Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Marek Bujňák

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zmenené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/19/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113233278
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2022:8113233278.26

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcu H. P., F.. X.X.XXXX,

T. Ž.Č. XX, XXX XX H., právne zastúpeného JUDr. Rastislavom Strakom, advokátom so sídlom
Hviezdoslavova 9, 085 01 Bardejov proti žalovanému O.. Ľ. G., F.. XX.X.XXXX, I.. G.. J. XX, XXX XX
H. o zaplatenie sumy 37.000,- eur s prísl. a protižalobe, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 923,26 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobu žalobcu prevyšujúcu sumu 27.500,- eur z a m i e t a.

III. Vzájomnú žalobu žalovaného v prevyšujúcej časti zamieta.

IV. Žiadna zo stráne nemá právo na náhradu trov konania.

V. Súdna znalkyňa Ing. Katarína Kyseľová má nárok na náhradu trov konania za znalecké úkony voči
žalobcovi v rozsahu 50% a voči žalovanému v rozsahu 50%.

VI. Štát má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 50% a voči žalovanému v rozsahu
50%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 18.6.2010 domáhal určenia, že zmluva o budúcej kúpnej
zmluve zo dňa 9.6.2009 uzavretá so žalovaným je neplatná. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 9.6.2009
uzavreli účastníci konania zmluvu o budúcej zmluve, kde v bode I. sa zaviazal žalovaný, že uzavrie
kúpnu zmluvu so žalobcom na predaj nehnuteľnosti zapísaných v LV č. XXXX ležiacich v H.Z. P., okrese
XXX H., Z. XXX XXX H. v katastrálnom území XXX XXX J. ako parcely registra „B. evidované na
katastrálnej mape č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 3179 m2 a č. XXXX/XX zastavané

plochy a nádvoria o výmere 1684 m2 , v lehote najneskoršie do 45 dní od uzatvorenia zmluvy. Na
základe uvedenej zmluvy žalobca vyplatil žalovanému titulom zábezpeky sumy 27.500,- eur a 10.000,-
eur, ktoré odovzdal zamestnancovi žalovaného J. M.. Po vybavení ďalších náležitosti žalobca zistil, že
nehnuteľnosti tvoriace predmet budúcej kúpnej zmluvy sú zaťažené ďalšími ťarchami, ktoré žalovaný
neuviedol, ktoré vznikli pred uzavretím predmetnej zmluvy, a to uznesenie Okresného súdu Prešov sp.
zn. 21Cb 176/07, ktorým bolo žalovanému zakázané predať, scudziť alebo zaťažiť právom tretích osôb
nehnuteľnosti č. XXXX/X a násl., bolo zriadené záložné právo pre Istrobanku Bratislava na základe

zmluvy, ktorá bola zapísaná pod V 1813/2006, boli zriadené ďalšie exekučné príkazy. V súvislosti
so zaťažením nehnuteľnosti záložný veriteľ M. P. podnikol kroky vedúce k vydraženiu nehnuteľnosti.
Dôvodom neplatnosti je rozpor s dobrými mravmi, rozpor s § 39 Občianskeho zákonníka.2. Neskôr na pojednávaní dňa 28.2.2011 žalobca rozšíril žalobu o zaplatenie sumy 37.000 eur
ako vrátenie záloh vyplatených žalobcom v zmysle zmluvy z 9.6.2009, ktorá je neplatná. Na tomto
pojednávaní súd pripustil rozšírenie žaloby.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. V priebehu konania, podaním doručeným súdu dňa 24.5.2011, podal
protižalobu na doplatenie sumy 7.500,- eur ako zábezpeku v zmysle zmluvy o budúcej kúpnej zmluve
a tiež sumu 27.833,33 eura titulom úhrady nájomného za užívanie nehnuteľností po dobu 10 mesiacov
od 24.6.2009 do 29.4.2010 spolu s 9 % úrokom z omeškania.

4. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 14.3.2012, č.k. 9C/43/2010 - 328 určil, že zmluva o uzavretí
budúcej kúpnej zmluvy, ktorú uzavreli účastníci konania dňa 9.6.2009, žalobca H. P., F.. X.X.XXXX, T.
Ž. XX, XXX XX H. a žalovaný O.. Ľ. G., F.. XX.X.XXXX, T. H., I.. G.. J. XX o uzavretí kúpnej zmluvy na
nehnuteľností zapísané na LV č. XXXX, okres H., obec H., k.ú. J., parc.č. XXXX/X - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 1684 m2 je neplatná. Naliehavý právny záujem na určený neplatnosti zmluvy

videl súd v tom, že v zmluve boli dohodnuté sankcie, ktoré by mohli byť uplatňované v predmetnom
konaní. Ostatné nároky žalobcu a žalovaného, rozhodnutie o trovách štátu a trovách konania vylúčil na
samostatné konanie.

5. Krajský súd Prešov uznesením zo dňa 26.2.2013, č.k. 9C/43/2010 - 366 zrušil rozsudok v znení

opravného uznesenia, okrem výroku o vylúčení ostatných nárokov žalobcu a žalovaného o trovách
štátu a trovách konania na samostatné konanie a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu I. stupňa na
ďalšie konanie. Odmietol odvolanie žalovaného proti výroku o vylúčení ostatných nárokov žalobcu a
žalovaného, o trovách štátu a trovách konania na samostatné konanie.

6. Predmetom tohto konania bolo rozhodnúť o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 37.000,- eur s
príslušenstvom, nároku žalovaného na doplatenie sumy 7.500,- eur ako zábezpeku v zmysle zmluvy o
budúcej kúpnej zmluve a tiež sumu 27.833,33 eura titulom úhrady nájomného za užívanie nehnuteľností
po dobu 10 mesiacov od 24.6.2009 do 29.4.2010 spolu s 9 % úrokom z omeškania.

7. Súd prvej inštancie rozhodol nasledovne:

I.Vzájomnúžalobuozaplatenieúrokuzomeškaniavovýške9%ročnezosumy7.500,-eurod24.6.2009
do zaplatenia z a s t a v u j e.

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému sumu 7.833,33 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
9% ročne zo sumy 27.833,33 eura od 29.4.2010 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobu žalobcu prevyšujúcu sumu 27.500,- eur z a m i e t a.

IV. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 23,96%, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

V. Súdna znalkyňa Ing. Katarína Kyseľová má nárok na náhradu trov konania za znalecké úkony voči
žalobcovi v rozsahu 61,98% a voči žalovanému v rozsahu 38,02%.

VI.Štátmánároknanáhradutrovkonaniavočižalobcovivrozsahu61,98%avočižalovanémuvrozsahu
38,02%.

8. Tento rozsudok včas podaným odvolaním napadli obe strany sporu.

9. Žalobca ho napadol vo výrokoch II. až IV. citujúc odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm.
b/, f, h/ CSP. Žalobca vytýka súd prvej inštancie, že v odôvodnení rozhodnutia opomenul vyhodnotiť
dôkazy, ktoré boli vykonané v konaní o určenie neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve, ako bol napr.
výsluch svedka P.. Ďalej súdu prvej inštancie vytýka, že aj keď navrhol pripojiť spis sp. zn. 8C/34/2011,

ktorý podľa neho bezprostredne súvisí s prejednavaným sporom, ten pripojený nebol, čím žalobcovi
znemožnil využiť dôkazy z tohto spisu. V ostatnom namietal závery, podľa neho nereálneho znaleckého
posudku, z ktorého súd prvej inštancie vychádzal pri určení obvyklého nájomného. Navrhol rozsudkomzmeniť a zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 37.000,-Eur s prísl. a vzájomnú žalobu žalovaného
o zaplatenie sumy 27.833,33Eur zamietnuť a rozhodnúť o trovách konania.

10. Žalovaný ho napadol vo výrokoch II. až VI. citujúc odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm.
b/, d/, f/, g/, h/ CSP. V odvolaní sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie v časti zaplatenia sumy
27.833,33Eur titulom bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie nehnuteľností, no mal za to,
že tento jeho nárok s prísl. spolu s nárokom na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 7.500,-Eur má byť
explicitne priznaný v rozsudku a zároveň je podľa neho potrebné explicitne zamietnuť žalobcov návrh v

celej výške s príslušenstvom. Nebolo súdom prvej inštancie určené, aby bola zmluva o budúcej zmluve,
resp. niektoré jej ustanovenia určená/é za neplatné, preto podľa žalovaného táto zmluva ostáva platná.
Ďalej v odvolaní poukázal na znenie čl. 4.6 v spojení s čl. 1.1 zmluvy o budúcej zmluve, v zmysle ktorých
jej platnosť končí posledným dňom vypršania lehoty na uzatvorenie kúpnej zmluvy, ktorým dňom je deň
24.07.2009, pričom súd prvej inštancie nesprávne potom dospel k záveru, že ku platnému odstúpeniu
od zmluvy došlo listom žalovaného zo dňa 20.04.2010, lebo od neexistujúcej zmluvy nemožno platne

odstúpiť. Je teda zrejme, že ani jeden z účastníkov zmluvu preukázateľne nezrušil v dobe jej platnosti
a účinnosti „ex tunc“. Žalobca má v zmysle čl. 4.2 zmluvy právo ponechať si zábezpeku v plnej výške,
lebo toto ustanovenie nemohlo byť zrušené neplatným odstúpením. Ak by bolo odstúpenie od zmluvy
o budúcej zmluve platným, ostal by žalovanému nárok na sankcie. Naproti tomu nárok žalobcu je
nedôvodný s poukazom na čl. 3.3 a 4.2 zmluvy o budúcej zmluve. Ani pri existujúcom rozhodnutí podľa

žalovaného úspešnosť žalobcu nemožno vyčísliť inak ako nulový. Na základe toho navrhol rozsudok
zmeniť a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť, zaviazať žalobcu na zaplatenie sumy 27.833,33Eur
s 9% ročným úrokom z omeškania od 29.04.2010 do zaplatenia a sumy 7.500,-Eur, zaviazať žalobcu
zaplatiť trovy štátu a trovy dôkazu v plnej výške, rozhodnúť o trovách strán, alternatívne napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Odvolací súd zrušil rozsudok v jeho napadnutej časti t.j. okrem výroku I. a vec v rozsahu zrušenia
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, svedkov, listinnými dôkazmi a znaleckými posudkami a

zistil tento skutkový stav:

13. Strany konania uzavreli dňa 9.6.2009 Zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy (ďalej len ako
„Zmluva“), na základe ktorej sa žalovaný zaviazal, že uzavrie so žalobcom kúpnu na nehnuteľností
zapísané na LV č. XXXX, okres H., obec H., k.ú. J., parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o

výmere3179m2 ač.XXXX/XXzastavanéplochyanádvoriaovýmere1684m2vlehotenajneskôrdo45
dni od uzatvorenia zmluvy. Ostatné nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzali na LV, neboli predmetom Zmluvy.

14. V bode III. Zmluvy sa strany dohodli, že žalobca vyplatí žalovanému pri podpise Zmluvy sumu 7.000,-
eur, do 7 dní od podpisu 8.000,- eur, do 14 dní od podpisu 3.000,- eur, do 21 dní od podpisu sumu 3.000,-

eur,do28dníodpodpisu3.000,-eur,do35dníodpodpisu3.000,-eurado42dníodpodpisu8.000,-eur.

15. Podľa bodu 4.11 Zmluvy, v prípade, že by k uzavretiu zmluvy nedošlo v dôsledku nedodržania lehôt
na potvrdenie a doplnenie návrhu kúpnej zmluvy z viny kupujúceho, má predávajúci právo požadovať
zmluvnú pokutu až do výšky dohodnutej zábezpeky na kúpu nehnuteľnosti v plnej výške, na iné sankcie,

úrok z omeškania, ani náhradu škody nemá nárok.

16. Listom zo dňa 20.4.2010 (č.l. 79 spisu 9C/43/2010) bol žalobca vyzvaný k úplnému vyplateniu
zábezpeky vo výške 35.000,- eur, uzatvoreniu kúpnej zmluvy a k zloženiu dohodnutej kúpnej ceny.
Zároveň týmto listom žalovaný od Zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy odstúpil a vyzval žalobcu na

vypratanie nehnuteľnosti. List bol doručený žalobcovi dňa 23.04.2010

17. Znalec Ing. Milan Gardoš v znaleckom posudku č. 14/2010 stanovil všeobecnú hodnotu nájmu za
obdobie od 1.6.2009 do 31.5.2010 za sklad bez súpisného čísla na par. č. XXXX/X vo výške 4.901,11
eura, za spevnenú plochu na parc. č. XXXX/X I. XXXX/XX (4.373 m2) vo výške 2.283,81 eura, za

pozemok na parc. č. XXXX/X (pod skladom) vo výške 2.608,20 eura a za pozemok na parc. č. XXXX/X,
XXXX/XX pod spevnenou plochou 4.373 m2) vo výške 23.614,20 eura.18. Žalobca na pojednávaní dňa 28.2.2011 (č.l. 130 spisu 9C/43/2010) uviedol, že nehnuteľnosti užíval
12 mesiacov, pričom kúpnu zmluvu neuzavrel, pretože ho žalovaný vyzval, aby nehnuteľnosti vypratal.
Taktiež uviedol, že vyplatil viac peňazí ako mal potvrdenie, pretože zamestnanec žalovaného bol

prostredníkom, pričom mu nebol vydaný doklad.

19. Podľa príjmových pokladničných dokladov (č.l. 201 - 204 spisu 9C/43/2010) žalobca zložil zábezpeky
na nehnuteľnosti a to dňa 6.4.2009 vo výške 4.500,- eur, dňa 3.6.2009 vo výške 7.000,- eur, dňa
23.6.2009 vo výške 2.000,- eur, dňa 30.6.2009 vo výške 2.000,- eur, dňa 29.7.2009 vo výške 1.000,- eur,

dňa 6.8.2009 vo výške 3.000,- eur a dňa 9.9.2009 vo výške 8.000,- eur. Spolu 27.500,- eur. Vo vyjadrení
zo dňa 11.4.2011 (č.l. 200 spisu 9C/43/2010) žalobca uviedol, že 10.000,- eur odovzdal zamestnancovi
žalovaného, J. M., ktorý mu nevystavil pokladničný doklad.

20. Svedok J. M. pri svojom výsluchu dňa 9.11.2011 (č.l. 304 spisu 9C/43/2010) uviedol, že prebral od
žalobcuprežalovanéhopeniazeccavovýške20.000,-Sk,čoajurobil.Žalobcoviotomvydalpotvrdenku.

Nikto pri tom nebol prítomný. Neskôr sa opravil, že išlo o 20.000,- eur.

21. Svedok E. P., brat žalobcu, pri svojom výsluchu dňa 7.3.2012 (č.l. 325 spisu 9C/43/2010) uviedol,
že bol prítomný pri odovzdávaní sumy 10.000,- eur J. M., ktorý mal pripravený príjmový doklad na sumu
12.000,- eur. Tento volal buď žalovanému alebo jeho manželke, či bude prerobený príjmový doklad na

sumu 10.000,- eur, na čo mu bolo povedané, že áno. Svedok J. M. na tom istom pojednávaní poprel,
aby E. P. bol prítomný pri odovzdávaní peňazí.

22. Rozsudkom zo dňa 10.3.2014, č.k. 9C/43/2010 - 398 súd žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia
neplatnosti Zmluvy zamietol a to z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu. Rozsudok

nadobudol právoplatnosť dňa 20.5.2014.

23. Žalobca pri výsluchu dňa 14.11.2014 (č.l. 32) uviedol, že v spise sa nachádzajú pokladničné doklady
o tom, že žalovanému vyplatil 27.500,- eur a zvyšných 9.500,- eur mali tvoriť pohonné látky. Zároveň
potvrdil, že nehnuteľnosti užíval 10 alebo 12 mesiacov.

24. Žalovaný pri výsluchu dňa 14.11.2014 (č.l. 32) potvrdil, že žalobca mu vyplatil 27.500,- eur. Poukázal
na výpoveď žalobcu, ktorý najprv uviedol, že peniaze vyplatil J. M. a dňa 14.11.2014 uviedol, že sa
jednalo o pohonné látky.

25. Zistený skutkový stav súd právne posúdil:

26. Podľa § 50a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „OZ“), účastníci sa
môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej
podstatných náležitostiach.

27. Podľa § 451 ods.1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez práv neho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

28. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

29. Podľa § 100 ods.1, 2, 3 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej

(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných
formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

30. Podľa § 107 ods. 1,2 OZ Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkorobohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

31. Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

32. Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená

výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

33. Z ustanovenia § 517 ods. 1, 2 OZ vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím

predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..

34.Podľa§10cuvedenéhonariadeniaakzáväzkovývzťahvznikolpred1.februárom2013,výškaúrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

35. V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

36. Žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 37.000,- eur ako vyplatenú zálohu pre účely
uzavretia zmluvy o budúcej zmluvy a to z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalovaný tento nárok poprel
a navrhol, aby súd zaviazal žalobcu na zaplatenie zostávajúcej časti zábezpeky. Súd po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobcu je v tejto časti čiastočne dôvodný. Medzi stranami nebolo
sporné, že strany dňa 9.6.2009 uzavreli Zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy. Podľa článku III.

Zmluvy bol žalobca povinný zložil v dohodnutých termínoch zábezpeku v celkovej výške 35.000,- eur. V
konaní nebolo sporné a bolo aj preukázané listinnými dôkazmi, že žalobca zložil zábezpeku v celkovej
výške 27.500,- eur.

37. Odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí uviedol: Ustanovenie § 50a Občianskeho zákonníka

umožňujúce účastníkom urobiť písomne záväzok, že do dohodnutej doby uzatvoria zmluvu, na ktorej
podstatných náležitostiach sa dohodnú, dáva stranám tejto zmluvy možnosť, aby sa v prípade, že
nedôjde do dohodnutej doby k uzatvoreniu predpokladanej zmluvy, mohli v lehote jedného roka od
daného termínu domáhať nahradenia prejavu vôle súdnym rozhodnutím. Po túto dobu sa tak právo
na uzatvorenie zmluvy stáva súdne vymáhateľným nárokom. Záväzok zo zmluvy o budúcej zmluve

zaniká pri takejto zmene okolností, pri ktorej nemožno spravodlivo požadovať uzatvorenie zmluvy. Ušlo
však pozornosti súdu prvej inštancie, že z tohto ustanovenia nevyplýva, aby uplynutím dohodnutej
doby záväzky zo zmluvy o budúcej zmluve bez ďalšieho zanikli, a v podstate sa premenili iba v súdno
vymáhateľný nárok na uzatvorenie zmluvy, ktorý sa po roku prekluduje. Rovnako súdu prvej inštancie
ušlo, že bez ohľadu na to, či zmluva o budúcej zmluve, na základe ktorej bolo poskytnuté plnenie,

bola uzatvorená platne alebo nie, je dostatočným právnym dôvodom na plnenie aj prísľub budúceho
odplatného prevodu práv, pre ktorý nie je forma predpísaná. Podstatné je, že plnenie bolo poskytnuté
pred tým, než bola uzatvorená hlavná zmluva, a že bolo poskytnuté a prijaté v súvislosti s uvažovanou
hlavnou zmluvou. Podľa § 498 Občianskeho zákonníka platí, že na to, čo dal pred uzatvorením zmluvy
niektorý z účastníkov, hľadí sa ako na preddavok. Znamená to, že ak pred uzatvorením hlavnej zmluvy

poskytne jedna strana niečo, čo má byť predmetom jej budúceho záväzku, je stanovená vyvrátiteľná
právne domnienka, že v pochybnostiach sa plnenie poskytnuté pred uzatvorením zmluvy, z ktorej má
záväzok vzniknúť, považuje za preddavok, t.j. za splátku na dohodnuté plnenie. Nárok na vrátenie
zálohy poskytnutej v súvislosti so zamýšľaným prevodom práv, ktorý sa neskôr nezrealizoval, je potom
po právnej stránke treba posúdiť ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením,

ktorého právny dôvod dodatočne odpadol ( § 451 ods. 2 OZ).

38. Súd je vyššie uvedeným právnym názorom viazaný a teda keďže nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy
je žalovaný povinný vydať žalobcovi poskytnuté plnenie. V konaní nebolo sporné, že žalobca vyplatilžalovanému sumu 27.500,- eur, a preto je žalovaný povinný žalobcovi túto sumu vydať. Pokiaľ ide o
zvyšný nárok na zaplatenie 9.500,- eur tak žalobca v tejto časti neuniesol dôkazne bremeno. Žalobca
tvrdil, že J. M. zaplatil sumu 10.000,- eur, pričom tento mu o tom nevydal žiaden doklad. Neskôr

vypovedal, že J. M. odovzdal sumu 9.500,- eur na nákup pohonných látok. Bol vypočutý ako svedok
J. M., ktorý potvrdil, že prebral od žalobcu spolu 20.000,- eur, avšak na všetky prevzaté sumy vydal
žalobcovi pokladničný doklad. Žalobca navrhol vypočuť svedka svojho brata E. P., ktorý uviedol, že
bol pri odovzdávaní 10.000,- eur, pričom J. M. mal príjmový doklad na sumu 12.000,- eur, ktorý mal
byť „prerobený“ na sumu 10.000,- eur. Svedok J. M. poprel, aby bol svedok E. P.Š. pri odovzdávaní

peňazí. Súd zhodnotil tieto výpovede a dospel k záveru, že nebolo preukázané odovzdaniu zvyšnej
sumy a to 10.000,- eur, resp. 9.500,- eur. Súd prihliadol na rozporuplné výpovede žalobcu, ktorý raz
tvrdil, že odovzdal 10.000,- eur a neskôr 9.500,- eur. Taktiež pôvodne tvrdil, že to bola vyplatená záloha
a neskôr to boli finančné prostriedky na nákup pohonných hmôt. Taktiež sa súdu nezdá pravdepodobné,
aby žalobca nežiadal od žalovaného vystavenie dokladu na takúto sumu, keď predtým pri všetkých
zložených zálohách mu doklad bol vystavený. Pokiaľ ide o výpoveď E. P. tak súd prihliadol aj skutočnosť,

že tento je blízkym príbuzným žalobcu, a preto je veľký predpoklad, že bude vypovedať v jeho prospech.
Keďže žalobca iné návrhy na doplnenie dokazovania na preukázanie svojich tvrdení nemal, súd v časti
uplatnenej sumy 9.500,- eur jeho žalobu zamietol. Rovnako súd zamietol aj nárok na príslušenstvo zo
sumy 37.000,- eur, keďže žalobca nešpecifikoval, o aké príslušenstvo sa má jednať a na základe čoho
si ho uplatňuje, a preto v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno.

39. Žalovaný si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 7.500,- eur, ktorú odvodzoval jednak od
povinnosti žalobcu doplatiť zvyšok zálohy, ale aj od zmluvnej pokuty dojednanej v ustanovení čl. IV bod
4.11.. Pokiaľ ide o povinnosť doplatiť zvyšok zálohy tak súd už vyššie uviedol, že k uzavretiu kúpnej
zmluvy nedošlo a teda záväzok žalobcu zanikol. Nárok je však dôvodný ako zmluvná pokuta dojednaná

v čl. IV bod 4.11 Zmluvy. Podľa čl. IV bod 4.11 Zmluvy v prípade, že by k uzavretiu zmluvy nedošlo v
dôsledku nedodržania lehôt na potvrdenie a doplnenie návrhu kúpnej zmluvy z viny kupujúceho, má
predávajúci právo požadovať zmluvnú pokutu až do výšky dohodnutej zábezpeky.

40. Odvolací súd uviedol: Je masívnou rozhodovacou praxou súdov ustálené, že povinnosť zaplatiť

zmluvnú pokutu je zo zákona viazaná na zavinené porušenie povinnosti povinným subjektom, pričom
zavineniepovinnéhosubjektusapredpokladá.Dôkaznébremenoonedostatkuzavineniapotomspočíva
na povinnom subjekte. Z hľadiska ustanovenia § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka postačuje na
naplneniepodmienkyzavinenianevedománedbalosť,ktorápredstavujepsychickývzťahpovinnejosoby
k porušeniu povinnosti charakterizovanej tým, že povinný subjekt nechcel, aby k porušeniu povinnosti

došlo, a ani nevedel, že spôsob zabezpečenia jej splnenia, ktorý zvoli, nie je dostačujúci a ku splneniu
povinnosti nevedie, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje postavenie či osobné pomery vedieť
mal a mohol. Zmluvnou pokutou môžu byť zaistené povinnosti oboch účastníkov zmluvy prípadne len
niektorého z nich alebo len niektoré z povinností, preto je treba hodnotiť zavinenie vždy vo vzťahu k
porušeniu tej ktorej povinnosti, z ktorej sa nárok na zmluvnú pokutu vyvodzuje.

41. V konaní nebolo sporné, že zo strany žalobcu nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, pričom tento sa
bránil tým, že nehnuteľnosti boli zaťažené ťarchami, ktoré neuviedol žalovaný pred uzavretím Zmluvy. Z
tohto dôvodu podal žalobu o určenie neplatnosti Zmluvy. Súd túto obranu vyhodnotil ako nedôvodnú a
to z dôvodu toho, že žalobca mal pred uzavretím Zmluvy zistiť všetky ťarchy, ktoré sa na nehnuteľnosti

nachádzajú. Ak tak neurobil tak táto skutočnosť nemôže mať vplyv na platnosť Zmluvy a rovnako na
jeho povinnosť uzavrieť v dohodnutej lehote kúpnu zmluvu. Keďže kúpnu zmluvu neuzavrel porušil svoju
zmluvnú povinnosť, a preto je povinný zaplatiť žalovanému zmluvnú pokutu, ktorú si žalovaný uplatnil vo
výške 7.500,- eur. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu tak túto súd vyhodnotil ako platne dojednanú, keďže bola
dohodnutá písomné, obsahovala vymedzenie zmluvnej povinnosti, ktorá má byť takto zabezpečená a

bola dohodnutá aj výška zmluvnej pokuty, ktorá zodpovedala dohodnutej výške zábezpeky. Keďže si
žalovaný uplatnil zmluvnú pokutu iba vo výške 7.500,- eur súd mu tento nárok priznal.

42. Pokiaľ ide o nárok žalovaného na úhradu nájomného za užívanie nehnuteľností po dobu 10
mesiacovod24.6.2009do29.4.2010,takmedzistranaminebolosporné,žežalobcaužívalnehnuteľnosti

žalovaného v období 10 mesiacov. Žalobca nerozporoval, aby nehnuteľnosti, za ktoré si žalovaný
uplatňuje nárok neužíval a potvrdil to aj na pojednávaní dňa 28.2.2011 a aj 14.11.2014. V konaní nebolo
preukázané a nakoniec ani tvrdené, aby žalobca predmetné nehnuteľnosti užíval na základe nájomnej
alebo inej zmluvy. Súd však dáva do pozornosti bod. 3.9 zmluvy, kde sa strany dohodli na bezodplatnomužívaní nehnuteľnosti od podpisu zmluvy do doby určenej na uzavretie kúpnej zmluvy, t.j. 9.06.2009
do 24.07.2009. V tomto období teda žalobca neužíval nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, a preto na
jeho strane nevzniklo bezdôvodné obohatenie. Od 25.07.2009 do 29.04.2010 užíval nehnuteľnosti bez

právneho dôvodu a teda ak niekto užíva cudziu vec bez toho, aby mal k tomu zákonný dôvod vzniká
na jeho strane bezdôvodné obohatenie. Bezdôvodným obohatením podľa ustanovenia § 451 ods. 2 OZ
je majetkový prospech získaný plnením bezprávneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu
alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých
zdrojov. Bezdôvodné obohatenie vzniká nielen vtedy, ak sa doterajší majetok obohateného rozmnoží

o nové majetkové hodnoty, ale aj vtedy, ak sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu inak
došlo pri riadnom chode udalostí. Za takýto riadny chod udalostí je potrebné považovať aj užívanie
nehnuteľnosti za odplatu na základe riadne uzatvorenej zmluvy. Ak k uzatvoreniu zmluvy nedošlo je na
mieste vyžadovať od subjektu užívajúceho nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške zodpovedajúcej cene obvyklého nájomného.

43. Odvolací súd uviedol: V prípade, ak niekto užíva cudziu vec bez právneho dôvodu, je potrebné, aby
takýto nárok bol posudzovaný podľa zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia v podobe obvyklého
nájomného. Súd v danom prípade za obvyklú výšku nájmu považoval sumu, za ktorú súčasný vlastník
prenajímal nehnuteľnosti a to za sumu 1.000,- eur mesačne. Pokiaľ ide znalecký posudok Ing. Milana
Gardoša č. 14/2010, tak tento znalecký posudok nemá atribúty súkromného znaleckého posudku ( § 209

CSP), preto ho súd hodnotil iba ako listinný dôkaz. Tento stanovil cenu nájmu za obdobie od 1.6.2009
do 31.5.2010, t.j. obdobie 1 roka, za halu spolu s pozemkom vo výške 4.901,11 eura, za spevnenú
plochu na parc. č. XXXX/X I. XXXX/XX (4.373 m2) vo výške 2.283,81 eura, za pozemok na parc. č.
XXXX/X (pod skladom) vo výške 2.608,20 eura a za pozemok na parc. č. XXXX/X, XXXX/XX pod
spevnenou plochou 4.373 m2) vo výške 23.614,20 eura. Spolu po zaokrúhlení 33.400,- eura, čo za

obdobie 10 mesiacov predstavuje sumu 27.833,33 eura. Súdu sa javí takáto suma obvyklého nájmu
za zjavne nadhodnotená. Znalec osobitne ohodnocoval spevnenú plochu a pozemok pod spevnenou
plochou, čo nepochybne viedlo k navýšeniu nájmu. Ako však vyplýva zo znaleckého posudku Ing.
Kataríny Kyseľovej, nestanovuje sa zvlášť cena za prenájom plôch, ale ich cena je súčasťou ceny
nájmu za skladovacie a iné priestory. Súd taktiež zohľadnil, že sa jednalo o schátranú a starú stavbu

minimálnej hodnoty s nutnosťou ďalších investícii. Keďže znalkyňou porovnávané nehnuteľnosti boli
v lepšom technickom stave, obvyklému nájmu podľa názoru súdu bude zodpovedať cena nájmu, za
ktorú nehnuteľnosť v tom čase prenajímal súčasný vlastník, t.j. 1.000,- eur mesačné, čo za obdobie od
25.07.2009 do 29.04.2010 (279 dní), predstavuje sumu 9.172,60 eura (12.000,- eur ročne delené 365
dni x 279 dní). .

44. K námietke žalobcu, že za obdobie 10 mesiacov užíval iba časť nehnuteľnosti, pričom zvyšnú
časť mal užívať žalovaný súd uvádza, že v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal tvrdené skutočnosti. Pri svojej výpovedi dňa 28.2.2011 uviedol, že nehnuteľnosť
užíval v období 12 mesiacov a to až do vtedy, kedy ho žalovaný vyzval na vypratanie nehnuteľnosti. V

tejto výpovedí sa nebránil tým, že užíval iba časť. Túto obranu žalovaný použil až potom, čo si žalovaný
uplatnil bezdôvodné obohatenie. Na preukázanie svojich tvrdení nepredložil žiaden dôkaz, nenavrhol
žiadny svedkov a to aj napriek tomu, že súd odročil pojednávanie, aby žalobca navrhol svedkov na
preukázanie svojich tvrdení. Keďže žalobca žiadne návrhy na doplnenie dokazovania nemal súd dospel
k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

45. Žalobca vzniesol námietku premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd túto
námietku preskúmal a dospel k záveru, že táto nie je dôvodná. Žalovaný si nárok uplatnil na súde dňa
24.5.2011, pričom si uplatnil bezdôvodné obohatenie od 24.6.2009 za dobu 10 mesiacov. Z vedeného
je teda nesporne, že neuplynula ani 3 ročná objektívna premlčacia doba a ani 2 ročná subjektívna

premlčacia doba.

46. Dlh, vzniknutý bezdôvodným obohatením je dlhom, ktorého zročnosť nie je určená právnym
predpisom, alebo rozhodnutím súdu, alebo nevyplýva z dohody účastníkov, a preto je dlžník, v tomto
prípade žalobca, podľa § 563 OZ povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ju veriteľ o plnenie požiadal.

Za prvú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia súd považoval list zo dňa 20.4.2010, ktorým
bol žalobca vyzvaný na zloženie peňažných prostriedkov za užívanie nehnuteľnosti do 3 dní od jeho
doručenia. List bol doručený dňa 23.4.2010, a preto sa dňom 27.4.2010 dostal do omeškania. Keďžežalovaný si uplatnil úrok z omeškania od 29.4.2010 súd mu priznal od tohto dňa zákonný úrok z
omeškania zo sumy 9.172,60 eura, čo ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavuje sumu 9.904,14 eura.

47. Vzhľadom na vyššie uvedené bol žalobca úspešný v časti zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
7.500,- eur, bezdôvodného obohatenia vo výške 9.172,60 eura a úrokov z omeškania vyčíslených ku
dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 9.904,14 eura. Spolu bol teda úspešný vo výške 26.576,74 eura.
Vzhľadom na to, že žalobca bol úspešný v časti vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 27.500,-
eur, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 923,26 eura

48. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

49. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 2 CSP a vyslovil, že žiadna zo strán nemá

právo na náhradu trov konania. Žalobca bol v konaní úspešný v časti 27.500 eur zo sumy 37.000,-
eur a žalovaný v časti zmluvnej pokuty, pričom pri vydaní bezdôvodného bol úspešný v základe a
výška závisela od posúdenia súdu. Vzhľadom na čiastočný úspech strán súd považoval za spravodlivé
nepriznať stranám náhradu trov konania.

50. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

51.Pokiaľideoznalečné,súdznalkyniuvedenýmvovýrokovejčastirozsudku priznalnáhraduvýdavkov
v rozsahu 50% proti žalobcovi a 50% proti žalovanému, keďže súd rozhodol, že žiadna zo stráne nemá

právo na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania za znalecké úkony bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

52. Súd rovnako priznal štátu náhradu trov v príslušnom pomere 50% proti žalobcovi a 50% proti
žalovanému. O výške náhrady trov konania za znalecké úkony bude rozhodnuté samostatným

uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a každá zo strán dostala jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní

súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.