Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, April 2, 2023

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 14Csp/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5823200031
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Jažembovský
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2023:5823200031.2

Uznesenie

Okresný súd Námestovo v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne zastúpený JUDr. Pavlom Pospechom, advokátom so sídlom
Senec, Lichnerova 23, proti žalovanému: „dedičia po poručiteľovi Z.. R. R., nar. XX.X.XXXX, občan SR",
o zaplatenie 239,89 eur s príslušenstvom, v štádiu konania o neúplnom podaní, takto

r o z h o d o l :

I. Podanie - žalobu žalobcu došlú súdu dňa 4.1.2023 o d m i e t a .

II. Žalobca n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 5.1.2023 bolo súdu doručené podanie - žaloba žalobcu o zaplatenie 239,89 eur s príslušenstvom.
Žalovaného označil „dedičia po poručiteľovi Z.. R. R., nar. XX.X.XXXX, občan SR“, bydlisko žalovaného
Trstená, Bernolákova 222/21. Žalobca nárok skutkovo odôvodnil tak, že s dlžníkom Ing. Pavlom

Ponecom, nar. 19.1.1950, uzavrel dňa 14.11.2017 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 8500203321,
na základe ktorej poskytol menovanému dlžníkovi úver 350 eur, ktorý sa dlžník zaviazal uhradiť v
48 mesačných splátkach po 10,43 eur, celkovo bolo uhradených 187,74 eur. Pohľadávka nebola
zosplatnená, dlžník sa dostal do omeškania s úhradou splátok, neuhradil celkovo 23 splátok (č. 26,
splatná 11.1.2020, až č. 48, splatná 11.11.2021). Dňa 29.3.2019 dlžník zomrel, dedičské konanie je
vedené Okresným súdom Námestovo, súdnym komisárom - notárom Mgr. Andrejom Lonekom, sp. zn.

5D/131/2019, doposiaľ nie je právoplatne skončené, a teda nie je ustálený okruh dedičov. Žalobca
si pohľadávku uplatnil voči dedičom v predmetnom dedičskom konaní, avšak ku dňu podania žaloby
nemá vedomosť o okruhu dedičov a stave dedičského konania, nakoľko nie je právoplatne skončené.
Vzhľadom na záujem na ochrane svojich nárokov z označeného úverového vzťahu a súvislosti týkajúce
sa plynutia času ako právnej skutočnosti žalobca podáva žalobu voči dedičom po menovanom dlžníkovi/
poručiteľovi. Označenie dedičov žalobca doplní bezodkladne po skončení dedičského konania. Dovtedy

navrhuje, aby súd postupoval podľa § 162 ods. 1 písm. a/, § 164 CSP, nakoľko prebiehajúce dedičské
konanie má význam pre toto konanie (ustálenie okruhu dedičov a rozsah ich zodpovednosti). Žalobca
poukázal na názor prezentovaný v odbornej literatúre (Fekete, I.: Občiansky zákonník 3. zväzok
(Dedenie, Záväzkovéprávo - všeobecná časť). Veľký komentár, 2. aktualizované a rozšírené vydanie.
Bratislava: Eurokódex 2015. strana 11): „Žalobcovi nič nebráni, aby v prípade, keď nepozná mená a
adresy dedičov zomretého, podal žalobu proti neznámym dedičom zomretého (porovnaj R 65/1972).

Ak neboli totiž v prebiehajúcom dedičskom konaní doteraz zistení prípadní dedičia fyzickej osoby,
nemožno ani jednoznačne uzavrieť, že ide o osoby, ktoré nemajú spôsobilosť byť účastníkmi konania;
samotná skutočnosť, že tieto osoby neboli (a napokon nemohli byť) označené identifikačnými údajmi
vyplývajúcimizustanovenia§79ods.1OSP,jepreposúdeniepodmienokkonaniavzmysleustanovenia
§ 103 a § 104 ods. 1 OSP nevýznamná. Úlohou súdu prvého stupňa v takom prípade je predovšetkým
zistiť stav dedičského konania po zomretom, s tým, že ak bude naďalej prebiehať vyšetrovanie ohľadom

osôb, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi, potom: a) konanie v
predmetnej veci do ukončenia konania o dedičstve preruší [§ 109 ods. 2 písm. c) OSP] alebo b)„žalovanému“ ustanoví opatrovníka podľa ustanovenia § 29 ods. 3 OSP a v konaní bude pokračovať
bez toho, aby ale mohol pred vyriešením otázky existencie prípadných dedičov rozhodnúť vo veci samej
(Uzn. NS ČR z 31. 1. 2008, sp. zn. 29 Odo 751/2006).“ Podľa názoru žalobcu je uvedený postup

aplikovateľný aj v danom prípade a legitimizuje oprávnenie podania tejto žaloby.

2. Uznesením č. k. 14Csp/1/2023-30 zo dňa 2.2.2023 súd vyzval žalobcu na doplnenie jeho žaloby
o riadne označenie žalovaného, resp. žalovaných, a to, pokiaľ ide o fyzickú osobu, aby uviedol jej
meno, priezvisko, adresu pobytu, dátum narodenia alebo iný identifikačný údaj (§ 133 ods. 1 CSP).

Žalobcu zároveň poučil o následku - odmietnutí podania - ak v lehote určenej súdom nedoplní svoje
podanie - žalobu, okrem, ak pre uvedený nedostatok možno/bude možné v konaní pokračovať. V
odôvodnení uznesenia - výzvy súd uviedol, že pokiaľ aj dedičské konanie po poručiteľovi - dlžníkovi nie
je právoplatne skončené, nemožno mať za to, že žalobca nepozná mená a adresy dedičov poručiteľa,
resp., že títo nie sú známi (ktorá okolnosť by zrejme umožňovala podanie žaloby aj proti „neznámym
dedičov zomrelého“). Žalobca, ako sám uvádza v žalobe, si uplatnil svoju pohľadávku v dedičskom

konaní po poručiteľovi - dlžníkovi a je informovaný o jeho priebehu. Skutočnosť, že dedičské konanie
nie je právoplatne skončené, neznamená, že nemožno konať s potenciálnymi dedičmi, minimálne v
počiatočnom štádiu konania, keď meritórne rozhodnutie zatiaľ nie je „na programe dňa“.

3. Predmetné uznesenie - výzva bolo žalobcovi, jeho právnemu zástupcovi, doručené, resp. prevzal ho

dňa 8.2.2023, ako vyplýva z príslušnej doručenky. V určenej lehote 15 dní, ani neskôr, až do rozhodnutia
súdu, žalobca riadne neoznačil žalované subjekty, resp. vôbec na predmetnú výzvu nereagoval.

4.Riadneoznačeniestránsporujezákladnouobsahovoupožiadavkoužaloby.Súdvprincípenevylučuje
možnosť označenia žalovaného subjektu aj všeobecným spôsobom bez ďalšej špecifikácie, avšak

takému označeniu by museli zodpovedať individuálne okolnosti takého prípadu. Možno predostrieť
úvahu, že také označenie žalovaného by prichádzalo do úvahy napríklad v prípade, keby žalobca mal
vedomosť len o úmrtí dlžníka bez ďalšieho (t. j. napríklad kde a kedy zomrel, kto sú jeho dedičia, ale aj
či, je vedené po ňom dedičské konanie, ak áno, kde atď.). Aj tento výnimočný procesný postup žalobcu
(označenie žalovaných všeobecným spôsobom ako „dedičia poručiteľa...“) by bol akceptovateľný len

v úvodnom štádiu konania. Je totiž nevyhnutné mať na zreteli, že účelom súdneho konania je (v
prípade„dlžníckej“žaloby)získanievykonateľnéhoexekučnéhotitulu,čohonevyhnutnýmpredpokladom
je náležitá špecifikácia žalovaného/dlžného subjektu.

5. V súdenom prípade označenie žalovaného subjektu ako „dedičia po poručiteľovi Z.. R. R., nar.

XX.X.XXXX“ neobstojí. Ako už súd v uznesení - výzve na doplnenie žaloby konštatoval, vychádzajúc
zo žalobných tvrdení samotného žalobcu, žalobca si dokonca uplatnil spornú pohľadávku v dedičskom
konaní po poručiteľovi Z.. R. R. vedenom na tunajšom súde, resp. u notára Mgr. Loneka ako povereného
súdneho komisára pod sp. zn. 5D/131/2019. Z toho vyplýva, že mal vedomosť o tom, že je vedené
dedičské konanie po menovanom poručiteľovi, kde je vedené atď., teda nič mu nebránilo už pred

podaním žaloby vyžiadať si od konajúceho notára informácie o (potenciálnych) dedičoch poručiteľa a
týchto v žalobe riadne označiť. Uvedenému postupu nebráni skutočnosť, že dedičské konanie nebolo v
tom čase a aj toho času ešte nie je právoplatne skončené, resp. táto skutočnosť nezakladá prekážku,
nemožnosť riadneho označenia žalovaného subjektu (tu potenciálnych dedičov poručiteľa) v žalobe.
6. Je totiž nevyhnutné rozlišovať medzi náležitosťami žaloby, medzi ktoré patrí aj riadne označenie

žalovaného subjektu (§ 133 CSP), a ktorých splnenie sa predpokladá pri začatí konania, čo vyplýva
zo samotnej podstaty žaloby ako podania, ktorým sa iniciuje konanie, a medzi hmotnoprávnymi
podmienkami pre možnosť vyhovenia takej žalobe (t. j. aktívna a pasívna vecná legitimácia); v prípade
prejednávanej veci medzi označením (potenciálnych) dedičov poručiteľa - dlžníka v žalobe a medzi
ich pasívnou vecnou legitimáciou vyplývajúcou z hmotného práva (t. j., že budú dediť po poručiteľovi

a aký bude rozsah ich zodpovednosti za poručiteľove dlhy). V štádiu podania žaloby, resp. v žalobe
je nevyhnutné označiť (potenciálnych) dedičov poručiteľa, s tým, že to, či títo nakoniec budú dediť po
poručiteľoviavakomrozsahubudúzodpovedaťzajehodlhy,resp.,čibudúmôcťbyťzaviazaníkplneniu,
sa zistí z dokazovania v ďalšom priebehu konania.

7. Ani eventualita, že v žalobe označený (potenciálny) dedič nakoniec nebude dediť (dediť bude niekto
iný), nemôže odôvodňovať prípustnosť takého nedostatku obsahu žaloby, akým je absencia riadneho
označeniažalovanéhosubjektu.Žalobcamáprocesnéprostriedky(§79CSP),ktorýmimôženauvedenú
situáciu relevantne reagovať; s tým, že pokiaľ by v súvislosti s pristúpením nových žalovaných subjektovtíto namietli premlčanie práva žalobcu, súd je oprávnený/povinný vyhodnotiť dôvodnosť námietky
premlčania v celom kontexte prejednávanej veci. V danej súvislosti - ne/prihliadnutia na námietku
premlčania uplatnenú takými žalovanými - vyvstáva úvaha o miere akceptovateľnosti označenia

žalovaných len všeobecným spôsobom („dedičia poručiteľa“) v porovnaní s označením konkrétnych
žalovaných (v čase, keď bolo dôvodné predpokladať, že ide o dedičov poručiteľa). Inak povedané,
vzniká legitímna otázka, prečo, resp. o čo viac by mal súd ne/prihliadať na eventuálnu námietku
premlčania uplatnenú žalovanými v prípade konania na základe žaloby, v ktorej sú pôvodne žalovaní
označení všeobecným spôsobom („dedičia poručiteľa...“) a žalovaní/dedičia budú žalobcom riadne

označení až po právoplatnosti dedičského rozhodnutia po poručiteľovi, než v prípade konania na
základe žaloby, v ktorej sú ako žalovaní od začiatku označené konkrétne subjekty, u ktorých v čase
podania žaloby bolo dôvodné predpokladať, že sú dedičmi poručiteľa, a až následne/na základe
právoplatného dedičského rozhodnutia sa ukáže, že dedičmi sú iné subjekty, ktorých vstup do konania
neskôr žalobca navrhne podľa § 79 CSP. Ešte inak povedané a v dôsledkoch - ak by bolo/malo
byť možné akceptovať všeobecné označenie žalovaných v žalobe („dedičia poručiteľa...), pričom

uvedenénebude/bynemalobyťnaujmužalobcupreprípadžalovanýmiuplatnenejnámietkypremlčania,
potom zrejme o to viac možno/je nutné akceptovať, ak v žalobe žalobca označí ako žalovaných
konkrétne subjekty, o ktorých sa následne ukáže, že nie sú dedičmi poručiteľa, a preto v reakcii na to
navrhne pristúpenie (fakticky zámenu) skutočných dedičov poručiteľa. V oboch prípadoch totiž v čase
relevantnom pre vyhodnotenie opodstatnenosti námietky premlčania, t. j. v čase podania žaloby na súd,

neboli ako žalovaní označení/špecifikovaní skutoční dedičia poručiteľa. Vychádzajúc z prezentovaných
úvah neobstojí ani žalobná argumentácia žalobcu, že v čase podania žaloby nebol ustálený okruh
dedičov a rozsah ich zodpovednosti, aby ich mohol riadne v žalobe označiť ako žalovaných, v kontexte
plynutia práva/hrozby premlčania práva.

8. Vo vzťahu k odkazu žalobcu na odbornú literatúru a z nej vyplývajúci postup okresný súd konštatuje,
že na taký postup nebola splnená v samotnom texte vyjadrená základná hypotéza/predpoklad, a totiž, že
žalobca „nepozná mená a adresy dedičov zomretého“; z objektívnych dôvodov, je nevyhnutné zdôrazniť.
V súdenom prípade žalobcovi, vzhľadom na jeho vedomosť o dedičskom konaní po poručiteľovi R.
R., nič nebránilo obstarať si informácie o (potenciálnych) dedičoch menovaného poručiteľa. Možno tiež

poukázaťnato,ževsamotnejcitáciizodbornejliteratúrysahovoríoprípadnýchdedičochfyzickejosoby,
teda nie o právoplatným rozhodnutím potvrdených dedičoch.
9. Súd zároveň pre úplnosť zdôrazňuje, že žalobca ani neuvádzal nijaké okolnosti, ktoré by mu bránili
v obstaraní informácií o (potenciálnych) dedičoch poručiteľa R. R. v dedičskom konaní po menovanom,
prípadne iným spôsobom.

10. Vychádzajúc z uvedeného, keďže súd mal zároveň za to, že pre vytýkaný nedostatok žaloby v konaní
nie je možné pokračovať, podanie - žalobu žalobcu odmietol podľa § 129 ods. 3 CSP.

11. Pre úplnosť súd konštatuje, že v sporovom konaní z hľadiska zachovania zásady rovnosti strán nie je

jeho povinnosťou, a ani oprávnením, nahrádzať aktivitu žalobcu pri podávaní žaloby, resp. obstarávaní
žalobných podkladov, okrem iného o osobe žalovaného.

12. Nad bezprostredne nevyhnutný rámec odôvodnenia tohto uznesenia súd poznamenáva, že
žalobcovi nič nebráni opätovne uplatňovať na súde svoje nároky z predmetného zmluvného vzťahu.

13. Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o trovách konania v prípade,
že podanie je odmietnuté. Preto je nutné rozhodnúť analogicky podľa § 256 ods. 1 CSP (v spojení
§ 262 ods. 1 CSP), ktoré upravuje problematiku svojou povahou najbližšiu odmietnutiu podania,
keďže v tomto prípade konanie končí bez toho, aby súd rozhodoval o „veci samej“, a to v dôsledku

procesného zavinenia osoby, ktorá urobila podanie, ktoré muselo byť odmietnuté.; v tomto prípade
žalobcu. Žalovaným, keďže neboli riadne označení/identifikovaní, z povahy veci trovy konania nevznikli,
ani vzniknúť nemohli. V danom štádiu konania súd navyše konal len so žalobcom, preto aj o trovách
konania rozhodol len vo vzťahu k nemu.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný
súd Námestovo (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom súde - Krajskom súde v Žiline.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 CSP uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP) Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).