Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/20/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3620201089
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Čelková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3620201089.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Čelkovej a členiek senátu
JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Stanislavy Kollárovej
v spore žalobcu: A.. V. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., F. XXXX/XX, zastúpeného KOTRUSZ -
BENČÍK, s.r.o., advokátska kancelária
so sídlom Nitra, Štefánikova 57, IČO: 47 237 252, proti žalovanému: BENCROS s.r.o.,

so sídlom Bošany, Nábrežie Ľ. Štúra 1173/25, IČO: 45 375 283 zastúpenému
REKEN & PARTNERS Law Firm s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Bratislava,
Tichá 45, IČO: 36 783 188, o splnenie povinnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Partizánske č. k. 6Cb/9/2020 - 240 zo dňa 10. novembra 2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a III.
z r u š u j ea vec v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zaviazal žalovaného k povinnosti umožniť
žalobcovi prístup k nasledovným dokladom žalovaného a umožniť vyhotovenie fotokópií dokladov na
náklady žalobcu v nasledovnom rozsahu:
• prijatých faktúr za roky 2016 až 2020,
• vystavených faktúr za roky 2016 až 2020,

• mesačných výkazov poistného a príspevkov vrátane príloh za roky 2016 až 2020,
• príjmových a výdavkových pokladničných dokladov spoločnosti za roky 2016 až 2020,
• výpisov z bankových účtov spoločnosti vedených bankami a pobočkami zahraničných bánk v
Slovenskej republike a prípadne v iných štátoch v prospech spoločnosti za roky 2016 až 2020 a to
vo vzťahu ku všetkým bankovým produktom vrátane podnikateľských účtov, kontokorentných účtov a
úverov,

• účtovných závierok vrátane ich príloh a audítorských správ týkajúcich sa spoločnosti za roky 2016 až
2020,
• interných účtovných dokladov za roky 2016 až 2020,
• knihy analytickej evidencie, hlavné knihy za roky 2016 až 2020,
• účtovný denník za jednotlivé roky zoradený podľa interného čísla dokladov za roky 2016 až 2020,
• evidencie DPH, výkazy DPH odoslané na Finančnú správu za všetky podania, ktoré boli uskutočnené

za roky 2016 až 2020,
• daňové priznania k dani z motorových vozidiel, dani z príjmov právnických osôb, prehľady a hlásenia
podávané na Finančnú správu za zamestnancov, výmery na dane
z nehnuteľností, oznámenia a všetku prijatú poštu Finančnej správy, protokoly
z prípadných kontrol, zápisy z miestnych zisťovaní za roky 2016 až 2020,
• potvrdenia o príjmoch zamestnancov za jednotlivé roky za roky 2016 až 2020,

• výkazy preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie zamestnávateľa za roky 2016 až 2020,• karty dlhodobého majetku a odpisové plány dlhodobého majetku a skladové hospodárstvo za roky
2016 až 2020.
VýrokomII.včastiouloženiepovinnostižalovanémupísomneposkytnúťžalobcoviinformácieovšetkých

úverových, kontokorentných a iných bankových produktoch, v ktorých žalovaný vystupuje ako dlžník,
spoludlžník alebo ručiteľ, vrátane rozsahu ich čerpania
a splatenia za roky 2016 - 2020 a informácie o všetkých obchodných činnostiach všetkých konateľov
žalovaného, ich osobnej alebo majetkovej účasti v obchodných spoločnostiach
a partnerstvách alebo v orgánoch takýchto subjektov pôsobiacich v Slovenskej republike alebo v

ktoromkoľvek inom štáte, a to za roky 2016 - 2020 súd konanie zastavil a výrokom III. žiadnej zo strán
nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že je menšinovým spoločníkom v obchodnej spoločnosti žalovaného
v podiele 24,5 %. Konateľ žalovaného mu poskytuje len obmedzené informácie o obchodnej činnosti
žalovaného a neumožnil mu nahliadnuť do účtovných dokladov žalovaného. Žalovaný nesúhlasil s

tvrdeniami žalobcu. Žalobca právo na nahliadnutie do dokladov (v určitej forme) nevyužil a do dokladov
žalovaného nenahliadol.

3. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie ustálil, že žalobca ako spoločník žalovaného sa
domáhal e-mailom zo dňa 31.01.2019 od žalovaného informácie o zozname zamestnancov, ktorí majú

bydlisko v inom štáte ako na Slovensku a o zozname spoločností vystavujúcich žalovanému faktúry.
Konateľ žalovaného žalobcu pozval na stretnutie v určenom termíne s tým, že v inom čase nebude
k dispozícii. K zamestnancom uviedol, že je jediným takým zamestnancom a k faktúram uviedol, že
nerozumie dôvodu, prečo žalobca potrebuje tieto informácie. Písomnou výzvou zo dňa 08.02.2019 sa
žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal s poukazom na § 122 ods. 2 Obchodného

zákonníka (ďalej aj ako „ObZ“) poskytnutia kópie dokladov - kompletnej účtovnej evidencie spoločnosti,
prípadne sprístupnenie požadovaných dokladov za účelom vyhotovenia kópie
z nich, do 5 dní od doručenia výzvy. Upozornením zo dňa 20.02.2019 žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu opätovne vyzval žalovaného na poskytnutie kópie dokladov. Pozvánkou zo dňa
04.03.2019 žalovaný pozval žalobcu na valné zhromaždenie na 08.04.2019 s tým, že programom

malo byť otvorenie valného zhromaždenia a zvolenie predsedu a zapisovateľa valného zhromaždenia,
vymenovanie Ing. L. za nového konateľa spoločnosti a záver. Žalobca písomne ospravedlnil svoju
neúčasťnavalnomzhromaždení,pričomvpísomnomospravedlneníuviedolsvojnesúhlassmenovaním
navrhovaného nového konateľa. Zo zápisnice z uvedeného valného zhromaždenia vyplýva, že žalobca
sa ho nezúčastnil. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 07.03.2019

poskytol žalobcovi stanovisko, že si riadne plní všetky svoje povinnosti voči svojim spoločníkom a po
bližšej špecifikácii je žalobcovi možné poskytnúť kópie dokladov, na ktoré má nárok, v primeranej lehote.
Poukázal na to, že žalobca neuvádza, za aké obdobie účtovnú evidenciu žiada a ním uvedenú lehotu
považoval za neprimeranú. Žalovaný žiadal o konkretizovanie požiadavky žalobcu. Poukázal na to, že
účtovníctvo žalovaného bolo v tom čase u audítora. Prejavil ochotu konateľa stretnúť sa so žalobcom

a rokovať a diskutovať
o záležitostiach žalovaného. Stanovisko bolo zaslané právnemu zástupcovi žalobcu e-mailom dňa
07.03.2019. Konateľ žalovaného odoslal žalobcovi dňa 07.08.2019 e-mailom pozvánku na valné
zhromaždenie konané dňa 10.09.2019 s programom rokovania: otvorenie valného zhromaždenia a
zvolenie predsedu a zapisovateľa valného zhromaždenia, schválenie účtovnej závierky spoločnosti za

rok 2018, rozhodnutie o použití hospodárskeho výsledku za rok 2018, rozdelenie časti hospodárskeho
výsledku - zisku spoločnosti a vyplatenie podielu na rozdelenom zisku spoločnosti spoločníkom a záver.
Prílohami bola účtovná závierka spoločnosti za rok 2018 a hlavná účtovná kniha spoločnosti za rok 2018.
Žalobca ako spoločník písomne vyhlásil, že ospravedlňuje svoju neúčasť na valnom zhromaždení
z vážnych osobných dôvodov. Nesúhlasil so schválením účtovnej závierky z dôvodu, že vedenie

spoločnosti nedostatočne informuje spoločníkov o hospodárení s majetkom spoločnosti a o úkonoch
uskutočňovanýchvmenespoločnostiažebolapredloženánaschválenieažpotom,akobolapredložená
na daňovým orgánom, čím sa zo schválenia stal len formálny krok. Ako vyplýva zo zápisnice z valného
zhromaždenia, žalobca sa ho nezúčastnil. Žalobca písomne žiadal žalovaného (ako adresát je uvedený
žalovaný a jeho konateľ H. C. E.) o poskytnutie informácií potrebných k prijatiu rozhodnutia spoločníkov

na základe návrhu zo dňa 25.03.2020. Reagoval na návrh konateľa na schválenie postupu konateľov,
ktorí v mene spoločnosti mali navýšiť kontokorentný úver do výšky 750 000 eur. Požadoval oznámenie,
aký je vtedajší stav čerpania kontokorentného úveru, na aký účel plánuje spoločnosť využiť navýšený
rámec kontokorentného úveru a za akých situácií bude čerpaný, ako budú spoločníci informovaní očerpaní prostriedkov z kontokorentného úveru konateľmi spoločnosti, aké budú náklady spoločnosti
spojené s navýšením kontokorentného úveru a o koľko sa zvýšia náklady spoločnosti na vedenie
kontokorentného účtu a aké hospodárske výsledky dosiahla spoločnosť za minulý účtovný rok a za

prvé tri mesiace roka 2020 a či jej potreba navrhovaného navýšenia kontokorentného úveru vyvolaná
hospodárskymi výsledkami spoločnosti. O poskytnutie informácií žiadal do 25.04.2020. Žalovaný
odpovedalžalobcovipísomnelistomzodňa25.04.2020stým,žepoukázalnato,žežalobcoviinformácie
poskytoltelefonicky.Uviedol,žeúversapoužívavrámciprevádzkovýchpotriebspoločnostiibavprípade
skutočnej potreby, nepoužíva sa na nákup investícií, majetkov či iných statkov nesúvisiacich s výrobným

procesom a na konci mesiaca je zostatok čerpania nulový. Čerpaný mal byť za rovnako ako dovtedy,
potreba navýšenia bola odôvodnená krízovou situáciou na trhoch tovarov a služieb, zapríčinenou
pandémiou COVID-19. Konatelia spoločnosti nečerpali prostriedky úveru, ale čerpala ich spoločnosť.
Spoločnosť úver používala už niekoľko rokov, pričom dovtedy nikto zo spoločníkov nežiadal informácie
o jeho využívaní. Išlo o štandardný nástroj financovania tokov spoločnosti.
V odpovedi sa nachádza vyčíslenie ročného poplatku za vedenie úveru a účtu k úveru. Navýšenie úveru

malo byť opatrením z dôvodu pandémie. Hospodárske výsledky spoločnosti za predchádzajúci rok boli
v odpovedi uvedené ako zisk pred zdanením, pričom boli uvedené aj priebežné výsledky za január až
marec 2020, pričom hospodársky výsledok za toto obdobie bol odôvodnený. List bol odoslaný e-mailom
dňa 30.04.2020. Žalobca na list reagoval písomne s tým, že poukázal na to, že konateľ žalovaného
pán E. mu v obmedzenej miere poskytoval informácie o hospodárení žalovaného. Vyzval žalovaného

na umožnenie kontroly činnosti spoločnosti a poskytnutie všetkých informácií o hospodárení spoločnosti
vrátane práva nahliadať do účtovných a evidenčných dokladov spoločnosti, zmlúv
a dokumentov súvisiacich s činnosťou spoločnosti. Žiadal o poskytnutie kópie dokladov - kompletnej
účtovnej evidencie spoločnosti a informácií o činnosti spoločnosti za obdobie rokov 2016 až 2020 s tým,
že príkladom špecifikoval, ktoré doklady a informácie požaduje.

O ich poskytnutie žiadal do 15 dní od doručenia výzvy. Výzva je datovaná 15.05.2020
a odoslaná bola e-mailom dňa 15.05.2020. Opakovanou žiadosťou adresovanou spoločnosti
k rukám oboch konateľov sa žalobca s poukazom na výzvu zo dňa 15.05.2020 domáhal poskytnutia
kópie dokladov - kompletnej účtovnej evidencie spoločnosti a informácií
o činnosti spoločnosti za obdobie rokov 2016 až 2020, pričom ich v liste príkladom špecifikoval. Žiadal

na doručenie informácií a dokumentov do 15 dní, prípadne
o informovanie, že si ich môže prevziať v sídle spoločnosti. V liste uviedol, že spoločnosť na jeho
predchádzajúcu žiadosť neposkytla žiadne informácie. List je datovaný 04.06.2020
a odoslaný bol e-mailom dňa 05.06.2020. Žalovaný v odpovedi zo dňa 10.06.2020 uviedol, že v
spoločnosti nie je formalizovaný spôsob poskytovania informácií o záležitostiach spoločnosti. Poukázal

na to, že z dôvodu pandémie nemohla spoločnosť reagovať obratom. Ďalej poukázal na § 122 ObZ,
pričom podľa jeho vyjadrenia v liste spoločník má vykonávať svoje práva týkajúce sa riadenia a
kontrolyspoločnostinavalnomzhromaždení.Žalovanýuviedol,žepožadujepredposkytnutíminformácií
uzavrieť dohodu o ochrane dôverných informácií, pričom po jej uzavretí poskytne zoznam čiastočne
anonymizovaných prichádzajúcich a odchádzajúcich faktúr rozdelených po jednotlivých rokoch. Z toho

si mal žalobca vybrať niekoľko faktúr (do 30 za kalendárny rok), ktoré budú pripravené
v spoločnosti k nahliadnutiu v čiastočne anonymizovanej forme. Zároveň žalovaný po uzavretí dohody
o ochrane dôverných informácií bol pripravený poskytnúť žalobcovi príjmové a výdavkové pokladničné
doklady a čiastočne anonymizované výpisy z bankového účtu za ním vybrané mesiace (do jedného
kalendárneho mesiaca za kalendárny rok). Rovnako bol žalovaný pripravený poskytnúť informácie o

všetkých úverových, kontokorentných
a iných bankových produktoch, hoci tie už boli poskytnuté v rámci informácií potrebných
k písomnému hlasovaniu. Mesačné výkazy poistného odmietol poskytnúť z dôvodu ochrany osobných
údajov. Verejne dostupné údaje nepovažoval za dôvodnú požiadavku na výkon práva spoločníka. List
bolodoslanýe-mailomdňa11.06.2020.Listomzodňa22.06.2020žalobcaopätovnežiadaloposkytnutie

informácií. Poukázal na to, že nie je personálne prepojený so žiadnou spoločnosťou, ktorá by sa vo
vzťahu k činnosti žalovaného správala konkurenčne. Poukázal na to, že kontrolu nemôže z dôvodu
časovej tiesne uskutočniť na valnom zhromaždení. So žalobcom navrhovaným spôsobom poskytnutia
informácií nesúhlasil, pričom uviedol argumenty, pre ktoré nesúhlasí. Poukázal na svoju povinnosť
zachovávať mlčanlivosť, preto odmietol uzavretie dohody o mlčanlivosti. Takisto namietal, že poskytnuté

údaje by mali byť anonymizované, pričom poukázal na to, že má právo na kontrolu činnosti spoločnosti.
Poukázal na to, že spoločenská zmluva žalovaného nešpecifikuje žiadne obmedzenia či podmienky, za
ktorých môže spoločník uplatňovať svoje práva. Preto trval na tom, že si uplatňuje predloženie účtovnýchdokladov za celé obdobie rokov 2016 až 2020, nie len za jeden vybraný mesiac v roku. Poukázal na
to, že z nariadenia
o ochrane osobných údajov (GDPR) nevyplýva, že by spoločnosť nemohla poskytnúť osobné údaje

zamestnancov svojmu vlastnému spoločníkovi. Preto žiadal o poskytnutie kópie dokladov, ktoré
príkladom špecifikoval, prípadne na ich sprístupnenie za účelom vyhotovenia kópie z nich, do 5 dní
od doručenia výzvy. Žalovaný žalobcovi odpovedal prostredníctvom svojho právneho zástupcu lisom
zo dňa 07.07.2020, pričom zopakoval rovnaké argumenty ako v predchádzajúcej korešpondencii.
Žalobcovi vyčítal, že sa nezúčastňuje valných zhromaždení a písomných hlasovaní spoločníkov. Právo

uplatňované žalobcom považoval za šikanózne, poukázal na to, že doklady majú rozsah tisícov až
desiatok tisíc strán. Poukázal na to, že žalovaný má právo a povinnosť chrániť záujmy aj ostatných
spoločníkov. Vyslovil obavu, že spoločník môže použiť získané informácie k cieľom odporujúcim
záujmom spoločnosti, pričom poukázal na obchodné tajomstvo a ochranu osobných údajov. Žiadal
o potvrdenie, či žalobca má záujem o uzavretie dohody o ochrane dôverných informácií.
E-mail bol odoslaný právnemu zástupcovi žalobcu 07.07.2020. Žalobca odpovedal listom zo dňa

16.07.2020, že vždy riadne reagoval na pozvánky na valné zhromaždenia a ak sa nemohol osobne
zúčastniť, zaslal svoje písomné stanovisko. Poukázal na to, že o chod spoločnosti sa zaujímal osobne
aj telefonicky. Poprel obavu o zneužitie získaných informácií zo strany žalobcu, poukázal na to, že
žalobca je povinný zachovávať mlčanlivosť o informáciách, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo
spôsobiť žalovanému škodu alebo ohroziť jeho záujmy. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

vo veci 4 Obo 101/1999, podľa ktorého sama skutočnosť, že spoločník má živnostenské oprávnenie
na činnosti, ktoré sú predmetom činnosti spoločnosti, ešte nie je porušením zákazu konkurencie a tým
ani porušením povinnosti spoločníka. Porušenie zákazu konkurencie je až skutočný výkon obchodnej
činnosti, ktorá je aj predmetom činnosti spoločnosti. Poukázal na to, že žalobca neporušil svoju zákonnú
povinnosťlojality,niejemajetkovoanipersonálneprepojenýsinouobchodnouspoločnosťousrovnakým

predmetom činnosti ako žalovaný, ani nevykonáva takú obchodnú činnosť, ktorá je predmetom činnosti
žalovaného. S dohodou o mlčanlivosti nesúhlasil, nepovažoval ju za dôvodnú s poukazom na zákonnú
povinnosť žalobcu zachovávať mlčanlivosť. Opätovne vyzval žalovaného na sprístupnenie dokladov za
účelom vyhotovenia kópie z nich alebo na poskytnutie kópií do 5 dní od doručenia výzvy. Dňa 07.08.2020
žalovaný pozvánkou pozval žalobcu na riadne valné zhromaždenie s predmetom rokovania otvorenie

valného zhromaždenia a zvolenie predsedu a zapisovateľa valného zhromaždenia, schválenie účtovnej
závierky spoločnosti za rok 2019 a rozhodnutie o použití hospodárskeho výsledku - zisku za rok 2019.
Žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na valnom zhromaždení s poukazom na zhoršujúcu sa epidemickú
situáciu v Slovenskej republike. Zo zápisnice z valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 01.10.2020
vyplýva, že žalobca sa ho nezúčastnil. Iný spoločník žalovaného sa dožadoval rozšírenia programu

o predloženie všetkých účtovných dokladov žalovaného spoločníkom, k tomu však nedošlo a konateľ
žalovaného uviedol, že spoločnosť pripravila postup k nahliadnutiu do dokladov. Nato spoločník, ktorý sa
dovtedy valného zhromaždenia zúčastňoval, valné zhromaždenie opustil. Z údajov zo stránky finstat.sk
vyplýva, že žalovaný v roku 2018 znížil zisk o 17% a tržby mu klesli o 4%. Z údajov ďalej vyplýva okrem
iného, že žalovaný nemal nedoplatky a dlhy. Uvedené sú jeho celkové výnosy, zisk, aktíva, vlastný

kapitál, celková zadlženosť, hrubá marža. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že spoločníkmi
žalovaného sú E.. E. H., H. C. E. a žalobca. Konateľmi žalovaného sú A.. L. L.
a H. C. E.. V mene spoločnosti koná konateľ samostatne. Zo spoločenskej zmluvy žalovaného vyplýva,
že spoločnosť si neupravila rozsah a spôsob vykonávania práv spoločníkov na riadenie spoločnosti a
kontrolu jej činnosti. Z výročnej správy žalovaného za rok 2018 vyplýva okrem údajov o spoločnosti aj

správa o jej činnosti a návrh na rozdelenie zisku. Výročná správa je v rozsahu sedem strán. Z audítorskej
správy na žalovaného
a z dodatku k nej vyplýva, že kontrolované účtovné doklady a knihy boli v súlade so zákonom o
účtovníctve. Audítorská správa bola žalobcovi zaslaná e-mailom dňa 16.08.2019.
Z webovej stránky spoločnosti Bamipa vyplýva, že sa zaoberá výrobou gumených podrážok

a technickej gumy pre lodný priemysel. Spoločnosť Rubber24 sa podľa svojej webovej stránky zaoberá
výrobougumenýchvýrobkov.Bankažalovanéhomue-mailomzodňa01.10.2020odporučilaprehodnotiť
výplatu dividend na rok 2020 z dôvodu straty v 1. polroku 2020, aj s poukazom na podporu žalovaného
zo strany banky kontokorentným úverom.
Z informácií v obchodnom registri a živnostenskom registri vyplýva, že H. C. E. je činný len v spoločnosti

žalovaného a osoba „L. L.“ je činná v štyroch spoločnostiach, pričom nie je zrejmé, či ide o jedného a
toho istého človeka. Z výpisu
z Obchodného registra vyplýva, že žalobca bol spoločníkom a konateľom spoločnosti RUBBER 24
s.r.o. do 21.05.2019. Z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že žalobca bol spoločníkom a konateľomspoločnosti BAMIPA s.r.o. do 03.05.2019. Z e-mailovej komunikácie konateľa žalovaného a žalobcu
vyplýva, že žalobca bol pozvaný na stretnutie, ktorého sa nemohol zúčastniť bez tlmočníka a z dôvodu
pokynov od právnika nestretávať sa

a nekomunikovať s nikým, kto je angažovaný v súdnom konaní. Konateľ žalovaného ponúkol žalobcovi
možnosť diskusie a odpovede na otázky. Rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 16.01.2014 sp. zn.
26Cob/86/2013 nebol vykonaný ako dôkaz, pretože neobsahuje žiadne skutkové okolnosti relevantné
preposúdenietohtosporu.Nejdeanioustálenúrozhodovaciuprax,pretoženejdeorozhodnutienajvyšší
súdnych autorít. Nebol ani vypočutý žalovaný, hoci taký výsluch bol navrhnutý, konateľ žalovaného mal

možnosť vyjadriť sa k veci samej písomne, ktorú možnosť aj v konaní využil. Jeho osobný výsluch
už potrebný nebol. Súd prihliadal aj na to, že žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu na
pojednávaní dňa 13.09.2021 vyjadril súhlas s písomným vyjadrením konateľa žalovaného namiesto jeho
osobného výsluchu.

4. Na základe zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je v tej časti, v

ktorejnanejžalobcazotrval,dôvodnáavozvyšnejčastijepotrebnékonaniezastaviť.Súdprvejinštancie
výrokom II. podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil konanie v časti
o uloženie povinnosti žalovanému písomne poskytnúť žalobcovi informácie o všetkých úverových,
kontokorentných a iných bankových produktoch, v ktorých žalovaný vystupuje ako dlžník, spoludlžník
alebo ručiteľ, vrátane rozsahu ich čerpania a splatenia za roky 2016 - 2020 a informácie o všetkých

obchodných činnostiach všetkých konateľov žalovaného, ich osobnej alebo majetkovej účasti v
obchodných spoločnostiach a partnerstvách alebo
v orgánoch takýchto subjektov pôsobiacich v Slovenskej republike alebo v ktoromkoľvek inom štáte, a
to za roky 2016 - 2020 z dôvodu, že žalobca vzal žalobu v tejto časti späť.

5. K výroku I. rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že po preskúmaní predložených
a vykonaných listinných dôkazov dospel k záveru, že žalobca sa podanou žalobou domáha proti
žalovanému uplatnenia svojich práv spoločníka žalovaného, konkrétne práva na nahliadanie do
dokladov spoločnosti. Ide o spoločnosť s ručením obmedzeným. V spore je preto potrebné aplikovať
ustanovenie § 122 ods. 2 ObZ. Spoločníci majú právo požadovať od konateľov informácie o

záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti. Toto právo je v súlade s ustálenou
súdnou praxou potrebné uplatňovať priamo u spoločnosti, nie
u konateľa, čo vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2 Obo/88/2002. Keďže
žalobca je spoločníkom a žalovaný je spoločnosťou, v ktorej je žalobca spoločníkom, je žalobca
aktívne a žalovaný pasívne legitimovaný na podanie žaloby. Žalovaný tvrdí, že žalobca nemá

oprávnenie bez ním stanovených obmedzení sa oboznamovať so všetkými dokladmi spoločnosti. Z
vykonaného dokazovania vyplýva, že bol ochotný žalobcovi predložiť len verejne dostupné doklady,
respektíve predloženie iných dokladov podmieňoval podpisom dohody o mlčanlivosti, respektíve sám si
vyhradzoval rozsah a spôsob poskytnutia dokladov (len niektoré doklady, len čiastočne anonymizované
doklady). Podľa súdu prvej inštancie bolo nepochybne preukázané, že žalovaný neumožnil žalobcovi

oboznámiť sa so všetkými svojimi dokladmi. Je však povinnosťou spoločnosti umožniť spoločníkom
nahliadať do dokladov spoločnosti a informovať ich o záležitostiach spoločnosti. Táto povinnosť môže
byť upravená konkrétnejšie v stanovách alebo v spoločenskej zmluve. V žalovanej spoločnosti však
podľa predložených dôkazov taká povinnosť osobitne upravená nie je. Preto je pri jej realizácii potrebné
vychádzať výlučne z ustanovenia § 122 ods. 2 ObZ. Neobstojí obrana žalovaného, že keďže táto

povinnosť v spoločenskej zmluve upravená nie je, nemôže sa žalobca domáhať jej splnenia. Právny
rámec žalobcovi dáva v takomto prípade priamo ustanovenie § 122 ods. 2 ObZ. Obchodný zákonník
pritom nepodmieňuje výkon práva spoločníka podľa § 122 ods. 2 nijakými podmienkami. Zákon
neumožnil spoločnosti
s ručením obmedzeným vyžadovať od spoločníka, ktorý si uplatňuje svoje právo podľa citovaného

ustanovenia, splnenie akýchkoľvek podmienok (ani podmienenie uzavretím dohody o mlčanlivosti), ani
neobmedzuje právo nahliadať do dokladov len na valné zhromaždenie. Spoločník má v spoločnosti
s ručením obmedzeným rôzne oprávnenia. Niektoré z nich je oprávnený vykonávať na valnom
zhromaždení (§ 122 ods. 1 ObZ), niektoré mimo valného zhromaždenia. Má najmä právo podieľať sa
na riadení spoločnosti (svojou účasťou a hlasovaniami na valných zhromaždeniach), právo kontrolovať

spoločnosť (účasťou na valných zhromaždeniach) a právo požadovať od konateľov informácie
o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti, ktoré nie je viazané na valné
zhromaždenie. Výkon práva na informácie a nahliadanie do dokladov spoločnosti zákon neviaže na
aktívny výkon iných práv spoločníka, napríklad na využitie práva účasti na valnom zhromaždení. Akvýkon tohto práva nie je šikanózny, v rozpore s dobrými mravmi, respektíve so zásadami poctivého
obchodného styku, nie je podľa názoru súdu možné toto právo spoločníkovi obmedziť žiadnym
spôsobom. Nie je možné ani odoprieť výkon tohto práva s poukazom na to, že môže byť jeho výkonom

spôsobená škoda, respektíve ohrozené obchodné tajomstvo. Spoločník má zákonnú povinnosť správať
sa pri výkone svojho práva tak, aby ku škode nedošlo a ak by k nej predsa len došlo, za škodu
zodpovedá. Rovnako je povinný zachovávať obchodné tajomstvo (a spoločnosť má v prípade porušenia
protinemukdispozíciizákonnýspôsobnápravypodľa§20ObZ).Vznikškodyaniporušenieobchodného
tajomstva však nie je možné prezumovať a z dôvodu takejto prezumpcie výkon práv spoločníka

obmedziť. Ani účasť žalobcu v spoločnostiach s rovnakým predmetom činnosti ako má žalovaný v
minulosti nie je dôvodom obmedzenia jeho práv podľa § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka. Ani
rozhodnutie publikované v časopise Zo súdnej praxe č. 19/2001 (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. 4 Obo 122/2000), na ktoré žalovaný poukazuje, nehovorí nič o tom, že by malo byť právo spoločníka
podľa § 122 ods. 2 ObZ obmedzené. Zaoberá sa len neobmedzeným vstupom spoločníka do sídla
spoločnosti, ktorý podľa citovaného rozhodnutia zo zákona nevyplýva. V tejto veci sa však žalobca

neobmedzeného vstupu do sídla žalovaného nedomáha. Žalovaný môže svoju povinnosť vyplývajúcu
z rozhodnutia splniť aj na inom mieste ako vo svojom sídle. Neobstoj však ani analógia s kontrolou
vykonávanou odborovou organizáciou (ktorú predniesol žalobca), pretože táto má iný účel a spravuje
sa inou právnou normou. Dôvody, pre ktoré sa spoločník rozhodne využiť svoje právo nahliadnuť do
dokladovspoločnosti,súdnepovažujezapodstatnéprevýkontohtopráva.Čimáspoločníkpodozreniao

nehospodárnom nakladaní s majetkom spoločnosti, prípadne o konaní konateľov v rozpore so záujmami
spoločnosti, alebo či ho ku kontrole hospodárenia spoločnosti vedú iné dôvody, nie je vôbec podstatné
pre splnenie povinnosti spoločnosti umožniť mu nahliadnuť do svojich dokladov. Zákon, ani spoločenská
zmluva žalobcovi neukladali ani neukladajú povinnosť preukázať dôvod, pre ktorý sa domáha nahliadať
do dokladov spoločnosti, respektíve pre ktorý vyžaduje informácie o záležitostiach spoločnosti. Žalobca

teda podľa názoru súdu má ničím (okrem obmedzenia dobrými mravmi, respektíve poctivým obchodným
stykom, prípadne povinnosťou predchádzať škodám či ohrozeniu obchodného či iného tajomstva)
neobmedzené právo nahliadať do akýchkoľvek dokumentov žalovaného. Toto právo nie je obmedzené
ani nariadením GDPR, ani iným právnym predpisom, žalobca je osobou oprávnenou oboznamovať
sa s osobnými údajmi zozbieranými žalovaným, ktoré sú súčasťou jeho obchodnej evidencie, jeho

oprávnenie vyplýva priamo z ustanovenia § 122 ods. 2 ObZ. Pri realizácii oprávnenia podľa § 122 ods.
2 ObZ podľa názoru súdu nie je podstatné ani to, že žalobca žalovanému kópie niektorých žiadaných
dokladov poskytol, respektíve že niektoré sú verejne dostupné (najmä účtovné závierky). Spoločník má
právo kontrolovať úplnosť
a správnosť aj jemu doručených, respektíve zverejnených dokladov ich porovnaním

s dokladmi nachádzajúcimi sa či už v účtovnej evidencii, alebo v iných evidenciách spoločnosti. Súd teda
má zato, že je daný základ nároku žalobcu na nahliadanie do všetkých dokladov žalovaného, vrátane
všetkých dokladov špecifikovaných v upravenom žalobnom návrhu. Čo sa týka určitosti žalobného
návrhu, súd ho považuje za dostatočne určitý. Je evidentné, že žalobca sa domáha sprístupnenia
účtovnej a inej obchodnej evidencie žalovaného špecifikovanej v žalobnom návrhu. Keďže sám nie je

u žalovaného činný, nie je zodpovedný za vedenie jeho účtovníctva a doteraz k nemu nemal prístup,
nemôže poznať názov, respektíve konkrétne označenie účtovných dokladov, ku ktorým žiada prístup
a umožnenie vyhotovenia kópií. Preto druhové označenie týchto dokladov v žalobnom návrhu súd
považuje za dostatočne určité. Čo sa týka absencie konkrétneho času nahliadania do dokladov -
žalobca má podľa žalobného návrhu a obsahu výroku I. rozsudku právo na jedno sprístupnenie

všetkých dokladov tak, aby bolo technicky možné vyhotoviť si ich fotokópie. Umožnením prístupu k
všetkým v rozsudku uvedeným dokladom tak, aby mal žalobca reálnu možnosť vyhotoviť si fotokópie
všetkých dokladov povinnosť žalovaného zaniká. Nie je možné požadovať určenie konkrétneho rozsahu
času na prístup k dokumentom, keďže žalobcovi nemôže byť známy počet a rozsah dokumentov,
do ktorých chce nahliadnuť. Obmedzenie jeho práva konkrétnym časom by mohlo mať za následok

faktickéznemožnenievykonaniareálnejkontrolydokladov(nemuselbystihnúťoboznámiťsasdokladmi,
respektíve aj vyhotoviť si fotokópie). Čo sa týka námietok žalovaného, že nemal možnosť dobrovoľne
splniť žalobcom vyžadovanú povinnosť, keďže až zmenenou žalobou sa domáha prístupu k dokladom
a umožnenia vyhotovenia fotokópií - súd poukazuje na vykonané dokazovanie listinnými dôkazmi na
č.l. 11, kde sa žalobca už 08.02.2019 domáhal aj sprístupnenia dokladov za účelom vyhotovenia kópie

z nich, teda toho, čoho sa domáha samotným žalobným návrhom, pričom túto žiadosť opakoval aj v
ďalších písomnostiach adresovaných žalovanému. Nešlo teda o žiadnu novú požiadavku vznesenú až
na pojednávaní. Okrem toho, žalovanému nič nebránilo splniť žalobcom vyžadované plnenie po prvom
pojednávaní vo veci, na ktorom súd zmenu žaloby pripustil, avšak k tomu nedošlo.6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 CSP,
s prihliadnutím aj k § 256 ods. 1 CSP. Žalobca bol v časti predmetu konania úspešný a v časti vzal žalobu

späť bez zavinenia žalovaného, v tej časti zavinil zastavenie konania a teda úspešný nebol. V žalobe
sa domáhal splnenia dvoch povinností (jednej vo vzťahu k prístupu
k dokumentom a druhej vo vzťahu k informačnej povinnosti žalovaného). Preto súd uzavrel, že jeho
procesný úspech je polovičný. Rovnako polovičný je procesný úspech žalovaného a preto súd prvej
inštancie stranám navzájom nárok na náhradu trov nepriznal.

Odvolanie žalovaného
7. Proti výroku I. rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. b), písm. f) a písm. h) CSP, v ktorom okrem iného uviedol, že napadnuté rozhodnutie je
nielen arbitrárne, ale tiež bez dostatočného odôvodnenia. Súd prvej inštancie síce rozsahovo obsiahlo
odôvodnil rozsudok, avšak len okrajovo uviedol, ako k rozhodnutiu dospel a na základe ktorých

uvedených skutočností (úvaha súdu), bez skutočného poznania úvahy súdu pre vysporiadanie sa s
jednotlivými tvrdeniami a dôkazmi, ako aj pre vydanie samotného rozsudku, čím sa (najmä s poukazom
na ustálenú rozhodovaciu prax súdov) nedostatočne vysporiadal s odôvodnením rozsudku. Súd prvej
inštancie preto nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súčasne súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko podľa
názoru žalovaného sa nevysporiadal so skutočnosťou, ktorá vyplynula bez akéhokoľvek sporu medzi
stranami, že žalobca sa nezúčastňuje žiadnych valných zhromaždení žalovaného, na ktorých by mohol a
mal žiadať o nahliadnutie do dokumentov žalovaného, ako aj žiadať od neho informácie, ktoré nároky si
uplatnil v tomto konaní. V tomto kontexte poukazujeme aj na skutočnosť, že žalobca napriek vedenému

konaniu a zmene návrhu žaloby na pojednávaní dňa 13.09.2021 sa bez ospravedlnenia nezúčastnil
valného zhromaždenia žalovaného dňa 27.09.2021, na ktorom boli prerokovávané práve doklady
žalovaného, do ktorých chcel nahliadnuť, ako aj tam bolo ich nahliadnutie možné pre spoločníkov. Práve
naopak, bez akéhokoľvek odôvodnenia, či podkladu vo vykonanom dokazovaní súd v rozsudku uviedol,
že žalovanému nič nebránilo splniť žalobcom vyžadované plnenie po prvom pojednávaní vo veci, na

ktoromsúdzmenužalobypripustil.Zároveňsasúdprvejinštancienevysporiadalsovšetkýminámietkami
žalovaného prednesenými v konaní. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s námietkami žalovaného
ohľadom určenia času na nahliadnutia do dokladov žalovaného (súd v rozsudku síce uviedol, že ide o
jedno sprístupnenie, avšak neuviedol ako dlho má trvať, t.j. či hodinu, pracovný deň alebo počet dní
a to najmä vo vzťahu rozsahu dokladov, ku ktorým žalobca požiadal nahliadnutie a vyhotovenie kópii),

ohľadom samotnej námietky žalovaného k vyhotovovaniu si kópií týchto dokladov žalobcom, ako aj
ostatné námietky prednesené žalovaným v konaní a to tak písomne ako aj ústne na pojednávaniach.
Súd prvej inštancie sa ďalej nevysporiadal s námietkou žalovaného k forme a takmer až „inštruovania“
žalobcu súdom ako zmeniť žalobu pri predbežnom závere súdu tak, aby jej súd vyhovel, ktorú žalovaný
namietol ako možné porušenie rovného postavenia strán v spore

a tým aj možné porušenie článku 6 CSP súdom prvej inštancie. Súd sa nedostatočne vysporiadal s
neurčitosťou žalobného návrhu. Rozsudkom súd prvej inštancie priznal nárok na prístup k dokladom,
napríklad: „skladové hospodárstvo za roky 2016 až 2020“, nakoľko žalovaný takto označené doklady v
účtovníctve nevedie (skladovým hospodárstvom sa podľa teórie rozumie najmä manažment skladových
zásob v spoločnosti, ako je plánovanie materiálových potrieb - metóda grafov, metóda ABC, výrobková

metóda,atď.,objednávaniemateriálu,normyspotrebymateriálu,prepravamateriáluapod.,t.j.termínom
skladové hospodárstvo sa neoznačujú žiadne účtovné a ani iné doklady žalovaného, ale systém riadenia
skladu a skladových zásob). Žalovaný nevie (z rozsudku mu to nevyplýva) k akým dokladom má
žalobcovi umožniť nahliadnutie. Žalovaný vyslovene namietal nejasne určený rozsah dokladov, do
ktorých chce žalobca nahliadnuť, nakoľko žalovanému nebolo ani zo zmenenej žaloby a ani z rozsudku

mu stále nie je zrejmé, aké doklady žalobca vlastne žiada. Súd prvej inštancie tieto skutočnosti úplne
opomenul, t.j. sa s nimi ani nevysporiadal a podľa žalovaného sa týmito skutočnosťami zrejme ani
nezaoberal a to napriek tomu, že žalovaný na tieto skutočnosti opakovane upozorňoval. Už z týchto
samotných skutočností je zrejmé, že rozsudok nie je určitý, dostatočne odôvodnený a teda je arbitrárny.
Nakoľko súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil rozsudok, resp. sa nevysporiadal so všetkými

skutkovými
a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie podstatné a právne významné, znemožnil
žalovanému, aby uskutočňoval mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu právana spravodlivý proces. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Žalobca žiadal vždy primárne a len
o poskytnutie dokladov žalovaného v rozsahu širšom ako súd v rozsudku priznal, žalobca sa

nezúčastňoval žiadneho z valných zhromaždení žalovaného, na ktorom mohol do týchto dokladov
žalovaného nahliadnuť a ani iných stretnutí spoločníkov, kde preberali s konateľmi žalovaného
informácie o hospodárení žalovaného, žalobca sa nezúčastnil stretnutia ohľadom urovnania tohto sporu,
napriek tomu, že žalovaný požiadal vo veci rokovania o urovnaní
o stretnutie strán sporu za účasti právnych zástupcov a zároveň priniesol na stretnutie všetky žalobcom

požadovanédokladyačasťznich(body2a3)ajodovzdalprávnemuzástupcovižalobcu(dokladyzbodu
1 nie, keďže práve odovzdanie tých vytvorilo požiadavku pre osobné stretnutie so žalobcom) a žalobca
požiadal o zmenu návrhu žaloby na pojednávaní dňa 13.09.2021, kde zrazu žiadal len o nahliadnutie do
dokladov žalovaného (t.j. nie o poskytnutie dokladov žalovaného), avšak sa zároveň bez ospravedlnenia
nedostavil na valné zhromaždenie žalovaného konané 27.09.2021, na ktorom sa schvaľovala účtovná
závierka žalovaného za rok 2020. Účtovné doklady žalovaného za rok 2020 predstavujú podstatnú časť

dokladov, ktoré žalobca v konaní žiada na nahliadnutie, pričom sa žalobca nedostavil na dané valné
zhromaždenie ani sám ani prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Žalobca rovnako nereagoval
na možné riešenie tohto sporu mimosúdne a to práve s návrhom mu poskytnúť informácie a doklady,
ktoré požadoval. Žalobca dlhodobo nevykonáva práva spoločníka žalovaného podľa § 122 ods. 1
ObZ. Žalobca sa domáhal výkonu svojich práv (nad rámec rozsudkom priznaného návrhu) v časových

termínoch, na ktoré žalovaný nebol schopný reagovať a to aj vzhľadom na pandemické opatrenia proti
šíreniu COVID-19 a obmedzenia vo výrobe a predaji výrobkov a k tomu zvýšené povinnosti na konateľov
žalovaného, čím je zrejmé, že išlo zo strany žalobcu o šikanózne uplatňovanie si práva. Súd prvej
inštancie tieto okolnosti nevzal do úvahy, resp. dospel k iným opačným skutkovým zisteniam, ktoré však
nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Vzhľadom na vyššie uvedené tvrdenie súdu prvej inštancie,

že sa žalobca domáhal nahliadnutia do dokladov žalovaného (napriek tomu, že žalovaný má za to, že
sa žalobca do 13.09.2021 domáhal len ich poskytnutia) a o tom, že neumožnil žalobcovi oboznámiť sa
so všetkými dokladmi žalovaného ako ho žiadal, nesprávne a v rozpore s vykonanými dôkazmi, keďže
je zrejmé, že žalobca nikdy nemal
v úmysle nahliadnuť do dokladov žalovaného, ale vždy si žiadal ich poskytnutie (či už

v kópii, elektronicky, zoznamom a pod.). napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, a to najmä v posúdení nároku žalobcu podľa § 122 ods. 2 ObZ, ktorého sa domáha bez
posúdenia jeho neúčasti na valných zhromaždenia žalovaného
a dobrovoľnej a preukázateľnej nečinnosti, najmä čo sa týka vykonávania týchto práv
v zmysle § 122 ods. 1 ObZ.

8. Žalobca podľa žalovaného nemal skutočný záujem o nahliadnutie do dokladov žalovaného za
uvedené roky, nakoľko ani po zmene žalobného návrhu na pojednávaní dňa 13.09.2021 sa žalobca ani
sám a ani jeho právny zástupca bez ospravedlnenia nedostavili na valné zhromaždenie žalovaného
konané dňa 27.09.2021 (t.j. len 14 dní po tomto pojednávaní), ktorého hlavnými bodmi programu

bolo schválenie účtovnej závierky žalovaného za rok 2020 a rozhodnutie o použití hospodárskeho
výsledku - zisku za rok 2020. Na valné zhromaždenie žalovaného bol žalovaný riadne pozvaný spolu
s uvedením programu daného valného zhromaždenia. Účtovné závierky za rok 2020 žalovaného spolu
s hlavnou knihou žalovaného boli žalobcovi doručené spolu s pozvánkou na toto valné zhromaždenie,
pričom v prípade záujmu bolo možné nahliadnuť aj do ostatných dokladov žalovaného za rok 2020

potrebných k rozhodnutiu spoločníkov žalovaných na prijatie rozhodnutia. Žalovaný pred súdom prvej
inštancie opakovane potvrdil a dôkazmi predloženými aj samotným žalobcom preukázal, že nebolo v
úmysle žalovaného obmedzovať práva žalobcu nahliadať do dokladov a tie bol pripravený žalovaný
mu poskytnúť. Súd prvej inštancie však nesprávne vyhodnotil pasivitu žalobcu (v reálnom fungovaní
so žalovaným, t.j. nie v súdom konaní) pri výkone tohto práva a rozsudkom zaviazal žalovaného

na vykonanie niečoho, čo sám ponúkol žalobcovi ešte pred podaním žaloby a žalobca takéto právo
nevyužil. Nemožno za spravodlivý a prípustný považovať taký stav, kedy by hoci aj sofistikovaným
spôsobom mohol žalobca tvrdiť, že sa domáha nahliadnutia dokladov žalovaného a informácií od neho,
avšak zároveň obchádza zákonom predpokladaný spôsob výkonu jeho práva spoločníka u žalovaného.
Rovnako nesprávny je záver súdu prvej inštancie v tvrdení, že žalovanému nič nebránilo splniť žalobcom

vyžadované plnenie po prvom pojednávaní vo veci, na ktorom súd zmenu žaloby pripustil, avšak k tomu
nedošlo, nakoľko žalobca neprišiel (napriek riadne doručenej pozvánke), a ani sa neospravedlnil a ani
nežiadal presunutie konania valného zhromaždenia žalovaného, ktoré sa konalo dňa 27.09.2021, t.j.
len 14 dní po pojednávaní, na ktorom žalobca zmenil žalobný návrh, a to napriek tomu, že na danomvalnom zhromaždení sa schvaľovali doklady, do ktorých žalobca touto žalobou sa nahliadnutia domáhal,
čím súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na plnenie, ktoré žalobca mohol a mal vykonať bez nutnosti
samotného rozhodnutia. Nárok žalobcu v konaní je v tomto prípade možné posudzovať ako ovocie

z nakazeného stromu, čím platí, že nemôže byť dobrého ovocia z takého nakazeného stromu
a samotné ovocie je teda rovnako nakazené, t.j. nemôže požívať právnu ochranu žalobca
v prípade, ak preukázateľne nechce a nevykonáva svoje práva zákonom predpokladaným spôsobom.
Nakoľko bolo v konaní preukázané, že žalobca sa nezúčastňuje osobne ani prostredníctvom svojho
zástupcu (pričom je evidentné, že zástupcu má, nakoľko ho zastupuje aj v tomto konaní) valných

zhromaždení žalovaného, čím nevykonáva svoje práva spoločníka podľa § 122 ods. 1 ObZ a rovnako
napriek požiadavke na nahliadnutie do dokladov žalovaného (v zmysle zmeneného návrhu žaloby) sa
nedostaví ani nikoho nesplnomocní na účasti na valnom zhromaždení žalovaného, kde sa prejednávajú
práve doklady žalovaného (za rok 2020), do ktorých žiada nahliadnuť, je zrejmé, že nemôže jeho nárok
na nahliadnutie dokladov ako bol priznaný Rozsudkom požívať právnu ochranu. Súd prvej inštancie
zaviazal žalovaného ku konaniu, ktorého sa žalobca v skutočnosti u žalovaného ani nedomáhal,

resp. pre jeho výkon nebol ochotný prísť a ani poveriť zástupcu na účasť na valnom zhromaždení
žalovaného, pričom sa cestou tohto konania len domáhal súdneho rozhodnutia voči žalovanému.
Žalovaný má za to, že v predmetnej veci súd prvej inštancie neodôvodnil rozsudok riadne a týmto
postupom bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom, pričom sa súd vo svojom rozhodnutí
vôbec nevysporiadal, resp. nie dostatočne, s niektorými kľúčovými skutkovými a právnymi otázkami

(viď „Rozbory a hodnocení úrovně soudních rozhodnutí v občanském soudním řížení u soudu prvního
stupně“ Najvyššieho súdu ČSSR zo dňa 23.11.1967, sp. zn. Prz 36/67). Žalovaný poukázal aj na
ustálenú prax Ústavného súdu SR, napr. nález Ústavného súdu SR zo dňa 12.06.2008, sp. zn. I. ÚS
11408 - 52., v zmysle ktorej je súd je povinný dôkazy navzájom si odporujúce hodnotiť a ďalej zdôvodniť,
napr. prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré z nich odmietol vziať pri formulovaní

rozhodnutia do úvahy, prípadne aj prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol vôbec zaoberať.
Z odôvodnenia rozsudku musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazovnastranejednejaprávnymizáverminastranedruhej.Žalovanýnavrhol,abyodvolacísúdpodľa
§ 388 CSP zmenil výrok I. napadnutého rozsudku tak, že žalobu zamietne a žiadnej zo strán neprizná
nárok na náhradu trov odvolacieho konania, alebo alternatívne podľa § 391 CSP zrušiť napadnutý

rozsudok vo výroku I. a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Vyjadrenie žalobcu (postup podľa § 373 ods. 3 CSP)
9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný v podanom odvolaní opätovne
uvádza skutočnosti, na ktoré poukazoval už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. S týmito

skutočnosťami sa súd prvej inštancie v rámci súdneho konania oboznámil, dal žalovanému priestor na
uskutočnenie prednesov, na navrhnutie
a predloženie dôkazov a v rámci vykonaného dokazovania ich dostatočne preskúmal. Súd prvej
inštancie sa vo vydanom rozsudku dostatočne vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami a
argumentmi uvedenými žalovaným a vec správne právne posúdil. Vydaný rozsudok považujeme za

vecne správny a dostatočne odôvodnený. Žalovaný bez zrejmého dôvodu spája uplatnenie práva na
prístup k dokumentácii spoločnosti s právom účasti na valnom zhromaždení spoločnosti. Účasť na
valnom zhromaždení je právom, nie povinnosťou spoločníka, pričom vzhľadom na veľkosť obchodného
podielu žalobcu a na postavenie konateľa žalovaného ako väčšinového spoločníka v spoločnosti,
nemá neúčasť žalobcu na valnom zhromaždení žiadny negatívny vplyv na činnosť žalovaného - valné

zhromaždenie je uznášaniaschopné a je schopné prijímať rozhodnutia. Vzťahy medzi spoločníkmi sú
narušené a samotná účasť žalobcu ako menšinového spoločníka na valnom zhromaždení, na ktorom
nedôjde k poskytnutiu požadovaných informácií, je pre žalobcu zbytočnou a stresujúcou udalosťou. Na
základe dôkazov predložených žalobcom i žalovaným v súdnom spore
i v odvolaní žalovaného je nepopierateľné, že žalovaný v rozpore so zákonom nevykonával

anevykonávafunkciukonateľafirmyBENCROSs.r.o.rovnakovprospechvšetkýchspolumajiteľovfirmy.
Ako väčšinový spoločník cieľavedome, dlhodobo, systematicky a pod rôznymi zámienkami zneužíva
svoje postavenie na utajovanie a zneprístupňovanie akýchkoľvek relevantných a kontrolovateľných
informácií, ktoré by menšinovým spoločníkom umožňovali zákonom predpokladanú kontrolu H. E.
ako konateľa spoločnosti a zároveň by poskytli reálny prehľad o skutočnom chode a skutočných

ekonomických výsledkoch žalovaného. H. E. z pozície väčšinového spoločníka vedie valné
zhromaždenia v prospech ochrany svojej vlastnej osoby. Na valných zhromaždeniach systematicky
ignoruje alebo svojím väčšinovým postavením prehlasuje a odmietne návrhy
a požiadavky menšinových spoločníkov. V rozpore so zákonom na valných zhromaždeniachz pozície konateľa spoločnosti nepredkladá dokumenty, ktoré by umožňovali zákonom stanovenú
možnosť kontroly jeho osoby ako konateľa. Od menšinových spoločníkov požaduje podpis audítormi
zrealizovanej účtovnej uzávierky bez toho, aby menšinoví spoločníci mohli skutočne preveriť,

kompletnosť a pravdivosť dokumentov predložených audítorskej firme. Takto nikým nepreverenými
účtovnými uzávierkami H. E. operuje voči orgánom štátnej správy, obchodným partnerom a iným
inštitúciám v SR a v Spojenom kráľovstve a inde v zahraničí ako s hodnovernými dokladmi. Túto
skutočnosť môže potvrdiť aj právny zástupca žalovaného v tomto konaní JUDr. P., ktorý sa minimálne
dvoch posledných valných zhromaždení žalovaného zúčastnil ako zapisovateľ, posielal pozvánky

s programom valných zhromaždení, ako aj zápisnice z valných zhromaždení. Odchodom
Ing. L. z pozície druhého konateľa i z firmy sa stal H. E. jediným, nekontrolovaným a nekontrolovateľným
vládcom nad všetkými firemnými dokumentami. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku zároveň
dostatočne vysporiadal s povahou informácií a listín, ktoré majú byť žalovaným predložené a v tomto
smeresúargumentyžalovanéhorovnakonedôvodné.Charakteristikavšetkýchlistínjedostatočneurčitá
a charakterizovaná buď priamo ich pomenovaním (napr. faktúry, výkazy poistného) alebo ich účelom

(interné účtovné doklady, skladové hospodárstvo), preto je z ich označenia zrejmé aké listiny má
žalovanýnazákladenapadnutéhorozsudkuposkytnúť.Argumentáciažalovanéhouvedenávodvolaníje
v tomto smere len prejavom jeho neochoty poskytnúť akékoľvek listiny a informácie o chode spoločnosti,
nie nevedomosť o tom, aké listiny žalobca v súdnom konaní požaduje. Žalovaný sa zároveň snaží
navodiť dojem, že v priebehu súdneho konania došlo k zmene povahy uplatňovaného práva na

informácie, avšak z napadnutého rozsudku je zrejmé, že došlo len k úprave spôsobu výkonu tohto práva,
nie však k zúženiu ani rozšíreniu práva samotného. Žalobca žiadal napadnutý rozsudok ako vecne
správny podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdiť a priznať žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

Vyjadrenie žalovaného (postup podľa § 374 ods. 1 CSP)
10. Žalovaný vo vyjadrení okrem iného uviedol, že žalobca len zopakoval svoje tvrdenia, ktoré
sú však často nepreukázané, vyvrátené žalovaným v konaní a tým aj účelové, žalovaný zotrval na
doterajších vyjadreniach a prednesoch v konaní, ako aj na podanom odvolaní. Žalobca vo svojom

stanovisku napriek jeho obsiahlosti žiadnym spôsobom nevyvrátil dôvodnosť podaného odvolania ako
aj nesprávnosť vydaného rozsudku, ktorý žalovaný odvolaním napadol. Stanovisko žalobcu obsahuje
aj nové tvrdenia, ktoré sú zavádzajúce, nepreukázané a nepodložené a navyše nemajúce súvis
s týmto konaním, ktorými žalobca očierňuje žalovaného, resp. jeho konateľa a to bez predloženia
akýchkoľvek dôkazov. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že väčšinový spoločník u žalovaného zneužíva

svoje dominantné postavenie spoločníka. Väčšinový spoločník u žalovaného - H. E. bol väčšinovým
spoločníkom a konateľom žalovaného ešte pred vstupom žalobcu ako spoločníka do žalovaného, t.j.
žalobcovi bola známa organizačná aj vlastnícka štruktúra (ako aj spoločenská zmluva žalovaného) ešte
pred kúpou jeho obchodného podielu u žalovaného, pričom kúpou obchodného podielu a pristúpením
k spoločenskej zmluvy súhlasil s doterajším stavom. Žalobca sa v zásade nikdy skutočne nedostavil na

valné zhromaždenia a preto vlastne ani nemôže vedieť ako sú vedené. Ostatní spoločníci žalovaného
sa všetci dostavujú na valné zhromaždenia, vedú tam plodné diskusie, pričom práve žalobca opomína
toto právo, žiadnym spôsobom sa skutočne nezaujíma o spoločnosť, avšak vymieňuje si predkladanie
informácií
v rozpore s možnosťami, ktoré sú mu ponúkané po celý čas zo strany žalovaného. Žalobca sa nijakým

spôsobom nezúčastňuje na podnikaní žalovaného a (s výnimkou tohto konania) sa nijak o činnosť
žalovaného ani skutočne nezaujíma, konateľ žalovaného vykonáva činnosť konateľa žalovaného na
dennej báze, vykonáva množstvo zahraničných pracovných ciest, riadi zamestnancov a dodávateľov
žalovaného, a pritom na rozdiel od žalobcu mu žalovaným nebola vyplatená v roku 2020 žiadna
dividenda (a to ani za predchádzajúce roky, za ktoré bola žalobcovi dividenda vyplatená). Konateľ

žalovaného bol vždy ochotný stretávať sa so žalobcom, jednať o jeho požiadavkách, poskytovať mu
informácie, avšak práve zo strany žalobcu, boli tieto stretnutia a jednania zmarené, resp. neuskutočnené
(keďže neprišiel ani na valného zhromaždenie, ktoré sa konalo len pár dní po zmene žalobného petitu,
kde boli
k dispozícii práve požadované dokumenty a informácie), za čo však žalovaný nemohol objektívne niesť

zodpovednosť.

Vyjadrenie žalobcu podľa § 374 ods. 2 CSP11. Žalobca uviedol, že prístup žalovaného ako odvolateľa je úplne v rozpore s účelom odvolacieho
konaniaasúlohouodvolateľavňom.Predmetomodvolaniatotižniejepostaveniežalobcuvspoločnosti,
ani jeho aktivita v rámci spoločnosti, ale posúdenie, či súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku

náležite a zákonne vyhodnotil existenciu práva spoločníka na informácie o chode žalovaného a potrebu
poskytnutia súdnej ochrany tomuto právu v podobe, ktorá je obsiahnutá vo výroku napadnutého
rozsudku. Z uvedeného dôvodu považuje žalobca vyjadrenie žalovaného za irelevantné vo vzťahu k
účelu odvolacieho konania. Žalovaný v podanom odvolaní opätovne uvádza skutočnosti, na ktoré
poukazoval už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. S týmito skutočnosťami sa súd prvej

inštancie v rámci súdneho konania oboznámil, dal žalovanému priestor na uskutočnenie prednesov, na
navrhnutie a predloženie dôkazov a v rámci vykonaného dokazovania ich dostatočne preskúmal. Ku
všetkým tvrdeniam žalovaného sa žalobca podrobne vyjadril prostredníctvom písomných podaní ako aj
prednesov uskutočnených na pojednávaniach. Súd prvej inštancie sa vo vydanom rozsudku dostatočne
vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami
a argumentmi uvedenými žalovaným a vec správne právne posúdil. Vydaný rozsudok považuje žalobca

za vecne správny a dostatočne odôvodnený. Argumenty uvádzané žalovaným sa podľa žalobcu
nezakladajú na pravde a nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.

12. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP a § 262 ods. 1 CSP,

že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127
ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

13. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2

CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia
odvolaciehopojednávaniapodľa§385ods.1CSP,keďvdanejvecinezistildôvodktomu,abyzopakoval
alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval
ani dôležitý verejný záujem.

14. Podľa § 122 ods. 1 Obchodného zákonníka - spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia
spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu
a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách.
Podľa § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka - spoločníci majú najmä právo požadovať od konateľov
informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti.

Podľa § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka - každý spoločník je oprávnený v mene spoločnosti uplatniť
nároky na náhradu škody alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť voči konateľovi, alebo uplatniť nároky
na splatenie vkladu proti spoločníkovi, ktorý je v omeškaní so splatením vkladu, prípadne nároky na
vrátenie plnenia vyplateného spoločníkovi v rozpore so zákonom. To neplatí, ak spoločnosť už tieto
nároky uplatňuje. Iná osoba ako spoločník, ktorý žalobu podal, alebo ním splnomocnená osoba nemôže

v súdnom konaní robiť úkony
v mene spoločnosti.

15. V ustanovení paragrafu 122 Obchodného zákonníka sú upravené nemajetkové práva spoločníkov,
medzi ktoré patrí najmä právo spoločníka podieľať sa na riadení spoločnosti a vykonávať kontrolu

v spoločnosti. Toto právo v sebe zahŕňa právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach
spoločnosti a nahliadať do dokumentov spoločnosti súvisiacich s činnosťou spoločnosti. Právo na
kontrolu spoločnosti môžu vykonávať spoločníci sami, prostredníctvom splnomocneného zástupcu
alebo prostredníctvom dozornej rady, ak bola zriadená. Právu spoločníkov zodpovedá informačná
povinnosť osôb poverených vedením spoločnosti, s prihliadnutím na § 135 ods. 1 Obchodného

zákonníka, v zmysle ktorého konateľ musí vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a vždy
súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Ide o povinnosť spoločnosti, ktorej realizáciu
zákon ukladá konateľovi/konateľom spoločnosti.

16. Ustanovenie § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka je kogentné ustanovenie, čo znamená, že

tieto zákonom zaručené práva nemôžu byť obmedzené ani spoločenskou zmluvou a ani stanovami.
Môžu byť upravené len širšie alebo podrobnejšie, to však neznamená, že právo spoločníka zakotvené
v tomto ustanovení je neobmedzené. Právo spoločníka na nahliadnutie do dokladov a na informácie
podliehaurčitýmlimitom.Medzitietolimitypatrínapr.charakterarozsahinformácií,ktorémôžespoločníkžiadať, ale aj obmedzenie, podľa ktorého uplatňovanie práva vyplývajúceho z § 122 ods. 2 nemôže byť
uskutočňované šikanóznym spôsobom. Uvedené ustanovenie nehovorí, že by malo ísť o všetky doklady
a informácie, týkajúce sa všetkých záležitostí spoločnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu by malo ísť o

podstatné informácie a doklady o podstatných záležitostiach, aby mal spoločník spoločnosti vedomosť
o stave spoločnosti. Právo na nahliadnutie do všetkých dokladov spoločnosti s ručením obmedzeným
zákon zveruje členom dozornej rady, ktorí sú oprávnení od konateľa/konateľov žiadať informácie o
všetkých záležitostiach spoločnosti a nahliadať do všetkých dokladov spoločnosti. Uvedené platí aj
v prípade, že dozorná rada v spoločnosti s ručením obmedzeným nie je zriadená. V takom prípade

neprechádzajú práva dozornej rady na spoločníkov alebo iné orgány.

17. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na vyslovenom právom názore (ods. 68 napadnutého
rozsudku), že žalobca má ničím neobmedzené právo nahliadať do akýchkoľvek dokumentov žalovaného
a toto jeho oprávnenie vyplýva priamo z ustanovenia § 122
ods. 2 Obchodného zákonníka.

18. Otázkou výkonu práva vyplývajúceho z ustanovenia § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka sa
zaoberal Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Obdo/21/2019 zo dňa 29.5.2019, ktoré bolo
publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 44/2019. Najvyšší súd
SR ako súd dovolací v uvedenom rozhodnutí konštatoval:

I. Právo spoločníka na informácie a právo spoločníka nahliadať do dokladov spoločnosti podľa
ustanovenia § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka nie je neobmedzené, ale vzťahuje sa na tie informácie
a doklady spoločnosti, ktoré sa týkajú hospodárenia spoločnosti
a nakladania s jej významnejším majetkom, ktoré môžu mať vplyv na likviditu spoločnosti
a v konečnom dôsledku aj na hodnotu obchodného podielu spoločníka, resp. na výšku jeho podielu na

zisku spoločnosti.
II. V spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá nemá zriadenú dozornú radu, neprechádzajú pri výkone
práva podľa ustanovenia § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka na spoločníka oprávnenia, ktoré zákon
zveruje dozornej rade ako kontrolnému orgánu spoločnosti podľa
§ 138 ods. 1 Obchodného zákonníka alebo jej jednotlivým členom podľa § 138

ods. 2 Obchodného zákonníka.
III. Súčasťou práva spoločníka na informácie a na nahliadanie do dokladov spoločnosti je aj jeho
právo požadovať od spoločnosti, ak disponuje potrebným technickým vybavením, aby mu umožnila
vyhotovenie kópií jednotlivých dokladov spoločnosti za náhradu vzniknutých nákladov. Spoločník však
nie je oprávnený požadovať, aby mu spoločnosť sama vyhotovila kópie ním určených dokladov

spoločnosti, a to ani vtedy, ak by sa zaviazal zaplatiť spoločnosti náhradu vzniknutých nákladov.

19. Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal uloženia povinnosti žalovanému umožniť žalobcovi
prístup k dokladom špecifikovaným v žalobe (po pripustení jej zmeny v zmysle
§ 139 CSP) a umožniť žalobcovi vyhotovenie fotokópií dokladov na náklady žalobcu. Výkon práva

vyplývajúceho z ustanovenia § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka podlieha posúdeniu ich primeranosti
a je úlohou súdu posúdiť charakter dokladov, ktoré žiada spoločník sprístupniť.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a
vo výroku III. zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP a vec podľa

§ 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozhodnutie o nároku
na náhradu trov konania obsiahnuté vo výroku III. je závislým výrokom od výroku I. vo veci samej a preto
zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie aj vo výroku III. je procesným dôsledkom zrušenia rozsudku
súdu prvej inštancie vo výroku I.

21. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP vec v
zrušenom rozsahu opätovne prejedná a vo veci opätovne rozhodne. Posúdi, či žalobcom požadované
doklady sa týkajú len hospodárenia spoločnosti a nakladania s jej najvýznamnejším majetkom, alebo
sa týkajú bežného chodu spoločnosti, k nahliadnutiu ktorých je oprávnená dozorná rada. Ďalej posúdi
primeranosť požadovaných dokladov, či požadované doklady majú, resp. môžu mať vplyv napr. na

likviditu spoločnosti, na hodnotu obchodného podielu spoločníka, na výšku jeho podielu na zisku
spoločnosti, príp. iné. Pokiaľ súd prvej inštancie dospeje k názoru odlišnému od ustálenej rozhodovacej
praxe, ktorá je v danom prípade obsiahnutá v rozhodnutí R 44/2019, je potrebné tento odklon dostatočne
odôvodniť (§ 220 ods. 3 CSP).22. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov odvolacieho
konania podľa § 396 ods. 3 CSP.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule
(§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len

- v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).