Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 26, 2023

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 23Cb/16/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215214449
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Brehovský

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2023:4215214449.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudcom JUDr. Matúšom Brehovským v spore žalobkyne: Y. W.,

nar. 3. januára XXXX, bytom W. ulica XX/XX, T., (pôvodne Y. W. - Y., so sídlom W. XX/XX, T., IČO: 46
751 866), proti žalovanému: ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Žižkova 11, Bratislava - mestská časť Staré
mesto, IČO: 35 704 713, zastúpenému: JUDr. Jozef Mészáros, advokát s.r.o., advokátskou kanceláriou,
so sídlom Jesenského 2, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 657 861, o určenie neplatnosti
zmluvy, o vzájomnej žalobe o zaplatenie 2.268,20 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému 2.268,20 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8%
ročne zo sumy 2.268,20 eura od 29. marca 2017 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených
s uplatňovaním pohľadávky vo výške 40 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Komárno 7. augusta 2015 sa žalobkyňa domáhala, aby súd
rozsudkom určil, že zmluva o úvere č. G./XX/XXXXX z 26. februára 2013 (ďalej tiež „zmluva o úvere“)
uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná.

2. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalobkyňa uzatvorila so spoločnosťou M.A.N. Slovensko s.r.o.,
so sídlom Považská 5, Nové Zámky, prevádzka Rákócziho 21/25, Komárno, IČO: 36543101, dňa
26. februára 2013 zmluvu o kúpe osobného motorového vozidla značky a modelu Hyundai iX35,
rok výroby: 2013, za cenu 22.314 eur s DPH. Vozidlu bolo pridelené špeciálne evidenčné číslo:
KN-Y Za účelom úhrady kúpnej ceny vozidla žalobkyňa uzavrela zmluvu o spotrebiteľskom úvere
so žalovaným. Časť kúpnej ceny uhradila pri uzavieraní zmluvy vo výške 4.462,80 eura. Taktiež

žalobkyňa uhradila 669,42 eura, čo žalovaný uviedol ako spracovateľský poplatok. V zmluve uviedol,
že je potrebné ešte uhradiť 17.851,80 eura. Žalovaný vydal predbežnú kalkuláciu, podľa ktorého mala
zaplatiť o 4.039,09 eura navyše (spolu so spracovateľským poplatkom 4.708,51 eura navyše). K 26.
júnu 2015 žalobkyňa uhradila sumu 15.737,89 eura + spracovateľský poplatok 669,42 eura. Žalovaný
žiada zaplatiť 10.615,20 eura, čo je o 4.039,09 eura viac. Postup žalovaného označila za rozporný s
dobrými mravmi a tento zapríčiňuje značnú nerovnováhu medzi žalobkyňou a žalovaným. Žalovaný
predložil žalobkyni zmluvu v deň, keď preberala motorové vozidlo, nebola oboznámená s podmienkami

zmluvy, pričom má záujem na splnení a vyplatení ceny motorového vozidla. Žalobkyňa sa oboznámila
s výpisom z obchodného registra žalovaného, ktorý má v predmete činnosti poskytovanie úverov
nebankovýmspôsobomzvlastnýchzdrojov,akoajleasingovúčinnosť.Podľazmluvyideospotrebiteľský
úver. V zmluve je uvedené poskytnutie výšky spotrebiteľského úveru vo výške 17.851,20 eura, avšakostatné náležitosti podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej tiež „ZoSÚ“) nie sú v
zmluve uvedené. Poukázala tiež na to, že v zmysle § 53c zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník

(ďalej tiež „OZ“) ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných
obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou
zmluvou súvisia, nesmú byť uvedené pre spotrebiteľa nečitateľným a menším písmom, ako ustanoví
vykonávací predpis, inak je takáto zmluva neplatná. Nariadenie vlády, ktoré (je vykonávacím predpisom
pre uvedené ustanovenie, pozn. súdu) stanovuje požiadavku na výšku písma 1,9 mm. Výška písma

zmluvy o úvere a úverových zmluvných podmienok je 1,00 až 1,2 mm, takže tieto dokumenty sú písané
mimoriadne drobným až nečitateľným písmom. Žalobkyňa taktiež poukázala na to, že zmluvu o úvere za
veriteľa podpisoval M. L., pričom v zmluve sa uvádza, že veriteľa zastupuje na základe plnomocenstva,
ktorá nebola predložená. Podľa výpisu z obchodného registra štatutárnym orgánom žalovaného je
predstavenstvo. V čase podpisovania zmluvy o úvere boli členmi predstavenstva Ing. T. F., K.. C. H.
a K.. Y. Q.. Konanie menom spoločnosti je upravené tak, že „spoločnosť sú oprávnení zaväzovať a

písomné právne úkony sú oprávnení robiť najmenej dvaja členovia predstavenstva spoločne s výnimkou
udeľovania splnomocnení na zastupovanie pred dopravnými inšpektorátmi a orgánmi štátnej správy vo
veciach evidencie motorových vozidiel (prihlasovania do evidencie vozidiel, zmeny v evidencii vozidiel,
vyraďovanie vozidiel z evidencie) a vybavenia duplikátu technického preukazu vozidla, na udeľovanie
ktorých je oprávnený člen predstavenstva samostatne“. Z uvedeného je zrejmé, že pán L. nebol členom

predstavenstva. Keďže zmluvu podpisovala neoprávnená osoba je takáto zmluva absolútne neplatná.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Komárno
a žiadal, aby súd postúpil spor Okresnému súdu Bratislava V, ako súdu miestne príslušnému na
rozhodnutie. Mal za to, že v danom prípade nejde o spor zo spotrebiteľskej zmluvy a žalobkyňa v

predmetnom konaní, ani v právnych vzťahoch, ktorých sa konanie týka, nevystupovala ako spotrebiteľ.
Vo vzťahu k tvrdeniam o neplatnosti zmluvy z dôvodu absencie povinných náležitostí spotrebiteľskej
zmluvy žalovaný uviedol, že žalobkyňa si pri právnej kvalifikácii zmluvy zamieňa pojem „spotrebný úver“
a „spotrebiteľský úver“. Z obsahu žaloby, ako aj zo všetkých priložených dokumentov je zrejmé, že
žalobkyňa do právnych vzťahov týkajúcich sa predmetu financovania (vozidla) vedome vstupovala ako

fyzická osoba - podnikateľ, identifikujúc sa uvedením svojho podnikateľského mena, sídla, IČO a IČ
DPH. Ako podnikateľ sa žalobkyňa identifikovala jednak v zmluvnom vzťahu uzavretom so žalovaným na
základe predmetnej zmluvy a tiež v zmluvnom vzťahu uzavretom s dodávateľom predmetu financovania
(priložený odovzdávací protokol), pričom z uvedeného je zrejmé, že sa žalobkyňa ako podnikateľ
identifikovala vedome a opakovane. Žalobkyňa je ako podnikateľ vedená aj ako držiteľ predmetného

motorového vozidla v technickom preukaze, z čoho vyplýva, že žalobkyňa predmetné motorové vozidlo
ako podnikateľ aj fakticky užíva. Z uvedených skutočnosti vyplýva, že nakoľko bola predmetná zmluva
uzavretá s fyzickou osobou - podnikateľom, nespĺňa základné zákonné náležitosti charakterizujúce
spotrebiteľské zmluvy, t.j. z rovnakého dôvodu je vylúčené, aby predmetná zmluva bola posudzovaná
ako spotrebiteľská zmluva. Tvrdenia žalobkyne o akýchkoľvek nedostatkoch zmluvy vyplývajúcich z

údajnej absencie niektorých náležitostí predpísaných ZoSÚ sú preto absolútne irelevantné. Za účelové
a špekulatívne považoval tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého pri uzatváraní predmetnej zmluvy údajne
nemala byť oboznámená s podmienkami zmluvy. Žalobkyňa predmetnú zmluvu uzavrela slobodne a
dobrovoľne pričom si žalovaného ako zmluvného partnera vybrala v zmysle svojej zmluvnej voľnosti
osobne a na základe svojho vlastného uváženia a skutočnosť, že sa s obsahom zmluvy riadne

oboznámila zároveň potvrdila aj svojim vlastnoručným podpisom na zmluve. Vo vzťahu k tvrdenej
neplatnosti zmluvy z dôvodu neplatného zastúpenia žalovaného žalobca uviedol, že v danom prípade
predmetnú zmluvu za žalovaného podpisoval zamestnanec dodávateľa, t.j. osoby, ktorá je na predmetné
konanie oprávnená na základe zmluvy o spolupráci č. XXX/XX/XXX/ZOOS, uzatvorenej so žalovaným
1. januára 2011 a udeleného plnomocenstva z toho istého dňa. Záverom žalovaný poukázal na to, že

naliehavý právny záujem [§ 80 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej tiež „OSP“)] na
určení požadovanom žalobkyňou v danom prípade absentuje.

4. Prípisom z 28. decembra 2015 Okresný súd Komárno v zmysle ust. § 105 ods. 1 OSP, postúpil vec
OkresnémusúduBratislavaV,keďžežalovanýpriprvomúkoneuplatnilnámietkumiestnejnepríslušnosti

Okresného súdu Komárno.

5. Vzájomnou žalobou, doručenou súdu 22. mája 2017, žalovaný žiadal žalobu žalobkyne zamietnuť a
žalovanej uložiť povinnosť zaplatiť žalovanému 2.268,20 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8%ročne zo sumy 2.268,20 eura od 29. marca 2017 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených
s uplatňovaním pohľadávky vo výške 40 eur a nahradiť trovy konania.

6. Vzájomnú žalobu žalovaný odôvodnil tým, že na základe žiadosti žalobkyne uzatvoril žalovaný, ako
veriteľ, so žalobkyňou, ako dlžníčkou, zmluvu o spotrebnom úvere č. G./XX/XXXXX, predmetom ktorej
bolo poskytnutie spotrebného úveru vo výške 17.851,20 eura na financovanie motorového vozidla zn.
Q. iD U.: M Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere bol o. i. aj Predpis splátok a Všeobecné zmluvné
podmienky pre dopravnú techniku k Zmluve o spotrebnom úvere č. G./XX/XXXXX. Ako zabezpečenie

záväzkov žalobkyne bol stranami dohodnutý zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k predmetu
financovania, a to prostredníctvom Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. XX/
XXXXX/ZPVP z 26. februára 2013. Zároveň sa zmluvné strany v rámci Dodatku k zmluve z 26. februára
2013 dohodli, že žalobkyňa (ako dlžník) je povinná objednať havarijné a povinné zmluvné poistenie
predmetu financovania. Keďže žalobkyňa bola opakovane v omeškaní s riadnym a včasným plnením
si svojich povinností vyplývajúcich zo zmluvy o úvere (s platením splátok úveru), listom z 2. septembra

2014 požiadala žalovaného o zmenu splátkového kalendára. Žalovaný tejto žiadosti žalobkyne vyhovel,
vystavil nový Predpis splátok, na základe ktorého došlo k predĺženiu doby splácania úveru (z 36
mesiacov na 48 mesiacov) a zmene výšky splátok úveru. Napriek vykonanej zmene splátkového
kalendára si žalobkyňa neplnila svoje povinnosti a dohodnuté splátky poskytnutého úveru naďalej
opakovane uhrádzala žalovanému po dohodnutom dátume splatnosti, resp. ich neuhrádzala vôbec. Z

dôvodu omeškania s úhradou dohodnutých splátok úveru - splátka úveru s poradovým číslom 45. až
47., ako aj ďalších peňažných záväzkov žalobkyne (zmluvná pokuta za omeškanie s úhradou splátok
úveru), určil žalovaný v súlade s čl. VII. ods. 1 písm. b/ VZP k zmluve o úvere, listom z 24. februára
2017, predčasnú splatnosť úveru, a to k 24. februáru 2017 a vyzval žalobkyňu na úhradu dlžnej sumy
v celkovej výške 2.268,20 eura v lehote do 28. marca 2017 a na pristavenie predmetu financovania

do priestorov sídla žalovaného v lehote do 5-tích kalendárnych dní odo dňa doručenia. Žalovaná suma
vo výške 2.268,20 eura pozostáva zo: sumy vo výške 1.592,28 eura - neuhradené splátky úveru č.
45. až 47. (každá vo výške 530,76 eura), splatné dňa 26. novembra 2016, 26. decembra 2016 a 26.
januára 2017; sumy vo výške 145,16 eura - zmluvná pokuta za omeškanie s úhradou splátok č. 40. až
45. - platobný doklad č. XXXXXXXXXX z 24. októbra 2016 na sumu vo výške 63,30 eura a platobný

doklad žalovaného č. XXXXXXXXXX z 31. decembra 2016 na sumu vo výške 87,10 eura; sumy vo
výške 530,76 eura - splátka úveru č. 48. (zostatok úveru) vo výške 530,76 eura, splatná 26. februára
2017. Určenie predčasnej splatnosti úveru bolo žalovanej doručené 2. marca 2017. Žalobkyňa si svoje
povinnosti nesplnila a v lehote do 28. marca 2017 dlžnú sumu žalovanému nezaplatila.

7. Žalobkyňa sa k vzájomnej žalobe nevyjadrila.

8. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie. Žalobkyňa sa pojednávania bez ospravedlnenia
nezúčastnila, súd preto rozhodol, že sa pojednávanie uskutoční v neprítomnosti žalobkyne [§ 180
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)]. Súd sa oboznámil s predloženými

listinnými dôkazmi: zmluva o spotrebnom úvere č. G./XX/XXXXX z 26. februára 2013, dodatok k zmluve
č. G./XX/XXXXX z 26. februára 2013, všeobecné zmluvné podmienky pre dopravnú techniku k zmluve o
spotrebnom úvere č. G./XX/XXXXX, predbežný rozpis splátok, predpis splátok k zmluve o spotrebnom
úvere č. UZF/XX/XXXXX, zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. XX/XXXXX/ZPVP,
žiadosť o financovanie pre podnikateľské subjekty, osvedčenie o živnostenskom oprávnení Obvodného

úradu Komárno, odovzdávací protokol, osvedčenie o pridelení evidenčného čísla vozidla, technický
preukaz, určenie predčasnej splatnosti úveru a oznámenie o začatí výkonu zabezpečovacieho prevodu
vlastníckeho práva z 24. februára 2017 s doručenkou, finančné vyúčtovanie zmluvy č. G./XX/XXXXX
s doručenkou, platobné doklady č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX a ďalšími dôkazmi, ktoré tvoria
súčasť súdneho spisu.

9. Na základe týchto dôkazov súd zistil nasledovný skutkový stav: Na základe žiadosti žalobkyne o
financovanie pre podnikateľské subjekty, uzatvoril žalovaný ako veriteľ so žalobkyňou ako dlžníčkou
zmluvu o spotrebnom úvere č. G./XX/XXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebného úveru
vo výške 17.851,20 eura na financovanie motorového vozidla zn. Q. iD Ako zabezpečenie záväzkov

žalobkyne bol stranami dohodnutý zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k predmetu financovania,
a to prostredníctvom Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. XX/XXXXX/ZPVP
z 26. februára 2013. Zároveň sa zmluvné strany v rámci dodatku k zmluve z 26. februára 2013
dohodli, že žalobkyňa (ako dlžník) je povinná objednať havarijné a povinné zmluvné poistenie predmetufinancovania. Žalobkyňa listom z 2. septembra 2014 požiadala žalovaného o zmenu splátkového
kalendára. Z dôvodu omeškania s úhradou dohodnutých splátok úveru žalovaný, v zmysle čl. VII. ods.
1 písm. b/ všeobecných zmluvných podmienok k zmluve o úvere, listom z 24. februára 2017, určil

predčasnú splatnosť úveru k 24. februáru 2017 a vyzval žalobkyňu na úhradu dlžnej sumy v celkovej
výške 2.268,20 eura v lehote do 28. marca 2017 a na pristavenie predmetu financovania do priestorov
sídla žalovaného v lehote do 5 kalendárnych dní odo dňa doručenia.

10. Podľa § 80 písm. c/ OSP, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o

určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

13. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 33 ods. 2 OZ, ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za

splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám,
ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ
neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa
konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho
konaním.

17. Podľa § 1 ods. 2 ZoSÚ, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

18. Podľa § 2 písm. a/ a b/ ZoSÚ, sa na účely tohto zákona spotrebiteľom rozumie fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom sa rozumie fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.

19. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej tiež „ObZ“), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

20. Podľa § 324 ods. 1 ObZ, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

21. Podľa § 340 ods.1 ObZ, dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.

22. Podľa § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej

sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

23. Podľa § 369 ods. 2 ObZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.24. V prejednávanom spore sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti zmluvy o
spotrebnom úvere a vzájomnou žalobou si žalovaný voči žalobkyni uplatnil nárok na plnenie voči

žalobkyni z tejto zmluvy. Keďže otázka platnosti zmluvy, z ktorej nárok si uplatňuje žalovaný vzájomnou
žalobou, predstavuje predbežnú (prejudiciálnu) otázku, ktorú súd musí pred posúdením dôvodnosti
žaloby na plnenie vyriešiť, určovacia žaloba je v podstate skonzumovaná žalobou na plnenie. Súd sa
preto v odôvodnení tohto rozsudku zaoberal platnosťou zmluvy o spotrebnom úvere ako predbežnou
otázkou.

25. Žalobkyňa neplatnosť zmluvy odvodzovala predovšetkým z tvrdenia, že zmluva o spotrebnom úvere
je zmluvou spotrebiteľskou, ktorá obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a jej písomné vyhotovenie
je v rozpore s § 53c OZ. Neplatnosť predmetnej zmluvy žalobkyňa zároveň vyvodzovala z toho, že
zmluva nebola zo strany žalovaného podpísaná oprávnenou osobou.

26. Primárne bolo preto potrebné ustáliť, či zmluva o spotrebnom úvere je zmluvou spotrebiteľskou
alebo sa jedná o právny vzťah medzi podnikateľmi. Z listinných dôkazov obsiahnutých v súdnom
spise mal súd za preukázané, že predmetná zmluva nie je spotrebiteľskou zmluvou, pretože ju
uzatvorili dvaja podnikatelia. Žalovaný ako veriteľ zmluvu uzavrel so žalobkyňou ako dlžníkom s
uvedením živnostenského registra Obvodného úradu v Komárne, v ktorom bola žalobkyňa zapísaná ako

živnostníčka, tiež s uvedením jej identifikačného čísla a adresou miesta podnikania, ktorú žalobkyňa
okrem svojho podpisu opatrila aj odtlačkom pečiatky s identifikačnými údajmi, ktoré jej boli pridelené ako
fyzickejosobepodnikateľovi(obchodnémeno,adresaprevádzkarne,IČOaIČDPH).Žalobkyňarovnako
postupovala aj v prípade žiadosti o poskytnutie úveru, na ktorej je navyše (veľkým písmom) uvedené,
že ide o žiadosť o financovanie pre podnikateľské subjekty. Zmluvu o spotrebnom úvere preto uzavreli

dvaja podnikatelia v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou. Z dôkazov, ktoré mal súd k dispozícii,
nevyplýva, že žalobkyňa pri dojednávaní úveru a uzatváraní zmluvy svojim správaním u žalovaného
ako druhého účastníka zmluvy vzbudzovala dojem, že nekoná na podnikateľské účely, ale že úver žiada
na súkromné účely nesúvisiace s jej podnikateľskou činnosťou. V tejto súvislosti súd poukazuje na
rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 20. januára 2005 vo veci R. J. proti F. Wa AG č. C-XXX/

XX, podľa ktorého pri hodnotení, či podnikateľ konal pri uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ, treba brať
do úvahy, či sa osoba, ktorá sa dovoláva postavenia spotrebiteľa, správala tak, že u druhého účastníka
zmluvy mohla oprávnene vzbudiť dojem, že koná na podnikateľské účely. V tomto prípade žalovaný
nemal dôvod pochybovať, že poskytuje úver žalobkyni ako podnikateľovi na podnikateľské účely, keďže
žalobkyňa (okrem žiadosti o poskytnutie úveru a v zmluve samotnej) uviedla svoje identifikačné údaje

ako podnikateľa aj pri evidencii motorového vozidla. Súd sa preto stotožnil s tvrdením žalovaného,
že žalobkyňa ako podnikateľ predmetné vozidlo aj fakticky užívala. Žiaden z predložených dôkazov
nenasvedčoval tomu, že v čase uzavretia zmluvy žalovaný vedel alebo mohol vedieť, že žalobkyňa v
skutočnosti žiada o úver pre svoju osobnú potrebu. Ak žalobkyňa svojím správaním u žalovaného ako
druhého účastníka zmluvy oprávnene vzbudzovala dojem, že koná na podnikateľské účely, nemôže

sa dovolávať ochrany ako spotrebiteľ. Žalobkyňa podľa názoru súdu nepreukázala žiadne relevantné
skutočnosti, ktoré by naznačovali, že z jej správania musel žalovaný ako druhý účastník zmluvy vedieť,
že úver nežiada na podnikateľské účely. Súd nepovažoval právny vzťah založený zmluvou o spotrebnom
úvere medzi žalovaným a žalobkyňou za spotrebiteľský, pretože nejde o spotrebiteľskú zmluvu podľa §
52 ods. 1 OZ, resp. spotrebiteľský úver podľa § 1 ods. 2 ZoSÚ. Z uvedeného dôvodu súd predmetnú

zmluvu nepodrobil prieskumu z hľadiska právnej úpravy ochrany spotrebiteľa, teda nemohol ani dospieť
k záveru o neplatnosti zmluvy z dôvodov uvádzaných žalobkyňou.

27. Žalobkyňa tiež namietala neplatnosť zmluvy z dôvodu, že ju uzatvorila neoprávnená osoba - M.
L., ktorý mal zmluvu za žalovaného podpisovať na základe plnomocenstva, pričom toto plnomocenstvo

nebolo priložené. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že za žalovaného zmluvu o spotrebnom úvere podpisoval
M. L. na základe plnomocenstva. Zároveň medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný žalobkyni úver
v požadovanej výške na základe zmluvy aj skutočne poskytol. Oprávnenie p. L. konať za žalovaného
v konaní preukázané síce nebolo, súd však preukázanie tohto oprávnenia nepovažoval pre účely
predmetného sporu za nevyhnutné, keďže mal za preukázané prinajmenšom (konkludentné) dodatočné

schválenie uskutočneného právneho úkonu žalovaným. Podľa ust. § 33 ods. 2 OZ, osoba, za ktorú sa
konalobezplnomocenstva,mámožnosťtakýtoprávnyúkonbezzbytočnéhoodkladudodatočneschváliť
(ratihabícia). Dodatočné schválenie právneho úkonu znamená, že vznikajú rovnaké právne účinky ako
by právny úkon bol od začiatku (ex tunc) urobený splnomocnencom oprávneným konať na základeplnej moci. V danom prípade žalovaný nepochybne chcel byť zmluvou o spotrebnom úvere viazaný,
keď žalobkyni poskytol úver vo výške a za podmienok dohodnutých v zmluve. Preto aj v prípade, ak
by aj M. L. nebol osobou oprávnenou podpísať za žalovaného zmluvu so žalobkyňou, nezakladalo by

to neplatnosť zmluvy tak, ako to tvrdila žalobkyňa. Navyše, z dikcie § 33 ods. 2 OZ nevyplýva, že
by konanie neoprávneným zástupcom spôsobovalo neplatnosť zmluvy (m. m. rozsudok Najvyššieho
súdu ČR, sp. zn. 29Odo/914/2004); dôsledkom takéhoto konania (bez jeho dodatočného schválenia)
je osobná zaviazanosť neoprávneného zástupcu z takto uskutočneného právneho úkonu, prípadne
vznik nároku na náhradu škody od neoprávneného zástupcu. Uvedená námietka žalobkyne je preto pre

prejednávaný spor bez právnej relevancie.

28. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že zmluva o spotrebnom úvere nie je
neplatná, a preto žalobu žalobkyne zamietol.

29. Žalobkyňa sa k vzájomnej žalobe nevyjadrila, preto súd považoval skutkové tvrdenia žalovaného

za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP). Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi účastníkmi
bola uzavretá úverová zmluva podľa ustanovenia § 497 ObZ, ktorej predmetom bol záväzok žalovaného
poskytnúť peňažné prostriedky na zabezpečenie financovania osobného motorového vozidla a záväzok
žalobkyne platiť pravidelné splátky. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaný
finančné prostriedky žalobkyni skutočne poskytol a žalobkyňa nedodržala platobnú disciplínu, na

ktorú sa v zmysle zmluvy a príslušných všeobecných zmluvných podmienok zaviazala. Žalobkyňa tak
nepreukázala, že záväzok zo zmluvy o spotrebnom úvere zaplatiť splnila riadne a včas, preto ju súd k
tejto povinnosti zaviazal tak, ako navrhol žalovaný.

30. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v konaní

plný úspech, preto má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

31. O výške trov konania bude na základe § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a/ neboli splnené procesné podmienky,

b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku.