Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 30, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/189/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8018200406
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:8018200406.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej

a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Valérie Kleinovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Miroslav
Červeňák, notár so sídlom Sovietskych hrdinov 200/33, 089 01 Svidník, nar. XX.XX.XXXX, zastúpený
advokátom JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, so sídlom Vajnorská 20, 831 03 Bratislava, IČO: 31 772 854,
zapísaný v SAK pod č. 0838, proti žalovanému: Notárska komora Slovenskej republiky, Disciplinárna
komisia Notárskej komory SR, so sídlom Krasovského 13, 851 01 Bratislava, IČO: 30 811 236, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia DK 8/2013-117 zo dňa 15.05.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Krajský súd v Bratislave žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Rozhodnutie správneho orgánu.

1. Disciplinárna komisia Notárskej komory Slovenskej republiky v zložení JUDr. Eva Loumová -
predsedníčka senátu a členovia senátu JUDr. Ivan Macák a JUDr. Štefan Kutenič, vo veci disciplinárne
obvineného žalobcu, na základe návrhu ministra spravodlivosti SR, svojím rozhodnutím pod DK
8/2013-117 zo dňa 15.05.2018, uznala žalobcu vinným za to, že notárskou zápisnicou pod N 326/2010,

Nz 39193/2010, NCRls 39849/2010 zo dňa 25.10.2010 osvedčil vyhlásenia T. L., rod. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W. XX a N.. Y. L., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, o vydržaní vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území W., vedené na listoch vlastníctva
č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX o celkovej výmere 28 104,50 m2 v spoluvlastníctve V.
R. (bez identifikátora) a T.G. R. (bez identifikátora) napriek tomu, že nemal k dispozícii vyjadrenie
právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu alebo má právo
nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, že nemá k vzniku vlastníckeho práva výhrady,

pričom uvedená notárska zápisnica neobsahovala deň, ktorým účastníci nadobudli vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam vydržaním, čím žalobca závažným spôsobom porušil povinnosti vyplývajúce z § 63
ods. 1 písm. a) bod 3. a písm. c), § 36 ods. 1, § 2 ods. 2 a § 13 Notárskeho poriadku (NP) a podľa Čl. 16
ods. 1 písm. c) Disciplinárneho poriadku Notárskej komory Slovenskej republiky, uznala žalobcu vinným
zdisciplinárnehoprevineniaapodľaČl.16ods.2písm.a)vspojenísČl.3ods.1písm.b)Disciplinárneho
poriadku Notárskej komory Slovenskej republiky, a uložila žalobcovi disciplinárne opatrenie - peňažnú
pokutu vo výške 150,- EUR.

II. Žaloba2. V zákonnej lehote žalobou zo dňa 20.06.2018, doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.06.2018, sa
žalobca domáha ochrany svojich subjektívnych práv a právom chránených záujmov a má zato, že
výrok napadnutého rozhodnutia je nepreskúmateľný vo vymedzení skutku (z hľadiska času), namieta

nedostatok aktívnej legitimácie ministra spravodlivosti SR na podanie návrhu na disciplinárne previnenie
notára a žiada zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovanej pod DK 8/2013-117 zo dňa 15.05.2018.

3. Žalobca namieta nedostatok vecnej aktívnej legitimácie ministra spravodlivosti SR podať návrh na
disciplinárnekonanienotára,pretožeministerspravodlivostiSRmávykonávaťlendohľadnadNotárskou

komorou SR. Podľa názoru žalobcu, minister spravodlivosti by mohol dať Notárskej komore SR len
podnet na zahájenie disciplinárneho konania a nie podávať návrh, ako účastník konania. Podľa Ústavy
SR Čl. 2 ods. 2 „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a
spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“

4. Žalobca namieta zákonnosť napadnutého rozhodnutia Disciplinárnej komisie Notárskej komory SR,

pretože táto nemá právomoc a ani minister spravodlivosti SR preskúmavať notársku zápisnicu, ktorá je
verejnou listinou. Z návrhu ministra spravodlivosti SR je zjavné, že tento sa zaoberá právnymi otázkami
a hodnotí činnosť notára, ktorému je zverená v tejto otázke verejná moc, pričom preskúmavať platnosť
a účinnosť notárskej zápisnice a postup notára pri jej vydávaní má v právomoci len súd. Naviac notárska
zápisnica o osvedčení vlastníctva platí len potiaľ, pokiaľ sa nepreukáže opak, pričom zápisnicu, ktorá

je predmetom konania nikto nenapadol na súde.
Žalobca citoval v tom čase účinné ust. § 7 ods. 2 O.s.p. „V občianskom súdnom konaní súdy
preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo
iných zásahov orgánov verejnej moci, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné
orgány.“ Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že o platnosti resp. neplatnosti notárskej zápisnice ako

verejnej listiny osvedčujúcej vlastníctvo k nehnuteľnosti vydržaním resp. či táto zápisnica ako verejná
listina mala alebo nemala obsahovať niektoré náležitosti v zmysle § 63 Notárskeho poriadku môže
rozhodovať a posudzovať len súd.
Vedenie disciplinárneho konania voči žalobcovi ako notárovi, ktorý verejnú listinu vydal, za údajné
nepresnosti verejnej listiny, ktorá pôsobí voči všetkým, ktorú nikto nespochybnil, nikto nenapadol na

súde, je podľa názoru žalobcu v rozpore s právnou istotou právneho štátu. Na jednej strane verejná
listina pôsobí voči všetkým a na druhej strane je spochybňovaná rozhodnutím Disciplinárnej komisie
Notárskej komory, keď za jej vydanie je notár, ktorý ju vydal, disciplinárne potrestaný. Táto protichodnosť
sa prieči zásadám právneho štátu lebo prípadné nepresnosti a neúplnosť verejnej listiny môže napadnúť
ktokoľvek na príslušnom súde, ak preukáže na tom naliehavý právny záujem a posudzovať túto listinu

môže len súd. Nemôže tak činiť minister spravodlivosti SR a ani Disciplinárna komisia Notárskej komory
SR.

5. Žalobca namieta, že sa mu kladie za vinu, že nemal k dispozícii vyjadrenie právnickej osoby,
ktorá je príslušná na správu nehnuteľnosti podľa osobitného predpisu alebo má právo nakladať s

nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, že nemá k vzniku vlastníckeho práva výhrady. V tejto
súvislosti žalobca uviedol, že ak je pri vlastníkoch v katastri nehnuteľnosti zapísaná poznámka SPF,
ešte neznamená, že tieto osoby nie sú známe, resp. sú známe, ale miesto ich pobytu alebo sídla
nie je známe. Táto poznámka nie je hodnoverný a ani záväzný údaj katastra (§ 70 zák. č. 162/1995
Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam - katastrálny

zákon v znení neskorších predpisov). Pokiaľ sa dokazovaním preukáže (§ 70 ods. 1 zákona o katastri)
identita vlastníka (akýmkoľvek dôkazným prostriedkom, napr. súkromnými alebo verejnými listinami,
vyhláseniami účastníkov a podobne), odpadá povinnosť doložiť vyjadrenie podľa § 63 písm. a) bod
3. Notárskeho poriadku, ktoré sa nahrádza povinnosťou doložiť vyjadrenie podľa § 63 písm. a) bod
1. Notárskeho poriadku. Takéto vyjadrenie právnickej osoby nebolo potrebné a odpadla povinnosť ho

doložiť podľa § 63 písm. a) bod 3. Notárskeho poriadku, lebo dokazovaním bolo preukázané a doložené
vyjadrenie podľa § 63 písm. a) bod 1. Notárskeho poriadku. V zmysle uvedeného sa potom žalobca
nedopustil žiadneho porušenia, ktoré je mu kladené za vinu.

6.Žalobcanamieta,ženávrhministraspravodlivostiSRnadisciplinárnekonanievychádzazhypotetickej

zodpovednosti štátu za údajnú škodu pri výkone verejnej moci. Návrh ministra spravodlivosti SR
vychádza zo skutočnosti, že ak by oprávnení dedičia napadli nesprávny úradný postup, tak by štát musel
odškodniť týchto dedičov v zmysle zákona o zodpovednosti štátu za nezákonné rozhodnutie, prípadne
za nezákonný postup. Žalobca je názoru, že ak by aj notárska zápisnica niektoré náležitosti po formálnejstránke stanovené v § 63 Notárskeho poriadku neobsahovala, neznamená, že sa nedajú preukázať.
Pričom len súd, ako nezávislý orgán, môže rozhodnúť, či notárska zápisnica alebo osvedčenie
vlastníctva je platné alebo neplatné, pričom predmetná notárska zápisnica na základe ofíciality nebola

spochybnená. Spochybnil ju len minister spravodlivosti SR a rozhodnutie disciplinárneho senátu, čo má
za dôsledok, že sú spochybnené účinky tejto verejnej listiny, čím sa neprimerane narušila právna istota
účastníkov, ktorých sa verejná listina týka. Žalobca opäť zdôraznil, že preskúmanie náležitostí zápisnice
vykonal nepríslušný orgán - minister spravodlivosti SR ako i Disciplinárna komisia Notárskej komory SR,
t.j. orgánmi, ktoré takúto právomoc nemajú. Preskúmavať obsahové náležitosti alebo rozhodovať o tom

či je verejná listina platnou alebo neplatnou môže len súd (§ 7 ods. 2 O.s.p.).
Žalobca poukázal na novelizáciu Notárskeho poriadku zákonom č. 267/2015 Z.z. s tým, že doterajšia
právna úprava bola nedostatočná a nedostatočne riešila niektoré veci, ktoré sa novelizáciou zmenili a tu
žalobcapoukazujenasvojpostupakonotáraprivydaníverejnejlistinystým,žesprávnosťvydanialistiny
sa potvrdila (nové znenie § 63 ods. 3, ods. 4 Notárskeho poriadku). Bolo by v rozpore so záujmami štátu,
aby na jednej strane existovala nikým nenapadnutá verejná listina a na druhej strane by bolo rozhodnutie

z podnetu ministra spravodlivosti SR, ktorý má právomoc podať návrh na disciplinárne konanie s tým,
že verejná listina bola vyhotovená notárom v rozpore s Notárskym poriadkom za čo môže byť notár
disciplinárne postihnutý.

7. I vo vzťahu nedostatku právomoci disciplinárnej komisie, skúmať náležitosti verejnej listiny a

následne z tohto skúmania vyvodiť disciplinárnu zodpovednosť voči notárovi, žalobca opäť poukázal
na novelizáciu Notárskeho poriadku zákonom č. 267/2015 Z. z. s tým, že doterajšia právna úprava
bola nedostatočná a nedostatočne riešila niektoré veci, ktoré sa touto novelizáciou zmenili a tu žalobca
poukazuje na svoj postup ako notára pri vydaní verejnej listiny s tým, že správnosť vydania listiny sa
potvrdila (nové znenie § 63 ods. 3, ods. 4 Notárskeho poriadku).

8. V závere žalobca poukázal na rozhodnutie v obdobnej veci Krajským súdom v Prešove sp.zn.
2Sp/4/2016-60 zo dňa 12.10.2016, v ktorej súd dospel k záveru, že „ ... ani obsah ustanovenia § 13
Notárskeho poriadku, podľa ktorého notár zložil sľub do rúk ministra a na základe tohto ustanovenia
sľúbil na svoju česť a svedomie, že sa bude spravovať Ústavou SR a ostatnými zákonmi, ako aj inými

všeobecne záväznými právnymi predpismi a bude ich uplatňovať podľa svojho najlepšieho svedomia
a vedomia pri výkone notárskej činnosti a činnosti súdneho komisára, bude postupovať nezávisle,
nestranne a spravodlivo a bude dodržiavať povinnosti mlčanlivosti o všetkých skutočnostiach, o ktorých
sa dozvie v súvislosti s notárskou činnosťou, podľa názoru súdu, že by došlo k porušeniu uvedeného
sľubu preukázané nebolo.“

III. Vyjadrenie žalovaného.

9. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne, podaním zo dňa 13.02.2019, doručeným súdu dňa 26.02.2019
s tým, že v plnom rozsahu zotrváva na dôvodoch rozhodnutia, čo do uznania viny a uloženia

disciplinárneho opatrenia.

10. Žalovaný k veci uviedol, že Disciplinárna komisia Notárskej komory SR viedla disciplinárne konanie
proti disciplinárne obvinenému notárovi JUDr. Miroslavovi Červeňákovi, voči ktorému podal minister
spravodlivosti SR návrh na disciplinárne konanie za to, že notárskou zápisnicou zo dňa 25.10.2010

spísanou pod N 326/2010, Nz 39193/2010, NCRls 39849/2010, osvedčil vyhlásenie T. L., rod. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W. XX a N.. Y. L., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, o vydržaní vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v katastrálnom území W., vedené na listoch vlastníctva číslo
XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX o celkovej výmere 28 104,5 m2 v spoluvlastníctve V. R. a T. R.,
obe bez identifikátora napriek tomu, že nemal k dispozícii vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná

na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa
osobitného predpisu, že nemá k vzniku vlastníckeho práva výhrady, a zároveň takto spísaná notárska
zápisnica neobsahovala deň, ktorým účastníci nadobudli vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnostiam,
čím žalobca porušil závažným spôsobom svoje povinnosti vyplývajúce z Notárskeho poriadku v § 63
ods. 1 písm. a) bod 3. a písm. c), § 36 ods. 1, § 2 ods. 2 a § 13, a preto podľa Čl. 16 ods. 1 písm. c)

Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR, bol žalobca napadnutým rozhodnutím uznaný vinným z
disciplinárneho previnenia a podľa Čl. 16 ods. 2 písm. a) v spojení s Čl. 3 ods. 1 písm. b) Disciplinárneho
poriadku Notárskej komory SR a uložila žalobcovi disciplinárne opatrenie - peňažnú pokutu vo výške
150,- EUR.Žalovaný má zato, že napadnuté rozhodnutie nie je nezákonné a nepreskúmateľné, poučenie o
opravnom prostriedku je dostatočne zrozumiteľné a určité o čom svedčí konštatovanie právneho
zástupcu žalobcu, ktorý uvádza „ ...v stanovenej 15-dňovej lehote podávam správnu žalobu. ...“

11. K námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne a nezákonné pre nedostatok právomoci
disciplinárnej komisie a nedostatok vecnej aktívnej legitimácie ministra spravodlivosti SR podať návrh
na disciplinárne konanie, žalovaný uviedol, že právomoc Disciplinárnej komisie Notárskej komory SR
a aktívna legitimácia ministra spravodlivosti SR je daná Notárskym poriadkom a je upravená aj v

Disciplinárnom poriadku Notárskej komory SR, čo je všeobecne známou skutočnosťou.
V zmysle zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), je Notárska komora SR
orgánom verejnej správy. Konanie pred správnym súdom možno začať len na základe návrhu ( § 5
ods. 5). Správne súdy rozhodujú o správnych žalobách ( § 6 ods. 2 písm. a)). Konanie sa uskutočňuje
na súde, ktorý je vecne, miestne a kauzálne príslušným. Príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase
začatia konania a trvá až do jeho skončenia (§ 9 ods. 1).

12. K námietke žalobcu, že je neprípustné, aby minister spravodlivosti SR alebo disciplinárna komisia, v
disciplinárnom konaní posudzovala platnosť notárskej zápisnice o osvedčení vyhlásenia o nadobudnutí
vlastníckeho práva, žalovaný uviedol, že týmto tvrdením vidí elementárne nepochopenie veci žalobcom.
Platnosť notárskej zápisnice nemôže podľa ustálenej judikatúry skúmať ani súd. Súd môže skúmať len

platnosť právneho úkonu a v prípade predmetnej notárskej zápisnice niet žiadnych pochybností, že
nejde o listinu o právnom úkone.
Účelom disciplinárneho konania nie je preverovať platnosť notárskej zápisnice, ale preverovať, či notár
pri jej spísaní neporušil povinnosti pri výkone činnosti notára vyplývajúce z Notárskeho poriadku. V
prípade zistenia, že povinnosti vyplývajúce v Notárskeho priadku notár porušil, predmetom prípadného

disciplinárneho konania je aj vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti vo forme uloženia disciplinárneho
opatrenia.

IV. Administratívne konanie.

13. Z administratívneho spisu súd zistil, že dňa 10.09.2013 bol doručený žalovanému návrh ministra
spravodlivosti SR na začatie disciplinárneho konania proti notárovi JUDr. Miroslavovi Červeňákovi, so
sídlom Notárskeho úradu vo Svidníku, Sov. Hrdinov 200/33, podľa § 92 Notárskeho poriadku za to,
že spísal notársku zápisnicu zo dňa 25.10.2010 pod N 326/2010, Nz 39193/2010, NCRls 39849/2010,
ktorou osvedčil vyhlásenie T. L., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX a N.. Y. L., rod. L., nar.

XX.XX.XXXX, bytom W. XX, o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v
katastrálnom území W., zapísané na listoch vlastníctva číslo XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX
o celkovej výmere 28 104,5 m2, v spoluvlastníctve V. R. a T. R., obe bez identifikátora napriek tomu,
že nemal k dispozícii vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa
osobitného predpisu alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, že nemá

k vzniku vlastníckeho práva výhrady, a takto spísaná notárska zápisnica neobsahovala deň, ktorým
účastníci nadobudli vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, čím porušil závažným spôsobom
svoje povinnosti vyplývajúce z Notárskeho poriadku v § 63 ods. 1 písm. a) bod 3. písm. c), § 36 ods. 1,
§ 2 ods. 2 a § 13, za čo bolo navrhnuté uloženie disciplinárneho opatrenia - peňažná pokuta vo výške
2.000,- EUR.

14. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky ako navrhovateľ, v predmetnom návrhu uviedol, že v
rámci svojich dohľadových oprávnení začal preverovať postup notára JUDr. Miroslava Červeňáka na
podnet Okresného riaditeľstva PZ vo Svidníku, ktoré zaslalo dňa 04.06.2013 ministerstvu spravodlivosti
notársku zápisnicu zo dňa 25.10.2010 pod N 326/2010, Nz 39193/2010, NCRls 39849/20102013 s tým,

že pod CVS: ORP-250 OEK.SK-2012 sa vedie trestné stíhanie voči neznámemu páchateľovi pre zločin
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona.
Žalobca sa ministerstvu spravodlivosti vyjadril k Spr. 69/2013 podaním zo dňa 12.07.2013, doručeným
ministerstvu spravodlivosti dňa 17.07.2013.

15. Po vykonanom šetrení bol vytýčený termín pojednávania na deň 04.10.2016, na ktorom sa zúčastnili
všetci účastníci a advokát žalobcu. Na pojednávaní advokát žalobcu navrhol, aby sa disciplinárny senát
zaoberal námietkou premlčania s odkazom na § 92 Notárskeho poriadku platného ku dňu, keď malo
dôjsť k disciplinárnemu previneniu, podľa ktorého subjektívna lehota na podanie návrhu na disciplinárnekonanie ministra spravodlivosti bola trojmesačná a objektívna premlčacia lehota bola jednoročná odo
dňa kedy malo dôjsť k disciplinárnemu previneniu. Keďže disciplinárnemu previneniu malo dôjsť dňa
25.10.2010 a návrh ministra bol podaný dňa 10.09.2013, z dôvodu premlčania žiadal advokát žalobcu

disciplinárne konanie zastaviť a zároveň poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Galanta sp.zn.
17S/2/2011, ktorým súd zrušil rozhodnutie Notárskej komory. Za účelom oboznámenia sa s rozsudkom,
pojednávanie bolo podľa Čl. 14 ods. 1 Disciplinárneho poriadku odročené.
Ministerstvo spravodlivosti ako navrhovateľ zaslal vyjadrenie dňa 10.11.2016, v ktorom uviedol, že
notárska zápisnica pod N 326/2010, Nz 39193/2010, NCRls 39849/2010 bola vydaná dňa 25.10.2010

v čase účinnosti zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších noviel,
pričom jeho novelou zákonom č. 304/2009 Z.z. s účinnosťou od 01.09.2009, došlo k zmene subjektívnej
a objektívnej lehoty a to podľa § 92 Notárskeho poriadku, môže návrh na začatie disciplinárneho konania
podať minister, predseda krajského súdu a prezident komory do jedného roka odo dňa, keď sa dozvedel
o disciplinárnom previnení, najneskôr do troch rokov odo dňa keď k nemu došlo. K rozsudku Okresného
súduGalantasp.zn.17S/2/2011zodňa11.12.2012uviedol,žetentosanaprejednávanúvecnevzťahuje,

nakoľko skutok v tomto konaní sa stal dňa 09.01.2009, t.j. pred účinnosťou zákona č. 304/2009 Z.z. a
žaloba smerovala voči iným skutočnostiam.

16. Dňa 15.05.2018 bolo vo veci vytýčené pojednávanie, na ktorom advokát žalobcu podal návrh na
dokazovanie s tým, že v trestnom konaní vedenom voči T. L. a N.. Y. L. na Okresnom riaditeľstve

policajného zboru vo Svidníku pod ČVS:ORP-41 l/SK-SK-2011 bolo zistené, že pôvodní vlastníci majú
dedičov a títo si nerobia žiadny nárok a nemali žiadne výhrady voči vydržaniu. Preto navrhol, aby sa
disciplinárna komisia obrátila na OR PZ vo Svidníku. To, že pri menách osôb, ktorých podiely boli
osvedčenéniesúidentifikátory(neuvedenéichosobnéúdaje)jelenrelatívneaztohtodôvoduingerencia
Slovenského pozemkového fondu tým nebola daná.

Zároveň advokát žalobcu namietal nedostatok právomoci ministra spravodlivosti podať disciplinárny
návrh na notára z dôvodu, že nie je oprávnený preskúmavať platnosť resp. neplatnosť notárskej
zápisnice o osvedčení vlastníckeho práva. Takúto právomoc má len súd a z toho dôvodu je tu nedostatok
právomociDisciplinárnejkomisieviesťdisciplinárnekonanievtejtoveci.Podľanázoruadvokátažalobcu,
sa v podstate disciplinárnym konaním spochybňuje pravosť verejnej listiny a z toho dôvodu je takýto

postup nezákonný. Právomoc preskúmavať správnosť vydania takejto listiny a jej platnosť má len súd,
pretoministerspravodlivostinemávecnúaktívnulegitimáciunapodanienávrhunadisciplinárnekonanie.
Zároveň tiež navrhol, aby disciplinárny senát zastavil disciplinárne konanie aj pre nedostatok právomoci
disciplinárnej komisie.
V uvedený deň pojednávania žalovaný vydal rozhodnutie DK 8/2013-117 zo dňa 15.05.2018, ktoré je

predmetom súdneho prieskumu.
V. Právne posúdenie žaloby.

17. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1
SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

18. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

19.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

20. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP
je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi

ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená
zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci
súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z
hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania predsprávnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj
zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho
orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.

V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v
priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti,
ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí
spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t.j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne
príslušným správnym orgánom. Musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať

náležitosti určené právnymi predpismi na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi.

21. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok)
(ďalej len „Notársky poriadok“) účinný v čase vydania rozhodnutia, notárskou činnosťou je osvedčovanie
právne významných skutočností (§ 56 až 64).

22. Podľa § 4 ods. 2 Notárskeho poriadku, pri výkone svojej činnosti postupuje notár nestranne a
nezávisle. Je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a zákonmi.

23. Podľa § 29 ods. 1 Notárskeho poriadku, zriaďuje sa Notárska komora Slovenskej republiky (§ 8) so
sídlom v Bratislave. Komora je právnická osoba.

24. Podľa § 29 ods. 3 Notárskeho poriadku, poslaním komory a jej orgánov je chrániť záujmy notárskeho
stavu, dohliadať na činnosť notárov a obstarávať ďalšie záležitosti, ktoré sú jej zverené týmto zákonom.

25. Podľa § 29 ods. 7 Notárskeho poriadku, orgánmi komory sú

a) konferencia notárov,
b) prezídium komory,
c) revízna komisia,
d) disciplinárna komisia,
e) vzdelávacia komisia.

26. Podľa § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku, notár je povinný postupovať pri notárskej činnosti s odbornou
starostlivosťou. Notár je povinný odmietnuť vykonať požadovaný úkon, ak je zjavné, že úkon odporuje
zákonu, obchádza zákon, prieči sa dobrým mravom, alebo ak vykonanie úkonu osobitný zákon zveril
inému orgánu verejnej moci. Na požiadanie vydá notár žiadateľovi písomné potvrdenie o dôvodoch

odmietnutia úkonu.

27. Podľa § 56 ods. 1 písm. g) Notárskeho poriadku, na žiadosť účastníka notár osvedčuje skutočnosti,
ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv, alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne
následky. Vydáva najmä osvedčenia o vyhlásení o vydržaní.

28. Podľa § 56 ods. 3 Notárskeho poriadku, o osvedčení iných skutočností spíše notár notársku
zápisnicu, pre ktorú platia primerane ustanovenia o notárskych zápisniciach o právnych úkonoch podľa
§ 46 až 54. Z týchto notárskych zápisníc sa môžu vydávať osvedčené odpisy, pre ktoré platia primerane
ustanovenia § 74 až 79.

29. Podľa § 63 ods. 1 Notárskeho poriadku, osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa vydáva formou notárskej
zápisnice. Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní musí okrem všeobecných náležitostí notárskej zápisnice
(§ 47) obsahovať:

a) vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa osobitného predpisu, najmä okolnosti
odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby. K vyhláseniu účastník dokladá
1. vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k
nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto
osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu

výhrady; pravosť podpisu osôb na vyjadrení musí byť úradne osvedčená,
2. vyjadrenie obce, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza, že vznikom vlastníckeho
práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nie sú dotknuté jej oprávnené záujmy,3. vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu
alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, že nemá k vzniku vlastníckeho
práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady, ak ide o nehnuteľnosti mimo

zastavaného územia obce,
b) označenie dôkazov, ktoré boli notárovi predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností,
c) uvedenie dňa, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo
zodpovedajúce vecnému bremenu.

30. Podľa § 63 ods. 4 Notárskeho poriadku, ak sa právnická osoba podľa odseku 1 písm. a) tretieho
bodu nevyjadrí do troch mesiacov od doručenia žiadosti o vyjadrenie, má sa zato, že nemá výhrady.

31. Podľa § 63a Notárskeho poriadku, notár formou notárskej zápisnice na základe predložených
listín osvedčí splnenie podmienok ustanovených osobitným predpisom; v notárskej zápisnici notár
uvedie, splnenie ktorých podmienok osvedčoval a akým spôsobom bolo ich splnenie preukázané a

pripojí osvedčovaciu doložku o tom, že nezistil žiadne prekážky na postup účastníka podľa osobitného
predpisu.

32. Podľa § 89 ods. 1 Notárskeho poriadku, štátny dohľad nad činnosťou notárov podľa § 3 ods. 1 a
komory vykonáva ministerstvo.

33. Podľa § 89 ods. 2 Notárskeho poriadku, komora vykonáva dohľad nad činnosťou notárov podľa §
3 ods. 1 a nad vedením notárskych úradov. Dohľad sa vykonáva najmä vybavovaním sťažností podľa
osobitného predpisu a kontrolou spisov, listín, predmetu úschov a registrov. Príslušný orgán komory
uloží notárovi povinnosť v primeranej lehote odstrániť zistené nedostatky.

34. Podľa § 91 ods. 1 Notárskeho poriadku, disciplinárnym previnením je zavinené závažné alebo
opätovné porušenie povinností pri výkone činnosti notára vyplývajúcich z tohto zákona alebo osobitného
predpisu, zavinené závažné alebo opätovné porušenie iných povinností vyplývajúcich z tohto zákona,
z Etického kódexu notára, z interného predpisu komory alebo uznesenia komory, správanie, ktorým sa

závažným alebo opätovným spôsobom narúša dôstojnosť a vážnosť notárskej profesie a pokračovanie
vo výkone činnosti, ktorá je nezlučiteľná s výkonom činnosti notára. Disciplinárnym previnením je aj
zavinené konanie notára, ktoré má za následok prieťahy v dedičskom konaní alebo disciplinárnom
konaní, a tiež nerešpektovanie právoplatne uloženého disciplinárneho opatrenia.

35. Podľa § 91 ods. 2 Notárskeho poriadku, za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne
opatrenie.

36. Podľa § 91 ods. 3 Notárskeho poriadku, disciplinárne opatrenia sú:
a) písomné pokarhanie,

b) peňažná pokuta až do výšky 3 300 eur,
c) pozastavenie výkonu notárskeho úradu na dobu najmenej dvoch mesiacov a najviac 24 mesiacov,
d) zbavenie notárskeho úradu.

37. Podľa § 91 ods. 5 Notárskeho poriadku, pokuty podľa odseku 3 písm. b) pripadajú komore.

38. Podľa § 92 Notárskeho poriadku, návrh na začatie disciplinárneho konania môže podať minister,
predseda krajského súdu a prezident komory (ďalej len "navrhovateľ") do jedného roka odo dňa, keď sa
dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Notár alebo
kandidát si môže v disciplinárnom konaní zvoliť obhajcu z radov advokátov alebo notárov.

39. Podľa § 93 ods. 1 Notárskeho poriadku, disciplinárne opatrenia ukladá disciplinárna komisia
prostredníctvom svojich senátov.

40. Podľa § 93 ods. 3 Notárskeho poriadku, proti rozhodnutiu o disciplinárnom opatrení nie je možné

podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie možno podať správnu žalobu do 15
dní odo dňa doručenia rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia.41. Podľa preambuly Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR (ďalej len „Disciplinárny poriadok“),
riadny výkon notárskej činnosti vyžaduje, aby táto bola v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi,
všeobecne záväzným právnymi predpismi súvisiacimi s notárskou činnosťou, zákonom č. 323/1992 Zb.

onotárochanotárskejčinnosti(Notárskyporiadok)vzneníneskoršíchpredpisovavnútornýmipredpismi
Notárskej komory SR (ďalej len „komora“).
Jednou z úloh komory je dohliadať na uplatňovanie riadneho výkonu notárskej činnosti a v prípadoch jej
porušenia vyvodzovať disciplinárnu zodpovednosť. Konanie a rozhodovanie v prípadoch disciplinárnej
zodpovednosti notárov upravuje tento disciplinárny poriadok tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 34 ods.

3 Notárskeho poriadku.

42. Podľa Čl. 2 Disciplinárneho poriadku,
1. Disciplinárnej zodpovednosti podliehajú notári a notárski kandidáti, pokiaľ sú ustanovení za zástupcu
notára (ďalej len notár).
2. Disciplinárnym previnením je:

a) závažné alebo opätovné porušenie povinností notára vyplývajúce z Notárskeho poriadku, etického
kódexu notára alebo uznesení orgánov komory.

43. Podľa Čl. 3 Disciplinárneho poriadku,
1. Disciplinárnymi opatreniami sú:

b) peňažná pokuta až do výšky 3 300 €.

44. Podľa Čl. 6 vety prvej Disciplinárneho poriadku, účastníkom disciplinárneho konania je notár alebo
notársky kandidát, proti ktorému sa začalo disciplinárne konanie (disciplinárne obvinený) a navrhovateľ.

45. Podľa Čl. 8 Disciplinárneho poriadku,
1. Disciplinárne konanie sa začína na návrh. Návrh na začatie disciplinárneho konania (ďalej len
disciplinárny návrh) podáva navrhovateľ v písomnej forme a adresuje ho predsedovi disciplinárnej
komisie na adresu sídla komory.
2. Návrh na začatie disciplinárneho konania môže podať minister spravodlivosti SR alebo prezident

komory do jedného roka odo dňa, kedy sa dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr do troch
rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Vo veciach súvisiacich s činnosťou notára ako súdneho komisára
návrh na začatie disciplinárneho konania môže podať za tých istých podmienok aj predseda príslušného
krajského súdu.

46. Podľa Čl. 16 Disciplinárneho poriadku,
1. Senát rozhodnutím:
c) uzná disciplinárne obvineného za vinného ak sú splnené podmienky.
2. Senát rozhodnutím uzná disciplinárne obvineného za vinného ak bolo nepochybne preukázané, že
sa stal skutok, ktorý je predmetom disciplinárneho návrhu, že ho spáchal disciplinárne obvinený a že

tento skutok je disciplinárnym previnením a:
a) uloží mu disciplinárne opatrenie podľa čl. 3 tohto disciplinárneho poriadku - v prípade uloženia
disciplinárneho opatrenia pozastavenia výkonu notárskeho úradu rozhodne aj na aké obdobie ho
pozastavuje a uvedie aj jeho začiatok a koniec, - v prípade, že disciplinárne obvinený porušil svoju
povinnosť (čl. 2 ods. 2 písm. a) tohto disciplinárneho poriadku) niečo vykonať v určenej lehote rozhodne

aj o náhradnej lehote, - v prípade uloženia disciplinárneho opatrenia peňažnej pokuty rozhodne aj v akej
lehote má byť peňažná pokuta zaplatená, ktorá však nemôže byť dlhšia ako 60 dní od právoplatnosti
rozhodnutia.
3. Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliadne senát na závažnosť disciplinárneho previnenia, na
okolnosti za ktorých bolo spáchané, na osobu disciplinárne obvineného a na jeho osobné a rodinné

pomery.

VI. Závery správneho súdu.

47. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo v medziach žalobných dôvodov preskúmať zákonnosť

postupu a rozhodnutia žalovaného pod DK 8/2013-117 zo dňa 15.05.2018, v zmysle ktorého bol žalobca
uznaný vinným za skutok opísaný v odseku 1. tohto rozhodnutia, čím mal porušiť povinnosti notára
uložené v § 63 ods. 1 písm. a) bod 3. a písm. c), § 36 ods. 1, § 2 ods. 2 a § 13 Notárskeho poriadku, za
čo bolo žalobcovi podľa Čl. 16 ods. 2 písm. a) v spojení s Čl. 3 ods. 1 písm. b) Disciplinárneho poriadku,uložené disciplinárne opatrenie - peňažná pokuta vo výške 150,- EUR a povinnosť podľa Čl. 23 ods. 2
Disciplinárneho poriadku, zaplatiť trovy konania vo výške 219,91 EUR.

48. Námietku žalobcu, o nedostatku vecnej aktívnej legitimácie, ako aj právomoci ministra spravodlivosti
SR podať návrh na disciplinárne konanie notára, uvedenú v odseku 3. tohto rozhodnutia, vyhodnotil súd
ako nedôvodnú.
V ustanovení § 92 Notárskeho poriadku sú taxatívne vymenované subjekty, ktoré sú oprávnené podať
návrh na začatie disciplinárneho konania, medzi ktorými je aj minister spravodlivosti SR. Konanie a

rozhodovanie žalovaného o disciplinárnom previnení podľa § 34 ods. 3 Notárskeho poriadku, upravuje
Disciplinárny poriadok ako interný predpis, ktorý v Čl. 8 ustanovuje, že návrh na začatie disciplinárneho
konania podáva navrhovateľ v písomnej forme, musí obsahovať meno a priezvisko, dátum narodenia
a sídlo notára, voči ktorému návrh smeruje, opis skutku, pre ktorý sa navrhuje začatie disciplinárneho
konania ktorý napĺňa skutkovú podstatu disciplinárneho previnenia, označenie konkrétneho ustanovenia
príslušného predpisu, ktorého porušenia sa notár dopustil, navrhované disciplinárne opatrenie a

odôvodnenie návrhu s označením dôkazov o ktoré návrh opiera.
Na podanie návrhu je ustanovená objektívna lehota troch rokov odo dňa, kedy k disciplinárnemu
previneniudošlo,asubjektívnalehotajednéhorokaododňa,kedysaoprávnenýsubjektodisciplinárnom
previnení dozvedel. Táto lehota plynie každému osobitne. (predmetné lehoty boli ustanovené zákonom
č. 304/2009 Z.z. s účinnosťou od 01.09.2009)

Z uvedeného je nepochybné, že minister spravodlivosti SR má vecnú aktívnu legitimáciu, ako aj
právomoc podať návrh na disciplinárne konanie notára, o ktorom rozhoduje žalovaná. Tvrdenie žalobcu,
že minister spravodlivosti SR môže podať len podnet na zahájenie disciplinárneho konania a nie
podávať návrh, ako účastník konania, správny súd konštatuje, že takéto tvrdenie žalobcu nemá oporu
v Notárskom poriadku a ani v inom právnom predpise, pričom žalobca sa len pohráva so slovíčkami

podnet - návrh.

49. Z ust. § 89 ods. 1 Notárskeho poriadku je nepochybné, že „štátny dohľad“ nad činnosťou notárov
podľa § 3 ods. 1 Notárskeho poriadku, vykonáva ministerstvo. Preskúmavané disciplinárne previnenie
sa týka osvedčenia právne významnej skutočnosti t.j. osvedčenie vyhlásenia T. L. a N.. Y. L. o

vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v katastrálnom území W.. Práve
osvedčenie tejto právne významnej skutočnosti, je predmetom „štátneho dohľadu“ prostredníctvom
ministra spravodlivosti SR, ktorý vystupuje ako predstaviteľ ústredného orgánu štátnej správy, ktorý
môže konať len v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom (Čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). Postavenie
ministra a ministerstva je upravené v zákone č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii

ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, podľa ktorého ministerstvo spravodlivosti
vykonáva štátny dohľad nad činnosťou Notárskej komory Slovenskej republiky v zákonom ustanovenom
rozsahu a nad činnosťou notárov (13 ods. 3 zákona č. 575/2001 Z.z.) a podľa § 4 ods. 1 zákona č.
575/2001 Z.z. ministerstvo riadi a za jeho činnosť zodpovedá minister. Z uvedeného je nepochybné, že
vo veci návrhu na začatie disciplinárneho konania je daná aktívna vecná legitimácia a právomoc priamo

ministrovi spravodlivosti SR.

50. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že dohľad ministerstva spočíva nad činnosťou notára, či v
danom prípade pri osvedčení právne významnej skutočnosti, postupoval v súlade s § 63 ods. 1 písm. a)
bod 3. Notárskeho poriadku. Ide výslovne o dohľad nad činnosťou/postupom notára a nie o úkon, ktorým

by predmetné osvedčenie o vydržaní malo byť vyhlásené za neplatný právny úkon. Inak povedané nejde
o dohľad ktorým by malo byť predmetné osvedčenie vyhlásené za neplatné, ale ide o dohľad zameraný
na postup notára pri vydaní osvedčenia.
Notársky poriadok pre osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bez
identifikátora, vyžaduje vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa

osobitného predpisu alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, o tom, že
nemá k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady. V danom
prípade k častiam pozemkov na ktorých sú lesy sa mali vyjadriť Lesy SR o tom, že nemajú výhrady
k vzniku vlastníckeho práva vydržaním; a k častiam pozemkov na ktorých je pôda mimo zastavanej
časti obce sa mal vyjadriť Slovenský pozemkový fond, že nemá výhrady k vzniku vlastníckeho práva

vydržaním. Ide o zákonom uloženú povinnosť ktorú nie je možné nahradiť čestnými vyhláseniami
svedkov, ako sa stalo v preskúmavanej veci.
Podľa § 36 ods. 1 prvej vety Notárskeho poriadku, notár je povinný postupovať pri notárskej činnosti s
odbornou starostlivosťou. Notár je povinný odmietnuť vykonať požadovaný úkon, ak je zjavné, že úkonodporuje zákonu, obchádza zákon, prieči sa dobrým mravom, alebo ak vykonanie úkonu osobitný zákon
zveril inému orgánu verejnej moci. Predmetné ustanovenie sa týka všetkých úkonov notárskej činnosti,
teda aj osvedčovania právne významných skutočností podľa § 3 ods. 1 písm. b) Notárskeho poriadku.

V tejto súvislosti správny súd, okrem samotného Notárskeho poriadku (§ 63 ods. 1 písm. c)), tiež
poukazuje na ust. § 134 Občianskeho zákonníka, v dôsledku ktorého, osvedčenie vyhlásenia o vydržaní
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam malo obsahovať okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej
držby, jej trvanie a nepretržitosť držby (v zápisnici chýba označenie dňa, ktorým došlo k nadobudnutiu
vlastníckeho práva vydržaním), čo notárska zápisnica neobsahovala, takže žalobca nepostupoval pri jej

vyhotovení s odbornou starostlivosťou.
Súd kladie dôraz na uvedené skutočnosti i z toho dôvodu, že notárska zápisnica je verejná listina, ktorá
v aplikačnej praxi spôsobuje právne následky. V predmetnej veci tak bola minimálne schopná vyvolať
zápis do katastra nehnuteľností, pričom dotknuté osoby by sa museli domáhať nápravy súdnou cestou,
prostredníctvom žaloby v civilnom konaní.

51. Správnemu súdu neunikla skutočnosť, že hoci rozhodnutie žalovanej vychádzalo z disciplinárneho
previnenia za dva skutky, že napadnutou notárskou zápisnicou žalobca osvedčil vyhlásenia T. L.
a N.. Y. L. o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaných v odseku 1. tohto
rozhodnutia napriek tomu, že nemal k dispozícii vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na
správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa

osobitného predpisu, že nemá k vzniku vlastníckeho práva výhrady, a že napadnutá notárska zápisnica
neobsahovala deň, ktorým účastníci nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydržaním, pričom
v odseku 41. napadnutého rozhodnutia žalovaná v tretej zarážke uviedla, že notár uviedol deň, ktorým
účastníci nadobudli vydržaním vlastnícke právo. V tejto časti správny súd, s poukazom na výrokovú
časť, celý obsah a kontext napadnutého rozhodnutia, vyhodnotil tak, že išlo o zjavnú chybu v písaní,

pričom táto vada nemôže spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

52. Námietku žalobcu, že žalovaný nemá právomoc preskúmavať notársku zápisnicu, ktorá je verejnou
listinou, uvedenú v odseku 4. tohto rozhodnutia, vyhodnotil súd ako nedôvodnú.
Z ust. § 29 ods. 3 Notárskeho poriadku vyplýva, že poslaním komory a jej orgánov je chrániť záujmy

notárskeho stavu, dohliadať na činnosť notárov a obstarávať ďalšie záležitosti, ktoré sú jej zverené
týmto zákonom. Notársky stav ako stav sui generis vykonáva verejnú moc zverenú štátom, ktorý má za
úlohu zabezpečovať právnu istotu vo vzťahoch, na riešenie ktorých ho oprávňuje zákon. Má posilňovať
právne vedomie spoločnosti a predchádzať sporom, a tým napomáhať upevňovaniu demokratického a
právneho štátu. Na zabezpečenie uvedeného je nevyhnutný bezprostredný a sústavný dohľad komory

nad činnosťou notárov vrátane ukladania sankcií, ak činnosť notárov nie je v súlade so zákonom. A za
týmto účelom komora zriadila disciplinárnu komisiu (§ 29 ods. 7 písm. d) Notárskeho poriadku) ako orgán
komory. Činnosť disciplinárnej komisie sa týka výlučne právomocí na úseku dohľadu nad činnosťou
notárov. Konanie a rozhodovanie disciplinárnej komisie upravuje disciplinárny poriadok.
Z ust. § 93 ods. 1 Notárskeho poriadku vyplýva, že orgánom príslušným na disciplinárne konanie a

uloženie disciplinárneho opatrenia je disciplinárna komisia, ktorej členov volí konferencia notárov. Z
uvedeného je tak nepochybné, že žalovaný má právomoc preskúmavať
notársku zápisnicu v rozsahu dohľadu nad činnosťou notárov, vrátane ukladania sankcií, ak činnosť
notára nie je v súlade so zákonom. K samotnému dohľadu nad činnosťou notára sa súd už vyjadril v
odseku50.tohtorozhodnutiaaplatíajpretútočasťodôvodneniarozsudku.Aajvtejtočastiodôvodnenia

súd zdôrazňuje, že disciplinárna komisia vykonáva dohľad nad činnosťou/postupom notára a nejde o
úkon, ktorým by predmetná notárska zápisnica bola vyhlásená za neplatný právny úkon. Inak povedané
nejde o dohľad, ktorým by mala byť predmetná notárska zápisnica vyhlásená za neplatnú, ale ide o
dohľad zameraný na postup notára pri vydaní notárskej zápisnice.
Rovnako právomoc disciplinárnej komisie ukladať disciplinárne opatrenia vyplýva aj z Čl. 4 a Čl. 16

ods. 2 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR, s tým, že disciplinárna komisia rozhodnutím
uzná disciplinárne obvineného za vinného, ak bolo nepochybne preukázané, že sa stal skutok, ktorý
je predmetom disciplinárneho návrhu, že ho spáchal disciplinárne obvinený a že tento skutok je
disciplinárnym previnením. Zo všeobecne záväzných právnych predpisov tak nepochybne vyplýva
právomoc žalovaného viesť disciplinárne konanie a rozhodovať o uložení disciplinárneho opatrenia

notárovi za disciplinárne previnenie.

53. Námietku žalobcu, že sa mu kladie za vinu, že nemal k dispozícii vyjadrenie právnickej osoby,
ktorá je príslušná na správu nehnuteľnosti podľa osobitného predpisu alebo má právo nakladať snehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, že nemá k vzniku vlastníckeho práva výhrady, uvedenú v
odseku 5. tohto rozhodnutia, vyhodnotil súd ako nedôvodnú.
Predmetná námietka žalobcu, pri ktorej poukázal na ust. § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o

katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon),
podľa ktorého, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak, že ak je
identita vlastníka preukázaná akýmkoľvek dôkazným prostriedkom, napr. súkromnými alebo verejnými
listinami, vyhláseniami účastníkov a pod., odpadá povinnosť doložiť vyjadrenie podľa § 63 písm. a)
bod 3. Notárskeho poriadku, a nahrádza sa povinnosťou doložiť vyjadrenie podľa § 63 písm. a) bod

1. Notárskeho poriadku, nemá podľa názoru súdu oporu v zákone. Zákonodarca pri termíne „ak sa
nepreukáže opak“ mal na mysli situáciu, keď osoby, ktoré určitým tvrdením spochybňujú hodnoverné
údaje katastra, majú povinnosť preukázať opak, čo platí aj pri spochybnení správnosti záväzných
údajov katastra. Podľa dôvodovej správy ku katastrálnemu zákonu, vyvrátiť hodnovernosť (a tým aj
záväznosť) možno právoplatným rozhodnutím kompetentného štátneho orgánu a na základe podnetu,
ktorý katastrálny úrad po prešetrení uzná za oprávnený. Takto vyvrátené údaje katastrálny úrad opraví.

Vyvrátenie hodnovernosti je teda možné najmä rozsudkom súdu alebo rozhodnutím okresného úradu
o oprave chyby (§ 59 katastrálneho zákona). Z uvedeného vyplýva, že prostriedkom na preukázanie
opaku s určitosťou nemôže byť súkromná listina vo forme čestného vyhlásenia fyzickej osoby.
K uvedenej námietke správny súd tiež odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v časti
odsekov 30., 32. až 35., s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Odôvodnenie žalovaného je jasné,

zrozumiteľné, uvedené v logických súvislostiach v súlade s Notárskym aj Disciplinárnym poriadkom,
preto z dôvodu hospodárnosti konania sa nebude nadbytočne k predmetnej námietke vyjadrovať. Na
tomto mieste súd už len dodáva, že z listov vlastníctva, na ktorých sú vedené nehnuteľnosti, ktoré
boli predmetom osvedčenia a z obsahu čestných vyhlásení predložených účastníkmi úkonu vyplýva,
že pre osoby uvedené v čestných vyhláseniach, posledný zápis v katastri nehnuteľností nepreukazuje

ich vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom vydržania, a ani nebolo nimi preukázané
právne nástupníctvo týchto osôb. Z uvedeného žalovaný potom vyvodil správny záver, že zo strany
účastníka úkonu nebola splnená podmienka uvedená v § 63 ods. 1 písm. a) bod 1. Notárskeho poriadku,
a preto bolo povinnosťou žalobcu vyžadovať od účastníka vyjadrenie podľa § 63 ods. 1 písm. a) bod
3. Notárskeho poriadku.

54. Námietku žalobcu, že výrok napadnutého rozhodnutia je nepreskúmateľný vo vymedzení skutku (z
hľadiska času), uvedenú v odseku 2. tohto rozhodnutia, vyhodnotil súd ako nedôvodnú.
Výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v ňom určené konkrétne práva
a povinnosti účastníkov konania. Musí byť určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo

bolo predmetom správneho konania. V prvom rade musí správny súd konštatovať, že podľa jeho
názoru, predmetná námietka nie je dostatočne špecifikovaná. Napriek tomu súd konštatuje, že výrok
napadnutého rozhodnutia možno považovať za jasný, určitý, zrozumiteľný a nezameniteľný pretože sú
v ňom opísané zásadné skutočnosti, t.j. o akú notársku zápisnicu ide, aké sú pochybenia osvedčenia
vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva akých osôb k akým nehnuteľnostiam, ako aj aké chýbajúce

údaje v notárskej zápisnici boli notárovi vytknuté.

55. Správny súd vychádzajúc z § 195 písm. c) SSP, nad rozsah a dôvody žaloby skúmal, či uložený
druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správneho uváženia aj keď to žalobca nenamietal.
Žalovaný uloženú peňažnú sankciu odôvodnil mierou ohrozenia verejného záujmu, ktorým je odborný

výkon povolania notára a súčasne aj dôveryhodnosť notárskeho stavu v očiach verejnosti. Závažnosť
previnenia žalobcu videl žalovaný v porušení § 63 Notárskeho poriadku, za čo žalobcovi uložil peňažnú
pokutu 150,- EUR, čo je tesne na dolnej hranici sadzby, keďže dolná hranica nie je určená a horná
hranica je stanovená do výšky 3.300,- EUR. Výšku uloženej pokuty žalovaný považoval za dostatočnú
najmä z toho dôvodu, že nemôže mať na žalobcu taký negatívny dopad, ktorý by mu spôsobil existenčné

problémy.Podľanázorusúdu,taktouloženápokutasodôvodnenímnevybočilazrozsahusprávnejúvahy
správneho orgánu.

56. V žalobe poukázal žalobca na rozhodnutie v obdobnej veci Krajským súdom v Prešove sp.zn.
2Sp/4/2016-60 zo dňa 12.10.2016, uvedeným v odseku 8. tohto rozhodnutia, ku ktorému správny súd

musí konštatovať, že citovanú časť tohto rozhodnutia, žalobca vôbec neuviedol v kontexte námietok
podanej žaloby. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že síce ide o rozhodnutie v obdobnej veci, avšak
zásadný a väčšinový rozsah súdneho prieskumu bol vedený k iným pochybeniam správneho orgánu.57. Na námietky žalobcu, ktoré uviedol právny zástupca žalobcu na nariadenom pojednávaní dňa
30.03.2023 (že žalovaná v odseku 27. rozhodnutia spochybnila obsah verenej listiny-notársku zápisnicu
pričom takýto postup žalovanej je neprípustný; že napadnutá notárska zápisnica je zapísaná ako

titul nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním a nebola napadnutá jej neplatnosť; že rozhodnutie
vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci keď žalovaná nevykonala dôkaz ktorý
žalobca navrhol a to vyžiadanie stanoviska OR PZ Svidník; že žalovaná v odsekoch 30., 32., 41. a 45.
rozhodnutia išla nad rámec ust. § 63 ods. 1 písm. a) Notárskeho poriadku; že rozhodnutie žalovanej
je rozporné keď ako druhý dôvod disciplinárneho previnenia bola skutočnosť, že notárska zápisnica

neobsahovala deň, ktorým účastníci nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydržaním, pričom
v odseku 41. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v tretej zarážke je uvedené, že uviedol deň,
ktorým účastníci nadobudli vydržaním vlastnícke právo; a napadol druh a výšku uloženej sankcie keď
žalovaná neprihliadla na prezumpciu neviny ale poukázala na priťažujúce okolnosti, že voči žalobcovi
sú vedené viaceré disciplinárne konania hoci neboli v tom čase skončené; že žalovaná sa nezaoberala
osobnými pomermi žalobcu vo vzťahu k výške uloženej pokuty a vôbec neodôvodnila výšku trov

disciplinárneho konania), správny súd pri svojom rozhodovaní neprihliadal a preto vo svojom rozhodnutí
ani neodôvodnil. Na tomto mieste správny súd poukazuje na ust. § 181 ods. 1 a ods. 4 SSP s tým,
že žalobu na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu je potrebné podať do dvoch mesiacov od
doručeniarozhodnutiasprávnehoorgánuvposlednomstupni,pokiaľzákonneustanovujeinakarovnako
sa zákonná lehota vzťahuje aj na žalobné dôvody. V zákonnej dvojmesačnej lehote na podanie žaloby

sa striktne uplatňuje koncentračná zásada na podanie všetkých námietok. Zmeškanie lehoty na podanie
žaloby a aj na podanie všetkých žalobných dôvodov nie je možné odpustiť (žaloba bola podaná včas
dňa 26.06.2018, pričom žalobné námietky uvedené vyššie v tomto odseku boli podané dňa 30.03.2023
po zákonom stanovenej lehote) a preto súd na tieto námietky neprihliadal.
Správny súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve „vigilantibus iura scripta sunt“

t.j. „práva patria len bdelým“, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a
ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídateľnosťou. V
slobodnejspoločnostijetotižpredovšetkýmvecounositeľovpráv,abysvojeprávabrániliastaralisaone,
inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod..

58. Krajský súd v Bratislave preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia nezistil žiaden z dôvodov
namietaných žalobcom v podanej žalobe. Žalovaná logickým a konzistentným spôsobom sa v
odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadala so všetkými podstatnými skutočnosťami, ktoré mohli mať
vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie ako aj postup žalovanej boli v súlade so zákonom a žalobu podľa § 190 SSP

ako nedôvodnú zamietol.

59. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP, avšak vo
veci úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne trovy konania
neuplatnil a z obsahu spisu súd zistil, že žiadne dôvodne vynaložené trovy mu nevznikli.

60. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 443 ods. 1 a ods. 2 písm. a) SSP)

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanierozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).