Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 26, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/47/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419202906
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4419202906.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov

senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: M. nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX, proti žalovanému: 1. Imagination, spol. s r. o., so sídlom Partizánske, Jilemnického
58/1714, IČO: 44 150 083, 2. Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31 335
004, 3. MAKRO REALITY, s.r.o., so sídlom Lučenec, Štvrť M. R. Štefánika 2450/13, IČO: 47 076 194, o
neplatnosť dražby, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 4C/34/2019-211
zo dňa 7. marca 2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa

neplatnosti dražby p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1., 2. a 3. rade ako spoločne a nerozdielne oprávneným p r i z n á v a nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví označeným rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
určenia neplatnosti dražby a žalovaným v 1. až v 3. rade priznal podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ustanovením § 75
ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 2 CSP, § 21 ods. 2, 4 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách.

1.1. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou podanou dňa 29.05.2019 domáhal určenia
neplatnosti dobrovoľnej dražby z dôvodu, že žalovaný v 1. rade dňa 13. marca 2019 nezákonne vydražil
rodinný dom v C. súp. č. XXX, na par. č. XXX/X, zapísaný na LV č. XXX na dobrovoľnej dražbe.
Vydražiteľom sa stal žalovaný v 3. rade, ktorý mal uspokojiť pohľadávku navrhovateľa dražby, žalovanej
v 2. rade. Žiadal o dokázanie reálnej výšky pohľadávky veriteľa ku dňu 13.03.2019, vrátane istiny
a úrokov za obdobie od poskytnutia úveru po začatie vymáhania, predloženie zápisnice o súdnej

kontrole nad dražbou. Uvádzal, že ako vlastník nehnuteľnosti nedal súhlas dražobníkovi na vydraženie
nehnuteľnosti, pričom pôvodný vlastník nebol jednoznačný, lebo v čase konania dražby sa viedlo
konanie o vyporiadanie BSM. Dražiteľ dražil protizákonne za nevyporiadaných spoluvlastníkov M. I. a
C. I., rod. J., v tom čase manželov, pričom nie je možné dražiť spoluvlastnícky podiel k veci. Dražobník
vyhlásil, že vo vzťahu k predmetu dražby nie sú vedené žiadne nájomné zmluvy, ale od októbra 2018
existuje nájomná zmluva o prenájme predmetnej nehnuteľnosti medzi prenajímateľom M. I. a D. Y. na
dobu neurčitú. Žalobca namietal aj ohodnotenie predmetu dražby, keď tvrdil, že v znaleckom posudku

č. XXX/XXXX zo dňa 20.12.2018 je opísaný predošlý posudok, ktorý neobdržal a ku ktorému sa ani
nemoholvyjadriť.Stanovenácenaznalcomjevymyslenáaneadekvátna.Počaskonaniadražbyvzniesol
námietku, v ktorej poukázal na prebiehajúce konanie s Prvou stavebnou sporiteľňou, a. s., že dražba je
neplatná a protizákonná, túto námietku notár nezapísal do zápisnice, preto notárska zápisnica obsahujechyby a nepresné údaje. Žalobca tvrdil, že v čase podpisovania zmluvy netušil, čo je dobrovoľná
dražba a že existuje nekalá - neprijateľná podmienka. Mal za to, že ak by nebol schopný úver splácať,
prebehne súd, ktorý nariadi zákonnú dražbu, kde by sa vedel hájiť. Žiadal tiež náhradu škody a ušlý

zisk za poškodenie obchodného mena a traumatizovanie maloletých detí, a to od žalobcu za spreneveru
jeho majetku na základe § 213 ods. 1 Trestného zákona v sume 38.600 eur. Od Prvej stavebnej
sporiteľne, a. s. žiadal odškodné za ušlý zisk a traumatizovanie maloletých detí v sume 38.600 eur,
a to v prospech Q. I. sumu 19.300 eur na účet, ktorý jej zriadi súd - štát a do plnoletosti ho bude
spravovať a v prospech Q. I. sumu 19.300 eur na účet, ktorý mu zriadi súd - štát a do plnoletosti ho bude

spravovať. Na výzvu súdu prvej inštancie doplnil žalobu tak, že sa domáha neplatnosti dobrovoľnej
dražby,pretožežalovanýv1.radenezákonnevydražiljehorodinnýdom,ktorýbolvtomčasepredmetom
masy BSM, o ktorej rozhodoval Krajský súd v Nitre a BSM ešte nebolo vysporiadané. Dobrovoľná
dražba sa konala urýchlene s cieľom poškodiť ho na jeho právach. Prvá stavebná sporiteľňa, a. s. mala
vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní, pretože písomným podaním z 03.05.2017 oznámila súdu
výšky pohľadávok oboch úverov a vychádzala zo skutočnosti, že dražia nehnuteľnosť spoluvlastníkov -

spoludlžníkov. Domáhal sa určenia neplatnosti dražby a žiadal náhradu škody vo výške 38.600 eur.

1.2. Žalovaný v 1. rade žiadal žalobu zamietnuť, pretože so žalovaným v 2. rade mal uzatvorenú
písomnú zmluvu o vykonaní dražby a bol dodržaný zákonom stanovený postup ohodnotenia predmetu
dražby; znalecký posudok bol žalobcovi riadne doručený, nevzniesol proti nemu námietky, preto nie

je zákonný dôvod na vyslovenie neplatnosti dražby. K náhrade škody tvrdil, že žalobcovi ním nebola
spôsobená žiadna škoda, ak by bola spôsobená v dôsledku trestného činu, museli by takéto trestné
konania prebehnúť, o čom nemá vedomosť. Poukázal na špekulatívne konania žalobcu, ktorý deň po
vydražení nehnuteľností zobral späť odvolanie v súdnom konaní o vyporiadanie BSM, pričom v čase
udelenia príklepu konanie o vyporiadanie BSM nebolo ukončené, predmet dražby bol v bezpodielovom

spoluvlastníctve žalobcu a jeho bývalej manželky K. I., ktorú však žalobca neoznačil v žalobe a keď
nevystupovala na strane žalobcu, mala byť žalobcom uvedená ako žalovaná s poukazom na § 21 ods.
4 Zákona o dobrovoľných dražbách.

1.3. Žalovaný v 2. rade žiadal žalobu zamietnuť pre nesplnenie procesných podmienok, pretože v

zmysle § 21 ods. 4 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, účastníkmi súdneho konania o
neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník
a dotknutá osoba podľa odseku 2. Z hľadiska vecnej legitimácie sa konania na strane žalobcu alebo
žalovaných musia zúčastniť všetky procesné strany, pričom na strane žalovaných vzniká nerozlučné
procesné spoločenstvo. Žalobca neoznačil K. I. - bývalú spoluvlastníčku ako žalovanú. K ostatným

námietkam žalobcu uviedol, že žalovaný v 2. rade pristúpil k výkonu záložného práva prostredníctvom
dobrovoľnej dražby, čo bolo následok dlhodobého neplnenia povinností zo zmluvy o úvere na strane
žalobcu. Dobrovoľná dražba má oporu v zákone, sleduje legitímny cieľ, ktorým je splnenie uhradzovacej
funkcie záložného práva a keďže žalobca nebol schopný splniť svoj dlh, žalovaný v 2. rade pristúpil k
výkonu záložného práva. Samotná dobrovoľná dražba predstavuje zákonom dovolený spôsob výkonu

záložného práva.

1.4. Žalovaný v 3. rade žiadal tiež žalobu zamietnuť, podania žalobcu považoval za bezpredmetné,
pretože nekonkretizoval dôvody, pre ktoré by mala byť dražba neplatná. Za irelevantnú považoval
žiadosť žalobcu o náhradu škody vo výške 38.600 eur od každého žalovaného. Namietal, že žaloba

nespĺňa základné procesné podmienky, pretože žalobca neoznačil K. I. - vlastníka nehnuteľnosti v dobe
konania dražby za žalovanú.

1.5. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa domáhal neplatnosti dobrovoľnej dražby konanej
dňa 13.03.2019, ktorou žalovaný v 1. rade na základe návrhu navrhovateľa dražby, žalovaného v 2. rade,

vydražil pre vydražiteľa žalovaného v 3. rade rodinný dom popísaný vyššie, pričom návrh odôvodňoval
tým, že záložná zmluva trpí vadami, pohľadávka veriteľa bola sporná, v čase konania dražby nebol
pôvodný vlastník jednoznačný, pretože obaja bývalí manželia, žalobca a C. I. boli spoludlžníkmi a
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti. Namietal výšku ohodnotenia znalcom, tvrdil, že v nehnuteľnosti býva
V. Y. a že vzniesol námietku počas konania dražby, ktorú notárka nezapísala do zápisnice, žalovaný

v 3. rade figuruje nezákonne ako vlastník na LV, pretože mu neprišlo vyúčtovanie z výťažku dražby
a súd má vykonať kontrolu neprijateľných zmluvných podmienok zmluvy o úvere, ktorá bola uzavretá
medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade. Ďalej sa domáhal náhrady škody za spreneveru majetku podľa
Trestného zákona a ušlý zisk poškodením obchodného mena a traumatizovaním maloletých detí.1.6. Súd prvej inštancie mal z notárskej zápisnice o konaní dražby zo dňa 13.03.2019 preukázané, že
vlastníkmi dražených nehnuteľností v čase konania dražby boli žalobca a jeho už bývalá manželka C.

I., rod. J.. Táto skutočnosť bola zrejmá aj z LV č. XXX pre kat. úz. C., kde ako vlastníci nehnuteľností
boli zapísaní žalobca a i C. I., rod. J.. Bývalá manželka žalobcu však nie je stranou sporu, pričom súd
primárne posudzoval podmienky vecnej legitimácie strán sporu, t. j. či sú uvedené v konaní všetky
subjekty, ktoré tvoria nútené nerozlučné spoločenstvo tohto konania v zmysle § 77 ods. 1 a § 78
ods. 2 CSP. Ide o nerozlučné spoločenstvo strán sporu v zmysle § 77 ods. 1 CSP, pričom právne

dôsledky takéhoto rozhodnutia súdu sa musia týkať všetkých týchto účastníkov napadnutého zmluvného
vzťahu. Súčasne sa jedná o nútené spoločenstvo v zmysle § 78 ods. 1 CSP, t. j. je to procesné
spoločenstvo, kde sa vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov sporného právneho
vzťahu napadnutého právneho úkonu. Dôsledky takéhoto nerozlučného spoločenstva totiž vyplývajú z
hmotnoprávneho vzťahu účastníkov (úverovej a záložnej zmluvy), a to bez zreteľa na vôľu účastníkov
zmluvného vzťahu. V tomto prípade ide teda o nútené spoločenstvo, pretože rozsudok týkajúci sa

spoločných práv a povinností z napadnutých právnych úkonov sa musí týkať všetkých účastníkov
nerozlučného spoločenstva všetkých účastníkov napadnutého právneho úkonu. V zmysle § 21 ods. 4
Zákona o dobrovoľných dražbách sú účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku
2 navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku
2, pričom z obsahu žaloby a označenia strán sporu je zrejmé, že žalobca neoznačil a neuviedol

ako stranu sporu bývalého spoluvlastníka, C. I., rod. J., ktorá v čase konania dobrovoľnej dražby,
t. j. 13.03.2019 bola vlastníčkou nehnuteľnosti spolu so žalobcom. Táto skutočnosť bola žalobcovi
ozrejmená aj v konaní Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 5Csp/99/2018, napriek tomu opätovne ani
v tomto konaní neoznačil ako strany sporu všetky zúčastnené osoby, čo má za následok, že žalobe
žalobcu nebolo možné vyhovieť. Vymedzenie správneho okruhu strán sporu je jedným z predpokladov

úspešnosti žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, a to popri preukázaní jej vecnej dôvodnosti,
pretože účinky rozhodnutia súdu sa musia a budú vzťahovať na všetky zmluvné strany pri dobrovoľnej
dražbe. Keďže došlo k zamietnutiu žaloby z procesných dôvodov, súd už ďalej neskúmal nároky žalobcu
z dôvodu hospodárnosti konania, pretože ďalšie nároky žalobcu vyplývali z neplatnosti dobrovoľnej
dražby. Čo sa týka nároku žalobcu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o tomto

nároku bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 6C/787/2015.
Ohľadne ďalšieho nároku žalobcu o neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy so žalovaným v 2. rade a
uzavretia novej zmluvy bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn.
5Csp/99/2018, pričom súd prihliadol na zásadu res iudicata podľa § 230 CSP, podľa ktorej ak sa o veci
právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova, teda takéto nároky žalobcu by súd

musel zamietnuť.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý namietal
nesprávne skutkové zistenia, porušenie práva na spravodlivý proces a nesplnenie procesných
podmienok, keď dôvodom zamietnutia žaloby bolo, že do konania nepristúpila C., rodená J., ktorá bola

v čase konania dobrovoľnej dražby bezpodielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností. Navrhol pripustiť jej
vstup do konania a vo veci konať a rozhodnúť.

3. Žalovaný v 3. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Uviedol, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, riadne zistil skutkový a právny

stav a vecne správne rozhodol, keď žalobu žalobcu zamietol pre nedostatok vecnej legitimácie strán
sporu v zmysle zákona číslo 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Žalobca mohol počas konania so
súhlasom súdu meniť žalobu, vrátane návrhu pribral do konania dotknutú osobu, čo ale nenavrhol.

4. Žalovaný v 2. rade navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Stotožnil sa s názorom súdu prvej

inštancie, že jednou z procesných podmienok, ktorá v konaní splnená nebola, je legitimácia účastníkov
konania.

5. Žalobca v replike uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením žalovaného v 2. rade.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP), prejednal vec - odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) pričom
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v odvolaním napadnutej časti rozsudku nie je dôvodné.7. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby
č. XX/A/XXXX a to z toho dôvodu, že žalovaný v 1. rade nezákonne vydražil rodinný dom v C., súp.
č. XXX, na par. č. XXX/X s príslušenstvom, LV č. XXX kat. úz. C. dňa 13.03.2019 na dobrovoľnej

dražbe konanej v hoteli C. v G. J.. Neplatnosť dražby odôvodňoval tým, že záložná zmluva trpí vadami,
pohľadávka veriteľa bola sporná, v čase konania dražby nebol pôvodný vlastník jednoznačný, pretože
obaja bývalí manželia, žalobca a C. I. boli spoludlžníkmi a spoluvlastníkmi nehnuteľnosti. Namietal výšku
ohodnotenia znalcom, namietal, že v nehnuteľnosti býva V. Y., žalovaný v 3. rade figuruje nezákonne
ako vlastník na LV. Navrhol kontrolu neprijateľných zmluvných podmienok zmluvy o úvere, uzatvorenej
medzi ním a žalovaným v 2. rade a domáhal sa náhrady škody za spreneveru majetku podľa Trestného

zákona, ušlú škodu a ušlý zisk poškodením obchodného mena a traumatizovaním maloletých detí.

8.1. Uznesením zo dňa 09.07.2019 súd podanie žalobcu odmietol. Krajský súd v Nitre uznesením sp.
zn. 8Co/62/2020 zo dňa 18.01.2021 zrušil uznesenie prvoinštančného súdu a vec mu vrátil na ďalšie
konania,keďžedospelknázoru,žežalobcacelkomzrozumiteľnevymedzilpredmetkonania (neplatnosť

dražby, náhrada škody od žalovaných v 1. a v 2. rade, odškodného za ušlý zisk a traumatizovanie
maloletých detí).

8.2. Súd prvej inštancie následne vo veci rozhodol preskúmavaným rozsudkom tak, že žalobu žalobcu
zamietol (výrok I.) a žalovaným 1. až 3. rade voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v

rozsahu 100 % (výrok II.). K uvedenému právnemu záveru dospel súd prvej inštancie s poukazom na tú
skutočnosť, že žalobca za stranu sporu neoznačil všetky osoby v zmysle § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002
Z. z. o dobrovoľných dražbách, konkrétne v čase konania dražby spoluvlastníčku C. I., rod. J.. Na
základe uvedeného preto konštatoval, že ak stranami sporu nie sú všetky dotknuté osoby podľa Zákona
o dobrovoľných dražbách (§ 21 ods. 4 citovaného zákona), je potrebné daný nedostatok právne posúdiť

ako nedostatok vecnej legitimácie strán sporu, ktorej dôsledkom je v zmysle § 78 ods. 2 CSP zamietnutie
žaloby. Ide o nútené spoločenstvo, preto majú byť stranami sporu o neplatnosť dobrovoľnej dražby, a to
podľa hmotného práva. Ďalej neskúmal nároky žalobcu z dôvodu hospodárnosti konania, pretože tieto
vyplývali z neplatnosti dobrovoľnej dražby. Čo sa týka nároku žalobcu o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov konštatoval, že o tomto nároku bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom

Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 6C/787/2015 a ohľadne ďalšieho nároku žalobcu, o neplatnosť
spotrebiteľskej zmluvy so žalovaným v 2. rade a uzavretia novej zmluvy konštatoval, že aj o tomto nároku
bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 5Csp/99/2018, pričom
uviedol, že prihliadol na zásadu res iudicata podľa § 230 CSP, podľa ktorej ak sa o veci právoplatne
rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova, teda takéto nároky žalobcu by musel zamietnuť.

9. Odvolací súd uvádza, že podstatnou a rozhodujúcou otázkou je v danom prípade právna otázka
posúdenia danosti vecnej legitimácie, resp. toho, či v danom spore vystupujú všetky subjekty, ktoré v
ňom vystupovať majú v zmysle hmotného práva (§ 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbách).

10. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana sporu subjektom
práva a strana na opačnej procesnej strane je subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom sporu sa v
civilnom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie
je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť

stranou, resp. účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne
je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v
konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že
je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú

v konaní ide (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

11. K uvedenej právnej otázke odvolací súd uvádza, že všeobecný súd má povinnosť poučiť účastníka
konania v zmysle § 160 CSP, z ktorého ustanovenia nevyplýva povinnosť poučenia na vymedzenieokruhu strán sporu. Žalobca je subjektom práva, ktorý kvalifikovane tvrdí, že jeho subjektívne právo
bolo porušené, alebo ohrozené a zároveň musí v konaní riadne označiť subjekty, ktoré vystupujú
na strane žalobcu ako aj subjekty rušiteľov svojho práva (žalovaných). Ide o výlučnú vec žalobcu,

zodpovednosť za stanovenie okruhu subjektov má práve žalobca, ktorý v konaní vystupuje ako pán
sporu (dominus litis). Odvolací súd po prejedaní veci dospel k názoru, že súd prvej inštancie dospel
k správnemu právnemu záveru, o nedostatku vecnej legitimácie nerozlučných spoločníkov, keďže v
spore nevystupovala manželka žalobcu ako osoba dotknutá v zmysle § 21 ods. 2 Zákona o dražbách
a zároveň ako predchádzajúca spoluvlastníčka nehnuteľnosti. Neoznačenie manželky žalobcu za ďalší

subjekt vystupujúci ako strana sporu, hoci táto tvorila s ostatnými tzv. nútené spoločenstvo, predstavuje
nedostatok vecnej legitimácie v spore, keďže dražba nemohla byť určená za neplatnú len vo vzťahu k
niektorýmsubjektomnútenéhospoločenstva.KuvedenémunázorudospelNajvyššísúdSRvrozhodnutí
sp. zn. 7Cdo/146/2020 z 29.11.2022, sp. zn. 1Obdo/38/2021 zo dňa 14. 06. 2022.

12. V zmysle § 161 CSP, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky,

za ktorých môže konať a rozhodnúť. Kedykoľvek v priebehu konania súd zistí nedostatok procesnej
podmienky, postupuje v konaní v závislosti od toho, či ide o odstrániteľný, alebo neodstrániteľný
nedostatok podmienky konania. Ak súd zistí, že ide o neodstrániteľnú vadu konania, musí uznesením
konanie zastaviť. Ak ide o odstrániteľnú vadu konania, musí najskôr subsidiárne vyčerpať všetky
procesné možnosti nápravy absencie tejto procesnej podmienky a až v prípade, ak by tieto možnosti

nápravy nedostatku procesnej podmienky zlyhali, v nasledujúcich prípadoch súd uznesením konanie
zastaví. Aj podľa názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v uvedených rozhodnutiach ustálenie
okruhu strán sporu (vecná legitimácia) nepatrí do povinnosti súdu skúmať procesné podmienky, keďže
vecnú legitimáciu nemožno považovať za procesnú podmienku. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci
z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (navrhovateľ) je subjektom

hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej
procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). (III.
ÚS 514/2011). Súd prvej inštancie správne postupoval, keď sa najprv zaoberal okruhom strán sporu,
pričom uviedol, že preskúmanie tejto otázky vzťahujúcej sa k vecnej legitimácii je súčasťou každého
súdneho rozhodnutia. Túto otázku skúma súd vždy aj bez návrhu, a to aj v prípade ak ju žiadna zo strán

nenamietne. Zo znenia ustanovenia § 21 ods. 2 dražobného zákona vyplýva, kto je oprávnený podať
žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, pričom § 21 ods. 4 taxatívnym konaním stanovuje, kto
sa má predmetného konania zúčastniť. V prípade, že niektorá z osôb označená ako strana sporu nie je
žalobcom alebo jedným zo žalobcov, musí nevyhnutne vystupovať na strane žalovanej (2Cdo/66/2008).
V prípade, ak sa niektorá z osôb vymedzených v § 21 ods. 4 dražobného zákona konania o neplatnosť

dražby nezúčastní (v predmetnom spore manželka žalobcu ako predchádzajúci spoluvlastník), súd je
povinný takúto žalobu zamietnuť.

13. V danej veci bol okruh strán sporu jednoznačne ustálený, keďže ako žalobca vystupoval M. H. a
nebolo úlohou súdu v zmysle § 160 CSP a § 161 CSP určiť a následne poučiť strany sporu o tom, že pre

rozhodovanie v merite veci a prípadnú úspešnosť v spore bolo potrebné v žalobe označiť aj manželku
žalobcu. Súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 78 ods. 1 a 2 CSP a na základe toho
bez ďalšieho správne žalobu zamietol, bez jej vecného prejednania.

14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej

časti v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

15. V odvolacom konaní úspešným žalovaným, ako spoločne a nerozdielne oprávneným odvolací súd
priznal náhradu trov konania v zmysle § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP v plnom rozsahu.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).