Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 17, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoCsp/10/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4120201727
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oliver Kolenčík

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4120201727.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr.

Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Borisa Minksa, v spore žalobcov: 1. D. L., nar. XX.X.XXXX, bytom
R. X, U., 2. G. L., nar. X.X.XXXX, bytom D. E. XXXX/XX, U. T., 3. PE-ER cars s.r.o., IČO: 46 007 156,
so sídlom Bratislavská 40, Nitra v konkurze, zastúpený správcom: LawService Recovery, k.s., so sídlom
kancelárie Radlinského 2, 949 01 Nitra, so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 47 817 003, proti
žalovaným: 1. Vareal, s.r.o., IČO: 46 475 982, so sídlom Azúrová 1070/21, Žilina - Budatín, zastúpený:
JUDr. Ondrej Brláš, advokát, so sídlom Štefánikova trieda 9, Nitra, 2. auctio, s.r.o., IČO: 36 765 121, so
sídlom Kmeťkova 30, Nitra, zastúpený: JUDr. Juraj Tibenský, advokát, so sídlom Štefánikova 15, Nitra,

o neplatnosť zmluvy, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 14. júla
2021, č. k. 12Csp/10/2020-275, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II. a III. p o t v r d z u j e.

Žalovaným 1/ a 2/ priznáva voči žalobcom 1/ až 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdNitra(súdprvejinštancievzmysle§12zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok,
ďalejlen„CSP“)rozsudkomzodňa14.júla2021,č.k.12Csp/10/2020-275rozhodoltak,že:I.Súdžalobu

zamieta. II. Súd priznáva žalovanému v 1. rade náhradu trov konania v plnej výške, ktorú sú povinní
zaplatiť žalobcovia v 1.-3. rade spoločne a nerozdielne s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté
súdom prvej inštancie samostatným uznesením. III. Súd priznáva žalovanému v 2. rade náhradu trov
konania v plnej výške, ktorú sú povinní zaplatiť žalobcovia v 1.-3. rade spoločne a nerozdielne s tým, že
o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. IV. Súd zrušuje
neodkladné opatrenie, ktoré bolo nariadené uznesením č. k. 12Csp/10/2020-169 zo dňa 11.8.2020.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 5 zák.
č. 250/2007 Z. z., § 53 ods. 4, 5 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 137, § 298 ods. 1 CSP.

3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 5.2.2020
domáhali, aby súd určil, že zmluva o úvere č. 193/2012 zo dňa 24.9.2012 v znení Dodatku č. 1 k Zmluve
o úvere č. 193/2012 zo dňa 1.10.2012, v znení Dodatku č. 2 k Zmluve o úvere č. 193/2012 zo dňa
16.10.2012,vzneníDodatkuč.3kZmluveoúvereč.193/2012zodňa10.12.2012jeabsolútneneplatná.

Že úver zo dňa 24.9.2012 je bezúročný a bez poplatkov. Že žalovaným v 1.rade použitá okamžitá
splatnosť záväzkov je neprimerane vysoká sankcia spojená s neplnením záväzkov a je neprijateľná
zmluvná podmienka podľa § 53 ods. 4 písmeno k/ Občianskeho zákonníka. Že právne úkony záložného
veriteľa - žalovaného v 1. rade smerujúce k realizácii výkonu záložného práva zo Zmluvy o zriadenízáložného práva zo dňa 11.1.2013 sú neplatné. Že právne úkony dražobníka - žalovaného v 2. rade
smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX - parcely registra „C“
parc. č. 8011/10 - ostatné plochy o výmere 174 m2, parc. č. 8026 - zastavané plochy a nádvoria o výmere

17m2, parc. č. 8027 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 460m2, parc. č. 8029/31 - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 1238m2 a zapísaných na LV č. XXXX - Budova železníc a dráh, popis stavby : nová
kotolňa so súpisným číslom 40, na parcele registra „C“ parc. č. 8029/2, Budova železníc a dráh, popis
stavby: komín so súpisným číslom 40, na parcele registra „C“ parc. č. 8029/3, parc. č. 8029/2 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 623m2, parc. č. 8029/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 196m2,

parc. č. 8029/44 zastavané plochy a nádvoria o výmere 336m2, všetko katastrálne územie U., obec U.,
okres U. sú neplatné a aby sa dražobník zdržal všetkých úkonov smerujúcich k vykonaniu dražby do
právoplatného rozhodnutia v tejto veci. Uplatnili si finančné zadosťučinenie vo výške 5.000 eur každému
zo žalobcov. Žalobu odôvodnili tým, že zmluva o pôžičke bola uzatvorená na základe nekalých praktík a
do zmluvy boli včlenené neprijateľné podmienky. Žalobca 1/ sa omeškal s dvoma mesačnými splátkami,
na základe zmluvy o pôžičke získal 180.000 eur, uhradil viac ako 160.000 eur a žalovaný 1/ od neho

žiada zaplatenie ďalších viac ako 600.000 eur. Žalovaný 1/ pristúpil k výkonu záložného práva. Domáhali
sa ochrany spotrebiteľa.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že vo veci pojednával v súlade s ustanovením § 180 CSP v neprítomnosti
strán sporu. Podľa § 180 CSP, po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie

predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich
neprítomnosti, a otvorí pojednávanie. Žalobcovia 1/, 2/ boli na pojednávanie riadne a včas súdom
predvolaní, na pojednávanie sa nedostavili. Žalobkyňa 2/ požiadala súd jeden deň pred pojednávaním
o odročenie pojednávania, žiadosť bola súdu doručená dňa 13.7.2021, z jej obsahu však vyplývalo,
že ju podával žalobca 1/, tomu bolo súdom oznámené, že súd jeho žiadosť o odročenie pojednávania

neakceptuje. Následne v deň pojednávania dňa 14.7.2021 žalobca 1/ doručil súdu žiadosť o odročenie
pojednávania a doklad o svojej práceneschopnosti. Uvedenú žiadosť o odročenie pojednávania súd
neakceptoval, pretože ju považoval za účelovú a urobenú v snahe oddialiť súdne konanie, pochybnosti
vyvoláva konanie žalobcu 1/, ktorý akonáhle sa dozvedel, že súd neakceptoval žiadosť o odročenie
pojednávania, hneď na druhý deň predložil doklad o svojej práceneschopnosti. Okrem toho s poukazom

na ustanovenie § 183 ods. 1 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie
môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov
nemôžedostaviťnapojednávanieazároveňodnichnemožnospravodlivožiadať,abysanapojednávaní
nechali zastúpiť. Okrem toho pojednávanie už bolo odročované pre žiadosť žalobcu 1/ o odročenie
pojednávania, konkrétne termín dňa 26.5.2021.

5.ZástupcažalobcunapojednávanídoručilsúduuznesenieOkresnéhosúduNitrasp.zn.31K/5/2020zo
dňa6.4.2021ovyhláseníkonkurzunažalobcu3/avýpiszozoznamupohľadávok.Uviedol,žepreskúmal
pohľadávku žalovaného 2/, vrátane zabezpečovacieho práva. Tá bola uznaná v plnom rozsahu. Aj v
rámci zabezpečovacieho práva. K podanej žalobe sa nevyjadril. S poukazom na § 47 ods. 4 Zákona o

konkurze a reštrukturalizácii, vyslovil návrh na pokračovanie v konaní.

6. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní odkazoval na písomné podanie predchádzajúceho
právneho zástupcu. K jednotlivým nárokom - k bodu 1 uviedol, že čo sa týka určenia neplatnosti
zmluvy, to je určenie právnej skutočnosti, ktoré nevyplýva zo žiadneho osobitného právneho predpisu.

Rovnako sa to týka aj bodu 2. V prípade bodu 3, nejedná sa o spotrebiteľskú zmluvu, pretože právny
základ pohľadávky je medzi dvoma spoločnosťami ako zmluva o úvere a fyzická osoba konala ako
štatutárny orgán. Na tento prípad je možné aplikovať rozhodnutie NS sp. zn. 5Ndc/10/2016. Bod 4 sa
tak isto týka určenia právnej skutočnosti. K bodu 5 uviedol, že neplatnosť dražby vyplýva z osobitného
právneho predpisu, avšak žiadna dražba sa neuskutočnila. V prípade neplatnosti dražby musí byť

splnená podmienka nerozlučného spoločenstva. Podaná žaloba je absolútne nedôvodná, navrhol ju
zamietnuť a vo veci zrušiť neodkladné opatrenie.

7. Právny zástupca žalovaného 2/ na pojednávaní uviedol, že odkazuje na písomné podania. Žalobu
považuje za nedôvodnú, stotožňuje sa s vyjadrením právneho zástupcu žalovaného 1/, navyše uvádzal

argumenty ohľadne nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2/. Uviedol, že žiadna dražba sa
neuskutočnila. Žalobkyňa 2/ čo sa týka zmluvy o úvere nie je aktívne vecne legitimovaná.8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu žalobcu 3/, právneho zástupcu žalovaného
1/, právneho zástupcu žalovaného 2/, oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový a
právny stav: Dňa 24.9.2012 bola uzatvorená Zmluva o úvere č. 193/2012 medzi obchodnou firmou

AKCENTA, spořitelní a úvěrní družstvo ako veriteľom a žalobcom 1/ a žalobca 3/ ako dlžníkmi. Celková
výška úveru bola 180.000 eur s dohodnutým úrokom vo výške 12,75 % ročne. Dňa 11.1.2013 bola
uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva medzi obchodnou firmou AKCENTA, spořitelní a úvěrní
družstvo ako záložným veriteľom - žalobcom 1 ako záložcom. Predmetom záložnej zmluvy o boli
nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX, ktoré boli vo výlučnom vlastníctve žalobcu 1/ v podiele 1/1.

Z výpisu z LV č. XXXX vyplýva, že výlučným vlastníkom nehnuteľností je žalobkyňa 2/ v podiele 1/1,
jedná sa o parcely registra „C“ parc. č. 8011/10 - ostatná plocha o výmere 174m2, parc. č. 8026 -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 17m2, parc. č. 8027 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
460m2, parc. č. 8029/31 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1238m2. Z výpisu z LV č. XXXX
vyplýva, že výlučným vlastníkom nehnuteľností je žalobca 1/ v podiele 1/1, jedná sa o parcely registra
„C„ parc. č. 8011/1 ostatná plocha o výmere 441m2, parc. č. 8029/2 zastavaná plocha a nádvorie

o výmere 623 m2, parc. č. 8029/3 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 196m2, parc. č. 8029/44
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1160m2, parc. č. 8029/46 ostatná plocha o výmere 336m2,
nová kotolňa so súpisným číslom 40, na parcele registra „C“ parc. č. 8029/2, komín so súpisným číslom
40, na parcele registra „C“ parc. č. 8029/3. K nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX a LV č.
XXXX sa mala konať dňa 20.1.2020 dražba, tá sa však nekonala, dôvodom upustenia od dražby bola

písomná žiadosť navrhovateľ s odkazom na § 19 ods. 1 písmeno a/ zákona č. 527/2002 Z. z. Existencia
naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení (a preto i eventuálna nutnosť v konkrétnej žalobe
tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva jeho existencia) je pri všetkých určovacích žalobách,
kladných či záporných, jednou z nevyhnutných podmienok toho, aby bolo súdu umožnené v rozsudku
meritórne žalobe vyhovieť. V rozhodovacej praxi súdov sa ustálilo, že žalobca má právny záujem na

žiadanom určení, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené jeho právo alebo právny vzťah, ktorého je
účastníkom, alebo ak by sa jeho právne postavenie bez takéhoto určenia stalo neistým. Zákon pre
procesnú prípustnosť určovacej žaloby teda predpokladá existenciu stavu neistoty žalobcu v tom, či
ten-ktorý právny vzťah alebo právo je alebo nie je a zároveň tiež preukázanie, že uvedenú neistotu je
možné odstrániť navrhovaným výrokom rozsudku. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy,

ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením
žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nezáleží na
tom, ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie
rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom
budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom. Ani v prípade, ak navrhované rozhodnutie

je spôsobilé ovplyvniť právne postavenie žalobcu, nemusí byť zákonite vždy daný naliehavý právny
záujem na takomto určení. Súd mal za to, že dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať,
že na požadovanom určení v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem, zaťažuje žalobcu.
Ako vyplýva z vyššie uvedeného, naliehavosť právneho záujmu súd posudzoval v spojení s riešením
otázky, či sa žalobcom navrhovaným určovacím petitom dosiahne odstránenie spornosti jeho práva

alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. V danej veci by vyhovením určovacieho žalobného návrhu došlo
k zmene právneho postavenia žalobcu, žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením
dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov.

9. Súd žalobu zamietol v časti určenia neplatnosti zmluvy o úvere a v časti určenia, že úver je bezúročný

a bez poplatkov pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, pretože ide o žalobu o určenie právnej
skutočnosti podľa § 137 písmeno d/ CSP a takéto určenie musí vyplývať z osobitného predpisu, čo v
prejednávanom spore splnené nie je, pretože podľa § 1 ods. 3 písmeno f/ zákona č. 129/2010 Z. z.,
spotrebiteľským úverom nie sú: f) úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je
na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým

veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa
tohto zákona. Keďže predmetom úverovej zmluvy bola suma 180.000 eur, nejedná sa o spotrebiteľský
úver podľa zákona č. 129/2010 Z. z. a na prejednávaný spor nie je možné aplikovať ustanovenia
zákona č. 129/2010 Z. z., ani ustanovenia zákona č. 145/2010 Zb. o spotřebitelském úvěru. Síce podľa
ustanovenia § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z., sa spotrebiteľ môže pred súdom domáhať určenia

neplatnostizmluvyospotrebiteľskomúverealebourčeniabezúročnostiabezpoplatkovostiposkytnutého
spotrebiteľského úveru žalobou. Nie však v tomto prípade, keďže sa nejedná o spotrebiteľský úver v
zmysleuvedenýchzákonovospotrebiteľskýchúverov,anivSRanivČR.Okremtohosaospotrebiteľský
vzťah a úver nejedná vôbec, pretože úverová zmluva bola uzatváraná medzi právnickými osobami -konkrétne žalobcom 3/ - spoločnosťou s ručením obmedzeným a žalovaným 1/ ako fyzickou osobou.
Úver bol spojený s podnikaním žalobcu 3/, mal slúžiť na podnikateľský účel žalobcu 3/, účelom úveru
bolonadobudnutienehnuteľnostížalobcom3/určenejnaobchodyapodnikanie,žalobca3/jeprávnickou

osobou a právnická osoba nemôže byť spotrebiteľom, spotrebiteľom môže byť len fyzická osoba. Je
pravda, že úverovú zmluvu uzatváral aj žalobca 1/ ako fyzická osoba, avšak sa jedná o konateľa a
spoločníka žalobcu 3/ a tu súd odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Ndc/10/2016.
Okrem toho obsah žaloby a jej petit si odporuje, pretože žalobcovia na jednej strane navrhujú určiť,
že zmluva ako celok je neplatná a zároveň navrhujú určiť, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov.

V prípade ak žalobcovia považujú zmluvu za neplatnú, a teda zmluva ako celok neplatná neexistuje,
je zbytočné domáhať sa určenia jej bezúročnosti a bezpoplatkovosti, čo ani nie je možné určiť pri
prípadnej neplatnosti, a teda neexistencii zmluvy. Rovnako aj určenie, že úkony smerujúce k realizácii
výkonu záložného práva a úkony smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby, súd zamietol pre nedostatok
naliehavého právneho záujmu, pretože aj v tejto časti ide o žalobu o určenie právnej skutočnosti s
poukazom na ustanovenie § 137 písmeno d/ CSP, ktorej podmienkou prípustnosti je, že takéto určenie

vyplýva z osobitného predpisu, čo v prejednávanom spore splnené nie je.

10. Okrem toho súd videl procesné nedostatky ohľadne aktívnej aj pasívnej vecnej legitimácie. Pod
vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní
rozumie oprávnenie alebo povinnosť strán sporu vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má

ten zo strán sporu, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva
(aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva
(pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie
ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie
je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Žalobkyňa 2/ nebola účastníčkou zmluvy

o úvere, ani zmluvy o zriadení záložného práva, preto nie je v konaní aktívne vecne legitimovaná a
nemôže sa domáhať určenia neplatnosti zmluvy o úvere, že úver je bezúročný a bez poplatkov, určenia
neprijateľnosti zmluvných podmienok v zmluve o úvere, ani o určenia, že právne úkony záložného
veriteľa smerujúce k realizácii záložného práva sú neplatné. Rovnako žalovaný 2/ - spoločnosť auctio,
s.r.o. nebol účastníkom zmluvy o úvere, ani záložnej zmluvy, - nie je pasívne vecne legitimovaný vo

veci určenia neplatnosti zmluvy o úvere, že úver je bezúročný a bez poplatkov, určenia neprijateľnosti
zmluvných podmienok v zmluve o úvere, ani v časti o určenie, že právne úkony záložného veriteľa
smerujúce k realizácii záložného práva sú neplatné. Nedostatok pasívnej či aktívnej vecnej legitimácie
je dôvodom na zamietnutie žaloby vo vzťahu k žalobkyni 2/ a žalovaného 2/.

11. Žalobcovia sa v podanej žalobe domáhali priznania primeraného finančného zadosťučinenia
vo výške 500 eur každému z nich. Aj v tejto časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, pretože
žalobcovia nie sú spotrebitelia a okrem toho v žalobe žiadnym spôsobom svoj uplatnený nárok
nezdôvodnili, ani nepreukázali, okrem uvedenia sumy 5.0000 eur neuviedli nič iné, ujmu nijako
nekonkretizovali, nepreukázali, že by im žalovaní (a ktorý z nich) spôsobil nejakú závažnú ujmu,

súd nevidel žiadny dôvod na to, aby žalobcovi priznal nejakú kompenzáciu vo forme finančného
zadosťučinenia, ktoré sa nepriznáva automaticky každému spotrebiteľovi. Každý jeden prípad je
potrebné posudzovať individuálne, konkrétne okolnosti daného prípadu nejako nenasvedčujú tomu,
že by bola žalobcom spôsobená nejaká ujma a preto súd žalobu v časti zaplatenia finančného
zadosťučinenia zamietol ako nedôvodnú, nepreukázanú, pretože finančné zadosťučinenie je namieste

ako osobitná kompenzácia nemajetkovej ujmy vzniknutej spotrebiteľovi v konkrétnej situácii, čo
v predmetnej veci nebolo preukázané. Ako vyplýva zo samotného pojmu inštitútu finančného
zadosťučinenia, ide o zadosťučinenie, ktorého účelom je reparovať ujmu, ktorá bola neoprávneným
zásahom do práva na ochranu spotrebiteľa spôsobená. Predpokladom uplatnenia tohto inštitútu je
to, aby aspoň potenciálna hrozba ujma vznikla, inak nie je čo reparovať. Ďalším atribútom, ktorý

musí súd zohľadniť pri priznaní finančného zadosťučinenia je, že takéto zadosťučinenie môže priznať
iba v prípadoch úspešného uplatnenia porušenia práv, alebo povinnosti ustanovených zákonom
o ochrane spotrebiteľa a osobitnými zákonmi. Cieľom zákonnej úpravy spotrebiteľských úverov je
ochrana spotrebiteľov pred nekalými praktikami poskytovateľov úverov, pred neprehľadnými, nejasnými,
nezrozumiteľnými zmluvami, kedy spotrebiteľ pri podpise zmluvy nemá poňatia, koľko ho napokon

úver bude stáť. Nie je to ale nástroj pre špekulácie spotrebiteľa za účelom získania úveru zadarmo a
bez akýchkoľvek poplatkov v prípade, keď úver získal na základe jasnej, prehľadnej a zrozumiteľnej
zmluvy. Ochrana spotrebiteľa ako slabšej zo zmluvných strán má nepochybne v právnom systémesvoje opodstatnenie, avšak zároveň aj svoje hranice dané zásadou spravodlivosti a účinnosti ochrany
ohrozeného, príp. porušeného práva, zásadou rovnosti strán.

12. Keďže sa nejedná o spotrebiteľský vzťah a uzatvorená zmluva nie je spotrebiteľská zmluva nie
je možné ani skúmať, či zmluva obsahuje neprijateľné podmienky tak ako to majú na mysli citované
zákonnéustanovenia§298ods.1CSPa§53ods.4OZ.Okremtohožalobcoviasadomáhaliurčenia,že
žalovaným 1/ použitá okamžitá splatnosť záväzkov je neprimerane vysoká sankcia spojená s neplnením
záväzkov a je neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 ods. 4 písmeno k/ Občianskeho zákonníka.

Súdu však nie je zrejmé o akú podmienku by sa malo jednať a kde v zmluve sa takáto podmienka
nachádza, čo však nie je podstatné, pretože znova súd zopakuje svoj právny názor, že neprijateľné
zmluvné podmienky sú zakázané pod sankciou ich neplatnosti len v spotrebiteľských zmluvách, čo
zmluva o úvere, ktorá je predmetom tohto sporu, nie je.

13. Ďalej sa žalobcovia domáhali určenia, že právne úkony smerujúce k realizácii výkonu záložného

práva a k realizácii dobrovoľnej dražby sú neplatné. Aj v tejto časti súd žalobu zamietol jednak z dôvodu
nedostatku naliehavého právneho záujmu a jednak aj z jednoduchého dôvodu, pretože žiadne právne
úkony smerujúce k realizácii výkonu záložného práva a k realizácii dobrovoľnej dražby robené zo strany
žalovaných 1/, 2/ nie sú realizované a vykonávané. Dobrovoľná dražba sa mala konať 20.1.2020, došlo
však k upusteniu od dobrovoľnej dražby podľa § 19 zákona č. 527/2002 Z. z., o čom svedčí Oznámenie o

upustení od dobrovoľnej dražby zo dňa 19.12.2019. Nárok žalobcov tak ako bol v tejto časti formulovaný
je nevykonateľný a vadný. Žiadna dražba sa neuskutočnila a žalobcovia sa určenia neplatnosti dražby
ani nedomáhali. Výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je zákonným spôsobom v súlade
s ustanovením § 151j ods. 1 OZ.

14. Vzhľadom na znenie žalobného návrhu a vyššie uvedené argumenty ako aj citované zákonné
ustanovenia súd žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP
tak, že žalovaným súd náhradu trov konania priznal v plnej výške, nakoľko vo veci mali plný úspech, v
sporových konaniach sa uplatňuje zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo sú
v tomto prípade žalovaní, keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, majú právo na náhradu trov

konania proti neúspešnej strane, ktorou sú žalobcovia a v konaní boli zistené výnimočné dôvody hodné
osobitného zreteľa v okolnostiach danej veci u žalobcu a to s poukazom na ustanovenie § 257 CSP.

15. O zrušení neodkladného opatrenia súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 335 ods. 1 CSP.
Žalovaný 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol na pojednávaní zrušiť neodkladné

opatrenie, takýto návrh môže podať aj žalovaný a s poukazom na ustanovenie § 335 ods. 1 CSP,
neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší
rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta, alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje, a
keďže žaloba bola zamietnutá, súd rozhodol aj o zrušení neodkladného opatrenia.

16. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa 2/ s argumentáciou, že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež, že sa jej v
uvedenej veci neumožnil vyjadriť sa. Súd prvej inštancie porušil zásadu nestrannosti, pretože nemala
možnosť sa vyjadriť k žalobe. Ako strana konania sa mala právo možnosť vyjadriť k dôkazom. Bolo

jej upreté právo predložiť alebo označiť dôkazy. Ako účastníčka konania navrhla odročiť pojednávanie,
ale súd mal zohľadniť, že to bolo v marci v roku 2021 a bolo to z objektívnych dôvodov, ktoré nemohla
ovplyvniť. Jej dôvody vtedy vychádzali z opatrenia ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky,
ktoré určili uskutočňovať pojednávania v nevyhnutnom rozsahu v súlade s ustanovením § 3 ods. 1
písm. a/ zákona číslo 62/2020 Z. z.. Ministerstvo odporúčalo súdom zrušiť, respektíve odročiť súdne

pojednávania. Prekvapilo ju, že súd prvej inštancie ju uznesením nevyzval na predloženie dôkazov a
návrhov dôkazov v tomto konaní a rozhodol rozsudkom aj bez jej vyjadrenia.

17. Odvolanie voči napadnutému rozsudku v zákonnej lehote podal aj žalobca l/ uvádzajúc, že súd
prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu

a nedostatočne zistil skutkový stav a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Poukázal na § 52 až 53d Občianskeho zákonníka s tým, že tvrdenie súdu o
to, že sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu je v priamom rozpore s tým, akým spôsobom, za akých
nevyvážených podmienok bola zmluva uzavretá. Súd uviedol, že žalobca 3/ nadobudol predmetnénehnuteľnosti, čo je v rozpore s tým, čo je zapísané na liste vlastníctva. Rovnako nesporné aj to, akým
spôsobom žalobca 3/ nadobudnuté nehnuteľnosti používal na podnikateľské aktivity. Žalobca 1/ ďalej
tvrdil, že sa nemohol v rámci súdneho konania vyjadriť k tvrdeniam žalovaného. Poukázal na závery

prvoinštančného súdu o tom, že sa nejednalo o spotrebiteľskú zmluvu, ale zároveň v tom istom rozsudku
v odôvodnení 13 konštatuje s poukazom na § 298 ods. 1 civilného sporového poriadku. Nie je teda
jasné, či prvoinštančný súd pokladá zmluvu za spotrebiteľskú alebo nie. Súd v odôvodnení odkazuje
na oznámenie o upustení od dobrovoľnej dražby zo dňa 19.12.2019. Okolnosti tohto oznámenia mu
nie sú známe a nerozumie tomu, že sa nedozvedel o tomto oznámení. Ďalej poukázal na § 12 zákona

číslo 527/2002 o dobrovoľných dražbách s poukazom na to, že vzniesli námietku proti pôvodnému
zneniu predmetu dražby. Znalec sa nevysporiadal so všetkými nehnuteľnosťami, ktoré tvoria predmet
dražby a nesprávnym spôsobom určil cenu za meter štvorcový pozemkov v danej lokalite. Preto prišlo k
stanoveniu neadekvátnej ceny za celý predmet dražby. Bolo nepochybné, že žalovaní vyvíjali činnosť,
ktorá smerovala k výkonu záložného práva formou dražby. Ak by nešlo o naliehavý právny záujem, tak
by neodkladné opatrenie zrejme nemalo zmysel a súd by ho nevydal. To sa však nestalo a súd zákonne

vydal neodkladné opatrenie. Súd porušil zásadu nestrannosti. Ako účastník konania má právo využiť
možnosť sa vyjadriť k listinným dôkazom. Súd mohol a mal umožniť jemu navrhnúť dôkazy v konaní.

18. K odvolaniam žalobcov 1/ a 2/ sa vyjadril žalovaný 1/ tak, že žalobca 1/ vôbec neuviedol rozsah
v akom podaným odvolaním napadol rozsudok, iba konštatuje, že proti rozsudku podal odvolanie.

Nepoukazoval na príslušné ustanovenie § 365 ods. 1 civilného sporového poriadku. Žalovaný 1/ zastáva
názor, že napadnutý rozsudok je zákonný a vecne správny. Poukázal na odvolanie žalobcu 1/, ktoré
uvádza iba jednotlivé znenia ustanovení Občianskeho zákonníka bez vysvetlenia súvisu predmetných
ustanovení s napadnutým rozsudkom. Stotožňuje sa so záverom súdu, že v danom prípade sa
nejedná o spotrebiteľské zmluvy. Úver poskytnutý na podklade zmluvy o úvere nie je spotrebiteľským

úverom. Účastníkom zmluvy o úvere na strane dlžníka bola spoločnosť PE-ER cars s.r.o., ktorá je
právnickou osobou a ktorá spotrebiteľom nie je. Spotrebiteľom môže byť len fyzická osoba. Nejde
ani o spotrebiteľský úver, ale ani o spotrebiteľskú zmluvu. Súd síce uviedol § 298 ods. 1 CSP, ale
vysvetlil prečo nemožno aplikovať ustanovenia o konaní v prípade spotrebiteľa. Žalobca l/ sa vyjadruje k
nedostatku naliehavého právneho záujmu a k údajne nevhodne vypracovanému znaleckému posudku,

pričom všetky tvrdenia sa týkajú dobrovoľnej dražby. Uvedená dražba sa však nekonala. Poukázal na
tvrdenie žalobcu l/, že sa nemal možnosť vyjadriť k žalobe a z toho mala vyplývať nestrannosť sudcu,
pričom v takom prípade by musel byť sudca vylúčený. Žalobca 1/ žiadal o odročenie pojednávania,
avšak súd jeho žiadosti nevyhovel, o čom žalobcu l/ upovedomil. Žalobca sa mohol dať v konaní zastúpiť
prostredníctvom svojho zástupcu.

19. Žalovaný 1/ sa vyjadril k odvolaniu žalobkyne 2/ tak, že táto v odvolaní neuviedla rozsah v akom
podaným odvolaním napáda rozsudok, iba konštatuje, že proti rozsudku podala odvolanie. Podľa názoru
žalovaného 1/ nepostačuje uvedenie len samotného dôvodu odvolania, ktorý vyplýva z ustanovenia
§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ale je potrebné ho aj náležite objasniť, aby bolo z neho

zrejmé, aká vada sa konaniu vytýka. Navrhol odvolanie odmietnuť, pričom ďalej uvádzal, že žalobkyňa
2/ neuviedla z akého dôvodu by mal byť sudca v danom konaní nestranný. Na pojednávanie bola
žalobkyňa 2/ riadne a včas predvolaná, teda nemožno hovoriť o tom, že by jej súd odoprel možnosť
vyjadriť sa k dôkazom a výpovedi protistrany na súde. Žalobkyňa 2/ si sama zapríčinila, že sa nemohla
na pojednávaní vyjadriť k dôkazom. Poukázal na to, že vláda Slovenskej republiky zrušila núdzový stav

uplynutím 12.05.2021, a teda odo dňa 15.05.2021 už núdzový stav a s ním spojený zákaz vychádzania
na území Slovenskej republiky neplatil. Súdne pojednávania nariadené na deň 13.1.2021 a 7.4.2021 boli
zrušené súdom. Následne bolo nariadené pojednávanie na deň 26.5.2021, avšak toto bolo odročené
z dôvodov na strane žalobcu 1/. Z toho dôvodu súd nariadil ďalšie pojednávanie na deň 14.7.2021.
Žalobkyňa 2/ podala žiadosť o odročenie pojednávania až dňa 13.7.2021, a teda je otázne, prečo so

žiadosťou o odročenie pojednávania čakala takmer do poslednej chvíle a takéto konanie je jednoznačne
v rozpore s ustanovením § 183 ods. 3 civilného sporového poriadku. Napokon až po tom ako sa žalobca
1/ dozvedel, že súd neakceptoval žiadosť o odročenie pojednávania žalobcu 2/, predložil súdu doklad
o svojej práceneschopnosti. Takýto sled udalostí jednoznačne vyvoláva podozrenie o snahe žalobcov
oddialiť súdne konanie.

20. K odvolaniam žalobcu 1/ a žalobkyne 2/ sa vyjadril žalovaný 2/ obsahovo rovnako ako žalovaný 1/.21. K vyjadreniu žalovaného (žalovaných) sa vyjadril žalobca 1/ opakujúc, že prvoinštančný súd vec
nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Naďalej je presvedčený, že sa jednalo o spotrebiteľskú

zmluvu. Poukázal na § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Opätovne poukázal na zmätočné
poukazovanie súdu na § 298 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Poukázal na to, že spoločnosť
žalobcu 3/ nie je vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti.

22. K vyjadreniu žalovaného (žalovaných) sa vyjadrila žalobkyňa 2/ opakujúc, že v uvedenom konaní

došlokporušeniuzásadynestrannosti,pretoženemalamožnosťsavyjadriťkžalobeatakboloporušené
právo na súdnu ochranu. Je pravdou, že navrhla odročenie pojednávania, ale súd by mal zohľadniť, že
to bolo v marci v roku 2021 a poukázala na vtedajšie opatrenia.

23. Následne sa k vyjadreniam žalobcu 1/ a žalobkyne 2/ vyjadril žalovaný 1/ a žalovaný 2/ obsahovo
rovnako ako v prípade tých vyjadrení k odvolaniam žalobcu 1/ a žalobkyne 2/.

24. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal odvolania žalobcov 1/ a 2/ proti
napadnutému rozsudku prvoinštančného súdu, postupujúc pritom podľa § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1
CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario, keď v zmysle § 219 ods.
3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli

súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) a dospel
k tomu záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne aj odôvodnením správny, preto ho postupom
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

25. Odvolací súd v úvode konštatuje, že odvolania žalobcov 1/ a 2/ spĺňali predpoklady odvolaní, na

základe ktorých mal odvolací súd povinnosť rozhodnúť vo veci. Podľa obsahu uvedené odvolania
napádali výroky č. I., II., a III. napadnutého rozsudku, ktoré odvolací súd vyhodnocoval v zmysle ich
správnosti a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

26. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.
27.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

28.Vzhľadomna to,žeprvoinštančnýsúdsprávnezistilskutkovýstavveciavecsprávneprávneposúdil,
odvolací súd napadnutý rozsudok považoval za vecne správny, preto ho postupom podľa § 387 ods. 1,
2 CSP potvrdil. Uvedené sa týka aj závislého výroku o náhrade trov konania, ktorý vychádzal zo záveru
úspechu žalovaných 1/ a 2/.
29. Odvolací súd konštatuje, že správnymi závermi súdu prvej inštancie boli závery, že v tomto

prípade nešlo o úver spotrebiteľský a taktiež nešlo o spotrebiteľskú zmluvu ako takú. Úverová zmluva
uzavretá dňa 24.9.2012 bola spojená s podnikaním žalobcu 3/, pričom účelom poskytnutého úveru
bolo nadobudnutie nehnuteľnosti žalobcom 3/. V zmysle postupu prvoinštančného súdu tým, že použil
zákonné ustanovenia právneho poriadku Slovenskej republiky, vychádzal odvolací súd z toho, že
uvedená zmluva bola uzavretá podľa slovenského práva. Je teda možné konštatovať, že základným

východiskom hodnotenia charakteru uzavretej úverovej zmluvy je vzťah medzi pôvodným subjektom
a účastníkom zmluvy AKCENTA, spořiteľní a úveřní družstvo (neskôr žalovaným 1/) na jednej strane
a žalobcom 3/ na druhej strane. Tento vzťah bol správne vylúčený zo vzťahu spotrebiteľského, preto
nebolo možné aplikovať ustanovenia zákona číslo 129/2010 Z. z., respektíve ustanovenia Občianskeho
zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv vo všeobecnosti. Uvedený záver platí aj pre vzťah medzi

pôvodným veriteľom zmluvy o úvere, respektíve jeho singulárnym právnym nástupcom, a žalobcom l /
akodlžníkom„2“.Odvolacísúdzastávanázor,žeakvčaseuzavretiazmluvymedziveriteľomadlžníkom,
ktorý dlžník je právnickou osobou (spoločnosť s ručením obmedzeným) ako podnikateľom a zmluva
bola uzavretá v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou a vzťah je považovaný za obchodnoprávny,
podpísala predmetnú zmluvu (a uzavrela zmluvný vzťah) aj fyzická osoba, ktorá v tom čase mala

konateľské postavenie tejto právnickej osoby, pričom práva a povinnosti vyplývajúce z obsahu zmluvy vo
vzťahu k tejto fyzickej osobe smerujú len k zabezpečeniu postavenia veriteľa prostredníctvom priameho
dlžníckeho, alebo ručiteľského postavenia, je treba považovať vzťah medzi veriteľom a dlžníkom -
uvedenou fyzickou osobou, za vzťah obchodnoprávny.30. Následne súd prvej inštancie síce odôvodnením nesprávne vyvodzoval neprípustnosť žaloby
z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu v časti žaloby o neplatnosť právneho úkonu
vychádzajúc z toho, že ide o určovanie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d / Civilného sporového

poriadku, ktoré ustanovenie, a to uvádza odvolací súd, predpokladá existenciu osobitného predpisu
(a nie existenciu naliehavého právneho záujmu), ktorý takú žalobu predpokladá, čo v tomto prípade
splnené nebolo.
31. Vo vzťahu k časti žaloby týkajúcej sa určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy bol
potom správny záver o neprípustnosti žaloby z dôvodu, že len platná zmluva môže byť bezúročná a

bezpoplatková. S právnym záverom súdu prvej inštancie bolo aj vyhodnotenie otázky aktívnej a pasívnej
vecnej legitimácie vo vzťahu k žalobkyni 2/ a vo vzťahu k žalovanému 2/, ktorí neboli účastníkom
základnej zmluvy. Pokiaľ išlo o určenie neprijateľných podmienok v súvislosti so spotrebiteľskou právnou
ochranou, odvolací súd obdobne ako súd prvej inštancie poukazuje na charakter základného vzťahu,
pričom nebolo možné posudzovať takéto podmienky optikou spotrebiteľskej ochrany. Pokiaľ išlo o časť
žaloby týkajúcej sa určenia, že právne úkony smerujúce k realizácii výkonu záložného práva a k realizácii

dobrovoľnej dražby sú neplatné, v tomto prípade by prípadná úspešnosť žaloby postrádala zmysel,
pretože táto dobrovoľná dražba, ktorá sa mala konať dňa 20.1.2020, realizovaná nebola z dôvodu
upustenia od dobrovoľnej dražby podľa § 19 zákona č. 527/2020 Z. z. Navyše zákon číslo 527/2020 Z. z.
predpokladá možnosť podania žaloby o neplatnosť dražby, ktorej predpokladom je vykonanie samotnej
dražby. Strana žalobcu však žalovala určenie neplatnosti úkonov smerujúcich k dražbe, čo zákon ako

procesnoprávny predpoklad prípustnosti takejto žaloby nepredpokladá, preto ani nemohla byť žaloba v
tejto časti prípustná.
32. Odvolací súd poukazuje na závery o nemožnosti priznať primerané finančné zadosťučinenie
žalobcom 1/ a 2/ v žalobe uplatnené vo výške 5000 eur pre každého zo žalobcov, pretože pokiaľ by
taký nárok mal vyplývať z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., potom vychádzajúc zo

základného a určujúceho záveru a zistenia, že v tomto prípade nejde o spotrebiteľský právny vzťah a
spotrebiteľské postavenie žalobcu 1/ a 2/, nebolo možné taký nárok priznať, pričom z obsahu žaloby
nevyplynul ani iný do úvahy pripadajúci nárok vyplývajúci z hmotného práva.
33. Pokiaľ išlo o ďalšie odvolacie dôvody žalobcu 1/ a žalobkyne 2/ smerujúce k tomu, že nemala
možnosť sa vyjadriť k žalobe, odvolací súd len poukazuje na skutočnosť, že sama žalobkyňa 2/ bola

pôvodcom žaloby spolu so žalobcom 1/ a žalobcom 3/, preto ak nebola oboznámená s obsahom žaloby,
hoci sama ju podpísala, nemožno hovoriť o ukrátení jej práv. Obdobne to platí o odvolacom dôvode
žalobcu 1/ aj žalobkyne 2/, ktorí namietali, že nemal možnosť sa vyjadriť k listinným dôkazom, pričom
z obsahu spisu vyplýva, že súd doručoval stranám sporu vyjadrenia a takisto strany podávali návrhy.
Žalobkyňa 2/ poukazovala na jej návrh na odročenie pojednávania z marca roku 2021 z dôvodu Covidu,

pričom v tejto veci bolo rozhodnuté 14. júla 2021, preto nebolo možné prihliadnuť na tento odvolací
dôvod.
34. K ďalšiemu odvolaciemu dôvodu žalobcu 1/ odvolací súd uvádza, že nariadené neodkladné
opatrenie neobstojí ako argument o existencii naliehavého právneho záujmu z dôvodu, pretože
nariadené neodkladné opatrenie neprejudikuje výsledok sporu.

35. Pokiaľ žalobca 1/ poukazuje na rozporné tvrdenia súdu za situácie, že v odôvodnení konštatoval,
že nejde o spotrebiteľský vzťah a na druhej strane poukazoval na § 298 ods. 1 Civilného sporového
poriadku odvolací súd uvádza, že je pravdou, že pokiaľ súd vyhodnotil neexistenciu spotrebiteľského
vzťahu, ustanovenie zákona § 298 ods. 1 Civilného sporového poriadku v skutočnosti neaplikoval
(nesubsumoval), a preto súčasťou odôvodnenia také ustanovenie byť z dôvodu prehľadnosti nemalo.

Na druhej strane to nemusí platiť za situácie, ak súd aplikujúci právnu normu s poukazom na jej obsah
vysvetľuje výkladom nepoužiteľnosť takého ustanovenia, čo je v poriadku. Inými slovami z obsahu
rozsudku bolo možné zistiť, že ustanovenie § 298 ods. 1 CSP súd prvej inštancie neaplikoval, preto
odôvodnenie nebolo vo svojom kontexte rozporné.
36. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol o vecnej správnosti napadnutého rozsudku,

jeho potvrdením podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, vrátane rozhodnutia o náhrade trov konania.
37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. O náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP s tým, že žalovaným 1/ a 2/ priznáva voči žalobcom 1/ až 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %, pretože žalovaní 1/ a 2/ boli v odvolacom konaní úspešní.

39. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).