Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 11, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Cob/18/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112207386
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8112207386.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr.

Ireny Dobňákovej a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobcu: D. R., s miestom podnikania H.,
XXX XX, E. F. XX, IČO: 43 565 051, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Gabrielou Verešpejovou,
so sídlom v Prešove, 080 01, Požiarnická 17, proti žalovanému: HANÁK, s.r.o., so sídlom Stropkov, 091
01, Chotčanská 1900/181, IČO: 36 503 959, o zaplatenie 609,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 5Cb/36/2012 - 72 zo dňa 30. 11. 2012, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvého stupňa.

Z a v ä z u j e žalovaného zaplatiť žalobcovi na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Gabriely
Verešpejovej náhradu trov odvolacieho konania vo forme náhrady trov právneho zastúpenia vo výške
47,63 eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkomuložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovisumu609,-
eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 1. 9. 2011 do zaplatenie do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným ústnu zmluvu o dielo
podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, na základe ktorej pre žalovaného vykonal zámočnícke a

zváračské práce v U.S.Steel Serbia za dohodnutú odmenu v sume 99,- eur za deň, čo medzi účastníkmi
nebolo sporné. Taktiež medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca odpracoval v júni 2011 29 dní, čo
predstavovalo odmenu za 319,- hodín x 99,- eur sumu 2.971,- eur. Za mesiac júl 2011 odpracoval
27 dní, čo predstavuje odmenu za 297 hodín x 99,- eur sumu 2.673,- eur. Čo sa týka dňa 31. 5.
2011 súd uveril žalobcovi, že po
absolvovaní školenia o bezpečnosti práce nastúpil toho dňa o 18.00 hod. na zmenu, ktorá skončila
nasledujúceho dňa 1. 6. 2011 o 6.00 hod. Z toho dôvodu by žalobcovi mala patriť odmena v sume 99,-

eur aj za tento deň. Z ubytovacieho preukazu zo dňa 30. 5. 2011 je zrejmé, že žalobca sa tohto dňa
ubytoval v meste J. v J.. Zo záznamu o vstupnej inštruktáži a zácviku zo dňa 31. 5. 2011 vyplynulo, že
žalobca sa tohto dňa podrobil vstupnej inštruktáži a zácviku. Z faktúr č. 002/2011 zo dňa 12. 7. 2011 v
sume 2.871,- eur, č. 003/2011 zo dňa 3. 8. 2011 v sume 2.673,- eur a 004/2011 zo dňa 3. 8. 2011 splatnej
dňa 30. 8. 2011 v sume 99,- eur je zrejmé, že žalobca za vykonané zámočnícke a zváračské práce
fakturoval žalovanému spolu sumu 5.643,- eur. Z podnikateľského účtu žalobcu je zrejmé, že žalovaný
žalobcovi uhradil dňa 29. 7. 2011 sumu 1.500,- eur, dňa 30. 8. 2011 sumu 1.000,- eur a dňa 28. 10.

2011 sumu 2.534,- eur, spolu 5.034,- eur, teda zostatok dlžnej sumy je 609,- eur. Žalovaný nepreukázal,
že by zaplatil zostatok odmeny za ich vykonanie. Z faktúry žalovaného č. 00012 zo dňa 5. 1. 2012
splatnej dňa 12. 1. 2012 je zrejmé, že žalovaný refakturoval žalobcovi ochranné pomôcky a pracovný
odev, ubytovanie a cestovné poistenie spolu v sume 564,85 eur. Súd námietky žalovaného posúdil akojeho obranu, keďže si ich započítal do výšky uplatňovanej sumy zo strany žalobcu (§ 580 Občianskeho
zákonníka). Táto faktúra mala byť vystavená v novembri po ukončení zahraničnej pracovnej cesty a
nie až v roku 2012, keď sa ešte nerobilo daňové priznanie za rok 2012, teda žalovaný vystavil faktúru

až dodatočne. Za rok 2011 žalovaný to už nemohol urobiť, lebo už zdaňovacie obdobie skončilo. Z
faktúry č. 2011019 spoločnosti MBX s.r.o. Košice je zrejmé, že táto spoločnosť žalovanému fakturovala
ochranné pracovné pomôcky ešte dňa 22. 6. 2011 a cestovné poistenie faktúrou č. 2011042 dňa 9. 8.
2011. Hutné montáže, s.r.o. Košice fakturoval spoločnosti MBX s.r.o. ubytovanie, cestovné poistenie,
pracovné pomôcky a spoločnosť MBX s.r.o. to potom prefakturovala žalovanému. Hutné montáže, s.r.o.

to fakturovali preto, lebo práce v J. sa vykonávali pre nich. Z uvedených faktúr jednoznačne vyplynulo,
že nie žalovaný zabezpečoval ubytovanie, ochranné pomôcky, cestovné poistenie a ďalšie náležitosti
pre žalobcu. Je zrejmé, že spoločnosť MBX s.r.o. zabezpečovala ochranné pomôcky, cestovné poistenie
a ubytovanie pre Hutné montáže s.r.o. Košice a žalovaný zabezpečoval len pracovnú silu a spoločnosť
MBX s.r.o. pritom náklady preúčtovala priamo žalovanému. Veď, keby si žalobca mal zabezpečovať
cestovné poistenie, ubytovanie a pracovné pomôcky sám, tak by jeho odmena určite nebola len 9,-

eur, ale najmenej 15,- eur. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie ceny za vykonanie diela vyššie
uvedenými faktúrami. Posledná faktúra bola splatná dňa 30. 8. 2011, pričom žalobca navrhol priznať
úrok z omeškania po jej splatnosti, t.j. od 1. 9. 2011. Pretože žalovaný nezaplatil žalobcovi zostatok dlhu
vo výške 609,- eur, je od tohto dňa v omeškaní.

Ďalšímvýrokomrozsudkusúdrozhodol,žežalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovináhradutrovkonaniav
sume 457,05 eur do rúk jeho právnej zástupkyne JUDr. Gabriely Verešpejovej do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Tento výrok rozsudku súd zdôvodnil odkazom na § 142 ods. 1 O.s.p. a na plný úspech žalobcu. Trovy

pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrhu v sume 36,50 eur. Ďalej ide o odmenu za
zastupovanie za úkony právnej služby vymenované v odôvodnení rozsudku, 4x režijný paušál po 7,63
eur, náhradu za stratu času na pojednávaniach dňa 19. 10.
2012 a 30. 11. 2012 v sume 152,52 eur, cestovné 2x H. - J. a späť v sume 78,15 eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok zmeniť a žalobu
v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu uhradiť trovy konania žalovanému. Ako dôvod uviedol,
že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že by vykonával práce v mesiaci máj 2011, nakoľko tieto vykonával
iba v mesiacoch jún a júl 2011. Pokiaľ by skutočne tieto práce vykonal aj v mesiaci máj, tieto by si riadne
vyúčtoval po jej vykonaní, prípadne by pojal do vyúčtovania za mesiac jún 2011. Faktúra, ktorou žalobca

tieto práce účtuje však bola vystavená až dodatočne dňa 3. 8. 2011, pričom faktúra za mesiac jún bola
vytavená už 12. 7. 2011. Žalovaný rozhodne popiera výkon akýchkoľvek prác žalobcu v mesiaci máj
2011, pričom ich vykonanie žalobca nepreukázal. Aj zo záznamu o inštruktáži vyplýva, že dňa 31. 5. 2011
bol v rozsahu štyroch hodín oboznamovaný s predpismi o bezpečnosti pri práci a v rozsahu jeden hodiny
o vstupnej inštruktáži. Všetky opodstatnené nároky žalovaného boli v celom rozsahu vysporiadané.

Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že existovala dohoda o tom, že mu bude poskytnuté bezplatné
ubytovanieabezplatneposkytnuté pracovnéaochrannépomôcky(montérky,obuv).Žalobcavystupoval
ako podnikateľský subjekt a nie ako zamestnanec žalovaného. Preto si musí znášať všetky náklady
súvisiace s jeho podnikateľskou činnosťou, ktoré by nemohli byť u žalovaného uznateľnými výdavkami.
Je nemysliteľné, aby tieto náklady znášal žalovaný, nakoľko žalobca si tieto náklady kalkuluje do ceny,

ktorú účtuje svojmu odberateľovi. Žalobca nemôže predsa pri fakturácii vystupovať ako podnikateľ a pri
výdavkochakozamestnanec.Hodnotuzaubytovanie,poistenieapracovnépomôckyžalovanývyúčtoval
žalobcovi vo faktúre č. 00012 zo dňa 5. 1. 2012 vo výške 510,- eur.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdiť

a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 47,65 eur. Ako dôvod uviedol, že argumentácia
žalovaného vyznieva účelovo a nepresvedčivo a vo viacerých skutočnostiach si protirečí. Žalovaný
sa nedostavil ani na jedno pojednávanie, čo tiež o niečom svedčí. Dňa 31. 5. 2011 po príchode na
pracovisko v J. (J.) ráno o 8.00 hod. bola vykonaná vstupná inštruktáž a oboznámenie sa s predpismi o
bezpečnosti pri práci v trvaní 5 hodín. Už dňa 31. 5. 2011 nastúpil o 18.00 hod. na nočnú zmenu do 6.00

hod. ráno, a to na pokyn majstra C., ktorý si pred nástupom vyhotovil prezenčnú listinu pracovníkov. Po
celý čas vykonával v J. iba nočné zmeny. Pri vstupnom pohovore so žalovaným ešte pred odchodom do
J. mu bolo žalovaným ústne povedané, že montérky a pracovnú obuv dostane pred nástupom na cestu
od firmy Hutné montáže a.s. Košice, pre ktorú v J. pracovali. Žalovaný v tomto vzťahu vystupoval len akosprostredkovateľ práce. Zároveň mu žalovaný potvrdil, že ubytovanie a dopravu majú zabezpečenú cez
Hutné montáže a.s. Košice. Žiadna iná dohoda medzi ním a žalovaným ohľadne ubytovania a dopravy
nebola. Dohoda bola len o odmene za prácu zvárača, a to 9,50 eur za hodinu. V prvej faktúre, ktorú

manželka žalobcu vystavila, jej už žalovaný nadiktoval sumu 9,- eur za hodinu a tak jednostranne porušil
ústnu dohodu. Žalovaný výšku fakturovaných súm nenamietal. Pri telefonickej komunikácii tvrdil, že
všetko dodatočne zaplatí, o čom svedčila aj jeho posledná SMS z 11. 10. 2011. To, čo tvrdí žalovaný o
vystavení faktúry č. 00012 zo dňa 5. 1. 2012 na čiastku 510,- eur považuje žalobca za účelovú obranu,
s ktorou žalovaný vyrukoval až po prvom pojednávaní. Na faktúre je pritom uvedená suma 564,85 eur a

nie suma 510,- eur, ako uvádza žalovaný vo svojich písomnostiach. Pokiaľ by sa tieto tvrdenia zakladali
na pravde, bol by logicky tieto skutočnosti uviedol už v podanom odpore zo dňa 10. 4. 2012 a faktúru by
nevystavoval v roku 2012, ale v roku 2011. Špekulatívnosť tohto kroku žalovaného vidí žalobca v tom,
že faktúru 00012 vystavil až dodatočne s dátumom 5. 1. 2012,
lebo účtovné obdobie za rok 2011 končí 31. 12. 2011, a preto už nemohol do roku 2011 to zahrnúť.
Pokiaľ by skutočne mal túto faktúru k dispozícii, bol by ju predložil dňa 10. 4. 2012, kedy podal odpor

proti platobnému rozkazu a nevyrukoval by s týmto tvrdením až 26. 11. 2012, t.j. po doručení zápisnice
z prvého pojednávania.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok bez zopakovania či doplňovania dokazovania vykonaného
súdom prvého stupňa. V dôsledku toho je viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§

213 ods. 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Nakoľko rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, bol
termínverejnéhovyhláseniarozsudkuuverejnenývzákonomstanovenejlehotenaúradnejtabulisúdu(§
156 ods. 1, 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania
do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne
uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku,
ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného v
konečnom dôsledku nie je opodstatnené. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi preskúmavaného
rozsudku a len na zdôraznenie ich správnosti k týmto dôvodov dodáva:

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Toto ustanovenie definuje tzv. dôkaznú povinnosť účastníka, aby na preukázanie svojich tvrdení (§

79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.) označil dôkazy. Právnym dôsledkom nesplnenia týchto povinností
je nepriaznivý následok v podobe neúspechu v spore. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh
skutočností, ktoré konkrétne musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, to
znamená právny predpis, ktorý je na spornú vec aplikovaný. Z neho sa musí vyvodiť, ktorý z účastníkov
je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorý z nich je povinný konkrétnu skutočnosť preukázať.

Predmetom v preskúmavanej veci je zaplatenie ceny diela dohodnutého medzi účastníkmi v súlade s
ust. § 536 a násl. Obchodného zákonníka.

V zmysle týchto ustanovení sa zmluvou o dielo zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ

sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť
aspoň určený spôsob jej určenia, iba že strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto
určenia. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná, je objednávateľ
povinnýzaplatiťcenu,ktorásaobvykleplatízaporovnateľnédielovčaseuzavretiazmluvyzaobdobných
obchodných podmienok.

Medziúčastníkmivtomtoštádiukonanianiejesporné,žesidohodlicenudielavovýške9,-eurzahodinu
práce. Žalovaný nespochybňuje žiadnu zo skutočností uvedených vo faktúrach žalobcu č. 002/2011 zo
dňa 12. 7. 2011 a č. 003/2011 zo dňa 3. 8. 2011. To sa týka aj pokiaľ ide o cenu diela uvedenú v oboch
týchto faktúrach.

Predmetom sporu zostala len cena diela vyfakturovaná pod č. 004/2011 zo dňa 3. 8. 2011 v sume 99,-
eur za vykonanie „práce zámočnícke a zváračské“... „za deň 31. 5. 2011“. Keďže žalovaný popiera, že
by žalobca takéto práce dňa 31. 5. 2011 vykonal, je dôkazné bremeno na žalobcovi, aby ich vykonaniepreukázal. Žalobca si neuplatňuje cenu diela za účasť na inštruktáži a za cvičenie celkom v rozsahu 6
hodín, v ktorom mal žalobca absolvovať toho istého dňa.

Prvostupňový súd rozhodol vo veci po vykonaní všetkých dôkazov navrhnutých účastníkmi. Tieto dôkazy
vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v § 132 O.s.p.. Súčasťou vyhodnotenia je aj záver súdu o
vierohodnosti tvrdení toho-ktorého účastníka.

Prvostupňový súd vyhodnotil za vierohodné len tvrdenia žalobcu. Týmito jeho skutkovými zisteniami a

závermi je odvolací súd viazaný, čo platí aj pre záver, že žalobca pracoval aj v noci z 31.5. na 1.6.2011.

V priebehu prvostupňového konania žalovaný vzniesol započítaciu námietku svojho nároku na
preplatenie nákladov, ktoré podľa žalovaného mal vynaložiť na zadováženie ochranných pomôcok a
pracovného odevu (montérky Proban), pracovných pomôcok (pracovnej obuvi), nákladov na ubytovanie,
ako aj nákladov na cestovné poistenie. V tejto súvislosti je dôkazné bremeno na žalovanom, aby

preukázal, že účastníci si v rámci dojednávania zmluvy o dielo dohodli, že skôr uvedené náklady si bude
platiť samotný žalobca. Na druhej strane v súvislosti s tvrdením žalobcu o dohode, podľa ktorej mal
nárok nielen na zaplatenie ceny diela vo výške 9,- eur za hodinu práce, ale aj na bezplatné ubytovanie,
pracovné oblečenie a obuv, ako aj bezplatné cestovné poistenie, bolo dôkazné bremeno na žalobcovi.
Prvostupňový súd neuznal takúto započítaciu námietku žalovaného za dôvodnú.

Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním,
pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu.
Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie (§ 580 Občianskeho
zákonníka).

Podľa § 98 O.s.p. vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju
pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ.
Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.

V preskúmavanej veci žalovaný podaním doručeným súdu dňa 29. 11. 2012 výslovne uplatnil
„kompenzačnú“ t.j. započítaciu námietku v rozsahu do 510,- eur.

Žalovaný predložil nielen rovnopis faktúry č. 00012 zo dňa 5. 1. 2012 na zaplatenie 564,85 eur, ale aj celý
rad ďalších listinných dôkazov, ktoré podľa žalovaného by mali preukázať vznik nákladov vynaložených

žalovaným na žalobcu a vyfakturovaných dňa 5. 1. 2012.

V tejto súvislosti je treba hneď na úvod poukázať na výpoveď žalobcu na pojednávaní dňa 19. 10. 2012,
t.j. ešte pred tým, ako žalovaný vzniesol započítaciu námietku, podľa ktorej
po zaslaní SMS dňa 11. 10. 2011 o vysporiadaní všetkých záväzkov do 26. 10. 2011, mu žalovaný zaslal

dňa 28. 10. 2011 len sumu 2.534,- eur, čo je o 609,- eur menej ako žalobca fakturoval. Následne mu
mal žalovaný oznámiť, že túto sumu 609,- eur si stiahol za ubytovanie.

Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia z listinných dôkazov predložených žalovaným
vyvodil záver, že „ochranné pomôcky, cestovné poistenie a ubytovanie zabezpečovala spoločnosť MBX

s.r.o. Košice pre Hutné montáže s.r.o. Košice a žalovaný zabezpečoval len pracovnú silu, pričom
spoločnosť MBX s.r.o. tieto náklady preúčtovala priamo žalovanému“. Takáto formulácia skutkového a
právneho záveru napadnutého rozsudku nevyvoláva pochybnosti o tom, že to bol žalovaný, ktorý hradil
pre žalobcu všetky skôr uvedené náklady.

Zo žiadneho z listinných dôkazov predložených v priebehu konania nevyplýva, že by sa účastníci dohodli
pri uzatváraní zmluvy, že náklady s ubytovaním, cestovným, poistením a pracovným oblečením, bude
znášať žalobca. Žalovaný po prvýkrát mal oznámiť žalobcovi túto skutočnosť až po 28.10.2011. To
potvrdzuje správnosť záveru prvostupňového súdu o jednostrannom porušení obsahu pôvodnej dohody
zo strany žalovaného.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa
vo veci samej.Vzhľadom k viazanosti odvolacieho súdu dôvodmi podaného odvolania, musel byť bez ďalšieho
potvrdený aj výrok o náhrade trov prvostupňového konania, nakoľko sa odvolanie o trovách nezmieňuje.

Úspech v odvolacom konaní mal žalobca. Preto mu v súlade s § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo
právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Vzhľadom k tomu, že si žalobca toto právo aj uplatnil a aj vyčíslil, bola mu priznaná náhrada trov
pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby, a to za napísanie vyjadrenia zo

dňa 8.2.2013 k odvolaniu žalovaného.

Tarifnú hodnotu veci, z ktorej sa vypočítava základná sadzba tarifnej odmeny právnej zástupkyne
žalobcu, tvorí suma 609,- eur (§ 9 ods. 1 a § 10 ods. 1, 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb - ďalej len Vyhláška). Z nej vypočítaná základná sadzba
odmeny sa rovná sume 39,84 eur.

K tejto odmene sa pripočítava paušálna náhrada miestneho prepravného a miestnych
telekomunikačných poplatkov, ktorá sa v roku 2013 priznávala vo výške 7.81 eur za úkon (§ 16 ods. 3
Vyhlášky). Žalobca si neuplatnil zvýšenie tejto náhrady o daň z pridanej hodnoty (§ 18 ods. 3 Vyhlášky).

Prisúdenú náhradu trov odvolacieho konania v sume 47,65 eur, je žalovaný povinný zaplatiť na účet
právnej zástupkyne žalobcu (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.