Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, April 5, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sa/47/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4022200280
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Janigloš

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4022200280.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v konaní pred sudcom Mgr. Marekom Janiglošom, v právnej veci žalobcu: C. X.,

nar. XX. XX. XXXX, P. hájom XXX/XX, Vinodol proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta 8-10,
Bratislava, IČO: 30 807 484, o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovanej č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa
01. 04. 2022, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z administratívneho spisu vyplýva, že Sociálna poisťovňa, ústredie, na základe žiadosti žalobcu o

priznanie invalidného dôchodku zo dňa 14. 09. 2021, rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa
11. 11. 2021 tak, že žalobcovi podľa § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení zamietla žiadosť o invalidný dôchodok, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra zo dňa 14. 09. 2021, nebol žalobca invalidný podľa § 71
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
nemal pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou, keď bolo konštatované, že žalobca má pokles len 30 %.

2. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 24. 11. 2021, v ktorom namietal posúdenie
jeho zdravotného stavu, o ktorom rozhodla žalovaná žalobou napadnutým rozhodnutím, ktoré je bližšie
špecifikované v II. časti tohto rozsudku.

3. Súčasťou administratívneho spisu sú aj odborný posudok zo dňa 14. 09. 2021 týkajúci sa posúdenia
invalidity žalobcu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %, odborný posudok

zo dňa 03. 12. 2021 s určenou mierou poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť 30 %
a odborný posudok zo dňa 22. 03. 2022, tiež s určenou mierou poklesu schopnosti žalobcu vykonávať
zárobkovú činnosť 30 %.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovanej

4. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 01. 04. 2022 generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne podľa

§ 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu
Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 11. 11. 2021, vo veci zamietnutia žiadosti o
invalidný dôchodok, zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie.5. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona č.
578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských
organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v
špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v
špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov
spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania,
a to na základe vyšetrenia účastníka konania z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych

správ a záverov odborných lekárov.

6. Poukázal na to, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený
posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Nitre, dňa 03. 12. 2021,
ktorý zotrval na tom, že zdravotný stav bol posúdený objektívne a komplexne, zotrval na doterajšom
stanovení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 30 % a vzhľadom na to, že

odvolaniu nevyhovel, odstúpil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia
Sociálnejpoisťovne,ústrediesosídlomvNitre(ďalejlen„posudkovýlekárústrediaSociálnejpoisťovne“).
Posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 22. 03. 2022 a uviedol
nasledovné:
„Účastník konania bol opakovane umiestnený v zariadení zboru nápravnej výchovy, na základe

právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Žiar n/Hronom, pre prečin nebezpečného vyhrážania sa a
má nariadený výkon ústavného ochranného protitoxikomanického, protialkoholického a psychiatrického
liečenia, s nástupom dňa 20. 04. 2022. Vo februári 2021 absolvoval jednodňovú hospitalizáciu v
psychiatrickom zariadení, do ktorého bol privezený rýchlou zdravotníckou službou za asistencie polície
v akútnej intoxikácii alkoholom, s verbálnym agresívnym správaním a suicidálnymi proklamáciami bez

psychotickej alterácie. Odvtedy absolvoval tri jednodňové hospitalizácie pre intrapsychickú tenziu, s
emotívnou labilitou a dysforickou náladou, bez psychotických symptómov, s dominanciou abnormne
štruktúrovanej, manipulatívnej osobnosti, s egocentrickými rysmi v správaní, bez poruchy vnímania a
myslenia. Opakovane bol prepustený na vlastnú žiadosť nepsychotický a nesuicidálny. Ambulantného
psychiatra nenavštevuje. Psychológ neurokognitívny deficit u neho nepotvrdzuje, podľa jeho záverov

sú prítomné známky hraničnej psychotickej alterácie, s rozvinutou polymorfnou závislosťou, intelektový
a pamäťový potenciál je v pásme podpriemeru, interpersonálne vzťahy sú často narušené. Pre
vykašliavanie v raňajších hodinách bol účastník konania tiež vyšetrený pneumológom, bez potreby
liečby, bol poučený o negatívnych následkoch fajčenia. Po kontúzii ľavého oka v novembri 2021
bol vyšetrený očným lekárom, bez poruchy očných štruktúr, ďalekozrakosť je adekvátne korigovaná

dioptriami. Na základe predložených odborných vyšetrení sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím
účastníka konania duševné poruchy a poruchy správania, spôsobené užívaním psychoaktívných látok,
stredne ťažkej forme zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v hornom
pásme percentuálneho rozpätia od 20 % do 35 %, na úrovni 30 %. Ostatné zdravotné postihnutia
nemajú vplyv na pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a preto nepodmieňujú zmenu v jej

percentuálnom vyjadrení. Invalidita nevznikla."

7. Po posúdení doložených odborných nálezov posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne potvrdil
za rozhodujúce zdravotné postihnutie syndróm poruchu psychiky a správania zapríčinené nadužívaním
alkoholu (F10.0), zaradené do kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položky 7 -

duševné choroby a poruchy správania spôsobené nadužívaním psychoaktívnych látok (alkoholizmus,
toxikománia), písmena a) - stredne ťažká forma (do dvoch rokov od vzniku), prílohy č. 4 k zákonu
č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť naďalej 30 % (z rozpätia 20 % - 35 %), čím sa stotožnil s hodnotením, ktoré previedol
posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne a považuje ho za správne. Percentuálna miera poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje podľa prevažujúcich symptómov z orgánového
alebo psychického postihnutia. Doloženými lekárskymi správami nebolo u žalobcu dokumentované také
závažné zhoršenie zdravotného stavu, ktoré by podmieňovalo zmenu v percentuálnom hodnotení v
zmysle zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pre iné pridružené zdravotné
postihnutie (zmiešaná porucha osobnosti), nie je odôvodnené zvýšenie miery poklesu schopnosti

vykonávaťzárobkovúčinnosťpodľa§71ods.8zákonač.461/2003Z.z.vznenízákonač.310/2006Z.z.

8. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola aj podľa posudkového lekára
ústredia Sociálnej poisťovne 30 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zdravotný stav žalobcutak nepodmieňoval uznanie invalidity. Skutkový stav bol objektívne zistený, nie sú diskrepancie medzi
závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Posudkový
záver posudkového lekára sociálneho poistenia vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas

odvolacieho konania. Ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu, ktoré by
odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a uznanie
invalidity, môže žalobca kedykoľvek požiadať o opätovné posúdenie invalidity a priznanie invalidného
dôchodku.

9. Záverom konštatoval, že v odvolacom konaní žalobca nepreukázal nesprávnosť posúdenia jeho
zdravotného stavu a následného posúdenia nároku na invalidný dôchodok, z toho dôvodu zamietnutie
žiadosti o priznanie invalidného dôchodku zo dňa 14. 11. 2021 bolo potrebné potvrdiť ako správne a v
súlade s platnými právnymi predpismi o sociálnom poistení. Subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho
zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie
je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť

žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych
zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Medzi závermi posudkov posudkových
lekárov sociálneho poistenia a odborných lekárov neboli zistené rozpory. Skutkové okolnosti týkajúce sa
rozsahu zdravotného poškodenia boli dodatočne ozrejmené posudkovými lekármi sociálneho poistenia,
sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami, nálezmi, t. j. zdravotnou

dokumentáciou doloženou do konania, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch
sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

10.Proti rozhodnutiužalovanejzodňa01.04.2022podalžalobcasprávnužalobu,ktorábolatunajšiemu
súdu doručená dňa 02. 05. 2022, v ktorej sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovanej č. XXX
XXX XXXX X zo dňa 01. 04 2022. Žalobca namietal zaujatosť posudkového lekára s tým, že neboli
vyhodnotené jeho diagnózy na duševný stav, ktorý si lieči v nemocnici vo Veľkom Záluží. Z podanej
žaloby teda vyplýva jeho nesúhlas s posúdením jeho zdravotného stavu, pretože neboli zohľadnené

všetky jeho diagnózy.

IV. Vyjadrenie žalovanej k podanej žalobe

11. K podanej žalobe sa vyjadrila žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 26. 07. 2022, ktorá

uviedla, že v odvolacom konaní, po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu bolo opätovne
preukázané, že rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu žalobcu - porucha psychiky a správania
zapríčinené užívaním alkoholu (F10), zaradenému do kapitoly V - duševné poruchy a poruchy správania,
položky 7 - duševné poruchy a poruchy správania zapríčinené užívaním alkoholu (alkoholizmus),
písmena a) - stredne ťažká forma, podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších

predpisov, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %, čo je horná hranica
percentuálneho rozpätia pre danú položku od 20 % do 35 %. Iné zdravotné postihnutie (zmiešaná
porucha osobnosti) neodôvodňuje zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú podľa § 71
ods. 8 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. Miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť žalobcu bola stanovená na 30 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Invalidita

nevznikla.

12. Záväzným podkladom pre rozhodnutie bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára
sociálnehopoisteniaústrediažalovanejzodňa 22.03.2022,podľaktoréhonieježalobcainvalidnýpodľa
§ 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá mieru poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný
stav, najmä určenie percentuálnej miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, neboli
posudkovým lekárom sociálneho poistenia pred vydaním rozhodnutia v predmetnej veci správne a
objektívne posúdené, nie je relevantné. Je vyvolané jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod
na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní posudkovým lekárom

sociálneho poistenia. Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom
zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Posudková medicína sa vo všeobecnosti zaoberá
chorobnými zmenami dokumentovanými klinickou medicínou, pričom však zhodnocuje najmä z nichvyplývajúci funkčný postih, a to z hľadiska dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu a zostávajúcu
schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť sa určuje podľa prevažujúcich symptómov z orgánového alebo psychického postihnutia.

13. S poukazom na vyššie uvedené žalovaná konštatovala, že námietky žalobcu, týkajúce sa
nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, t. j. nedostatočného posúdenia jeho zdravotného stavu,
nie sú dôvodné, pretože nie je doloženou zdravotnou dokumentáciou, ktorú mali posudkoví lekári
organizačných zložiek žalovanej k dispozícii, preukázané a medicínsky zdôvodnené stanovenie vyššej

miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a uznanie invalidity žalobcu.

14. Ďalej uviedla, že posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia žalovanej dospel k záveru, že z
lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by rozhodujúce zdravotné
postihnutie žalobcu zodpovedalo vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. K
zdravotnej dokumentácii, označenej a priloženej žalobcom k správnej žalobe, žalovaná uviedla, že

povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na invalidný dôchodok treba doložiť v rámci
dokazovania pred vydaním rozhodnutia, kedy je žalobca povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich
tvrdení.

15. Záverom konštatovala, že posudkový záver posudkových lekárov sociálneho poistenia vychádzal

zo skutočností, ktoré boli preukázané počas konania o priznanie invalidného dôchodku a odvolacieho
konania. Skutkový stav žalobcu bol objektívne zistený, neboli zistené diskrepancie medzi závermi
odborných vyšetrení a posúdením posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Nebol preto daný dôvod
na ďalšie dokazovanie. Žalovaná mala za to, že v intenciách rozsudku Krajského súdu v Trenčíne
č. 29Sa/10/2021 z 08. 11. 2021 bolo dokazovanie doplnené dostatočným vyčerpávajúcim spôsobom.

Žalobca nepreukázal v novom konaní žiadne relevantné dôvody, ktoré by spochybňovali prijatý záver
posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej. Žalovaná mala za to,
že posudok o invalidite žalobcu, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie, je presvedčivý a úplný, a
zodpovedá kritériám upraveným v zákone č. 461/2003 Z. z. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu
zdravotného poškodenia žalobcu boli dodatočne ozrejmené zdravotnou dokumentáciou nachádzajúcou

sa v posudkovom spise do vydania rozhodnutia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené
odbornými vyšetreniami a nálezmi. Ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu,
resp. ak k správnej žalobe doložené lekárske správy potvrdzujú jeho zhoršenie, má žalobca možnosť
opätovne kedykoľvek požiadať o prehodnotenie zdravotného stavu a posúdenie podmienok nároku na
invalidný dôchodok.

16. Z uvedených dôvodov treba považovať napadnuté rozhodnutie správneho orgánu za vecne správne
a vydané v súlade so spoľahlivo zisteným skutkovým stavom a v súlade s právnymi predpismi o
sociálnom poistení a s poukazom na § 135 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v súlade so zisteným
skutkovým stavom aktuálnym v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Žalovaná mala za to, že

zdravotný stav žalobcu bol posúdený správne, v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom
poistení a predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne. Navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

17. Následne správny súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 05. 04. 2023, na ktorom
žalobca uviedol, že bol liečený vo Veľkom Záluží a ďalej nechcel nič ďalšie uviesť. Zástupkyňa žalovanej
sa pridržala doterajších písomných vyjadrení.

VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

18. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný v čase začatia predmetného konania (ust.
§ 10, 13 ods. 3 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len SSP), vychádzajúc zo
zisteného skutkového stavu, preskúmal rozhodnutie žalovanej zo dňa 01. 04. 2022, ako i konanie, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

19. Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej

správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

Podľa § 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je
žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a
§ 182 ods. 1.

Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

20. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,
poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa § 71 ods. 2 vyššie citovaného zákona, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav,
ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej
vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

Podľa § 71 ods. 3 vyššie citovaného zákona, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa

posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s
dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.

Podľa § 71 ods. 4 vyššie citovaného zákona, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a

b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Podľa § 71 ods. 5 vyššie citovaného zákona, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

je uvedená v prílohe č. 4.

Podľa § 71 ods. 6 vyššie citovaného zákona, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí

Podľa § 71 ods. 7 vyššie citovaného zákona, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

Podľa § 71 ods. 8 vyššie citovaného zákona, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnostirekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

Podľa § 153 ods. 5 vyššie citovaného zákona, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku
posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo
poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o
to poistenec alebo poškodený požiada.

Podľa § 227 ods. 3 vyššie citovaného zákona, poistenec je povinný príslušnej organizačnej zložke
Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na
dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Príjemca dávky je povinný do ôsmich
dní oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich
na trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Ak bol poistenec

alebo príjemca dávky písomne vyzvaný príslušnou organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne, aby
preukázal tieto skutočnosti, je povinný výzve vyhovieť v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy,
ak organizačná zložka Sociálnej poisťovne neurčila inú lehotu.

21. V prejednávanej veci predmet súdneho prieskumu tvorí rozhodnutie žalovanej, ktorým zamietla v

celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie o zamietnutí
žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok.

22. Správny súd po oboznámení sa s odôvodnením rozhodnutia žalovanej, ako aj konania, ktoré mu
predchádzalo, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podanú žalobu posudzoval správny súd

v zmysle § 202 ods. 2 SSP neformálne, keď z nej bolo zrejmé, aj v súvislosti s prílohami žaloby,
preskúmania ktorého rozhodnutia sa žalobca domáha, ako aj dôvody podania žaloby, keď žalobca
namietal zaujatosť posudkového lekára s tým, že neboli vyhodnotené jeho diagnózy na duševný stav,
ktorý si lieči v nemocnici vo Veľkom Záluží. Z podanej žaloby teda vyplýval jeho nesúhlas s posúdením
jeho zdravotného stavu.

23. Správny súd poukazuje na to, že posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov
na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, vyžaduje lekárske znalosti, pričom takéto posúdenie je v
sociálnych veciach zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. V zmysle uvedeného
správny súd poukazuje na posúdenie zdravotného stavu žalobcu, kde bola miera poklesu schopnosti

žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť opakovane odbornými lekárskymi posudkami určená na 30 %
v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, keď rozhodujúcim zdravotným postihnutím boli duševné
poruchy a poruchy správania žalobcu spôsobené užívaním psychoaktívnych látok - stredne ťažká
forma. Invalidita tu teda nevznikla, kde podkladom pre rozhodnutia Sociálnej poisťovne sú posudky
posudkových lekárov sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, posledný zo dňa 22. 03. 2022, podľa

ktorého žalobca nebol invalidný a nemal mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac
ako 40 %.

24. Je potrebné konštatovať, že medzi závermi jednotlivých odborných lekárskych posudkov neboli
zistené rozpory. Správny súd uvádza, že len subjektívne pochybnosti žalobcu v tomto smere nie sú

dôvodom na spochybnenie zistení a záverov prijatých v konaní posudkovými lekármi. V danom prípade
teda nebolo doloženou zdravotnou dokumentáciou, ktorú mali posudkoví lekári k dispozícii, preukázané
a medicínsky zdôvodnené stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a
uznanie invalidity žalobcu.

25. Žalobca nepreukázal v novom konaní žiadne relevantné dôvody, ktoré by spochybňovali prijatý záver
posudkových lekárov ohľadom zistenej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nebola
tak žiadnym spôsobom preukázaná nesprávnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následného
posúdenia nároku na invalidný dôchodok. Z jeho strany bol spolu so žalobou predložený len odborný
lekársky posudok zo dňa 22. 03. 2022, ktorý bol aj podkladom pre vydané napadnuté rozhodnutie

žalovanej, ktorý opätovne len konštatoval už aj pre tým zistenú mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť na 30 %. Tento posudok nebol zo strany žalobcu ani žiadnym relevantným spôsobom
spochybnený. Povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na invalidný dôchodok trebadoložiť v rámci dokazovania pred vydaním rozhodnutia, kedy je žalobca povinný navrhnúť dôkazy na
podporu svojich tvrdení.

26. Na základe vyššie uvedených skutočností bol súd toho názoru, že sú závery napadnutého
rozhodnutia správne, keďže vychádzajú zo záverov opakovane posudzovaného zdravotného stavu
žalobcusostanovenímmierypoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťna30%.Jetiežpotrebné
uviesť, že ak medzičasom došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu, má žalobca možnosť opätovne
požiadať o prehodnotenie zdravotného stavu a posúdenie splnenia podmienok nároku na invalidný

dôchodok.

27. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd nezistil dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia
žalovanej podľa ust. § 191 SSP, ale dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom
zamietol podľa ust. § 190 SSP.

28. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech (súd
žalobu zamietol), nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo
súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanej v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.
Žalovaný správny orgán v zásade nemá právo na náhradu trov konania a táto mu môže byť priznaná
len vo výnimočných prípadoch, pričom takúto situáciu súd v predmetnej veci nevzhliadol.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je jeden mesiac od doručenia rozhodnutia
krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť

len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)

a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.