Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 27, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0022201237
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:0022201237.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členov senátu

JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Martina Kolesára v právnej veci oprávnenej navrhovateľky A. B.
nar. XX.X.XXXX bývajúcej na C. D. E. XX F. G. právne zastúpenej ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU
JUDr. Peter Szárszoi, s.r.o. so sídlom na Štefánikovej ul. č. 8 v Michalovciach a povinného manžela B.
B. nar. X.X.XXXX bývajúceho v C. E. XXX právne zastúpeného JUDr. Janou Bajužíkovou advokátkou
so sídlom na Štefánikovej ul. č. 8 v Michalovciach v konaní o určenie manželského výživného o odvolaní
oprávnenej proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo 14.7.2022 č. k. 23Pc/12/2022-80 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh na určenie manželského výživného
a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Rozhodol tak o návrhu oprávnenej z 21.3.2022, ktorým sa domáhala, aby súd zaviazal povinného
prispievať jej na výživu manželským výživným v sume 500 Eur mesačne od podania návrhu, pretože
s povinným nežije v spoločnej domácnosti a celá starostlivosť o domácnosť a o dve maloleté deti je na

nej. Z vyjadrenia povinného zistil, že oprávnenej navrhoval striedavú osobnú starostlivosť o mal. deti,
čo odmietla. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že oprávnená pracuje ako živnostníčka s príjmom
1.000,- Eur. Žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a s mal. deťmi. Náklady na bývanie majú
všetci 298 Eur mesačne. Na mal. deti má oprávnená výdavky 548 Eur mesačne. Povinný prispieva
oprávnenej na výživu mal. detí 200 Eur mesačne. Povinný pracuje s príjmom 605 Eur mesačne. Má
príjem z prenájmu rekreačnej chaty 200 Eur mesačne a z prenájmu bytu 250 Eur mesačne. Za bývanie
platí 250 Eur mesačne. Takto zistený skutkový stav veci súd prvej inštancie právne posúdil podľa §

71 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a dospel k záveru, že návrh na určenie manželského výživného nie
je dôvodný. Súd prvej inštancie porovnal výšku príjmov a výdavkov oboch manželov, výšku výdavkov
na deti a sumu, ktorú povinný manžel platí na výživu detí, a nezistil rozdiel medzi životnou úrovňou
manželov. Pokiaľ ide o starostlivosť o domácnosť, manželia nežijú v jednej domácnosti, žijú oddelene,
preto každý z manželov zabezpečuje starostlivosť o svoju vlastnú domácnosť. Starostlivosť o mal. deti
vykonáva výlučne oprávnená, avšak povinný navrhol striedavú osobnú starostlivosť, s čím oprávnená
nesúhlasila, teda je jej rozhodnutím, že bude vykonávať sama osobnú starostlivosť o deti. Vyživovaciu

povinnosť k deťom si povinný plní v sume 200 € mesačne na obidve deti spoločne. Porovnajúc príjmy
a výdavky manželov a ich životnú úroveň dospel súd k záveru, že životná úroveň manželov je rovnaká,
a preto návrh zamietol.3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená s návrhom, aby ho odvolací
súd zmenil tak, že zaviaže povinného prispievať jej na výživu manželským výživným v sume 500 Eur
mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od podania návrhu a neprizná žiadnemu z účastníkov

nárok na náhradu trov konania. Alternatívne navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namieta, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom
nevysporiadal s nehnuteľným majetkom, ktorý povinný vlastní v hodnote 952.500,- Eur tak, ako to
vyplýva z určenia trhovej hodnoty nehnuteľností, ktoré si dala vypracovať. Tým, že sa súd prvej
inštancie nevysporiadal s nehnuteľným majetkom povinného, nebola splnená zákonná povinnosť súdu

vyplývajúca z § 75 ods. 1 Zák. o rodine prihliadať na majetkové pomery povinného. Konajúci súd
nezohľadnil ani to, že povinný užíva sám väčšinu z nehnuteľností, ktoré vlastní. Vyjadrila názor, že
povinný sa dobrovoľne a bez dôležitého dôvodu vzdáva zárobku, ktorý by ich prenájmom mohol získať.
Nestotožnila sa ani so záverom súdu prvej inštancie, keď fakticky na jej ťarchu posudzoval to, že bolo
jej rozhodnutím starať sa o mal. deti sama.

4. Povinný vo vyjadrení k odvolaniu oprávnenej navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny.
Poukázal na to, že oprávnená opustila spoločnú domácnosť dobrovoľne a zanedlho na to prezentovala
na Facebooku fotografie svojho nového priateľa, ktorého predstavila deťom ako ich náhradného otca.
Oprávnenú viní z rozpadu ich manželstva, pretože ju omrzela denná rodinná rutina. Oprávnená navyše
podalažiadosťorozvodkrátkopouzavretímanželstva,keďsiužbolaistá,žebudemaťzčohoprofitovať.

Takéto konanie považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Zdôraznil, že ponúkal oprávnenej
možnosť vykonávania striedavej osobnej starostlivosti o deti, čím by sa jej znížili mesačné výdavky.
V čase odchodu zo spoločnej domácnosti, oprávnená už mala zabezpečené bývanie. Aj keď je bývanie
formálne písané na matku oprávnenej predpokladá, že táto dražená nehnuteľnosť patrila do portfólia
oprávnenej, z kúpy ktorej aj mohla mať finančný profit, nakoľko pracuje pre dražobnú spoločnosť.

Poznamenal, že bývanie oprávnenej je nadštandardné, ide o dvojpodlažný rodinný dom 6+1 izba a dve
garáže, kúpený v hotovosti. Uviedol, že na túto nehnuteľnosť nepriamo prispel aj on, pretože umožnil
matke oprávnenej bývať v jeho byte a nežiadal od nej za to odplatu, v dôsledku čoho si mohla ušetriť
značné finančné prostriedky za nájom. Spochybnil tvrdenia oprávnenej a jej matky, že si museli na
kúpu domu požičať, pretože napríklad priateľ matky (H. I.), ktorý im podľa čestného vyhlásenia mal

požičať 50.000,- Eur, je sám dlžníkom štátu. Okrem toho, rodičom oprávnenej dopomohol aj tým, že
im predal svoj lukratívny pozemok za cenu, ktoré nezodpovedala jeho trhovej hodnote, pretože ho
na to oprávnená presvedčila s tvrdením, že si pri nich postavia rodinný dom, aby im boli nápomocní
s deťmi. Zanedlho však rodičia tento pozemok predali za podstatne vyššiu sumu, za čo si mohli kúpiť
dom, v ktorom teraz s oprávnenou a mal. deťmi bývajú. Má za to, že oprávnená zatajila svoje príjmy

– provízie z dražených nehnuteľností a stará matka vdovský dôchodok. Nepovažuje za spravodlivé
a súladné s dobrými mravmi, aby sa oprávnená podieľala na jeho životnej úrovni tvorenej vlastníctvom
nehnuteľných a hnuteľných vecí, pretože takmer celý svoj majetok nadobudol ešte pred uzavretím
manželstva. Oprávnená sa žiadnym spôsobom nepodieľala na jeho získaní. Oprávnená po celý čas
nepracovala a po materskej dovolenke odmietala nastúpiť do práce a vydierala ho, aby si ju zobral,

inak od neho odíde a vezme aj deti. Keď jej vytýkal, že veľa utráca, ignorovala ho a často používala
vyjadrenie, že manžel sa má o svoju manželku postarať. Jeho majetkové pomery boli zohľadnené pri
určení výživného v sume 250 Eur mesačne na mal. dieťa rozhodnutím Okresného súdu Michalovce zo
dňa 3.8.2022 v konaní pod sp.zn. 29P/63/2021. Poukázal na to, že žije sám na rozdiel od oprávnenej,
ktorá žije s matkou a spoločne sa podieľajú na nákladoch domácnosti. Dodal, že oprávnená nepodala

návrh na určenie manželského výživného po odchode zo spoločnej domácnosti, ale až po niekoľkých
mesiacoch. Vyjadril názor, že ich životná úroveň je približne rovnaká, len oprávnená si musí zvyknúť
na to, že peniaze si treba zarobiť, šetriť a uskromniť sa. Uviedol tiež, že príjem oprávnenej je vyšší
ako jeho. Spochybnil sumu, ktorú oprávnená prezentuje ako cenu za jeho nehnuteľnosti. Poukázal na
to, že mnohé z nehnuteľností využíva na trávenie voľného času s deťmi, niektoré prenajíma, čo bolo

súdom aj vzaté do úvahy. Niektoré nehnuteľnosti nie je možné prenajať, ani predať so zreteľom na to,
že nie je ich výlučným vlastníkom, respektíve, niektoré sú zaťažené vecným bremenom doživotného
užívania v prospech darcu. Ďalšie nehnuteľnosti sú rodinným dedičstvom, ktoré sa dedí z generácie na
generáciu, preto nepovažuje za dôvodné, aby na takomto majetku mala svoj podiel oprávnená, ktorá sa
žiadnym spôsobom nezaslúžila o jeho nadobudnutie, či udržanie a jej jedinou snahou je profit z pozície

statusu manželky. Na podporu svojich tvrdení priložil vyjadrenie k odvolaniu matky, ktoré podal v konaní
vedenom na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 29P/63/2022.5. Oprávnená v odvolacej replike zotrvala na svojich vyjadreniach. Tvrdenia povinného považuje za
účelové. Uviedla, že medzi jej matkou a J. I. bola uzavretá riadna zmluva o pôžičke. Povinný si aj
protirečí najmä čo sa týka jeho úvah o spôsobe nadobudnutia rodinného domu, v ktorom žije s mal.

deťmi. Poukázala na to, že povinný bol právoplatne odsúdený z prečinu porušovania domovej slobody
za skutok, ktorého sa mal dopustiť v mieste ich súčasného bydliska dňa 21.1.2022. Akékoľvek tvrdenia
povinného týkajúce sa rozporu výživného s dobrými mravmi preto považuje za neakceptovateľné.
Nesúhlasila ani s tým, že má zatajovať časť svojich príjmov a jej matka vdovský dôchodok. Upresnila,
že dlhodobo žiadnu províziu nedostala v dôsledku krízy na realitnom trhu. Jej matka mala nárok na

vdovský dôchodok len na jeden rok od 4.12.2021. Vyjadrila názor, že zákon v ustanovení § 75 ods.
1 Zák. o rodine pri majetkových pomeroch povinného nerozlišuje, či povinný nadobudol majetok sám,
alebo s pričinením oprávneného. Pokiaľ povinný poukazoval na rozsudok Okresného súdu Michalovce
z 3.8.2022 sp. zn. 29P/63/2021, kde mu bolo určené výživné na každé mal. dieťa na 200 Eur mesačne
a 50 Eur mesačne sporivá časť, uviedla, že ešte nie je právoplatný, pretože sa voči nemu odvolala.
Navrhla, aby si odvolací súd vyžiadal od povinného potvrdenie o tom, v akej výške poberá nájomné za

prenájom bytu v B., pretože má vedomosť, že ho už povinný prenajal.

6. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli podané.
7.KonaniavoveciachvýživnéhoplnoletýchosôbsaprejednávajúarozhodujúpodľaZákonač.161/2015
Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).

8. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „ CSP“),
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení

obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí
zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa
s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení
vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa § 65, § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení
s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa
správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo

za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého
rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa
vysporiadal s námietkami oprávnenej uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu
konania na súde prvej inštancie a oprávnená ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne
relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie správne ustálil,

že ani jeden z účastníkov konania nemal v rozhodnom období vyššiu životnú úroveň ako ten druhý.
Pokiaľ sa oprávnená odvolávala na majetkové pomery povinného, tieto boli podľa názoru odvolacieho
súdu riadne zohľadnené pri rozhodovaní spôsobom, aký je zrejmý z bodu 6. napadnutého rozsudku.
Súd prvej inštancie vzal do úvahy, že povinný má príjem z prenájmu rekreačnej chaty v sume 200
Eur mesačne a z prenájmu bytu 250 Eur mesačne. Rozsah týchto príjmov oprávnená v konaní

nespochybňovala. Na zvyšné majetkové pomery povinného nebolo možné prihliadať, pretože zásadne
platí, že nemožno od povinného vyžadovať, aby speňažil svoj majetok len preto, aby mohol prispievať na
výživu oprávnenej v sume 500 Eur mesačne najmä za situácie, ak časť z nehnuteľného majetku riadne
využíva na svoje bývanie (rodinný dom so záhradou, kde predtým býval s oprávnenou a mal. deťmi)
a vo zvyšnej časti podľa údajov z evidencie nehnuteľností nie je ich jediným vlastníkom (rekreačnú

chatu a vinicu s vinným domom vlastní s bratom), či sú zaťažené vecným bremenom (1/4 rodinného
domu, na ktorom je vecné bremeno spočívajúce v doživotnom užívaní nehnuteľnosti v prospech
rodičov povinného). Vzhľadom na takéto usporiadanie vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam nebolo
možné zohľadniť potencionálne výnosy, ktoré by tento majetok mohol povinnému prinášať a podľa nich
posudzovať životnú úroveň povinného. Napokon, z týchto majetkov povinný nemal príjmy ani v čase

trvania manželstva. Ako správne ustálil súd prvej inštancie, účastníci konania majú približne rovnaké
príjmy, obaja bývajú v nadštandardných rodinných domoch, povinný sa podieľa aj na starostlivosti o mal.
deti s tým, že mu bola zvýšená vyživovacia povinnosť na maloleté deti v konaní pod sp.zn. 29P/63/2021.
Zásada rovnakej životnej úrovne neznamená mechanickú rovnosť medzi manželmi a nezávisí len odrozdielu výšky príjmov manželov, ale najmä od skladby a výšky ich výdavkov podľa spôsobu ich života
daného prácou, zdravotným stavom a pod. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že ani jeden z teraz
už bývalých manželov si nemôže – a ani nedovoľuje viac ako ten druhý. Z celkového spôsobu života

účastníkov konania je možné dospieť k totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že životná
úroveň teraz už bývalých manželov bola v rozhodnom období rovnaká ako v čase, keď zdieľali spoločnú
domácnosť.
11. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1 CSP ako vecne správny a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho

odôvodnením.

12. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

13. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti

prípadu spravodlivé.

14. Odvolací súd nepriznal účastníkom konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože v
konaniach o určenie manželského výživného, ktoré spadá pod konania vo veciach výživného plnoletých
osôb nemá podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania a zároveň neboli zistené

ani podmienky na priznanie náhrady trov podľa § 55 CMP.

15. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je :
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania.