Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/17/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210221116
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1210221116.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň
JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej, v spore žalobcu: BLUECUBE, s.r.o., Dvořákovo nábrežie
8/A, Bratislava, IČO: 44 079 583, zastúpeného advokátom JUDr. Felixom Neupauerom, Dvořákovo
nábrežie 8/A, Bratislava, proti žalovanému: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a. s., Prešovská 48,
Bratislava, IČO: 35 850 370, zastúpenému: Advokátska kancelária ius aegis s. r. o., Nedbalova 12,

Bratislava, IČO: 36 857 203, o náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava II č. k. 14C/198/2010-1239, zo dňa 3.11.2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal

právo na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu, ktoré budú vyčíslené
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 24.9.2010 sa žalobca domáhal od žalovaného
náhrady nemajetkovej ujmy za obdobie od 1.1.2006 do 31.12.2006
s príslušenstvom, pričom si vyhradil, že sumu vyšpecifikuje v priebehu konania. Písomným podaním

doručeným súdu dňa 17.4.2012 žalobca vyčíslil majetkovú ujmu, doplnil petit pôvodného žalobného
návrhu o náhradu majetkovej ujmy za obdobie od 1.1.2006
do 31.12.2006 a žiadal, aby súd prvej inštancie pripustil zmenu petitu žaloby tak, že žalovaný je
povinný nahradiť žalobcovi majetkovú ujmu vo výške 33.000 eur, vzniknutú za obdobie od 1.1.2006 do
31.12.2006spolusúrokmizomeškaniavovýške9%ročneododňa23.3.2011aždoúplnéhozaplatenia,
a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o

postúpení pohľadávky zo dňa 31.5.2010 nadobudol ako postupník od subjektu H.S. C. P., U. XXX, P.,
O.: XX XXX XXX, ako postupcu pohľadávku voči žalovanému, ktorá vznikla z titulu nároku na úhradu
majetkovej ujmy a škody za obdobie od 1.5.2004 do 12.5.2010 z dôvodu obmedzenia hospodárenia
na všetkých družstvom užívaných pozemkoch v ochranných pásmach vodárenských zdrojov v zmysle
zákona č. 184/2002 Z. z. o vodách a za obmedzenie užívania všetkých družstvom užívaných pozemkov
v ochranných pásmach vodárenských zdrojov v zmysle zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a v zmysle

zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Družstvo je oprávneným nájomcom pozemkov
evidovaných P. Ú. R. Q., J. P. J. pre katastrálne územia P., J., T. J. D., P., Č. I. T., na ktorých boli
vyhlásené ochranné pásma zodpovedajúce ochranným pásmam vodárenských zdrojov. Tiež uviedol,
že žalovaný v uplatňovanom období bol odberateľom pitnej vody z uvedeného zdroja. V dôsledku
vyhláseniaochrannýchpásiemvodárenskéhozdrojadochádzakobmedzenémuhospodáreniudružstva,
a to na základe dodržiavania obmedzujúcich opatrení stanovených zákonnými a inými obmedzeniami

obhospodarovania. Družstvo obhospodaruje pôdu, na ktorej nie je možné hospodáriť intenzívne
bez výrazných obmedzení a ako oprávnený nájomca nemôže plne realizovať všetky intenzifikačnéopatrenia smerujúce k zvýšeniu produkcie. V dôsledku dodržiavania obmedzujúcich opatrení družstvo
každoročne vykazuje znižovanie úžitkovosti chovu dobytka, zníženie produktivity práce, efektívnosti
výroby, znižovanie kvality mlieka a mäsa. V dôsledku hospodárenia s obmedzenými možnosťami na

trvalýchtrávnychporastochdružstvasaznižujeprodukcianatýchtopozemkoch.Predružstvovyhlásenie
ochranných pásiem vodárenského zdroja na ním obhospodarovaných pozemkoch znamenalo vyvolané
každoročné väčšie náklady a majetkovú ujmu, ktorá sa prejavila v poľnohospodárskej prvovýrobe.
Družstvu vznikla majetková ujma v súvislosti s dodržiavaním obmedzujúceho režimu v ochranných
pásmach vodárenského zdroja. Majetková ujma predstavuje zníženie hospodárskeho výsledku a

majetku družstva ako poľnohospodárskeho subjektu hospodáriaceho na poľnohospodárskom pôdnom
fonde. Táto majetková ujma pôsobí ako následok obmedzeného hospodárenia a je ju možné po
znaleckom dokazovaní vyjadriť v peniazoch. Družstvo vynaložilo náklady zo svojich prostriedkov na
dodržiavanie základných povinností hospodárenia v ochrannom pásme vodárenských zdrojov, ale aj
ďalšie náklady, ktoré muselo družstvo vynaložiť v súvislosti s tým, aby bol režim ochranných pásiem
vodárenského zdroja dodržiavaný, a aby hospodársky výsledok družstva bol porovnateľný s inými

subjektmi, ktoré tento režim nemusia dodržiavať. Na základe vyššie uvedených skutočností si žalobca
uplatňuje nárok na náhradu majetkovej ujmy. Súčasne žiadal zaviazať žalovaného na náhradu trov
konania.

3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozsudku (§ 393 ods. 2 C. s. p.) súd prvej inštancie

skonštatoval, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky postúpil dňa 31.5.2010 postupca (H. C.
P.) ako vlastník postupníkovi (žalobca) pohľadávku vo výške 400.000 eur voči dlžníkovi Bratislavská
vodárenská spoločnosť, a. s., ktorá vznikla z titulu nároku na úhradu nemajetkovej ujmy a škody
postupcu za obdobie od 1.5.2004
do 12.5.2010 z dôvodu obmedzenia hospodárenia na všetkých postupcom užívaných pozemkoch

v ochranných pásmach vodárenských zdrojov v zmysle zákona č. 184/2002 Z. z. o vodách a za
obmedzenie užívania všetkých postupcom užívaných pozemkov v ochranných pásmach vodárenských
zdrojovvzmyslezákonač.364/2004Z.z.oochraneprírodyakrajiny.Odplatazapostúpeniepohľadávky
bola dohodnutá vo výške 30 % z hodnoty reálne vymožených finančných prostriedkov, ktoré budú
uhradené na účet postupníka.

4. Z odborného posudku vypracovaného Slovenským hydrometeorologickým ústavom Bratislava, divízia
Hydrologická služba dňa 5.8.2010 pod č. XXX-XXXX/XXXX/XXXXX súd prvej inštancie zistil, že bol
vypracovaný na základe žiadosti žalobcu zo dňa 3.8.2010 na zistenie priemerného ročného odberu
podzemnej vody a odberateľov za roky 2005 až 2009 nachádzajúcich sa v pásme hygienickej ochrany

vodárenskéhozdrojaP.,azktoréhovyplynulo,ževpásmeochranyvodárenskéhozdrojaP.súevidované
dva vodárenské zdroje, vrty U. (P. U.-XXXXXX) a U. (P. U.-XXXXXX), pričom odberateľom pitnej vody
z uvedených zdrojov podzemnej vody je žalovaný.

5. Z rozhodnutia Okresného úradu v Senici, odbor životného prostredia č. j. R.-U.-XXX/HP-XXX/XXXX-

XX/XXXX-T., zo dňa 6.8.1999 súd prvej inštancie zistil, že neobsahuje
od 1.8.2002 žiadne konkrétne zákazy alebo obmedzenia činností, ktoré by sa vzťahovali na vlastníkov
alebo užívateľov majetku v predmetnom ochrannom pásme.

6. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, rozhodnutím bývalého ONV v

Senici zo dňa 24.5.1989 bola povolená výstavba vodného diela studne U.-X s čerpacou stanicou o
kapacite XX A. a U.-X s čerpacou stanicou o kapacite XX A. a na nakladanie s vodami ZaVAK PR
Bratislava a bolo súčasne určené ochranné pásmo I. stupňa
o rozmeroch 100 x 100 m v okolí každej studne, podľa § 19 zákona č. 138/73 Zb. Rozhodnutím
Okresného úradu v Senici zo dňa 6.8.1999 bolo vydané povolenie na užívanie stavby - prívod a úpravňa

vody P. - Š. - J.. Od tohto času malo H. C.Ž. P. ako oprávnený subjekt možnosť podať žiadosť na náhradu
majetkovej ujmy v primeranom rozsahu žalovanému, resp. jeho právnemu predchodcovi a rokovať o
dohode o určení výšky za ročné, prípadne dlhšie obdobie, alebo dohody o jednorazovej náhrade. V
prípade, že by nedošlo k uzavretiu dohody, výšku majetkovej ujmy by určil súd prvej inštancie na základe
znaleckého posudku podľa osobitného predpisu. V danom prípade súd prvej inštancie na vznesenú

námietku premlčania neprihliadol a bol názoru, že žalobca podal na súd žalobu predčasne, lebo jeho
právnypredchodcapredpostúpenímpohľadávkynažalobcunikdynepodalžiadosťonáhraduosobitným
formálnym spôsobom upraveným všeobecne záväzným právnym predpisom v § 1 ods. 1 nariadenia
vlády SR č. 438/2005 Z. z. o podrobnostiach a obsahu žiadosti o úhradu náhrady za obmedzeniebežného obhospodarovania pozemku a o spôsobe výpočtu náhrady, pričom prílohu žiadosti podľa § 1
ods. 2 nariadenia tvoria presne špecifikované doklady pod bodom a) až n). Súd prvej inštancie dospel k
záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, že nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu

na podanie žaloby, nakoľko zmluvou o postúpení pohľadávky neprešli na žalobcu vlastnícke, užívacie,
ani nájomné vzťahy k pozemkom. Pokiaľ žalobca odvodzoval aktívnu legitimáciu v konaní od zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 31.5.2010, predmetom postúpenia bola pohľadávka v sume 400.000
eur, ktorá vznikla z titulu nároku na úhradu majetkovej ujmy a škody postupcu za obdobie od 1.5.2004
do 12.5.2010, pričom žalobca existenciu tejto postúpenej pohľadávky reálne nepreukázal. Žalobca sa

na súde prvej inštancie môže domáhať ochrany iba tých práv, ktorých je nositeľom a v prípade, že
sú tieto jeho práva ohrozené. Z listinných dôkazov predložených žalobcom mal súd prvej inštancie
preukázané, že H. C. P. nie je vlastníkom pozemkov, na ktorých hospodári, vlastníci pozemkov a ani
H. P. do podania žaloby na súd prvej inštancie a ani neskôr nedoručili žalovanému žiadnu žiadosť o
náhradu majetkovej ujmy za obdobie od 1.1.2006 do 31.12.2006 a ani nijakým relevantným spôsobom
nepreukazovali obmedzenia pri užívaní pozemkov, nikdy nešpecifikovali parcely a rozsah užívanej pôdy

v ochranných pásmach vodárenských zdrojov, listy vlastníctva a konkrétne zmluvy, ktoré by preukazovali
nájomný vzťah vlastníkov dotknutej pôdy s H. P.. Žalobca nedoručil pred účinnosťou novely vodného
zákona (do 1.6.2010) žalovanému žiadnu žiadosť o úhradu majetkovej ujmy, neurobil tak ani po účinnosti
novely zákona a nepožiadal žalovaného v zmysle § 32 ods. 6 zákona č. 364/2004 Z. z. (vodný zákon)
a nariadenia vlády. S poukazom na zistený skutkový stav súd prvej inštancie žalobu zamietol.

7. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a
vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podstatným zhrnutím skutkových
tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam a námietka nesprávneho právneho posúdenia veci.

7.1 Žalobca tiež namietal nepreskúmateľnosť a zmätočnosť rozsudku súdu prvej inštancie a považoval
ho za nesprávny, nezákonný a arbitrárny (mutatis mutandis rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06). Súd prvej inštancie vyslovil právne závery,

avšak nevysporiadal sa so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie
veci a podľa názoru žalobcu rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše
nedostatočne odôvodnil. Pritom porušenie právnych noriem v dôsledku svojvôle (napr. nerešpektovaním
kogentnej normy) alebo v dôsledku interpretácie, ktorá je v zjavnom rozpore s princípom spravodlivosti,
potom zakladá porušenie základných práv a slobôd. Odôvodnenie rozhodnutia je aj zárukou toho, že

výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Je predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo
na opravné prostriedky. Napokon je predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti. Z
praktického pohľadu to znamená, že súdy sú povinné odôvodniť svoje rozhodnutia, hoci túto povinnosť
nemožno chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument bola daná podrobná odpoveď. Ak však ide
o argument, ktorý je pre vec rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (viď

napr. judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Van de Hurk v. Holandsko, Ruiz Torija v.
Španielsko, Hiro Balani v. Španielsko, mutatis mutandis rozhodnutie Ústavného súdu SR
sp. zn. I. ÚS 56/01). V tejto súvislosti poukázal žalobca aj na nález Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS
119/03-30.

7.2Knáhrademajetkovejujmyžalobcauviedol,ževprebiehajúcomsúdnomkonanísadomáhalnáhrady
majetkovej ujmy od žalovaného. V čase jej vzniku bola legislatívne upravená v zákone č. 364/2004 Z. z.
o vodách (ďalej len „vodný zákon“). Žalobca si v konaní neuplatnil náhradu v zmysle zákona č. 543/2002
Z. z. o ochrane prírody a krajiny, ale náhradu majetkovej ujmy v zmysle vodného zákona, z dôvodu
vyhlásenia ochranných pásiem na základe špecifikovaných správnych rozhodnutí. Keďže § 32 ods. 6

tretia veta vodného zákona v čase vzniku uplatnenej majetkovej ujmy neodkazoval na celé nariadenie
vlády č. 438/2005 Z. z, ale výlučne len na § 2 až 4 a prílohy č. 1 až 3 nariadenia vlády č. 438/2005 Z.
z., považoval žalobca právne závery súdu prvej inštancie o nesplnení povinností, ktoré vyplývajú z §
1 nariadenia vlády č. 438/2005 Z. z. za zjavne nesprávne. Žalobca bol názoru, že poukazovanie na §
1 nariadenia vlády č. 438/2005 Z. z. je zjavne irelevantné, keďže uvedené sa nevzťahovalo na úhradu

majetkovej ujmy, ktorá vznikla za uplatnené obdobie. Odkaz na § 1 nariadenia vlády č. 438/2005 Z.
z. bol zavedený až zjavne účelovou novelou vodného zákona, konkrétne zákonom č. 134/2010 Z. z.,
ktorý nadobudol účinnosť až dňa 1.6.2010, teda po vzniku majetkovej ujmy uplatnenej v prebiehajúcom
súdnomkonaní(ďalejlen„novelavodnéhozákona“).Malzato,ževzhľadomnaúčinnosťnovelyvodnéhozákona až od 1.6.2010, nie je táto aplikovateľná pre posudzovanie prejednávanej veci. Novela vodného
zákona totiž neobsahuje ustanovenie, v zmysle ktorého by ju bolo možné aplikovať aj na skutočnosti,
ktoré vznikli pred jej účinnosťou, t. j. nie je v nej deklarovaná retroaktivita. Keďže vo vodnom zákone nie

je pri povinnosti nahradiť majetkovú ujmu ustanovený čas plnenia, treba podľa subsidiárnej aplikácie §
563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že povinný subjekt je povinný nahradiť majetkovú ujmu
prvý deň po tom, čo ho oprávnený subjekt o splnenie požiadal. Ustálená judikatúra a právna teória pritom
len potvrdzujú, že ak nedošlo požiadanie povinnému subjektu (dlžníkovi) už skôr, treba za kvalifikované
požiadanie považovať žalobu (samozrejme dňom splatnosti pohľadávky uplatnenej v žalobe nebude

prvý deň po podaní žaloby na súde, ale doručení tejto žaloby žalovanému).

7.3 V súvislosti so zamietnutím žaloby z dôvodu nepredloženia všetkých príloh uvedených v § 1 ods. 2
nariadenia vlády č. 438/2005 Z. z. žalobca uviedol, že predloženie niektorých príloh by nebolo objektívne
možné, resp. potrebné predkladať v žalobcovom prípade (napríklad doklad o vlastníctve pozemku
predkladá len vlastník nie nájomca pozemku, ak si uplatňuje náhradu majetkovej ujmy len vlastník

pozemku, alebo doklad oprávňujúci žiadateľa na podanie žiadosti, najmä písomné splnomocnenie
spoluvlastníkov pozemku s úradne osvedčenými podpismi pre osobu oprávnenú na uplatnenie nároku
na náhradu predkladá spoluvlastník a nie nájomca pozemku, et cetera), čo bolo práve dôsledkom
niekoľkokrát spomínanej skutočnosti, že nariadenia vlády č. 438/2005 Z. z. boli vydané na základe
blanketového ustanovenia zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a nie vodného zákona.

Na základe uvedeného bol žalobca názoru, že mu súd prvej inštancie v rozsudku de facto ako i de
iure zjavne bez relevantného právneho dôvodu odňal možnosť konať pred súdom, keďže v zmysle
vyššie uvedeného nebolo v jeho prípade (ako i v prípade ostatných nájomcov pozemkov) objektívne
možné podať žiadosť o náhradu majetkovej ujmy so všetkými náležitosťami a prílohami uvedenými v §
1 nariadenia vlády č. 438/2005 Z. z.

7.4 Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný
tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone,
ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade
s ústavnými princípmi spravodlivého procesu (mutatis mutandis rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.

zn. II. ÚS 135/04 a sp. zn. II. ÚS 174/04). Žalobca podotkol, že ak by podľa názoru súdu prvej
inštancie mala podaná žaloba pôvodného žalobcu vady v podobe inter alia nedostatočnej špecifikácie
pozemkov, a tieto by neboli napriek súdne výzve (či už realizovanej alebo nerealizovanej) odstránené,
bol by to len dôvod na odmietnutie podania, a nie na zamietnutie žaloby. Meritórnym prejednaním
veci sa žalobcovi postupom súdu odníma možnosť uplatniť si v budúcnosti opätovne rovnaký nárok na

náhradu majetkovej ujmy, a to pre možnosť vzniku prekážky právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae).
Opätovne poznamenal, že vyhlásené ochranné pásma neboli zaznamenané do katastrálnych máp, ale
len do vodohospodárskych máp. V tejto súvislosti je potrebné brať zreteľ na skutočnosť, že ochranné
pásma neboli špecifikované v správnych rozhodnutiach číslami parciel, ale len popisným spôsobom
terénneho označenia.

7.5 Žalobca vyzdvihol skutočnosť, že § 32 ods. 6 vodného zákona žiadnym spôsobom nestanovuje,
že podmienkou podania žalobného návrhu o úhradu majetkovej ujmy je dohodovacie konanie alebo
požiadanie ojej úhradu. Takáto podmienka pritom nevyplýva ani
z § 32 ods. 8 vodného zákona, na základe ktorého v sporoch o úhradu majetkovej ujmy a

o znášaní nákladov spojených s technickými úpravami rozhoduje súd prvej inštancie. V tejto súvislosti
poznamenal, že ak by zákonodarca mal v úmysle zakotviť obligatórne dohodovacie konanie ako
podmienku uplatnenia náhrady majetkovej ujmy na súde, nepochybne by okrem exaktného stanovenia
predmetnej podmienky zároveň určil maximálnu lehotu na takéto dohodovacie konanie (pre porovnanie
uviedol legislatívnu úpravu predbežného prerokovania nároku v § 16 zákona č. 514/2003 Z. z. o

zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov).

8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Mal za to, že vychádza
zo správneho právneho posúdenia veci, s ktorom sa v plnom rozsahu stotožnil. K námietke žalobcu
týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia rozsudku uviedol, že ju nemožno považovať za relevantnú.

Odôvodnenie rozhodnutia má stranám sporu umožniť posúdiť, ako v ich veci súd prvej inštancie
aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa riadil pri rozhodovaní vo veci samej. Uvedenú
požiadavku napadnutý rozsudok spĺňa. V zmysle Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a Čl. 6 ods. 1 Dohovoru
má účastník súdneho konania právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, v ktorom sa súdjasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vysporiada so všetkými skutkovými a právnymi
skutočnosťami a dôkazmi, ktoré sú na rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, a teda na
také rozhodnutie, ktoré nie je zjavne neodôvodnené ani arbitrárne. Žalovaný uviedol, že súd prvej

inštancie posudzoval nárok žalobcu s poukazom na vodný zákon, pričom v rozsudku jasne vymedzil,
že možnosť vzniku a uplatnenie náhrady v zmysle § 32 ods. 6 vodného zákona sa vzťahuje iba na
obmedzenia a zákazy, ktoré musia byť určené priamo v rozhodnutí o určení ochranných pásiem, ako
to vyplýva z § 32 ods. 5 vodného zákona. Zároveň súd prvej inštancie správne v odôvodnení rozsudku
uviedol, že uvedené obmedzenia a zákazy vo vzťahu k žalobcovi neexistujú. Podľa názoru žalovaného

nie je potrebné, aby bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie v každom prípade obšírne a hodnotenie
jeho dostatočnosti bolo posudzované čo do jeho rozsahu. Mal za to, že súd prvej inštancie dostatočne
odôvodnil svoje rozhodnutie, a to najmä s poukazom na skutočnosť, že žalobca v spore nepreukázal
ani len aktívnu vecnú legitimáciu. Žalobca tak, ako uvádza súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku,
žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal obmedzenia pri užívaní pozemkov, nešpecifikoval parcely
a rozsah užívanej pôdy v ochranných pásmach vodárenských zdrojov, listy vlastníctva ani konkrétne

zmluvy, ktoré by preukazovali nájomný vzťah vlastníkov dotknutej pôdy s H. P..

8.1 K tvrdeniu žalobcu, že nariadenie vlády č. 184/2003 Z. z. o podrobnostiach obsahu žiadosti o úhradu
náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania a o spôsobe výpočtu náhrady, ako aj nariadenie
vlády č. 438/2005 Z. z. o podrobnostiach obsahu žiadosti o úhradu náhrady za obmedzenie bežného

obhospodarovania pozemku a o spôsobe výpočtu náhrady boli vydané na základe blanketového
ustanovenia zákona o ochrane prírody, a teda prioritne mali slúžiť práve na vykonanie zákona o
ochrane prírody, žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo 28/2012, zo
dňa 31.8.2012. Žalovaný na podporu svojej argumentácie poukázal aj na rozsudok Krajského súdu
v Trenčíne, sp. zn. 27Cob/2/2013, zo dňa 4.12.2013 a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn.

27Cob/2/2013, zo dňa 4.12.2013.

8.2 Žalovaný zdôraznil, že prvýkrát sa o výške údajnej majetkovej ujmy žalobcu dozvedel až doplnením
žaloby žalobcu v jeho podaní označenom ako „Doplnenie dôkazov, špecifikácie pozemkov a majetkovej
ujmy, Vyjadrenie žalobcu k vznesenej námietke premlčania a doplnenie petitu žaloby zo dňa 22.9.2010“

zodňa17.4.2012.Žalovanémudoterazneboladoručenážiadnaprávnerelevantnážiadosťoposkytnutie
náhrady majetkovej ujmy ani žiaden znalecký posudok, z ktorých by bol zrejmý výpočet výšky majetkovej
ujmy, vstupné údaje potrebné na tento výpočet (údaje o rozlohách užívaných pozemkov, pestovaných
plodinách, výnosoch, porovnania s priemernými úrodami a pod.), ako mu ani nebola oznámená žiadna
špecifikácia údajných obmedzení, ku ktorým malo dôjsť (žalobca sa vo svojich písomných vyjadreniach

obmedzil na veľmi neurčité formulácie typu: „dochádza k obmedzenému hospodáreniu, nie je možné
hospodáriť intenzívne bez výrazných obmedzení“ a pod.), špecifikácia konkrétnych parciel s uvedením
v akých ochranných pásmach a v akej rozlohe sa majú nachádzať a ani vlastnícke vzťahy k pozemkom,
na ktorých údajne malo dôjsť k obmedzeniam. Vodný zákon sám o sebe prostredníctvom § 32 ods. 6
nepriznáva žiadnu náhradu za samotné zriadenie ochranného pásma vodárenského zdroja, ale náhradu

majetkovej ujmy, ak vlastník preukáže (i) konkrétne obmedzenie v užívaní svojich pozemkov, (ii) že toto
obmedzenie reálne aplikoval na svojich pozemkoch a že zároveň (iii) v dôsledku tohto konkrétneho
obmedzenia došlo k zníženiu úrody alebo zvýšeniu jeho nákladov, čo je však samozrejme povinný
konkrétne vyčísliť. Žalovaný na záver dodal, že nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno a v
konaní ani len nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu, nie je možné považovať jeho procesnú obranu

za relevantnú.

9. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C. s. p.), preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozsudok súdu

prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Podľa § 220 ods. 2 C. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.11. Pochybenie súdu spočívajúce v porušení práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ako aj v nesplnení požiadaviek kladených na proces dokazovania a na premietnutie jeho vykonania

do odôvodnenia súdneho rozhodnutia, môže predstavovať zásadné porušenie základného práva
na spravodlivý proces tak, ako ho deklaruje Článok 46 ods. 1 Ústavy SR a Článok 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Nevyhnutnosť dôsledne dbať na dodržiavanie
kvalitatívnych požiadaviek na odôvodnenie súdneho rozhodnutia tak, ako sú vymedzené v § 220 ods.
2 C. s. p. a formulované rozhodovacou činnosťou súdov, vychádza z konceptu právneho štátu, v

ktorom dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia je základnou podmienkou legitimity každého
rozhodnutia súdu.

12. Ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít nevyžaduje, aby na každý argument strany,
aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak
však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na

tento argument (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A; Hiro Balani c/
a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c/a Grécko z 29. mája 1997; Higgins
c/a Francúzsko z 19. februára 1998).

13. Ústavný súd SR vo svojej konštantnej judikatúre (nález zo dňa 19.6.2008, sp. zn.

I. ÚS 243/2007; zo dňa 1.4.2009, sp. zn. I. ÚS 402/2008) uvádza, že všeobecný súd by nemal byť vo
svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia nekoherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť
konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne súd musí dbať na jeho celkovú
presvedčivosť, teda, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto
premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne a v neposlednom

rade spravodlivé a presvedčivé.
V prípade, keď sú právne závery v nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej
možnej interpretácii súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba také rozhodnutie považovať za rozporné
s Článkom 46 ods. 1 Ústavy SR, či Článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Rovnako, považuje Ústavný súd SR za nevyhnutné, aby sa všeobecný súd v odôvodnení

rozhodnutia v potrebnom rozsahu zaoberal a vysporiadal s myšlienkovými konštrukciami, na ktorých
je založená argumentácia strany sporu a nadväzne na to sa s nimi buď stotožnil, alebo ich vyvrátil,
resp. spochybnil. Iba takýto prístup môže zodpovedať kritériám riadneho odôvodnenia rozhodnutia ako
jednéhozozákladnýchatribútovspravodlivéhoprocesu(nálezzodňa10.12.2009,sp.zn.IV.ÚS296/09).

14. V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť, ako sa vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými
skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery. Ak tak súd prvej inštancie nespravil, je jeho
rozhodnutie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých
rozhodol a prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 226/03).

15. Žalobou doručenou súdu 20.9.2013 v znení jej doplnenia zo dňa 17.4.2012 sa žalobca domáhal
náhrady majetkovej ujmy vo výške 33.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
od 23.3.2011 až do zaplatenia (zmena žaloby pripustená uznesením súdu prvej inštancie č. k.
14C/198/2010-487, zo dňa 30.5.2012), ktorú ako pohľadávku proti žalovanému nadobudol Zmluvou o

postúpení pohľadávky zo dňa 31.5.2010 od H. C. P., pričom žalobou uplatnená pohľadávka postupcu
vznikla obmedzením užívania všetkých družstvom užívaných pozemkov za obdobie od 1.1.2006 do
31.12.2006 v ochranných pásmach vodárenských zdrojov v zmysle zákona č. 184/2002 Z. z. o vodách,
zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách, a zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.

15.1Návrhomdoručenýmsúdudňa21.12.2012žiadalžalobcaopripusteniezmenyžalobyjejrozšírením
o povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 300.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75
% ročne odo dňa nasledujúceho po doručení rozšírenia žaloby žalovanému až do zaplatenia; titulom
pohľadávky, ktorú proti žalovanému nadobudol (i) Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28.5.2010
od AGROPARTNER spol. s.r.o., pričom uplatnená pohľadávka postupcu vznikla obmedzením užívania

všetkých družstvom užívaných pozemkov za obdobie od 1.1.2008 do 12.5.2010 v ochranných pásmach
vodárenských zdrojov v zmysle zákona č. 184/2002 Z. z. o vodách, zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách,
a zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny; a (ii) Zmluvou o postúpení pohľadávky zo
dňa 20.5.2010 od Pospo s.r.o., pričom uplatnená pohľadávka postupcu vznikla obmedzením užívaniavšetkých družstvom užívaných pozemkov za obdobie od 1.1.2008 do 12.5.2010 v ochranných pásmach
vodárenských zdrojov v zmysle zákona č. 184/2002 Z. z. o vodách, zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách,
a zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Súd prvej inštancie rozšírenie žaloby pripustil

uznesením č. k. 14C/198/2010-952, zo dňa 15.1.2013.

16. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie vo svetle vyššie uvedených požiadaviek na
spravodlivýsúdnyprocesadospelkzáveru,ženespĺňakvalitatívnepožiadavkykladenénaodôvodnenie
súdneho rozhodnutia. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie síce obsahuje uvedenie dôkazov, ktoré

súd prvej inštancie vykonal (3. odsek), resp. s ktorými sa oboznámil a k akým skutkovým zisteniam
na ich základe dospel (4. až 6. odsek), avšak vo vzťahu k rozšíreniu nároku v znení zmeny žaloby
pripustenej uznesením súdu prvej inštancie č. k. 14C/198/2010-952, zo dňa 15.1.2013 vôbec neuviedol
žiadne konkrétne skutkové zistenia, pričom z celého odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že
by súd prvej inštancie rozšírený nárok akokoľvek hodnotil po skutkovej alebo právnej stránke, pričom
ani odôvodnenie úvah súdu prvej inštancie k časti nároku na náhradu majetkovej ujmy za obdobie

od 1.1.2006 do 31.12.2006 (20. odsek), nemožno v korelácii s argumentáciou strán prezentovanou
v konaní považovať za dostatočnú. Pokiaľ je žalobou uplatnený nárok na peňažné plnenie, ktorý sa
skladá z viacerých samostatných nárokov na peňažné plnenia, je potrebné v odôvodnení rozhodnutia v
konkrétnostiach (tak ako boli v žalobe skutkovo vymedzené) uviesť dielčie skutkové zistenia a následne
dielčie právne závery tak, aby vo výsledku bolo bez pochybností pre sporové strany zrejmé, že súd prvej

inštancie žiadny z uplatnených nárokov neopomenul a ako ho skutkovo aj právne vyhodnotil (posúdil).

17. Uvedené nedostatky napadnutého rozhodnutia bránia naplniť účel opravného prostriedku a v
súvislosti s jeho uplatnením aj účel odvolacieho konania, ktorým je zákonom predpísaným spôsobom
dosiahnuť nápravu právnych alebo skutkových pochybení súdu prvej inštancie. V odvolacom konaní

je odvolací súd limitovaný v možnostiach zasahovať do rozsudku súdu prvej inštancie, pričom tieto
limity vyplývajú z podstaty neúplného apelačného systému, ktorý sa v riadnom opravnom konaní
uplatňuje v sporových veciach. Odvolací súd je v rámci neúplnej apelácie, až na zákonom ustanovené
výnimky, viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie, pričom svoju pozornosť primárne
zameriavanaskúmanievecnejsprávnostiazákonnostiprvoinštančnéhorozhodnutiavrozsahudôvodov

uplatnených v odvolaní.

18. Súd prvej inštancie do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nepremietol skutočnosti zistené na
základe vykonaného dokazovania a neozrejmil úvahy, ktorými bol pri hodnotení vykonaných dôkazov
vedený, čo vyústilo do následného neobjasnenia komplexného skutkového stavu veci a tým tiež

nepreskúmateľnosti úplnosti jeho právnych záverov, ktoré v tomto prípade neposkytujú stranám žiadne
zrozumiteľné, logické, súvislé vysvetlenie a objasnenie veci.

19. Vzhľadom na absenciu základných náležitostí rozhodnutia, neprichádza do úvahy, aby odvolací
súd dopĺňal dôvody takéhoto rozhodnutia, nakoľko úlohou odvolacieho súdu je prieskum správnosti

rozhodnutia súdu prvej inštancie s prípadným zopakovaním dokazovania, čoho predpokladom je,
že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uvedie, aké dôkazy vykonal a k akým
skutkovým záverom na základe vykonaných dôkazov dospel. Chýbajúce skutkové zistenia vyplývajúce
z vykonaných dôkazov, majú za následok nepreskúmateľnosť správnosti právnych záverov prijatých
súdom prvej inštancie vo vzťahu k takto zistenému skutkovému stavu.

20. Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie nezodpovedá požiadavkám kladeným na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré by bolo
vnútorne konzistentné a dalo jasné a zrozumiteľné odpovede na relevantné právne a skutkovo súvisiace
otázky vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku. Súd prvej inštancie tým znemožnil žalobcovi, aby

uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Nakoľko uvedený nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C. s. p.
vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. Súd prvej inštancie vec opätovne prejedná na pojednávaní, na ktorom určí, ktoré skutkové tvrdenia
sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a
ktoré dôkazy nevykoná, tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci (§ 181 ods. 2 C. s.
p.), vykoná dokazovanie v rozsahu potrebnom na posúdenie dôvodnosti žaloby, vykonané dôkazyvyhodnotí v zmysle § 191 ods. 1 C. s. p. a na ich základe ustáli skutkový stav potrebný pre svoje
rozhodnutie. Následne svoje závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodní
spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 C. s. p. tak, aby v ňom bolo jasne a zrozumiteľne uvedené,

čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku
použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Konajúci súd jasne a
výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti
považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich
vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd prvej inštancie

skutkovéaprávnezáveryodôvodnízrozumiteľnýmapresvedčivýmspôsobomtak,abybolovplnejmiere
naplnené právo strán sporu na spravodlivé súdne konanie.

22. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania (§
262 ods. 1, § 396 ods. 3 C. s. p.).

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).