Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 12, 2021

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 13C/93/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916216310
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Franková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2021:7916216310.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, JUDr. Eva Franková, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C., D. XX/XX, E., zast. splnomocneným zástupcom F. G. C., nar. XX.XX.XXXX, C., D. XX/XX,
E. proti žalovaným: 1. AGRO-Da-Ba, s.r.o., Dargov 207, IČO: 36 171 671, 2. INTEGRA, s.r.o. Dargov,
Hlavná 270, IČO: 36 211 095, obaja zastúpení: JUDr. Jurajom Ferenčíkom, advokátom, Košice, Krivá,
o zaplatenie 906,49 Eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

I. Konanie čo do sumy 81,28 Eur súd z a s t a v u j e.

II. Žalobu v prevyšujúcej časti súd z a m i e t a.

III. Žalovaným v 1. a 2. rade súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného v 1. rade na zaplatenie sumy
673,19Euražalovanéhov2.radenazaplateniesumy224,84Eurspríslušnýmúrokomzomeškaniaodo
dňa podania žaloby na súd až do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu bezdôvodného obohatenia
tvrdiac, že žalovaný užívali nehnuteľnosti, ktoré v minulosti vlastnil jej právny predchodca H. A., ktorý dňa
09.09.2011zomrelavdedičskomkonanípoňomichzdedila,atobezprávnehotitulu,lebodo01.01.2016
ich užívali bez platne uzatvorenej nájomnej zmluvy, nájomné jej neplatili. Podľa žalobkyne bezdôvodné

obohatenie malo vzniknúť v období rokov 2009 až 2015 , a to vo výške 1.066,66 Eur, z toho u AGRO-
Da-Ba s.r.o. 673,19 Eur a u INTEGRA s.r.o. 393,47 Eur. V žalobe nešpecifikovala nehnuteľnosti, ktoré
bez právneho dôvodu žalovaní v 1. a 2. rade v rozhodnom období užívali, ako ani spôsob ako k výške
bezdôvodného obohatenia dospela.

2. Počas konania podaním zo dňa 15.06.2017 navrhla súdu pripustenie zmeny žaloby o vydanie
bezdôvodného obohatenia, čo odôvodnila tým, že žalovaní zrejme užívajú predmet jej vlastníckeho

práva, t. j. nehnuteľnosti v jej vlastníctve vo väčšom rozsahu, než to uviedla v pôvodnej žalobe. No
vzhľadom k tomu, že nevie ich špecifikovať nevie, ktoré nehnuteľnosti žalovaní v 1. a 2. rade užívajú
ani to v akej výmere, resp. bonity a kde sa oni nachádzajú žiadala, aby súd povinnosť zaplatiť sumu
906,49 Eur (zvýšila výšku bezdôvodného obohatenia) uložil spoločne a nerozdielne obidvom žalovaným
a zároveň zaviazal ich aj na zaplatenie úrokov z omeškania.

3. Uznesením vyhlásením na pojednávaní dňa 07.06.2017 súd pripustil zmenu petitu žaloby tak, že

žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne sumu 906,48 Eur s 8 % p.
a. úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 30.11.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.4. Následne na pojednávaní dňa 21.02.2018 žalobkyňa opäť žiadala súd o pripustenie zmeny žaloby.
Tento svoj nárok nevedela špecifikovať ani ho odôvodniť, preto súd uznesením 13C/93/2016-187 zo
dňa 21.02.2018 návrh na pripustenie zmeny žaloby zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

16.03.2018.

5. Podaním zo dňa 11.06.2018 žalobkyňa opätovne navrhla pripustenie zmeny žaloby, v zmysle ktorej
by žalovanému v 1. rade súd uložil povinnosť zaplatiť 94,- Eur s 8 % úrokom z omeškania z dlžnej
sumy od 30.11.2016 do zaplatenia a žalovanému v 2. rade by uložil povinnosť zaplatiť 571,72 Eur

s 8 % úrokom z omeškania od 30.11.2016 do zaplatenia bez bližšieho špecifikovania tohto žalobného
návrhu, súčasťou ktorého nebol ďalší procesný návrh ohľadom zvyšku uplatneného nároku (pôvodne
žalovaná suma 906,49 Eur). Tento jej návrh na pripustenie zmeny petitu žaloby súd na pojednávaní
dňa 11.07.2018 zamietol a nakoľko strany sporu, resp. ich zástupcovia boli prítomní na pojednávaní,
rozhodnutie súd písomne nevyhotovil a nedoručil stranám sporu. Ide o rozhodnutie, proti ktorému zákon
odvolanie nepripúšťa (§ 357 CSP a contrario).

6. Žalovaný v 1. rade žiadal žalobu zamietnuť. Bránil sa tým, že nikdy nemal s právnym predchodcom
žalobkyne H. A. uzavretú nájomnú zmluvu na užívanie nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu,
lebo právny predchodca žalobkyne nepredložil žalovanému v 1. rade doklady, ktorými by preukázal
svoje vlastníctvo k poľnohospodárskej pôde užívanej žalovaným v 1. rade. Tvrdil, že žalobkyňa

nemá preverené a dokladmi podložené, za užívanie ktorých poľnohospodárskych pozemkov žiada od
žalovaného v 1. rade vydanie bezdôvodného obohatenia. Poukázal na to, že na základe rozhodnutia
Okresného úradu v Trebišove č. D2000/01192-Vr zo dňa 14.11.2000 – podľa rozdeľovacieho plánu tzv.
náhradných pozemkov vydal právnemu predchodcovi žalobkyne – H. A. pozemky v k. ú. I. spolu vo
výmere 2,2434 ha ale nie je im známe ako s nimi právny predchodca žalobkyne. Tvrdil, že od vydania

tohto rozhodnutia tieto nehnuteľnosti už neužíval a nájomnú zmluvu s H. A. ohľadom nich uzavretú
nikdy nemal. Zároveň namietaj aj voči výške vyčísleného bezdôvodného obohatenia, na ktorú má byť
zaviazaný, lebo zo žaloby nie je zrejmé na základe akých skutočností žalobkyňa k požadovanej sume
dospela. Zároveň vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku a žiadal žalobu aj z tohto dôvodu
zamietnuť.

7. Žalovaný v 2. rade žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že 01.01.2002 uzavrel nájomnú zmluvu
s právnym predchodcom žalobkyne, nebohým H. A., na základe ktorej užíval nehnuteľnosti, za užívanie
ktorých prenajímateľovi pravidelne platil dohodnuté nájomné. Takýmto spôsobom bolo vyplatené
nájomné až do roku 2011 (vrátane). Predložil súdu pokladničné doklady preukazujúce zaplatenie

nájomného H. A.. Po smrti H. A. sa dedičské konanie viedlo veľmi dlho a žalovaný v 2. rade nevedel
komu má nájomné uhrádzať ale od 01.01.2016 uzavrel so žalobkyňou nájomnú zmluvu a od tej doby
za užívanie nehnuteľností, citovaných v nájomnej zmluve, platí dohodnuté nájomné. Žalovaný v 2. rade
zdôraznil, že aj keď považoval nárok žalobkyne za nedôvodný, zaplatil jej nájomné za 3 roky spätne
podľa starej nájomnej zmluvy, t. j. v zmysle nájomnej zmluvy uzavretej s jej právnym predchodcom, aby

predišiel akýmkoľvek sporom do budúcna. Predložil súdu výdavkový pokladničný doklad č. 228 zo dňa
04.05.2011, z ktorého vyplýva, že nájomné za rok 2010 H. A. vyplatili vo výške 63,37 Eur, výdavkový
pokladničný doklad č. 340 zo dňa 25.06.2012, z ktorého vyplýva, že nájomné za rok 2011 vyplatili H.
A. vo výške 63,37 Eur a výpis z účtu vedený vo E., H. na preukázanie tej skutočnosti, že nájom za rok
2014 vo výške 56,21 Eur a nájom za rok 2015 vo výške 56,21 Eur bol poukázaný na účet žalobkyne dňa

23.11.2016. Žalovaný v 2. rade takisto vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku tvrdiac, že si
žalobkyňa uplatnila nárok voči nemu po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty.

8. Okresný súd Trebišov o nároku žalobkyne rozhodol prvýkrát rozsudkom sp. zn. 13C/93/2016-255 zo
dňa11.07.2018,ktorýmžalobuzamietolažalovanýmv1.a2.radepriznalnároknanáhradutrovkonania

v rozsahu 100 %. Žalobkyňa podala voči rozsudku odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach
uznesením sp. zn. 5Co/19/2020-310 zo dňa 22.02.2021, ktorým zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvej inštancie, že nesprávne posúdil nárok žalobkyne voči
žalovanému v 2. rade ak ho považoval za nárok z titulu bezdôvodného obohatenia lebo je zrejmé, že ide
o dlžné nájomné, keďže so žalovaným v 2. rade mal právny predchodca žalobkyne v minulosti uzavretú

nájomnú zmluvu, na základe ktorej pokračoval v užívaní týchto nehnuteľností aj po jeho smrti. Zároveň
vytkol súdu, že sa nezaoberal pasívnou legitimáciou žalovaného v 1. rade a otázku premlčania vo vzťahu
k žalovanému v 2. rade vzhľadom k tomu, že ide o nárok z titulu dlžného nájomného neposudzoval
správne. Uložil súdu posúdiť pasívnu legitimáciu žalovaného v 1. rade, vyhodnotiť vznesenú námietkupremlčania osobitne k žalovanému v 1. rade za predpokladu, že bude pasívne legitimovaný v spore
a osobitne k žalovanému v 2. rade, a to s prihliadnutím na právny titul uplatneného nároku. Ak súd
dospeje k záveru, že nie je premlčaný celý nárok žalobkyne, bude povinný posúdiť výšku uplatneného

nároku v závislosti od rozsahu užívania, vo výške zodpovedajúcej bežnému nájomnému za užívanie
obdobných pozemkov.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, listinnými dôkazmi, pripojeným spisom tunajšieho
súdu sp. zn. 1D/408/2011, 2C/77/2018, 4C/20/2020 a zistil tento skutkový stav veci:

10. Výsluchom splnomocneného zástupcu žalobkyne súd zistil, že vydania bezdôvodného obohatenia
od žalovaných sa domáhajú za užívanie nehnuteľností v k. ú. J. H. I. oboma žalovanými v rozsahu 3
ha, 77 árov a 69 m2 za roky 2010 až 2015 vrátane, hoci v pôvodnej žalobe uvádzali iné skutočnosti.
Podľa vyjadrení Poľnohospodárskej platobnej agentúry (ďalej len „PPA“) a K. D. L., bytom M. X, M.
žalovaní užívali túto výmeru aj ku dňu 31.12.2009. Bezdôvodné obohatenie žalovaných je vyrátané na 6

rokov (2010 až 2015) v celkovej výmere 3,7769 ha po 40,- Eur/ročne za 1 ha. Nevyplatenie nájomného,
resp. vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia žalovanými za roky 2010 až 2015 za celkovo užívanú
výmeru 3,7769 ha považuje žalobkyňa za úmyselné konanie, a preto v zmysle ustanovenia § 107 ods.
2 OZ premlčacia lehota sa predlžuje na 10 rokov.

11.Zpodaniasplnomocnenéhozástupcužalobkynezodňa15.06.2017súdzistil,ženiejemuznámeaké
sú obchodné vzťahy medzi žalovanými, ktorí sú prevažnými užívateľmi poľnohospodárskych pozemkov
v k. ú. J. a k. ú. I., preto nevedel uviesť, aké výmery poľnohospodárskej pôdy žalobkyne a jeho
právneho predchodcu v dotknutom období jednotlivo užívali, a preto nie je schopný vyčísliť výšku
bezdôvodnéhoobohateniažalovanéhov1.radeažalovanéhov2.radevjednotlivýchrokochdotknutého

obdobia. Poukázal na to, že medzi žalobkyňou a žalovanými prebiehali rokovania ohľadom uzavretia
nájomnej zmluvy o nájme pozemkov ale žalovaný v 1. rade návrh zmluvy, ktorý mu poslali elektronicky
nerešpektoval, a tak k uzavretiu nájomnej zmluvy od 01.01.2016 so spoločnosťou AGRO-Da-Ba s.r.o.
Dargov nedošlo. Predmetom nájmu by mali byť nehnuteľnosti, ktoré boli citované v prílohe č. 1 k návrhu
Zmluvy o nájme pozemkov č. 0012016 o výmere 24041,98 m2 pri výške ročného nájomného

40,- Eur/ha. Výška ročného nájomného by bola 96,17 Eur (za spoluvlastnícky podiel žalobkyne).

12. Žalovaní v 1. a 2. rade zhodne poukázali na to, že žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno,
nepredložila hodnoverné dôkazy, ktoré by preukazovali jej tvrdenie o užívaní predmetu jej vlastníckeho
práva žalovanými v 1. a 2. rade v rozhodnom období rokov 2010 až 2015. Tvrdili, že žaloba je zmätočná

a nie je dostatočne určitá, špecifikovaná. Žalobkyňa nebola schopná v konaní ustáliť, za ktoré parcely,
v akej výmere požaduje od žalovaných náhradu o to viac, že žalovaný v 2. rade v priebehu celého
konania zdôrazňoval splnenie povinností vyplývajúcich z nájomnej zmluvy uzavretej so žalobkyňou od
01.01.2016 a zaplatenie nájomného za 3 roky spätne napriek tomu, že v tom období s ňou nájomnú
zmluvu uzavretú nemal.

13. Z dedičského spisu Okresného súdu Trebišov sp. zn. 1D/408/2011 po poručiteľovi H. A., nar.
XX.XX.XXXX, zomrelého 09.09.2011, naposledy bytom C. súd konštatuje, že majetok poručiteľa zdedila
v celosti, bez povinnosti výplaty ustupujúcich dedičov A. B. C., teda žalobkyňa. Osvedčenie o dedičstve
Dnot 246/2011-52, 1D/408/2011 zo dňa 12.11.2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 28.11.2013 spolu

s opravným osvedčením o dedičstve zo dňa 19.11.2014.

14. Po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu súd výzvou zo dňa 17.03.2021, rešpektujúc právny
názor odvolacieho súdu, ktorý je pre súd prvej inštancie právne záväzný, vyzval žalobkyňu, aby
preukázala pasívnu legitimáciu žalovaného v 1. rade v konaní v zmysle záverov odvolacieho súdu

vysloveného v zrušujúcom rozhodnutí sp. zn. 5Co/19/2020-310 zo dňa 22.02.2021. Odvolací súd totiž
skonštatoval, že žalobkyňa vo vzťahu k žalovanému v 1. rade tvrdí, že tento užíva jej vlastníctvo
bez právneho titulu ale toto svoje tvrdenie nijako nepreukázala a samotné jej tvrdenie je nepostačujúce
bez relevantného označenia aké nehnuteľnosti, v akom rozsahu užíval a za aké obdobie. V tomto smere
je potrebné, aby žalobkyňa svoje tvrdenie preukázala, nepostačuje odvolať sa na internetovú stránku,

resp. požadovať, aby tak konal súd za ňu.

15. Na výzvu súdu reagovala žalobkyňa podaním zo dňa 12.04.2021 (č. l. 327), v ktorom oznamuje, že
nedisponuje listinnými dôkazmi, ktorými by preukázal pasívnu legitimáciu žalovaného v 1. rade v konanípri dotknutých parcelách registra „E“ katastra nehnuteľnosti k. ú. J. a k. ú. I.. Nie sú na listoch vlastníctva
údaje o tom, že ich nájomcom alebo držiteľom bol a je aj toho času žalovaný v 1. rade i keď ich užíval
alebo bol ich oprávneným držiteľom už v období od roku 2000 do roku 2018, čím žalovaní v 1. a 2.

rade porušili poriadok na úseku katastra. Žalobkyňa zdôraznila, že disponuje len nepriamym dôkazom,
a to kópiou uznesenia Ministerstva vnútra SR, Prezídium PZ, Národnej kriminálnej agentúry, Národnej
protikorupčnej jednotky, expozitúra Západ (Nitra zo dňa 28.01.2019, ČVS: PPZ-692/NKA-PK-ZA-2018),
z ktorého explicitne vyplýva, že žalovaní v dotknutom období, v dotknutej výmere, pozemky užívali
bez uzatvorenia nájomnej zmluvy. Tvrdila, že žalovaný v 1. rade užíval bez právneho dôvodu v období

rokov 2006 až 2015 plochu poľnohospodárskych pozemkov vo vlastníctve žalobkyne, k. ú. J. a k. ú. I.
vo výmere 2,478412 ha, čo je preukázané údajmi z webového sídla PPA: http://www.apa.sk/ziadosti-
o-priame-podpory, informačného systému geodézie, kartografie a katastra, ktorý tvorí a zabezpečuje
Úrad geodézie, kartografie a katastra SR na webovom sídle. Zároveň tvrdila, že žalovaný v 2. rade
úmyselne užíval bez právneho dôvodu v období rokov 2011 až 2012 plochu poľnohospodárskych
pozemkov vo vlastníctve žalobkyne v k. ú. J. s celkovou výmerou 1,372737 ha a od roku 2011 do roku

2015 súčasne aj plochu náhradných poľnohospodárskych pozemkov vo vlastníctve žalobkyne v k. ú.
I. vo výmere 2,243400 ha, čo preukazujú údaje z webového sídla PPA: http://www.apa.sk/ziadosti-o-
priame-podpory, informačného systému geodézie, kartografie a katastra, ktorý tvorí a zabezpečuje Úrad
geodézie, kartografie a katastra SR na webovom sídle.
Žalobkyňa navrhla, aby súd nariadil znalecké dokazovanie z odvetvia poľnohospodárstvo, ekonómia,

manažment, geodézia, kartografia a znalcovi uložil vypracovať spoločný posudok, v ktorom by určil, kto
užíval, resp. obhospodaroval dotknuté nehnuteľnosti bez právneho dôvodu v období rokov 2015-2016
(žalovaný v 1. rade 0,235018 ha v k. ú. J.) a v období od roku 2011 do roku 2015 (žalovaný v 2. rade
1,372736 ha v k. ú. J. a 2,243400 ha v k. ú. I.) bez právneho dôvodu ako aj to či žalovaní neuzatvorili
nájomné zmluvy úmyselne. Zároveň poukázala na iné konania, ktoré boli vedené na tunajšom súde pod

sp. zn 2C/77/2018 a 4C/20/2020, v ktorých konaniach si uplatňovala vydanie bezdôvodného obohatenia
voči žalovaným za roky 2016 až 2017 za užívanie poľnohospodárskej pôdy, v ktorom konaní súd vydal
platobný rozkaz lebo jej nárok považoval za nesporný.

16. Žalovaný v 1. rade na tvrdenia žalobkyne reagoval podaním zo dňa 14.04.2021, kde opakovane

zdôrazňuje, že pozemky, za ktoré žiada žalobkyňa nájom a ktoré podľa žalobkyne žalovaný v 1. rade
užíval bez právneho titulu, nikdy neužíval, nemal s právnym predchodcom žalobkyne uzavretú žiadnu
nájomnú zmluvu a to z dôvodov, že mu právny predchodca žalobkyne nepredložil doklady preukazujúce
jeho vlastníctvo, avšak po predložení návrhu zmluvy o nájme túto nepodpísal. Zdôraznil, že náhradné
pozemky vydal právnemu predchodcovi žalobkyne H. A. pozemky v k. ú. I., a to podľa rozdeľovacieho

plánu v súlade s rozhodnutím zo dňa 14.11.2000. Nikdy ich však neužíval. Bol ochotný so žalobkyňou
uzatvoriť aj v čase súdneho konania nájomnú zmluvu, avšak zo strany žalobkyne bol v roku 2016
odmietnutý návrh zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov. Z toho dôvodu pasívna legitimácia
žalovaného v 1. rade v konaní preukázaná nie je, a preto vo vzťahu k nemu nie je možné námietku
premlčania uplatneného nároku skúmať. Žiadal voči nemu žalobu zamietnuť.

17. Žalovaný v 2. rade sa k tvrdeniu žalobkyne vyjadril podaním zo dňa 15.04.2021, kde opakovane
zdôrazňuje, že nárok žalobkyne voči nemu považuje za neopodstatnený. Opakuje argumenty, ktoré už
v priebehu konania, v súvislosti s uplatneným nárokom uviedol a opakovane poukázal na to, že na
základe zmluvy o najme pozemkov zo dňa 01.01.2016 uhradil žalobkyni ako zákonnému dedičovi po

nebohom H. A. nájomné za roky 2013 až 2020, čo preukázal aj výpisom o úhrade nájmu za roky 2013
až 2020.

18. Žalobkyňa vo svojich ďalších podaniach opakovala argumenty, ktoré odôvodňuje dôvodnosť
uplatneného nároku. Poukazuje na závery, ktoré vyplývajú z ňou predložených listinných dôkazov,

ktoré podľa žalobkyne dostatočným spôsobom preukazujú dôvodnosť jej nároku voči obom žalovaným,
ktorých označuje za neoprávnených užívateľov poľnohospodárskej plochy v celom rozsahu a v podaní
zo dňa 23.08.2021 vzala žalobu čo do výšky 89,74 Eur späť, keďže žalovaní v roku 2010 do zberu úrody
náhradný pozemok s výmerou 2,2434 ha ešte neužívali a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Z tohto
podania vyplýva, že zaplatenie nájomného za roky 2013, 2014, 2015 vo výške 168,62 Eur uznáva.

19. Právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade na pojednávaní dňa 13.10.2021 s čiastočným späťvzatím
žaloby súhlasil.20. Po prevedení dokazovania súd právne uzatvára:

21. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu

nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

22. Podľa § 671 ods. 1, ods. 2 OZ 1) nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné
obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
(2) Ak nie je dohodnuté alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, platí sa nájomné z

poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov polročne pozadu 1. apríla a 1. októbra, pri ostatných
nájmoch mesačne pozadu.

23. Pod vecnou legitimáciou či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom
súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva.
Vecnú legitimáciu má ten zo strán sporu komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom

subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej
z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Žalobkyňou uplatnený
nárok v konaní smeruje voči žalovaným v 1. a 2. rade titulom bezdôvodného obohatenia tvrdiac,
že v rozhodnom období, t. j. od roku 2010 do roku 2015 obaja bezdôvodne a bez právneho titulu
užívali nehnuteľnosti, ktoré sú v jej podielovom spoluvlastníctve, čo preukázala výpisom z LV č. XX,

XX, XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX H. XXX. Týmito
listami vlastníctva preukázala aktívnu legitimáciu v konaní, kde si uplatňuje podľa jej tvrdenia vydanie
bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľností, lebo so žalovanými nemá uzatvorenú nájomnú
zmluvu.

24. V súlade s § 451 OZ pasívne legitimovaným v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia je ten
subjekt, ktorý sa obohatil na úkor majetku inej osoby o určité majetkové hodnoty vyjadriteľné v peniazoch
(obohatený).

25. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade žalobkyňa síce tvrdí, že ten užíval jej vlastníctvo bez právneho

titulu ale toto svoje tvrdenie v konaní nijako nepreukázala, pričom samotné tvrdenie je nepostačujúce
bez relevantného označenia aké nehnuteľnosti a v akom rozsahu žalovaný v 1. rade mal užívať, resp.
za žalované obdobie užíval. Žalobkyňa poukazuje iba na internetový portál (uvádza adresy, na ktorých
je možné, podľa jej tvrdenia zistiť rozsah užívaných plôch poľnohospodárskej pôdy) ale žalobkyňa ako
pán sporu musí presne označiť a vymedziť, v akom rozsahu bolo jej právo porušené/ohrozené, resp. je

do neho zasahované. Jej žalobný návrh musí byť v tomto smere jasný a určitý. Následne svoje tvrdenia
musíhodnovernepreukázať,nestačí,abysaodvolávalaibanainternetovústránku,resp.sapožadovala,
aby tak namiesto nej urobil súd.
V konaní ako dôkaz predložila rozhodnutie Pozemkového úradu Trebišov č. 1/95-Ha z 02.01.1996
a Okresného úradu Trebišov, odboru pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č.

D98/00508 z 19.03.1998, z ktorého je zrejmé, že právny predchodca žalobkyne mal dostať náhradné
pozemky o výmere 1,9811 ha a 1,9344 ha avšak tvrdí, že tieto pozemky nikdy neboli vymerané,
lebo sú neprístupné a náhradné pozemky boli vymerané na pozemkoch v nájme žalovaného v 1.
rade, o čom predložila rozhodnutia Okresného úradu, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného
hospodárstva č. D2000/01192-Vr zo 14.11.2000 (č. l. 141) o výmere 2,2434 ha. Žalobkyňa v konaní

nepreukázala pasívnu legitimáciu žalovaného v 1. rade teda to, že v rokoch 2010 – 2015 užíva tie
náhradné pozemky, ktoré boli vytýčené na základe rozhodnutia Okresného úradu, odbor pozemkový,
poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č. D2000/01192-Vr zo dňa 14.11.2000 o výmere 2,2434
ha preto vo vzťahu k žalovanému v 1. rade súd žalobu zamietol.
V tomto smere nebolo vykonané ani navrhované znalecké dokazovanie lebo na ňou uvádzané

skutočnosti nie je možné pribrať znalca. Znalec nemôže zhojiť to čo žalobkyňa v žalobe neuviedla,
nešpecifikovala a dôkazmi nepodložila preto nebolo možné verifikovať jej tvrdenia o tom, ktoré
nehnuteľnosti, na ktorých listoch vlastníctva, v akom rozsahu a v ktorom období žalovaný v 1. rade mal
užívať v rokoch 2010 až 2015 a keďže táto skutočnosť viedla súd k zamietnutiu žaloby voči žalovanému
v 1. rade z dôvodu nedostatku jeho pasívnej legitimácie nebolo vo vzťahu k žalovanému v 1. rade možné

posúdiť ani ním vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku lebo ako súd zistil, žalovaný v 1.
rade nie je nositeľom žiadnej právnej povinnosti, z ktorej si žalobkyňa vo vzťahu k nemu uplatňuje nárok
v tomto konaní preto nemá právo vznášať námietku premlčania, ktorá by prislúchala iba strane sporu,
u ktorej by pasívna legitimácia v spore bola nesporne preukázaná.26. Žalobkyňa pasívnu legitimáciu žalovaného v 2. rade preukázala informáciou od Slovenského
pozemkového fondu (č. l. 160), s ktorým mal právny predchodca H. A. uzatvorenú nájomnú zmluvu

na parcelu č. 895, 898, 897 o celkovej výmere 39.155 m2, ktorá bola uzatvorená na dobu určitú od
01.01.2002 do 31.12.2022 (č. l. 91) a žalobkyňa následne 01.01.2016 uzatvorila so žalovaným v 2. rade
nájomnú zmluvu o celkovej výmere 13727,26 m2 (č. l. 93). V tejto súvislosti je potrebné
uviesť, že nebola naplnená hypotéza právnej normy a síce, že žalovaný v 2. rade užíval pozemky
žalobkyne bez právneho titulu. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade nemôže ísť o bezdôvodné obohatenie

ak žalobkyňa nepreukáže, že užíval väčšiu výmeru z tých nehnuteľností ako tie, ktoré na základe
nájomnej zmluvy, uzavretej v minulosti s právnym predchodcom žalobkyne H. A. v skutočnosti užíval
a keďže na žalobkyňu prešli práva a povinnosti jej právneho predchodcu vyplávajúce z nájomnej zmluvy,
jej nárok voči žalovanému v 2. rade nemôže byť posudzovaný v súlade s § 451 a nasl. Občianskeho
zákonníka ako bezdôvodné obohatenie ale ako žaloba o zaplatenie dlžného nájomného preto ho súd
takto posudzoval.

27.Žalovanýv2.radevzniesolnámietkuuplatnenéhonároku,pretosaňousúdvkonanímuselzaoberať.

28. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

29. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

30. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, sa súd vzhľadom na vznesenú námietku premlčania uplatneného
nároku žalovaným v 2. rade musel prednostne zaoberať touto námietkou a vyriešiť, či nárok je alebo
nie je premlčaný. Súd teda bol povinný zistiť okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie námietky
premlčania uplatnených nárokov. Pri zaplatení dlžného nájomného zákon ustanovuje všeobecnú,
trojročnú premlčaciu lehotu (§ 101 OZ).

31. Vychádzajúc z nájomnej zmluvy, ktorú mal uzavretú žalovaný v 2. rade s právnym predchodcom
žalobkyne dňa 02.01.2002 (č. l. 91) súd konštatuje, že v čl. III. nájomnej zmluvy si zmluvné strany dohodli
ako odplatu za celé obdobie trvania vo výške 700,- Sk za 1 ha poľnohospodárskej pôdy ročne.
V čl. IV. nájomnej zmluvy bol dohodnutý spôsob úhrady nájomného tak, že výšku nájomného podľa čl.

III. bude uhrádzať nájomca polročne pozadu, a to v dvoch rovnakých splátkach, prvú k 1. aprílu a druhú
k 1. októbru bežného roka. Ak sa zmluvné strany dohodnú na naturálnej úhrade nájmu, dodatkom k tejto
zmluve upravia aj konkrétnu formu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ročné nájomné bolo splatné k 1.
aprílu a k 1. októbru bežného roka ale pozadu.

32. Žalovaný v 2. rade preukázal, že dlžné nájomné za užívanie poľnohospodárskych pozemkov v roku
2011 vyplatil právnemu predchodcovi žalobkyne H. A. v zmysle nájomnej zmluvy. Žalobkyňa tvrdí, že
tomu tak nie je preto súd skúmal, či za tento rok nájomné nie je premlčané berúc do úvahy dohodu
o splatnosti nájomného k 01.10.2011 (za 1. polrok roka 2011) a k 1.4.2012 ( za 2. polrok roka 2011)
a konštatuje, že premlčacia lehota za nájomné v roku 2011 uplynula 01.10.2014 a 1.4.2015 teda ak

by aj existoval dlh z titulu nájomného za rok 2011, bol by už premlčaný lebo žaloba bola podaná na
súde až 30.11.2016.

33. Vo vzťahu k dlžnému nájomnému za rok 2012 súd takisto skúmal, či tento nárok nie je premlčaný,
lebo nájomné bolo splatné k 01.10.2012 (za 1. polrok roka 2012) a k 1.4.2013 (za 2. polrok roka 2012)

teda premlčacia lehota za nájomné v roku 2012 uplynula k 01.10.2015 a 1.4.2016 teda ak žaloba bola
podaná až 30.11.2016, ak by aj existoval nárok z titulu dlžného nájomného za rok 2012, nárok by bol
premlčaný.

34. Vo vzťahu k dlžnému nájomnému za rok 2013 súd konštatuje, že nájomné bolo splatné k 1.10.2013

(za 1. polrok roka 2013) a k 1.4.2014 (za 2. polrok roka 2013), premlčacia lehota uplynula 1.10.2016
a 1.4.2017 , teda ak by existoval dlh z titulu nájomného za r. 2013 premlčaný by bol nárok za 1. polrok
r. 2013 ,ktorý bol splatný k 1.10.2013 ale žaloba bola podaná na súd až 30.11.2016, teda po 3 ročnej
premlčacej lehote. Ohľadom zvyšku splatného nájomného za r. 2013 súd udáva, že žalovaný nespornepreukázal, že nájomné za užívanie nehnuteľností t.č. vo vlastníctve žalobkyne za r. 2013, 2014 a 2015
žalobkyni vyplatil, čo žalobkyňa v konaní potvrdila podaním zo dňa 23.8.2021 /( čl. 435) a nakoľko
v konaní nebolo preukázané, že žalovaný v 2. rade užíval pozemky po H. A. nad rámec nájomnej zmluvy

zo dňa 2.1.2002 ( čl. 91), tvrdenie žalobkyne v tomto smere súd považoval za nepreukázané a jej nárok
voči tomuto žalovanému za nedôvodný preto žalobu voči nemu tak isto zamietol. Žalovaný v 2. rade
v konaní preukázal , že žalobkyni vyplatil nájomné za r. 2013 – 2015 a to aj napriek tomu, že v tom čase
ešte nevedel kto je právoplatným dedičom H. A., s ktorým bol v zmluvnom vzťahu

35. Žalobkyňa vzala počas konania žaloby čiastočne čo do sumy 89,74 Eur späť a žiadala konanie v tejto
časti zastaviť. Žalovaní so späťvzatím žaloby v tejto časti súhlasili, preto podľa § 145 ods. 2 CSP súd
konanie čiastočne zastavil.

36. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Úspešným žalovaným priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalobkyni, ktorá v konaní úspech nemala. O výške trov konania rozhodne súd

samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré podľa §
262 ods. 2 CSP vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v 3 vyhotoveniach.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľdomáha(odvolacínávrh).Odvolaciedôvodyadôkazy
na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363 ods.

1 CSP).

2. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 356 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.