Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 13, 2022

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10Cb/63/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8809201438
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2022:8809201438.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v spore žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovaným: 1. R. B., V.. XX.XX.XXXX, P. R. XXX/X, XXX XX E. Q., 2. R..
J. R. B., V.. XX.XX.XXXX, zast. zákonnou zástupkyňou J. P., V.. XX.XX.XXXX, N. P. XX P. T., M. P., M.
R., P., P. X Y..J.. F., 3. J. B.I., V.. XX.XX.XXXX, P. V. XXX/X, XXX XX T. Y., zas. F. B., V.. XX.XX.XXXX,
P. T.N. Y., V. XXX/X, o zaplatenie 2.419,40 eur s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaným v 1., 2. a 3. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal pôvodných žalovaných (1. R. B., V..
XX.XX.XXXX, O.. X.X.XXXX a 2. J. B., V.. XX.X.XXXX, O.. X.XX.XXXX) zaplatiť spoločne a nerozdielne
sumu 3418,55 eur spolu s úrokom z úveru zo sumy 2.906,31 eur vo výške 12,50 % ročne od 20.01.2009
až do zaplatenia, úrokom z omeškania zo sumy 2.906,31 eur vo výške 15 % ročne od 20.01.2009 až
do zaplatenia, úrokom z omeškania zo sumy 276,54 eur vo výške 15 % ročne od 20.01.2009 až do
zaplatenia. Ďalej pôvodného žalovaného v 1.rade zaplatiť žalobcovi sumu 99,88 eur spolu s úrokom 20
% ročne od 01.02.2009 až do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že

pôvodný žalovaný v 1.rade si u žalobcu otvoril účet na základe zmluvy o bežnom účte a balíku produktov
a služieb ČSOB Pohoda dňa 19.12.2005. Predmetom tejto zmluvy je zriadenie a vedenie bežného účtu a
úprava vzájomných vzťahov medzi ČSOB a majiteľom účtu pri poskytovaní komplexu ďalších bankových
produktov a služieb ČSOB. Žalobca zároveň uzatvoril s pôvodnými žalovaným v 1.a 2.rade zmluvu
o ČSOB spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.12.2005( ďalej len zmluva), podľa ktorej žalobca poskytol
pôvodným žalovaným peňažné prostriedky formou spotrebiteľského úveru do výšky úverového limitu
100.000 Sk /3319,39 eur. Podľa bodu II. zmluvy o úvere bol poskytnutý úver zabezpečený dohodou o

zrážkach zo mzdy uzavretou s pôvodným žalovaným v 1.rade. Nakoľko pôvodní žalovaní poskytnutý
úver nesplácali riadne a včas a dlh nezaplatili ani po tom, čo im bola zaslaná posledná výzva na
zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 26.11.2007, žalobca svojim oznámením o zosplatnení úveru zo dňa
21.01.2008 vyhlásil v zmysle ustanovenia bodu 9.1 písm. d) Obchodných podmienok pre spotrebiteľské
úvery celú svoju pohľadávku z úveru pôvodných žalovaných dňom 20.01.2008 za splatnú a vyzval
pôvodných žalovaných na jej zaplatenie. Istina spotrebiteľského úveru vo výške 2906,31 eur spolu s
úrokmi z úveru vo výške 276,54 eur, úrokmi z omeškania vo výške 235,70 eur predstavuje ku dňu

19.01.2009 sumu 3418,55 eur. Istina je v súčasnosti ďalej úročená v súlade s bodom IV. zmluvy o úvere
úrokom z úveru vo výške 12,50 % ročne a bodom VI. zmluvy o úvere úrokom z omeškania vo výške 15
% ročne. Úroky a poplatky v celkovej sume 276,54 eur sú úročené v súlade s bodom VI. zmluvy o úvere
úrokom z omeškania vo výške 15 % ročne. Ku dňu 31.01.2009 je na bežnom účte debetný zostatok vovýške 99,88 eur, ktorý je úročený 20 % debetnou úrokovou sadzbou ročne. Debetný zostatok je povinný
zaplatiť pôvodný žalovaný v 1.rade na základe zmluvy o bežnom účte. Celková dlžná suma bez ďalších
úrokov z omeškania je vo výške 3518,43 eur ( 3418,55 eur + 99,88 eur debetný zostatok).

2. Keďže v priebehu konania žalovaný v 1.rade, ako aj žalovaný v 2.rade zomreli, uznesením č.k.
10C/63/2009-148 zo dňa 03.11.2016 rozhodol súd o pokračovaní v súdnom konaní s dvoma dedičmi
po žalovanom v 1.rade ako žalovanými v 1.a 2.rade a to R. B., I.. B., V.. X.X.XXXX, a R. J. R. B., V..
XX.X.XXXX, zastúpený zákonnou zástupkyňou J. P., V.. XX.X.XXXX, a jedným dedičom po pôvodnom

žalovanom v 2.rade ako žalovaným v 3.rade J. B., V.. XX.X.XXXX. Pôvodný žalovaný v 1. rade R. B. O.
E. X.X.XXXX. Po tomto poručiteľovi na tomto súde je vedené dedičské konanie pod sp. zn. 5D/246/2014,
Dnot 175/2014, a dedičmi sa na základe schválenej dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva uznesením
Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 5D/246/2014 - 79 zo dňa 12.4.2016 sa stali jeho deti: R. B., I..
B., V.. X.X.XXXX, R. XXX/X, XXX XX E. Q., a R. J. R. B., V.. XX.X.XXXX, V. XXX/X, XXX XX T. Y., každý
v rozsahu 1/2. Všeobecná cena majetku poručiteľa bola 5509 eur. Pôvodný žalovaný v 2. rade J. B. O.

E. X.XX.XXXX. Po nebohom bolo na tomto súde vedené dedičské konanie pod sp. zn. 5D/246/2011,
Dnot 205/2011 - Š, a na základe dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva sa osvedčením o dedičstve
sp. zn. 5D/246/2011, Dnot 205/2011 - Š zo dňa 12.3.2012 stal dedičom jeho syn: J. B.I., V.. XX.X.XXXX,
V. XXX/X, XXX XX T. Y.. Všeobecná cena majetku poručiteľa bola 15000 eur. Súd preto ďalej konal s
týmito dedičmi ako žalovanými v 1. až 3.rade.

3. V priebehu konania podal žalobca na tunajší súd návrh na zmenu účastníka na strane žalobcu. Súd
uznesením zo dňa 22.02.2017 č.k. 10Cb/63/2009-175 pripustil, aby do konania namiesto pôvodného
žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, Bratislava vstúpil ako žalobca: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava.

4. O podanej žalobe rozhodol prvoinštančný súd rozsudkom zo dňa 13.07.2017 takto: „Žalovaný v 1.
rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 604,87 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 15 % ročne
zo sumy 388,03 eur od 21.01.2008 do zaplatenia a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný v 2.rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 604,87 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

15 % ročne zo sumy 388,03 eur od 21.01.2008 do zaplatenia a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. Žalovaný v 3.rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1209,74 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 776,06 eur od 21.01.2008 do zaplatenia a to v lehote do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta . Žalovaným v 1., 2. a
3.rade sa náhrada trov konania nepriznáva.“

5. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané,
že medzi pôvodným žalobcom ako bankou a veriteľom a pôvodnými žalovanými ako klientmi a dlžníkmi
došlo k uzavretiu zmluvy o účte v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 708
Obchodného zákonníka, ako aj zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka.

Zmluvy uzavreté medzi stranami sporu posúdil ako spotrebiteľské zmluvy v zmysle zákona o ochrane
spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle
smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné
na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj keď predmetné zmluvy sú zmluvami, ktoré

vykazuje známky absolútneho obchodu a je potrebné ich posúdiť podľa Obchodného zákonníka, sú
zároveň zmluvami spotrebiteľskými a potom normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak
neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov,
ktoré ustanovenia majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka. V ďalšom sa súd zaoberal
jednotlivými nárokmi tvoriacimi žalovanú sumu. Prvou žalobcom uplatňovanou sumou je nárok na

zaplatenie nezaplatenej istiny vo výške 3.418,55 eur. Je nepochybné, že pôvodný žalobca poskytol
pôvodným žalovaným úver v sume 3.319,39 eur, pričom pôvodní žalovaní uhradili celkovo sumu
1.767,28 eur, pričom súd vykonané úhrady započítal na úhradu istiny v zmysle ust. § 566 ods. 2
Občianskeho zákonníka, a preto žalovaných zaviazal na zaplatenie istiny v sume 1.552,11 eur a čo do
zvyšku istiny žalobu zamietol. Ďalším nárokom uplatneným žalobcom bol nárok na vyčíslený úrok vo

výške 276,54 eur s tým, že žalobca si zároveň uplatňoval úrok vo výške 12,5 % ročne z nezaplatenej
istiny od 20.01.2009 do zaplatenia. Súd sa zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý bol v
úverovej zmluve dojednaný vo výške 12,5 % ročne. Úroková miera podobného úveru v bankách v
čase poskytnutia úveru (december 2005) činila úrok 7,35 % p.a. Z toho je zrejmé, že dohodnutý ročnýúrok z úveru medzi účastníkmi v danom prípade značne neprevyšuje mieru úrokov poskytovaných v
tomto období bankami. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov
za primeranú a v súlade s dobrými mravmi. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp.zn. 4Obo/143/1998, dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp.
jehosplátok.Odsplatnostijedlžníkvomeškaníamusíplatiťúrokyzomeškania.Vdanomsporepôvodný
žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru ku dňu 20.1.2008, teda týmto dňom sa stal splatný celý
úver, zo strany pôvodného žalobcu došlo k určeniu lehoty predčasnej konečnej splatnosti a súd dospel
k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úroky z úveru iba do dňa 20.1.2008, potom už nastupuje režim

platenia úrokov z omeškania. Vzhľadom na uvedené tak súd zaviazal žalovaných na zaplatenie úroku z
úveru vo výške 12,5 % ročne zo sumy 3.319,39 eur od 19.12.2005 do 20.1.2008, t.j. vo výške 867,36 eur
a vo zvyšnej časti úrok vo výške 12,5 % ročne z nezaplatenej istiny od 20.1.2009 do zaplatenia zamietol.
Ďalšou žalobcom uplatnenou sumou je suma nepovoleného debetného zostatku vo výške 99,88 eur.
Táto suma je tvorená len poplatkami za upomienky a poštovné. Súd prvej inštancie však v tejto časti
nároku žalobcu dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti

výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku na poplatky, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými
by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, preto súd žalobu v
tejto časti zamietol. V rámci žalovanej sumy si žalobca uplatnil aj nárok na úrok z omeškania vo výške
235,70 eur, ktorý však súd žalobcovi nepriznal, nakoľko žalobca súdu nepreukázal, z akej sumy a za
aké obdobie bol predmetný úrok z omeškania vyčíslený, prípadne či nebol vyčíslený z vyššej sumy, než

na akú žalobcovi vznikol nárok. Žalobcovi tak vzhľadom na vyššie uvedené vznikol nárok na zaplatenie
sumy 2.419,47 eur, keď súd žalobcovi priznal nárok na zaplatenie istiny vo výške 1.552,11 eur, ako aj
nárok na dlžný úrok z úveru kapitalizovaný ku dňu zosplatnenia vo výške 867,36 eur. Keďže pôvodní
žalovaní v priebehu konania zomreli, súd zaviazal na zaplatenie polovice sumy vo výške 1.209,74 eur
právnych nástupcov žalovaného v 1/ rade, a to tak, že žalovaného v 1/ a 2/ rade zaviazal na zaplatenie

sumy 604,87 eur (1 zo sumy 1.209,74 eur) a na zaplatenie druhej polovice vo výške 1.209,74 eur
právneho nástupcu žalovaného v 2/ rade, v tomto konaní žalovaný v 3/ rade, pričom výška dlžnej sumy
u žalovaných nepresahuje výšku nadobudnutého dedičstva. Žalovaní sa s plnením svojho peňažného
záväzku dňom nasledujúcim po dni splatnosti úveru dostali do omeškania, t.j. dňom 21.1.2008, preto
ich súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania, ktorý bol medzi pôvodnými stranami sporu dohodnutý v

zmluve, t.j. vo výške 15 % ročne, a to zo sumy dlžnej istiny, na ktorú bol ten ktorý žalovaný zaviazaný,
tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa §
255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

6. Vychádzal z týchto dôkazov:

7. Žalobca k žalobe doložil výpis z obchodného registra, zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a
služieb ČSOB pohoda, zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere, poslednú výzvu na zaplatenie dlžnej
čiastky, oznámenie o zosplatnení úveru, posledný pokus o zmier, obchodné podmienky pre ČSOB
spotrebiteľské úvery, prehľad čerpania a splácania.

8. Vo veci súd vydal platobný rozkaz zo dňa 14.04.2009, proti ktorému podal dňa 22.04.2009 pôvodný
žalovaný v 2.rade odpor a pôvodnému žalovanému v 1.rade sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť.

9. V podaní doručenom súdu dňa 22.05.2009 pôvodný žalobca prostredníctvom svojho právneho

zástupcu uviedol, že nakoľko pôvodní žalovaní neplnili svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, žalobca
oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 21.01.2008, vyhlásil v zmysle ustanovenia bodu 9.1 písm.
d) Obchodných podmienok pre spotrebiteľské úvery celú svoju pohľadávku z úveru žalovaných dňom
20.01.2008zasplatnúavyzvalpôvodnýchžalovanýchnajejzaplatenie.Žalobcajevzmysleustanovenia
čl. VI. zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.12.2005 oprávnený požadovať úroky z

omeškania zo súm, ktoré sú žalovaní povinní zaplatiť a ktoré neboli zaplatené v termínoch ich
splatnosti. Žalobca je oprávnený inkasovať úrok z omeškania z účtu žalovaného aj bez jeho súhlasu.
Splátky istiny po termíne splatnosti sa okrem sadzby úrokov z omeškania naďalej úročia úrokovou
sadzbou dohodnutou v článku IV. úverovej zmluvy. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval
žalovaných na zaplatenie dlhu v Poslednom pokuse o zmier zo dňa 10.02.2009, na ktorý žalovaní

žiadnym spôsobom nereagovali. Žalobca z toho dôvodu pristúpil k vymáhaniu pohľadávky súdnou
cestou.10. V ďalšom podaní žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že dňa 19.12.2005 pôvodný
veriteľ uzatvoril s pôvodnými žalovanými v 1.a 2.rade zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere, na základe
ktorej pôvodný veriteľ poskytol pôvodným žalovaným úver vo výške 3319,39 eur. V zmysle čl. IV. zmluvy

sa žalovaný zaviazal splatiť celý úver s úrokovou sadzbou vo výške 12,50 % ročne. V zmysle čl. IV.
zmluvy sa pôvodný žalovaný zaviazal zaplatiť poplatok za správu úveru vo výške 0,99 eur mesačne a
poplatok za poskytnutie úveru vo výške 165,97 eur. V zmysle čl. V. zmluvy sa žalovaný zaviazal splácať
poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi formou pravidelných mesačných splátok vo výške 74,75
eur vždy k 20.dňu v mesiaci počnúc dňom 20.01.2006 a s konečnou splatnosťou dňa 20.12.2010.

Pohľadávka žalobcu ku dňu podania žaloby predstavovala sumu 3518,43 eur, ktorá pozostávala z
neuhradenej istiny vyplývajúcej z poskytnutého úveru vo výške 2906,31 eur, riadnych úrokov úveru vo
výške 276,54 eur, úrokov z omeškania vo výške 235,70 eur a z nepovoleného prečerpania na bežnom
účte vo výške 99,88 eur. Žalovaným bol poskytnutý úver vo výške 3319,39 eur, pričom žalovaní vykonali
úhrady v celkovej výške 1767,28 eur, pričom z úhrad žalovaného bola na istinu započítaná suma vo
výške 413,08 eur, na poplatky suma 151,07 eur, na riadny úrok suma vo výške 890,55 eur na úrok z

omeškania suma vo výške 312,58 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný čerpal peňažné prostriedky vo
výške 3319,39 eur a žiadne ďalšie úhrady nevykonal, na istinu bola započítaná suma vo výške 413,08
eur a tak na istine zostala neuhradená suma vo výške 2906,31 eur. Pokiaľ ide o úrok z úveru vo výške
276,54 eur, ku dňu zosplatnenia predstavovala suma celkového vyčísleného úroku z úveru sumu vo
výške 1167,09 eur, ku dňu zosplatnenia bola na úrok z úveru započítaná suma vo výške 890,55 eur a

tak na zmluvnom úroku zostal neuhradený úrok vo výške 276,54 eur. Vyčíslený úrok z omeškania je v
celkovej výške 548,28 eur, pričom z úhrad žalovaného bola na úrok z omeškania započítaná suma vo
výške 312,58 eur a tak neuhradený úrok z omeškania predstavoval ku dňu 19.01.2009 sumu vo výške
235,70 eur. Pokiaľ ide o nepovolený debetný zostatok vo výške 99,88 eur, ku dňu 31.01.2009 bol na
bežnom účte žalovaného nepovolený debetný zostatok, ktorý v zmysle platobnej histórie k bežnému

účtu predstavuje súčet poplatkov + poštovné + poplatok za upomienku. Spolu s vyjadrením predložil aj
platobnú históriu.

11. Právny predchodca žalobcu ako banka a pôvodný žalovaný v 1.rade ako majiteľ účtu uzavreli dňa
19.12.2005 zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda v zmysle ust. § 262 ods.

2 a § 708 a nasl. Obchodného zákonníka ( ďalej len „zmluva o bežnom účte“ ), predmetom ktorej je
zriadenie a vedenie bežného účtu, vykonávanie platobných služieb a úprava vzájomných vzťahov medzi
bankou a majiteľom účtu pri poskytovaní komplexu ďalších bankových produktov a služieb ČSOB.

12. Podľa čl. I. zmluvy o bežnom účte, ČSOB sa zaväzuje začínajúc dňom 19.12.2005 zriadiť a viesť

pre majiteľa účtu bežný účet v mene SKK a majiteľ účtu sa zaväzuje čerpať peňažné prostriedky
a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte, resp. do
výšky zmluvne povoleného prečerpania. V prípade zmluvne nepovoleného prečerpania peňažných
prostriedkov uložených na účte úročí ČSOB vzniknutý debetný zostatok debetnou úrokovou sadzbou
vyhlásenou ČSOB.

13. Právny predchodca žalobcu ako banka a pôvodní žalovaní ako spoludlžníci uzavreli dňa 19.12.2005
zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ( ďalej len „ zmluva o úvere“), v zmysle ktorej ČSOB poskytne
klientovi po splnení všetkých zmluvných podmienok peňažné prostriedky formou spotrebiteľského úveru

do výšky úverového limitu 100000 Sk.

14. V zmysle čl. IV. zmluvy o úvere, vyčerpaný a nesplatený úver alebo jeho časť sa bude úročiť
pevnou úrokovou sadzbou vo výške 12,50 % ročne, pokiaľ sa v tejto zmluve neuvádza inak. Ročná
percentuálna miera nákladov na spotrebiteľský úver predstavuje 7,40 % ročne. Za podanie žiadosti o

úver a za spracovanie úveru klient zaplatí poplatok vo výške 1 Sk. Za správu úveru bude ČSOB účtovať
klientovi mesačne poplatok vo výške 30 Sk a to za každý i započatý kalendárny mesiac.

15. Podľa čl. V. zmluvy o úvere, klient sa zaväzuje splácať úroky a istinu úveru v 60 mesačných anuitných
splátkach vždy 20.deň v mesiaci, ak v niektorom mesiaci nie je tento deň, potom posledný deň v tomto

mesiaci. Prvá splátka bude splatná dňa 20.01.2006 a posledná splátka bude splatná dňa 20.12.2010.
prvá až predposledná anuitná splátka bude predstavovať 2252 eur Sk a posledná anuitná splátka bude
ČSOB vypočítaná na základe priebehu splácania úveru.16. V prípade, že klient nedodrží termíny a výšku splátok alebo nesplatí ostatné peňažné záväzky
vyplývajúce z tejto zmluvy, dohodla sa ČSOB s klientom na úroku z omeškania so sadzbou vo výške
15 % ročne zo súm, ktoré je klient povinný zaplatiť z peňažných záväzkov vyplývajúcich z tejto zmluvy

a ktoré neboli zaplatené v dohodnutých termínoch ich splatnosti. Splátky istiny po termíne splatnosti sa
budú naďalej úročiť úrokovou sadzbou uvedenou v čl. IV. tejto zmluvy a k nej navyše sadzbou úroku
z omeškania. Úroky a poplatky neuhradené v termínoch splatnosti sa budú úročiť len sadzbou úroku z
omeškania ( čl. VI. zmluvy o úvere).

17. Podľa čl. VII. Zmluvy o úvere, súčasťou zmluvy je poistenie pre prípad poistnej udalosti smrti alebo
plnej invalidity klienta v súlade s poistnou zmluvou o poistení dlžníkov zo spotrebiteľských úverov pre
fyzické osoby, uzatvorenou medzi ČSOB a ČSOB Poisťovňou, a.s. Poisteným bol žalovaný v 1.rade.
V prípade, že počas trvania poistenia nastane poistná udalosť, poisťovateľ poskytne plnenie vo výške
zostatku úveru ku dňu vzniku poistnej udalosti. Poistná suma nezahŕňa krytie záväzkov vyplývajúcich
z nedodržania zmluvných podmienok, termínov a výšky splátok alebo nesplnenia ostatných peňažných

záväzkov vyplývajúcich z tejto zmluvy splatných pred dňom vzniku poistenej udalosti na krytie záväzkov
vzniknutých po dni vzniku poistenej udalosti. Výška mesačného poplatku predstavuje 84 Sk s tým, že
poplatok za poistenie je splatný súčasne s poplatkom za správu úveru.

18. Podľa čl. 1 bod 1.2. Obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery ( ďalej len „ Obchodné

podmienky“), Obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery určujú niektoré časti obsahu zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a dopĺňajú ju. Odlišné ustanovenia zmluvy majú prednosť pred znením
Obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery.

19.Vzmyslečl.2bod2.1Obchodnýchpodmienok,ČSOBspotrebiteľskýúverposkytujeČSOB fyzickým

osobám, na základe písomnej zmluvy, v ktorej sú dohodnuté konkrétne podmienky a ktorá sa môže
meniť len na základe dohody zmluvných strán vo forme písomných dodatkov.

20. ČSOB poskytne klientovi po splnení podmienok stanovených v zmluve peňažné prostriedky formou
spotrebiteľského úveru do výšky úverového limitu dohodnutého v zmluve. Úverový limit predstavuje

maximálnu sumu, ktorú je klient oprávnený podľa zmluvy čerpať. Úver poskytne ČSOB buď na účel
špecifikovaný v zmluve ako účelový úver, alebo bez uvedenia účelu ( čl. 3 bod 3.1 Obchodných
podmienok).

21. Podľa čl. 4 bod 4.1 a 4.3 Obchodných podmienok, vyčerpaný a nesplatený úver alebo jeho časť sa

úročí úrokovou sadzbou dohodnutou v zmluve. Klient sa zaväzuje uhradiť úrok v súlade so zmluvou a s
ustanovením bodu 5. Úroky, ktoré nebudú ku dňu ich splatnosti riadne zaplatené, bude ČSOB pripisovať
k sumám skôr splatným a doteraz neuhradeným a ďalej ich potom úročiť úrokom z omeškania.

22. V zmysle čl. 9 bod 9.1 písm. c) Obchodných podmienok, v prípade ak nastane skutočnosť, ktorá

znamená či vyvolá podstatnú zmenu podmienok, za ktorých bola zmluva uzatvorená a ktorá môže podľa
posúdenia ČSOB ohroziť včasné a úplné splnenie záväzkov klienta, najmä klient bude v omeškaní so
splatením akejkoľvek sumy voči ČSOB, je ČSOB oprávnená kedykoľvek potom oznámením odoslaným
klientovi písomne vyhlásiť, že všetky jej pohľadávky z poskytnutého úveru sú splatné ku dňu uvedenému
vo vyhlásení (v oznámení).

23. Poslednou výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 26.11.2007 doručenou pôvodnému
žalovanému v 1.rade dňa 30.11.2007 pôvodný žalobca vyzval pôvodného žalovaného v 1.rade, predtým
ako pristúpi k zosplatneniu daného kontraktu a začne súdne vymáhať dlžnú čiastku, aby dlh vo výške 20
781,53 Sk vrátane príslušenstva uhradil bez meškania. Pôvodní žalovaní v 1.rade si túto výzvu prevzal

dňa 30.11.2007.

24. Pôvodný žalobca listom zo dňa 21.01.2008 označeným ako oznámenie o zosplatnení úveru
pôvodným žalovaným oznámil, že vzhľadom na skutočnosť, že sú naďalej v omeškaní s plnením
záväzkov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vyhlásila ČSOB celú svoju pohľadávku za splatnú

dňom 20.01.2008. Oznámenie o zosplatnení úveru bolo pôvodným obom žalovaným doručené dňa
24.10.2008.25. Listom zo dňa 10.02.2009 označeným ako posledný pokus o zmier vyzval pôvodný žalobca
prostredníctvom právneho zástupcu pôvodných žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 3844,42
eur najneskôr do 7 dní odo dňa uvedeného v záhlaví výzvy. Potvrdenie o doručení týchto výziev žalobca

súdu nepredložil.

26. V zmysle cenníka debetná úroková sadzba predstavovala 20 % ročne a úrok z omeškania 15 %
ročne.

27. Pôvodný žalovaný v 1.rade sa na pojednávanie nedostavil a v konaní vypočutý nebol.

28. Pôvodný žalovaný v 2.rade vo svojej výpovedi uviedol, že pôvodný žalovaný v 1.rade platil sumu za
tento úver mesačne po 2350 Sk. Avšak vie o tom, že v roku 2009 alebo v roku 2008 odišiel za prácou
do Anglicka. Z toho dôvodu má byť celá istina nižšia, avšak celá podľa neho zaplatená nebol.

29. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, dostavil sa jeho právny zástupca, ktorý uviedol, že trvá na
podanej žalobe v zmysle písomného podania žaloby, k žiadnej zmene nedošlo. Časť istiny vo výške
99,88 eur ako nepovolený debetný zostatok predstavuje len súčet poplatkov, nie je to čerpaná istina.

30. Žalovaná v 1.rade sa na pojednávanie nedostavila, svoju neprítomnosť neospravedlnila ani

nežiadala odročiť pojednávanie.

31. Zástupkyňa žalovaného v 2.rade uviedla, že v dedičskom konaní sa chceli vzdať práv na
nadobudnutie majetku, keďže však žalovaný v 2.rade bol maloletý, nebolo to možne. V ďalšom uviedla,
že sa nevie vyjadriť k samotnej pohľadávke nebohých účastníkov a oná nemá z čoho pohľadávku

zaplatiť, nakoľko okrem toho, že sa stará o maloletého brata, má aj svoje deti a musí si hradiť svoje
výdavky.

32. Z dôvodu, že žalovaný v 3.rade má poruchu reči a sluchu, súd mu uznesením zo dňa 13.9.2017
ustanovil opatrovníčku a to jeho manželku F. B., V.. XX.XX.XXXX, P. T. Y., V. XXX/X.

33. Opatrovníčka žalovaného v 3.rade uviedla, že o úvere sa dozvedela až potom, čo dostali domov
písomnosti zo súdu a žiadne informácie od predkov ohľadne pôžičiek v čase ich života nevedeli, taktiež
nerozumie ani všetkým písomnostiam, ako sú uvedené v podaniach, ktoré jej boli doručené zo súdu.
Žalovanúpohľadávkunebudemôcťzaplatiť,nakoľkojejmanžel(žalovanýv3.rade)poberáibačiastočný

invalidný dôchodok vo výške 140 eur a ona je toho času vedená na úrade práce.

34. Voči uvedenému rozsudku bolo podané odvolanie. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v 3/ rade
odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že nie je schopný splatiť celú dlžnú sumu. Manželka je nezamestnaná,
evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, o čom priložil doklad. Žalovaný v 3/ rade poberá

polovičný invalidný dôchodok vo výške 157,50 eur, pričom bol zamestnaný v obci na dobu určitú od
1.6.2017 do 30.11.2017. S manželkou sa starajú o neplnoletého syna, ktorý navštevuje základnú školu.
Taktiež proti tomuto rozsudku v časti určenia pomeru zodpovednosti žalovaných ako dedičov podal
žalobca odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Na miesto pôvodne žalovaného v 1/ rade R. B. vstúpili jeho dedičia uvádzaní ako žalovaní v 1/ a 2/

rade. Na miesto pôvodne žalovaného v 2/ rade J. B. vstúpil jeho dedič v konaní následne označený ako
žalovaný v 3/ rade. Žalobca sa pôvodnou žalobou domáhal, aby súd zaviazal pôvodných žalovaných
spoločne a nerozdielne, keďže zmluvu, titulom ktorej vznikol nárok žalobcu, uzatvorili ako spoludlžníci,
pričom v zmluve je vyslovene uvedené, že vystupujú ako spoludlžníci, spoločne a nerozdielne. Z
uvedeného je zrejmé, že každý zo spoludlžníkov bol zodpovedný za celý nárok svojho veriteľa, pričom

splnením povinnosti jedným z dlžníkov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosti plnenia druhého
dlžníka. Po smrti poručiteľov vstúpili do konania na strane žalovaných dvaja dedičia poručiteľa R. B. a
jeden dedič J. B.. Žalovaní v 1/ a 2/ rade ako dedičia po poručiteľovi R. B. zodpovedajú za poručiteľove
dlhy do výšky nadobudnutého dedičstva. Keďže súd ustálil výšku pohľadávky žalobcu na sumu 2.419
eur a dedičstvo, ktoré nadobudli, bolo vo vyššej sume, zodpovedajú za predmetný dlh poručiteľa v celej

výške. Keďže každý z dedičov nadobudol polovicu z dedičstva, rovnakým pomerom zodpovedajú za dlh
poručiteľa, t.j. vo výške jednej polovice. Každého z dedičov mal súd preto zaviazať na zaplatenie sumy
1.209,75 eur s príslušenstvom. Pokiaľ ide o žalovaného v 3/ rade, ktorý zodpovedá za dlhy poručiteľa
v plnom rozsahu, súd ho mal zaviazať na zaplatenie sumy 2.419,75 eur s príslušenstvom. Vyššieuvedený pomer zodpovednosti dedičov sleduje zodpovednosť poručiteľov. Spôsob, akým rozhodol súd,
by prichádzal do úvahy v prípade, ak by medzi pôvodnými žalovanými išlo o delený záväzok, t.j. každý
z poručiteľov by zodpovedal len do výšky polovice. Žalobca pre úplnosť uviedol, že nepodáva odvolanie

voči výške istiny, ktorá mu bola priznaná v sume 2.419,75 eur, s ktorou sa stotožňuje, a ktorá mu súčtom
jednotlivých plnení žalovaných aj bola priznaná. Nesúhlasí však so spôsobom rozdelenia zodpovednosti
za dlhy poručiteľov medzi žalovaných, ktorý bol určený súdom.

35. O podanom odvolaní rozhodol odvolací súd a to tak, že zrušil rozsudok súdu prvého stupňa

okrem výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodni tým, že o
podanej žalobe rozhodoval súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom. Žalobca podaným odvolaním
namieta práve to, že súd mal zodpovedajúco hmotnému právu upraviť záväzok žalovaných. Záväzok
plniť namietal žalovaný v 3/ rade. Niet pochybnosti o tom, že vo veci ide o vzťah zo spotrebiteľskej
zmluvy. Samotný žalobca v podanej žalobe takúto „spotrebiteľskú“ charakteristiku zmluvného vzťahu
uvádza. Nie je to v rozpore ani s ustanovením § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení

účinnomkudňuuzavretiapredmetnejúverovejzmluvyzodňa19.12.2005.Zďalejcitovanýchustanovení
§ 511 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka plynú pravidla, ktoré sa žiada aplikovať v záväzkovom
vzťahu, kde vystupujú (tak, ako je to v predmetnej veci) viacerí dlžníci. Rovnako je ex offo súd povinný
vyvodiť zákonné následky nesúladu zmluvných dojednaní so spotrebiteľským právom podľa osobitných
právnych noriem (napr. Zákon o ochrane spotrebiteľa, Zákon o spotrebiteľských úveroch, upravujúci

požiadavku náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle dikcie § 4 ods. 2 písm. g) zákona č.
258/2001 Z.z. platného a účinného v čase uzavretia zmluvy) a z absencie obligatórnej náležitosti vyvodiť
zákonný následok predpokladaný týmto ustanovením, a to vo vzťahu k uvedeniu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, v
spojení s ust. § 4 ods. 2 písm. i), a to výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté

do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ
zaplatiťzvýšenénáklady.Uvediesavýškatýchtonákladov,spôsobvýpočtualebočonajpresnejšíodhad.
Z uzavretej zmluvy o úvere je potrebné vyvodiť záver, že išlo o spoločný záväzok pôvodných žalovaných
v 1/ rade a 2/ rade, na ktorý je potrebné aplikovať citované ustanovenie § 511 OZ. Spoločný záväzok,
kedy na strane dlžníka vystupuje viacero subjektov, môže byť spoločný a nerozdielny, t.j. solidárny,

alebo delený. Delenými sú všetky spoločné záväzky s deliteľným plnením, pri ktorých právny predpis,
rozhodnutie súdu alebo dohoda účastníkov nestanovuje solidaritu. V prípade delených záväzkov je
voči veriteľovi povinný dlžník plniť len svoj vymedzený diel a veriteľ od neho nemôže požadovať viac.
Z obsahu zmluvy uzavretej medzi pôvodnými stranami sporu zo dňa 19.12.2005 však nevyplýva, že
by išlo o záväzok delený, ale išlo o záväzok solidárny. Ak je záväzok solidárny, veriteľ je oprávnený

požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek zo zaviazaných dlžníkov, ako to uviedol žalobca vo svojom
odvolaní. Ukončené dedičské konanie po niektorom zo solidárne zaviazaných spoludlžníkov na uvedený
záver nemá žiaden vplyv. Pre riešenie vnútorného vzťahu medzi spoludlžníkmi platí v plnom rozsahu
§ 511 OZ. Súd prvej inštancie ustanovenia zákona upravujúce spoločné záväzky nesprávne aplikoval,
pričom ako dôvod takejto aplikácie vo svojom odôvodnení uviedol skutočnosť, že pôvodní žalovaní v

priebehu konania zomreli. Avšak neuviedol dôvod, pre ktorý by v takomto prípade malo dôjsť k zmene
zo solidárneho záväzku na záväzok delený. Súd prvej inštancie sa však správne v odôvodnení rozsudku
zameral na právne posúdenie zmluvného vzťahu, z ktorého uplatnený nárok vzišiel. Odvolací súd po
oboznámení sa s obsahom spisu konštatuje, že z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa
19.12.2005 je bez pochybností zrejmé, že na právny vzťah založený predmetnou zmluvou je nutné

aplikovať príslušné ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka zaoberajúce sa problematikou
spotrebiteľských vzťahov a ochrany práv spotrebiteľa a súčasne je nutné podriadiť predmetný zmluvný
vzťah právnemu režimu osobitnej právnej normy upravujúcej spotrebiteľské úvery účinnej v čase
uzatvorenia zmluvy, a to zákonu č. 258/2001 Z.z. Odvolací súd poznamenáva, že právne posúdenie
zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, ako vzťahu spotrebiteľského a vyplývajúceho zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, ani samotným žalobcom v odvolaní spochybnené a namietané nebolo. Z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ako sa súd prvej inštancie vyporiadal s posúdením
uvedených náležitostí predmetnej zmluvy, pričom odvolací súd poukazuje na obsah predmetnej zmluvy,
ktorej súčasťou je aj dohoda o poistení úveru v čl. VII., pričom z obsahu zmluvy nevyplýva, či poplatok za
poistenie bol zahrnutý do výšky RPMN. V ďalšom je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že žalobca si

podanou žalobou uplatňuje nárok na zaplatenie pohľadávky, ktorá má predstavovať, okrem iného istinu
zosplatneného úveru. Rovnako z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, ako sa súd vyporiadal
s ust. § 565 prvá veta Občianskeho zákonníka, ktoré uvádza: „Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebov rozhodnutí určené.“ Odvolací súd poukazuje, že posúdenie (ne)možnosti zosplatniť úver má vplyv na
plynutie premlčacej doby, ako aj na žalobou uplatňovaný nárok na úrok z omeškania, keďže v prípade,
že neboli splnené podmienky na zosplatnenie úveru, úrok z omeškania možno priznať len odo dňa

nasledujúceho po splatnosti jednotlivých splátok.

36. Predmetom konania tak ostala suma 2.419,40 eur spolu s úrokom z omeškania.

37. Následne súd doplnil dokazovanie a zistil nasledovné:

38. V písomnom vyjadrení právny zástupca žalobcu uviedol, že v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.06.2006 (ďalej len „zákon“) sa ročná percentuálna
miera nákladov (ďalej aj „RPMN“) vypočíta nasledovne: r = T? F/P -1, kde r je neznáma, ktorá
vyjadruje ročnú percentuálnu mieru nákladov, F predstavuje budúcu hodnotu podľa § 2 písm. c) zákona,
P predstavuje súčasnú hodnotu, t.j. nominálnu hodnotu poskytnutého úveru a T predstavuje časové

obdobie splácania úveru. Na základe zmluvy bol poskytnutý úver vo výške 100.000,-Sk (3319,39 eur -
nominálna hodnota poskytnutého úveru = P), ktorý sa žalovaní zaviazali uhradiť v 60-tich mesačných
splátkach splatných od 20.01.2006 do 20.12.2010 (t.j. časové obdobie 59 mesiacov splácania úveru, T =
59/12 = 4,91). Výška mesačnej splátky predstavovala sumu 2252,-Sk/74,75 eur. Okrem tejto splátky boli
právny predchodcovia žalovaných povinní uhradiť poplatok za podanie žiadosti o úver a spracovanie

úveru vo výške 1,- Sk/0,03 eur, poplatok za správu úveru vo výške 30,- Sk/1,- euro) mesačne a poplatok
za poistenie k úveru vo výške 84,- Sk/2,78 eur, t.j. uhradiť pôvodnému veriteľovi sumu v celkovej výške
14.1961,-Sk/4712,24 eur = budúca hodnota - F). Poplatok za poistenie úveru bol zohľadnený pri výpočte
RPMN. Vzhľadom na vyššie uvedené je výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov nasledovný: F =
4712,24 eur, P = 3319,39 eur, T = 4,91 (vyjadruje časť, ktorá zodpovedá 59 mesiacom - 59/12 = 4,91),

r= T? F/P -1
r = (F/P)1/T - 1)
r = (4712,24/3319,39)1/4,91 - 1
r = (1,4196)0,20 - 1
r = 1.073865 - 1

r = 0, 7,386491
V zmysle bodu f prílohy k zákonu č. 258/2001 Z.z. výsledok výpočtu bude zaokrúhlený s presnosťou
aspoň na jedno desatinné miesto. Pri zaokrúhľovaní na konkrétny počet desatinných miest platí toto
pravidlo: ak sa hodnota číslice na desatinnom mieste nasledujúcom za desatinným miestom, na ktoré sa
zaokrúhľuje, rovná 5 alebo je väčšia, potom sa k číslici na danom desatinnom mieste pripočíta jednotka.

Po prepočítaní na percentá a po zaokrúhlení na jedno desatinné miesto, dostaneme RPMN vo výške
7,4 %. Ďalej dodal že v zmysle bodu VIII. zmluvy Obchodné podmienky, súčasťou tejto zmluvy sú
obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery. Právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté v obchodných podmienkach
pre ČSOB spotrebiteľské úvery v bode 9.1 OP, podľa ktorých v prípade, že nastane skutočnosť, ktorá

znamená či vyvolá podstatnú zmenu podmienok, za ktorých bola zmluva uzatvorená, a ktorá môže podľa
posúdenia ČSOB ohroziť včasné a úplné splnenie záväzkov klienta, najmä ak klient bude v omeškaní
so splatením akejkoľvek sumy voči ČSOB, je ČSOB oprávnená kedykoľvek potom podľa písm. d)
oznámením odoslaným klientovi písomne vyhlásiť, že všetky jej pohľadávky z poskytnutého úveru sú
splatné ku dňu uvedenému vo vyhlásení (v oznámení). Právny predchodca vyhlásil celú pohľadávku

vyplývajúcu zo zmluvy za splatnú podaním zo dňa 21.01.2008 pre nezaplatenie splátky splatnej dňa
20.01.2008, čo bolo právnym predchodcom žalovaných oznámené listom označeným ako oznámenie o
zosplatnení úveru. Občiansky zákonník (a ani iný právny predpis) platný v čase uplatnenia práva podľa
§565 OZ nestanovoval žiadne ďalšie podmienky nad rámec ustanovenia §565 OZ, napr. ustanovenie
§53 ods. 9 OZ v danom čase neexistovalo). Pôvodní žalovaní vo výzve pred zosplatnením neboli vyzvaní

na úhradu konkrétnej splátky, ale celej do vtedy omeškanej sumy, ktorá bola splatná a ktorú boli povinní
bezodkladne uhradiť.

39. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

40. V zmysle § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy
príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a
povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).41. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

42. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na

druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

43. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").

44. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

45. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských

zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší ( § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

46. V zmysle § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia úverovej zmluvy ( ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

47. V zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom

úvere okrem všeobecných náležitostí6) obsahuje najmä
a)sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b)opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c)cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d)identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e)adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f)meno a adresu spotrebiteľa,

g)ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h)podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i)výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej

miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

48. V zmysle § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľ môže postúpiť
pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis.7) Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu

osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.7)49. Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého
dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho
prešli poručiteľovou smrťou.

50. Podľa § 470 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady
poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

51. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

52. Podľa §39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

53. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému

54. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách č. 486/2001 Z.z., ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so

splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v

celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných

záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

55.Súdvyhodnotilzmluvnývzťahmedziúčastníkmikonaniaatozmluvuoúvereakoajzmluvuobežnom
účte ako spotrebiteľskú zmluvu, keďže na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č.

634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z
ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým
znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného

predpisu ( § 52 až 60 Občianskeho zákonníka ), sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

56. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi pôvodným žalobcom ako bankou a
veriteľom a pôvodnými žalovanými ako klientmi a dlžníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka.

57. Zmluvy uzavreté medzi stranami sú teda spotrebiteľskými zmluvami v zmysle zákona o ochrane
spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle
smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri
závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu

aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

58. V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie

Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívneobchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

59. Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani
komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je
nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o
relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah.

60. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj
nášho právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa
obchádzal zvolením iného zákona, ktorý primárne nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských
vzťahov, t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí
nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu

Obchodného zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého
kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby
sa vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom
v porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,
dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka

je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v
Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa.

61. Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako

spotrebiteľskú zmluvu.

62. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

63. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

64. Pri závere o tom, že sporné zmluvy je potrebné považovať za spotrebiteľské zmluvy, je potrebné
na ne aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj keď predmetné zmluvy sú zmluvami, ktoré
vykazuje známky absolútneho obchodu a je potrebné ich posúdiť podľa Obchodného zákonníka, sú
zároveň zmluvami spotrebiteľskými a potom normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak

neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov,
ktoré ustanovenia majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka.

65. V danej právnej veci pôvodný žalobca a pôvodný žalovaný v 1.rade uzatvorili zmluvu o bežnom
účte s tým, že následne v ten istý deň uzatvorili pôvodný žalobca s pôvodnými žalovanými v 1.a 2.rade

aj zmluvu o spotrebiteľskom úvere.

66. Na základe vykonaného dokazovania spolu s doplneným dokazovaním v zmysle pokynov
odvolacieho súdu predmetom konania ostáva pohľadávka o zaplatenie sumy 2.419,40 eur spolu súrokom z omeškanie vo výške 15 % ročne z tejto dlžnej sumy od 21. 05. 2008 ako aj náhrada
trov konania. Prvoinštančný súd vo svojom prvom vydanom rozsudku uzavrel, že predmetný nárok je
potrebné posudzovať ako nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, čo bolo potvrdené aj odvolacím súdom. Súd

preto aplikoval právnu úpravu § 52 a následne Občianskeho zákonníka zaoberajúcu sa problematikou
spotrebiteľských vzťahov, ochrany práv spotrebiteľa ako aj ustanovenie upravujúce spotrebiteľské úvery
účinné v čase uzatvorenia zmluvy, ako aj ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z.

67. V prvom rade sa súd zaoberal aktívnom legitimáciou žalobcu, nakoľko uvedenú pohľadávku

žalobca nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok po začatí konania zo dňa 12.09.2016.
Úver účastníkom konania pôvodne poskytla Československá obchodná banka. Podmienky postúpenia
pohľadávky upravuje § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorý hovorí, že možno postúpiť splatnú pohľadávku
a to až následne potom, čo dlžník na možnosť postúpenia upozornený a napriek písomnej výzve banky
bol v omeškaní nepretržite 90 kalendárnych dní.

68. Podľa bodu 14. rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 7 Cdo/26/2017 z 28.03.2018: „Rozborom
ustanovenia § 92 ods. 8 bankového zákona, ktoré od schválenia pôvodného znenia zákona do času
uzavretia zmluvy úverovej veriteľky a žalobkyne o postúpení pohľadávok nedoznalo žiadnej zmeny
(odhliadnucodprečíslovaniak1.januáru2009pôvodnéhoodseku7naodsek8,vtejtosúv.por.čl.IIIbod
46 a čl. XI zákona č. 552/2008 Z. z.) treba dospieť k tomu, že celkom jednoznačne definuje podmienky,

za akých možno, resp. nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke (ktorou sa v nasledovnom rozumie
rovnakoakovzákoneipobočkazahraničnejbanky)buďinejbankealeboajsubjektu,ktorýniejebankou.
Prvá veta ustanovenia definuje dve takéto podmienky (nad rámec písomnej formy zmluvy o postúpení
a nepotrebnosti súhlasu klienta s takýmto krokom, ktoré predpokladá už § 524 ods. 1 O. z.), z ktorých
prvou je písomná výzva banky uvažujúcej o postúpení riadne nesplácanej úverovej pohľadávky klientovi,

aby pohľadávku splnil a druhou nepretržité viac než 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením čo
i len časti jeho peňažného záväzku zodpovedajúceho pohľadávke banky. Druhá veta potom obsahuje
úpravu situácie, v ktorej (napriek splneniu podmienok postúpenia) banka uplatniť právo pohľadávku
postúpiť nebude môcť a to vtedy, ak klient ešte pred postúpením (tu rozumej v čase medzi splnením
oboch podmienok podľa prvej vety § 92 ods. 8 bankového zákona a samotným pristúpením k uzavretiu

postupovacej zmluvy) svoj omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva
splní;okremnejaletiežprípad,vktoromprávezmienenéobmedzeniebankyexistovaťnebude-vtedy,ak
súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku zákonom trval
kvalifikovaný čas presahujúci jeden rok. Ostatná (tretia) veta ustanovenia je potom z pohľadu správnosti
uchopenia problému nižšími súdmi bez významu, nakoľko táto vymedzuje len povinnosť odovzdania

postupníkom postupcovi aj dokumentácie preukazujúcej tzv. život právneho vzťahu (resp. pohľadávky)
a úpravu týkajúcu sa samotného bankového tajomstva a jeho prelomenia (dovolateľkou vzťahovaného
na ustanovenie ako celok)“ .

69. Postúpenie pohľadávky je upravené v ustanoveniach § 524 a nasl. Občianského zákonníka.

Postúpením pohľadávky treba rozumieť zmenu v subjekte záväzkového vzťahu, konkrétne zmenu v
osobe veriteľa, keď na základe zmluvy medzi pôvodným veriteľom a treťou osobou postúpi pôvodný
veriteľsvojupohľadávku,ktorúmávčasepostúpeniavočidlžníkovi,novémuveriteľoviatoajbezsúhlasu
dlžníka. V danom prípade sa však Slovenská sporiteľňa, a.s. ako banka a pôvodný veriteľ pri postúpení
pohľadávky žalovanej na inú osobu musí riadiť okrem všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka

aj ustanovením §92 ods. 8 zákona o bankách, nakoľko ten má vo vzťahu k Občianskemu zákonníku
povahu lex specialis.

70.Aktívnouvecnoulegitimáciousarozumietakéhmotnoprávnepostavenie,zktoréhovyplývasubjektu-
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny

nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6. 2010, sp. zn. 2Cdo
205/2009).

71. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca
je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu
súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní
je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdenýchskutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné
bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej
skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho,

kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho
tvrdenie dokázané).

72. Súd teda skúmal podmienky či boli splnené tieto podmienky pre postúpenie pohľadávky. Podľa § 92
ods. 8 o bankách možno postúpiť len splatnú pohľadávku.

73. Najprv súd skúmal, či došlo k platnému zosplatneniu. Podľa žalobcu ku zosplatneniu malo dôjsť dňa
20.01.2018. Toto svoje právo žalobca odvodzoval od skutočnosti, že došlo k zosplatneniu pohľadávky v
zmysle obchodných podmienok ako to malo byť ustanovené v bode 9.1. Z formy obchodných podmienok
vyplýva, že ide o vopred naformulované obchodné podmienky bez možnosti dlžníka vyjednávať ich
znenie alebo meniť ich obsah. Pre účinné a zákonné zosplatnenie úveru ustanovil zákonodarca v

ustanovení 565 Občianskeho zákonníka imperatív, podľa ktorého k zosplatneniu úveru - k zamýšľaným
právnym následkom spočívajúcim v možnosti veriteľa žiadať od dlžníka zaplatenie svojej pohľadávky v
celku aj napriek pôvodnej dohode o možnosti jej splácania v splátkach, môže dôjsť iba za predpokladu,
že využitie tohto inštitútu zosplatnenia bolo medzi stranami dohodnuté. V uvedenom smere, keďže
dohoda o ktorej pojednáva ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka je nepochybne dvojstranným

právnym úkonom tak ako aj akákoľvek iná dohoda, pre uzavretie takejto dohody sa vyžaduje výslovný
súhlas oboch zmluvných strán a nie iba prehlásenie jednej zmluvnej strany. Aj keď dlžníci mali prehlásiť,
že súčasťou zmluvy sú obchodné podmienky, súd má za to, že prehlásenie dlžníka, že súčasťou zmluvy
majú byť aj všeobecné obchodné podmienky, nemôže byť posudzované, že všeobecné obchodné
podmienky sú výsledkom dohody, teda, že dohodou bola ustanovená možnosť zosplatnenia úveru. V

danom prípade inštitút zosplatnenia bol iba jednostranným prehlásením veriteľa bez možnosti druhej
strany, t. j. dlžníka vyjadriť sa k možnosti využitia tohto inštitútu. Dlžníci mali možnosť len podpísať
vyhlásenie, že súhlasia s obchodnými podmienkami, ktoré taktiež bolo súčasťou vopred naformulovanej
zmluvy o úvere, kde súhlas s obchodnými podmienkami bol do zmluvy o úvere predložený ako pretlač.
Ak dlžníci chceli získať úver, inú možnosť než prehlásenie, že súhlasia so všeobecnými obchodnými

podmienkami, nemali. V opačnom prípade by im úver poskytnutý nebol. Teda, keďže súd mal za to,
že inštitút zosplatnenia úveru je možné aplikovať len v prípade dohody, kde je potrebný súhlas oboch
strán, tento súhlas musí byť slobodný, vážny, zrozumiteľný a určitý, súd mal za to, že len prehlásenie
na vopred prihlásenej predtlači znenia zmluvy, že súčasťou zmluvy majú byť aj obchodné podmienky,
pričom taktiež zo znenia obchodných podmienok vyplýva, že ide o vopred formulárové jednostranné

vyhlásenie veriteľa, ktorého obsah dlžníci nemajú možnosť nejako ovplyvniť, súd mal za to, že nie je
splnenápodmienka,žesiúčastnícikonaniadohodlimožnosťzosplatneniaúveru.Zozneniaobchodných
podmienok vyplýva, že ide o všeobecné podmienky platné pre veľké, neurčité množstvo obdobných
prípadov poskytnutia úveru, a teda takéto prehlásenie súd nemôže považovať za individuálne dojednané
medzi bankou a klientom.

74. Na základe uvedeného teda súd uzavrel, že dohoda medzi účastníkmi konania o možnosti
zosplatnenia úveru nebola platná, teda na strane veriteľa nebolo právo úver zosplatniť.

75. Keďže teda k platnému zosplatneniu nedošlo, žalobca by si mohol uplatniť právo postúpenia

pohľadávky pri vzniku splatnosti úveru v zmysle zmluvy o úvere dňom 20.10.2010, avšak súd mal zato,
že ani na to neboli plnené podmienky uvedené v § 92 ods8 zákona o bankách. Podľa zákona možnosť
postúpenia úveru podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách vyžaduje, aby pred postúpením pohľadávky
dlžníci boli upozornení na možnosť postúpenia a po tomto upozornení, aby boli v omeškaní 90 dní
a až následne môže byť pohľadávka postúpená. Z obsahu spisu a dôkazov predložených žalobcom

však nevyplýva, žeby žalovaní, resp. ich právni zástupcovia boli upozornení na možnosť postúpenia
pohľadávky v prípade omeškania s úhradou dlžnej sumy. V konaní bol predložený iba pokus o zmier z
dátumu 10. 02.2009, pred dátumom splatnosti úveru podľa zmluvy, pričom žalobca nepreukázal, žeby
takáto výzva obsahovala upozornenie na postúpenie v prípade omeškania a že bola doručená právnym
predchodcom žalovaným, resp. žalovaným, preto súd mal za to, že neboli splnené podmienky pre

postúpenie pohľadávky ani podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách a teda nebola preukázaná aktívna
legitimácia žalobcu, a preto súd žalobu zamietol v celom rozsahu.76. Na záver pre úplnosť podľa pokynov odvolacieho súdu súd uvádza, že v danom prípade bolo
by potrebné predmetnú zmluvu považovať za bezúročnú a bezpoplatkovú z dôvodu, že aj keď
zmluva o úvere obsahuje údaj ročnú percentuálnu mieru nákladov, z kontroly prepočtu hodnoty ročnej

percentuálnej miery nákladov, ktorý súdu zaslal žalobca, súd má za to, že táto hodnota je tam uvedená
nesprávne, a teda ako keby tam uvedená nebola, pretože v samotnej zmluve pohľadávka, jej výška,
ktorú mali žalovaní uhradiť, nie je sumou akou uvádza vo výpočte žalobca. Žalobca uviedol, že celková
suma, ktorú mali žalovaní uhradiť bola vo výške 141.961,- Sk/4.712,24 eur. Zo znenia zmluvy vyplýva,
že 1. splátka až predposledná bola vo výške 2.252,- Sk a posledná anuitná splátka bude vypočítaná

na základe priebehu splácania úveru. Žalobca nepreukázal v akej výške mala byť posledná splátka,
nepreukázal, žeby to mala byť suma 2.252,- Sk. Vo výpočte je nesprávne uvedená aj hodnota doba
trvania zmluvy, pretože ak žalovaní mali splácať úver v 60- tich mesačných splátkach, nemôže byť doba
trvania zmluvy 59 mesiacov. Čo sa týka možnosti aplikácie premlčania uplatňovanej pohľadávke, na
výzvu súdu žalobca nevedel preukázať, pre splatnosť ktorej splátky došlo k zosplatneniu úveru, a to
výslovne uvedením v takejto výzve. Súdu uviedol, že keďže k zosplatneniu úveru došlo dňa 21. 01.

2008, došlo tak k zosplatneniu úveru pre nezaplatenie splátky splatnej 20. 01. 2008, teda aj z tohto by
bolo možné vyvodiť, že pohľadávka premlčaná nie je.

77. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže v konaní nebolo preukázane, že žalobca nadobudol platne
pohľadávku Slovenskej sporiteľne, a.s. na základe postúpenia, súd žalobu žalobcu zamietol v celom

rozsahu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie zo strany žalobcu na podanie takejto žaloby.

78. V zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

79.Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

80. Podľa čl. 17 Civilného sporového poriadku, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a

neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

81. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, v konaní z dôvodu zamietnutia žaloby v celom rozsahu spolu v
spojení s rozsudkom súdu prvého stupňa boli žalovaní úspešní v celom rozsahu a patrila by im náhrada
trov konania. Z obsahu spisu vyplýva, že na pojednávania sa dostavila iba opatrovníčka žalovaného v 3.

rade, pričom z obsahu spisu nevyplýva, žeby jej nejaké trovy patrili nakoľko nemá zvoleného právneho
zástupcu ani žiadne trovy si neuplatnila. Ostatní žalovaní sa na pojednávanie nedostavili, preto v súlade
zásadou hospodárnosti konania už v tomto konečnom rozhodnutí súd rozhodol tak, že žalovaným nárok
na náhradu trov konania nepriznal.

82. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.