení Notárskeho

poriadku, ktorý je v rozpore s ich skutočným znením, významom i obsahom.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní odporcu (§ 212 ods. 1 v spojení s § 246c
ods. 1 O.s.p.) bez pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie

je dôvodné a preto podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok Okresného súdu Bratislava II,
ktorým súd prvého stupňa konajúc o opravnom prostriedku navrhovateľa zrušil napadnuté rozhodnutie
Disciplinárnej komisie Notárskej komory Slovenskej republiky zo dňa 29.05.2009 a vec jej vrátil na ďalšie
konanie. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,

pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal aj vydané správne rozhodnutie odporcu a konanie,
ktoré mu predchádzalo a to najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými
námietkami uvedenými v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil
zákonnosť, resp. nezákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.

Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov (súd nemá na to
kompetencie), ale len preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné
orgány pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy.

Z obsahu administratívneho spisu odporcu súd zistil, že dňa 25.01.2008 bola na notárskom úrade

navrhovateľa vykonaná previerka za účelom kontroly dodržiavania zákonnosti pri výkone notárskej
činnosti, na základe ktorej bol podaný proti navrhovateľovi návrh na začatie disciplinárneho konania pod
č. 1694/2008 zo dňa 17.04.2008. Navrhovateľ ako disciplinárne obvinený sa necítil byť vinný a návrh
nepovažoval za dôvodný, keďže nedošlo z jeho strany k porušeniu zákona. Podľa názoru navrhovateľa
bol oprávnený písomne poveriť svojho koncipienta prípravnými a čiastkovými úkonmi pri spisovaní

všetkých listín, pri osvedčení právne významných skutočností na mieste samom, až do podpísania
verejnej listiny notárom. Senát Disciplinárnej komisie Notárskej komory SR dňa 29.05.2009 rozhodol
tak, že podľa čl. 16 ods. 1 písm. c/ Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR uznal navrhovateľa za
vinného zo skutku uvedeného v návrhu navrhovateľa - Podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti SRzo dňa 17.04.2008 a to tým, že nespisoval všetky notárske zápisnice o právnych úkonoch, neosvedčil
priebeh valného zhromaždenia akciovej spoločnosti a priebeh dobrovoľnej dražby osobne ..., čím porušil
závažným spôsobom § 4 ods. 1 a § 61 ods. 1 Notárskeho poriadku a preto mu podľa čl. 16 ods. 2 písm.

a/ a čl. 3 ods. 1 písm. c/ Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR uložil disciplinárne opatrenie -
pozastavenie výkonu notárskeho úradu na obdobie 6 mesiacov a súčasne mu uložil podľa čl. 3 ods. 1
písm. b/ Disciplinárneho poriadku peňažnú pokutu vo výške 3.300 eur. Taktiež bol zaviazaný na úhradu
trov disciplinárneho konania vo výške 1.104,15 eur.

Krajský súd v Bratislave sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku v časti
týkajúcej sa zrušenia správneho rozhodnutia z dôvodu uvedeného v § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.,
keďže správny orgán vec nesprávne právne posúdil a v tomto rozsahu odvolací súd poukazuje na
správne uvedené dôvody napadnutého rozsudku, včítane citácie relevantných ustanovení Notárskeho
poriadku. Podľa názoru odvolacieho súdu skutkový stav veci správny orgán zistil dostatočne a bolo
riadne preukázané, že sa stal skutok, ktorého sa dopustil navrhovateľ, avšak tento skutok podľa

v relevantnom čase platnej právnej úpravy nie je disciplinárnym previnením. Je zrejmé, že notár
môže zamestnávať zamestnancov a za podmienok stanovených Notárskym poriadkom a na základe
písomného poverenia notára môžu jeho zamestnanci vykonávať jednotlivé úkony notárskej činnosti.
Rozhodujúcou otázkou pre správne právne posúdenie veci je skutočnosť, či notár je oprávnený
poveriťsvojhonotárskehokoncipientaspisovanímnotárskychzápisnícoprávnychúkonoch,osvedčovať

priebeh valných zhromaždení a priebeh dobrovoľnej dražby. Z obsahu spisu je zrejmé, že jednotlivé
právne úkony v danom prípade nerobil samotný navrhovateľ osobne, avšak nekonal protiprávne,
keď poveroval svojich notárskych koncipientov prípravnými a čiastkovými úkonmi pri spisovaní listín,
notárskych zápisníc, pri osvedčovaní právne významných skutočností, v zmysle § 22 Notárskeho
poriadku. Správne prvostupňový súd uviedol, že zmyslom a účelom § 4 ods. 1 Notárskeho poriadku,

podľa ktorého notársku činnosť a ďalšiu činnosť podľa § 3 ods. 2 môže vykonávať len notár, je
vymedzenie právnického povolania, ktoré je oprávnené túto činnosť vykonávať, pričom za podmienok
ustanovených týmto zákonom môže túto činnosť vykonávať notár osobne, alebo za podmienok
ustanovených Notárskym poriadkom a súčasne na základe písomného poverenia notára môžu jeho
zamestnanci vykonávať jednotlivé úkony notárskej činnosti (§ 7 ods. 2 Notárskeho poriadku). Odporca

síce správne poukázal na odlišnosti medzi notárom, notárskym kandidátom, notárskym koncipientom
a ďalšími zamestnancami notára (§ 20-28 Notárskeho poriadku), avšak zo znenia týchto ustanovení
jednoznačne nevyplýva správnosť názoru odporcu, že navrhovateľ porušil zákon tým, že predmetné
úkony nevykonal osobne. Platná zákonná úprava nevylučuje poverenie notárskeho koncipienta na
vykonanie tých úkonov, ktoré sú uvedené vo výrokovej časti napadnutého správneho rozhodnutia a

podľa názoru odvolacieho súdu, ak v praxi existujú takéto rozpory vo výklade príslušných ustanovení
Notárskeho poriadku, je namieste jeho novelizácia, ktorá by presne vymedzila oprávnenia notárskeho
koncipienta, notárskeho kandidáta, ako aj ďalších zamestnancov notára tak, aby nevznikali žiadne
pochybnosti o oprávnenosti toho ktorého zamestnanca notára vykonávať presne určené úkony.

Prvostupňový súd sa tiež správne vysporiadal s procesnou námietkou navrhovateľa týkajúcou sa
porušenia čl. 10 ods. 2 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR, keď senát Disciplinárnej komisie
procesne správne postupoval, keď prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa.

Krajský súd v Bratislave sa však nestotožnil s názorom prvostupňového súdu ohľadne nezákonnosti

postupuprevierkovejkomisieprivýkoneprevierkydňa25.01.2008,keďpodľaprvostupňovéhosúdubola
previerka vykonaná v rozpore s čl. 3 Uznesenie Prezídia NK SR, čím boli nezákonne získané dôkazy a
takéto dôkazy nemôžu byť podkladom pre rozhodnutie akéhokoľvek orgánu. Okresný súd teda v konaní
správneho orgánu zistil takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Podľa názoru odvolacieho súdu však z protokolu o vykonaní previerky na notárskom úrade navrhovateľa

zo dňa 25.01.2008 vyplýva, že táto previerka bola vykonaná riadne. Článok III. Uznesenia Prezídia NK
SR zo dňa 17.12.2005 sa na daný prípad jednak nevzťahuje, keďže toto uznesenie upravuje postup pri
vykonávaní dohľadu nad činnosťou notárov, ich zástupcov a ich náhradníkov podľa § 31 ods. 1 písm.
f/ Notárskeho poriadku pravidelnými a mimoriadnymi kontrolami vykonávanými kontrolnými komisiami
menovanými Prezídiom NK SR, pričom v danom prípade išlo o kontrolu v rámci výkonu štátneho

dohľadu u notára. Previerka bola navyše vykonaná za prítomnosti navrhovateľovho advokáta JUDr.
Michala Mišíka, ktorý bol prítomný počas celej previerky a prítomný bol aj navrhovateľ, ktorý sa však
v čase od 11.30 hod. do 13.30 hod. tejto previerky osobne nezúčastnil. Z protokolu nie je možné zistiť
dôvod, pre ktorý notár nebol prítomný, avšak samotná táto okolnosť v žiadnom prípade neznamenánezákonnosť previerky a nezákonnosť na nej získaných dôkazov použitých v disciplinárnom konaní proti
navrhovateľovi. Aj v prípade aplikovania článku III vety druhej citovaného uznesenia treba podotknúť,
že nevyhnutná osobná prítomnosť je stanovená za účelom ochrany notára, avšak tento situáciu nemôže

zneužívať tým spôsobom, že sa kontroly odmietne zúčastniť, resp. odíde hneď po jej začiatku alebo v
jej priebehu. Takéto obštrukčné konanie totiž nemôže požívať právnu ochranu.

Pre úplnosť treba uviesť aj dve procesné pochybenia zo strany okresného súdu, ktoré však nemali vplyv
na zákonnosť a vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Ako to vyplýva z obsahu spisu, Okresný súd

Bratislava II uznesením č.k. 34S 12/2009-36 zo dňa 02.11.2009 spojil na spoločné konanie podľa § 112
ods. 1 O.s.p. veci vedené pod sp. zn. 34S 12/2009 a 34S 5/2009 s tým, že ďalej sa budú viesť pod sp.
zn. 34S 12/2009. Súd uviedol, že tieto veci spolu skutkovo súvisia a dotýkajú sa tej istej veci a v oboch
sú totožní účastníci konania a preto ich spojil na spoločné konanie.
Krajský súd v Bratislave v tejto súvislosti dodáva, že súd nespojil na spoločné konanie dve rôzne veci,
ktoré u neho napadli, ale došlo k spojeniu dvoch totožných vecí, keďže návrh na začatie konania podal

na súd samotný navrhovateľ dňa 28.07.2009 (odvolanie proti správnemu rozhodnutiu), pričom tento istý
návrhpodalajpredsedníčkedisciplinárnehosenátu,ktoráhodňa18.08.2009odstúpilaokresnémusúdu,
pričom tento návrh bol zapísaný pod sp. zn. 34S 5/2009. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ podal
opravný prostriedok zároveň na súd ako aj na správny orgán, ktorý ho následne postúpil súdu. Nebol tu
teda dôvod na spojenie veci na spoločné konanie, ale išlo o prekážku súdneho konania (litispendenciu).

Litispendencia je vyjadrená v § 83 O.s.p. a zabraňuje tomu, aby na súde prebiehalo iné súdne konanie
v tej istej veci. Táto prekážka vzniká vtedy, ak je už začaté konanie, ktoré má rovnakých účastníkov,
rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Nešlo by o
totožnosť veci a prekážku litispendencie, ak by chýbal čo len jeden znak totožnosti veci. Litispendencia
je takou procesnou prekážkou konania, ktorú musí súd z úradnej povinnosti odstrániť a to bez zreteľa

na to, kedy túto prekážku zistí a väčšinou zastaví konanie o návrhu, ktorý bol podaný neskôr. V danom
prípade však už bolo konanie o druhej veci na základe právoplatného uznesenia okresného súdu o
spojení vecí na spoločné konanie subsumované do konania 34S 12/2009 a preto už o zastavení konania
vedeného pod sp. zn. 34S 5/2009 nie je možné rozhodnúť.

Prvostupňový súd ďalej nerozhodol o náhrade trov súdneho konania, pričom nesprávne uviedol, že o
týchto rozhodne v novom rozhodnutí o veci disciplinárna komisia. V zmysle § 250m ods. 1 O.s.p. sa v
danom prípade konanie začalo na návrh, ktorým bol opravný prostriedok navrhovateľa proti rozhodnutiu
správneho orgánu (odporcu). Súdne preskúmavacie konanie teda začalo dňom 28.07.2009 a o náhrade
týchto trov konania je povinný rozhodnúť bezpochyby súd podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods.

2 O.s.p.. Navrhovateľ bol v súdnom konaní zastúpený advokátom, ktorý si aj písomne vyčíslil trovy
konania, o ktorých bude musieť prvostupňový súd rozhodnúť postupom podľa § 166 O.s.p..

S poukazom na vyššie uvedené, keď sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvého stupňa týkajúcimi
sa dôvodov zrušenia správneho rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p., postupujúc podľa § 219

ods. 1,2 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s §
224 ods. 1 O.s.p. a § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov
odvolacieho konania v sume 74, 61 eur (za jeden úkon právnej služby - podanie vyjadrenia k odvolaniu

odporcu - 1/13 výpočtového základu = 55,49 eur + režijný paušál 7,21 eur+ 11,91 eur DPH).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.