Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 29, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 31S/97/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5020200285
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Brniaková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5020200285.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Brniakovej a členiek senátu Mgr. Silvie Tisovej a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobcu:
KONTAKT - SK, s.r.o., so sídlom Staškov 1033, 023 53 Staškov, IČO: 36 413 569, právne zastúpeného:
Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 690489/2019 zo dňa 01.06.2020,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky Číslo:

690489/2019 vydané dňa 1.6.2020 a rozhodnutie Colného úradu Žilina číslo: 578088/2019 vydané dňa
18.10.2019 a vec v r a c i a Colnému úradu Žilina na ďalšie konanie.

Žalobca m á voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím číslo 578088/2019 zo dňa 18.10.2019 (ďalej ako rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa alebo colného úradu) colný úrad Žilina (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo colný
úrad) rozhodol o dodatočnom vymeraní colného dlhu a dorubenia rozdielu dane z pridanej hodnoty vo
výške 20 319,87 eur, a to po zápise do účtovnej evidencie dňa 17.10.2019 pod evidenčným číslom

0600030900114 podľa článku 104 ods. 1 v spojení s článkom 105 ods. 4 Colného kódexu Únie, v súlade
s ustanovenými postupmi podľa článku 102 ods. 1 a ods. 3 O. kódexu Únie v spojení s § 53 Colného
zákona a § 12 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, pričom povinným dlžníkom určeným
podľa § 77 ods. 3 Colného kódexu Únie a § 59 ods. 8 Zákona o DPH, teda právnickej osobe Rail Cargo
Operator - CSKD s.r.o., so sídlom Žerotínová 1132/34, Žižkov, 130 00 Praha 3, IČO: CZ 45 273 081
(ďalej len RCO - CSKD s.r.o. alebo deklarant) a právnickej osobe KONTAKT - SK, s.r.o. 1033, 023 53
Staškov, IČO: 36 413 569 (ďalej len KONTAKT - SK, s.r.o. alebo príjemca tovaru) uložil sumu colného

dlhu vo výške 20 319,87 eur pozostávajúcu z antidampingového cla A30 vo výške 16 933,22 eur a
dane z pridanej hodnoty B00 vo výške 3 386,65 eur zaplatiť podľa článku 108 ods. 1 Colného kódexu
Únie v spojení s § 21 ods. 2 Zákona o DPH do 10 dní od oznámenia colného dlhu dlžníkovi. Podľa
výroku rozhodnutia colného úradu Colný úrad Žilina určil sumu dovozného cla, ktorá sa má zaplatiť v
zmysle článku 101 ods. 1 v spojení s článkom 85 ods. 1 Colného kódexu Únie a vyrubil rozdiel dane
z pridanej hodnoty v súlade s § 12 a § 21 ods. 1 písm. a), ods. 2 Zákona o DPH na základe zistení
kontroly po prepustení, vykonanej colným úradom podľa článku 48 Colného kódexu únie v spojení s

článkom 46 a článkom 15 Colného kódexu Únie a § 12 Colného zákona. V zmysle článku 5 ods. 15
Colného kódexu Únie je deklarant osoba, ktorá podáva colné vyhlásenie vo vlastnom mene alebo osoba,
v ktorej mene sa takéto vyhlásenie podáva. Príjemca tovaru si v colnom konaní určil colného zástupcu
na nepriame zastupovanie v zmysle článku 18 ods. 1 Colného kódexu Únie na základe komisionárskejzmluvy spísanej v Staškove dňa 21.10.2016. Z právnych úkonov tohto zastúpenia vznikajú práva a
povinnosti nepriamemu zástupcovi aj osobe, v ktorej prospech sa vyhlásenia urobili. Na základe vyššie
uvedeného právnická osoba RCO - CSKD s.r.o. svojím konaním naplnila materiálne znaky dlžníka

určeného podľa článku 77 ods. 3 Colného kódexu Únie, podľa ktorého dlžníkom je deklarant. V prípade
nepriameho zastúpenia je dlžníkom tiež osoba, na ktorej účet sa colné vyhlásenie predkladá, teda
právnická osoba - KONTAKT - SK, s.r.o. Kontrolou po prepustení vykonanou podľa § 12 Colného zákona
v spojení s článkom 48 Colného kódexu Únie bolo preukázané nesprávne deklarovanie dovážaného
tovaru v odseku 33 JCD „kód tovaru“ v nasledujúcom písomnom colnom vyhlásení - rozhodnutí v colnom

konaní JCD f. číslo 0606910709316. Kontrolné zistenia súvisiace s kontrolou predmetného písomného
colného vyhlásenia sú uvedené v odôvodnení rozhodnutia colného úradu. Colný úrad Žilina zatriedil
predmetný dovezený tovar - pozinkované oceľové lano v zmysle všeobecných pravidiel pre interpretáciu
kombinovanej nomenklatúry č. 1 a č. 6, vysvetliviek k HS k číslu 7312 znením kódov 7312, 7312 10 podľa
rozmeru prierezu 7312 10 81, 7312 10 83, 7312 10 85 a podľa materiálu (oceľ) a krajiny zaslania (CN)
7312 10 81 19, 7312 10 83 19 a 7312 10 85 19 do podpoložky nomenklatúry TARIC 7312 10 81 19, 7312

10 83 19 a 7312 10 85 19. Colná hodnota tovaru bola určená podľa čl. 70 ods. 1 Colného kódexu Únie,
t.j. cena skutočne zaplatená, alebo ktorá sa má zaplatiť za tovar predaný na vývoz na colné územie Únie
podľa potreby upravená. Cena, ktorá bola alebo ktorá má byť za tovar skutočne zaplatená a definovaná v
článku 70 ods. 2 Colného kódexu Únie ako celková platba, ktorá bola alebo má byť zaplatená kupujúcim
predávajúcemu alebo kupujúcim tretej strane v prospech predávajúceho za dovezený tovar a zahŕňa

všetky platby, ktoré sa zaplatili alebo majú zaplatiť ako podmienka predaja dovezeného tovaru. Tým,
že deklarant spôsobil, že tovar, ktorý podlieha dovozným platbám, bol prepustený do colného režimu
voľný obeh na základe nesprávnych údajov, v dôsledku čoho bola do účtovnej evidencie zapísaná suma
nižšia ako je suma colného dlhu, ktorý sa má zaplatiť, vznikol colný dlh podľa článku 77 ods. 1 písm. a)
Colného kódexu Únie prepustením tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu do voľného obehu, a to podľa

článku 77 ods. 2 Colného kódexu Únie v okamihu prijatia colného vyhlásenia dňa 01.03.2017. Miesto
vzniku colného dlhu bolo podľa § 87 ods. 1 Colného kódexu Únie určené v mieste, kde bolo podané
colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do colného režimu voľný obeh: PCÚ Žilina - NS 6069. Podľa §
85 ods. 1 Colného kódexu Únie, ak tento kódex neustanovuje inak, suma dovozného alebo vývozného
cla uplatňovaná na tovary sa vymeriava na základe pravidiel pre vymeranie platných pre dodaný tovar v

čase, keď colný dlh vznikol s ohľadom na tento tovar. Clo a platby dlžné na základe právnych predpisov
sú vymerané podľa článku 56 až 68 Colného kódexu Únie v súlade s colným sadzobníkom vydaným
vykonávacím nariadením komisie (EÚ) 2016/1821 zo 06.10.2016, ktorým sa mení príloha I k nariadeniu
Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku, ktorým sa
vydáva colný sadzobník na rok 2017. Sadzba cla bola určená na základe pravidiel antidumpingových

opatrení uvedených vo Vykonávacom nariadení Rady (EÚ) č. 102/2012 z 27.01.2012, ktorým sa ukladá
konečné antidumpingové clo na dovoz oceľových lán a káblov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike
a na Ukrajine, ktoré bolo rozšírené na dovoz oceľových lán a káblov zasielaných z Maroka, Moldavska
a Kórejskej republiky, ktoré majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v týchto krajinách po preskúmaní
pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1225/2009 a ktorým sa ukončuje

konanie týkajúce sa preskúmavania pred uplynutím platnosti týkajúce sa dovozu oceľových lán a káblov
s pôvodom v Južnej Afrike podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1225/2009. Sadzba konečného
antidumpingového cla uplatnená na čistú franko cenu na hranici Únie pred zaplatením cla je v prípade
predmetných oceľových lán a káblov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike 60,4%. Daňová povinnosť
pri dovoze tovaru vznikla podľa § 12 a § 21 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, pričom daňová povinnosť

podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vznikla dňom prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do
príslušného colného režimu. Základe dane z pridanej hodnoty pri dovoze tovaru bol určený v súlade s §
24 ods. 1 a 2 Zákona o DPH účinného v čase prijatia predmetného colného vyhlásenia. Pri dovoze tovaru
je podľa § 69 ods. 8 Zákona o DPH povinná platiť daň osoba, ktorá je dlžníkom podľa colných predpisov.
Podľa odôvodnenia rozhodnutia colného úradu začal colný úrad dňa 02.04.2019 kontrolu po prepustení

podľa § 12 Colného zákona v spojení s článkom 48 Colného kódexu Únie zameranú na preverenie
správnosti údajov uvedených v colných vyhláseniach, na základe ktorých bol v roku 2017 a v roku 2018
právnickej osobe KONTAKT - SK, s.r.o. prepustený tovar do navrhovaného režimu voľný obeh. Colný
úrad pri rozhodovaní vychádzal z podkladových materiálov z kontroly po prepustení:
- z údajov uvedených v predmetnom colnom vyhlásení a z popisu tovaru uvedeného na pripojených

dokladoch,
- z účtovných dokladov súvisiacich s predmetným dovozom (tovarová faktúra, dodací list, objednávky
na dovážaný tovar),
- z podaného vysvetlenia uvedeného v Zápisnici o podaní vysvetlenia,- z písomných vyjadrení príjemcu tovaru,
- z písomných vyjadrení deklaranta,
- z predloženej fotodokumentácie dovážaného tovaru,

- z fyzickej obhliadky výrobných a skladových priestorov KONTAKT - SK, s.r.o..
Colný úrad poukázal na článok 48, 46 ods. 1 Colného kódexu Únie. Uviedol, že z výsledkov kontroly po
prepustení vyplýva, že v nasledujúcom rozhodnutí v colnom konaní JCD f. číslo 0606910709316 boli v
deklarovaných údajoch o dovoze tovaru zistené skutočnosti nasvedčujúce tomu, že predpisy upravujúce
prepustenie tovaru do príslušného režimu boli uplatnené na základe nesprávnych údajov, ktoré majú

vplyv na výšku colného dlhu.
Rozhodnutím v colnom konaní JCD evidenčné číslo 0606910709316 zo dňa 01.03.2017 bol príjemcovi
tovaru do režimu voľný obeh prepustený tovar Hot Dipped galvaznized steel wire rope (oceľové lano
pozinkované za tepla), v priemeroch uvedených v odôvodnení rozhodnutia colného úradu, v počte kusov
52 navíjacích bubnov a s ďalšími špecifikáciami tak, ako sú uvedené v odôvodnení rozhodnutia colného
úradu.Deklarantdovážanýtovarnesprávneopisujevodseku31JCD(opistovaru)akoostatnépredmety

zo železa alebo ocele, kotviace ľanové prvky 79 REELS a súčasne v odseku 33 JCD (kód tovaru)
nesprávne deklaruje nomenklatúrne zatriedenie tovaru do kódu nomenklatúry TARIC 7326909890.
Spoločnosť RCO - CSKD s.r.o. týmto opisom tovaru v odseku 31 JCD deklaruje, že ide už o hotové
výrobky, kotviace lanové prvky aj napriek tomu, že ide o pozinkované laná navinuté na 79 navíjacích
bubnoch, z ktorých sa takéto prvky (lanové závesy) budú len vyrábať.

Ďalej colný úrad poukázal na opis tovaru uvedený v tovarovej faktúre zo dňa 13.01.2017 od dodávateľa
NANTONG SHENWEI STEEL WIRE ROPE CO., LTD. a v priloženom dodacom liste PACKING LIST.
Opis tovaru podľa týchto dokladov je zrejmý a jasne zrozumiteľný a vyplýva z neho, že dovážaným
tovarom bolo pozinkované oceľové lano rôzneho rozmeru prierezu a štruktúry, v nadväznosti na čo je
zrejmé, že v rozhodnutí o colnom konaní JCD evidenčné číslo 060691070913 bol v odseku 31 JCD v

opise tovaru nesprávne opísaný dovážaný tovar ako hotový výrobok - kotviace lanové prvky a v odseku
33 JCD (kód tovaru) bol nesprávne deklarovaný kód tovaru nomenklatúry TARIC 7326909890.
Príjemca tovaru vo svojich vyjadreniach uviedol a potvrdil tú skutočnosť, že skutočne dovážaným
tovarom bolo pozinkované lano oceľové a kontrolnej skupine predložil fotodokumentáciu dovážaného
tovaru s uvedením informácie, že na konci lana bola vždy vyhotovená slučka, až do obdobia dovozu

tovaru prepusteného rozhodnutím v colnom konaní JCD evidenčné číslo 0606910823449, kde je koniec
lana rovný. Colným úradom Žilina bola vykonaná fyzická kontrola predmetného tovaru v skladových
priestoroch spoločnosti KONTAKT - SK, s.r.o., z čoho bola vyhotovená fotodokumentácia.
Následne colný úrad v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza postup pri posudzovaní správneho
zatriedenia predmetného tovaru, kde vychádzal z opisu tovaru uvedeného na objednávkach príjemcu

tovaru, z opisu tovaru na tovarovej faktúre a z opisu tovaru na dodacom liste, z technických parametrov
dovážaného tovaru, z vyjadrenia konateľa žalobcu, ktoré sú uvedené v zápisnici o podaní vysvetlenia,
ako aj z vyjadrení príjemcu tovaru a deklaranta, z fotodokumentácií predložených príjemcom tovaru
a z fyzickej obhliadky skladových priestorov a hotových výrobkov, ktoré príjemca tovaru vyrába z
dovážaného tovaru - pozinkovaného oceľového lana, ku ktorým boli predložené certifikáty z Technického

a skúšobného ústavu stavebného Praha, s.p. a zo všeobecných pravidiel pre interpretáciu kombinovanej
nomenklatúry, ktoré vychádzajú z Harmonizovaného systému opisu a číselného označenia tovaru,
zo znenia príslušných položiek, podpoložiek, poznámok k triedam a kapitolám colného sadzobníka
ku dňu dovozu predmetného tovaru, t.j. v roku 2017 a zatriedil tovar - pozinkované oceľové lano
podľa jednotlivých rozmerov prierezu pozinkovaných oceľových lán tak, ako vyplýva z odôvodnenia

na strane 5 až 8. Následne odôvodnenie rozhodnutia colného úradu uvádza reakcie colného úradu
na vyjadrenie spoločnosti RCO - CSKD s.r.o. zo dňa 20.06.2019, zo dňa 16.08.2019, na vyjadrenie
žalobcu ako príjemcu tovaru zo dňa 17.07.2019. V rámci vyjadrenia k tomuto vyjadreniu príjemcu tovaru
- žalobcu zo dňa 17.07.2019 colný úrad na strane 12 odôvodnenia svojho rozhodnutia poznamenal,
že konateľ žalobcu žiadnym spôsobom nenamietal, že by v tomto prípade bol dovezený iný tovar

ako pozinkované lano z ocele. Zápisnica o podaní vysvetlenia bola spísaná v priestoroch spoločnosti
KONTAKT - SK, s.r.o. a pred jej spísaním prebiehala vyše hodinová diskusia s konateľom spoločnosti
a s ekonomickým riaditeľom spoločnosti KONTAKT - SK, s.r.o. p. G., vrátane vysvetľovania pravidiel
zatrieďovania tovaru - oceľové lano povrchovo potiahnutého zinkom. Colný úrad Žilina v tejto časti
opätovne uviedol, že v priebehu diskusie konateľ žalobcu žiadnym spôsobom nenamietal tú skutočnosť,

že vo všetkých prípadoch sa jedná o ten istý tovar - pozinkované oceľové lano, a ani po prečítaní
otázok zistené skutočnosti žiadnym spôsobom nespochybnil. Colný úrad zásadne odmietol, že by šlo
o vynútené odpovede alebo kapciózne otázky, nakoľko pred spísaním samotnej zápisnice prebiehal
rozhovor o dôvodoch zatrieďovania dovážaného tovaru (oceľové lano pozinkované) do správnej položkykombinovanej nomenklatúry TARIC namiesto ním deklarovanej. Konateľ spoločnosti sa stotožnil s
názorom colného úradu, že 8-miestne číselné označenie dovážaného tovaru je správne, ale nesúhlasil
s vysvetlením o nesprávnom zatriedení dovážaného tovaru pod 10-miestnym číselným označením a

z toho dôvodu bola v zápisnici o podaní vysvetlenia formulovaná otázka č. 3 o správnej 8-miestnej
položke 73121081, ku ktorej konateľ spoločnosti nemal žiadne námietky. Pri spisovaní zápisnice o
podaní vysvetlenia colný úrad uviedol, že v priestoroch spoločnosti KONTAKT - SK, s.r.o. bolo toto
spisovanie začaté o 09.00 hod. a ukončené o 11.00 hod. Na začiatku prebiehala diskusia a vysvetlenie
zatrieďovania tovaru. Počas diskusie konateľovi spoločnosti bola zrejmá skutočnosť, že zatrieďoval ten

istý tovar do dvoch položiek nomenklatúry TARIC a nijakým spôsobom nespochybňoval nesprávnosť
zatrieďovania do položky nomenklatúry TARIC 7326 90 98 90, nakoľko túto skutočnosť zistil vnútorným
auditom. Diskusia o správnom zatrieďovaní sa viedla v rozdielnom názore o zatriedení tovaru do položky
nomenklatúry TARIC 7312 10 81 19, 7312 10 83 19 a do položky nomenklatúry TARIC 7312 10 81
90, 7312 10 83 90, ktorú príjemca tovaru deklaroval. Aj napriek tejto diskusii sa konateľ spoločnosti
nestotožnil s názorom Colného úradu Žilina s kódom nomenklatúry TARIC, s jeho 10-miestnym číselným

označením, súhlasil však, že prvé 8-miestne číselné označenie tovaru je správne. V tomto smere bola
otázka aj položená konateľovi spoločnosti a bez nátlaku na jeho vôľu odpoveďou konateľa spoločnosti
potvrdená. Ďalej odôvodnenie rozhodnutia colného úradu zachytáva reakciu colného úradu k tretiemu
vyjadreniu žalobcu zo dňa 23.09.2019.
V závere odôvodnenia rozhodnutia colný úrad vymedzuje nové údaje a určenie rozdielu colného dlhu

v colnom konaní JCD 0606910709316 k položkám č. 1 až 3 a colný dlh celkom JCD evidenčné
číslo 0606910709316 určuje sumou 20 319,87 eur. Po citácii aplikovanej právnej úpravy colný úrad
konštatoval, že ako správny orgán príslušný na konanie v súlade so zásadou voľného hodnotenia
dôkazov zhodnotil všetky dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej
súvislosti, pričom pri vydaní rozhodnutia vychádzal z podkladových materiálov získaných v rámci výkonu

kontroly po prepustení a dospel k posúdeniu veci tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

2. Na základe včas podaného odvolania žalobcu ako i subjektu Rail Cargo Operator -CSKD s.r.o.,
so sídlom Praha 3 rozhodovalo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej ako odvolací
správny orgán alebo žalovaný), ktoré rozhodnutím Číslo: 690489/2019 zo dňa 01.06.2020 potvrdilo

rozhodnutiecolnéhoúradu.Žalovanývodôvodnenísvojhorozhodnutiaskonštatoval,žerozhodnutímzn.
578088/2019 zo dňa 18.10.2019 colný úrad oznámil právnickej osobe Rail Cargo Operator - CSKD s.r.o.
a právnickej osobe KONTAKT - SK, s.r.o. dovoznú platbu v celkovej výške 20 319,87 eur tvorenú sumou
antidumpingového cla vo výške 16 933,22 eur a sumou dane z pridanej hodnoty vo výške 3 386,65 eur.
Predmetný colný dlh vznikol podľa článku 77 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady

(EÚ) č. 952/2013 z 09.10.2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie v znení neskorších zmien a
doplnkov (ďalej len Colný kódex Únie) prepustením tovaru, ktorý nie je tovarom Únie a ktorý podlieha
dovoznému clu do colného režimu voľný obeh v spojení s § 21 ods. 1 písm. a), ods. 2 zákona č. 222/2004
Z.z. o dani z pridanej hodnoty.
Žalovaný podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie

v celom rozsahu, to znamená, že nebol viazaný len návrhmi účastníkov konania, ktoré boli uvedené
v odvolaní. Všetky dôkazné prostriedky boli podľa jeho záveru starostlivo vyhodnotené a dôkazy boli
posudzované v súlade s ust. § 3, § 34 Správneho poriadku. Skonštatoval, že kontrola dokladov a tovaru
v colnom konaní, ale aj kontrola po ukončení colného konania a po prepustení tovaru, ostáva zákonnou
možnosťou, nie povinnosťou colných orgánov, ktoré majú navyše zákonnú možnosť určiť si rozsah a

intenzitu takejto kontroly s prihliadnutím na potreby výkonu colného dohľadu. V tejto časti poukázal
žalovaný na článok 101 ods. 2 Colného kódexu Únie, článok 48 Colného kódexu Únie a uviedol, že z
tejto právnej úpravy, ktorá je pre colné orgány a teda aj pre deklaranta Rail Cargo Operator - CSKD
s.r.o. záväzná, je zrejmé, že oprávnenie colných orgánov prijať údaje deklarované v colnom konaní
deklarantom alebo jeho zástupcom bez toho, aby bolo dotknuté právo colných orgánov kedykoľvek

v colnom konaní, ale aj po prepustení tovaru po ukončení colného konania tieto údaje z hľadiska
ich správnosti, úplnosti a pravdivosti preverovať a podľa príslušných zistení následne konať vo veci
dodatočného vymerania dovozných platieb. Uvedená právna úprava zároveň umožňuje výkon kontroly
po prepustení tovaru aj v prípade, ak nie je možná fyzická obhliadka dovezeného tovaru, či odobratie
vzorky.

Žalovanýpodrobnepreskúmalposúdenienomenklatúrnehozatriedeniadeklarovanéhotovarusprávnym
orgánom prvého stupňa a skonštatoval, že tento vychádzal z kompletného spisového materiálu,
technickej špecifikácie dovezeného tovaru, z fotodokumentácie predloženej účastníkom konania a tiež
zo všeobecných pravidiel na interpretáciu kombinovanej nomenklatúry (len VIP), ktoré vychádzajú zHS popisu a číselného označovania tovaru, zo znenia príslušných položiek, podpoložiek a poznámok
k triedam a kapitolám Spoločného colného sadzobníka, ako aj z textov Vysvetliviek HS a KN v znení
platnom ku dňu dovozu predmetného tovaru a tiež vychádzal z príslušných právnych predpisov, vrátane

vykonávacích nariadení a rozsudkov, ktoré by mohli mať vplyv na zaujatie stanoviska v predmetnej veci.
Uviedol, že v zmysle VIP1 majú názvy tried, kapitol a podkapitol len orientačný charakter. Nomenklatúra
uvádza systematickou formou tovar, ktorý je predmetom medzinárodného obchodu, tento tovar je
zoskupený do tried, kapitol a podkapitol s názvami, ktoré najvýstižnejšie charakterizujú kategórie alebo
druhy tovaru v nich zatriedené. Vo väčšine prípadov je však rôznorodosť a množstvo patriaceho

tovaru do triedy alebo kapitoly tak početná, že nie je možné v názve uviesť všetok, ani ho v názve
špecifickejšie označiť. Z toho dôvodu nemajú tieto názvy žiaden právny význam, pri zatrieďovaní majú
iba orientačný charakter. Druhá časť tohto pravidla stanovuje, že zatriedenie je určené znením položiek
a príslušných poznámok k triedam a kapitolám. Podľa tohto ustanovenia sa zatrieďujú nové druhy
tovaru v rámci nomenklatúry bez toho, aby bolo potrebné brať do úvahy ďalšie interpretačné pravidlá.
Termín „ak tieto položky alebo poznámky nevyžadujú inak“ jasne stanovuje, že znenie položiek a

zodpovedajúcich poznámok k triedam alebo kapitolám je kľúčové, t.j., že pri zatrieďovaní sa berú do
úvahy ako prvé. Na základe predloženej dokumentácie, opisu tovaru, fotodokumentácie a technickej
špecifikácie predloženej právnickou osobou KONTAKT - SK, s.r.o., zistení colného úradu pri vykonaní
kontroly po prepustení, vrátane všetkých podporných podkladov a berúc do úvahy i príslušné znenie
vysvetliviek HS a KN a tiež v súlade so znením VIP a ďalších uvedených skutočností a faktorov, žalovaný

zastáva názor, že predmetný tovar, ktorý je bližšie opísaný v rozhodnutí colného úradu zn. 578088/2019
zo dňa 18.10.2019, má byť v zmysle Spoločného colného sadzobníka platného v čase dovozu správne
zatriedený uplatnením VIP1 a 6 do PpHS 7312 10.
Zatriedenie do PpKN a TARIC kódov žalovaný odôvodňuje vzatím do úvahy opisu tovaru, technickej
dokumentácie, fotodokumentácie, účelu použitia, objektívne charakteristických vlastností predmetného

tovaru, vrátane podkladov z účtovníctva (tovarová faktúra a dodací list), zisteniami colného úradu pri
vykonaní kontroly pri prepustení a tiež vyjadrením právnickej osoby - deklaranta a právnickej osoby -
príjemcu tovaru, na základe čoho bolo colným úradom preukázané, že ide o pozinkované oceľové lano,
resp. oceľové lano pozinkované za tepla. Aby tovar bol ďalej zatriedený do príslušného TARIC kódu,
musí byť jednoznačne zatriedený do konkrétnej PpKN, t.j. taký tovar už musel splniť určité konkrétne

podmienky a parametre, ak bol zatriedený do príslušnej PpKN, pričom následným zatriedením tovaru
do konkrétneho TARIC kódu musí ten istý tovar, okrem už splnených podmienok nomenklatúrneho
zatriedenia do Spoločného colného sadzobníka, jednoznačne spĺňať ďalšie doplňujúce podmienky a
parametre stanovené ďalším členením TARIC.
Žalovaný v záujme riadneho zistenia skutkového stavu tiež doplnil dokazovanie a vykonal preverenie

údajov uvedených v elektronickej databáze ZIN, ktorá slúži členským štátom EÚ, okrem iného i na
kontrolu,preverovanieauplatneniejednotnéhointerpretovaniapríslušnýchcolnýchpredpisovapravidiel
vo veci nomenklatúrneho zatriedenia konkrétneho druhu tovaru. Zo zistenia vyplývajúceho z takto
doplneného dokazovania vyplýva, že iné colné orgány členských štátov EÚ vo veci nomenklatúrneho
zatriedenia podrobného druhu tovaru postupovali a postupujú zhodne, pričom dospeli k totožnému

nomenklatúrnemu zatriedeniu ako colné orgány SR.
Odvolací orgán v tejto súvislosti tiež skonštatoval, že v systéme EBTI nebola príslušným orgánom
vydávajúcim ZIN pre účastníka konania - právnickú osobu KONTAKT - SK, s.r.o. vydaná žiadna záväzná
informácia o nomenklatúrnom zatriedení tovaru. Z uvedeného teda vyplýva, že táto právnická osoba
nevyužila svoje právo a nepožiadala colné orgány o vydanie bezplatnej ZIN na predmetný druh tovaru.

Po vyhodnotení i ďalších odvolacích námietok Rail Cargo Operator - CSKD s.r.o. žalovaný skonštatoval,
že neexistuje zákonný, ani skutkový dôvod na zrušenie prvostupňového rozhodnutia a na vrátenie veci
colnému úradu na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu, v prvom bode tento rieši otázku sugestívnych a kapcióznych otázok s
poukazom na to, že takéto otázky pri zisťovaní skutkového stavu veci boli colným úradom položené.

Podľa žalobcu dokazovanie v predmetnej veci bolo z uvedeného dôvodu v rozpore so zásadou
zákonnostiadôkazzískanýformounátlakunavôľuprostredníctvomkapcióznejalebosugestívnejotázky
je absolútne neúčinný, pričom takýto dôkaz nemožno v konaní ďalej využiť, ani sa naň odvolávať v
napadnutom rozhodnutí. Žalovaný preskúmaním napadnutého rozhodnutia nezistil žiadnu skutočnosť,
ktorá by čo i len nasvedčovala, že colný úrad bral do úvahy ako súčasť objektívneho skutkového stavu

veci akúkoľvek odpoveď akejkoľvek osoby na klamlivú, zavádzajúcu, či dokonca úskočnú otázku, čo
žalobca zahrnul pod definíciu kapcióznych otázok, ktorým mala byť právnická osoba žalobcu vystavená.
V tejto časti žalovaný skonštatoval, že prípadné presvedčenie žalobcu o tom, že kladené otázky
boli sugestívne, nemá vplyv na objektívne merateľné technické a fyzikálne parametre tovaru, keďžeakákoľvek formulovaná otázka a následná odpoveď nemôže ovplyvniť alebo zmeniť objektívne zistenú
skutočnosť, že určitý - skutočne prepustený tovar je pozinkované oceľové lano určitého prierezu.
Pokiaľ žalobca poukazoval na úpravu podľa § 12 ods. 11, 13, 16 zákona č. 199/2004 Z.z. v spojení s § 3

ods. 1, 4 Správneho poriadku, žalovaný skonštatoval, že postupom colného úradu, ktorého zákonnosť
bola v nadväznosti na túto právnu úpravu namietaná, nebol žalobca ukrátený na žiadnom svojom práve,
naopak, mal možnosť vyjadriť sa skutočne ku všetkým informáciám, skutočnostiam a ich posúdeniu
colnými orgánmi, ktoré tvorili podklad budúceho rozhodnutia colného úradu.
K odbornej otázke nomenklatúrneho zatriedenia tovaru sa odvolací orgán podrobne vyjadril na

strane 4 až 7 rozhodnutia o odvolaní, a to vrátane objasnenia postupu pri aplikácii príslušných
ustanovením všeobecných právnych predpisov upravujúcich nomenklatúrne zatrieďovanie tovaru.
Vysvetlenie postupu colného úradu pri skúmaní otázky správneho nomenklatúrneho zatriedenia tovaru
a vymerania zodpovedajúceho antidumpingového cla, je obsiahnuté aj v odôvodnení prvostupňového
rozhodnutia, ktoré aj z toho dôvodu, že je veľmi rozsiahle - má 33 strán, žalovaný neopakoval. Pokiaľ ide
o rozsudky Súdneho dvora EÚ, či NSS ČR označené žalobcom, žalovaný skonštatoval, že tieto žiadnym

spôsobom nevylučujú správnosť postupu a rozhodnutia colného úradu v konkrétnej veci, o ktorej bolo
rozhodnuté prvostupňovým rozhodnutím.
Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu týkajúcu sa nemožnosti zistiť miesto a okamih vzniku colného dlhu,
táto nezodpovedá obsahu odvolaním napadnutého rozhodnutia. V tejto časti žalovaný poukázal priamo
na výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, kde je na druhej strane uvedené miesto vzniku

colného dlhu, ktoré bolo určené podľa článku 87 ods. 1 Colného kódexu Únie miestom, kde bolo podané
colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do colného režimu voľný obeh. Pokiaľ ide o konkretizáciu miesta
vzniku colného dlhu určeného v súlade s článkom 102 ods. 1 Colného kódexu Únie, miesto aj okamih
vznikucolnéhodlhujeuvedenývodôvodneníprvostupňovéhorozhodnutia,kdejenastrane32uvedené,
že colný dlh pri dovoze vznikol podľa článku 77 ods. 1 písm. a) Colného kódexu Únie prepustením

tovaru, ktorý nie je tovarom únie a ktorý podlieha dovoznému clu do voľného obehu. Okamih vzniku
colného dlhu bol určený podľa článku 77 ods. 2 Colného kódexu Únie prijatím colného vyhlásenia č.
0606910709316 dňa 01.03.2017 a miesto vzniku colného dlhu bolo podľa článku 87 ods. 1 určené na
mieste, kde bolo podané colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do colného režimu voľný obeh. V tejto
časti poukázal žalovaný na úpravu podľa § 84 Zákona o DPH v jeho znení platnom a účinnom v čase

od 01.10.2019 do 31.12.2019, ako aj v čase vydania odvolaním napadnutého rozhodnutia.
Pokiaľ ide o otázku správnosti nomenklatúrneho zatriedenia tovaru a postupu colných orgánov pri jej
riešení, vrátane dôvodov a úvah, ktoré k výsledku rozhodnutia v otázke nomenklatúrneho zatriedenia
tovaru viedli, odvolací orgán konštatuje, že túto objasnil už na strane 4 až 7 svojho rozhodnutia. Prípadná
technickáaleboobrazovádokumentáciatýkajúcasapresneurčenéhodruhutovarusanemusívzťahovať

na tento tovar z konkrétneho dovozu, alebo môže byť spätá s akýmikoľvek druhovo, technickými
vlastnosťami a parametrami zhodným tovarom, ktorý však bol dovezený, resp. bol k dispozícii v
inom čase, než tovar, prepustením ktorého predmetný colný dlh vznikol. Uvedený postup je osobitne
odôvodnený v prípade, ak bol daný tovar v čase kontroly po prepustení už spotrebovaný, resp. nie je k
dispozícii. V tejto súvislosti opätovne poukázal žalovaný na článok 48 Colného kódexu Únie.

Pokiaľ ide o otázku zákonnosti pri spisovaní zápisnice o podaní vysvetlenia, námietky v tejto
súvislosti vznesené žalobcom hodnotí žalovaný ako nedôvodné. Colný úrad rešpektoval všetky zákonné
podmienky určené ustanovením § 12 ods. 4 zákona č. 199/2004 Z.z. ako osobitného zákona i podmienky
určené ustanovením § 22 Správneho poriadku ako všeobecného právneho predpisu. Žiaden z týchto
právnych predpisov neukladá ako zákonnú obsahovú náležitosť spísania zápisnice poučenie. Právo

účastníka konania slobodne sa do zápisnice vyjadriť nebolo colným úradom spochybnené a právnická
osoba KONTAKT - SK, s.r.o. mohla na položené otázky odpovedať ľubovoľným spôsobom.
Podľa záveru žalovaného právne závery colného úradu v napadnutom rozhodnutí plne korešpondujú
s vykonaným dokazovaním, pričom z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, aké konkrétne
dôkazy, zistenia a informácie boli podkladom pre rozhodnutie vo veci. Obaja odvolatelia, ktorí mali

v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu prvostupňového správneho rozhodnutia postavenie účastníkov
konania, mali zabezpečené všetky zákonmi garantované procesné aj hmotné práva a tieto, ako je zrejmé
z priebehu konania, aj využili.

3. Podaním zo dňa 30.07.2020 podal žalobca včas všeobecnú správnu žalobcu, ktorou navrhol

preskúmať zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ako aj žalovaného a tieto
rozhodnutia zrušiť. V rámci stručného opísania priebehu administratívneho konania a skutočností, ktoré
predchádzali vydaniu preskúmavaných rozhodnutí, žalobca poukázal na označenie tovaru v tovarovej
faktúre od dodávateľa z Číny, kde bol tovar označený ako: Hot Dipped galvanized steel wire rope,čo znamená, že išlo o označenie oceľové lano pozinkované za tepla. Poukázal na článok 18 ods. 1
Colného kódexu Únie (nariadenie EP a Rady EÚ č. 952/2013 zo dňa 09.10.2013). Žalobca bol v colnom
konaní zastúpený colným zástupcom Rail Cargo Operator - CSKD s.r.o. Praha, ktorý tovar označil v

odseku 31 colného vyhlásenia ako „ostatné predmety zo železa alebo ocele - kotviace lanové prvky“
a v odseku 33 uviedol TARIC-ový kód 7326909890, teda 10-miestny kód podľa nariadenia komisie EÚ
2016/1824 zo dňa 06.10.2016, ktorým sa mení nariadenie Rady EHS č. 2658/87 o colnej štatistickej
nomenklatúre a spoločnom colnom sadzobníku. Na tovar prepustený do voľného obehu bol vymeraný
colný dlh vo výške 6 997,24 eur, pozostávajúci z cla 792,39 eur a DPH 6 204,87 eur (strana 3 písomného

vyhotovenia správnej žaloby). Podľa § 12 zákona č. 199/2004 Z.z. začala dňa 02.09.2020 kontrola po
prepustení tovaru do režimu voľný obeh s následným rozšírením o ďalšie rozhodnutie v colnom konaní
č. 060691823449 zo dňa 10.07.2018. Dňa 03.05.2019 bola spísaná zápisnica o podaní vysvetlenia č.
253262/2019, ktorá bola spísaná v rámci kontroly po prepustení tovaru do voľného obehu. Žalobca
poukázal na vyjadrenie učinené cestou jeho právneho zástupcu z 13.05.2019, v ktorom označil otázky
colného úradu pri spisovaní zápisnice o podaní vysvetlenia za sugestívne a kapciózne a vyzval na

bližšiu špecifikáciu dôvodov nesprávneho zatriedenia, na čo nedostal odpoveď a tým boli žalobcovi
znemožnené práva v konaní o kontrole po prepustení podľa § 12 ods. 1 písm. d) Colného zákona. Colný
úrad vyzval žalobcu na prerokovanie zistených nedostatkov výzvou z 31.05.2019, pričom jej prílohou
boli „Nedostatky zistené kontrolou po prepustení“, na čo žalobca reagoval dňa 17.07.2019 písomným
vyjadrením. Colný úrad mal po vyjadrení žalobcu postupovať podľa § 12 ods. 16 Colného zákona a

vyhotoviť protokol o kontrole po prepustení, avšak colný úrad zaslal žalobcovi ďalšiu výzvu, na ktorú
žalobca opätovne reagoval a namietal rozpor s úpravou podľa § 12 ods. 13, ods. 16 Colného zákona.
Žalobca poukázal na úpravu podľa § 12 ods. 16, ods. 17 Colného zákona a skutočnosť, že colný úrad
vyhotovil protokol o kontrole po prepustení z 15.10.2019 pod č. 571615/2019. Konkrétne žalobca v
správnej žalobe sformuloval nasledovné žalobné body:

· Nesprávne právne posúdenie, zistenie skutkového stavu nebolo dostatočné na riadne posúdenie veci.
V rámci tohto žalobného bodu namietal, že žalovaný sa nevysporiadal s námietkou žalobcu o aplikovaní
antidumpingových opatrení uvedených vo vykonávacom nariadení Rady (EÚ) č. 102/2012 z 27. februára
2012, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz oceľových lán a káblov zasielaných
z Maroka, Moldavska a Kórejskej republiky, ktoré majú alebo nemajú deklaratórny pôvod v týchto

krajinách, po preskúmaní pred uplynutím platnosti článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1225/2019 (ďalej
len antidumpingové nariadenie) a v tejto veci odkazuje na vysporiadanie sa s touto otázkou k odvolaniu
colného zástupcu na strane 7 posledný odsek napadnutého rozhodnutia, kde však colný zástupca v jeho
odvolaní len všeobecne načrtol problém aplikovania antidumpingového nariadenia na tovar žalobcu bez
príslušnej opory v základnom antidumpingovom nariadení a príslušnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ a

českéhoNajvyššiehosprávnehosúdu.Žalovanýodkázalnastranu20a23prvostupňovéhorozhodnutia.
V tejto časti žalobca v správnej žalobe v súvislosti s absenciou vymedzenia myšlienkových pochodov,
ktoré predchádzali prijatiu rozhodnutia, odkázal na závery podľa rozhodnutí Ústavného súdu SR sp.zn.
III.ÚS 311/37 (strana 5 písomného vyhotovenia správnej žaloby), I.ÚS 269/05, III.ÚS 192/09 a IV.ÚS
14/07. Žalobca v nadväznosti na to namietal, že rozhodnutie žalovaného je arbitrárne, myšlienkové

pochody colného úradu v jeho rozhodnutí sú nejasné, nie je zrejmé, kde končia citácie, kde už ide
o vyjadrenie colného úradu a tiež v ňom absentuje hodnotenie dôkazov. Z vyjadrenia colného úradu,
s ktorým sa žalovaný stotožnil, vyplýva, že aplikuje Všeobecné interpretačné pravidlá na zatriedenie
tovaru do nomenklatúry podľa Prvej časti Oddiel I A. Všeobecné pravidlá na interpretáciu kombinovanej
nomenklatúry VIP, aby podriadil tovar pod antidumpingové nariadenie. Podľa colného úradu iné pravidlá

ako VIP sa pri zatriedení tovaru do kombinovanej nomenklatúry nepoužívajú, avšak prihliada sa
na rôzne vysvetlivky ku KN. Žalobca však tvrdí, že pravidlá VIP sa týkajú len legislatívy ohľadom
tovaroznalectva a nie legislatívy ohľadom zaťaženia tovaru antidumpingovým clom. Žalobca tvrdí, že iba
tovar špecifikovaný v antidumpingovom nariadení patriaci do určitej PpKN antidumpingovému clu, resp.
antidumpingovým opatreniam podlieha, nie však všetok tovar, ktorý je možné zatriediť do predmetnej

PpKN. Antidumpingovému clu nepodlieha tovar, ktorý je do určitej PpKN zatriedený cez použitie VIP. V
preambule antidumpingového nariadenia sú definované aj konkrétne tovary, skupiny tovarov tak, aby
nedošlo k zameniteľnosti tu definovaného tovaru. Antidumpingové nariadenia sa viažu len k oceľovým
lanám a káblom, vrátane uzavretých lán a káblov z nehrdzavejúcej ocele, s maximálnym rozmerom
prierezu viac ako 3 mm. V tejto časti poukázal žalobca na článok 14 ods. 1 nariadenia Európskeho

parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 08.06.2016, teda na tzv. Základné antidumpingové nariadenie.
Taktiež v tejto časti poukázal na judikatúru SD EÚ sp.zn. C-382/09 zo 07.10.2010, C-595/11 tu bod
31., C-74/13, ako aj na rozhodnutia NSS ČR sp.zn. 1Afs 101/2010 a 2Afs 251/2015. Žalobca v tejto
časti tvrdí, že antidumpingové nariadenie sa nevzťahuje na pozinkovaný tovar a iné komponenty, ktorév ňom nie sú uvedené. Zo znenia antidumpingového nariadenia nevyplýva, že by sa clo týkalo dovozu
oceľových lán pozinkovaných za tepla, resp. pozinkovaných lán pre vystužené prefabrikované betónové
prvky. Žalobca poukázal na to, že colný úrad a žalovaný nesprávne v dôsledku aplikácie VIP č. 1 a

6 Spoločného colného sadzobníka zatriedil tovar do TARIC kódov, teda medzi oceľové laná a kábla,
vrátaneuzavretýchlán,svýnimkoulánakáblovznehrdzavejúcejocele,smaximálnympriemerom3mm,
v dôsledku čoho bol tovar nesprávne subsumovaný pod antidumpingové nariadenie a nepostupovalo sa
podľa článku 14 ods. 1 Základného antidumpingového nariadenia. Colný úrad i žalovaný nepostupoval
v súlade so zásadou materiálnej pravdy, kde žalobca poukázal na úpravu podľa § 3 ods. 5 Správneho

poriadku a takisto bolo postupované v rozpore s judikatúrou SD EÚ a NSS ČR, pričom zároveň správne
orgány nezistili spoľahlivo skutkový stav. V tejto časti poukázal žalobca tiež na závery podľa rozsudku
NS SR sp.zn. 2Sžo 49/2013 zo dňa 17.12.2014. Žalobca tvrdí, že predmetný tovar je v súlade s
článkom 1 ods. 1 antidumpingového nariadenia vylúčený spod aplikácie antidumpingového nariadenia.
Podstatnou otázkou je, či VIP podľa Spoločného sadzobníka je aplikovateľné i na zatriedenie tovaru
pod antidumpingové nariadenie. Žalobca v tejto súvislosti tvrdil nedostatočne zistený skutkový stav a

nesprávne právne posúdenie veci.
· Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov alebo nezrozumiteľnosť, skutkový stav ktorý vzal správny
orgán za základ rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu. V tejto
časti žalobca poukázal za výrok rozhodnutia colného úradu a úpravu podľa článku 102 ods. 1, 3 Colného
kódexu Únie. Uviedol, že táto právna úprava vymedzuje dva pododseky, pričom druhý pododsek sa

člení na písmená a) až d), ktoré sa navzájom vylučujú a ustanovenie článku 102 ods. 3 Colného kódexu
Únie obsahuje dva pododseky, ktoré každý riešia inú právnu problematiku. Zo znenia výroku rozhodnutia
colného úradu nie je zrejmé, na akom mieste mu vznikol colný dlh. V tejto časti žalobca poukázal na
úpravu podľa § 85 ods. 7 Colného zákona, ktorá vymedzuje obsahové náležitosti výroku rozhodnutia
o vymeraní colného dlhu alebo dodatočnom vymeraní colného dlhu, vrátane vymedzenia okamihu

vzniku colného dlhu. Poznanie miesta vzniku colného dlhu je predpokladom poznania, kde vznikla
žalobcovi primárna povinnosť zakladajúca možnosť dovymerať colný dlh. Žalobca zdôraznil, že výrok
rozhodnutia správneho orgánu je najdôležitejšou časťou rozhodnutia a v tejto časti poukázal na závery
podľa rozhodnutia NS SR sp.zn. 5Sž 135/02. Neuvedenie niektorého hmotnoprávneho ustanovenia vo
výroku rozhodnutia je vadou, v ktorej časti poukázal žalobca na závery podľa rozhodnutia Ústavného

súdu ČR sp.zn. II.ÚS 157/97. Možnosť porovnania iného tovaru (tovaru dovezeného o niekoľko rokov
neskôr) je prípustná pri určovaní colnej hodnoty iným spôsobom ako prevodnou hodnotou podľa článku
70 a nasledujúceho Colného kódexu Únie. Avšak žalovaný a Colný úrad Žilina určovali colnú hodnotu
na základe článku 70 a nasledujúce Colného kódexu Únie a nepoužili ďalších 5 druhov určovania colnej
hodnoty. Z opisu tovaru v odseku 31. rozhodnutia v colnom konaní nevyplýva, že by bol deklarovaný

hotový výrok (rozhodnutie v colnom konaní č. 0606910709316 zo dňa 01.03.2017) - kotviace lanové
prvky, išlo o 79 navíjacích bubnov - predmetov zo železa a ocele, ktorý tovar bol zahrnutý do kapitoly 73
Spoločného colného sadzobníka, ktorá sa nazýva predmety zo železa alebo ocele. Uvedenie slovného
spojenia „kotviace lanové prvky“ v odseku 31. rozhodnutia v colnom konaní neznamená, že išlo o dovoz
hotových výrobkov, ale že sa tieto budú z tohto tovaru len vyrábať. To podporuje dodací list, faktúra,

faktúra na prepravu, kde je uvedené za tepla pozinkované lano. Z toho vyplýva, že žalovaný svojvoľnou
úvahou nesprávne posúdil opis tovaru v odseku 31. rozhodnutia v colnom konaní, vytrhol len tú časť,
ktorá mu vyhovuje. Nie je zrejmý myšlienkový pochod colného úradu a žalovaného pri vyhotovení opisu
tovaru v odseku 31. ako hotového výrobku. Žalobca uvádza, že dovoz tovaru sa uskutočnil 01.03.2017
a kontrola 03.05.2019, teda viac ako 2 roky na to a dovezený tovar bol dávno spotrebovaný a u žalobcu

sa nenachádzal. Nie je zrejmé, aký tovar colný úrad fotil, čo má vplyv na zistenie skutkového stavu, ak
fotil iný tovar, ide v danom prípade o nesprávne zistenie skutkového stavu, skutkový stav nie je zistený
spoľahlivo, a to tiež v rozpore so zásadou materiálnej pravdy, v ktorej časti poukázal žalobca jednak na
úpravu podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, ako aj na závery rozhodnutí NS SR sp.zn. 6Sž 75/2001
a 3Sžf 11/2019.

· Rozpor s administratívnymi spismi a podstatné porušenie ustanovení o konaní. Žalobca poukázal
na to, že z rozhodnutia colného úradu vyplýva skutočnosť, že pred spísaním zápisnice o podaní
vysvetlenia bola vedená diskusia s konateľom žalobcu a ekonomickým riaditeľom žalobcu, a to v
rozsahu jednej hodiny, kde im bolo vysvetlené, ako sa zaraďuje predmetný tovar, teda konkrétne
oceľové lano povrchovo potiahnuté zinkom. V rámci tejto diskusie konateľ žalobcu nenamietal, že vo

všetkých prípadoch išlo o dovezený tovar - pozinkované oceľové lano a uvedené nebolo konateľom
spochybnené. Colný úrad odmietol, že by boli konateľovi žalobcu kladené sugestívne a kapciózne
otázky. Pred spísaním zápisnice o podaní vysvetlenia colný úrad viedol s konateľom žalobcu rozhovor
o dôvodoch zatrieďovania dovážaného tovaru (oceľového pozinkovaného lana) do správnej položkykombinovanej nomenklatúry TARIC namiesto ním deklarovanej a konateľ žalobcu sa stotožnil s názorom
colného úradu, že 8-miestna položka je správna, nemal k tomuto výhrady, ale nesúhlasil s vysvetlením o
nesprávnom zatriedení dovážaného tovaru pod 10-miestnym číselným kódom, a preto bola formulovaná

otázka 3 o správnej 8-miestnej položke, k čomu nemal konateľ žalobcu námietky. Žalobca uvádza, že
nič z týchto skutočností vymedzených v odôvodnení rozhodnutia colného úradu nie je zaznamenané
v zápisnici o podaní vysvetlenia a ani o tom nie je spísaný úradný záznam, avšak v odôvodnení
rozhodnutia colného úradu sa tieto skutočnosti uvádzajú. Podľa žalobcu príprava pred spísaním
zápisnice o podaní vysvetlenia a kladenie otázok colným úradom k bližšej špecifikácii správneho/

nesprávneho zatriedenia tovaru vyvíjalo na žalobcu tlak, cez kladenie kapcióznych otázok bol žalobca
manipulovaný do odpovedí, ktoré chcel colný úrad počuť. Tri zo štyroch otázok sú kapciózne, a to
konkrétne otázky č. 1, 3 a 4, pretože už predkladajú skutočnosť, že tovar je nesprávne zatriedený. V tejto
časti žalobca poukázal na § 12 ods. 13 Colného zákona, ktorý sa aplikuje v prípade, ak skutočnosti len
„nasvedčujú“, že colné predpisy boli uplatnené na základe nesprávnych alebo neúplných údajov, z čoho
vyplýva, že uvedené ešte nebolo preukázané. Správnosť/nesprávnosť zatriedenia tovaru bude možné

tvrdiť až po právoplatnom rozhodnutí o dovyrubení dovozných platieb. Colný úrad konal premyslene,
tendenčne, vedel, čo potrebuje dosiahnuť a uvedené nazval žalobca v správnej žalobe ako ukážkový
príklad zneužitia štátnej moci, kedy colný úrad vyvíjal na konateľa žalobcu tlak a nakoniec dosiahol, čo
chcel. Tento záver konštatoval žalobca nezávisle na obsahu zápisnice o podaní vysvetlenia v časti o
dobrovoľnomposkytnutíinformáciebeznátlaku,ktorájeuvedenávzáverezápisnice.Žalobcanebolpred

kladením otázok poučený o procesných právach a o možnosti odmietnuť podanie vysvetlenia, v ktorej
časti poukázal žalobca na závery podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR III.ÚS 307/2012. Colný úrad
nepostupoval podľa § 12 ods. 13 Colného zákona, už vopred vedel, ktoré zatriedenie je správne a ktoré
nesprávne. V štádiu zisťovania okolností o používaní colných predpisov je neprijateľné, aby sa osobe,
ktorá podáva vysvetlenie podľa § 12 ods. 4 Colného zákona predkladali za relevantné skutočnosti, ktoré

sa ešte len zisťovali. Dôkaz získaný nátlakom je absolútne neúčinný, z čoho vyplýva, že odpovede
žalobcu na otázky číslo 1, 3 a 4 nie je možné posudzovať ako dôkaz, pretože colný úrad konal v rozpore
so zásadou zákonnosti podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku a zásadou súčinnosti podľa § 3 ods. 2
Správneho poriadku a neviedol dokazovanie podľa § 12 ods. 6 Colného zákona. Žalobca uviedol, že do
spísania zápisnice o podaní vysvetlenia, teda do 03.05.2019, colný úrad neviedol žiadne dokazovanie,

ale už vedel, ktoré zatriedenie je správne. V tejto časti poukázal žalobca na závery podľa rozsudku
NS SR sp.zn. 2Sžo/49/2019 zo dňa 17.12.2014. Spísanie zápisnice o podaní vysvetlenia malo za cieľ
nie zisťovať skutkový stav, ale žalobcu usvedčiť. Pri oznámení zastúpenia právnym zástupcom žalobca
žiadal bližšie vysvetlenie dôvodov nesprávneho zatriedenia tovaru, avšak colný úrad na to nereagoval.
V tejto časti poukazoval žalobca na článok 2 ods. 2 Ústavy SR, teda zásadu zákonnosti a uviedol, že

colný úrad a žalovaný nemôžu prekročiť ústavné a zákonné hranice. Z § 12 Colného zákona nevyplýva
možnosť colného úradu viesť s účastníkom kontroly diskusie alebo rozhovory. Do spísania zápisnice o
podanívysvetlenianepodalžalobcažiadnevysvetleniepodľa§12ods.4Colnéhozákona,aniinformáciu
podľa § 12 ods. 4 písm. c) Colného zákona a ani vysvetlenie podľa § 12 ods. 5 Colného zákona,
pretože o tom neexistujú dôkazy v administratívnom spise. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného sa vo

výpočte dôkazov nenachádza diskusia alebo rozhovor so žalobcom, ani ústne vyjadrenie (G.), ako je to
v rozhodnutí žalovaného na strane 11 a 12. V tejto časti odkázal žalobca na závery podľa rozhodnutia
Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 243/07.

4. Podaním zo dňa 15.04.2021 sa k žalobe vyjadril žalovaný. Vo vzťahu k námietke nesprávneho

právneho posúdenia uviedol, že tovar bol presne identifikovaný opisom a nomenklatúrnym zatriedením,
teda určením číselného znaku položky kombinovanej nomenklatúry. Nedošlo k použitiu nesúvisiacich,
ani skutkovému stavu nezodpovedajúcich právnych predpisov. Podľa článku 15 ods. 2 Colného kódexu
Únie, ako aj podľa § 12 Colného zákona osoba, ktorá podala colné vyhlásenie - deklarant, zodpovedá
za presnosť, pravosť, platnosť a úplnosť informácií uvedených v colnom vyhlásení a v akomkoľvek

sprievodnom doklade. Colný úrad prepustením tovaru do príslušného colného režimu nepotvrdzuje
správnosť opisu tovaru v odseku 31 colného vyhlásenia a ani jeho nomenklatúrne zatriedenie podľa
odseku 33 colného vyhlásenia. V tejto časti žalovaný poukázal na závery podľa rozsudku NS SR sp.zn.
2Sžf/110/2013. Článok 48 Colného kódexu Únie umožňuje kontrolu tovaru po prepustení, a to aj v
prípade, ak tovar už nie je k dispozícii a aj v takom prípade môže byť dodatočne vymeraná dovozná

platba.
K námietke nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov žalovaný uviedol, že výrok
rozhodnutia colného úradu č. 578088/2016 zo dňa 18.10.2019 spĺňa náležitosti § 85 ods. 7 Colného
zákona. Rozhodnutie žalovaného už opätovne neobsahuje údaje uvedené vo výroku rozhodnutiasprávneho orgánu prvého stupňa. Rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov je potrebné
posudzovať vo vzájomnej súvislosti. V rozhodnutí je potrebné vysporiadať sa s tými námietkami, ktoré
majú význam pre rozhodnutie. V tejto časti poukázal žalobca na závery podľa rozhodnutia NS SR sp.zn.

2 M Cdo 16/2010. Z výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, a to konkrétne z jeho druhej
strany, vyplýva miesto vzniku colného dlhu podľa článku 87 ods. 1 Colného kódexu Únie, teda tam, kde
bolo podané colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do colného režimu voľný obeh. To je konkretizáciou
článku 102 ods. 1 Colného kódexu Únie. Colný dlh vznikol podľa článku 77 ods. 1 písm. a) Colného
kódexu Únie. Okamih vzniku colného dlhu bol určený podľa článku 77 ods. 2 Colného kódexu Únie, teda

prijatím príslušného colného vyhlásenia.
K námietke zistenia skutkového stavu orgánom verejnej správy, ktorý nebol dostačujúci pre riadne
posúdenie veci, žalovaný uviedol, že zo sprievodných dokladov je zrejmá identifikácia tovaru, ktorý
bol predmetom dovozu, hoci bol tento tovar neskôr spotrebovaný. Žalobca dovážal tovar opakovane
a navrhol tento na prepustenie do colného režimu v rôznych časoch, pričom však údaje o tovare
v sprievodných dokumentoch v rámci jednotlivých dovozov a návrhov na prepustenie do voľného

obehu boli rovnaké. Údaje na základe jedného colného vyhlásenia umožňujú identifikovať zhodný tovar
dovezený na základe iného colného vyhlásenia. V administratívnom spise sú aj doklady o technickej
špecifikácii, opise, nomenklatúrnom zatriedení a fotodokumentácia tovaru, ktorý je zhodný s tovarom,
ktorý bol žalobcovi prepustený do colného režimu a na ktorý malo byť vymerané antidampingové clo.
Zatriedenie tovaru podľa jeho opisu, vlastností, charakteristík a zatriedenie do príslušnej PpKN je v

rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa komplexne odôvodnené a v tejto časti žalovaný poukázal
i na stanovisko colného úradu. V podstatnej otázke, teda v otázke nomenklatúrneho zatriedenia tovaru,
sa žalovaný aj colný úrad dostatočne v odôvodneniach svojich rozhodnutí vyjadrili a dostatočne sa tejto
otázke venovali. Argumentácia žalobcu, že tovar nie je uvedený v antidumpingovom nariadení je snahou
žalobcu spochybniť jasnú úpravu antidumpingového nariadenia, pre aplikáciu ktorého je podstatná

presná a jednoznačná identifikácia tovaru prostredníctvom jeho zatriedenia do príslušnej PpKN.
Zatriedenie tovaru do TARIC kódov predpokladá najskôr jeho jednoznačné zatriedenie do PpKN podľa
Spoločného colného sadzobníka a až následné zatriedenie do TARIC kódov by muselo svedčiť tomu,
že tovar je z iného materiálu ako z ocele, čo však v danom prípade nebolo preukázané. Nomenklatúrne
zatriedenie tovaru v dovozných colných vyhláseniach do TARIC kódov učinené žalobcom nebolo

správne. Pozinkovanie je otázkou povrchovej úpravy a nemá vplyv na zatriedenie do TARIC kódu. V tejto
časti žalovaný poukázal na možnosť žalobcu predísť zlému zatriedeniu tovaru požiadaním o preverenie
prípadnej existencie ZIN (údaje z databázy záväzných informácií o nomenklatúrnom zatriedení tovaru)
na podobný tovar v iných členských štátoch, ktorá by mu slúžila ako podporná informácia a bolo by to
spôsobilé vylúčiť nesprávne zatriedenie tovaru.

Žalovaný sa vo svojom vyjadrení vyjadroval k námietke skutkového základu, ktorý vzal orgán verejnej
správy za základ rozhodnutia, avšak bol v rozpore s administratívnym spisom, v ktorej časti uviedol,
že v odvolacom konaní nedošlo k doplneniu dokazovania, ktoré by na seba viazalo právo žalobcu na
vyjadrenie sa k novým dôkazom. Stanovisko odborného útvaru žalovaného je súčasťou rozhodnutia
žalovaného, išlo o postup odvolacieho orgánu pri vysporiadaní sa s odvolacími námietkami žalobcu.

Preverenie prípadnej existencie ZIN (záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení) na podobný
tovar je podpornou informáciou, nie je to nový dôkaz.
Pokiaľ ide o námietku žalobcu o podstatnom porušení ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy, ktoré mohlo mať za následok nezákonné rozhodnutie, žalovaný uviedol, že komunikácia colného
so žalobcom smerovala ku zisteniu skutkového stavu, pričom colný úrad žalobcu nenútil ku konkrétnej

výpovedi. To, že príslušníci colného úradu boli v uniforme, vyplýva z úpravy podľa § 93 ods. 2 zákona
č. 35/2019 Z.z. a nie je to neprimeraný nátlak alebo zastrašovanie. Colný úrad nebral do úvahy
odpovedeakejkoľvekosobynaklamlivú,zavádzajúcualeboúskočnúotázku.Odpovedenatakétootázky
nemôžu zmeniť alebo ovplyvniť objektívne zistenie skutočností, a to konkrétne, že prepustený tovar je
pozinkované oceľové lano určitého prierezu. Opätovné zaslanie výzvy žalobcovi zo dňa 06.08.2019 je

postupom, ktorý je v súlade s úpravou podľa § 12 ods. 13 zákona č. 199/2004 Z.z., pretože táto úprava
priznáva právo na vyjadrenie sa účastníkovi konania len jedenkrát. Výzva zo dňa 06.08.2019 je len
spresnením, resp. opravou a primeraným doplnením listu zo dňa 31.05.2019, teda výzvy colného úradu
na prerokovanie nedostatkov zistených kontrolou po prepustení tovaru č. 307783/2019. Nejedná sa teda
o nové alebo opätovné oznámenie začatia konania s výzvou na vyjadrenie.

Vo vzťahu k inštitútu antidumpingového cla a nomenklatúrneho zatriedenia žalovaný v rámci svojho
vyjadrenia uviedol, že z bodu 2 Preambuly Vykonávacieho nariadenia komisie EÚ 2016/1759 vyplýva, že
v nariadení EHS č. 2658/87 sa stanovili všeobecné pravidlá na interpretáciu kombinovanej nomenklatúry
a tiež sa uplatňujú na akúkoľvek inú nomenklatúru, ktorá sa na kombinovanej nomenklatúre zakladáalebo k nej pridáva ďalšie roztriedenie a je stanovená v osobitných ustanoveniach Únie s ohľadom
na uplatňovanie colných alebo iných opatrení vzťahujúcich sa na obchod s tovarom (strana 9
vyjadrenia sa žalovaného). Z toho vyplýva, že VIP sa nepoužívajú len v tovaroznalectve. Dôvodom

vylúčenia zatriedenia tovaru do položky 8302 bol účel použitia, ktorý je daný vlastnosťami, objektívnymi
charakteristikami výrobku, výrobok má vlastnosti skrutky - položky 7318. Vylúčenie zatriedenia nebolo
odôvodnené tým, že výrobok obsahuje aj plastovú časť. Tovar patrí do výslovne uvedenej PpKN v
antidumpingovom nariadení a spĺňa aj ďalšie kritériá pre dotknutý výrobok definovaný v Preambule
antidumpingového nariadenia. Pôvodné nariadenie č. 362/1999 (nariadenie Komisie (ES)) zaviedlo

dočasné antidumpingové clá na predmetné výrobky, v ktorej časti žalovaný poukázal na odsek 7 tohto
nariadenia, ktorý obsahuje definíciu „dotyčného výrobku“, ktorým sú oceľové laná a káble, vrátane
uzavretých lán, s výnimkou lán a káblov z korózievzdornej ocele, s maximálnym rozmerom prierezu
presahujúcim 3 mm. V normatívnej časti nariadenia Komisie (ES) č. 362/1999 podľa článku 1 ods. 1 je
uvedená definícia výrobku „skráteným opisom“, čo nie je vyčerpávajúci opis výrobku, ale zjednodušený
opis a na presnejšiu identifikáciu tovarov spadajúcich pod konkrétny číselný znak EX PpKN sa zavádza

členenie na úrovni TARIC kódov. Článok 1 zahŕňa aj oceľový drôt galvanizovaný - pozinkovaný, prípadne
krytý plastom.

5. Žalovaný ku svojmu vyjadreniu pripojil aj vyjadrenie správneho orgánu prvého stupňa - Colného
úradu v Žiline k správnej žalobe zo dňa 17.03.2021, v ktorom tento správny orgán prvého stupňa

jednak zopakoval argumentáciu žalovaného v jeho vyjadrení a zároveň uviedol, že potvrdzuje, že
zhodný tovar opakovane bol žalobcom dovážaný, avšak netvrdí, že ide o tovar dovážaný v roku 2017,
2018. Spochybnenie druhu tovaru žalobcom sa týka len tovaru podľa rozhodnutia v colnom konaní
evidenčné číslo 0606910823449. Žalobca nenamietal v celom konaní, že by sa v priestoroch skladu
žalobcu nachádzal iný tovar ako ten, čo sa dovážal v predošlých dovozoch. Žalobca v odseku 77.

správnej žaloby uvádza, že predmetom dovozu bolo a je za tepla pozinkované oceľové lano. Žalobca
nevznáša pochybnosti pokiaľ ide o to, z akého materiálu je lano vyrobené. Colný úrad považuje postup
pri nomenklatúrnom zatriedení tovaru vo veci za správny. Na žalobcu nevyvíjal žiaden nátlak.

6. Podaním zo dňa 14.06.2021 učinil žalobca repliku. Uviedol, že predtým, ako prišlo k prepusteniu

tovaru do voľného obehu podľa článku 201 Colného kódexu Únie, prebehlo jedno celé samostatné
colné konanie, kde sa vykonali colné kontroly, kde došlo k stotožňovaniu tovaru a colný úrad na
základe vykonaných kontrol rozhodol o ukončení osobitného colného režimu tranzit. V rámci toho
bola teda vykonaná fyzická kontrola dovážaného tovaru a až na základe zisteného skutkového stavu
mohlo vôbec začať ďalšie - nové colné konanie s návrhom na prepustenie tovaru do colného režimu

podľa § 201 Colného kódexu Únie. Do colných vyhlásení boli teda uvedené výsledky vykonaných
kontrol realizovaných na základe fyzického vnímania kontrolu vykonávajúcimi osobami. Colný deklarant
bol povinný rešpektovať výsledky vykonaných kontrol. Colné kontroly nie sú náhodilé, závisia od
analýzy rizika, v ktorej časti poukázal žalobca na článok 46 ods. 2 Colného kódexu Únie. Žalovaný
nesprávne navodzuje, že colná kontrola a rozhodnutie o jej výsledku nemusí byť hospodárskymi

subjektmi rešpektované, čo znamená, že stav právnej istoty predvídateľnosti práva neplatí a s tým
žalobca nesúhlasí. Hospodárske subjekty sú povinné rešpektovať výsledky colných kontrol, ktoré sa
vykonávajú počas colného dohľadu a v tejto časti žalobca poukázal na § 3 ods. 3 písm. b) Colného
zákona. Pokiaľ deklarant po ukončení colného režimu tranzit ide poslať colné vyhlásenie s návrhom na
prepustenie tovaru, nie je možné do colného vyhlásenia uviesť iný druh tovaru, aby bol kontrolovaný a

vyznačený na predchádzajúcom tranzitnom vyhlásení. Vyznačením/vykonaním kontroly na tranzitných
vyhláseniach bola osvedčená správnosť kontrolovaných údajov. Žalobca poukázal v tejto časti na závery
podľarozhodnutieÚstavnéhosúduČRsp.zn.I.ÚS163/02z09.11.2004.Prikontrolepoprepustenípodľa
§ 12 Colného zákona môžu byť kontrole podrobené aj colné vyhlásenia z predchádzajúcich colných
kontrol a ich výsledky by mali byť brané do úvahy, pretože inak by colné orgány spochybňovali sami

seba. Postup colného úradu nebol objektívny a nestranný, bola ním porušená zásada riadnej správnej
veci verejných, v ktorej časti poukázal žalobca na závery podľa rozhodnutia SD EÚ sp.zn. C-308/07. Z
obsahu zápisnice o podaní vysvetlenia č. 253262/2019 zo dňa 03.05.2021 a z prípravy žalobcu pred
spísaním zápisnice o podaní vysvetlenia vyplýva, že postup colného úradu nebol objektívny a nestranný.
Žalobcovi pred podaním vysvetlenia nebolo dané poučenie podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku a ani

žiadne iné poučenie. Žalobca nevznášal námietky podľa § 12 ods. 9 písm. c) Colného zákona a § 9
Správneho poriadku, pretože si váži spoluprácu s colným úradom.7. Podaním zo dňa 10.08.2021 učinil žalovaný dupliku. V jej obsahu uviedol, že žalobca nezohľadňuje
vo svojich tvrdeniach podstatu veci a to, že tovar bol nesprávne opísaný a nesprávne nomenklatúrne
zatriedený, čo bolo zistené následnou kontrolou. Žalovaný poukázal na článok 15 ods. 2 Colného

kódexu Únie a uviedol, že presnosť a úplnosť údajov v colnom vyhlásení a v akomkoľvek sprievodnom
doklade zodpovedá osoba, ktorá ich predkladá, teda deklarant. Prepustením tovaru do navrhovaného
colného režimu colný úrad nepotvrdzuje a ani neosvedčuje správnosť údajov vo vyplnenom colnom
vyhlásení, a teda ani opis tovaru v riadku 31 a správnosť nomenklatúrneho zatriedenia tovaru podľa
odseku 33 colného vyhlásenia. Tým len dôjde k vyhoveniu návrhu na prepustenie tovaru do príslušného

režimu, ak sú splnené podmienky tohto režimu. Podľa článku 15 ods. 2 Colného kódexu Únie majú
colné orgány oprávnenie vykonať kontrolu po prepustení tovaru do režimu tovaru voľný obeh, v ktorej
časti poukázal žalovaný na článok 48 Colného kódexu Únie a § 12 Colného zákona. Povinnosť zaplatiť
dovoznú platbu vznikla prepustením tovaru do režimu voľný obeh, nie do režimu tranzit. Po ukončení
režimu tranzit bol potvrdený výsledok kontroly „súhlasí“, čo sa týkalo druhu tovaru, teda, že ide o
predmety zo železa a ocele, nie napríklad z textilu. Ani v prípade prepustenia tovaru do colného režimu

tranzit colný orgán nepotvrdzuje správnosť nomenklatúrneho zatriedenia tovaru deklarantom. Ak by
chcel deklarant overiť správnosť ním učineného nomenklatúrneho zatriedenia tovaru, mohol požiadať
o vydanie záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru. Túto možnosť žalobca nevyužil.
Informácie z elektronickej databázy záväzných informácií o nomenklatúrnom zatriedení tovaru (ZIN)
svedčia o tom, že colné orgány členských štátov EÚ postupujú v otázke nomenklatúrneho zatriedenia

podobného druhu tovaru zhodne a zatrieďujú ako slovenské colné orgány v tejto veci. Nomenklatúrne
zatriedenie tovaru je dané v závislosti od technickej špecifikácie tovaru a jeho vlastností, je to technická
otázka. U tovaru „pozinkované oceľové lano“ s konkrétnou pevnosť a ZIN bude vždy jednoznačne
určiteľný tovar bez možnosti subjektívneho alebo zaujatého vyhodnotenia.
Pokiaľ ide o námietku o nepoučení účastníka konania podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, táto úprava

má zabezpečiť, aby účastník konania pre neznalosť právnych predpisov neutrpel v konaní ujmu. Žalobca
je právnickou osobou s tým, že má v predmete podnikania prepravu a obchod tovaru, je možné u
neho predpokladať rozumnú mieru odbornej spôsobilosti pri výkone podnikania. Naviac bol zastúpený
odborne spôsobilým zástupcom. Poučenie nie je náležitosťou zápisnice podľa § 12 ods. 15 zákona č.
199/2004 Z.z., ani podľa § 22 Správneho poriadku.

8. Podaním zo dňa 25.11.2021 učinil žalobca vyjadrenie, v obsahu ktorého uviedol, že pred rozhodnutím
o prepustení tovaru do režimu voľný obeh podľa článku 201 Colného kódexu Únie prebehlo celé
konanie, kde boli vykonané kontroly, tovar bol stotožnený a bolo rozhodnuté o ukončení osobitného
colného režimu tranzit. Z toho vyplýva, že v inom colnom konaní colné orgány osvedčili relevantnosť

dovážaného tovaru aj fyzickou kontrolou a na podklade toho pristúpili k začatiu ďalšieho nového
colného konania s návrhom na prepustenie tovaru do colného režimu podľa článku 201 Colného kódexu
Únie, teda na prepustenie do voľného pohybu. Žalobca nespochybňuje, že colný úrad prepustením
tovaru do voľného obehu nepotvrdzuje správnosť údajov v colnom vyhlásení, ani deklarovaný opis
tovaru, pretože to je vyriešené už i závermi rozsudku NS SR sp.zn. 2Sžf 110/2013, ale namieta, že

nemohol v inom colnom konaní, ktoré nasledovalo a v ktorom inom colnom konaní bola vykonaná i
fyzická kontrola dovážaného tovaru, v colnom vyhlásení uviesť iné skutočnosti, ako tie, čo boli zistené
colnou kontrolou v predchádzajúcom colnom konaní. Nie je možné, aby správne orgány svojvoľne
menili vlastné závery bez náležitého ozrejmenia dôvodu, ktorý viedol ku ich zmene. Ak žalovaný
poukázal na informácie z databázy ZIN, nie je žalobcovi zrejmé, kedy tieto zabezpečil, v ktorom

štádiu a teda, či to bolo v administratívnom konaní alebo už v súdnom konaní. Žalobca zdôraznil
úpravu podľa § 119 SSP o uzavretosti skutkového stavu zisteného v administratívnom konaní. Je
neprijateľnou komunikácia colného úradu so žalobcom, ktorý na neho vyvíjal neprimeraný nátlak.
Správny orgán nemôže neoficiálne mimo zápisnice so subjektom svojho prieskumu komunikovať a
vopred mu vysvetľovať, aké závery bude po ukončení colnej kontroly zastávať.

9. Podaním zo dňa 27.01.2022 sa k veci vyjadril žalovaný. Uviedol, že v odvolacom konaní nevykonal
nové dôkazy, len reagoval na odvolacie námietky preverením údajov vo verejných registroch (a teda i v
záväzných informáciách o nomenklatúrnom zatriedení tovaru), čo nie je vykonaním dôkazov. Dôkazy, z
ktorých žalovaný vychádzal, už boli vykonané a známe pri vydaní rozhodnutia správneho orgánu prvého

stupňa.

10. Na pojednávaní dňa 29.03.2023 žalobca cestou právneho zástupcu žalobcu zotrval na už uvedenej
argumentácii, ktorú v podstatnom obsahu zopakoval, s primárnym namietaním nedostatočnéhovysporiadania sa s otázkou aplikovania antidumpingového nariadenia a aplikovaním všeobecných
interpretačných pravidiel. Žalovaný taktiež zotrval na svojej argumentácii s poukazom na možnosť
zbavenia sa zodpovednosti deklaranta alebo žalobcu tým, že by požiadali o záväznú informáciu o

nomenklatúrnom zatriedení tovaru a tiež zdôraznil, že podstatným bolo, že išlo o tovar z ocele hoci
povrchovo upravený - pozinkovaný.

11. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia
colného úradu, vychádzajúc zo žalobných bodov včas podanej správnej žaloby podľa § 183 SSP.

Správny súd skonštatoval naplnenie dôvodu pre zrušenie rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu
prvého stupňa podľa § 191 ods. 1 písm. f) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok - ďalej
len SSP, v nadväznosti na čo rozhodol o zrušení rozhodnutia žalovaného a podľa § 191 ods. 3, písm.
a), ods. 4 zákona č. 162/2016 Z.z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP, o vrátení veci správnemu
orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

12. Podľa § 32 ods. 1, ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. zákon o správnom konaní (Správny poriadok) - ďalej
akoSprávnyporiadok:Správnyorgánjepovinnýzistiťpresneaúplneskutočnýstavveciazatýmúčelom
si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné
vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej

činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z
informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa
považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník
konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym
orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu

orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu
dokladovať.

Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku: Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k

spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Podľa § 22 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Správneho poriadku: O ústnych podaniach a o dôležitých úkonoch v
konaní, najmä o vykonaných dôkazoch, o vyjadreniach účastníkov konania, o ústnom pojednávaní a o
hlasovaní správny orgán spíše zápisnicu.

Zo zápisnice musí byť najmä zrejmé, kto, kde a kedy konanie uskutočňoval, predmet konania, ktoré
osoby sa na ňom zúčastnili, ako konanie prebiehalo, aké návrhy boli podané a aké opatrenia sa prijali;
v zápisnici o hlasovaní sa uvedie aj výrok rozhodnutia a výsledok hlasovania.
Zápisnicu podpisujú po prečítaní všetky osoby, ktoré sa na konaní zúčastnili, a zamestnanec (člen)
správneho orgánu uskutočňujúceho konanie, zápisnicu o hlasovaní všetci prítomní členovia správneho

orgánu. Odopretie podpisu, dôvody tohto odopretia a námietky proti obsahu zápisnice sa v nej
zaznamenajú.

Podľa§3ods.2Správnehoporiadku:Správneorgánysúpovinnépostupovaťvkonanívúzkejsúčinnosti
s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy

príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia,
a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie
týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov
neutrpeli v konaní ujmu.

Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku: Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

Podľa § 12 ods. 4 písm. c), ods. 6 zákona č. 199/2004 Z.z. colný zákon a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného - ďalej len Colný

zákon: Kontrolovaná osoba je povinná
a) umožniť colnému úradu vykonať kontrolu po prepustení, b) umožniť colnému úradu vstup do svojho
sídla a prevádzkových priestorov, c) poskytnúť colnému úradu všetky požadované doklady, údaje,
informácie,vrátanedátuloženýchnadátovýchnosičoch,ichvýpisyalebozabezpečiťichposkytnutieňouurčenou osobou (ďalej len "určená osoba") aj mimo svojho sídla a prevádzkových priestorov, podávať
k nim ústne alebo písomné vyjadrenia, na preukázanie svojich tvrdení predložiť dôkazy, ktoré má k
dispozícii, a navrhnúť iné dôkazy, ktoré sú jej známe, a to v lehote určenej colným úradom.

Podľa § 85 ods. 1 Colného zákona: Na konanie podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu sa
vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje
inak.

13. Z pripojeného administratívneho spisu vyplýva skutočnosť existencie rozhodnutia správneho orgánu
prvého stupňa a žalovaného tak, ako sú konštatované v bode 1. a 2. odôvodnenia tohto rozsudku,
skutočnosť vypracovania zápisnice o podaní vysvetlenia č. 253262/2010 zo dňa 03.05.2019, úradného
záznamu evidenčné číslo: 240509/2019 zo dňa 26.04.2019, ako aj úradného záznamu evidenčné číslo:
188020/2019 zo dňa 02.04.2019, oba spísané Colným úradom Žilina, vystavenie deklarácie - colnej
deklarácie Colného úradu Žilina zo dňa 11.03.2017 pre príjemcu - žalobcu deklarantom Rail Cargo

Operator - CSKD s.r.o., ktorá sa týka tovaru: ostatné predmety zo železa alebo ocele, kotviace lanové
prvky 79 REELS, faktúra od dodávateľa NANTONG, China pre žalobcu - COMMERCIAL INVIOCE č.
17WF004 zo dňa 13.01.2017, pri vymedzení tovaru, ktorého sa týka: Hot Dipped galvanized steel wire
rope.

14. Žalobca svojimi tvrdeniami vymedzil v žalobných bodoch námietky, ktoré majú procesnú i
hmotnoprávnu povahu, pričom niektoré z procesných námietok vymedzujú rozpor samotného postupu
správnych orgánov so zákonom. V nadväznosti na takéto rozčlenenie námietok žalobcu sa správny
súd primárne zaoberal vyhodnotením procesných námietok a spomedzi nich ako prvú vyhodnocoval
námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného.

15. Žalobca na viacerých miestach včas podanej správnej žaloby namietal nepreskúmateľnosť
rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného. Tieto námietky správny súd hodnotí ako
nedôvodné. K inštitútu nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu správny súd vo všeobecnej
rovine uvádza, že o nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť je možné hovoriť v prípade, ak z

rozhodnutia nie je vôbec možné zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté alebo prečo bolo
rozhodnuté práve tak, ako bolo rozhodnuté. Ide teda o prípad nejasného a protirečivého rozhodnutia. O
nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov je možné hovoriť, ak z obsahu odôvodnenia rozhodnutia
nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posúdení vecí atď.
Ide o nedostatok dôvodov skutkových, na ktorých boli založené rozhodovacie dôvody, nie o čiastkové

nedostatky odôvodnenia.
V tejto časti odôvodnenia je potrebné predostrieť, že pre vznik povinnosti správneho orgánu (ako i súdu)
reagovať na vznesenú skutkovú a právnu argumentáciu účastníka, teda na vznesenú odvolaciu, resp.
žalobnú námietku, je v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nevyhnutné, aby išlo o
argument, ktorý je a) relevantný, podstatný, významný a ktorý je zároveň b) konkrétny, teda formulovaný

dostatočne jasným a presným spôsobom. Súčasne je potrebné dodať, že v rámci vyhodnotenia týchto
kritérií sa neposudzuje, či je argument aj naozaj opodstatnený, teda vecne správny, čo správny súd v
nadväznosti na uvedenú námietku nepreskúmateľnosti vnesenú žalobcom zdôrazňuje.

16. Žalobca konkrétne v bode 20. správnej žaloby namietal, že prvostupňové rozhodnutie colného

úradu je skutočne rozsiahle tak, ako uvádza žalovaný, pretože má 33 strán, avšak tri štvrtiny
prvostupňového rozhodnutia sú doslovne prepísané všetky vyjadrenia žalobcu a colného zástupcu.
Myšlienkové pochody Colného úradu Žilina sú tým pádom nejasné a absentuje zrozumiteľný postup,
ako sa so situáciou vysporiadal a navyše, z tohto rozhodnutia nie je vôbec zrejmé, kde končia citácie
a kde už je vyjadrenie Colného úradu Žilina. Vo svojom odôvodnení totiž len mechanicky tzv. copy

plus paste uvádza všetky vyjadrenia, čo nielenže v tejto forme do rozhodnutia nepatrí, ale aj navyše
správny orgán nevysvetľuje, akým spôsobom dané výpovede zhodnotil, ktorým prisúdil akú váhu a
akým spôsobom dané dôkazy boli vyhodnotené, či jednotlivo, konfrontáciou alebo iným spôsobom
a či boli získané zákonným spôsobom. K tejto námietke žalobcu poukazuje správny súd na obsah
odôvodnenia rozhodnutia colného úradu na strane 3 až 8, v ktorej časti odôvodnenia colný úrad vymedzil

určito a dostatočne východiská a závery svojho rozhodnutia. Správny súd v tejto časti osobitne k
odôvodneniu rozhodnutia colného úradu poznamenáva, že koncipovanie odôvodnenia akéhokoľvek
rozhodnutia orgánu verejnej správy citáciou rozsiahlych reakcií účastníka konania, bez stručného a
výstižného vyselektovania ich podstaty nepovažuje za vhodné, nakoľko spôsobuje istú neprehľadnosťa tiež nadbytočnú rozsiahlosť odôvodnenia takéhoto rozhodnutia, čo však v pomeroch prejednávanej
veci nedosiahlo kvalitu nepreskúmateľnosti odôvodnenia colného úradu pre nezrozumiteľnosť a tým
nenaplnilo dôvod pre zrušenie rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.

Ďalej žalobca namietal neurčitosť a nekonkrétnosť výroku prvostupňového rozhodnutia, keďže z
neho nie je možné zistiť imanentné okolnosti vzniku colného dlhu, čo spôsobuje vadu napadnutého
rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie a rovnako aj výrok prvostupňového rozhodnutia je v rozpore s
úpravou § 85 ods. 7 Colného zákona, čo spôsobuje, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a
nedostatok dôvodov (bod 86. odôvodnenia správnej žaloby. Ani v tejto časti nie je možné podľa názoru

správneho súdu skonštatovať záver o nepreskúmateľnosti rozhodnutia colného úradu. Táto námietka
žalobcu bola uplatnená i v odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu colného úradu a žalovaný na ňu určito a
dostatočne reagoval, keď na strane 10 odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že priamo vo výroku
rozhodnutia zn. 578088/2019 zo dňa 18.10.2019 je na jeho druhej strane uvedené: „Miesto vzniku
colného dlhu bolo podľa článku 87 ods. 1 Colného kódexu Únie určené na mieste, kde bolo podané
colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do colného režimu voľný obeh: PCÚ Žilina - NS - 6069“. Ide

o konkretizáciu miesta vzniku colného dlhu určenú v súlade s článkom 102 ods. 1 Colného kódexu
Únie. Miesto aj okamih vzniku colného dlhu je uvedený aj odôvodnení prvostupňového rozhodnutia,
kde je na strane 32 uvedené: „Colný dlh pri dovoze vznikol podľa článku 77 ods. 1 písm. a) Colného
kódexu Únie prepustením tovaru, ktorý nie je tovarom únie a ktorý podlieha dovoznému clu, do voľného
obehu. Okamih vzniku colného dlhu bol určený podľa článku 77 ods. 2 Colného kódexu únie prijatím

colného vyhlásenia č. 0606910709316 zo dňa 01.03.2017 a miesto vzniku colného dlhu bolo podľa
článku 87 ods. 1 určené na mieste, kde bolo podané vyhlásenie na prepustenie tovaru do colného režimu
voľný obeh: PCÚ Žilina - Nácestné stredisko, 6069.“ Konkrétne teda v nadväznosti na obsah výroku a
odôvodnenia rozhodnutia colného úradu, ako i citovaný obsah odôvodnenia rozhodnutia žalovaného,
kde sa žalovaný dostatočne a určito vysporiadal s predmetnou námietkou žalobcu o nemožnosti zistenia

miesta a okamihu vzniku colného dlhu a s ktorým záverom žalovaného sa správny súd stotožňuje i
po vecnej stránke a hodnotí ho ako súladný so zákonom, správny súd zdôrazňuje, že rozhodnutia
žalovaného a colného úradu je potrebné vnímať ako celok a zároveň zohľadniť i to, že samotné konanie
orgánu správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného tvoria jeden celok. Pri uvedenom nastavení
východiska pri posudzovaní preskúmateľnosti rozhodnutia colného úradu a žalovaného, pokiaľ ide o

vymedzenie miesta a okamihu vzniku colného dlhu, nie je možné uvedenú námietku hodnotiť ako
dôvodnú.
Žalobca namietal nepreskúmateľnosť i tvrdením, že mu nie je zrejmý myšlienkový pochod žalovaného
a colného úradu, na základe ktorého opisu tovaru v odseku 31. rozhodnutia v colnom konaní a všetkých
dokladov tvoriacich sprievodné doklady v zmysle článku 63 Colného kódexu Únie, mohli uviesť, že ide o

hotový výrobok. Myšlienkový pochod colného úradu je nejasný a absentuje v ňom zrozumiteľný postup,
ako sa so situáciou vysporiadal (bod 87. odôvodnenia správnej žaloby). V tejto časti správny súd pri
konštatovaní o nedôvodnosti námietky žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutí správnych orgánov
poukazuje na závery vyplývajúce zo zistení colného úradu podľa strany 4 a 9 odôvodnenia rozhodnutia
colného úradu, a to konkrétne:

- na zistenie, že deklarant dovážaný tovar nesprávne opisuje v odseku 31 JCD (opis tovaru) ako
ostatné predmety zo železa alebo ocele, kotviace lanové prvky 79 REELS a súčasne v odseku 33
JCD (kód tovaru) nesprávne deklaruje nomenklatúrne zatriedenie tovaru do kódu nomenklatúry TARIC
7326909890,
- spoločnosť RCO - CSKD s.r.o. (Rail Cargo Operator - CSKD s.r.o. - deklarant) takýmto opisom tovaru

v odseku 31 JCD deklaruje, že ide už o hotové výrobky, kotviace lanové prvky aj napriek tomu, že ide o
pozinkované oceľové laná navinuté na 79 navíjacích bubnoch, z ktorých sa takéto prvky (lanové závesy)
budú len vyrábať,
- opis tovaru uvedený v tovarovej faktúre COMMERICIAL INVIOCE č. 17WF004 zo dňa 13.01.2017 od
dodávateľa NANTONG SHENWEI STEEL WIRE ROPE CO., LTD, Čína spolu s priloženým dodacím

listom PACIKNG LIST,
- záver colného úradu, podľa ktorého, nakoľko opis tovaru uvedený v tovarovej faktúre a opis
tovaru uvedený na dodacom liste, ktoré boli vystavené spoločnosťou NANTONG STEEL, je zrejmý
a jasne zrozumiteľný, bol skutočne dovážaným tovarom pozinkované oceľové lano rôzneho rozmeru
a štruktúry, o pevnosti 1770N/mm 2, ktoré spĺňa normu DIN 3060 (stredne ohýbané oceľové laná

(veľmi ohybné oceľové laná)). Dodávateľ a zároveň výrobca predmetného tovaru NANTONG STEEL
ho opisuje ako Hot Dipped galvanized steel wire rope (oceľové lano pozinkované za tepla). Podľa
záveru colného úradu je zrejmé, že v rozhodnutí o colnom konaní JCD evidenčné číslo 0606910709316
bol v odseku 31 JCD (opis tovaru) nesprávne opísaný dovážaný tovar ako hotový výrobok - kotviacelanové prvky a zároveň v odseku 33 JCD (kód tovaru) nesprávne deklarovaný do kódu nomenklatúry
TARIC 7326909890. Na strane 9 v reakcii na vyjadrenie sa žalobcu colný úrad uvádza, že údaje
deklaranta sú na predmetných dokladoch uvedené, ale sú nesprávne, nakoľko dodávateľ tovaru a

zároveň aj výrobca tovaru pozinkovaných oceľových lán tento tovar opisuje v úvodnej časti tovarovej
faktúry aj v úvode PACKING LISTU ako hotový výrobok, ktorý sa má z dovážaného tovaru (oceľové
lano pozinkované) ešte len vyrábať a podľa toho aj uvádza kód nomenklatúry TARIC 7326909890
vzťahujúci sa k hotovému výrobku. Dôkladnejšou kontrolou tovarovej faktúry colný úrad zistil, že v
kolónke description of goods - opis tovaru, v ktorej je jasne a zrozumiteľne opísaný skutočne dovážaný

tovar, je uvedené dipped galvanized steel wire rope (oceľové lano pozinkované za tepla). Z takejto
špecifikácie opisu tovaru je zrejmé, že skutočne dovážaným tovarom bolo oceľové lano pozinkované za
tepla a nie konštrukčné prvky zavesenia pre použitie v betónových konštrukciách, t.j. hotový výrobok,
ktorý spoločnosť KONTAKT - SK, s.r.o. z dovážaného tovaru ešte len bude vyrábať. Skutočnosť, že
dovážaným tovarom bolo pozinkované oceľové lano, bola potvrdená aj príjemcom tovaru.
Správny súd konštatuje, že už len z uvedených častí rozhodnutia colného úradu vyplýva, že tento

vymedzil zistenia a dôkazy, a to predovšetkým označenie tovaru v odseku 31 JCD ako ostatné
predmety zo železa alebo ocele, kotviace lanové prvky 79 REELS, opis tovaru vo faktúre COMMERCIAL
INVIOCE č. 17WF004 zo dňa 13.01.2017 a tiež z nich vyvodené závery, podľa ktorých je, v zmysle
konštatovania colného úradu, z takejto špecifikácie a opisu tovaru zrejmé, že skutočne dovážaným
tovarom bolo oceľové lano pozinkované za tepla a nie konštrukčné prvky zavesenia pre použitie v

betónových konštrukciách, teda hotový výrobok. V tejto časti správny súd, hodnotiac výlučne námietku
nepreskúmateľnosti vznesenú žalobcom v tejto súvislosti a nie vecnú správnosť uvedeného záveru
colného úradu, konštatuje nedôvodnosť námietky nepreskúmateľnosti. Odôvodnenie rozhodnutia
colného úradu uvádza určité, dostatočné a teda preskúmateľné dôvody prijatého záveru o tom, že
skutočne dovážaným tovarom bolo oceľové lano pozinkované za tepla a nie tak, ako je už uvedené

vyššie, konštrukčné prvky zavesenia pre použitie v betónových konštrukciách, teda akýkoľvek hotový
výrobok, nakoľko tento sa bude z dovážaného tovaru ešte len vyrábať.

17. Po vyhodnotení námietky nepreskúmateľnosti rozhodnutia colného úradu a žalovaného ako
nedôvodnej, pristúpil správny súd v nadväznosti na obsah žalobných bodov k hodnoteniu námietok

žalobcu poukazujúcich na vymedzenie podkladov, ktoré slúžili ako základ pre skutkové závery
rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného v tom smere, či tieto závery majú oporu
v administratívnom spise. Z odôvodnenia rozhodnutia colného úradu v časti, kde colný úrad reaguje
na druhé vyjadrenie žalobcu, vyplýva, že konateľ spoločnosti žiadnym spôsobom nenamieta, že by v
tomto prípade bol dovezený iný tovar ako pozinkované lano z ocele. Zápisnica o podaní vysvetlenia

bola spísaná v priestoroch spoločnosti KONTAKT - SK, s.r.o. a pred jej spísaním prebiehala vyše
hodinová diskusia s konateľom spoločnosti a s ekonomickým riaditeľom spoločnosti KONTAKT - SK,
s.r.o. p. G., vrátane vysvetľovania pravidiel zatrieďovania tovaru oceľové lano povrchovo potiahnuté
zinkom. V priebehu diskusie konateľ spoločnosti žiadnym spôsobom nenamietal tú skutočnosť, že vo
všetkých prípadoch sa jedná o ten istý tovar - pozinkované oceľové lano a ani po prečítaní otázok zistené

skutočnosti žiadnym spôsobom nespochybnil. Konateľ spoločnosti sa stotožnil s názorom colného
úradu, že 8-miestne číselné označenie dovážaného tovaru je správne, ale nesúhlasil s vysvetlením o
nesprávnom zatriedení dovážaného tovaru pod 10-miestnym číselným označením a z tohto dôvodu bola
v zápisnici o podaní vysvetlenia formulovaná otázka č. 3 o správnej 8-miestnej položke 73121081, ku
ktorej konateľ spoločnosť nemal námietky (všetko strana 12 odôvodnenia rozhodnutia colného úradu).

Z rozhodnutia colného úradu ďalej vyplýva, že colný úrad pri rozhodovaní vychádzal z podkladových
materiálov z kontroly po prepustení, a to konkrétne:
- z údajov uvedených v predmetnom colnom vyhlásení a z opisu tovaru uvedeného na pripojených
dokladoch,
- z účtovných dokladov súvisiacich s predmetným dovozom (tovarová faktúra, dodací list, objednávky

na dovážaný tovar),
- z podaného vysvetlenia uvedeného v zápisnici o podaní vysvetlenia,
- z písomných vyjadrení príjemcu tovaru,
- z písomných vyjadrení deklaranta,
- z predloženej fotodokumentácie dovážaného tovaru,

- z fyzickej obhliadky výrobných a skladových priestorov spoločnosti KONTAKT - SK, s.r.o. (strana 3
odôvodnenia rozhodnutia colného úradu).
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva existencia úradného záznamu colného úradu evidenčné číslo
188020/2019 zo dňa 02.04.2019 o začiatku kontroly po prepustení tovaru zameranej, okrem iného, nadeklarovanie správnych údajov vzťahujúcich sa i k colnému vyhláseniu JCD ev. 0606910709316, na
základe ktorého bol žalobcovi prepustený tovar do režimu voľný obeh. Podľa obsahu tohto úradného
záznamu bol telefonicky dohodnutý so splnomocnenou osobou žalobcu G. - ekonomický riaditeľ, termín

stretnutia na deň 02.04.2019. Kontrolná skupina vykonala úvodný rozhovor so splnomocnenou osobou
o zameraní kontroly po prepustení spolu s informáciou, že podľa § 12 ods. 3 Colného zákona, ak
kontrolovaná osoba počas výkonu kontroly po prepustení žiada o opravu colných vyhlásení, ktoré
sú predmetom kontroly, colný úrad opravu takýchto colných vyhlásení až do skončenia kontroly
po prepustení nevykoná. Ďalej z pripojeného administratívneho spisu vyplýva skutočnosť existencie

úradného záznamu Colného úradu Žilina evidenčné č. 240509/2019 - správa zo služobnej cesty zo
dňa 05.04.2019, podľa obsahu ktorej splnomocnená osoba pán G. - ekonomický riaditeľ spoločnosti
uviedol, že k výrobným procesom sa vôbec nevie vyjadriť, z toho dôvodu bol ku kontrolnej skupine
prizvaný pán U. - výkonný riaditeľ, ktorý na položenú otázku v znení „Sú to oceľové laná?“, odpovedal:
„Áno“. Zároveň kontrolnú skupinu oboznámil s výrobným procesom s lanami a aké výrobky sa z nich
vyhotovujú. Splnomocnená osoba - p. G.., MBA sa dňa 26.04.2019 telefonicky pýtal vedúceho kontrolnej

skupiny, či sú dovážané laná správne deklarované, nakoľko je na ceste dovoz ďalších lán. Nakoniec
z pripojeného administratívneho spisu vyplýva skutočnosť vyhotovenia zápisnice o podaní vysvetlenia
zo dňa 03.05.2019 evidenčné č. 253262/2019, ktoré podanie vysvetlenia sa uskutočnilo v priestoroch
žalobcu a na podanie vysvetlenia bol vyzvaný pán R. (konateľ žalobcu - poznámka správneho súdu),
A. XXXX, XXX XX A.. V texte zápisnice sú sformulované otázky č. 1, 2, 3 a 4 položené colným úradom

osobe pána R. Q. a zachytené jeho odpovede. V závere je vyhlásenie osoby, ktorá informácie poskytla,
že po prečítaní zápisnice svojím podpisom potvrdzuje, že zápisnica doslovne súhlasí s informáciami,
ktoré osoba poskytla na základe výzvy, nežiada jej zmenu, opravu, ani doplnenie a vyhlasuje, že
informácie poskytla dobrovoľne a nebol na ňu vyvíjaný žiaden nátlak. Podané vysvetlenie je pravdivé
a úplné.

Z označených častí administratívneho spisu a ani z ostatného kompletného obsahu administratívneho
spisu nevyplýva skutočnosť realizácie jednu hodinu trvajúcej diskusie colného úradu a jej konkrétny
obsah s osobou konateľa žalobcu, a teda colným úradom v odôvodnení jeho rozhodnutia uvádzané
nenamietanie, že by v predmetnom prípade bol dovezený iný tovar, ako pozinkované lano z ocele a že by
sa konateľ spoločnosti stotožnil s názorom colného úradu, že 8-miestne číselné označenie dovážaného

tovaru je správne, ale vyjadril by nesúhlas s vysvetlením o nesprávnom zatriedení dovážaného tovaru
pod 10-miestnym číselným označením.
Správny súd poukazuje na úpravu podľa § 12 ods. 6 Colného zákona, podľa ktorej colný úrad v
záujme zaistenia skutočného stavu vykonáva pri kontrole po prepustení dokazovanie. Colný úrad na
dokazovanie použije všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré

sú v súlade s právnymi predpismi. Colný úrad hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, ďalej na úpravu podľa § 12 ods. 4 písm. c) Colného
zákona, podľa ktorého kontrolovaná osoba je povinná poskytnúť colnému úradu všetky požadované
doklady, údaje, informácie, vrátane dát uložených na dátových nosičoch, ich výpisy alebo zabezpečiť
ich poskytnutie ňou určenou osobou (ďalej len určená osoba) aj mimo svojho sídla a prevádzkových

priestorov, podávať k nim ústne alebo písomné vyjadrenia, na preukázanie svojich tvrdení predložiť
dôkazy, ktoré má k dispozícii a navrhnúť iné dôkazy, ktoré sú jej známe, a to v lehote určenej colným
úradom. V spojení s citovanou právnou úpravou poukazuje správny súd na úpravu podľa § 85 ods. 1
Colného zákona, podľa ktorého na konanie podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu sa
vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje

inak. V spojení s úpravou § 85 ods. 1 poukazuje správny súd na vyššie citovanú úpravu podľa
Správneho poriadku, a to konkrétne § 32 ods. 2, § 33 ods. 2, § 22 ods. 1, 2, 3 všetko Správneho
poriadku. Vychádzajúc z označenej právnej úpravy podľa Colného zákona a Správneho poriadku, ako
aj z obsahu pripojeného administratívneho spisu, správny súd konštatuje, že colný úrad poukázal
ako na podklad svojho rozhodnutia, okrem iných podkladov i na vyjadrenie sa štatutárneho zástupcu

žalobcu učinené v rámci diskusie vedenej medzi ním a colným úradom, ako aj medzi splnomocnenou
osobou žalobcu p. G. a colným úradom. Z tejto diskusie mali vyplynúť správnym orgánom prvého
stupňa, konkrétne v odôvodnení jeho rozhodnutia uvedené vyjadrenia konateľa žalobcu tak, ako sú
konkretizované vyššie. Z obsahu administratívneho spisu však samotná realizácia takéhoto postupu
so zachytením presného obsahu vyjadrení zúčastnených subjektov takejto diskusie nevyplýva, a teda

skutkové závery uvedené správnym orgánom prvého stupňa ako vyjadrenia konateľa žalobcu v rámci
tejto jednu hodinu trvajúcej diskusie s colným úradom, založené colným úradom i žalovaným na takto
vymedzenom podklade rozhodnutia, nemajú oporu v administratívnom spise. Správny súd v tejto
súvislosti dodáva, že nespochybňuje zákonné oprávnenie colného úradu požadovať od kontrolovanéhosubjektu ústne alebo písomné vyjadrenie. Pokiaľ však, ako tomu bolo i v prejednávanej veci, správny
orgán prvého stupňa tento spôsob zisťovania skutkového stavu použije a na výsledkoch tohto postupu
ako na skonštatovaných zisteniach, a teda ako na podkladoch svojho rozhodnutia v zmysle úpravy § 12

ods. 6 v spojení s § 85 ods. 1 Colného zákona a § 32 ods. 2 Správneho poriadku, tiež založí svoje závery,
je nevyhnutné, aby tento postup a jeho výsledky boli obsiahnuté prostredníctvom príslušnej formy ich
zadokumentovania (ako zápisnica alebo úradný záznam) i v administratívnom spise, čo v predmetnom
prípadenaplnenénebolo.Tátoskutočnosťvovzťahukrozhodnutiucolnéhoúraduanásledneivovzťahu
k rozhodnutiu žalovaného napĺňa v nadväznosti na námietky žalobcu dôvod zrušenia týchto rozhodnutí

podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP, teda z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za
základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom.
Pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia v tejto časti správny súd dodáva, že námietku žalobcu o absencii
poučenia osoby podávajúcej vysvetlenie podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku pri spisovaní zápisnice,
hodnotí správny súd ako nedôvodnú. Z právnej úpravy Colného zákona a ani z právnej úpravy
Správneho poriadku nevyplýva, že by poučenie podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku bolo formálnou

náležitosťou zápisnice o podaní vysvetlenia (§ 22 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s § 85 ods.
1 Colného zákona), a to napriek demonštratívnej úprave náležitostí inštitútu zápisnice podľa § 22
ods. 2 Správneho poriadku. Poučenie podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku je potrebné rozlišovať
v tom smere, že sa môže týkať hmotného práva alebo procesnoprávnej úpravy. Podľa Správneho
poriadku správne orgány nemajú povinnosť poskytovať účastníkom konania a iným osobám (klasické)

hmotnoprávne poučenie. Nemajú teda povinnosť poučovať fyzické osoby a právnické osoby o tom,
podľa akého predpisu majú začať správne konanie, či sa určitý právny predpis bude na ne vzťahovať
alebo nie, či majú nejaké hmotnoprávne práva a povinnosti a podobne. Pokiaľ ide o procesnoprávne
poučenie, tu je potrebné zdôrazniť, že Správny poriadok je procesným právnym predpisom a od tejto
skutočnosti sa odvíja aj poučovacia povinnosť správnych orgánov. Tieto totiž majú primárne poučovať

príslušné subjekty o ich procesných právach a upozorňovať ich na prípadné následky nedodržania, resp.
nesplnenia zákonných alebo správnym orgánom určených predpokladov a povinností. Procesnoprávne
poučenie sa samozrejme v niektorých prípadoch týka subjektívnych práv účastníkov a iných osôb.
Existuje ešte hybridné poučenie, ktorým je také poučenie procesnoprávneho charakteru, ktoré má
procesné vyjadrenie, ale hmotnoprávnu konotáciu. Príkladom takého poučenia je poučenie o tom, či

je rozhodnutie správneho orgánu preskúmateľné súdom. V rozhodnutí vydanom v správnom konaní
(procesnoprávny rozmer) sa teda účastník konania poučuje o tom, či nejaké jeho právo existuje alebo
nie (hmotnoprávna konotácia), (Potásch, P., Hašanová, J., Vallová, J., Milučký, J., Medžová, D., Správny
poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha: C.H. Beck 2019 s. 30 s. 31).
Z námietky žalobcu o absencii poučenia podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku v zápisnici o podaní

vysvetlenia nevyplýva jej konkretizácia, teda označenie porušenia, ktorej konkrétnej procesnoprávnej
povinnosti správneho orgánu s dopadom na práva žalobcu sa táto námietka týka. V nadväznosti
primárne pre absenciu konkrétnosti tejto námietky nie je správnym súdom hodnotená ako dôvodná.
Naviac, pokiaľ ide o komunikáciu - diskusiu vedenú colným úradom s konateľom žalobcu, táto nie
je, pokiaľ ide o jej obsah, preukázaná - nevyplýva z pripojeného administratívneho spisu tak, ako je

skonštatované vyššie.

18. K argumentácii žalobcu ohľadom hodnotenia otázok č. 1 až 2, ktoré boli položené konateľovi žalobcu
pánovi Q. pri spisovaní zápisnice o podaní vysvetlenia dňa 03.05.2019, nemá správny súd dostatočný
priestor na zaujatie konkrétneho záveru. Vzhľadom na absenciu preukázania kontextu celej situácie,

ktorá predchádzala položeniu týchto otázok a následne viedla k ich formulácii tak, ako to vyplýva zo
zápisnice o podaní vysvetlenia, predstavovaného diskusiou s konateľom a ekonomickým riaditeľom
žalobcu, v trvaní jednej hodiny, v rámci ktorej diskusie mal konateľ žalobcu učiniť konkrétne vyjadrenia
tak, ako sú identifikované vyššie, by podľa zhodnotenia správneho súdu uvedené mohlo mať vplyv na
vyhodnotenie otázok, ktoré mu následne boli položené z hľadiska námietky žalobcu o tom, že sa jedná

o otázky sugestívne a kapciózne.
Obdobné závery o naplnení dôvodu pre zrušenie rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP
konštatuje správny súd i vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného
vyplýva, že tento v záujme riadneho zistenia skutkového stavu veci tiež doplnil dokazovanie a vykonal
preverenie údajov uvedených v elektronickej databáze ZIN. Elektronická databáza vydaných ZIN slúži

členským štátom EÚ, okrem iného, i na kontrolu, preverovanie a uplatnenie jednotného interpretovania
príslušných colných predpisov a pravidiel vo veci nomenklatúrneho zatriedenia konkrétneho druhu
tovaru. Následne odôvodnenie rozhodnutia žalovaného poukazuje na článok 33 a 34 Colného kódexu
Únie a konkretizuje zistenia získané preverením údajov v elektronickej databáze ZIN. V závere tejtočasti žalovaný konštatuje, že z uvedeného vyplýva, že colné orgány členských štátov EÚ vo veci
nomenklatúrneho zatriedenia podobného druhu tovaru postupovali a postupujú zhodne, pričom dospeli
k totožnému nomenklatúrnemu zatriedeniu ako colné orgány Slovenskej republiky. Zároveň žalovaný

skonštatoval, že v systéme EBTI nebola príslušným orgánom vydávajúcim ZIN pre účastníka konania
- právnickú osobu KONTAKT - SK, s.r.o., vydaná žiadna záväzná informácia o nomenklatúrnom
zatriedení tovaru. Z uvedeného teda vyplýva, že táto právnická osoba využila svoje právo a nepožiadala
colné orgány o vydanie bezplatnej ZIN na predmetný druh tovaru. Z označeného odôvodnenia
rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že žalovaný sám bez návrhu účastníka konania postupom, ktorý

má procesnoprávny základ v úprave podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku v spojení s § 85 ods.
1 Colného zákona doplnil dokazovanie spôsobom a s výsledkom, ako vyplýva z vyššie uvedenej
časti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného tiež vyplýva, že
skutkové zistenia, ktoré boli výsledkom takéhoto doplnenia dokazovania, boli taktiež vzaté žalovaným
ako podklad rozhodnutia žalovaného o odvolaní žalobcu, nakoľko žalovaný z nich vyvodzoval svoje
závery podporujúce argumentáciu uvádzanú žalovaným v súvislosti s prijatým rozhodnutím. Z hľadiska

oprávnenia žalovaného takto postupovať, teda pri vyhodnotení otázky, či žalovaný mohol uvedeným
spôsobom doplniť dokazovanie bez návrhu účastníka konania v odvolacom konaní a v odvolacom
konaní doplniť dokazovanie v uvedenom smere, je potrebné skonštatovať, že takéto oprávnenie
žalovaný ako odvolací orgán mal, a to na základe úpravy podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku.
Z obsahu pripojeného administratívneho spisu však vôbec nevyplýva jednak samotná realizácia a

výsledok tohto postupu v podobe konkrétnych, v odôvodnení rozhodnutia žalovaného vymedzených
zistení, zachytených formou, či už úradného záznamu alebo zápisnice v administratívnom spise, všetko
nezávisle na povahe zdroja takýchto zistení (napr. z databázy správnych orgánov a podobne). Z obsahu
písomného vyhotovenia rozhodnutia žalovaného je zrejmý podrobný opis zistení žalovaného v rámci
takéhoto doplnenia dokazovania v odvolacom konaní, z čoho vyplýva, že tieto zistenia tak, ako už bolo

skonštatované vyššie, boli žalovaným použité ako podklad jeho rozhodnutia v súlade s úpravou § 12
ods. 6 Colného zákona, § 85 ods. 1 Colného zákona v spojení s § 32 ods. 2 Správneho poriadku, a
to napriek tomu, že neboli a nie sú v administratívnom spise obsiahnuté. V nadväznosti na to nebolo
žalobcovi umožnené ani uplatniť jeho procesné práva podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku v spojení
s § 85 ods. 1 Colného zákona, teda vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia ako i ku spôsobu ich zistenia,

prípadne navrhnúť ich doplnenie. Na tomto mieste odôvodnenia správny súd uvádza, že je potrebné si
uvedomiť, že žalovaný neumožnil sa s výsledkom dokazovania v odvolacom konaní jednak žalobcovi
oboznámiť a jednak sa k nemu vyjadriť a tým došlo ku porušeniu práva žalobcu ako odvolateľa na
spravodlivý proces. Toto právo úzko súvisí so základnými princípmi právneho štátu, ktoré musia byť
nevyhnutne zachované v postupoch a pri rozhodovaní správnych orgánov. V nadväznosti na to správny

súd nevzhliadol ako prekážku pri vyslovení vyššie uvedených záverov o absencii reflexie doplnenia
dokazovania v odvolacom konaní v administratívnom spise a tiež súvisiace porušenie procesných práv
žalobcu - jeho práva na spravodlivý proces ako prekážku, že tieto nedostatky žalobca vo včas podanej
správnej žalobe výslovne nenamietal.
Vychádzajúc z uvedeného, správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného a colného úradu podľa § 191

ods. 1 písm. f), ods. 3 písm. a) SSP a podľa § 191 ods. 4 SSP vec vrátil správnemu orgánu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

19. Vzhľadom na ustálený dôvod zrušenia rozhodnutia colného úradu a žalovaného podľa § 191 ods. 1
písm. f) SSP nemal správny súd vytvorený dostatočný priestor pre zaujatie konkrétnych a podrobných

záverov k námietkam žalobcu, ktoré mali hmotnoprávny základ, a to predovšetkým k námietke týkajúcej
sa správnosti/nesprávnosti zatriedenia predmetného tovaru pre potreby záveru, či naň dopadá právna
úprava ukladajúca jeho zaťaženie sumou dovozného cla, či je predmetom antidumpingového cla a DPH,
ako aj k otázke určujúceho alebo len podporného - doplnkového a upresňujúceho charakteru úpravy
Všeobecných pravidiel na interpretáciu kombinovanej nomenklatúry (VIP) v nadväznosti na úpravu

spoločného colného sadzobníka podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z
9.10.2013 v relevantnom znení.
Správny súd poukazuje na vymedzenie podkladových materiálov rozhodnutia colného úradu, ich
sumarizáciou podľa odôvodnenia jeho rozhodnutia. Tu sú okrem údajov uvedených v predmetnom
colnom vyhlásení a opisu tovaru uvedeného v pripojených dokladoch, účtovných dokladoch súvisiacich

s predmetným tovarom (tovarovej faktúry, dodacieho listu, objednávky na dovážaný tovar), uvedené
aj vysvetlenia v zápisnici o podaní vysvetlenia, písomné vyjadrenia príjemcu tovaru, písomné
vyjadrenia deklaranta, predložená fotodokumentácia dovážaného tovaru a fyzická obhliadka výrobných
a skladových priestorov žalobcu na strane 3, ale i v ostatnom obsahu odôvodnenia rozhodnutia colnéhoúradu, a to napríklad na strane 12, kde sú uvedené vyjadrenia konateľa žalobcu, ktoré mal tento
učiniť v priebehu hodinu trvajúcej diskusie pred spísaním zápisnice o podaní vysvetlenia, pre absenciu
obsiahnutia ktorých vyjadrení konateľa žalobcu v obsahu pripojeného administratívneho spisu bolo

rozhodnutie colného úradu podľa § 191 ods. 1 písm. f) zrušené. Táto skutočnosť potom vylučuje, aby
správny súd mohol vychádzať z celistvého a dostatočne zisteného skutkového stavu pri hodnotení
predovšetkým uvedených, ale aj všetkých ostatných hmotnoprávnych námietok žalobcu vyplývajúcich
zo správnej žaloby.
Správny súd vo všeobecnej rovine však už v tomto rozhodnutí môže nad rámec vyššie skonštatovaných

záverov uviesť, že colný úrad je podľa článku 48 Colného kódexu Únie oprávnený vykonať kontrolu
tovaru po prepustení. Uvedenému korešponduje i vnútroštátna úprava podľa § 12 Colného zákona.
Na postup a rozhodnutie colného úradu pri prepustení tovaru do colného režimu voľný obeh nemá
predchádzajúce konanie colného úradu o prepustení tovaru do colného režimu tranzit žiaden vplyv v
tom smere, že by rozhodnutím o prepustení tovaru do colného režimu tranzit bola príslušným správnym
orgánom potvrdená správnosť, prípadne záväznosť údajov ohľadom nomenklatúrneho zatriedenia

tovaru v tranzitnom colnom vyhlásení pre ďalšie colné konania po ňom nasledujúce.

20. Úlohou správnych orgánov bude postupovať pri vydaní svojich rozhodnutí na základe dostatočne
zisteného skutkového stavu pre riadne posúdenie veci, ktorý bude mať oporu v administratívnom
spise a bude s ním v súlade, všetko v nadväznosti na záväzné právne názory správneho súdu podľa

odôvodnenia tohto rozsudku.

21. Podľa § 167 ods. 1 SSP: Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

22. Žalobe bolo vyhovené, a preto je účastníkom v tomto konaní úspešným žalobca, ktorému súd podľa
§ 167 ods. 1 SSP priznal plnú náhradu dôvodne uplatnených trov konania.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiujeprípustnákasačnásťažnosť,aktozákonpripúšťa(§439,§440SSP)vlehote
do 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom
súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí
podania podľa § 57 SSP uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.