Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, March 16, 2022

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 21Cb/56/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2519202756
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavel Ištók
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2022:2519202756.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom v spore žalobcu: C.I.C. Jan Hřebec
s.r.o., IČO : 267 58 733, so sídlo Na Zlaté Stezce 1075, Dobříš, Česká republika, zast. : JUDr. Mikuláš
Pavlik st., advokát so sídlom Š. Kukuru 14, Michalovce, proti žalovanému : TZBtech s.r.o., IČO : 36 840
793, so sídlom M. Waltariho 7097/3, Piešťany, zast. : JUDr. Tomáš Klieštenec, advokát so sídlom M.
Waltariho 7, Piešťany, o zaplatenie 11 104 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Návrhy žalobcu a žalovaného na prerušenie konania sa zamietajú.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 11.104,- eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,05% ročne zo sumy 11.104,- eur od 03.12.2015 do zaplatenia, do 3 dní od nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.11.2019 sa žalobca domáhal vydania rozsudku , ktorým
by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 11.104,- eur spolu s úrokom z omeškania

vo výške 8,05% ročne zo sumy 11.104,- eur od 03.12.2015 do zaplatenia, a nahradiť trovy konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že objednávkou zo dňa 15.7.2015 (datována k 3.7.2015 a potom
prepracovaná ) si žalovaný u žalobcu objednal vzduchotechnické jednotky podľa cenovej nabídky
žalobcu č. XXKXXX-XXXXX zo dňa 10.7.2015. Dodacie podmienky boli upravené v objednávke. Na
základe tejto skutočnosti bolo vydanie potvrdenie objednávky pre prvú, druhú a tretiu etapu zo dňa
4.8.2015č.V.XXXXXX.Taktobolazmluvnýmistranamidojednanákúpnacenavcelkovévýške111.041,-

Eur.
3. Žalobca plnenie podľa kúpnej zmluvy žalovanému riadne vyhotovil a čom bola žalovaný informovaný.
Na základe toho si žalovaným prebral predmet zmluvy o čom svedčia dodacie listy zo dňa 12.8.2015,
13.8.2015, 17.8.2015, 18.8.2015,19.8.2015, 24.8.2015, 1.9.2015. Na plnenie bola vystavená zálohová
faktúra č. XXXXXXX zo dňa 8.7.2015 a so splatnosťou dňa 15.7.2015 na čiastku vo výške
33.564,- Euro. Tato faktúra bola uhradená dňa 13.7.2015. Ďalej bola vystavená zálohová faktúra
č. XXXXXXX zo dňa 4.8.2015 so splatnosťou dňa 10.8.2015 na čiastku vo výške 33.373,- . Tato

faktúra bola uhradená dňa 14.8.2015, 4 dny po splatnosti. Ďalej bola vystavená zálohová faktúra
č. XXXXXXX zo dňa dne 12.8.2015 so splatnosťou dňa 19.8.2015 na čiastku vo výške 33.000,-
Euro. Tato faktúra bola uhradená dňa 27.8.2015, teda osem dní po splatnosti. Dňa 1.9.2015 vystavil
žalobca konečnú faktúru č. XXXXXXX na zvyšok kúpnej ceny, teda na čiastku 11.104 Euro so
splatnosťou dňa 2.12.2015. Žalovaný neuhradil na faktúru č. XXXXXXX od jej vystavenia žiadnu
sumu. O jednotlivých dlžných čiastkach bol žalobcom opakovane informovaný upomienkami (6.5.2016,

6.1.2016, 4.1.2016, 28.12.2015, 21.12.2015, 7.12.2015.) Naposledy bol žalovaný vyzvaný k úhrade
predžalobnou upomienkou zo dňa 13.5.2016, ktorá bola zaslaná na sídlo žalovaného.4. Súd vo veci vydal platobný rozkaz ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. V zákonnom stanovenej
lehote podal žalovaný proti platobnému rozkazu vo veci samej odôvodnený odpor, v ktorom uviedol, že
nesúhlasí s pohľadávkou žalobcu v celom rozsahu. Uviedol, že tvrdenie žalobcu že žalobca plnenie

podľa kúpnej zmluvy žalovanému riadne vyhotovil, o čom bol žalovaný informovaný sa nezakladá na
pravde, nakoľko žalobca tovar žalovanému nedodal riadne a včas, s jednotlivými dodavkami tovaru
sa dostal do omeškania, nakoľko dodanie tovaru jednotlivých etáp prebiehalo po častiach v rámci
viacerýchdni,pričomjednotlivétovarybolidodaneažpotermínedodania,tedasoneskorenímazároveň
nebol všetok tovar dodaný riadne a vzduchotechnická jednotka poz. c. XXN.XX bola dodaná s vadami.

Na základe uvedeného si žalovaný u žalobcu uplatnil nárok na náhradu škody a ostatných nárokov
listom - Sankcie za nesplnenie dodavok v zmysle harmonogramu a odsúhlasenej objednávky zo dna
10.09.2015 na ktorý list odpovedal žalobca listom zo dna 29.10.2015) s tým, že oneskorenie dodavok
žalobca potvrdil, za omeškanie a komplikácie sa žalobca ospravedlnil a žalovaným uplatnený nárok
nepoprel. Právny zástupca žalovaného vyzval žalobcu listom - Výzva na zaplatenie náhrady škody
a ostatných nárokov zo dna 02.12.2015 na úhradu pohľadávky žalovaného titulom náhrady škody,

zľavy z kúpnej ceny a ostatných nárokov vo výške 15.063,48 EUR, ktorú sumu žalobca neuhradil.
Následnežalovanýlistomzodna04.12.2015-Započítaniepohľadávokjednostrannýmúkonomvzmysle
§ 358 Obchodného zákonníka a § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka jednostranne započítal svoju
vyššie uvedenú pohľadávku na pohľadávku žalobcu v zmysle faktúry c. XXXXXXX, vystavenej dňa
03.09.2015 na celkovú sumu 11.104,- EUR. Zároveň žalovaný vyzval žalobcu na úhradu zvyšnej časti

žalovaného pohľadávky voči žalobcovi vo výške 3.959,48 EUR. Žalobca listom - Odmietnutí zápočtu
pohľadávke zo dna 10.12.2015 zápočet žalovanému vrátil z dôvodu, že zmluvný vzťah sa riadi údajne
Všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu a započítanie tak nemá právnu oporu. Na základe
uvedeného žalovaný zaslal žalobcovi list zo dna 14.01.2016 - Odpoveď' na Váš list zo dna 10.12.2015
(Odmietnuté zápočtu pohľadávok) a opätovne zaslanie započítania pohľadávok jednostranným úkonom

v zmysle § 358 Obchodného zákonníka a §§ 580 a naslz. Občianskeho zákonníka, ktorým žalovaný
opätovne žalobcovi zaslal započítanie pohľadávok v jeho originály, nakoľko žalovaný trval na svojich
vyjadreniach. Predmetný jednostranný zápočet bol žalobcovi doručený. Na predmetný list žalobca už
nereagoval, čim pohľadávka žalobcu jednostranným započítaním zanikla v celom rozsahu. Zánik nastal
okamihom stretu pohľadávok spôsobilých na započítanie.

5. Z uvedeného je má žalovaný za preukázané , že žalobcom uplatňovaný nárok toho času neexistuje,
teda nie je ani pravdivé žalobcove tvrdenie, že žalovaný neuhradil nič na faktúru c. XXXXXXX. Žalobca
nie je oprávnený na vymáhanie žalovanej sumy, nakoľko tato jeho pohľadávka zanikla zápočtom v celom
rozsahu, a teda neexistuje žiaden právny titul na jej opätovné zaplatenie a vymáhanie.
6. Taktiež uviedol, že žalovaný podal dna 11.04.2016 ako žalobca na Okresný sud Košice II návrh

na vydanie európskeho platobného rozkazu (príloha c. 8 odporu) voči žalobcovi tohto sporu (C.I.C.
Jan Hrebec s.r.o.) na sumu 3.959,48 EUR s príslušenstvom, na základe čoho bol Okresným sudom
Košice II vydaný Európsky platobný rozkaz dna 27.04.2016, spis. zn. 33Cb/63/2016 V predmetnom
spore je žalovaná suma, ktorá je rozdielom pohľadávky žalovaného vo výške 15.063,48 EUR voči
žalobcovi a ,,údajnej" pohľadávky žalobcu voči žalovanému (v zmysle faktúry c. XXXXXXX vo výške

11.104,- EUR), ktoré pohľadávky boli v ostatnom rozsahu vzájomne započítané. K uvedenému
európskemu platobnému rozkazu podal žalobca tohto sporu odpor - Podanie odporu proti európskemu
platobnému rozkazu 33Cb/63/2016 zo dňa 27.05.2016 , kde dôvodom na podanie odporu žalobca
uvádza výlučne námietku miestnej a vecnej príslušnosti tunajšieho sudu. Žalobca ani v predmetnom
odpore nijakým spôsobom nepoprel nárok žalovaného, nepoprel žalovanú sumu, nepoprel ani žiadne

tvrdenia žalovaného uvedene v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Z uvedeného vyplýva, že
žalobca uznal pohľadávku žalovaného v ostatnej výške, ako aj uznal uskutočnenie jednostranného
zápočtu zo strany žalovaného, nakoľko v opačnom prípade by si svoju údajnú pohľadávku uplatňoval
v tomto spore vedenom na Okresnom sude Kosice II pod spis. zn. 33Cb/63/2016, keďže sa jedna o
uplatňovanie zostatku pohľadávky žalovaného, kde ostatná časť zanikla zápočtom voči pohľadávke

žalobcu, ktorú si uplatňuje v tomto súdnom konaní na Okresnom sude Piešťany. Nakoľko je v súčasnej
dobe vedene súdne konanie tykajúce sa zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným založeným
objednávkou žalovaného c. XXXXXXX, teda tykajúci sa tej istej veci, žalovaný si uplatňuje prekážku
litispendencie v tomto súdnom konaní. Nakoľko prekážka litispendencie je taký nedostatok podmienky
konania, ktorý nemožno odstrániť', konanie začaté neskôr bude musieť' príslušný sud zastaviť'.

7. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril tak, že tvrdenia žalovaného v odpore sú v rozpore so
skutočným stavom, žalobca nikdy a žiadnym spôsobom neuznal pohľadávku žalovaného v sume
15063,48 Eur a žiadnym spôsobom neuznal jednorázový zápočet žalovaného zo dňa 04.12.2015.
žalovanýsúdusícepredložillistinnédôkazya lentiektoréuznalzapresebavýhodnébezabsencieinýchdôkazov ktorými disponuje. Takýmto dôkazom je napríklad vyjadrenie žalobcu doručené OS Košice II
zo dňa 22.08.2016 k sp.zn. 33Cb/53/2016, kde v časti V k nároku žalobcu uviedol dôvody pre ktoré
nárok žalovaného v tom spore neuznáva.( za celú dobu konania jasne nedefinoval svoj nárok, nedoložil

aká škoda mu mala byť presne spôsobená a z akého dôvodu, žalobca nikdy nepredložil zoznam škôd
a ušlého zisku, a výška škody tak ostáva v rovine tvrdení, aj keď by celkovú nárokovanú čiastku mal
jasne preukázať, zápočet bol vykonaný neplatne, nakoľko pohľadávka nie je k akémukoľvek započítaniu
spôsobilá aby mohla byť spôsobilá, musela by byť jasne vyčíslená a vyúčtovaná a muselo by byť zrejmé
z akého právneho titulu je daná pohľadávka odvodená, žalovaný si započítal nepodloženú čiastku,

ktorej výšku a vznik nepreukázal a o ako takú, sa jedná o pohľadávku neurčitú) Na vyjadrenie žalobcu
k odporu žalovaného reagoval žalovaný vyjadrením zo dňa 28.07.2020, v ktorom uviedol, že naďalej
nesúhlasí s uplatňovanou pohľadávkou žalobcu v celom rozsahu. Má za to, že vzhľadom na námietku
litispendencie, čo je taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť a konanie začaté
neskôr musí príslušný súd zastaviť. V prípade že by súd konanie vedené na OS Košice II pod sp.
zn. 33Cb/63/2016 nevyhodnotil ako konanie zakladajúce prekážku litispendencie, súhlasil s návrhom

žalobcu aby súd prerušil konanie a navrhol prerušenie konania podľa § 163 C.s.p
8. V priebehu konania žalobca ( vo vyjadrení k odporu zo dňa 24.02.2020) a žalovaný ( v podaní zo dňa
21.02.2022) navrhli prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde
Košice II pod sp. zn. 33Cb/63/2016, ktorého rozhodnutie má mať podstatný význam pre rozhodnutie v
tejto veci. Žalobca v podaní zo dňa 23.02.2022 vyjadril s prerušením konania nesúhlas, s tým že na

takýto postup nie sú dôvody. Podľa § 162 ods. 1 C.s.p písm. a) súd konanie preruší ak rozhodnutie závisí
od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.
9. Citované ust. § 162 ods. 1 písm. a/ C. s. p. predpokladá takú predbežnú, resp. prejudiciálnu otázku,
ktorej predchádzajúce vyriešenie je nutné, aby bolo možné rozhodnúť vo veci samej. Povinnosť súdu
prerušiť konanie podľa § 162 ods. 1 písm. a) C.s.p. je potrebné vykladať v súvislosti s § 193 C.s.p.,

podľa ktorého je súd viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva,
ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd, rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol
spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov a kto
ich spáchal (súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní), rozhodnutím o osobnom stave,
vzniku alebo zániku spoločnosti. Týmto okruhom otázok je teda súd viazaný v tom zmysle, že si o nich

nemôže urobiť ani prejudiciálny záver (rozhodovanie o týchto otázkach v merite veci je pochopiteľne
rovnako vylúčené). Ak bez vyriešenia týchto otázok nemôže súd pokračovať v konaní, konanie preruší
a pokračuje v ňom až po odpadnutí tejto prekážky.
10. Súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na prerušenie konania v zmysle
ust. § 162 ods. 1 C.s.p. písm. a) nakoľko v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn.

33Cb/63/2016, sa nerieši otázka, ktorú by v prebiehajúcom konaní súd nebol oprávnený riešiť, otázku
existencie nároku
11. žalovaného na náhradu škody môže riešiť ako otázku predbežnú.
12. Podľa § 164 C.s.p. ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo

ak súd dal na také konanie podnet.
13. Ust § 164 C.s.p. upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená také prerušenie konania,
ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia
dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber, resp. voľbu
súdu, ktoré z jednotlivých opatrení (napr. spojenie veci, prerušenie konania, riešenie tzv. predbežnej

otázky) slúžiacich účelu racionálnej organizácie postupu súdu pri vedení príslušného súdneho konania,
je ale potrebné podriadiť aj požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní a
použiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého je ochrana práv účastníkov konania rýchlejšia a účinnejšia.
Rozhodujúcim hľadiskom je teda zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania predstavuje
vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo. Samotná skutočnosť, že v konaní vedenom na OS Košice

II sa na základe žaloby žalovaného voči žalobcovi rieši otázka vzniku, výšky a predpokladov náhrady
škody žalovaného voči žalobcovi titulom oneskoreného a vadného plnenia z kúpnej zmluvy vlastníckeho
práva k predmetnému bytu sama osobe nezakladá dôvod na prerušenie konania.Je nepochybné že v
oboch konaniach ako jednu z predbežných otázok riešia súdy otázku vzniku, existencie, a následne
výšky nároku na náhradu škody žalovaného voči žalobcovi a s tým spojenú účinnosť resp. neúčinnosť

započítacieho prejavu žalovaného. „Teoretická možnosť“ rozdielneho posúdenia danej skutočnosti však
nie je vzhľadom na tvrdenia strán v prebiehajúcom konaní a navrhnutné dôkazy dostatočným dôvodom
na prerušenie konania, nakoľko otázku vzniku, existencie, výšky a následnej účinnosti resp. platnosti
započítania takéhoto nároku voči nároku žalobcu môže súd posúdiť ako predbežnú bez čakania narozhodnutie v inom konaní v ktorom sa otázka existencie nároku rieši tiež ako otázka predbežná . Za
uvedeného stavu z prihliadnutím na tvrdenia žalobcu a žalovaného by prerušenie konania, bolo v
priamom rozpore s čl. 17 základných princípov C.s.p., ktorý súdu ukladá povinnosť postupovať tak,

aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádzať zbytočným prieťahom a konať
hospodárne.´
14. Vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky na prerušenie konania, súd návrhy žalobcu a
žalovaného na prerušenie konania zamietol, a o zamietnutí návrhov rozhodol s poukazom na ust. § 162
ods. 3 C.s.p. až v rozhodnutí vo veci samej.

15. Žalovaný v priebehu konania namietal litispendenciu - a teda skutočnosť, že v skôr začatom konaní
vedenom na OS Košice II medzi tými istými účastníkmi sa prejadnáva vec s tým istým predmetom
konania, z ktorého dôvodu musí súd konanie zastaviť. Súd dospel k záveru že uvedená námietka
litispendencie je nedôvodná nakoľko konanie vedené na OS Košice II sa síce týka tých istých strán
sporu (žalobcu ako žalovaného, a žalovaného ako žalobcu) - predmet konania však nie je totožný s
predmetom konania vedenom pred tunajším súdom. Pred tunajším súdom si žalobca uplatňuje nárok

na nezaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar vo výške 11104 eur, pričom v konaní na OS Košice II si
žalovaný uplatňuje zaplatenie sumy 3.959,48 EUR
Ako zostatku nárokov žalovaného na náhradu škody spôsobenú nedodaním tovaru riadne a včas. V
oboch konania prichádza do úvahy riešenie rovnakých predbežných otázok, ktorý môžu mať vplyv na
samotné rozhodnutie vo veci samej - t.j samotný predmet konania - ide však o dva samostatné (sporné)

nároky, uplatnenie jedného nevytvára prekážku pre protistranu na uplatnenie druhého samostatnou
žalobou, a nie je preto možné takéto konanie pre prekážku litispendencie zastaviť
16. Súd v predmetnej veci nariadil pojednávanie postupne na 07.09.2021, 11.11.2021, 16.12.2021,
04.01.2022, 11.01.2022, 01.03.2022, 08.03.2022 a 17.03.2022.
17. Na základe žiadosti PZ žalovaného z dôvodu dočasnej PN právneho zástupcu žalovaného ( od

06.09.2021resp.05.11.2021)súdodročilpojednávanianariadenéna07.09.2021a11.11.2021.Zdôvodu
prebiehajúcich mimosúdnych rokovaní medzi stranami sporu súd odročil termín pojednávania nariadení
na 16.12.2021 na žiadosť PZ žalovaného so súhlasom PZ žalobcu.
18. Na základe žiadosti PZ žalovaného z dôvodu dočasnej PN právneho zástupcu žalovaného ( od
03.01.2022) súd odročil pojednávania nariadené na 04.01.2022) a nariadil tri termíny pojednávaní na

01.03., 08.03.2022 a 17.03.2022. Z dôvodu trvajúcej dočasnej pracovnej neschopnosti, podaním zo
dňa 28.02.2022 PZ žalovaného požiadal o odročenie pojednávaní nariadených na 01.03. 2022 a
08.03.2022. Súd jeho žiadosti o odročenie predmetných pojednávaní vyhovel, pričom PZ žalovaného
bol pri telefonickom upovedomovaní o vyhovení jeho žiadosti upozornení že termín pojednávania dňa
17.03.2022 o 14:15 hod zostáva v platnosti.

19. Dňa 15.03.2022 PZ žalovaného ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a požiadal o odročenie
pojednávania nariadeného na 17.03.2022 z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti PZ žalovaného
nakoľko dňa 15.03.2022 bol deň kontroly u lekára a tento deň je dňom kedy sa dozvedel o uvedenom
dôvode pre ktorý žiada odročenie nakoľko jeho dočasná PN stále trvá, súčasťou žiadosti bolo aj
vyjadrenie žalovaného že vzhľadom na doterajšie zastupovanie v tejto právnej veci a dĺžku sporu na

osobnej účasti PZ žalobcu žalovaný trvá.
20. Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti PZ žalovaného ( č.l. 364)vyplýva že toto bolo
vystavené dňa 03.01.2022 od ktorého dňa je PZ žalovaného neschopný práce. V časti záznamy
ošetrujúceho lekára je uvedených - absolvovaných celkovo 7 ošetrení alebo kontrol (13.1, 26.1, 03.2,
10.2, 18.2, 28.2, 15.3) s budúcim termínom ošetrenia resp. kontroly dňa 28.3.2022.

21. Súd po doručení žiadosti PZ žalovaného o odročenie pojednávania tomu to oznámil (telefonicky,
e-mailom, ako aj zaslaním oznámenia od elektronickej schránky) že jeho žiadosti o odročenie
pojednávania nariadeného na 17.03.2022 nevyhovel, nakoľko od PZ žalovaného možno spravodlivo
žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom, keďže dôvod pre ktorý žiada o odročenie pojednávania
nenastal krátko pred pojednávaním (práceneschopnosť PZ žalovaného trvá od 03.01.2022) a súčasne

súdu nepreukázal, že by žalovaný odôvodnene trval na osobnom zastúpení PZ žalovaného.
22. Dňa 16.03.2022 žalovaný e-mailom adresovaným súdu zaujal k oznámeniu súdu nasledujúce
stanovisko v ktorom uviedol, že v danom prípade od PZ žalovaného nemožno spravodlivo žiadať, aby
sa dal na uvedenom pojednávaní zastúpiť iným advokátom, nakoľko dôvod pre ktorý žiada o odročenie
uvedeného pojednávania nastal krátko pred uvedeným pojednávaním, a to dňa 15.03.2022 (t.j. dva dni

pred pojednávaním), a nie dňa 03.01.2022 ako uviedol súd vo svojom oznámení; PZ žalovaného dňa
15.03.2022 absolvoval kontrolu u lekára a v tento deň sa dozvedel, že jeho práceneschopnosť bude
trvať aj naďalej (t.j. aj v čase konania uvedeného pojednávania); neopodstatnenosť uvedeného dôvodu
nevyhovenia žiadosti o odročenie uvedeného pojednávania dňa 17.03.2022 vyplýva aj z doterajšiehopostupu súdu v konaní, a to, že pri odročovaní pojednávaní vytýčených na deň 01.03.2022 a deň
08.03.2022 z úplne rovnakých dôvodov (aj časových) na strane PZ žalovaného dôvod na neodročenie
týchto pojednávaní súd nezistil (t.j. žiadosti PZ žalovaného o ich odročenie vyhovel) Ďalej uviedol,

že v danom prípade PZ žalovaného súdu preukázal, že žalovaný odôvodnene trvá na jeho osobnom
zastúpení na uvedenom pojednávaní dňa 17.03.2022; na jeho osobnom zastúpení odôvodnene trvá
(vzhľadom na dĺžku sporov, ako aj vzhľadom na zložitosť sporu a jeho prepojenie s inými súdnymi
konaniami), nakoľko PZ JUDr. Klieštenec žalovaného v danom spore ohľadne predmetnej pohľadávky
zastupuje od samého začiatku (viac ako päť rokov), pričom ho zastupuje ohľadne predmetnej

pohľadávky od samého začiatku nielen v tomto konaní vedenom na OS Piešťany č.k. 21Cb/56/2019,
ale aj v prebiehajúcom súdnom konaní na OS Košice II č.k. 33Cb/63/2016, ktorého predmetom je
tiež uvedená pohľadávka, a zastupoval žalovaného aj v konaní pred českým rozhodcovským súdom
ohľadne tej istej pohľadávky.
23. Požiadal o prehodnotenie postoja (posúdenia) k žiadosti PZ žalovaného s tým, že v prípade
vykonania uvedeného pojednávania (prejednania veci) to bude považovať za procesné nezákonné

pochybenie zo strany súdu, ktorým prípadným nesprávnym procesným postupom dôjde k porušeniu
práv žalovaného, aby ako žalovaný uskutočňoval jemu patriace procesné práva - došlo by k porušeniu
práva žalovaného na spravodlivý súdny proces.
24. Žalovanému súd na e-mail obratom oznámil, že súd zotrváva na rozhodnutí o žiadosti jeho právneho
zástupcu o odročenie pojednávania nariadeného na 17.03.2022 a teda že tejto žiadosti nevyhovel

nakoľko od PZ žalovaného možno spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom, keďže dôvod
pre ktorý žiada o odročenie pojednávania nenastal krátko pred pojednávaním (práceneschopnosť PZ
žalovaného trvá od 03.01.2022) a zároveň súdu nepreukázal, že by žalovaný odôvodnene trval na
osobnom zastúpení týmto advokátom t.j právnym zástupcom žalovaného
25. Z Plnomocenstva udeleného žalovaným PZ žalovaného na zastupovanie v konaní vedenom na

OS Piešťany pod sp. zn. 21Cb/56/2019 dňa 05.02.2020 (č.l. 86) vyplýva, že žalovaný súhlasí s
tým, aby splnomocnený advokát sa v prípade potreby dal zastúpiť podľa § 89 a nasl C.s.p a podľa
zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii iným advokátom ako ďalším zástupcom, alebo sa dal zastúpiť
svojim advokátskym koncipientom. V súvislosti s čím, zobral žalovaný na vedomie, že podľa zmluvy o
poskytovaní právnych služieb patrí splnomocnenému advokátovi odmena za toto zastupovanie spoul s

nárokmi na náhradu hotových výdavkov a na náhradu za stratu času.
26. Podľa § 180 C.s.p.Po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie
predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich
neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.
27. Podľa § 183 ods. 1 C.s.p. Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie

môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov
nemôžedostaviťnapojednávanieazároveňodnichnemožnospravodlivožiadať,abysanapojednávaní
nechali zastúpiť.
28. Podľa § 183 ods. 2 C.s.p. Od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred
pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá

na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom.
Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak
k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.
29. Podľa § 183 ods. 3C.s.p. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod
bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky

okolnosti mohla predpokladať.
30. Podľa § 183 ods. 4 C.s.p. Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania
nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje
odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno
upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

31. Podľa § 184 ods. 1 C.s.p. Súd rozhodne o odročení pojednávania bezodkladne; o tom upovedomí
tých, ktorí boli na pojednávanie predvolaní. Súd uvedie deň, keď sa bude konať nové pojednávanie.
32. Podľa § 17 ods. 1 veta prvá zákona č. 586/2003 o advokácii Ak bráni advokátovi, ktorý vykonáva
advokáciu samostatne, vo vykonávaní advokácie akákoľvek prekážka a ak neurobí iné opatrenia na
ochranu práv alebo záujmov svojho klienta, je povinný bezodkladne, najneskôr do jedného mesiaca odo

dňa, keď takáto prekážka vznikla, po dohode s iným advokátom ustanoviť ho za svojho zástupcu; o tom
je povinný bezodkladne upovedomiť klienta.
33. K rozhodnutiu nevyhovieť žiadosti PZ žalovaného o odročenie pojednávania nariadeného na
17.03.2022 súd poukazuje na to, že Civilný sporový poriadok sprísňuje dôvody na odročeniepojednávania v záujme zrýchlenia a zhospodárnenia konania a eliminácie prieťahov v konaní. Na návrh
strany môže byť pojednávanie odročené len za súčasného splnenia dvoch podmienok a to, že strana
alebo jej zástupca sa nemôže dostaviť na pojednávanie a kumulatívne od nich nemožno spravodlivo

žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Podľa novej právnej úpravy platí zásada, že od advokáta
možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Z tejto zásady existujú výnimky a
to existencia dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a tiež v prípade, ak strana, ktorú advokát
zastupuje odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom.
34. Podľa názoru súdu, ani jedna z uvedených podmienok v danom prípade nebola splnená. Zo

žiadosti PZ žalovaného o odročenie pojednávania vrátane priloženého potvrdenia o dočasnej PN je
zrejmé že dočasná práceneschopnosť PZ žalovaného začala 03.01.2022 ( ku dňu 15.03.2022, kedy PZ
žalovaného požiadal o odročenie pojednávania teda trvala viac ako 2 mesiace, pričom PZ žalovaného
mal v uvedenom období absolvovať celkovo 6 kontrol alebo ošetrení, so siedmou kontrolou dňa
15.03.2022, pričom ani zo žiadosti o odročenie pojednávania ani z predmetného potvrdenia nie je zrejmé
z akých dôvodov sa PZ žalovaného domnieval že až na kontrole dňa 15.03.2022 sa dozvie o dôvode

pre ktorý sa nebude môcť pojednávania dňa 17.03.2022 zúčastniť, resp. z akých okolností prípadu
vyplýval dôvodný predpoklad že aj napriek skutočnosti že jeho dočasná práceneschopnosť trvá od
03.01.2022, sa domnieval sa že pojednávania dňa 17.03.2022 zúčastní a až 15.03.2022 mu bola táto
jeho domnienka vyvrátená. Je povinnosťou strany sporu ako aj jej právneho zástupcu oznámiť súdu
dôvod pre ktorý navrhuje odročenie bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedel, mohol dozvedieť alebo

s prihliadnutím na všetky okolnosti tento mohol predpokladať. Súd má za to, že v danom prípade mohol
PZ žalovaného s prihliadnutím na všetky okolnosti predpokladať (už pri podávaní žiadosti o odročenie
pojednávaní nariadených na 01.03. a 08.03.2022), že v prípade ak u neho nebudú splnené podmienky
naukončeniedočasnejpracovnejneschopnostipokontroledńa15.03.2022,nebudesamôcťuvedeného
pojednávania zúčastniť z dôvodu dôležitého na jeho strane (dočasná pracovná neschopnosť). Ako však

vyplýva z uvedeného daný dôležitý dôvod na strane PZ žalovaného nevznikol krátko pred pojednávaním
17.03.2022, nakoľko 15.03.2022 mu po vykonaní kontroly, len nebola ukončená dočasná pracovná
neschopnosť, trvajúca od 03.01.2022 s určením kontroly na 28.03.2022.
35. Z vyjadrenia v žiadosti PZ žalovaného o odročenie pojednávania ako aj stanoviska žalovaného k
zamietnutiu uvedenej žiadosti vyplýva, že tento trvá na zastúpení PZ žalovaného z dôvodov doterajšieho

zastupovanie v tejto právnej veci, dĺžky sporu a zložitosť sporu, keďže tento ho zastupuje v predmetnom
spore od začiatku viac ako 5 rokov a zastupuje ho aj v konaní vedenom na OS Košice II 33Cb/63/2016
a zastupoval ho aj v konaní pred českým rozhodcovským súdom.
36. Je zrejmé, že žalovaný v čase podávania žiadosti o odročenie pojednávania jeho právnym
zástupcom trvá na osobnom zastúpení PZ žalovaného, súd však dospel k záveru, že žalovaný súdu

nepreukázal, že by na osobnom zastúpení PZ žalovaného trval odôvodnene.
37. Samotné tvrdenie o dĺžke sporu a jeho zložitosti, súd vyhodnotil ako nedôvodné nakoľko aj keď
žaloba v predmetnej veci napadla na tunajší súd v roku 2019 (november), v konaní do 17.03.2022 nebolo
vykonané ani jediné pojednávanie, pričom pojednávania boli opakovane odročované predovšetkým z
dôvodov na strane PZ žalovaného. Predmetná právna vec nevykazuje známky takej zložitosti, že by

bolo vylúčené substitučné zastúpenie advokátom prípadne aj advokátskym koncipientom. Poukázať
treba predovšetkým na skutočnosť, že žiadna zo strán (aj napriek pomerne prísne nastavenej
koncentrácii konania) okrem už predložených a protistranám doručených listinných dôkazov nenavrhla
vykonať žiadne ďalšie dôkazy ( výsluchy, znalecké posudky, odborné vyjadrenia). Rozhodcovské
konanie bolo zastavené z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky a konanie na Os Košice II síce

vyžaduje riešenie niektorých zhodných predbežných otázok, avšak samotné zastupovanie žalovaného
PZ žalovaného v predmetných konaniach odôvodnenosť trvania na osobnom zastúpení PZ žalovaného
na pojednávaní nepodopiera. Pričom súd musí uviesť, že dôvody pre ktoré žalovaný trvá na
osobnom zastúpení právnym zástupcom sú v rozpore s obsahom samotného plnomocenstva na
zastupovanie v predmetnom konaní, kedy dňa 05.02.2020 vyjadril súhlas aby sa PZ žalovaného

ako splnomocnený advokát v prípade potreby dal zastúpiť iným advokátom ako dalším zástupcom
prípadne aj svojim advokátskym koncipientom. Argumenty žalovaného z ktorých odvodzuje svoje trvanie
na osobnom zastúpení advokátom, tak majú charakter bežného zastupovania advokátom v sporoch
medzi podnikateľmi a nenastoľujú stav výnimočnosti, ktorí by bránil možnosti spravodlivo žiadať od
takéhoto advokáta aby sa dal v konaní zastúpiť, pričom vzhľadom na obsah plnomocenstva vyznievajú

v kombinácii s už uvedeným špekulatívne a majú v podstate charakter obštrukcie.
38. K skutočnosti, že od PZ žalovaného možno spravodlivo žiadať aby sa dal v konaní zastúpiť súd
uvádza, že vzhľadom na okolnosti prípadu, nakoľko jeho dočasná PN trvá od 03.01.2022, tomuto v
zmysle § 17 ods. 1 zákona o advokácii vyplývala povinnosť v prípade ak mu vo výkone advokácie brániakákoľvek prekážka (teda aj dočasná PN) bezodkladne urobiť opatrenia na ochranu práv a záujmov
svojho klienta alebo b)bezodkladne, najneskôr do jedného mesiaca odo dňa vzniku takejto prekážky po
dohode s iným advokátom ustanoviť ho za svojho zástupcu.

39. Iným opatrením na ochranu práv a záujmov klienta - žalovaného v danom prípade jednoznačne
nielen mohlo ale aj malo byť substitučné splnomocnenie iného advokáta na zastupovanie v konaní
(prípadne zastúpenie advokátskym koncipientom). Oprávnenie postupovať takýmto spôsobom PZ
žalovanému vyplývalo priamo z udeleného plnomocenstva.
40. Samotná skutočnosť, že súd vyhovel žiadosti PZ žalovaného o odročenie pojednávaní nariadených

na 01.03. a 08.03.2022 nezakladá žiadnym spôsobom nárok na odročenie pojednávania nariadeného
na 17.03.2022.
41. Vzhľadom na uvedené je možné skonštatovať že v danom prípade dôvod na strane právneho
zástupcu žalovaného nevznikol krátko pred pojednávaním dňa 17.03.2022, žalovaný súdu nepreukázal
že by na osobnom zastúpení advokátom - PZ žalovaného trval odôvodnené, bolo možné od PZ
žalovaného spravodlivo žiadať aby s dal v konaní zastúpiť iným advokátom.

42. Žiadosť o odročenie pojednávania preto bola nedôvodná a súd jej preto nevyhovel, o čom bol PZ
žalovaného obratom riadne upovedomený.
43. Na pojednávanie dňa 17.03.2022 sa nedostavili PZ žalobcu a PZ žalovaného. PZ žalobcu a
PZ žalovaného svoju neúčasť ospravedlnili. PZ žalobcu súhlasil s pojednávaní v jeho neprítomnosti .
Nakoľko súd žiadosti PZ žalovaného o odročenie pojednávania, nevyhovel, o čom bol upovedomený

e-mailom a telefonicky 15.03.2022 a súčasne aj žalovaný e-mailom 16.03.2022, súd preto rozhodol, že
bude pojednávať v neprítomnosti PZ žalobcu a PZ žalovaného podľa § 180 C.s.p.
44. Súd vykonal dokazovanie všetkými v predmetnom konaní žalobcom a žalovaným navrhnutými
listinným dôkazmi a to: objednávka zo dňa 15.07.2015, e-mail zo 14.10.2019, nabídka z 10.07.2015 -
č.l.6,potvrdenieobjednávky- e-mailzodňa04.08.2015,faktúramič.XXXXXXX,XXXXXXX,XXXXXXX,

XXXXXXX, dodacími listami z 12.08.215,13.08.2015, 17.08.2015, 18.08.2015, 19.08.2015, 24.08.2015,
01.09.2015, upomienkami z 06.05.2016, 06.01.2016, 04.01.2016, 28.12.2015, 21.12.2015, 07.12.2015,
ako aj predžalobnou upomienkou z 13.05.2016, prílohami č. 2-10 odporu žalovaného vrátane podacích
lístkov ( list z 10.09.2015, 29.10.2015, výzva z 02.12.2015, list z 04.12.2015, list z 10.12.2015, list
z 14.01.2016, potvrdenie OS KE II z 11.04.2016, európsky platobný rozkaz, odpor proti európskemu

platobnému rozkazu vrátane všeobecných obchodných podmienok žalobcu), vyjadrením žalobcu (ako
žalovaného k sp.zn 33Cb/63/2016 (č.l. 143 a nasl spisu), žaloba o zaplatenie sumy 11104 Eur zo dňa
16.05.2016 podaná na Rozhodčí soud pri Hospodárske komore ČR, usnesení rozhodčího soudu pri
Hospodárske komore ČR zo dňa 19.07.2016, vyjadrenia strán č.l. 336, 328 a 330)
45. Súd konštatuje že žiadnej zo sporových strán nezamietol návrh na vykonanie dokazovania, t.j.

vykonal všetky dôkazy stranami navrhnuté a predložené.
46. Súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
strany sporu Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.
47. Na základe objednávky zo dňa 15.07.2015 si žalovaný u žalobcu objednal vzduchotechnické

jednotky podľa cenovej nabídky žalobcu č. XXKXXX-XXXX v celkovej sume 110 241 eur. Platobné
podmienky boli dojednané spôsobom že 30% sa platí pri objednaní, 60% pri dodaní a 10% - konečná
faktúra najneskôr do 90 dní od dodania poslednej etapy. Plnenie podľa zmluvy žalobca riadne dodal
od 12.08.2015 do 01.09.2012. žalobca žalovanému vystavil faktúry č. XXXXXXXX na sumu 33564 eur,
faktúru č. XXXXXXX na sumu 33373 eur a faktúr uč. XXXXXXX na sumu 33000 eur, spolu

vo výške 99937 eur, ktoré žalovaný uhradil platbami dňa 13.07.2015 , 14.08.2015 a 27.08.2015.
Konečnú faktúru na sumu 11104 eur č. XXXXXX vystavil žalobca žalovanému dňa 01.09.2015, pričom
žalovaný do dnešného dňa konečnú faktúru vo výške 11104 eur neuhradil. Žalobca sa dostal so
skutočnými termínmi dodania jednotlivých etáp do omeškania tak že celkovo omeškanie za I až IV
etapu trvalo v súčte 15 dní. Listom zo dňa 02.12.2015 - výzva na zaplatenie náhrady škody - žalovaný

žalobcovi oznámil, že nedoručením tovaru do miesta určenia riadne a včas vznikla žalovanému škoda
titulom viac nákladov v celkovej výške 11345 Eur spočívajúcich najmä zo zabezpečenia príslušných
mechanizmov vrátane pracovníkov potrebných na kompletizáciu dodávky. Nakoľko táto škoda vznikla
protiprávnym konaním žalobcu, zodpovedá za ňu a je povinný ju nahradiť. Na základe toho si žalovaný
listom u žalobcu uplatnil náhradu škody vo výške 11 345 eur.

48. Žalovaný listom zo dňa 04.12.2015 - započítanie pohľadávok jednostranným úkonom jednostranne
započítal svoju pohľadávku 11 345 eur (titulom náhrady škody) vyplývajúcej z porušenia povinnosti
dodať tovar riadne a včas) voči pohľadávke žalobcu vo výške 11 104 eur vyplývajúcej z faktúry č.
XXXXXXX.49. Listom zo dňa 10.12.2015 žalobca vrátil žalovanému započítanie pohľadávok ako nedôvodné a
pohľadávku splatnú 02.12.2015 považoval naďalej za neuhradenú.Listom zo dňa 14.01.2016 žalovaný
žalobcovi opätovne zaslal započítanie pohľadávok zo dňa 04.12.2015.V konaní vedenom na Okresnom

súde Košice pod sp. zn. 33Cb/63/2016 sa žalovaný v postavení žalobcu voči žalobcovi ako žalovanému
domáha zaplatenia sumy 3959,48 eur, pričom uplatnená suma má byť zostatkom nárokov žalovaného
vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu so žalobcom vo výške 15063,48, pričom žalovaný uskutočnil dňa
04.12.2015 započítanie vzájomných pohľadávok jednostranným úkonom vo výške 11104, na základe
čoho došlo k zániku vzájomných pohľadávok vo výške 11 104 a žalovaný eviduje voči žalobcovi zostatok

pohľadávky vo výške 3959,48 eur. Okresný súd Košice II vo veci vydal európsky platobný rozkaz
ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel, voči predmetnému rozkazu podal žalovaný odpor v ktorom
vzniesol námietku vecnej a miestnej príslušnosti súdu ako aj námietku právomoci rozhodcovského súdu.
Poukázal na VOP a skutočnosť, že všetky vydané dokumenty - návrhy a potvrdenia na ne odkazujú.
V priebehu konania žalobca zaslal OS KE II vyjadrenie v ktorom okrem iného uviedol, že súčasťou
každej nabídky je odkaz na VOP, že žalovaný nedoložil aká škoda mu mala byť presne spôsobená

a z akého dôvodu, nepredložil presný zoznam škôd a ušlého zisku. Zápočet bol prevedený neplatne
nakoľko pohľadávka žalobcu nie je k započítaniu spôsobilá, musela by byť jasne vyčíslená a vyúčtovaná
a muselo by byť zrejmé z akého právneho titulu je odvodená. Výška pohľadávky žalovaného na náhradu
škody je nepodložená, jej vznik a výška nie je preukázaná a ide o pohľadávku neurčitú.
50. Vo vyjadrení č.l. 328 PZ žalovaného požiadal o rozhodnutie vo veci, nesúhlasil s odročením

pojednávania a poukázal na skutočnosť že od strany možno vždy spravodlivo požadovať aby sa nechala
zastupovať inou osobou.
51. Vo vyjadrení č.l. 330 žalovaný poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn 22Cdo/4496/2018 s tým, že
opakované ospravedlnenie právneho zástupcu by nemalo byť akceptované.
52. Vo vyjadrení č.l. 336 sa žalovaný vyjadril k vznesenej námietke litispendencie tak, že v konaní

na Okresnom súde Košice II sa týka, úplne iného nároku ako v tunajšom konaní, kde sa prejednáva
nárok žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny, ktorú žalobca v celom rozsahu uznal. Vyjadril nesúhlas so
zastavením ale aj prerušením konania. Poukáza na uznesenie Rozhodčího soudu pri Hospodárske
komore ČR zo 19.07.2016 , ktorým bolo konanie zastavené z dôvodu nedostatku právomoci.
53. Žalobca má sídlo v Českej republike, žalovaný má sídlo na území Slovenskej republiky. Ide o

konanie s cudzím prvkom preto bolo potrebné vyriešiť otázku právomoci a príslušnosti súdov Slovenskej
republiky na konanie v tejto veci a aký právny poriadok má byť použitý na posúdenie žalobou
uplatneného nároku žalobcu.
54. Podľa článku 1 bod 1 NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1215/2012 o
právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len Nariadenie)

účinného od 10.1.2015, toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu
na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne veci ani na zodpo-
vednosť štátu za úkony a opomenutia pri výkone štátnej moci
55. Podľa článku 4 bod 1 Nariadenia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na
území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

56. Podľa článku 7 bod 1 Nariadenia, osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v
druhom členskom štáte: a) v zmluvných veciach na súde podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je
predmetom žaloby, b) na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom
zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby: - pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa
podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať, - pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa

zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť; c) ak sa neuplatní písmeno b), uplatní sa písmeno a).
57. Podľa článku 25 bod 1 Nariadenia, ak sa účastníci zmluvy bez ohľadu na svoje bydlisko dohodli, že
súd alebo súdy členského štátu majú právomoc na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo môžu vzniknúť
v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, potom má právomoc tento súd alebo tieto súdy, pokiaľ
dohoda nie je podľa právneho poriadku tohto členského štátu vecne neplatná. Táto právomoc súdu je

výlučná, ak sa účastníci nedohodli inak.
58. Podľa článku 26 Nariadenia, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia,
má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto pravidlo sa neuplatní,
ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci alebo, ak má iný súd výlučnú
právomoc podľa článku 24.

59. Žalovaný má sídlo na území Slovenskej republiky v obvode Okresného súdu Piešťany , ktorý je
všeobecným súdom žalovaného. Pretože v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Nariadenia je
daná príslušnosť súdov SR, je daná aj právomoc súdov SR na konanie v tejto veci.60. Pokiaľ ide o rozhodné právo, ktoré má byť aplikované na vzťah medzi žalobcom a žalovaným
súd pri jeho určovaní vychádzal z ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
593/2008 o rozhodnom práve pre

zmluvné vzťahy (Rím I) [ďalej aj "nariadenie Rím I"],
61. Zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená
výslovne alebo musí byť jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné
strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo jej časť. Súd
vzhľadomnaskutočnosť,ženebolopreukázané,žebyVOPžalovanéhotvoriliobsahdojednanejzmluvy,

resp. že by na ne táto zmluva odkazoval, dospel k záveru, že k právne relevantnej voľbe práva medzi
žalobcom a žalovaným nedošlo.
62. Podľa čl. 4 ods. 1 nariadenia Rím I pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade
s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, právo , ktorým sa spravuje zmluva, sa určuje
takto: a/ zmluva o predaji tovaru sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu; b/
zmluva o poskytovaní služieb sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého poskytovateľa služieb.

Podľa čl. 4 ods. 2 nariadenia Rím I ak sa na zmluvu nevzťahuje odsek 1 alebo ak sú prvky zmluvy
pokryté viac ako jedným z písmen a/ až h/ odseku 1, zmluva sa spravuje právnym poriadkom krajiny
obvyklého pobytu zmluvnej strany, ktorá má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu. (3) Ak je zo
všetkých okolností veci zrejmé, že zmluva má zjavne užšiu väzbu s inou krajinou, než je krajina uvedená
v odseku 1 alebo 2, uplatní sa právny poriadok tejto inej krajiny.

63. Podľa čl. 3, bodu 1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rímsky dohovor) zmluva
sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná, alebo musí
dostatočne spoľahlivo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci zmluvy si môžu
zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.
64. Podľa čl. 4, bodu 1 Rímskeho Pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s

článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva, sa pri zmluve
o predaji tovaru sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu;
65. Vzhľadom k tomu, že zmluvné strany si v tomto prípade nezvolili právny poriadok, ktorým sa budú
riadiťichzáväzkovo-právnevzťahyamedzistranamibolauzavretázmluvaopredajitovaru,apredajca.t.
žalovaný má sídlo na území Českej republiky , platí v zmysle čl. 4, bod 1 písmeno a) nariadenia Rím

I pre účastníkov konania právny poriadok Českej republiky.
66. Z usnesení rozhodčího soudu pri Hospodárske komore ČR zo dňa 19.07.2016 vyplýva, že
rozhodcovské konanie bolo zastavené z dôvodu nedostatku právomoci rozhodcovského súdupre
rozhodovanie sporu, preto toto konanie aj keď sa týka tých istých účastníkov a predmetu konania
nemôže tvoriť prekážku veci rozhodnutej (nakoľko v rozhodcovskom konaní nebolo rozhodnuté vo

veci samej). Keďže bolo právoplatne skončené netvorí taktiež ani prekážku veci začatej. Vzhľadom na
skutočnosť, že rozhodcovský súd v podstate odmietol svoju právomoc ešte pred samotným začatím
prebiehajúceho konania a žiadna strana v priebehu konania pri prvom úkone jej patriacom nevzniesla
námietku právomoci z dôvodu právomoci rozhodcovského súdu, rozhodcovskou doložkou sa súd viac
nezaoberal.

67. Podľa § 2079 ods. 1 zákona č. 89/2012 Sb. Občanského zákoníka Kúpnou zmluvou sa predávajúci
zaväzuje , že kupujúcemu odovzdá vec, ktorá je predmetom kúpy a umožní mu nadobudnúť vlastnícke
právo k nej a kupujúci sa zaväzuje , že vec prevezme a zaplatí predávajúcemu kúpnu cenu.
68. Podľa § 1968 zákona č. 89/2012 Sb. Občanského zákoníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Dlžník nie je za omeškanie zodpovedný, ak nemôže plniť v dôsledku omeškania

veriteľa.
69. Podľa § 1970 zákona č. 89/2012 Sb. Občanského zákoníka, od dlžníka, ktorý je v omeškaní so
zaplatením peňažného dlhu, môže veriteľ, ktorý riadne splnil svoje zmluvné a zákonné povinnosti, žiadať
zaplatenie úrokov z omeškania, okrem prípadu ak dlžník nie je za omeškanie zodpovedný. Výšku úrokov
z omeškania ustanoví vláda nariadením; ak si strany výšku úrokov z omeškania nedohodnú, považuje

sa za dohodnutú takto stanovená výška.
70. Podľa § 1982 zákona č. 89/2012 Sb. Občanského zákoníka ak si strany dlhujú vzájomné plnenie
rovnakého druhu, môže každá z nich prehlásiť voči druhej strane, že svoju pohľadávku započítava proti
pohľadávke druhej strany. K započítaniu možno pristúpiť, akonáhle strane vznikne právo na uspokojenie
vlastnej pohľadávky a plniť si svoj vlastný dlh.

71. Započítaním sa obe pohľadávky rušia v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú, ak sa nekryjú v
celku, započítava sa pohľadávka obdobne ako pri plnení. Tieto účinky nastávajú v okamihu, keď sa obe
pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.72. Podľa § 2 Nariadenia vlády ČR č. 351/2013 Sb., ktorým sa určuje výška úrokov z omeškania
a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, určuje odmena likvidátora, likvidačného správcu a
člena orgánu právnickej osoby ustanoveného súdom a upravujú niektoré otázky Obchodného vestníka

a verejných registrov právnických a fyzických osôb, výška úroku z omeškania zodpovedá ročne výške
repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre prvý deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo
k omeškaniu, zvýšenej o 8 percentuálnych bodov.
73. Z vykonaného dokazovania mal teda súd za preukázané ( a medzi stranami to bolo aj nesporné)
že žalobca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci uzavreli kúpnu zmluvu na základe ktorej sa

žalobca zaviazal dodať pre žalovaného v 4 etapách vzduchotechnické jednotky a žalovaný sa zaviazal
tieto vzduchotechnické jednotky prevziať a zaplatiť za ne kúpnu cenu 111041 eur. Taktiež mal súd za
preukázané, že k dodávkam dojednaného tovaru žalobcom žalovanému došlo (z omeškaním v súhrne
15dnívsúčtevšetkých4etáp)pričomposlednáetapabolaodovzdaná01.09.2015,ažalovanýžalobcovi
do dnešného dňa uhradil sumy 33564 a 33 373 a 33 000 eur. Neuhradená ostala posledná faktúra č.
XXXXXXX na sumu 11 104 eur so splatnosťou dňa 02.12.2015.

74. V podanom odpore žalobca uviedol, že všetok tovar nebol dodadný riadne a vzduchotechnická
jednotka č. XXN.XX bola dodaná s vadami. Svoje tvrdenia však žiadnym spôsobom nepreukázal , z
obsahu žaloby a podaného odporu resp. vyjadrení žalovaného taktiež nevyplýva v akej výške uplatnil
nárok zľavu z kúpnej ceny. Vady tovaru - vzduchotechnickej jednotky tak zostali nepreukázané a
nepreukázaná ostala aj existencia a výška prípadnej primeranej zľavy.

75. Samotná skutočnosť, že v konaní na OS Košice žalobca ako žalovaný vrámci podaného odporu
namietal predovšetkým vecnú a miestnu príslušnosť súdu nie je podľa názoru súdu dostačujúca aby
takéto správanie vyhodnotil ako uznanie záväzku resp. pohľadávky patriacej žalovanému, práve naopak
podaním odporu dáva strana sporu najavo skutočnosť, že pohľadávku tak ako bola priznaná vo výroku
platobného rozkazu neuznáva, predovšetkým v kontexte keď súčasne podľa obsahu namietal samotnú

právomoc všeobecného súdu vzhľadom na rozhodcovskú doložku. Žalobca sa v predmetnom konaní
vedenom na OS Košice po podaní odporu zároveň veľmi obsiahlo a podrobne vyjadril k nedôvodnosti
uplatňovaného nároku, a preto súd nemá pochybnosti o tom že jeho konanie resp. úkony vrámci
predmetného konania nie je možné považovať za uznanie nároku žalovaného.
76. Za podstatné z hľadiska žalobcom uplatneného nároku, jeho existencie a výšky súd považuje

samotné započítanie vykonané žalovaným vykonané dňa 02.12.2015 voči pohľadávke uplatnenej
žalobcom v tomto konaní, nakoľko Započítanie pohľadávok je jedným zo zákonných spôsobov
zániku záväzku, pričom z povahy započítania vyplýva, že osoba - v tomto prípade žalovaný -
uskutočňujúca započítací úkon nepopiera pohľadávku, proti ktorej započítanie smeruje. Obrana
žalovaného jednoznačne stojí na premise že pohľadávka žalobcu vznikla a existovala v ním uplatnenej

výške, táto však v dôsledku ním vykonaného započítacieho úkonu ku dňu stretu vzájomných pohľadávok
práve v dôsledku tohto jednostranného započítacieho úkonu zanikla.
77. Ak súd vyhodnotí započítanie pohľadávky ako platný úkon, žalobu z tohto dôvodu zamietne do
výšky navzájom zaniknutých záväzkov - súd teda samostatným výrokom nerozhoduje pri procesnej
obrane spočívajúcej v kompenzačnej námietke o pohľadávke uplatnenej žalovaným na započítanie.

Kompenzačný úkon a jeho právne účinky posudzuje súd ako predbežnú otázku a vysporiada sa s ňou
v odôvodnení zamietavého výroku rozhodnutia vo veci samej.
78. Podmienkou platného jednostranného započítania je okrem iného aj pravosť a existencia
(dôvodnosť) pohľadávky, ktorá znamená súdnu vymáhateľnosť a pod ktorou je potrebné rozumieť
spôsobilosť pohľadávky pre úspešné súdne uplatnenie. Pokiaľ sa prejaví snaha započítať pohľadávku,

ktorej pravosť a výška sú sporné, zánik vzájomných pohľadávok môže nastať až po riadnom zistení
pravosti a splatnosti spornej pohľadávky. Z tohto dôvodu je možné jednostranne započítať aj takú
pohľadávku, ktorú druhá strana spochybnila, resp. ju neuznala - súd sa v takom prípade musí zaoberať
dôvodnosťou tejto pohľadávky, t. j. riadne ju posúdiť a až po tomto posúdení rozhodnúť.
79. Nakoľko žalovaný si vyčíslil nárok na náhradu škody vo výške 11345 eur (a žalovaný tento nárok

opakovane spochybnil) a tento nárok si započítal dňa 02.12.2015 voči nároku žalobcu na zaplatenie
kúpnej ceny vyplývajúcej z faktúry č. XXXXXXX vo výške 11104 eur, musel sa súd prvej inštancie
týmto započítacím úkonom zaoberať tak, ako by sa zaoberal s námietkou zaplatenia dlhu, bolo
potrebné posúdiť nielen výšku ale predovšetkým existenciu pohľadávky, ktorá bola započítacím úkonom
žalovaného započítaná. A práve vyriešením tejto otázky, bolo možné dôjsť k záveru, či medzi účastníkmi

došlokúčinnémuzapočítaniu.vzájomnýchpohľadávok,atýmkzánikuprávatvoriacehopredmetžaloby.
80. Súd dospel k záveru, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal vznik a existenciu pohľadávky
na náhradu škody vo výške 11 345 eur, ktorú jednostranným úkonom listom zo dňa 04.12.015 započítal
voči pohľadávke žalobcu na zaplatenie vyplývajúcej z faktúry č. XXXXXXX na sumu 11104 eur. Žalobcataktiež žiadnym spôsobom nepreukázal, že vzduchotechnická jednotka poz. c. XXN.XX bola dodaná s
vadami.
81.Ostalolentvrdenímžalovanéhoobsiahnutévpísomnomvyjadrenížeškodavovýške11345eurmala

spočívať vo viac nákladoch spočívajúcich najmä zo zabezpečením príslušných mechanizmov vrátane
pracovníkov potrebných pre kompletizáciu dodávky, uvedená výška škody nebola nijak presnejšie
špecifikovaná a z predmetného tvrdenia nie je zrejmý ani príčinný súvis vzniku uvedených nákladov s
porušením povinnosti žalobcu dodať tovar do miesta určenia riadne a včas.
82. Súd mal za preukázané že žalobca sa v rámci plnenia jednotlivých etáp dodávok omeškal v súčte o

15 dní, z vyjadrení žalovaného, predložených listinných dôkazov a jeho tvrdení však nie je preukázané
že v dôsledku tohto omeškania žalobcovi skutočná škoda prípadne ušlý zisk vznikli a nebola preukázaná
ani príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti žalobcu (nedodanie tovaru včas) a vznikom škody,
taktiež nebola žiadnym spôsobom preukázaná ani výška škody. Žalovaný teda z výnimkou porušenia
zmluvnej povinnosti žalobcom nepreukázal ďalšie obligatórne predpoklady vzniku nároku na náhradu
škody (vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti).

83. Vzhľadom na uvedené súd vyhodnotil žalobu žalobcu za dôvodnú v celom rozsahu keďže
žalobca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci uzavreli kúpnu zmluvu na základe ktorej sa žalobca
zaviazal dodať pre žalovaného v 4 etapách vzduchotechnické jednotky a žalovaný sa zaviazal tieto
vzduchotechnické jednotky prevziať a zaplatiť za ne kúpnu cenu 111041 eur. žalovaný žalobcovi do
dnešného dňa uhradil 99937 eur. Neuhradená ostala posledná faktúra č. XXXXXXX na sumu 11 104

eur so splatnosťou dňa 02.12.2015.
84. Súd dospel k záveru, že podľa ustanovení § 1968 a § 1970 zákona č. 89/2012 Sb. Občanského
zákoníka vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovaného ako dlžníka, popri plnení, aj úroky z
omeškania z dlžnej sumy, keďže ide o omeškanie s plnením peňažného záväzku, a preto uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi v súlade s ustanovením § 1970 zákona č. 89/2012 Sb.

Občanského zákoníka s poukazom na ustanovenie § 2 Nariadenia vlády ČR č. 351/2013 Sb. úroky z
omeškania vo výške 8,05 % ročne, čo zodpovedá výške repo sadzby stanovenej Českou národnou
´bankou pre prvý deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, teda ku dňu 01.07.2015,
zvýšenej o 8 percentuálnych bodov, a to zo sumy 11104 € od 03.12.2015 až do zaplatenia, nakoľko
žalovaný mal podľa vystavenej faktúry zaplatiť cenu za konečnú faktúru č. XXXXXXX najneskôr v deň

jej splatnosti, teda dňa 02.12.2015 a nasledujúcim dňom, teda dňom 03.12.2015, sa dostal s plnením
do omeškania.
85.Súdvzávereuvádza,ževprípade,aksavodôvodnenínezaoberalkonkrétnounámietkouúčastníkov
konania, urobil tak preto, že daný argument nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúci (Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra

1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára
1998).
86. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP,
pričom žalobca bol v konaní vzhľadom na vyhovenie žalobe plne úspešní, preto mu súd priznal (pričom
súd nezistil žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by výnimočne umožňovali túto náhradu mu

nepriznať) voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
87.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Piešťany.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie podľa § 365 ods. 1 C.s.p. možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.