Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/116/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319201258
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1319201258.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu

JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu FK - TRANS, s.r.o., Dopravná
2, Topoľčany, IČO: 36 555 550, práv. zast. JUDr. Peter Janík, advokát, M. R. Štefánika 5, Topoľčany,
IČO: 34 581 111, proti žalovanému Scania Slovakia s.r.o., Diaľničná cesta 2A, Senec, IČO: 35 826 649,
práv. zast. Havel & Partners s.r.o., advokátska kancelária, Žižkova 7803/9, Bratislava, IČO: 36 856 584,
o zaplatenie 5.869,20 EUR s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava III č.k. 25Cb/54/2019-132 zo dňa 1.6.2020 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/54/2019 - 132 zo dňa

1.6.2020 v konaní o žalobe o zaplatenie 5.869,20 EUR a súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov
konania p o t v r d z u j e .
II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/54/2019 - 132 zo dňa
1.6.2020 v konaní o vzájomnej žalobe o zaplatenie 6.000,- EUR a súvisiacom výroku o nároku na
náhradu trov konania zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
III. Žalobcovi priznáva v konaní o žalobe nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi 5.869,20 EUR, druhým výrokom uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému 6.000,- EUR,

tretím výrokom rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania o žalobe v plnom
rozsahu a štvrtým výrokom je žalobca povinný nahradiť žalovanému trovy konania o vzájomnej žalobe
v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 28.2.2019 domáhal,
aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu žalovanú istinu titulom vyúčtovaného úroku z
omeškania za oneskorené dodanie objednaného tovaru. Z vykonaného dokazovania mal súd za

preukázanéžežalobcaakoobjednávateľuzatvorilsožalovanýmakododávateľomdňa6.2.2018Dohodu
o dodávke tovaru (ďalej len „Dohoda“), ktorej predmetom bolo dodanie dvoch vozidiel Scania v termíne
stanovenom podľa bodu 5.3 Dohody do 20.7.2018, ďalšie podmienky dodania boli špecifikované vo
Všeobecných podmienkach dodávky. Podpisom Dohody žalobca ako objednávateľ zároveň potvrdil, že
tieto všeobecné podmienky sú mu známe. Pre prípad omeškania dodávateľa s dodaním tovaru bolo v
bode 5.11 Dohody zakotvené oprávnenie žalobcu ako objednávateľa uplatňovať si voči žalovanému úrok
z omeškania vo výške 0,05 % z ceny tovaru bez DPH, a to za každý deň omeškania. V konaní nebolo

sporné,žepredmetDohodyododávketovaru,t.j.2kusyvozidielScaniaboližalobcoviodovzdanéaždňa
26.9.2018, žalobca prevzatie vozidiel potvrdil podpisom preberacích protokolov. Z dôvodu omeškania
žalovaného s dodaním tovaru o 67 dní si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na úrok z omeškaniavo výške 5.869,20 EUR; pri jeho výpočte vychádzal z celkovej ceny dodaného tovaru bez DPH 175.200,-
EUR.

3. Žalovaný sa bránil tým, že o predĺžení dodacej lehoty žalobcu neodkladne informoval a ponúkol mu
riešenie v podobe predĺženia operatívneho leasingu ťahačov s č. podvozkov XXXXXXX a XXXXXXX,
ktoré mal žalobca v tom čase v užívaní a ku ktorým sa obdobie operatívneho leasingu práve končilo. Z
listinných dôkazov založených v spise mal súd preukázané, že ešte dňa 6.5.2015 žalobca, žalovaný a
spoločnosť Oberbank Leasing s.r.o. uzatvorili Rámcové zmluvy o odkúpení vozidiel s číslami podvozkov

XXXXXXX a XXXXXXX, ktoré boli predmetom Zmluvy o finančnom leasingu č. XXXXX a č. XXXXX,
uzavretými medzi spoločnosťou Oberbank leasing s.r.o. a žalobcom. Dodávateľom oboch vozidiel bol
žalovaný. Zmluvy o finančnom leasingu boli uzavreté na dobu určitú od 15.5.2015 do 9.6.2018. Žalobca
teda mohol vozidlá užívať do dňa 9.6.2018, po skončení leasingu mal v úmysle vozidla nahradiť novými,
za týmto účelom uzatvoril so žalovaným Dohodu o dodávke tovaru. Žalovaný vedomý si toho, že z
dôvodov na strane výrobcu vozidiel nebude schopný splniť si svoju zmluvnú povinnosť dodať tovar

žalobcovi do 20.7.2018, tak už vo februári 2018 oslovil leasingovú spoločnosť so žiadosťou o predĺženie
finančného leasingu k dvom ťahačom v užívaní žalobcu o 2 mesiace - do júla 2018. Mailom zo dňa
22.6.2018 opätovne požiadal leasingovú spoločnosť z dôvodu posunu dodávky dvoch ťahačov o ďalšie
predĺženie finančného leasingu do 10.10.2018. Leasingová spoločnosť s takýmto riešením súhlasila, a
preto žalobca, žalovaný a spoločnosť Oberbank leasing s.r.o. dňa 4.5.2018 podpísali Dodatok č. 1 k

Rámcovým zmluvám, ktorými predĺžili pôvodne dohodnutý finančný leasing do 10.7.2018, kedy mala
byť splatná posledná zvýšená splátka č. 39 a opakovane dňa 29.6.2018 podpísali Dodatok č. 2, ktorým
predĺžili finančný leasing k dvom vozidlám v užívaní žalobcu do 10.10.2018, kedy bola splatná posledná
zvýšená splátka č. 42. Keďže podmienkou uzatvorenia Rámcových zmlúv o odkúpení vozidla bolo
podpísanie servisných zmlúv, žalobca so žalovaným k pôvodne uzatvoreným Zmluvám o vykonávaní

servisu vozidiel Scania podpísali dňa 15.5.2018 Dodatok č. 1 a dňa 4.7.2018 Dodatok č.2.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že z konania žalovaného bolo zrejmé, že si uvedomoval svoju
zodpovednosť za oneskorené dodanie vozidiel Scania žalobcovi, a preto vynaložil maximálne úsilie za
týmúčelom,abymoholžalobcanepretržitevykonávaťpodnikateľskúčinnosťtak,abyaždočasudodania

2 nových ťahačov Scania mu bolo umožnené formou leasingu užívať 2 vozidlá, ktoré mal v tom čase v
užívaní na základe Zmlúv o finančnom leasingu, uzatvorených s leasingovou spoločnosťou Oberbank
Leasing s.r.o.. Aj napriek skutočnosti, že medzi predĺžením dodacej lehoty tovaru podľa Dohody a
takýmto postupom žalovaného existuje priama príčinná súvislosť, nemožno to považovať za zmenu
dodacej lehoty dojednanej v bode 5.3 Dohody. Spôsob prípadnej zmeny Dohody bol upravený v bod

6.2, podľa ktorého akékoľvek zmeny a doplnky zmluvy je možné vykonať iba vo forme jej písomného
dodatku. Uzatvorenie Dodatkov č. 1 a 2 k Rámcovým zmluvám o odkúpení vozidiel a k Zmluvám o
vykonávaní servisu vozidiel Scania, nebolo možné považovať za zmluvne dohodnutý spôsob zmeny
záväzku upraveného v bode 5.3 Dohody, keďže v konaní žiadna zmena zmluvne dohodnutého termínu
dodania vozidiel Scania preukázaná nebola. Navyše žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a v konaní

nepreukázal existenciu prekážky tzv. vyššej moci majúcej za následok oneskorenie dodávky vozidiel
Scania od výrobcu. Založil síce do spisu doklad, ktorým preukazoval, že výrobca bol schopný vozidlá
dodať až dňa 25.9.2018, ale žiadnym spôsobom nepreukázal, že nejde o obvyklú dodaciu lehotu, ale o
dodaciu lehotu, spôsobenú okolnosťami uvedenými v bode 4 Všeobecných podmienok. Sám žalovaný
potvrdil, že štandardná doba dodania vozidiel je cca do polroka od zadania objednávky, závisí to od

požadovanej špecifikácie vozidiel, od konfigurácie a dostupnosti jednotlivých súčiastok, a preto sa súdu
javilo, že z časového hľadiska, vzhľadom na zadanie objednávky dňa 6.2.2018 a reálne dodanie vozidiel
dňa 25.9.2018 bola dodávka vozidiel vybavená v štandardnej, obvyklej lehote, čo bolo v rozpore s
tvrdením žalovaného o existencii tzv. vyššej moci. Aj v prípade, ak by bola výrobcom dodržaná polročná
dodacia lehota od zadania objednávky, t.j. termíne dohodnutom v bode 5.3 Dohody. Do spisu založený

doklad od výrobcu vozidiel bez ďalších relevantných dôkazov nie je spôsobilý osvedčiť, že oneskorené
dodanie vozidiel malo pôvod v existencii tzv. vyššej moci. Žalovaný v tomto smere žiadne ďalšie
dokazovanie súdu nenavrhol. Žalobca svoj nárok na úrok z omeškania súdu dostatočným spôsobom
preukázal, a preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

5. K vzájomnej žalobe uplatnenej žalovaným v konaní na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 6.000,-
EUR súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný svoj nárok uplatnený formou vzájomnej žaloby oprel o
ustanovenie bodu 5.6 Dohody, podľa ktorej má dodávateľ nárok na zmluvnú pokutu vo výške 3.000,-
EUR za každé vozidlo v prípade, ak žalobca ako objednávateľ neuzatvorí leasingovú zmluvu na tovarnajneskôr 5 dní pred dohodnutým dňom jeho dodania podľa bodu 5.3 alebo, ak do dňa dodávky nesplní
platobné podmienky leasingovej spoločnosti alebo nezaplatí celkovú cenu tovaru zníženú o prípadnú
zálohu.Tovarbolžalobcovidodanýdňa26.9.2018,žalobcavtentodeňdodanietovarupotvrdilpodpisom

preberacích protokolov a rovnako v uvedený deň 26.9.2018 podpísal Zmluvu o operatívnom leasingu
č. 18518 (na Zmluve, ktorú žalobca založil do spisu nie je uvedený dátum, ale sám žalobca potvrdil, že
Zmluva bola uzatvorená 26.9.2018) a Zmluvu o operatívnom leasingu č. 18517. Bolo preto zrejmé, že
žalobca porušil ustanovenie bodu 5.6 Dohody a leasingovú zmluvu na tovar neuzatvoril v dohodnutej
lehote, ale s oneskorením, čo malo za následok vznik jeho povinnosti zaplatiť žalovanému zmluvnú

pokutu vo výške 3.000,- EUR za každé vozidlo, t.j. spolu 6.000,- EUR. Žalovaný svoj nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty riadne preukázal a uplatnil si ho vzájomnou žalobou, ktorú podal písomne ako súčasť
odporu proti platobnému rozkazu, svoj nárok riadne odôvodnil a podložil dôkazmi, ktoré založil do spisu,
respektíve ktoré navrhol súdu vyžiadať od žalobcu, nakoľko ich nemal k dispozícii. Na pojednávaní súdu
dňa 27.2.2020 žalovaný už len ústne do zápisnice podanie vzájomnej žaloby potvrdil. Odpor vrátane
vzájomnej žaloby a všetkých dokladov založených do spisu žalovaným boli žalobcovi prostredníctvom

jeho právneho zástupcu riadne doručené spolu s výzvou a poučením podľa § 167 ods. 3 v C.s.p.,
žalovaný sa písomne nevyjadril, urobil tak až na pojednávaní súdu. O trovách konania rozhodol súd
podľa ust. § 255 a nasl. C.s.p. tak, že priznal v konaní o žalobe žalobcovi náhradu trov konania v plnom
rozsahu, nakoľko bol plne úspešný a v konaní o vzájomnej žalobe priznal náhradu trov konania v plnom
rozsahu žalovanému, ktorý bol plne úspešný.

6. Proti výroku I. a III. rozsudku podal včas odvolanie žalovaný v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) a
h) C.s.p. V odvolaní uviedol, že právny zástupca žalovaného uviedol, že „štandardná doba dodania
vozidiel je v priemere rádovo do pol roka od objednávky a závisí od špecifikácie vozidiel, od konfigurácie
a dostupnosti jednotlivých súčiastok“. Súd prvej inštancie vyvodil z tejto informácie nelogický záver,

že, ak od objednávky vozidiel dňa 6.2.2018 a reálnym dodaním vozidiel dňa 25.9.2018 neuplynula
lehota viac ako pol roka, potom ide o vybavenie objednávky v štandardnej, obvyklej lehote, čo je
v rozpore s tvrdením žalovaného o existencii tzv. vyššej moci. Súd prvej inštancie ale nevzal do
úvahy skutočnosť, že pôvodne stanovený termín dodania nebol stanovený na lehotu pol roka, ale do
presného termínu 20.7.2018. Súd prvej inštancie sa navyše dopustil nelogického zjednodušenia, kedy

fakticky stotožnil konkrétne posudzované dodávky dvoch špecifických vozidiel pod režim (priemernej)
„štandardnej dodávky“. Žalovaný ako distribútor vozidiel nie je nijakým spôsobom schopný ovplyvniť
ich dodávku a v tomto smere je odkázaný výlučne na výrobcu a jeho dodávateľov. Práve z uvedeného
dôvodu si žalovaný v bode 4 Všeobecných podmienok dodávky vyhradil právo dodať tovar v lehote
presahujúcej dohodnutú dodaciu lehotu v prípade, ak nastane prekážka tzv. vyššej moci, ktorú následne

explicitne definoval ako (o.i) nedodanie, chybné alebo oneskorené dodanie akýchkoľvek súčiastok,
polotovarov,nespracovanéhomateriáluatď.oddodávateľovžalovanéhoalebovýrobcuvovšeobecnosti.
Predložením dokladu od dodávateľa vozidiel čl. 106, žalovaný jednoznačne preukázal, že objednané
vozidlo presne identifikované č. podvozku „5523639“ nemôže byť podľa aktuálnych prevádzkových
dôvodov dodané skôr ako dňa 25.9.2018. Túto skutočnosť navyše potvrdzujú aj ďalšie dôkazy vykonané

na pojednávaní, predovšetkým skutočnosť, že žalovaný už niekoľko mesiacov pred plánovaným
termínom dodania aktívne komunikoval svoju neschopnosť dodať vozidlá v dohodnutom termíne pre
omeškanie výrobcu a aktívne vykonával kroky, ktoré by minimalizovali dopady tohto omeškania výrobcu.
Žalovaný poukázal na email z 22.6.2018, kedy zástupca žalovaného požiadal leasingovú spoločnosť o
predĺženie leasingu do 10.10.2018 nakoľko mu dodávateľ posunul dodávku dvoch ťahačov pre žalobcu z

júla na koniec septembra. Ak by žalovaný skutočne už 8.2.2018 vedel, že objednané vozidlá nevie dodať
v stanovený termín 20.7.2018, nedáva žiaden zmysel predlžovať doterajší leasing práve na mesiac júl
2018. Súd teda vykonané dôkazy neposúdil vo vzájomnej súvislosti a jeho odôvodnenie je zmätočné,
nakoľko na viacerých miestach uvádza, že dôvod omeškania ležal na strane výrobcu (napr. bod 31), aby
následne uviedol, že tento dôvod sa nepodarilo preukázať. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že

žalobu v tejto časti zamieta, alternatívne zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Proti výroku II. a IV. rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý namietal absenciu
kvalifikovaného spôsobu začatia konania ohľadom vzájomnej žaloby podľa § 147 C.s.p. Uplatnenie
vzájomnej žaloby žalovaným, keďže je podaním vo veci samej, má napĺňať podmienky určené v § 127

C.s.p. a osobitné náležitosti návrhu podľa § 132 a nasl. C.s.p. Podanie vzájomnej žaloby si vyžaduje
písomnú formu a je vylúčené jej podanie ústne do zápisnice. Žalobca uviedol, že súd sa nezaoberal
predloženým dôkazom žalobcu o tom, že predmetné vozidlá prevzal dňa 26.9.2018 a tieto mu boli v
tento deň aj fakturované, o čom boli súdu predložené dôkazy a aj z tohto dôvodu je vylúčené, aby mohlodôjsť k uplatneniu ust. bodu 5.6 Dohody o nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Strany sporu nemohli
mať do konkrétneho dňa vedomosť o možnosti odovzdania, prevzatia a úhrady za predmetné vozidlá.
S poukazom na uvedené navrhol žalobu žalovaného zamietnuť.

8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, podľa ktorého bola vzájomná žaloba uplatnená v súlade s
C.s.p. Skutočnosť, že žalovaný uplatnil svoje právo proti žalovanému podľa § 147 C.s.p. písomne už v
odpore zo dňa 3.5.2019 v rámci jeho petitu, ktorý obsahoval všetky náležitosti podania predpokladané
§ 127 a § 132 ods. 1 C.s.p. v spojení s článkom IV odporu, nemôže mať za následok nedostatok formy

tak, ako to predpokladá žalobca. Žalovaným podaná vzájomná žaloba voči žalobcovi bola žalobcovi
doručená už v rámci doručovania odporu žalovaného zo dňa 3.5.2019, čo v zásade potvrdil sám žalobca
aj vo svojom odvolaní. Žalobca zároveň výslovne potvrdzuje, že s vzájomnou žalobou žalovaného sa
oboznámil aj priamo na pojednávaní dňa 27.2.2020, pričom rozsudok bol vydaný až dňa 1.6.2020. Na
základe uvedeného je možné konštatovať, že zásada kontradiktórnosti a rovností zbraní nebola žiadnym
spôsobom obmedzená, či porušená. V zmysle článku 5.6. Dohody bol žalobca povinný najneskôr 5 dní

pred posledným dňom lehoty dodania podľa bodu 5.3. Dohody (20.7.2018 - 5 dní, t.j. 15.7.2018) buď
uzavrieť leasingovú zmluvu na tovar alebo splniť platobné podmienky leasingovej spoločnosti, alebo
zaplatiť k 20.7.2018 celkovú cenu tovaru, zníženú o zálohu. Navrhol napadnutý rozsudok v časti
vzájomnej žaloby o zaplatenie 6.000,- EUR potvrdiť ako vecne správny a zároveň v časti žaloby o
5.869,20 EUR zmeniť tak, že žalobu v tejto časti zamieta , alternatívne zrušiť a vec vrátiť súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie.

9. Žalobca k odvolaniu žalovaného uviedol, že rozsudok v časti, v ktorej mu bol priznaný nárok tak, ako
si ho uplatnil, pokladá za správny a zákonný.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 21.2.2023. Po oboznámení
sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu a žalovaného, ich vyjadreniami,

odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť a odvolanie žalobcu je
dôvodné.

11. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu
a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie v konaní o žalobe zistil v potrebnom
rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto

konštatuje vecnú správnosť napadnutého výroku I. a III. rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom
uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.

14. Na zdôraznenie odvolací súd uvádza: žalobca uzatvoril so žalovaný Dohodu o dodávke tovaru,
predmetom ktorej bola dodávka vozidiel v počte 2 ks, s termínom dodania do 20.7.2018. Vozidlá boli

odovzdané žalobcovi až dňa 26.9.2018, teda oneskorene, na základe čoho si žalobca voči žalovanému
uplatnilúrokzomeškaniavovýške5.869,20EUR.Odvolacísúdpoukazujenabod31rozsudku,vktorom
súd prvej inštancie správne uviedol, že žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno pri preukázaní
existencie prekážky vyššej moci, čo by malo mať za následok oneskorenie dodávok 2 ks vozidiel.
Žalovaný síce založil do spisu doklad od výrobcu, ktorý preukazoval omeškanie dodania vozidiel, však

uvedený doklad nepreukazoval, že sa jedná o následok oneskorenia tzv. vyššej moci. Dôkazné bremeno
na preukázanie uvedeného tvrdenia bolo na žalovanom, keďže v rámci dokazovania platí zásada, že
každýúčastníkmusíuniesťdôkaznébremenosvojhotvrdenia,t.j.ktotvrdí,dokazuje.Vtomtoprípade,ak
chcel žalovaný preukázať naplnenie podmienok pre uplatnenie čl. 4 Všeobecných podmienok dodávky,t.j. prekážku vyššej moci pri oneskorenom dodaní tovaru od výrobcu, bol povinný svoje tvrdenia
riadne preukázať. Listinný doklad /č.l. 106/ preložený žalovaným nepreukazuje výnimku zo všeobecných
podmienok. Odvolací súd súhlasne so súdom prvej inštancie uvádza, že z dokladu /Display additional

dates/ vyplýva, že výrobca bol schopný dodať vozidlá až dňa 25. 9. 2018 , ale zo samotného dokladu bez
ďalšieho nevyplýva, že oneskorené dodanie vozidiel malo pôvod v existencii tzv. vyššej moci v zmysle
všeobecných podmienok a ďalšie dokazovanie žalovaný v tomto smere nenavrhol. Keďže žalovaný
pre svoje tvrdenia neprodukoval žiadne dôkazy, odvolací súd jeho námietky považoval za irelevantné.
Odvolací súd považuje za potrebné k Dohode sporových strán o sankcii v podobe úroku z omeškania

v zmysle ust. čl. 5.11 uviesť, že sa nejedná o úrok z omeškania, ale o zmluvnú pokutu vo výške 0,05%
denne, pretože nejde o finančné plnenie ale o omeškanie s dodaním tovaru, nič to však nemení na
dôvodnosti žaloby žalobcu.

15. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a III. ako vecne
správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané

žalovaným.

16. V konaní o vzájomnej žalobe žalovaného a žalobcom napadnutého výroku II. a IV., kedy žalovaný
svoj nárok oprel o bod 5.6 Dohody, podľa ktorej mal nárok na zmluvnú pokutu v prípade, ak žalobca
neuzatvorí leasingovú zmluvu na tovar najneskôr 5 dní pred dohodnutým dňom jeho dodania, odvolací

súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil, že vznikla žalobcovi povinnosť uzatvoriť
leasingovú zmluvu s poukazom na ust. čl. 4.2 Dohody o dodávke tovaru. Z bodu 5.6 Dohody a z
obsahu spisu má odvolací súd za to, že žalobca nemohol splniť uvedenú povinnosť pre nesplnenie
povinnostižalovaného,atododaťvozidlávdodacejlehote,t.j.do20.7.2018.Povinnosťžalobcuuzatvoriť
leasingovú zmluvu na tovar najneskôr 5 dní pred dohodnutým dňom dodania sa stala nemožnou, z

dôvodunedodaniavozidielvčasvzmysleDohody.Odvolacísúdzdôrazňuje,žezospisunevyplýva,kedy
žalovaný oznámil žalobcovi, kedy budú vozidlá dodané. Keďže žalobca nemal vedomosť o presnom
termíne dodania vozidiel, nemohol splniť svoju povinnosť a uzatvoriť leasingovú zmluvu skôr, ako mu
bolo oznámené dodanie vozidiel ako aj ich presná špecifikácia, ktorá je nevyhnutná pre uzatvorenie
leasingovej zmluvy. Tieto údaje /výrobné číslo -VIN/ sú zrejmé až z preberacích protokolov zo dňa

26.9.2018.

17. Odvolací súd považuje za nedôvodnú námietku žalobcu o absencii kvalifikovaného spôsob začatia
konania ohľadom vzájomnej žaloby, nakoľko podaná vzájomná žaloba žalovaného spĺňa všeobecné
náležitosti podľa § 127 C.s.p. a osobitné náležitosti žaloby podľa § 132 a nasl. C.s.p.

18. Odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v konaní o vzájomnej žalobe o zaplatenie 6.000,- EUR a súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov
konania zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Vzhľadom na dôvody, pre ktoré došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, bude potrebné,

aby súd prvej inštancie ustálil, či žalobca porušil zmluvnú povinnosť uzatvoriť leasingovú zmluvu a kedy
mal najskôr túto zmluvu uzatvoriť potom, čo sa dozvedel, že vozidlá nebudú dodané včas. Zároveň
je potrebné, aby sa súd prvej inštancie vysporiadal s tým, či žalovaný splnil svoju povinnosť a oznámil
žalobcovi, že vozidlá budú dodané neskôr a kedy, pretože aj žalobca aj žalovaný vedeli, že termín
dodania vozidiel dňa 20.7.2018 nebude dodržaný.

19. Podľa § 396 ods. 3 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania v konaní o žalobe rozhodol odvolací súd podľa § 369

ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi
priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. S poukazom
na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny
úradník.

21. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).