Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 14, 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 28Sa/11/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200337
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3022200337.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, sudcom JUDr. Rastislavom Dlugošom, PhD., v právnej veci žalobcu: U. X.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom Dr. Š. G. XXX/XX, XXX XX Q. pod Q., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa,
generálny riaditeľ, so sídlom ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia generálneho riaditeľ Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 26.09.2022, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje sa rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa
26.09.2022 a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa

27.10.2022 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 26.09.2022 (ďalej
aj napadnuté rozhodnutie“), zamietajúceho odvolanie žalobcu a potvrdzujúceho rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.09.2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) vo
veci priznania starobného dôchodku.

Administratívne konanie

2. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.09.2021 na základe žiadosti
podľa § 65, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
(ďalej aj „zákon č. 461/2003 Z. z.“ alebo „zákon o sociálnom poistení“) priznala žalobcovi od 22.06.2021
starobný dôchodok v sume 461,60 Eur mesačne. Pri jeho výpočte Sociálna poisťovňa žalobcovi
zhodnotila 45,3370 rokov obdobia dôchodkového poistenia, vychádzala z priemerného osobného
mzdového bodu žalobcu 0,6983 a použila aktuálnu dôchodkovú hodnotu 14,2107. Žalobca podal proti

tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietal, že starobný dôchodok
bol vypočítaný z nesprávne určeného priemerného osobného mzdového bodu. Žiadal, aby bola suma
starobného dôchodku prepočítaná a vypočítaná z priemerného osobného mzdového bodu, z ktorého
mu bol určený zvýšený invalidný dôchodok a ktorého hodnota je 0,9646. Poukázal na to, že invalidný
dôchodok poberal do priznania starobného dôchodku.

3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne preskúmal napadnuté rozhodnutie zo dňa 09.09.2021 a

priloženú spisovú dokumentáciu, pričom dospel k záveru, že postup ústredia bol správny a preto jeho
rozhodnutie potvrdil rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.01.2022. Pri zvýšení sumy invalidného
dôchodku žalobcu v súvislosti so zmenou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zo 45 %na 55 %, došlo k pochybeniu zo strany ústredia a pre zvýšenie sumy invalidného dôchodku bol použitý
nesprávny priemerný osobný mzdový bod v hodnote 0,9646, namiesto 0,6946.

4. Bolo zistené, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.10.2012
bol žalobcovi priznaný podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona o sociálnom poistení invalidný dôchodok
od 04.10.2012 v sume 141,70 Eur mesačne. Priemerný osobný mzdový bod bol určený na hodnote
0,6364. Z dôvodu zmeny percentuálneho zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou zo 45 % na 55 %, bol žalobcovi rozhodnutím Sociálnej

poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.05.2019 zvýšený invalidný dôchodok od 26.04.2019
na sumu 308,10 Eur mesačne. Pri tomto zvýšení sumy invalidného dôchodku malo dôjsť k pochybeniu
prvostupňového orgánu a na výpočet sumy invalidného dôchodku bol použitý nesprávny priemerný
osobný mzdový bod 0,9646 namiesto 0,6946, ako neskôr vysvetľoval žalovaný zmenu v hodnote
priemerného osobného mzdového bodu.

Predchádzajúci súdny prieskum

5. Rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.01.2022
sa stalo predmetom súdneho prieskumu na základe správnej žaloby podanej žalobcom. Krajský súd
v Trenčíne rozsudkom č. k. 14Sa/16/2022-30 zo dňa 04.07.2022 predmetné rozhodnutie zrušil a vec

vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V odôvodnení zrušujúceho rozsudku okrem iného uviedol: „14.
Správny súd poukazuje na to, že priznanie a výška invalidného dôchodku (vrátane jeho zvýšenia) boli
predmetom iných, samostatných administratívnych konaní, ktoré boli zavŕšené vydaním právoplatných
rozhodnutí. Je potrebné pripomenúť, že právoplatnosť je štádium právnej sily rozhodnutia, ktoré
vyjadruje jeho trvalosť (nezrušiteľnosť a nezmeniteľnosť). Dňom právoplatnosti nastávajú právne účinky

rozhodnutia a toto potom upravuje konečným a záväzným spôsobom právne pomery účastníka konania.
Právoplatnosť rozhodnutia bráni tomu, aby sa v tej istej veci znovu konalo a rozhodovalo (tzv. prekážka
veci právoplatne rozhodnutej) tzv. rei iudicatae alebo aj rei administratae. Správny poriadok výslovne
upravuje iba formálnu právoplatnosť. Existuje však aj materiálna právoplatnosť, ktorá sa vzťahuje na
obsah rozhodnutia a znamená jeho nezrušiteľnosť a nezmeniteľnosť. Právoplatnosť, ako vlastnosť

rozhodnutia, teda vo svojej podstate znamená, že obsah rozhodnutia je právne záväzný pre adresátov
rozhodnutia ako aj pre správny orgán. Adresát rozhodnutia bude oprávnený (prípadne povinný) konať
tak, ako je vymedzené vo výroku rozhodnutia. Všetky ostatné subjekty sú povinné túto skutočnosť
rešpektovať.15.Inýmislovami,akbolvprávoplatneskončenomkonaníurčenýapoužitýosobnýmzdový
bod v určitej výške a iný predpis potom odkazuje na jeho použitie pri výpočte inej dôchodkovej dávky, tak

nie je možné tento mzdový bod „prepočítavať”, resp. nanovo určovať. Otázka výšky tohto bodu bola totiž
už určená v právoplatne skončenom administratívnom konaní a následne z nej správny organ v konaní o
starobnýdôchodokzazákonomstanovenýchpodmienokvychádza,beztoho,abymalmožnosťjumeniť.
Vprávnomštáte,prizachovaníprávnejistoty,niejemožnénanovoriešiťniečo,čoužbolodefactovinom
administratívnom konaní právoplatne vyriešené. Nie je teda možné za situácie, keď zákon počíta s tým,

že sa pri stanovení výšky starobného dôchodku (za určitých podmienok) použije osobný mzdový bod
použitý pri určení invalidného dôchodku, tento mzdový bod určovať nanovo. Taký postup je neprípustný
a vylúčený. 16. Okrem toho zákon č. 461/2003 Z.z. v ust. § 79a výslovne stanovuje, že sa má použiť za
zákonom stanovených podmienok hodnota osobného mzdového bodu, ktorá bola použitá pri výpočte
invalidného dôchodku. Medzi účastníkmi nie je sporné, že pri výpočte sumy invalidného dôchodku bol pri

jeho vzniku použitý osobný mzdový bod vo výške 0,6364 a pri jeho zvýšení vo výške 0,9646. 17. Správny
súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 9Sk/5/2021 zo dňa
25.5.2022, v ktorom sa kasačný súd zaoberal obdobnou právnou vecou. V nadväznosti na uvedené
rozhodnutie správny súd konštatuje, že ak podľa Najvyššieho správneho súdu nie je možné meniť výšku
osobného mzdového bodu v prospech žiadateľa o starobný dôchodok, tak o to viac platí, že ju nemožno

meniť v jeho neprospech, teda znižovať jeho hodnotu pre účely konania o žiadosti o starobný dôchodok.“
Krajský súd v Trenčíne žalovanému uložil v ďalšom konaní „znova rozhodnúť tak, že pri stanovení sumy
starobného dôchodku bude použitá hodnota osobného mzdového bodu, ktorá bola použitá pri výpočte
invalidného dôchodku žalobcu.“

Administratívne konanie po vrátení veci správnym súdom

6.GenerálnyriaditeľSociálnejpoisťovnerozhodnutímč.XXXXXXXXXXXzodňa26.09.2022odvolanie
žalobcu zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 09.09.2021znovupotvrdil.Uviedol,žeprizvýšenísumyinvalidnéhodôchodkurozhodnutímzodňa07.05.2019došlo
k pochybeniu prvostupňového orgánu a na výpočet sumy invalidného dôchodku bol použitý nesprávny
priemerný osobný mzdový bod 0,9646 namiesto 0,6946. Nešlo v tom čase o nový výpočet, ale o

uvedenie chybnej číselnej hodnoty.

7. Žalovaný ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca sa narodil v roku
1958 a dôchodkový vek dosiahol dovŕšením 62 rokov a 8 kalendárnych mesiacov, t.j. 22.06.2021.
Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 22,1243. V

rozhodujúcom období získal úhrnom 12 697 dní dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení. Z podielu úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v
rozhodujúcom období vyplýva priemerný osobný mzdový bod 0,6228. Podľa § 63 ods. 4 písm. d) zákona
o sociálnom poistení k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 sa v roku
2021 pripočíta 20 % z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu.
V súlade s tým je hodnota osobného mzdového bodu 0,6983. Vzhľadom na uvedené bol pre určenie

sumy starobného dôchodku použitý priemerný osobný mzdový bod určený pri výpočte sumy starobného
dôchodku 0,6983, ktorý je výhodnejší ako priemerný osobný mzdový bod určený pri výpočte invalidného
dôchodku 0,6946. Preto považuje žalovaný výpočet starobného dôchodku za správny a za správnu aj
na jeho základe určenú sumu starobného dôchodku.

Argumentácia žalobcu

8. Žalobca zotrval na tvrdení, že použitím osobného mzdového bodu v hodnote 0,6983 žalovaným došlo
k nesprávnemu určeniu starobného dôchodku žalobcu, čím žalovaný nerešpektoval ustanovenie § 79a
zákona o sociálnom poistení a nerešpektoval ani záväzný právny názor vyslovený v rozsudku Krajského

súdu v Trenčíne č. k. 14Sa/16/2022-30 zo dňa 04.07.2022. Žalobca súhlasil s rozhodnutím veci bez
nariadenia pojednávania.

Argumentácia žalovaného

9. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Nariadenie pojednávania
nežiadal. Správnu žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť. Zotrval na svojich tvrdeniach, podstatou
ktorých je, že použitie priemerného osobného mzdového bodu v hodnote 0,9646 v rozhodnutí o zvýšení
sumy invalidného dôchodku zo dňa 07.05.2019 nebolo výsledkom nového prepočítania priemerného
osobného mzdového bodu, ale dôsledkom pochybenia prvostupňového orgánu Sociálnej poisťovne.

Aj pri rozhodnutí zo dňa 07.05.2019 sa správne malo vychádzať z priemerného osobného mzdového
bodu v hodnote 0,6946. Pre určenie sumy starobného dôchodku žalobcu bol použitý priemerný osobný
mzdový bod určený pri výpočte sumy starobného dôchodku v hodnote 0,6983, ktorý je výhodnejší ako
priemerný osobný mzdový bod určený pri výpočte invalidného dôchodku v hodnote 0,6946. Preto je
použitie ustanovenia § 79a zákona o sociálnom poistení pre žalobcu nevýhodné.

Konanie na správnom súde

10. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej

správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za
podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

11. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

12. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou
napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej
žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Po zistení,
že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým

predmetomsúdnehoprieskumuvrámcisprávnehosúdnictva,rozhodolosprávnejžalobebeznariadenia
pojednávania verejne vyhláseným rozsudkom, majúc na to splnené zákonné podmienky.

Relevantná právna úprava a právne posúdenie veci správnym súdom13. Podľa § 79a zákona o sociálnom poistení suma starobného dôchodku a predčasného starobného
dôchodku poistenca, ktorý poberá alebo poberal invalidný dôchodok, sa nesmie určiť z nižšieho

priemerného osobného mzdového bodu, než z ktorého sa určila suma invalidného dôchodku.

14. Preskúmaním veci dospel správny súd k záveru, že správna žaloba je dôvodná. Z rozhodnutí
vydaných Sociálnou poisťovňou vyplýva, že v čase, keď sa rozhodovalo o žiadosti žalobcu o priznanie
starobného dôchodku, bol žalobca poberateľom invalidného dôchodku, ktorého suma bola určená

okrem iných premenných aj z priemerného osobného mzdového bodu v hodnote 0,9646, čo je
zrejmé z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 07.05.2019. Je teda relevantné, že tu bola
právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne zákonom stanoveným postupom (vzorcom) vypočítaná
suma invalidného dôchodku, pričom z rozhodnutia zo dňa 07.05.2019 tiež vyplýva, že súčasťou tohto
postupu (vzorca) bola hodnota priemerného osobného mzdového bodu ustálená na úrovni 0,9646.
Rozhodnutie zo dňa 07.05.2019 nebolo napadnuté opravným prostriedkom a nadobudlo právoplatnosť.

Aké sú právne dôsledky právoplatnosti pre ďalší postup administratívnych orgánov, k tomu sa už
pomerne jasne a zrozumiteľne vyjadril Krajský súd v rozsudku č. k. 14Sa/16/2022-30 zo dňa 04.07.2022
(pozri body 14. a 15. rozsudku), pričom správny súd na tieto úvahy odkazuje. Bolo povinnosťou
Sociálnej poisťovne v konaní o žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku dôsledne prihliadať
na ustanovenie § 79a zákona o sociálnom poistení, k čomu však nedošlo napriek tomu, že Sociálna

poisťovňa bola nedvojznačným spôsobom inštruovaná Krajským súdom v Trenčíne v jeho rozsudku č.
k. 14Sa/16/2022-30 zo dňa 04.07.2022, že tak má postupovať, čo vyplýva zo záveru bodu 18. tohto
rozsudku, podľa ktorého „v ďalšom konaní bude úlohou žalovaného o veci znova rozhodnúť tak, že
pri stanovení sumy starobného dôchodku bude použitá hodnota osobného mzdového bodu, ktorá bola
použitá pri výpočte invalidného dôchodku.“ Nerešpektovaním záväzného právneho názoru správneho

súdu ako aj nesprávnou aplikáciou ustanovenia § 79a zákona o sociálnom poistení zaťažil žalovaný
napadnuté rozhodnutie vadou nesprávneho právneho posúdenia veci a preto napadnuté rozhodnutie
správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Úlohou
žalovanéhobudeopätovnerozhodnúťoodvolanížalobcuprotirozhodnutiuSociálnejpoisťovne,ústredie
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.09.2021 pri dôslednom dodržaní zmyslu ustanovenia § 79a zákona o

sociálnom poistení v procese jeho aplikácie na prípad žalobcu, riadiac sa záväzným právnym názorom
správneho súdu, a to nielen v tomto rozsudku vysloveným, ale právnym názorom vysloveným aj v
rozsudku č. k. 14Sa/16/2022-30 zo dňa 04.07.2022, keďže tento doposiaľ nebol žalovaným zohľadnený.

15. Správny súd považuje za vhodné pripomenúť aj názor kasačného súdu vyslovený v jeho pomerne

aktuálnom rozsudku č. k. 9Sk/5/2021 zo dňa 25.05.2022, v ktorom bola posudzovaná totožná právna
otázka: „Pokiaľ sa teda žalobca v danom konaní domáhal prepočítania priemerného osobného
mzdového bodu, z ktorého mu bol vypočítaný invalidný dôchodok, postupoval krajský súd súladne
so zákonom, keď konštatoval nemennosť tohto osobného mzdového bodu a to poukazom na znenie
ust. § 79a zák. č. 461/2003 Z. z. v znení zák. č. 555/2007 Z. z. spolu s odôvodnením, že ak bol v

právoplatne skončenom konaní určený a použitý osobný mzdový bod v určitej výške a iný predpis
potom odkazuje na jeho použitie pri výpočte inej dôchodkovej dávky, tak nie je možné tento mzdový
bod prepočítavať resp. nanovo určovať. Záver krajského súdu o zákonnosti žalobou napadnutých
rozhodnutí považuje kasačný súd za správny. Kasačný súd pre zdôraznenie správnosti uvedeného
právneho názoru poukazuje na účel citovaného ustanovenia § 79a zák. č. 461/2003 Z. z. v znení zák.

č. 555/2007 Z.z., ktorým bola ochrana poberateľa invalidného dôchodku, aby sa suma starobného
dôchodku (resp. predčasného starobného dôchodku) nemohla určiť z nižšieho priemerného osobného
mzdového bodu, než z ktorého sa určila suma už poberaného dôchodku (invalidného dôchodku).
Vychádzajúc z uvedeného možno uzavrieť, že pokiaľ bola suma poberaného invalidného dôchodku
vypočítaná na základe už stanoveného priemerného osobného mzdového bodu, na tento je potrebné

pri určení sumy starobného dôchodku prihliadať, aby nebol nižší ako ten, na základe ktorého bola suma
invalidného dôchodku určená právoplatným rozhodnutím.“

16. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP
a v konaní celkom úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne

vynaloženýchtrovkonania.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesprávnysúdpodľa§175ods.2SSP.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského

súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému
správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová
značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,
kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo

zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“)
a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.