Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 9, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/87/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2021200266
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2021200266.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave ako súd správny v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a

sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcu: Pharma MKL, s. r. o.,
so sídlom Námestie SNP 3, 917 01 Trnava, IČO: 31 335 349, právne zastúpený: Advokátska kancelária
Pacalaj, Palla a partneri, s. r. o., so sídlom Námestie SNP 3, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, vo veci žaloby o
preskúmanie rozhodnutia žalovaného číslo: 101832863/2021 zo dňa 29.9.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Trnava rozhodnutím číslo 101081561/2021 zo dňa 22.6.2021 podľa § 68 ods. 5 a 6
zákona č. 563/2009 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil
žalobcovi rozdiel dane v sume 14.342,91 eur, určil rozdiel v sume kladného rozdielu medzi daňovou
licenciou a daňou, ktorý možno započítať v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach vo výške 2.880 eur

a rozdiel v sume daňovej straty 7.460,17 eur na dani z príjmov právnických osôb podľa § 595/2003 Z.
z. o dani z príjmov právnickej osoby v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie roka 2017.
Daňový úrad neuznal žalobcovi daňovú stratu v sume 7.600,17 eur.

2. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa ust. § 19 ods. 1 zákona č.
595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov ak výšku výdavku limituje osobitný predpis
preukázaný výdavok možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku

výdavku limituje tento zákon alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej
výške ako osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len
v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento
zákon, výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok (náklad)
alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo
prijatá úhrada.

3. Podľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré
nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady),
ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.4. Podľa ust. § 2 písm. j) zákona o dani z príjmov základom dane je rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy
prevyšujú daňové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov
a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak.

5. Podľa ust. § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie,
zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložených daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve
daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14 ak tento zákon
neustanovuje inak.

6.Prvostupňovýsprávnyorgánvsúvislostisvýdavkom,ktorýsiuplatnilžalobcaakosvojnákladvovýške
744 eur týkajúci sa štvorkolky značky CF Moto Gladiator, správca dane uviedol, že s touto vecou daňový
subjekt v kontrolovanom zdaňovacom období nepreukázal súvislosť vyčíslených daňových odpisov vo
výške 744 eur, dosiahnutím, zabezpečením a udržaním zdaniteľných príjmov v roku 2017, a preto
správca dane neuznal uplatnené daňové odpisy v sume 744 eur za preukázané daňové výdavky podľa

§ 19 ods. 1, § 21 ods. 1 a § 2 písm. j) zákona o dani z príjmov, a preto zvýšil výsledok hospodárenia
podľa § 17 ods. 2 zákona o dani z príjmov o 744 eur.

7. V súvislosti so zaúčtovaním nákladov, ktoré zahrnul do daňových výdavkov žalobca súvisiace
s kongresom, tak prvostupňový správny orgán, t. j. daňový úrad uviedol, že žalobca si zaúčtoval do

daňových výdavkov sumu vo výške 572,03 eur od dodávateľa Ortopedické centrum, s. r. o., Ústí nad
Labem a od dodávateľa SS pre AaŠT – občianske združenie Bratislava, kongresový poplatok v sume
700 eur.

8. Správca dane neuznal výdavok súvisiaci s dodávateľskou faktúrou od Ortopedického centra, s. r. o.

vo výške 181,36 eur z celkovej fakturovanej sumy 572,03 eur, pretože suma 181,36 eur predstavovala
náklady na spoločenský večer, pričom podľa § 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov výdavkami nie
sú výdavky na reprezentáciu a túto sumu považoval správca dane za výdavok týkajúci sa reprezentácie.

9. Rovnako pri dodávateľovi SS pre AaŠT – občianske združenie Bratislava zo sumy 700 eur neuznal

výdavok vo výške 25 eur, ktorý predstavoval výdavok za účasť na spoločenskom večeri sprievodnej
osoby a takisto s poukazom na ust. § 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov právnických osôb.
Z uvedeného teda vyplýva, že navýšil položku týkajúcu sa výsledku hospodárenia, ktorej rozdiel vyčíslil
na sumu 206,36 eur.

10. V súvislosti so zaúčtovaním nákladov, ktoré žalobca zahrnul do daňových výdavkov od dodávateľa,
spoločnosti Kawell, s. r. o. ako roznáška letákov, správca dane tento náklad, resp. výdavok žalobcovi
neuznal, pretože skonštatoval, že formálne dokumenty v žiadnom prípade nie sú dôkazmi, ktoré
by potvrdzovali, že roznáška letákov sa uskutočnila spoločnosťou Kawell, s. r. o. prostredníctvom
spoločnosti Techno - Plast, s. r. o. Predložené dokumenty nie sú dôkazmi preukazujúce uskutočnenie

služieb a roznášky letákov.

11. Rovnako správca dane nepovažoval za dostatočne preukázané zo strany žalobcu, že došlo
k roznáške letákov prostredníctvom spoločnosti Confianza13, s. r. o., kde si žalobca uplatnil do
nákladovej položky sumu 38.225 eur, pričom správca dane skonštatoval, že z predložených dokladov,

ktoré poskytol žalobca správcovi dane nebolo jednoznačne preukázané, že došlo zo strany tejto
spoločnosti k zabezpečeniu tejto roznášky letákov tak ako to deklaroval žalobca.

12. Daňový subjekt si zaúčtoval do nákladov aj faktúry od dodávateľa ATQ trading, s. r. o. na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 28.8.2017 predávajúcim Confianza13, s. r. o. Predmetom tejto zmluvy bol prevod

štyroch motorových vozidiel do výlučného vlastníctva žalobcu. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške
43.000 eur, pričom žalobca si zahrnul do výdavkov, výdavky spojené s náhradnými dielmi a servisnými
prácami od dodávateľa ATQ trading, s. r. o. v celkovej sume 37.989,15 eur. Správca dane výdavky
súvisiace s náhradnými dielmi, za servisné práce od dodávateľa ATQ trading, s. r. o. odmietol uznať
ako výdavky žalobcu na základe toto, že z uzatvorenej kúpnej zmluvy medzi spoločnosťou žalobcu

a spoločnosťou Confianza13, s. r. o. nevyplývalo, že by kupované vozidlá mali určité vady, resp.
neboli v tejto zmluve uvedené o aké vady išlo a aké servisné práce bolo potrebné, na prevádzkovanie
týchto vozidiel vykonať. K neuznaniu výdavkov došlo z dôvodu, že neboli predložené objednávky,
preberacie protokoly po servisných prácach a v súvislosti s nákupom 24 ks pneumatík sa nezhodovalitechnické parametre dodaných pneumatík s technickými údajmi v technických preukazoch ohľadne
rozmerov pneumatík. Rovnako dôvodom pre neuznanie tohto výdavku bola aj tá skutočnosť, že konateľ
spoločnosti ATQ trading, s. r. o. Anton Šefčík nevedel uviesť odkiaľ mal náhradné diely na opravu

vozidiel, nevedel sa vyjadriť ku konkrétnym servisným opravám.

13. Správca dane konštatuje, že výsledky dokazovania potvrdzujú závery uvedené v protokole z daňovej
kontroly, a preto Daňový úrad Trnava zvýšil základ dane v súlade s § 17 ods. 2 písm. a) zákona č.
595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov o sumu, ktorú nemožno podľa tohto zákona

zahrnúť do daňových výdavkov v celkovej výške 89.664,51 eur. V nadväznosti na ust. § 19 ods. 1, § 21
ods. 1 a § 2 písm. i) citovaného zákona.

14. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa
15.7.2021 odvolanie, v ktorom namietal v podstate rovnaké skutočnosti, aké sú predmetom žalobného
návrhu.

15. Žalovaný, Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, napadnutým rozhodnutím č. 101832863/2021
zo dňa 29.9.2021 potvrdilo prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 101081561/2021 zo
dňa 22.6.2021.

16. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku dokazovanie
vykonáva správca dane pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnuté na účely správy daní boli zistené čo
najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Táto skutočnosť vedie často
k nesprávnemu záveru, že dôkazné bremeno je na strane správcu dane. Povinnosť správcu dane zistiť
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane aj bez návrhov od daňového subjektu nemožno

chápať tak, že správca dane je povinný obstarávať vlastnou činnosťou dôkazy týkajúce sa daňovým
subjektomtvrdenýchskutočností.Dôkaznébremenojenadaňovomsubjekte,pretoževzmysle§24ods.
1 daňového poriadku je daňový subjekt povinný preukázať všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať
v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov. Ďalej
skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly ako aj

vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré je povinný viesť.
Z uvedeného dôvodu odvolací orgán nesúhlasí s námietkou daňového subjektu o tom, že bol ukrátený
na svojich právach a právom chránených záujmoch, a že správca dane nevykonával dostatočné
dokazovanie v predmetnej veci.

17. Dôkazná povinnosť daňového subjektu je spojením povinnosti tvrdení a povinnosti doložiť svoje
tvrdenia dôkazmi. Dôkazné bremeno v rámci dokazovania je podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku
na daňovom subjekte. Dôkazná povinnosť nie je len povinnosťou, ale aj významným právom, ktoré
však daňový subjekt nevyužil a súčasne si nesplnil povinnosť a dôkazné prostriedky nepredložil.
Nepreukázanie tvrdených skutočností je neunesením dôkazného bremena a v prípade neunesenia

dôkazného bremena na strane daňového subjektu je jeho následkom neuznanie tvrdených skutočností
za dokázané s príslušnými hmotnoprávnymi prostriedkami.

18. Vo vzťahu k uplatnenému odpisu hmotného majetku - štvorkolky odvolací orgán uvádza. Že
odpisovaním sa na účely zákona o dani z príjmov rozumie postupné zahrnovanie odpisov z hmotného

majetku a nehmotného majetku do daňových výdavkov a je používaný na zabezpečenie zdaniteľných
príjmov (§ 22 ods. 1 zákona). Zároveň uvedené ustanovenie v ods. 9 písm. a) stanovuje povinnosť
prerušiť odpisovanie (okrem majetku poistného a rezervného charakteru) ak hmotný majetok nebol
využívaný na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Z výsledku vykonaného dokazovania správcom dane
vyplýva, že daňový subjekt ani na základe opakovaných výziev nepredložil žiadne doklady a dôkazy

(zmluvy, odberateľské faktúry) o tom, že využívanie štvorkolky súviselo s dosahovaním zdaniteľných
príjmov, ktorá bola podľa jeho vyjadrenia k protokolu zakúpená za účelom ďalšieho prenajímania v
súlade s predmetom činnosti zapísanej v Obchodnom registri - prenájom hnuteľných vecí od 12.04.2016.
Skutočnosť, že sa daňovému subjektu nepodarilo prenajať štvorkolku v kontrolovanom zdaňovacom
období neznamená. Že správca dane bol povinný uplatnený odpis automaticky akceptovať. Vyššie

uvedené ustanovenie zákona o dani z príjmov umožňuje daňovému subjektu uplatniť daňové odpisy,
ale zároveň stanovuje aj povinnosť prerušiť daňové odpisy pokiaľ nie je preukázané jeho využívanie na
zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Keďže daňový subjekt uvedenú povinnosť nesplnil, bol povinný v
kontrolovanom zdaňovacom období prerušiť odpisovanie hmotného majetku - štvorkolky.19. V prípade neuznania nákladov týkajúcich sa kongresu, z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
vyplýva, že správca dane na základe dodávateľskej faktúry č. 801078 (int. č. 7020170040) z celkovej

fakturovanej sumy 572,03 eura, predstavujúcej náklady na prenájom výstavnej plochy, ubytovania a
spoločenského večera, neuznal za daňové výdavky náklady na spoločenský večer v sume 181,36 eura.
Na základe dodávateľskej faktúry č. 217009 (int. č. 3020170228) z celkovej fakturovanej sumy 700,00
eur (kongresový poplatok) správca dane neuznal za daňové výdavky sumu 25,00 eur, predstavujúcu
taktiež účasť na spoločenskom večeri.

20. To znamená, že správca dane neuznal za daňové výdavky celkom sumu 206,36 eur v súlade s
ustanovením § 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého daňovými výdavkami nie
sú výdavky na reprezentáciu. Na základe uvedeného vyhodnotil odvolací orgán tvrdenie daňového
subjektu, že mu nie je zrejmé, z akých konkrétnych dôvodov správca dane neuznal daňové výdavky,
ako neopodstatnené.

21. V tejto súvislosti odvolací orgán dodáva, že vychádzajúc z aplikačnej praxe možno za výdavky
na reprezentáciu považovať výdavky vynaložené na pohostenie, občerstvenie, dary poskytované na
pracovných rokovaniach, s výnimkou drobných darov, a preto považuje správcom dane posúdenie
nákladov na spoločenský večer podľa § 21 ods. l písm. h) zákona o dani z príjmov za správne.

22. V prípade zaúčtovaných nákladov súvisiacich s roznáškou letákov na základe dodávateľských faktúr
vystavených dodávateľmi Kawell, s. r. o. a Confianza13, s. r. o. boli okrem faktúr predložené rámcové
zmluvy uzatvorené s obidvomi dodávateľmi, ktorých obsah je zhodný. Z Čl. II, bod 1, 2 zmlúv vyplýva, že
poskytovateľ (dodávateľ) po akceptácii, čo i len ústnej objednávky objednávateľa (daňového subjektu)

podľa jeho pokynov poskytne reklamnú a propagačnú činnosť (pozostávajúcu najmä, avšak nielen z
vypracovania grafických návrhov reklamných letákov, ich tlače a distribúcie potenciálnym konečným
zákazníkom objednávateľa označených objednávateľom a ďalšie služby obsahovo nadväzujúce na
vyššie špecifikované služby, poskytovateľ sa zaväzuje rezervovať si pre objednávateľa dostatočné
časové kapacity, aby bol schopný riadne a včas poskytovat' služby. Podľa Čl. V, bod 2. zmlúv je

poskytovateľ pri poskytovaní služieb povinný postupovať podľa pokynov objednávateľa a v súlade
s platnou legislatívou.

23. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že daňový subjekt k svojim tvrdeniam nepredložil
okrem dodávateľských faktúr a zmlúv žiadne iné doklady a dôkazy ani na základe výziev správcu dane.

Daňový subjekt nepredložil objednávky, na základe ktorých by bol špecifikovaný predmet plnenia, tak
ako tvrdí v podanom odvolaní. Nepredložil žiadne doklady, ktorými by preukázal, že tlač letákov bola
uskutočnená na základe ním zadaných grafických návrhov reklamných letákov, ich tlače a distribúcie
potenciálnym konečným zákazníkom. Taktiež nepredložil žiadnu komunikáciu, či už telefonickú alebo
mailovú, okrem oznámení, ktoré boli prílohou k mailu zo dňa 08.03.2021, na základe ktorých p. Štefan

Révay (konateľ obidvoch spoločností v čase vystavenia faktúr) oznámil konateľovi kontrolovaného
daňového subjektu roznášku letákov na základe dohodnutých objednávok v požadovaných termínoch.
O aké konkrétne objednávky išlo, kým bola roznáška zrealizovaná, kedy, v akých lokalitách, však z
predložených dôkazov nevyplýva. Daňový subjekt teda žiadnym spôsobom nepreukázal, že v zmysle
dohodnutých zmluvných podmienok bola reklamná a propagačná činnosť vykonaná na základe jeho

pokynov.

24. V prípade nákladov vynaložených na obstaranie náhradných dielov a servisných prác na základe
dodávateľských faktúr vystavených dodávateľom ATQ trading, s. r. o. bola k dodávateľským faktúram
predložená Kúpna zmluva podľa § 409 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v

znení neskorších predpisov (ďalej len "zmluva") zo dňa 28.08.2017 uzatvorená medzi predávajúcim
(spoločnosť Confianza13, s. r. o.) a kupujúcim (daňový subjekt). Predmetom kúpy bol podľa bodu
1.1. kúpnej zmluvy prevod výlučného vlastníckeho práva predávajúceho k štyrom motorovým vozidlám
(presne identifikovaných v kúpnej zmluve) na kupujúceho so všetkým príslušenstvom V osobitných
ustanoveniach kúpnej zmluvy (bod 4.1.) predávajúci vyhlásil, že mu nie sú známe skutočnosti, prípadne

vady, o ktorých vie a o ktorých by mal informovať kupujúceho a mohli by viesť k znehodnoteniu predmetu
kúpy a k znemožneniu ich užívania a že technický stav predmetu kúpy je primeraný jeho veku, miere
opotrebenia (amortizácii) a počtu najazdených kilometrov. Kupujúci v bode 4.2. kúpnej zmluvy vyhlásil,
že sa s právnym a technickým stavom predmetu kúpy riadne oboznámil, ku dňu podpisu zmluvy sú muznáme všetky vady predmetu kúpy a že predmet kúpy nadobúda v stave, v akom sa nachádza ku dňu
jeho prevzatia.

25. Z takto uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že motorové vozidlá boli spôsobilé na premávku na pozemných
komunikáciách, o čom svedčia aj v spise založené odborné posudky o kontrole originality vozidiel.
Daňový subjekt vo vyjadrení podanom dňa 24.11.2020 na výzvu správcu dane č. 101680303/2020 zo
dňa 05.11.2020 uviedol, že uvedená spoločnosť zabezpečovala opravu jeho motorových vozidiel, ktoré
boli odovzdané na opravu bezprostredne po vzniku závady.

26. Z predložených dokladov (dodávateľských faktúr a k nim pripojených dodacích listov) však nijako
nevyplýva, o aké závady išlo, kedy boli zistené, čo bolo predmetom opráv motorových vozidiel.
Okrem uvedených dokladov, daňový subjekt žiadne iné doklady a dôkazy nepredložil. Daňový subjekt
nepredložil žiadne objednávky, na základe ktorých si opravu motorových vozidiel objednal, nepredložil
prevzatie motorových vozidiel po vykonaných servisných službách, resp. dodania tovaru (pneumatík)

tak, ako tvrdí v podanom odvolaní.

27. Z predložených dodacích listov, ktorých číslovanie je zhodné s dodávateľskými faktúrami vyplýva, že
podľa dodacieho listu č. 4052017 mali byt' dodané disky kola R 16 v množstve 24 ks, á 89,00 eur v sume
2.136,00 eur, podľa dodacieho listu č. 4012017 mali byť dodané pneumatiky 205/55 R 16 Winter v počte

24 ks, á 112,00 eur v sume 2.688,00 eur, pričom podľa predložených technických preukazov sú rozmery
pneumatík 195/65 R 15 91H, a teda údaje na dodacích listoch nezodpovedajú údajom uvedeným v
technických preukazoch. Daňový subjekt teda nepreukázal, z akého dôvodu došlo k výmene pneumatík
(205/55 R 16 Winter v počte 24 ks a náhradných diskov R 16 v počte 24 ks) a k servisným prácam u
priameho dodávateľa tak, ako tvrdí v podanom odvolaní.

28. Tvrdenia daňového subjektu sa nepotvrdili ani na základe výsluchu svedka p. Antona Ševčíka,
konateľa dodávateľskej spoločnosti v čase vystavenia faktúr, ktorý síce pri výsluchu uviedol, že
spolupráca s kontrolovaným daňovým subjektom prebiehala na základe telefonických objednávok,
že opravoval sám na Skladovej ul. 6/A v Trnave, kde má "teraz" priestory s manželkou, že obdržal

úhradu v hotovosti v plnej výške, avšak bližšie sa nevedel vyjadriť ku konkrétnym servisným
službám a k obstaraniu náhradných dielov. Nevedel uviesť, akým spôsobom boli obchodné transakcie
uskutočňované, od ktorých dodávateľov boli dodané náhradné diely. Ako bolo naložené so starými
náhradnými dielmi a pod. Jeho vyjadrenia, že ak daňový subjekt potreboval opraviť auto, tak ho priniesol,
boli neurčité, nekonkrétne, a teda nemali žiadnu výpovednú hodnotu.

II. Žaloba a žalobné dôvody

29. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa

22.10.2021 žalobu, v ktorej namietal, že rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo
nedostatok dôvodov, že zistenie skutkového stavu orgánov verejnej správy bolo nepostačujúce na
riadne posúdenie veci, že je skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého
rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi, resp. nemá v nich oporu a že došlo

k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok
vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

30. Žalobca v žalobe uviedol, že je toho názoru, že preukázal reálnosť dodaných služieb a tovarov od
svojich dodávateľov, ako aj oprávnenosť uplatnenia daňových výdavkov v zmysle § 2 písm. i) zákona č.

595/2003 Z. z. o dani z príjmov a uniesol vlastné dôkazné bremeno s ohľadom tiež na ďalšie podporné
následné skutočnosti, ktoré vzišli v priebehu dokazovania a celého konania. Žiada, aby správny súd
zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného.

31. Žalobca ďalej poukázal, že je dlhodobo pôsobiacim podnikateľským subjektom v SR s dobrou

povesťou, nemá žiadne podlžnosti voči štátnemu rozpočtu, konal v danej veci s odbornou starostlivosťou
v rámci svojich podnikateľských oprávnení a objektívnych možností, ktorými disponoval na preverenie
svojich priamych obchodných partnerov, bol maximálne súčinný a aktívny v súvislostí s poskytovaním
dôkazov správcovi dane. Žalobca tvrí, že v rámci konania spoľahlivo preukázal splnenie všetkýchzákonných podmienok pre oprávnenosť svojho nároku, o čom svedčia aj rozhodnutia a judikáty, na ktoré
žalobca poukazuje a ktoré sú v jeho prospech. Jednalo sa o rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Sžfk/48/2017 zo dňa 10.4.2018, 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.3.2011 a 5Sžf/45/2011 zo dňa 23.8.2012.

32. Žalobca uviedol, že rozhodnutia správcu dane, ako aj žalovaného je založené na domnienkach
a pochybnostiach, ktoré nemajú oporu v skutkových zisteniach vo veci a v danom prípade došlo
k neprimeranému preneseniu dôkazného bremena na žalobcu a neboli zohľadnené náležité a právne
významné skutočnosti, ktoré vyplývajú z rozhodnutí súdov, na ktoré žalobca poukázal.

33. Pokiaľ ide o daňový výdavok, daňový odpis v súvislosti so štvorkolkou, žalobca uvádza, že správca
dane vôbec nezdôvodnil na základe akých dôkazov prišiel k záveru, že pri predmetnom uplatnenom
daňovom výdavku k hmotnému majetku, t. j. ku štvorkolke, žalobca nepreukázal súvislosť daňového
výdavku s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním zdaniteľných príjmov v roku 2017. Skutočnosť, že
v predmetnom zdaňovacom období sa žalobcovi nepodarilo prenajať štvorkolku, nevylučuje, že tento

majetok je a bol obstaraný za účelom prenájmu. V dôsledku čoho je rozhodnutie správcu dane, ako aj
žalovaného nepreskúmateľné, arbitrárne a nezákonné. Podľa názoru žalobcu v predmetnej veci nie je
žiadny zákonný alebo iný dôvod, ktorý by bránil uplatnenému výdavku, t. j. odpisu hmotného majetku
tak, ako to vykonal žalobca a tento výdavok vynaložený v kontrolnom zdaňovacom období roku 2017
bol preukázateľne určený na zabezpečenie a dosiahnutie budúcich príjmov.

34. V súvislosti s uplatneným daňovým výdavkom týkajúcim sa výdavkov na kongres, žalobca uvádza,
že z rozhodnutí správnych orgánov nie je zrejmé z akých konkrétnych dôvodov správca dane neuznal
tieto daňové výdavky a zároveň rozhodnutia nereflektujú na zistený skutkový stav. Podľa názoru žalobcu
všetky dôkazy predložené žalobcom, ktoré boli vykonané aj správcom dane v rámci daňovej kontroly

nepochybne preukazujú, že predmetné daňové výdavky boli vynaložené za účelom predstavovania
a promovania (reklamy) produktov.

35. Žalobca poukázal na nezákonnosť, nepreskúmateľnosť a nedôvodnosť rozhodnutia vo vzťahu
k neuznaniu uplatnených daňových výdavkov na roznášku letákov zo strany priamych dodávateľov, t. j.

spoločnosti Kawell, s. r. o. Bratislava a Confianza13, s. r. o. Sereď, nakoľko správca dane nezohľadnil
všetky relevantné dôkazy predložené žalobcom. V danom prípade žalobca poskytol správcovi dane
maximálnu súčinnosť, riadne špecifikoval obchodnú spoluprácu s dodávateľskými spoločnosťami.
Poukázal, že v rámci svojej podnikateľskej aktivity postupoval s náležitou odbornou starostlivosťou vo
vzťahu k svojim obchodným partnerom, predložil všetky dôkazy, ktorými disponoval a ktoré možno od

neho spravodlivo požadovať v súvislosti s dosiahnutím tohto výdavku. Podľa názoru žalobcu údajne
nepreukázanie vynaložených predmetných daňových výdavkov správca dane účelovo vyvodzoval len
zo skutočností zistených vo vzťahu k subdodávateľovi žalobcu spoločnosti Techno - Plast, s. r. o.,
s ktorou žalobca vôbec nebol v zmluvnom ani v inom obchodnom vzťahu a vo vzťahu, ku ktorým
objektívne ani nemôže disponovať akýmikoľvek informáciami. Nemožno teda od žalobcu spravodlivo

požadovať, aby preukázal, či sú tieto vyjadrenia získané z hodnoverného dôkazu alebo sú len snahou
tohto subdodávateľa zakryť neplnenie vlastných daňových povinností.

36. Žalobca poukázal na nesprávny postup správcu dane, ktorý nevykonal potrebné dokazovanie
v záujme náležitého a najúplnejšieho zistenia skutkového stavu vo vzťahu k právnemu nástupcovi

dodávateľa žalobcu Confianza13, s. r. o. a to spoločnosti ANDERLE, s. r. o. v konkurze.

37. V súvislosti s daňovými výdavkami na opravu motorových vozidiel od dodávateľa ATQ trading, s.
r. o., žalobca poukázal na nezákonnosť, nepreskúmateľnosť a nedôvodnosť rozhodnutia vo vzťahu
k neuznaniu uplatnených daňových výdavkov pre štyri motorové vozidlá vo vlastníctve žalobcu a na

dodanie náhradných dielov a pneumatík k motorovým vozidlám od priameho dodávateľa, a to žalobcu
a spoločnosti ATQ trading, s. r. o. Správca dane zjavne v súvislosti s týmto výdavkom nezohľadnil
všetky relevantné dôkazy predložené žalobcom a vykonané a zistené správcom dane v priebehu
daňovej kontroly, najmä svedecká výpoveď pána Antona Šefčíka, konateľa ATQ trading, s. r. o.
v rozhodnom období znejúca v prospech žalobcu. Založil svoje rozhodnutie vo vzťahu k neuznaniu

predmetných výdavkov len na účelových, neobjektívnych a nepreukázaných pochybnostiach a porušil
ustanovenia daňového poriadku predovšetkým k nevykonaniu dôkazov nevyhnutných pre náležité
zistenie skutkového stavu, čím porušil jedno zo základných zásad správy daní (§ 24 ods. 2 daňového
poriadku).38. Žalobca vo vzťahu k tomuto dodávateľovi, t. j. spoločnosť ATQ trading, s. r. o. vyčerpala svoje
dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu výdavkov, ktoré mu vznikli v súvislosti so zaplatením faktúr

tomuto dodávateľovi. Žalobca v danom prípade nemá žiadne iné možnosti preukázať ďalšími dôkaznými
prostriedkamiskutočnosti,ktorépreukazujúoprávnenosťjehonárokuakotými,ktorépredložilvpriebehu
daňovej kontroly.

39. Žalobca tvrdí, že v súvislosti s dodávateľom, ATQ trading, s. r. o. nevykonal správca dane

všetky dôkazy, ktorými boli: nevyzvanie a nepredvolanie svedka, súčasného konateľa spoločnosti ATQ
trading, s. r. o. Anikó Gyongyi Antal za účelom zabezpečenia sprístupnenia príslušných účtovných
dokladov; bližšie nešpecifikoval tú skutočnosť, na základe akého titulu resp. akého právneho vzťahu
využíval dodávateľ priestory na Skladovej ulici, v ktorých poskytoval servisné služby, a v ktorých boli
preukázateľne poskytnuté služby vo vzťahu k motorovým vozidlám žalobcu. Správca dane opomenul
vykonať ďalšie dokazovanie tým, že nezisťoval relevantné skutočnosti preukazujúce dodanie tovaru 24

ks pneumatík.

40. Žalobca uviedol, že v priebehu daňovej kontroly predložil správcovi dane všetky potrebné dôkazy,
ktoré preukázali opodstatnenosť jeho nároku, pričom žalobca má za to, že správca dane ako aj žalovaný
neúmerne spôsobom preniesli dôkazné bremeno na neho, keďže je nepochybné, že v priebehu daňovej

kontroly aj počas daňového konania žalobca vyvinul maximálnu procesnú aktivitu v záujme unesenia
vlastného dôkazného bremena. Žalobca má ďalej za to, že v predmetnej veci neboli dané žiadne
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o neuznaní daňového výdavku z dôvodu uvedeného daňovými
orgánmi.

41. V súvislosti s judikatúrou, na ktorú poukázal žalobca, krajský súd zistil, že ide o judikatúru týkajúcu
sa dôkazného bremena daňového subjektu a z právnych záverov, ktoré vyslovili súdu v súvislosti
s touto otázkou, pričom žalobca chcel poukázať najmä na to, že dôkazné bremeno daňového subjektu
nie je absolútne, a že obsah dôkazného bremena daňového subjektu nemožno ponímať extenzívne
a rozširovať ho na preukázanie akýchkoľvek skutočností, aj takých, na preukázanie ktorých neexistuje

zákonná povinnosť, resp. ktorých preukázaním sú zaťažené iné subjekty.

III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika

42. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný dňa 15.12.2021, pričom v súvislosti k jednotlivým žalobným
námietkam, týkajúcim sa odpisu štvorkolky, výdavkov na kongres, daňovým výdavkom roznášky letákov
a daňovým výdavkom v súvislosti s opravou vozidiel od dodávateľa ATQ trading, s. r. o. prakticky
zopakoval tvrdenia, ktoré sú obsahom druhostupňového rozhodnutia, pričom poukázal, že v danom
prípade sa žalobcovi nepodarilo preukázať tvrdené skutočnosti, čím neuniesol dôkazné bremeno

a následkom tohto je neuznanie tvrdených skutočností za dokázané s príslušnými hmotnoprávnymi
následkami. K ostatným námietkam, ktoré vzniesol žalobca, žalovaný vo vyjadrení uvádza, že k tvrdeniu
žalobcu, že poskytol správcovi dane maximálnu súčinnosť, žalovaný uviedol, že daňový poriadok
zaväzuje správcu dane na jednej strane vytvoriť také podmienky, ktoré umožňujú daňovým subjektom
a iným osobám realizovať svoje práva, na strane druhej daňové subjekty a iné osoby majú zákonnú

povinnosť spolupracovať so správcom dane, teda i zásadu, ktorú zákon upravuje ako právo a zároveň
ako povinnosť. Žalovaný má za preukázané, že správca dane poskytol žalobcovi dostatočný časový
priestor počas daňovej kontroly a následne vo vyrubovacom konaní na preukázanie svojich tvrdení
a zároveň vykonal dokazovanie, pri ktorom použil len také prostriedky, ktorými čo najmenej zaťažoval
žalobcu, pričom tieto použité prostriedky zameral na to, aby správne vyrubil a vybral daň. Správca dane

opakovane vyzýval žalobcu na predloženie dokladov a dôkazov, ktorými by preukázal svoje tvrdenia
týkajúce sa sporných nákladov, avšak nemal povinnosť žalobcovi napovedať aké doklady a dôkazy
má ku svojim tvrdeniam predložiť. Žalobca sa síce vyjadroval k zisteným skutočnostiam, avšak svojimi
vyjadreniami neodstránil pochybnosti správcu dane o tom, že zaúčtované náklady v kontrolovanom
zdaňovacom období boli opodstatnené.

43. V súvislosti s námietkou nezákonnosti, nedôvodnosti a nepreskúmateľnosti žalovaného rozhodnutia,
žalovaný uvádza, že správca dane pri svojom rozhodovaní vychádzal z dôkazov, ktoré získal zákonným
spôsobom, vyhodnotil ich v zmysle ust. § 3 ods. 3 daňového poriadku, každý dôkaz jednotlivoa všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Zistenie skutkového stavu preniesol do protokolu a do svojho
rozhodnutia. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu o jeho dobrej povesti a zodpovednej podnikateľskej
činnosti, žalovaný uviedol, že keď sa žalobca rozhodol pre spoluprácu s označenými obchodnými

partnermi, mal si byť vedomý toho, že pre daňové účely je plnenie uznateľné len vtedy ak je
splnená podmienka preukázateľnosti a že toto plnenie súvisí so zdaniteľnými príjmami. Ak tak žalobca
nepostupuje je potom povinný znášať riziko z nedostatku hodnovernosti dokladov.

44. V súvislosti s rozsudkami, na ktoré poukázal žalobca, žalovaný uvádza, že ide o rozsudku, ktoré

sú založené na iných skutkových okolnostiach, a ktoré nie sú vzhľadom na dokazovanie vykonané
správcom dane použiteľné pre daný prípad. V súvislosti s argumentáciou žalobcu, čo sa týka prenesenie
dôkazného bremena, tak žalovaný uviedol, že z inej judikatúry najvyššieho súdu je ustálený názor,
že nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu, preberací protokol, pričom ak správca nadobudne na
základe vykonaných dôkazov pochybnosť o reálnosti zdaniteľného obchodu, vyzve daňový subjekt na
predloženie ďalších dokladov. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššie súdu SR

1Sžfk/47/2018.

45. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril.

IV. Relevantná právna úprava

46. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných

právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

47. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,

ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

48. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

49. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,

vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.

50. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

51. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

52. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.53. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane
podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim.
54. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sa
daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov

preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v
evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak.

55. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 595/2003 zákona o dani z príjmov ak výšku výdavku (nákladu) limituje
osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky
tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon okrem výdavku (nákladu) vynaloženého

zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok
ustanovených osobitným predpisom, alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon
v inej výške ako osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov
len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento
zákon výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok (náklad)

alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo
prijatá úhrada.

56. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov daňovými
výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky

(náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne
preukázané.

V. Konanie pred správnym súdom a právne posúdenie veci súdom

57. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu
žalovaného, orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa preskúmal v rozsahu
uplatnených žalobných dôvodov napadnuté rozhodnutie ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré

predchádzalo jeho vydaniu vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia za
splnenia procesných podmienok keď účastníci konania požiadali o nariadenie pojednávania a správny
súd postupom podľa § 107 ods. 1 SSP vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 9.3.2023 a dospel
k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

58. Právny zástupca na pojednávaní uviedol, že pridržiava všetkých dôvodov, ktoré uviedol v žalobe
a žiada napadnuté rozhodnutie zrušiť.

59. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava svojho písomného
vyjadrenia a žiada žalobu zamietnuť.

60. Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že Daňový úrad Trnava vykonal u žalobcu
daňovú kontrolu na dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie rok 2017 v zmysle § 46 ods.
1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

61. O výsledku daňovej kontroly na dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2017
vyhotovil správca protokol č. 100437767/2021, ktorý bol daňovému subjektu doručený 18.3.2021 spolu
s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedenými v protokole.

62. V súlade s ust. § 68 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov začal správca

dane vyrubovacie konanie nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou. Daňový subjekt dňa
14.4.2021 predložil správcovi dane vyjadrenie k protokolu.

63. Správca dane vydal dňa 20.3.2019 rozhodnutie č. 101081561/2021 zo dňa 22.6.2021.64. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 15.7.2021 odvolanie.

65. Finančné riaditeľstvo SR napadnutým rozhodnutím č. 101832863/2021 zo dňa 29.9.2021 potvrdil
prvostupňové rozhodnutie správcu dane.

66. V súvislosti s jednotlivými námietkami, ktoré vzniesol žalobca v podanej žalobe krajský súd uvádza
nasledovné:

67. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa daňového výdavku (daňového odpisu štvorkolky) žalobca v žalobe
namieta, že zo strany správcu dane, resp. žalovaného došlo k šikanóznemu postoju vyhodnoteniu tohto
výdavku a že správca dane na základe nepreukázaných a neodôvodnených domnienok tento výdavok
neuznal. Podľa názoru žalobcu nie je v danom prípade žiadny zákonný dôvod, ktorý by bránil uplatneniu
daňového výdavku odpisu hmotného majetku, najmä ak tento výdavok vynaložený v kontrolovanom

zdaňovacom období v roku 2017 bol preukázateľne určený na zabezpečenie a dosiahnutie budúcich
príjmov žalobcu aj v budúcich zdaňovacích obdobiach.

68. V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že vo vzťahu k odpisovanému hmotnému majetku
štvorkolky, odpisovaným na účely zákona o príjmoch sa rozumie postupné zahrňovanie odpisov

z hmotného majetku, resp. nehmotného majetku do daňových výdavkov a tento musí byť používaný na
zabezpečenie zdaniteľných príjmov (§ 22 ods. 1 zákona o dani z príjmov práv). Zároveň v ustanovení
§ 9 písm. a) citovaného zákona je uvedené, že platiteľ dane je povinný prerušiť odpisovanie takéhoto
majetku, ak nie je využívaný na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Z vykonaného preverovania bolo
zistené, že daňový subjekt, t. j. žalobca, má vo svojom predmete podnikania aj prenajímanie hnuteľných

vecí, čo však v danom prípade v súvislosti so štvorkolkou nebolo vykonané, keďže z vykonaného
dokazovania je preukázané, že daňovému subjektu sa túto štvorkolku nepodarilo prenajať v roku 2017
a z toho dôvodu nevykázal žiadne tržby a nepreukázal ich ani v ďalších zdaňovacích obdobiach. Za
štvorkulku síce bola uhradená daň z motorových vozidiel, čo však nemá žiadny vplyv na uplatnenie
si výdavkovej položky v súvislosti s odpisovaním tohto hmotného majetku pokiaľ ako bolo uvedené

nebola štvorkolka využívania na dosiahnutie zdaniteľných príjmov, teda nevykazovala pre spoločnosť
v súvislosti s využívaním tejto štvorkolky žiadne tržby.

69. Krajský súd sa stotožňuje s právnym názorom vysloveným správcom dane a následne žalovaným,
že daňový odpis štvorkolky v roku 2017 nemá súvis s dosiahnutím zabezpečenia udržania zdaniteľných

príjmov v roku 2017 v zmysle § 2 písm. j) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého základom dane je
rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej
súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon
neustanovuje inak. Podľa názoru krajského súdu došlo teda správne k zvýšeniu výsledku hospodárenia
u žalobcu podľa § 17 ods. 2 písm. a) zákona o dane príjmov o odpis štvorkolky vo výške 744 eur správne.

70. V súvislosti s námietkou neuznania výdavkov, na základe dodávateľských faktúr od spoločnosti
Ortopedické centrum, s. r. o., Ústí nad Labem a od dodávateľa SS pre AaŠT – občianske združenie
Bratislava,krajskýsúddospelkzáveru,žežalobcanáklady,ktorébolizahrnutédovýdavkovejpoložkypri
týchto dodávateľoch vo výške 572,03 eur (Ortopedické centrum, s. r. o.) a 700 eur (občianske združenie)

boli tieto výdavky uplatnené v nesprávnej výške, keďže z položky 572,03 eur predstavovala suma
181,36 eur, ktorá nebola uznaná za výdavkovú položku náklady na spoločenský večer a u dodávateľa
občianskeho združenia z položky 700 eur suma 25 eur bola vynaložená ako nákladová položka Ú –
účasť na spoločenskej večeri sprievodnej osoby vo výške 25 eur. Z uvedenej sumy 572,03 eur nebola
uznaná za výdavok suma 181,36 eur a zo sumy 700 eur suma 25 eur v zmysle § 21 ods. 1 písm. h)

zákona o dani z príjmov, podľa ktorého výdavkami nie sú výdavky na reprezentáciou, pričom zjavne išlo
o výdavky, ktoré sa týkali nákladov na spoločenský večer vo výške 181,36 eur a náklady na spoločenský
večer v súvislosti s nákladmi sprievodnej osoby vo výške 25 eur. Podľa názoru krajského súdu tieto
výdavky nemali charakter výdavkov, ktoré by bolo možné akceptovať pri ich uplatnení ako nákladovej
položky, keďže ide zjavne o výdavky na reprezentáciu v zmysle § 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani

z príjmov, tak ako to uviedol správca dane v protokole a následne vo svojom rozhodnutí.

71. Skutočnosť, že išlo o výdavky spojené s reprezentáciou v spoločnosti žalobcu odôvodňuje aj to,
že z informácie o ôsmom medzinárodnom kongrese Slovenskej spoločnosť artroskopie a športovejtraumatológie, ktorý sa konal 23. až 24.11.2017 vyplýva, že kongres organizovala spoločnosť OK
AGENCY a nie žalobca, a teda nešlo o výdavok, ktorý súvisel s promo akciami spoločnosti žalobcu.

72. Pokiaľ ide o neuznanie výdavkov spojených s roznáškou letákov, kde ako dodávatelia vystupovali
spoločnosti Kawell, s. r. o. a spoločnosť Confianza13, s. r. o., krajský súd dospel k záveru, že
jednoznačne vyplýva z predloženého materiálu, že správca dane vykonal vo vzťahu k žalobcovi výzvy,
v ktorých vyzval žalobcu, aby predložil doklady, ktoré by preukazovali, že tieto spoločnosti vykonali pre
žalobcu roznášanie týchto letákov v takom objeme a v takom množstve ako to prezentoval v uplatnenom

nároku žalobca, pričom žalobca nepredložil žiadne doklady, ktorými by preukázal, že tlač letákov bola
uskutočnená na základe ním zadaných grafických návrhov, reklamných letákov, ich tlače a distribúcie.
Taktiež nepredložil žiadnu telefonickú, resp. mailovú komunikáciu, okrem oznámení, ktoré boli prílohou
k e-mailu 8.3.2021, na základe ktorého Štefan Révay konateľ obidvoch spoločností vystavil faktúry
a oznámil konateľovi kontrolovaného daňového subjektu roznášku letákov na základe dohodnutých
objednávok v požadovaných termínoch. O aké konkrétne objednávky však išlo a kým bola roznáška

zrealizovaná v akých lokalitách však z predložených dokladov nie je možné zistiť a daňový subjekt
žiadnym spôsobom nepreukázal, že v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok bola reklamná
propagačná činnosť vykonaná na základe jeho pokynov.

73. Konateľ spoločnosti Kawell, s. r. o. vo svojej výpovedi zo dňa 15.2.2021 síce uviedol, že dodávky

boli uskutočňované na základe písomnej objednávky žalobcu a že roznášku len sprostredkovali cez
spoločnosť Techno - Plast, s. r. o., s ktorým bola uzatvorená písomná zmluva a ktorej dal letáky na
roznášku. Okrem týchto skutočností svedok uviedol, že letáky tlačili, nevedel však v akom množstve,
nepamätal si ani všetky produkty, ktoré mali byť na týchto letákoch prezentované. Svedok Štefan Révay
ako konateľ spoločnosti Kawell, s. r. o. nemal informácie o lokalitách, kde boli letáky roznášané a taktiež

nemal ani bližšie informácie o úhrade týchto služieb. Rovnako sa tento svedok vyjadroval ako konateľ
spoločnosti Confianza13, s. r. o., kde potvrdil, že dodávky boli uskutočňované na základe písomnej
objednávky, avšak taktiež nemal bližšie informácie o okolnostiach obchodu, a teda kto zadával grafické
návrh reklamných letákov, nemal doklady o tom, kto tlačil a distribuoval letáky konečným zákazníkom
a takisto nemal doklady ani o tom aké presné kozmetické prípravky boli na týchto letákoch prezentované.

74. Pochybnosť o oprávnenosti nároku žalobcu vyplýva aj z toho, že správca dane viackrát vyzval
žalobcu, aby predložil zmluvy, na základe ktorých dochádzalo k dodaniu služby, teda roznášky letákov
zo strany dodávateľských spoločností, pričom dňa 24.11.2020 zmluvy nemal správca dane k dispozícii
a tieto mu boli predložené až 8.3.2021, hoci na ich predloženie bol žalobca viackrát vyzvaný. Okrem toho

služby a roznášky neboli podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi, napr. preberacími protokolmi zo
strany daňového subjektu, z podkladov nebolo zrejmé, kto roznášku vykonával, v akých termínoch, aká
bola cena roznášky letákov a podobne. Samotné predloženie faktúry má čisto formálny charakter a nie
je odrazom reálnej skutočnosti, pretože faktúru možno vyhotoviť za akúkoľvek službu, resp. akýkoľvek
tovar.

75. Krajský súd dospel k záveru, že žalobca nepredložil dôkazy o tom, že fakturované služby roznáška
letákov spoločnosťou Kawell, s. r. o. a spoločnosťou Confianza13, s. r. o. sa uskutočnil v roku 2017
práve prostredníctvom tohto dodávateľa cez svojho dodávateľa Techno - Plast a že to bolo zaúčtované
na náklady žalobcu. Na základe tejto skutočnosti správca dane jednoznačne vyhodnotil správne, že tieto

výdavky nie sú výdavkami v zmysle § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov v nadväznosti na ustanovenie
§ 2 ods. 1 citovaného zákona.

76. Pochybnosť o dodávke tejto služby zo strany dodávateľských spoločností vyplýva aj z toho, že vo
veci bol vypočutý aj konateľ spol. Techno - Plast s. r. o. pán Adrián Kvarda, ktorý ako konateľ spol.

Techno - Plast s. r. o. nevedel nič o spol. Techno - Plast, nevedel akú činnosť táto spoločnosť vykonávala,
preto je nanajvýš zvláštne, že konateľ spoločnosti nemá informácie o vlastnej spoločnosti a nevie sa
vyjadriť k jej činnosti.

77. Krajský súd poznamenáva, že v súvislosti s nákladmi súvisiacimi s roznáškou letákov na základe

dodávateľských faktúr spol. Kawell s. r. o. a Confianza13 s. r. o., okrem faktúr boli predložené
správcovi dane aj rámcové zmluvy, tak ako bolo vyššie uvedené, avšak po viacerých urgenciách,
ktorých obsah je zhodný. Z týchto zmlúv vyplýva, že poskytovateľ, teda dodávateľ po akceptácii, ktorá
mohla byť aj ústna, podľa jeho pokynov poskytne reklamnú a propagačnú činnosť, najmä roznáškuletákov, a pričom poskytovateľ pri poskytovaní služieb povinný postupovať podľa pokynov objednávateľa
v súlade s platnou legislatívou. Zo spisového materiálu však nevyplýva, že by daňový subjekt predložil
okrem dodávateľských faktúr a zmlúv ďalšie doklady, ktoré by preukazovali, že došlo k zadávaniu úloh

zo strany žalobcu pre osoby dodávateľov v súvislosti s roznáškou letákov, resp. že by došlo k zadávaniu
úloh aj v súvislosti s distribúciou týchto letákov konečným zákazníkom.

78. Pokiaľ ide o náklady spojené s vynaložením obstarávania náhradných dielov servisných prác na
motorových vozidlách, ktoré vlastnil žalobca a ktoré práce mal vykonávať dodávateľ spol. ATQ trading,

s. r. o., krajský súd z obsahu spisového materiálu zistil, že v súvislosti s týmto nárokom žalobca predložil
faktúry a kúpnu zmluvu, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou žalobcu a spol. Confianza13, s. r.
o., ktorej predmetom bol predaj štyroch osobných motorových vozidiel. Z obsahu tejto kúpnej zmluvy
vyplýva, že tieto motorové vozidlá sa predávajú v riadnom technickom stave a nie sú kupujúcemu
známe vady predmetu kúpy. Z uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že motorové vozidlá teda boli spôsobilé na
premávku, o čom svedčia aj odborné posudky o kontrole originality vozidiel.

79. Z obsahu dodávateľských faktúr, ako aj pripojených dodacích listov však v súvislosti s obstarávaním
náhradných dielov a servisných prác nevyplýva, o aké vady na týchto vozidlách išlo a aké vady boli
odstraňované spol. ATQ trading, s. r. o.

80. Pochybnosti v danej veci vyplývajú aj z toho, že sám svedok Anton Šefčík, konateľ spol. ATQ trading,
s. r. o. nevedel presne špecifikovať aké konkrétne servisné práce vykonával a ako obstarával náhradné
diely, odkiaľ tieto náhradné diely obstarával, uviedol len, že opravoval pre žalobcu motorové vozidlá,
pričomtútoopravurobilvosvojichpriestorochnaSkladovejulicivTrnaveauviedol,žezatietotransakcie
dostával od žalobcu peniaze v hotovosti. Daňový subjekt v danej veci nepredložil žiadne objednávky,

na základe ktorých si opravu motorových vozidiel objednal u spol. ATQ trading, s. r. o. a nepredložil
ani žiadne potvrdenia o vykonaných servisných prácach, resp. potvrdení o prevzatí opraveného vozidla
a pod.

81. V súvislosti s dodacími listami, ktoré sa týkali 24 ks pneumatík v celkovej sume 2.136,- Eur,

tak správca dane zistil, že tieto pneumatiky nezodpovedali technickým parametrom pneumatík, ktoré
sú zapísané v technických preukazoch vozidiel, ktoré vlastnil žalobca, a teda podľa predložených
technických preukazov boli rozmery pneumatík 195/65 R 15 91H, pričom dodané mali byť pneumatiky
v rozmeroch 205/55 R 16 Winter v počte 24 ks. Daňový subjekt teda nepreukázal, že došlo k výmene
pneumatík, resp. z akého dôvodu došlo k výmene pneumatík, ktorých technické parametre neboli

zhodné s technickými parametrami, ktoré sú obsahom technických dokladov týkajúcich sa vozidiel
žalobcu.

82. V súvislosti s ďalšími námietkami, ktoré boli vznesené zo strany žalobcu, a to námietka toho, že
nebola vypočutá konateľka spol. ANDERLE s. r. o. v konkurze ako právneho nástupcu spol. dodávateľa

Confianza13 s. r. o., krajský súd zistil, že správca dane vyhodnotil túto námietku za nedôvodnú správne,
keďže nová konateľka nástupnickej spoločnosti v čase uzatvorenia zmlúv medzi spol. Confianza13 s.
r. o. a spoločnosťou žalobcu nebola konateľom spoločnosti Confianza13 s. r. o., resp. nástupnickej
spoločnosti, a teda nemá možnosť sa relevantným spôsobom vyjadriť k zisteniam správcu dane, práve
naopak, svedok Štefan Révay ako konateľ tejto spoločnosti bol tou osobou, ktorá mohla poskytnúť

relevantné doklady a dôkazy o tom, že táto spoločnosť vykonávala pre spoločnosť žalobcu spomenutú
roznášku letákov v rozsahu a spôsobom tak, ako to deklaroval, resp. snažil sa deklarovať žalobca.

83. K samotnému dôkaznému bremenu a jeho prenosu v rámci daňového konania, správny súd uvádza,
že judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom

konaníprešlaistýmvývojom,alevposlednýchrokochsaustálila,pričomtoutoproblematikousazaoberal
aj Ústavný súd SR napr. v uznesení sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018, kde rozobral
prenos dôkazného bremena v daňovom konaní nasledovne:

84. Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti, povinnosť tvrdiť a povinnosť

svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne
vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné
doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt
splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pripreverovaní uvedených písomných dokladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo
úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil
svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo

navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto
spôsobomdochádzavprocesedokazovaniavdaňovomkonaníkpresúvaniudôkaznéhobremenamedzi
správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania
zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej.

85. Podľa názoru krajského súdu neobstojí ani námietka žalobcu, že v danej veci poskytol správcovi
maximálnu súčinnosť v súvislosti so zabezpečením dôkazov, ktoré mali potvrdiť oprávnenosť jeho
nároku, keď zo spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že správca dane začal spochybňovať nárok
žalobcu v súvislosti s uplatnenými výdavkami vo vzťahu k dodávateľským faktúram od spol. Kawell, s. r.
o. a Confianza13, s. r. o. v súvislosti so zabezpečením propagačnej činnosti a roznášaním letákov, ako aj
v otázke vynaloženia nákladov na obstarávanie náhradných dielov a servisných prác z dodávateľských

faktúr spol. ATQ trading s. r. o., kedy žalobca vôbec nereagoval na návrhy, resp. výzvy správcu dane
vsúvislostisdoloženímďalšíchdokladov,ktorébytietonárokyjednoznačnepreukazovali.Vtomtosmere
krajský súd uvádza, že žalobca nevyvinul maximálnu súčinnosť s daňovým úradom, keď v týchto dvoch
veciach absolútne nereagoval na to, aby predložil ďalšie doklady, ktoré by preukazovali oprávnenosť
jeho nároku, keď správca dane žiadal v súvislosti s distribúciou letákov, aby preukázal, ako zadával

grafické návrhy reklamných letákov žalobca pre svojho dodávateľa, ďalej aby preukázal na základe
akých objednávok došlo k distribúcii týchto letákov, nekonkretizoval tieto objednávky, nekonkretizoval
samotné roznášky letákov, v akých lokalitách a pod. V tomto smere krajský súd teda spochybnil,
že by námietka o poskytnutí maximálnej súčinnosti bola dôvodná. Takisto vo vzťahu k dodávateľovi
ATQ trading, s. r. o. a obstaranie náhradných dielov a servisných prác žalobca nijakých spôsobom

nereagoval na spochybnenie skutočnosti, že samotný dodávateľ ATQ trading s. r. o. prostredníctvom
svojho konateľa Antona Šefčíka jednoznačne nepreukázali o aké servisné práce sa malo jednať vo
vzťahu k žalobcovi, nepredkladali objednávkové listy, preberacie protokoly a ďalšie doklady, ktoré
by jednoznačným spôsobom a nevyvrátiteľným spôsobom preukázali, že náklady, ktoré boli spojené
s úhradou faktúr tomuto dodávateľovi, boli v súlade so zákonom o dani z príjmov právnických osôb.

86. V tomto smere neobstojí teda ani námietka žalobcu o tom, že rozhodnutia správnych orgánov sú
nezákonné, neobsahujú dostatok dôvodov a sú nepreskúmateľné, keďže zo stanoviska správcu dane,
ako aj žalovaného, ktoré bolo obsahom protokolu a následne aj vydaných rozhodnutí jednoznačne
vyplýva, ktoré dôkazy považoval správne orgány za vierohodné a ktoré dôkazy boli spochybňované,

pričom dokazovanie správca dane vykonával spôsobom, ktorý mu umožňuje zákon. Povinnosť správcu
dane je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane aj bez návrhu daňového subjektu,
avšak pokiaľ daňový subjekt predložil určité doklady, tak v prípade spochybnenia týchto dokladov
je povinnosťou daňového subjektu ich následne verifikovať ďalšími dôkazmi, ktoré jednoznačným
spôsobom potvrdzujú vierohodnosť a správnosť a úplnosť záznamov a dôkazov, ktoré boli žalobcom

predložené v rámci uplatneného nároku.

87. Krajský súd dospel v danej veci k záveru, že zo strany žalobcu nedošlo k uneseniu
dôkazného bremena vo všetkých uplatnených nárokoch, pretože daňový subjekt jednoznačným
a nespochybniteľným spôsobom nepreukázal v priebehu daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho

konania, že výdavky, ktoré si uplatnil ako náklady, boli uplatnené v súlade so zákonom č. 595/2003 Z.
z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

88. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

89. O trovách konania rozhodol súd podľa § 168 SSP, keď procesne úspešnému žalovanému trovy
konania nepriznal, nakoľko sa jedná u žalovaného o orgán verejnej správy, ktorému možno priznať trovy
konania len vo výnimočnom prípade, ktorý však v danom konaní nebol zistený.

90. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od
doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno

odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.