Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, November 30, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7194899323
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7194899323.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov
Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobcov: 1/ T.. T. I., nar. XX.X.XXXX, bytom
Na U. 6, W., 2/ L. K., nar. XX.X.XXXX, bytom H. trieda 1, W., žalobcovia v 1. a 2. rade zastúpení Y..
T. V., advokátom H. kancelárie so sídlom W. 6, W., 3/ L. K., nar. XX.X.XXXX, bytom H. trieda 1, W., 4/
Z. W. (K.), nar. X.X.XXXX, bytom H. T. 4, X. - G. a 5/ P. K., nar. X.X.XXXX, bytom H. trieda 1, W., proti

žalovaným: 1/ TJ P. W., so sídlom v T. L., zast. Y.. T. P., advokátom so sídlom P. 5, Košice, 2/ Mesto
Košice, so sídlom Trieda SNP 48/A, Košice, 3/ TJ Športvýroba Košice s.r.o., so sídlom Rastislavova 104,
Košice,4/TelovýchovnájednotaKošice,sosídlomRastislavova104,Košice,IČO:35537761,5/PEJUS
s.r.o., so sídlom Rastislavova 104, Košice, IČO: 44 863 XXX a 6/ Y. U., nar. X.X.XXXX, bytom X. 1, W.,
o odstránenie neoprávnenej stavby, event. o zriadenie vecného bremena za náhradu, o odvolaniach
žalobcov v 1. a 2. rade a žalovaného v 3. rade proti rozsudku 15C/313/1994-1055 zo dňa 27.2.2019
Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok tak, že zriaďuje v prospech žalovaných v 4., 5. a 6. rade časovo neobmedzené
vecné bremeno „IN REM“ na ťarchu pozemku pôvodne zapísaného v pozemno-knižnej vložke č.
XXXX pre katastrálne územie W. - U., parc. č. XXXXX/X vo vlastníctve žalobcov spočívajúce v práve
neobmedzeného užívania nehnuteľností, a to v rozsahu novovytvorených parciel registra C-KN:
- parcely č. XXXX/XXX o výmere XX m2, druh pozemku: ostatné plochy odčlenenej od parcely C-KN č.
XXXX/XX o výmere X.XXX m2, druh pozemku: ostatné plochy zapísanej na LV č. XXXXX v katastrálnom

území U. T.,
- parcely č. XXXX/XXX o výmere XX m2, druh pozemku: ostatné plochy odčlenenej od parcely C-KN č.
XXXX/XX o výmere X.XXX m2, druh pozemku: ostatné plochy zapísanej na LV č. XXXXX v katastrálnom
území U. T.,
- parcely č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, druh pozemku: ostatné plochy odčlenenej od parcely C-KN č.
XXXX/XX o výmere X.XXX m2, druh pozemku: ostatné plochy zapísanej na LV č. XXXXX v katastrálnom
území U. T.,

- parcely č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, druh pozemku: ostatné plochy odčlenenej od parcely C-KN č.
XXXX/XX o výmere X.XXX m2, druh pozemku: ostatné plochy zapísanej na LV č. XXXXX v katastrálnom
území U. T.,
- parcely č. E./E. o výmere XX m2, druh pozemku: zast. plochy odčlenenej od parcely C-KN č. E./XX o
výmere XXX m2, druh pozemku: zast. plochy zapísanej na LV č. XXXXX v katastrálnom území U. T.,
- parcely č. XXXX/XXX o výmere XX m2, druh pozemku: ostatné plochy odčlenenej od parcely C-KN č.

XXXX/XX o výmere X.XXX m2, druh pozemku: ostatné plochy zapísanej na LV č. XXXXX v katastrálnom
území U. mesto,
- parcely č. XXXX/XXX o výmere XX m2, druh pozemku: ostatné plochy odčlenenej od parcely C-KN č.
XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: ostatné plochy na LV č. XXXXX v katastrálnom území U. T.,
ako to vyplýva zo znaleckého posudku č. X/XXXX N.. T. V., L.. zo dňa XX.X.XXXX, ktorého súčasťou
je geometrický plán č. XXC/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX úradne overený C. úradom W., katastrálny
odbor pod č. S ktorý sa stáva súčasťou tohto rozsudku.II. Z. v 1. až 5. rade sú povinní zdržať sa akýchkoľvek zásahov do výkonu týchto práv žalovaných.

N..Z.vX.,5.a6.radesúpovinnízaplatiťžalobcoviv1.radesumuXX.XXX,-€ažalobkyniv2.radesumu

X.XXX,- € titulom náhrady za zriadenie vecného bremena, v lehote do X dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Z. žalobcov v 1. až 5. rade proti žalovaným v X., 2. a 3. rade z a m i e t a.

V. Z. v 1. až 5. rade priznáva proti žalovaným v X., 5. a 6. rade nárok na náhradu trov konania pred

súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania v rozsahu XXX %, o výške ktorej rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku.

VI. Vo vzťahu žalobcov a žalovaných v X., 2. a 3. rade stranám sporu nárok na náhradu trov konania
pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

X. Okresný súd Košice I (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu
zamietol a žalovaným v 1. až 6. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodol takto v poradí druhým rozsudkom o žalobe doručenej súdu dňa XX.X.XXXX, ktorou sa
žalobcovia v 1. a 2. rade P. I., nar. X.X.XXXX a T. O., nar. X.X.XXXX (vnuk a dcéra T. I., rod. T.)

domáhali uloženia povinnosti žalovanému v 1. rade odstrániť na svoje náklady stavbu postavenú na
pozemku-parceleč.XXXXX/Xpôvodnezapísanejvpozemno-knižnej(pzkn.)vložkeč.XXXXvovýmere
X.XXX mX (z nej vyvlastnená výmera XXX mX), totožnej s parcelou č. XXXX/X evidovanou v katastri
nehnuteľností na LV č. XXXXX (neskôr LV č. XXXXX) v kat. území W. - sever, v priebehu konania navrhli
pristúpenie do konania žalovaného v 2. rade T. W. a žiadali eventuálne pre prípad, ak by odstránenie

stavby nebolo účelné, vzhľadom na ich nesúhlas s prikázaním stavby do ich vlastníctva, aby súd zriadil
časovo neobmedzené vecné bremeno na ťarchu pozemku žalobcov v prospech žalovaných v 1. a 2.
rade, zodpovedajúce právu žalovaných sporný pozemok neobmedzene užívať za náhradu vyčíslenú
znaleckým posudkom (súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa X.X.XXXX pripustil navrhovanú
zmenu žaloby). Podanú žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že na základe rozhodnutia bývalého ObNV

Košice I, odboru výstavby č.j. 5882/83/84-Go zo dňa 24.2.1984 (bod 15.) bola parcela č. 10610/2
evidovaná v pzkn. vložke č. XXXX, v časti výmery 600 m2 (ďalej tiež „sporný pozemok“) vyvlastnená
T. I., rod. T., ktorá však v čase vydania cit. rozhodnutia už nežila (zomrela dňa 22.8.1963), nemala
teda spôsobilosť byť účastníkom správneho konania a z tohto dôvodu vyvlastňovacie rozhodnutie
žalobcovia považovali za ničotný právny akt, ktorý nemá a nikdy ani nemal žiadne právne účinky.

Tvrdili, že dedičom a vlastníkom predmetnej parcely v čase vyvlastnenia bol žalobca v 1. rade, s ktorým
však o vyvlastnení pozemkov nik nejednal, pričom je odôvodnený predpoklad, že mŕtva osoba bola
v rozhodnutí uvedená zámerne z toho dôvodu, aby sa VSŽ n.p. Košice vyhol povinnosti zaplatiť za
vyvlastnený pozemok náhradu, ktorá žiadnemu z vlastníkov nebola vyplatená. Predmetná parcela je
totožná s časťou parcely č. XXXX/X evidovanej v katastri nehnuteľností na LV č. XXXXX pre kat.

územie W. - U., jej (spolu)vlastníkmi v súčasnej dobe sú žalobcovia v zmysle rozhodnutí bývalého
P. notárstva W. - mesto č.k. D XX/XX a D XXX/XX a na spornom pozemku bol bez súhlasu jeho
vlastníkov postavený tenisový areál, ktorý vlastní žalovaný. Vzhľadom na to, že v priebehu konania
došlo k prevodu stavieb nachádzajúcich sa na vyvlastnených parcelách v tenisovom areáli, na základe
kúpnych zmlúv uzatvorených medzi žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a spol. Telovýchovná

jednota VSŽ s.r.o. (ktorá zmenila obchodné meno na TJ ŠPORTVÝROBA KOŠICE s.r.o.) na strane
kupujúceho, žalobcovia navrhli vstup do konania ďalšieho subjektu - TJ ŠPORTVÝROBA KOŠICE s.r.o.,
Rastislavova 104, Košice, IČO: 36 197 181, na stranu žalovaného v 3. rade, ktorý súd prvej inštancie
v postavení žalovaného v 3. rade pripustil uznesením zo dňa 17.6.2004 (č.l. 180 - 181). Žalobcovia
argumentovali neúčelnosťou odstránenia stavieb nachádzajúcich sa v tenisovom areáli, ktorý slúži na

rekreačné účely širokému okruhu obyvateľov mesta Košíc a stal sa trvalou súčasťou koloritu mesta,
pričom nesúhlasili s prikázaním stavieb do ich vlastníctva vzhľadom na to, že ich majetkové pomery
neumožňujú vyplatiť žalovaným celú hodnotu postavených stavieb, preto navrhovali usporiadať pomery
medzi stranami sporu v zmysle ust. § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka zriadením vecného bremena
za náhradu v prospech žalovaných, zodpovedajúce právu žalovaných nehnuteľnosti nerušene užívať

a povinnosti vlastníkov zdržať sa výkonu širokého spektra práv spojených s ich vlastníctvom spornejnehnuteľnosti.Poukázalinato,žepodanážalobasmerovalapôvodneprotižalovanémuv1.rade,neskôr
bola rozšírená aj voči žalovanému v 2. rade Mestu Košice, ktorý je formálne zapísaný ako vlastník
pozemkov v katastri nehnuteľností, pričom zároveň je vlastníkom minimálne niektorých neoprávnených

stavieb a následne v priebehu konania žalobný návrh žalobcovia smerovali aj voči žalovanému v 3.
rade a aj ďalším žalovaným (v 4., 5. a 6. rade, podanie zo dňa 2.3.2018 na č.l. 699 - 705 spisu), z
dôvodu trvalej neprehľadnosti vzťahov medzi nimi a na základe zmlúv uzatvorených medzi žalovanými
v priebehu konania, ktorými bol na žalovaných v 3. až 5. rade prevedený tenisový areál, príp. minimálne
niektoré stavby (sociálna budova súp. č. XXXX postavená na parc. č. XXXX/XX, vodárnička súp. č.

XXXX na parcele č. XXXX/XX), pričom nie zrejmé, kto je reálnym prevádzkovateľom tenisového areálu
H., žalovaní to neobjasnili a okolnosti, s ktorými bol spojený prevod vlastníckeho práva k tenisovému
areálu počas prebiehajúceho súdneho konania, príp. k stavbám v tenisovom areáli, žalobcovia nemohli
ovplyvniť. Podľa žalobcov v danom prípade išlo o účelové prevody, ku ktorým došlo najmä za účelom
zmarenia výsledkov dovtedy vykonaného dokazovania, o čom svedčí aj skutočnosť, že Ing. U. vystupuje
ako štatutárny orgán žalovaných v 1. a 3. rade a v roku 2018 opätovne v jednom súdnom konaní

reprezentuje a zastupuje 4 rôzne subjekty. Zastávali názor, že tenisový areál je nevyhnutné považovať
za stavbu ako jeden celok, ktorý právny názor bol vyslovený Krajským súdom v Košiciach ako odvolacím
súdom aj v ďalších skutkovo obdobných sporoch vedených proti žalovaným inými vlastníkmi pozemkov
nachádzajúcich sa v tenisovom areáli Anička.

3. V priebehu konania pôvodní žalobcovia v 1. a 2. rade zomreli a do konania vstúpili ich dedičia ako
právni nástupcovia žalobcovia v 1. až 11. rade, následne po prejednaní dedičstva spoluvlastnícky podiel
o veľkosti 2/3 k pozemku (parc. č. XXXXX/X - orná pôda o výmere X.XXX mX zapísaná na LV č. XXXXX
v k.ú. W. - sever) po pôvodnom žalobcovi v 1. rade P. I., nar. X.X.XXXX, zomrelom dňa XX.X.XXXX,
podľa osvedčenia o dedičstve č.k. XXD XXX/XXXX, J. XXX/XXXX z XX.XX.XXXX vydaného notárkou Y..

L. nadobudol jeho syn T.. T. I., nar. XX.X.XXXX, bytom W., Na U. X - žalobca v 1. rade a spoluvlastnícky
podiel k pozemku o veľkosti X/X po T. O., nar. X.X.XXXX, zomrelej dňa XX.X.XXXX, podľa osvedčenia
o dedičstve č.k. XXD XXX/XX, J. XXX/XX zo dňa X.X.XXXX (č.l. XX - XX spisu) nadobudol jej syn C. K.,
nar. XX.X.XXXX - žalobca v 2. rade. Z. v 1. - X., X., X., 8. až 11. rade, vzali žalobu v celom rozsahu späť
s poukazom na výsledok dedičských konaní, uskutočnených po podaní žaloby a navrhli, aby súd ďalej

konal so žalobcami v 1. a 2. rade: T.. T. I. a C. K., ktorí sú právnymi nástupcami zomrelých žalobcov.
Z. v 2. rade C. K., nar. XX.X.XXXX, v priebehu konania zomrel dňa X.X.XXXX a podľa osvedčenia
o dedičstve č.k. XXD XXX/XXXX, J. XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, vydaného Y.. W. ako súdnym
komisárom (č.l. XXX - XXX) dedičstvo po poručiteľovi C. K. v celosti, vrátane parcely č. XXXXX/X - orná
pôda o výmere X.XXX mX evidovanej na LV č. XXXXX pre k.ú. U. mesto, nadobudla jeho manželka

L. K., nar. XX.X.XXXX (terajšia žalobkyňa v 2. rade) s výplatnou povinnosťou voči maloletým deťom
poručiteľa Z. K. a P. K. a bez nároku odstupujúceho dediča L. K. (syna poručiteľa) na vyplatenie hodnoty
jeho zákonného dedičského podielu.

4. Súd prvej inštancie pokračoval v konaní na strane žalobcov s dedičmi: 1/ T.. T. I., 2/ L. K., 3/

L. K., 4/ Z. K. a 5/ P. K.. P. stranami navrhnuté dokazovanie a na návrh žalobcov (ich právnych
predchodcov) nariadil znalecké dokazovanie za účelom vyhotovenia geometrického plánu a identifikácie
pôvodného pozemku zapísaného v pozemkovej knihe vo vlastníctve právnej predchodkyne žalobcov
T. I., rod. T., na ťarchu ktorého žalobcovia navrhli zriadiť časovo neobmedzené vecné bremeno za
náhradu v prospech žalovaných. D. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX ustanovil znalca z

odboru geodézie a kartografie N.. T. V., ktorý vypracoval znalecký posudok č. XX/XXXX v spojení s
doplnkom č. X zo dňa 23.11.2007 a geometrickým plánom, overeným Katastrálnym úradom v Košiciach.
V spojených konaniach súd uznesením č.k. 15C/289/194-261 zo dňa 25.5.2006 ustanovil znalkyňu z
odboru stavebníctva, odvetvie oceňovania nehnuteľností Ing. O. I., ktorá v znaleckom posudku č. XXX/
XXXX zo dňa X.XX.XXXX, podľa vyhl. č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení

neskorších predpisov, určila všeobecnú hodnotu sporného pozemku sumou 673.920,- Sk (výmera 600
m2) a výšku náhrady za zriadenie vecného bremena za neobmedzené užívanie nehnuteľnosti parcely
reg. E-KN č. 10612/2, z nej sporného pozemku vo výmere 600 m2 v sume 792.180,13 Sk, t.j. 26.295,56
€. Po vykonaní dokazovania a právnom posúdení veci podľa ustanovení § 135c, § 134 ods. 1, 2, 3 a 4,
§ 134, § 112, § 460 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí,

§ 108 až § 114 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)
v znení neskorších predpisov a § 18, § 24 a § 26 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskoršíchpredpisov,súdprvejinštanciedanýsporprvýkrátrozhodolrozsudkomč.k.15C313/1994-582
zo dňa 2.4.2009, ktorým žalobe žalobcov sčasti vyhovel, časť žaloby o náhrade za zriadenie vecnéhobremena vylúčil na samostatné konanie a žalobu vo vzťahu k žalovanému v 3. rade v prevyšujúcej časti
zamietol, žalobu proti žalovaným v 1. a 2. rade v celom rozsahu zamietol a o trovách konania a trovách
štátu si vymienil rozhodnúť po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku. Na základe odvolaní podaných

stranami sporu proti tomuto rozsudku Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd svojim uznesením
č.k. 2Co 268/2009-648 zo dňa 3.11.2011 odvolanie proti výrokom o vylúčení nároku na samostatné
konanie a o trovách účastníkov a trovách štátu odmietol a rozsudok v napadnutej časti, t.j. v jeho
vyhovujúcom výroku, vo výroku o zamietnutí žaloby proti žalovanému v 3. rade a voči žalovaným v 1. a
2. rade v celom rozsahu zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie. Podľa odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu dôvodom zrušenia rozsudku zo dňa
2.4.2009 je nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku pre nedostatok dôvodov, zmätočnosť výroku,
nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Odvolací
súd s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 180/2010 zo dňa 13.9.2011 (zrušený
nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 16/2012-32 zo dňa 28.3.2012, pozn. odvolacieho súdu)
formuloval záver, podľa ktorého „k strate vlastníckeho práva žalobcov, resp. ich právnych predchodcov

došlo bez právneho dôvodu, keď sa formou faktickej okupácie na základe stavebného povolenia odboru
výstavby bývalého ObNV Košice - Sever uskutočnila stavba tenisového ihriska TJ VSŽ Košice a
následne vyvlastňovacím rozhodnutím došlo k jeho neúčinnému vyvlastneniu. V preskúmavanej veci
by bol na základe skutkových zistení daný reštitučný nárok podľa zákona o pôde a ak ho žalobcovia
neuplatnili, nemôžu sa s úspechom domáhať ochrany vlastníckeho práva žalobou podľa všeobecného

právneho predpisu, ust. § 135c Občianskeho zákonníka“.

5.VďalšomkonanívdôsledkuzmienvčíselnomoznačeníparcielporealizáciiROEP(registerobnovenej
evidencie pozemkov), sa geometrický plán č. 15/2005 vypracovaný Ing. Milanom Hačkom, PhD. zo
dňa 15.10.2007 (k dátumu 29.12.2005) z dôvodu neaktuálnosti údajov katastra nehnuteľností stal

nepoužiteľným pre zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností, ktoré žalobcovia v prípade
úspechu v spore navrhovali zriadiť v prospech vlastníka neoprávnenej stavby za náhradu. Z tohto
dôvodu súd prvej inštancie na návrh žalobcov uznesením č.k. 15C 258/1994-567 zo dňa 26.4.2016
(vydaným v spojených konaniach vedených na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 15C/258/1994,
15C/313/1994, 15C/817/1994 a 15C/790/1994) nariadil znalecké dokazovanie z odboru geodézie

a kartografie a ustanovil znalca Ing. Milan Hačko, PhD., ktorý vychádzajúc z aktuálnych údajov
katastra nehnuteľností vypracoval ďalší znalecký posudok č. 7/2016 zo dňa 16.9.2016 s identifikáciou
a zakreslením novovytvorených parciel oddelených z pôvodnej pozemno-knižnej parcely (v rozsahu
vyvlastnenej výmery) a vyhotovil geometrický plán, voči ktorému žalobcovia nevzniesli žiadne námietky.
V ZP č. 7/2016 znalec oproti znaleckému posudku č. 15/2005 zároveň zohľadnil zmenu výmery

spornej parcely a novovytvorených parciel súboru C - KN na plochu 557 m2 (z pôvodne vyvlastnenej
výmery 600 m2), ktorá (zmena) podľa vysvetlenia znalca je výsledkom presnejších meraní v dôsledku
použitia novších technologických postupov. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností reg. E-KN: parc. č. XXXXX/X - orná pôda o výmere X.XXX mX a parc. č. XXXXX/XXX-
orná pôda o výmere XXX m2, evidovaných na LV č. XXXXX, ktoré vznikli z pôvodnej parcely č. XXXXX/

X - roľa o výmere X.XXX mX evidovanej v pzkn. vložke č. XXXX (jej nevyvlastnenej časti). V súbore E-
KN bola po vyvlastnení 600 m2 v roku 1984, ďalej vedená „nevyvlastnená časť“ ako parcela č. XXXXX/
X o výmere X.XXX m2. Po spracovaní G. parcela č. XXXXX/X o výmere 1.324 m2 bola rozdelená na
parc. č. XXXXX/X o výmere X.XXX mX a parc. č. XXXXX/XXX o výmere XXX m2, spolu výmera 1.360
m2 (po spracovaní ROEP v roku 2013 teda došlo k zväčšeniu výmery nevyvlastnenej časti pozemkov).

Z tohto dôvodu sa zmenila výmera z pôvodnej vyvlastnenej výmery 600 m2 na plochu 557 m2, z ktorej
boli vytvorené (oddelené) nové parcely súboru C-KN z parciel reg. C-KN č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/
XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXX/XX a XXXX/X zapísaných na LV č. XXXXX pre k.ú. U. T.. V ZP č. X/
XXXX znalec tiež konštatoval, že žalovaný v 1. rade nevlastní ani neužíva nehnuteľnosti v Tenisovom
areáli Anička, žalovaný v 2. rade je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX v k. ú. U.

T., žalovaný v 4. rade Telovýchovná jednota Košice, Rastislavova 104, je vlastníkom stavieb súp. čísel
XXXX, XXXX, XXXX, ktoré sú evidované na LV č. XXXXX a vlastníkom stavby súp. č. XXXX evidovanej
na LV č. XXXXX. Na pozemku parc. č. XXXX/XXX je postavená časť stavby súp. č. XXXX (tribúna
evidovaná na LV č. XXXXX vo vlastníctve TJ W.). Pri kontrolnom meraní znalec zistil rozdiel medzi
stavom v rokoch 2007 a 2016 a že bola vytvorená nová parcela registra C - KN č. XXXX/XX o výmere

XXX m2, ktorá nie je evidovaná na liste vlastníctva a na danom pozemku je postavená časť tenisovej
dvojhaly. Znalec konštatoval, že oplotená časť areálu nie je totožná s pôvodným pozemkom parcelou
č. XXXX/X o výmere XX.XXX m2, ale je väčšia než pozemok parcelné č. XXXX/X. Geometrický plán
znalec vyhotovil na podklade grafickej a číselnej identifikácie, za účelom oddelenia sporného pozemku vrozsahu novovytvorených parciel č. XXXX/XXX - XXXX/XXX súboru registra C - KN, súhrnne vo výmere
XXX m2 pre účely zriadenia časovo neobmedzeného vecného bremena za náhradu na ťarchu žalobcov
v prospech žalovaných v konaní sp.zn. 15C/ 313/1994.

6. Podaním doručeným súdu dňa 8.12.2016 žalobcovia navrhli, aby pri stanovení hodnoty vecného
bremena súd vychádzal zo znaleckého posudku č. 43/2006 zo dňa 24.10.2008 v znení jeho doplnku č.
1 vypracovaného znalkyňou N.. O. I., v zmysle záverov ktorého náhradu za zriadenie vecného bremena
vyčíslili nasledovne: žalobca v 1. rade T.. T. I. (podiel X/X k celku) vo výške XX.XXX,XX € a žalobca

v 2. rade L. K. (podiel X/X k celku) vo výške X.XXX,XX €. Uviedli, že okruh účastníkov konania na
strane žalobcov je totožný s aktuálnym zápisom na LV č. XXXXX, na ktorom sú evidované parcely
registra E - KN č. XXXXX/X a XXXXX/XXX (nevyvlastnená časť), ktoré sa stali predmetom dedenia po
nezákonnom vyvlastnení v roku XXXX z pôvodnej pzkn. parcely mpč. XXXXX/X o výmere X.XXX mX
zapísanej v pzkn. vložke č. XXXX. L. doručeným súdu dňa X.X.XXXX (č.l. 699) žalobcovia oznámili súdu,
že vlastníkom stavieb nachádzajúcich sa v tenisovom areáli, podľa evidencie katastra nehnuteľností

je Telovýchovná jednota Košice so sídlom Rastislavova 104, Košice, IČO: 35 537 761 (ide o subjekt,
ktorý je tiež ovládaný N.. Y. U.), ktorá ich nadobudla do vlastníctva kúpou od žalovaného v 3. rade v
priebehu konania v r. 2010, pričom žalovaný v 3. rade túto skutočnosť súdu ani stranám sporu neoznámil
napriek tomu, že v priebehu konania sa vyjadril, že nemá úmysel nehnuteľnosti prevádzať na iný subjekt
a deklaroval svoj záujem a pripravenosť dohodnúť sa na vyporiadaní, čím konal v rozpore so zásadou

hospodárnosti konania a zbytočne navyšoval trovy súdneho konania. Na základe návrhu žalobcov súd
uznesením zo dňa 28.3.2018 pripustil vstup ďalších subjektov na strane žalovaných, a to žalovaného v
4. rade: Telovýchovná jednota Košice, Rastislavova 104, Košice, IČO: 35 537 761, žalovaného v 5. rade:
PEJUS s.r.o., Rastislavova 104, Košice, IČO: 44 863 837 a žalovanej v 6. rade: Y. U., nar. X.X.XXXX,
bytom X. 1, W.. Uznesením zo dňa 30.11.2018 (č.l. 1011) súd pripustil zmenu žaloby v znení podania

žalobcov doručeného súdu dňa 2.3.2018, po pristúpení do konania žalovaných v 4. až 6. rade, v ktorom
žalobcovia formulovali petit v zmysle záverov znaleckého posudku č. 7/2016 Ing. Milana Hačka, PhD. zo
dňa 16.9.2016 a navrhli zriadiť vecné bremeno v prospech žalovaných rozsahu novovytvorených parciel
podľa geometrického plánu č. 15C/258/1994 zo dňa 26.8.2016, úradne overeného Okresným úradom
Košice, katastrálny odbor pod č. Cl-945/2016, ktorý sa stane súčasťou rozhodnutia súdu.

7. V napadnutom (v poradí druhom) rozsudku súd prvej inštancie vyšiel zo skutkových zistení
zodpovedajúcich tvrdeniam žalobcov o nezákonnosti postupu a neúčinnom vyvlastnení (okrem iných)
spornej nehnuteľnosti - parcely č. XXXXX/X vo výmere X.XXX mX zapísanej vo vložke č. XXXX k. ú.
W. - U. (jej časti XXX m2) v prospech Čsl. štátu v správe VSŽ Košice verejnou vyhláškou Obvodného

národného výboru Košice I, odboru výstavby č. Výst.5882/83/84-Go zo dňa 20.2.1984 pre uskutočnenie
stavby „Tenisový areál VSŽ Košice“, od vlastníkov označených pod 27 bodmi, v bode 11 uvedená T.
I., rod. T., podiel X/X v celosti, ktorá v čase vydania vyvlastňovacieho rozhodnutia už nežila, pretože T.
I., rod. T., nar. X.XX.XXXX, naposledy bytom F. č. XX, zomrela dňa XX.X.XXXX (rozhodnutie Štátneho
notárstva Košice - mesto č.k. D 639/70-29 zo dňa 5.11.1970 v spojení s doplňujúcim rozhodnutím č.k.

D 639/70-32 zo dňa 17.11.1970 na č.l. 24-24a), pričom vyvlastnená časť nehnuteľnosti bola zlúčená
spolu s ďalšími nehnuteľnosťami do novovytvorenej parcely registra C - KN parc. č. XXXX/X - ostatné
plochy vo výmere XX.XXX m2, zapísanej v katastri nehnuteľností na LV č. XXXXX (neskôr na LV
č. XXXXX) pre kat. územie W. - Sever vo vlastníctve Čsl. štátu, v správe VSŽ n.p. Košice a na
pozemkoch bol bez súhlasu žalobcov vybudovaný Tenisový areál VSŽ Košice. Za nespornú súd prvej

inštancie pokladal tiež skutočnosť, že žalobcovia sú dedičmi a právnymi nástupcami po pôvodnej
vlastníčke T. I., rod. T. predmetnej nehnuteľnosti, resp. jej časti, ktorá bola predmetom neúčinného
vyvlastnenia. U. skonštatoval právnu neúčinnosť vyvlastňovacieho rozhodnutia vydaného v správnom
konaní, v ktorom správny orgán konal so zomrelými účastníkmi ako s vlastníkmi vyvlastňovaných
pozemkov, uviedolichvrozhodnutí,pričomústnekonanienebolonariadené,vyvlastňovacierozhodnutie

nebolo doručované individuálne jeho účastníkom (žijúcim spoluvlastníkom) účinne ani vo forme verejnej
vyhlášky a žalobcovia o vyvlastnení ani o rozhodnutí nevedeli, pričom nebola preukázaná ani výplata
náhradyzavyvlastneniepodľa§111stavebnéhozákona,alebojejzloženiedonotárskejúschovy,apreto
sa stotožnil s názorom žalobcov, že vyvlastňovacie rozhodnutie ako individuálny právny akt správneho
orgánu nie je právne účinné a vlastníctvo k predmetným pozemkom na základe vyvlastňovacieho

rozhodnutia nikdy na štát neprešlo a právnym predchodcom žalobcov zostalo zachované. Vykonaným
dokazovaním mal preukázané, že rozhodnutie bývalého ObNV v Košiciach I č. 5882/83/84-Go zo dňa
20.2.1984 (vyvlastňovacia vyhláška) bolo zaznamenané do katastra nehnuteľností dňa 27.5.1985 pod
položkou zmien č. 389/1985, následne boli jednotlivé „vyvlastnené“ časti odčlenené od pôvodnýchpozemno-knižných parciel a zlúčené do novej parcely registra C - KN č. 6993/2 s výmerou 23.064 m2,
druh pozemku: ostatné plochy, ktorá bola evidovaná na LV č. XXXXX pre k.ú. W. - U. vo vlastníctve čsl.
štátu. Podľa Protokolu o odovzdaní a prevzatí nehnuteľných vecí štátu podľa zákona č. 278/1993 Z.z.,

ku ktorým zaniklo právo trvalého užívania TJ VSŽ Košice, Obvodný úrad Košice I ako odovzdávajúci
odovzdal Mestu Košice (žalovanému v 2. rade) ako preberajúcemu nehnuteľnosť - ihrisko vo výmere
XX.XXX m2, parcela č. XXXX/X v k.ú. W. - U. ako vlastníctvo štátu, ktorá bola hospodárskou zmluvou č.
XXX/XX zo dňa 30.11.1987 odovzdaná do trvalého užívania Telovýchovnej jednote VSŽ Košice. Podľa
oznámenia Okresného úradu Košice I doručeného súdu dňa 27.9.2000, LV č. XXXXX pre k.ú. W. - U.

bol zrušený a parcela č. XXXX/X bola zapísaná na novom LV č. XXXXX pre okres W. I, C. W. I, k.ú. W.
- U. do vlastníctva Mesta Košice v podiele 1/1, kde titulom nadobudnutia je uvedená žiadosť o zápis Z-
XXX/XX zo dňa 23.1.1995. Následne parcela č. XXXX/X s výmerou XX.XXX m2, druh pozemku: ostatné
plochy, vytvorená zlúčením jednotlivých vyvlastnených častí pôvodných pozemno-knižných parciel, bola
niekoľkými geometrickými plánmi rozdelená na menšie parcely, ktoré sú evidované na katastrálnej mape
registra C - KN aj podľa aktuálneho výpisu z LV č. XXXXX pre k.ú. W. - U. vo vlastníctve žalovaného

v 2. rade Mesta Košice v podiele 1/1. Súd mal tiež preukázané, že na vyvlastnených pozemkoch ešte
pred vydaním neúčinného vyvlastňovacieho rozhodnutia bol vybudovaný Tenisový areál VSŽ Košice,
že výstavba tenisových kurtov sa uskutočnila na základe stavebného povolenia zo dňa 26.10.1977
vydaného bývalým ObNV Košice - Sever, odbor výstavby, ktorý povolil výstavbu „Tenisové ihriská TJ
VSŽ Košice“ v akcii „Z“ v areáli PKO a stavba bola skolaudovaná v r. 1983 rozhodnutím ObNV Košice zo

dňa6.4.1983.Zlistinnýchdôkazovpredloženýchžalovanýmv1.rademalpreukázané,žehospodárskou
zmluvou o prevode vlastníctva národného majetku č. XX/XX zo dňa 6.8.1986 VSŽ, n.p. Košice previedlo
bezodplatne na TJ VSŽ Košice, IČO: 223981, tenisové kurty, oplotenie, výcvikové stredisko mládeže,
tenisový areál - tribúna a sociálnu budovu Okál, postavené na parcele č. XXXX/X - zast. plocha o výmere
XX.XXXmX, ktorá je zapísaná v LV č. XXXXX v k.ú. W. - U., pričom predmetom prevodu vlastníctva

nebol pozemok, na ktorom sa areál nachádza; pozemok bol prevedený do správy NV mesta Košice,
ktorý uzavrel s TJ Košice HS č. 211/87 o trvalom užívaní národného majetku. Žalovaný v 1. rade TJ
VSŽ Košice, IČO: 00594890 predložil kúpne zmluvy a dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 6.10.2003,
ktorými v zast. N.. Y. U. ako predávajúci previedol (počas súdneho konania) na žalovaného v 3. rade
Telovýchovnú jednotu VSŽ, s.r.o. so sídlom Rastislavova 104, Košice, IČO: 36197181 ako kupujúceho

stavbynaparceláchč.XXXX/XX,XXXX/XXaXXXX/XX(č.l.119-120).TelovýchovnájednotaVSŽ,s.r.o.,
IČO: 36197181 následne zmenila obchodné meno na TJ ŠPORTVÝROBA Košice, s.r.o. Počas súdneho
konania došlo medzi žalovanými k prevodu nehnuteľných a hnuteľných vecí, ktoré tvoria Tenisový areál,
na Telovýchovnú jednotu Košice so sídlom Rastislavova 104, IČO: 35 537 761. Žalovaný v 3. rade v
roku 2010 previedol stavbu súp. č. XXXX evidovanú LV č. XXXXX k.ú. U. mesto postavenú na parcele č.

XXXX/XX - sociálna budova, na žalovaného v 4. rade Telovýchovná jednota Košice, Rastislavova 104,
Košice (rozhodnutie o povolení vkladu kúpnej zmluvy V - XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX). Žalovaný v 3.
rade previedol stavby evidované na LV č. XXXXX pre C. W. I, C. W. - sever, kat. územie U. mesto, súp.
č. XXXX postavená na parcele č. XXXX/XX - tribúna s tenisovými ihriskami, súp.č. XXXX postavená na
parcele č. XXXX/XX - sociálna budova a súp. č. XXXX postavená na parcele č. XXXX/XX - vodárnička

na žalovaného v 4. rade O. jednota Košice, Rastislavova 104, Košice (rozhodnutie o povolení vkladu
kúpnej zmluvy V - XXXX/XX zo dňa 8.6.2010). Z aktuálneho výpisu z LV č. XXXXX pre Okres Košice
I, Obec Košice - U., kat. územie U. mesto mal súd preukázané, že vlastníkom stavby súp. č. XXXX
postavenej na parcele č. XXXX/XX - vodárnička, je žalovaná v 6. rade Y. U., nar. X.X.XXXX (rozhodnutie
o povolení vkladu kúpnej zmluvy V-XXXXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX). Podľa výpisu z LV č. XXXXX pre

C. W. I, C. W. - sever, kat. územie U. mesto stavba súp. č. XXXX postavená na parcele č. XXXX/XX - soc.
budova je zapísaná vo vlastníctve žalovaného v 5. rade PEJUS s.r.o, Rastislavova 104, Košice (titulom
nadobudnutia je rozhodnutie o povolení vkladu kúpnej zmluvy V-15132/2017 zo dňa 25.1.2018 a v časti
C: Ťarchy je uvedená zmluva o záložnom práve k nehnuteľnosti v prospech N.. Y. U., nar. XX.X.XXXX,
rozhodnutie o povolení vkladu záložného práva V-9595/09 zo dňa 8.1.2010). Žalovaný v 2. rade Mesto

Košice je vlastníkom (okrem pozemkov podľa LV) stavby tenisovej dvojhaly a sociálnej budovy, ktoré
boli realizované na základe stavebného povolenia vydaného bývalým ObNV ako stavebným úradom zo
dňa 23.2.1984 č. 8578/83/84-Ki na žiadosť TJ - VSŽ n.p. Košice a užívanie týchto stavieb bolo povolené
kolaudačným rozhodnutím zo dňa 17.6.1993 vydaným Obvodným úradom životného prostredia.

8. Súd prvej inštancie spor právne posúdil podľa ustanovení § 132, § 134 ods. 1 až 4, § 135c ods. 1,
2 a 3 a § 460 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že ust. § 135c OZ upravuje osobitný typ žalôb,
ktorými poskytuje vlastníkovi pozemku právny nástroj na riešenie právnych vzťahov voči vlastníkovi
tzv. neoprávnenej stavby, teda stavby zriadenej na cudzom pozemku bez toho, aby staviteľ mal kpozemku právo. Základnou podmienkou domáhania sa ochrany vlastníckeho práva žalobou podľa §
135c OZ je preukázanie, že žalobca je vlastníkom pozemku, na ktorom je postavená neoprávnená
stavba a jedine v prípade vyriešenia predbežnej otázky o vlastníctve pozemku v prospech žalobcov

môže súd pristúpiť k riešeniu vzťahov k neoprávnenej stavbe. Osobou oprávnenou podať žalobu o
vysporiadanie neoprávnenej stavby je vlastník pozemku a žalovaným je vlastník neoprávnenej stavby;
ide o hmotnoprávny vzťah medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby. Aktívna legitimácia na
úspešné podanie žaloby o odstránenie neoprávnenej stavby svedčí jedine vlastníkovi pozemku (pozri
R 65/1972). V danom spore sa žalobcovia domáhajú v zmysle ust. § 135c OZ odstránenia stavby

vo vlastníctve žalovaných, eventuálne zriadenia vecného bremena na ťarchu žalobcov ako vlastníkov
pozemku a v prospech žalovaných ako vlastníkov neoprávnených stavieb, a preto súd v konaní ako
predbežnú otázku skúmal existenciu vlastníckeho práva žalobcov k spornému pozemku a tiež, či
pozemok, ktorého sa týka konanie, je riadne označený a „identifikovateľný“ (rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5Cdo 343/2009 zo dňa 23.2.2011, uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo 957/2007
zo dňa 27.1.2010). Konštatoval v tejto súvislosti, že konanie sa netýka celej pôvodnej parcely č. XXXXX/

X v k.ú. U. mesto, resp. parcely č. XXXX/X (označenej v žalobe), ale len jej „vyvlastnenej časti“, preto
je nevyhnutné, aby pozemok (nehnuteľnosť) vo vzťahu ku ktorému sa žalobcovia domáhajú ochrany
vlastníckeho práva, bol jednoznačne identifikovaný a nezameniteľný. So zreteľom na skutočnosť, že
po vyvlastnení došlo k oddeleniu vyvlastnenej časti pozemku (o výmere 600 m2) od pôvodnej parcely
č. XXXXX/X zapísanej v pozemno-knižnej vložke č. XXXX v k.ú. W., k jej následnému splynutiu s

ostatnými „vyvlastnenými“ časťami susediacich pozemkov a k vytvoreniu novej parcely registra „C“
evidovanej na katastrálnej mape pod parcelným č. XXXX/X vo výmere 23.064 m2, druh pozemku:
ostatné plochy, následne po prechode majetku štátu na T. W. evidovanej na LV č. XXXXX pre k. ú.
W. - U. (v prospech vlastníka Mesto Košice v podiele 1/1), neskôr bola parcela č. XXXX/X vo výmere
XX.XXX m2 rozdelená na menšie parcely registra „C“, evidované na katastrálnej mape, ktoré sú v

súčasnosti vedené na LV č. XXXXX vo vlastníctve T. W. a ku ktorým parcelám žalobcovia tvrdia svoje
vlastnícke právo. Súd poukázal na to, že toto rozdelenie nie je zapísané v katastri nehnuteľností, že
geometrickýmplánomvypracovanýmznalcomN..T.Hačkom,PhD.bolioddelenénovovytvorenéparcely
č. XXXX/XXX - XXXX/XXX za účelom zriadenia časovo neobmedzeného vecného bremena za náhradu
v prospech žalovaných (geometrický plán bol vyhotovený ako technický podklad na zapísanie vecného

bremena v prípade vyhovujúceho rozsudku), pričom akcentoval, že až v prípade vykonania záznamu
spojeného so zápisom geometrického plánu tykajúceho sa vytvorenia nových parciel formálne vznikne
daný pozemok ako vec v právnom zmysle slova. Poukázal v tejto súvislosti na to, že v zmysle stanoviska
Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SSR Cpj 59/71 zo dňa 27.6.1972 (R 65/72) zápis v
evidencii nehnuteľností, ktorý má byť vykonaný na základe zaslaného rozsudku, má vyplývať z jeho

výroku a nie iba z jeho dôvodov. Obranu žalovaného v 2. rade založenú na tvrdení o nadobudnutí
vlastníckeho práva k pôvodne vyvlastneným pozemkom vydržaním, súd vyhodnotil ako nepreukázanú a
nedôvodnú, keď dospel k záveru, že k vydržaniu vlastníckeho práva žalovaným v 2. rade Mestom Košice
nedošlo, ku dňu podania žaloby 27.3.1994 neboli splnené zákonné podmienky v zmysle ustanovení
§ 134 ods. 1, 2, 3 a 4 OZ pre nadobudnutie vlastníckeho práva žalovaného v 2. rade vydržaním,

pretože vlastníctvo na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia, ktoré je neúčinným právnym aktom,
nikdy neprešlo na štát a teda pôvodným vlastníkom zostalo zachované a nemohlo ani Mesto Košice
nadobudnúť vlastnícke právo na základe zák. č. 138/1991 Zb. od nevlastníka - štátu; štát nemohol byť
dobromyseľnýmaoprávnenýmdržiteľompredmetnejnehnuteľnostivzhľadomnaneúčinnévyvlastnenie,
pokiaľvážnymipochybeniami-konaniesmŕtvymiosobamiapod.sámspôsobilneúčinnosťvyvlastnenia.

Podľa názoru súdu pri nadobudnutí (prechode) „vlastníctva“ ex lege (zákon č. 138/1991 Zb.) by bolo
možné uvažovať o oprávnenej a dobromyseľnej držbe zo strany žalovaného 2/, avšak do doručenia
žaloby žalovanému nemohla uplynúť vydržacia doba, preto sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného
v 2. rade, že nadobudol vlastnícke právo vydržaním.

9. Na námietku žalovaných súd prvej inštancie skúmal otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov a v
tejto spojitosti predbežne posudzoval, či žalobcovia (všetci) sú vlastníkmi sporného pozemku a osobami
oprávnenými domáhať sa ochrany žalobou podanou v zmysle § 135c OZ, ktorú môže podať len vlastník
pozemku, na ťarchu ktorého sa podanou žalobou domáhajú zriadenia časovo neobmedzeného vecného
bremena „in rem“ za náhradu od žalovaných. Žalobcovia k otázke vlastníctva sporného pozemku uviedli,

že ich právni predchodcovia (pôvodní žalobcovia) boli zapísaní ako podieloví spoluvlastníci pozemku
a v prípade ich úmrtia do konania vstupovali ich dedičia, ktorí zdedili spoluvlastnícky podiel na spornej
parcele, ktorá sa číselným označením zhodovala s parc. č. XXXXX/X s tým, že po vykonaní ROEP sa
číselné označenie parcely zmenilo tak, že zostávajúce časti sporného pozemku (10610/2) sa označovaliako parcely E-KN č. XXXXX/X a XXXXX/XXX, čomu zodpovedá aj aktuálny zápis na LV č. XXXXX
pre k.ú. U. T.. Obec Košice - Sever. Mali za to, že otázku ich vlastníckeho práva súd musí riešiť v
tomto konaní prejudiciálne a na vedení sporu o určenie vlastníckeho práva, príp. o určenie, že sporné

nehnuteľnosti patria do dedičstva po zomrelých právnych predchodcoch, nie je daný naliehavý právny
záujem, pretože ak by aj súd rozhodol o tom, že spoluvlastnícky podiel k vyvlastnenej časti pozemku
patrí do dedičstva po zomrelých právnych predchodcoch, ani následné prejednanie v konaní o dedičstve
(ktoré je svojou povahou nesporové) by nemohlo odstrániť spornosť vlastníctva k tomu istému predmetu
medzi žalobcami (dedičmi po zosnulom) na jednej strane a žalovanými v súdnom konaní (ktorí by neboli

účastníkmi dedičského konania), žiadnym spôsobom by sa neodstránil stav ich právnej neistoty ako
dedičov vo vzťahu k spornej nehnuteľnosti a neovplyvnilo by to ani právne postavenie žalovaných v
tomto súdnom spore, pričom taký postup vo svojom výsledku by iba založil dôvod pre pokračovanie
v súdnom konaní vychádzajúc zo skutkového stavu, ktorý je súdu známy k dnešnému dňu. Súd prvej
inštancie poukázal na to, že v katastri nehnuteľností je ako vlastník vyvlastnenej časti pôvodnej parcely
zapísané Mesto Košice, v tomto konaní žalovaný v 2. rade. V spojitosti s týmto zistením konštatoval,

že zápisom vlastníctva v katastri nehnuteľností nie je viazaný a otázku vlastníckeho práva žalobcov
k spornému pozemku si môže posúdiť aj odlišne, pričom ju musí v tomto konaní vyriešiť ako otázku
predbežnú. Vzhľadom na uvedené, aj s poukazom na závery judikované Ústavným súdom SR v náleze
sp. zn. III.ÚS 16/2012-32 zo dňa 28.3.2012 v obdobnej veci týkajúcej sa tenisového areálu [podľa
ktorých zo základných zásad občianskeho práva možno vyvodiť, že v situácii, keď povinnej osobe

(štátu) nesvedčí žiadny právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ostalo naďalej
k nehnuteľnosti zachované vlastnícke právo toho subjektu, ktorý bol jej posledným vlastníkom predo
dňom zápisu vlastníckeho práva štátu, hoci zápis v evidencii nehnuteľností tomu nezodpovedá], skúmal
kto bol v čase vyvlastnenia vlastníkom predmetnej parcely. Zistil, že v čase vyvlastnenia T. I., rod. T.
zapísaná v pzkn. vložke č. XXXX k.ú. W. ako vlastníčka parcely č. XXXXX/X „Roľa pod Zámkom“ vo

výmere X.XXX m2, nežila (zomrela dňa 22.8.1963), a teda možno konštatovať, že jej „nesvedčalo“
vlastnícke právo, ale vlastnícke právo k parcele č. XXXXX/X „svedčalo“ P. I. (ktorý zomrel dňa 26.5.2003,
po vyvlastnení), ktorý predmetnú parcelu nadobudol po svojom otcovi (synovi pzkn. vlastníčky T. I., rod.
T.) a bol posledným vlastníkom predo dňom zápisu vlastníckeho práva štátu, ktorému vlastnícke právo
k vyvlastnenému pozemku zostalo zachované. Z dedičských rozhodnutí vo veci prejednania dedičstva

po neb. P. I., nar. X.X.XXXX, zomrelom v priebehu konania dňa XX.X.XXXX (19D 283/2003, Dnot
115/2003) a po neb. T. O., rod. I., nar. X.X.XXXX, zomrelej dňa XX.X.XXXX (XXD XXX/XX, J. XXX/
XX), neb. C. K., nar. XX.X.XXXX, zomrelom dňa X.X.XXXX (XXD XXX/XXXX, J. XXX/XXXX) súd prvej
inštancie zistil, že predmetom dedenia po poručiteľoch - právnych predchodcoch žalobcov okrem iných
bola tiež nehnuteľnosť v k.ú. W. - sever evidovaná na LV č. XXXXX ako parcela č. XXXXX/X - orná

pôda vo výmere 1.324 m2, z uvedeného mu jednoznačne vyplynulo, že v týchto dedičských konaniach
po právnych predchodcoch žalobcov nebola prejednaná „vyvlastnená“ časť pôvodnej parcely o výmere
600 m2 (pre spornosť vlastníctva k nej), ale len nevyvlastnená časť pôvodnej parcely č. XXXXX/X -
orná pôda v zostávajúcej výmere X.XXX mX evidovaná na LV č. XXXXX, čoho napokon si boli vedomí
aj samotní žalobcovia, ktorí v tomto konaní žiadali ako predbežnú (vy)riešiť otázku vlastníckeho práva

k spornému pozemku. Rovnako z dohody o vyrovnaní dedičských podielov vyplývajúcich z rozhodnutí
Štátneho notárstva Košice - mesto sp. zn. D 79/64 zo dňa 14.7.1964 a D 639/70-29 z 5.11.1970 v
dedičskej veci po por. T. I., rod. T., zomrelej XX.X.XXXX, uzatvorenej podľa zákona č. 263/1992 Zb.
medzi P. I. ako povinnou osobou a T. O., rod. I. a P. I. ako oprávnenými osobami, spísanej notárom Y.. W.
do notárskej zápisnice sp. zn. N XXX/XX, Nz XXX/XX zo dňa 1.12.1992, súdu prvej inštacnie vyplynulo,

že k uzavretiu dohody o vyrovnaní dedičských podielov došlo až po vyvlastnení (aj keď neúčinnom)
predmetných parciel, pričom v čase uzavretia dohody vyvlastnená časť s výmerou 600 m2 z pôvodnej
pzkn. parcely č. XXXXX/X, bola už súčasťou parcely č. XXXX/X o výmere 23.064 m2 evidovanej
vo vlastníctve mesta Košice, a preto nebola (ani nemohla byť) predmetom vyporiadania znížených
dedičských podielov, keďže išlo o sporné vlastníctvo k nehnuteľnosti a na základe vyvlastnenia v tom

čase svedčil zápis v katastri nehnuteľností inému subjektu. Na základe predmetnej dohody/osvedčenia
preto právni predchodcovia žalobcov boli zapísaní ako spoluvlastníci len vo vzťahu k nevyvlastnenej
časti pôvodnej parcely č. XXXXX/X o výmere X.XXX m2, čo vyplýva aj z LV č. XXXXX pre k.ú. W. -
sever (č.l. XX). Súd prvej inštancie zastával názor, že ani „široká“ formulácia v dedičskom rozhodnutí
či v dohode o vyrovnaní dedičských podielov/osvedčení: „pozemky ... v k.ú. Košice, ... zapísané vo vl.

č. XXXX“, nemohla zabezpečiť či „garantovať“ nadobudnutie vlastníctva dedičom, resp. oprávneným
a povinným osobám v zmysle zákona č. 263/1992 Zb. Na podklade zistených skutočností súd prvej
inštancie dospel k záveru, že žalobcovia nie sú aktívne legitimovaní domáhať sa súdnej ochrany
žalobou o odstránenie neoprávnenej stavby podľa ust. § 135c OZ, lebo ich nemožno považovať zavlastníkovpozemku,vovzťahukuktorémunavrhujúzriadeniavecnéhobremenavprospechžalovaných.
Žalobcovia preukázali vlastnícke právo svojho právneho predchodcu (aj) vo vzťahu k vyvlastnenej
časti parcely, nepreukázali však - vzhľadom na obsah predložených dedičských rozhodnutí a okolnosti

prípadu (zápis v KN svedčil inému subjektu), že sporný pozemok (vyvlastnená časť) ako predmet
dedičstva bol v dedičskom konaní po ich právnych predchodcoch riadne prejednaný. Vlastnícke právo
žalobcov (v 2. až 5. rade) nepreukazuje ani dohoda o vyrovnaní dedičských podielov spísaná do
notárskej zápisnice zo dňa 1.12.1992 pre spornosť vlastníckeho práva v čase jej uzavretia k vyvlastnenej
výmere 600 m2 pôvodnej parcely č. XXXXX/X, ku ktorej vlastnícke právo „svedčalo“ inému subjektu.

Dôkazom preukazujúcim vlastnícke právo žalobcov k pozemku, ktorý bol (i keď neúčinne) vyvlastnený,
nemôže byť ani zápis na LV č. XXXXX, na ktorom je zapísané vlastnícke právo žalobcov k tej časti
pôvodnej parcely, ktorá nebola predmetom vyvlastnenia, čo je zjavné vzhľadom na výmeru pozemku
a jeho identifikácie. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobcovia, ktorí tvrdia, že im svedčí vlastnícke
právo titulom dedenia po právnych predchodcoch, „sa nemôžu bez ďalšieho v konaní úspešne domáhať,
že sú vlastníkmi veci, a to „ani ako vyriešenia predbežnej otázky v konaní podľa § 135c OZ“. Poukázal na

uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 106/2008 zo dňa 10.2.2009, podľa ktorého „dedičia z titulu
svojho dedičského nároku sú vecne legitimovaní len na podanie žaloby, že poručiteľ bol v čase svojej
smrti vlastníkom veci“. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie mal za to, že žalobcovia ako dedičia z
titulu svojho dedičského nároku, sú aktívne vecne legitimovaní len na podanie žaloby, že poručiteľ bol v
čase svojej smrti vlastníkom veci, prípadne že spoluvlastnícky podiel patrí do dedičstva po ich právnom

predchodcovi, pričom žalobcovia „výslovne odmietli takúto formuláciu petitu“. Súd konštatoval v tejto
súvislosti, že medzi právne skutočnosti, na základe ktorých dochádza k prechodu vlastníctva, patrí aj
dedenie. V zmysle ust. § 132 OZ pri dedení sa vlastníctvo nadobúda smrťou poručiteľa (§ 460 OZ), avšak
v rozsahu vyplývajúcom z dedičského rozhodnutia, ktoré má síce deklaratórny charakter, ale „dedič
až po prejednaní dedičstva (keďže skôr nie sú známe výsledky dedičského konania, v ktorom môže

dôjsť napr. k dohode dedičov ohľadne spoluvlastníckych podielov a pod.) je oprávnený sa preukazovať
ako vlastník“. Na podporu svojho názoru odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo
104/2003 zo dňa 27.4.2004 (tiež rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 332/2007 zo dňa 19.9.2007 a uznesenie
sp. zn. 4Cdo 267/2009 zo dňa 31.1.2011), podľa ktorého „pokiaľ nie je právoplatným rozhodnutím
dedičskéhosúdupotvrdené,ževdôsledkudedeniadedičnadobudolvec,resp.jejspoluvlastníckypodiel,

nemôže sa dedič domáhať ochrany svojho vlastníctva žalobou o určenie vlastníctva, že je vlastníkom
veci patriacej do dedičstva, pokiaľ táto vec nebola najskôr predmetom konania o dedičstve“. Súd prvej
inštancie zastával názor, že „dedič sa nemôže domáhať ani predbežného posúdenia tejto otázky v
konaní o ochranu vlastníctva v zmysle ust. § 135c OZ. Takýto dedič je aktívne legitimovaný len na
podanie žaloby o určenie, že vec, resp. spoluvlastnícky podiel patrí do dedičstva po poručiteľovi“.

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 4/2013 zo dňa 31.3.2014 ak nebol zachovaný
postup upravený ustanoveniami § 175a až § 175zd Občianskeho súdneho poriadku, nemožno ho
obchádzať žalobou, ktorou sa právny nástupca poručiteľa domáha určenia, že je (spolu)vlastníkom
veci patriacej do dedičstva. Dedičia z titulu svojho dedičského nároku sú vecne legitimovaní len na
podanie žaloby, že poručiteľ bol v čase svojej smrti vlastníkom veci (uznesenie Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 5Cdo 106/2008 zo dňa 10.2.2009). Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že podstata a spôsob
ingerencie štátu do prejednania dedičstva ostali zachované aj podľa právnej úpravy účinnej od 1.7.2016
(Civilný mimosporový poriadok) a mal za to, že podmienkou toho, aby súd mohol po smrti pôvodného
žalobcu pokračovať s jeho právnymi nástupcami je, aby žaloba bola zmenená na primerané určenie a
„nemôže bez prejednania dedičstva konštatovať, že žalobcovia sú vlastníkmi majetku, ktorý vlastnil ich

predchodca, preto v dôsledku smrti svojho právneho predchodcu mali žalobcovia možnosť žalovať to,
že uvedený spoluvlastnícky podiel patrí do dedičstva po ich právnom predchodcovi“. Podľa názoru súdu
prvej inštancie „jednoznačne z doložených dedičských rozhodnutí vyplýva, že predmetom prejednania
bola len nevyvlastnená časť pôvodnej parcely (výmera, hodnota nehnuteľnosti), podľa názoru súdu
nemožno vztiahnuť výsledky dedičského konania aj na nevyvlastnenú časť pozemku - pričom zjavne

ide o iný druh pozemku, s inou hodnotou a inou výmerou ako ten, ktorý bol prejednaný v dedičských
konaniach, pričom ani zo žiadneho doloženého dedičského rozhodnutia nevyplýva, žeby sa boli dedičia
výslovnedohodlivovzťahuktejtonevyvlastnenejčasti“.Napodkladeuvedenejúvahysúdprvejinštancie
uzavrel, že žalobcov nemožno považovať za vlastníkov sporného pozemku, ku ktorému sa domáhajú
zriadenia vecného bremena v prospech žalovaných, a preto im nesvedčí aktívna legitimácia vyplývajúca

z hmotného práva pre podanie takejto žaloby a z tohto dôvodu podanú žalobu v celom rozsahu zamietol.
Návrh žalobcov na doplnenie dokazovania vo vzťahu k prevodom uskutočneným žalovanými v 3.
a 4. rade a k stavu užívania tenisového areálu, súd zamietol, považujúc vykonanie týchto dôkazov
za neúčelné a nehospodárne s poukazom na dĺžku konania a zohľadniac skutočnosť, že žalobcoviado roku 2018 žiadnym procesným úkonom nereagovali na to, že už v roku 2010 došlo k prevodu
vlastníctva k stavbám stojacim na spornom pozemku zo žalovaného v 3. rade na ďalší subjekt a návrh
na vstup Telovýchovnej jednoty Košice do konania na žalovanú stranu z tohto dôvodu žalobcovia podali

až v r. 2018, i keď uvedenú skutočnosť bolo možné zistiť z verejne prístupných informácií katastra
nehnuteľností a taktiež i z obsahu znaleckého posudku Ing. Hačka z r. 2017, žalobcovia teda neboli pri
ochrane svojho tvrdeného vlastníckeho práva ostražití a promptne nereagovali na danú zmenu.

10. S poukazom na ust. § 1 ods. 1, § 7, § 34 ods. 1 prvá veta, § 34 ods. 2, § 36a v znení novely

vykonanej zákonom č. 304/2009 Z.z. účinným od 1.9.2009, § 46 ods. 9 a § 70 ods. 1, 2, § 71
ods. 1 až 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
(katastrálny zákon) súd mal za to, že prípadné vyhovujúce rozhodnutie - rozsudok súdu ako verejná
listina, by nebol spôsobilým podkladom pre zápis vlastníckeho práva žalobcov, resp. vykonanie zmeny
vlastníka v katastri nehnuteľností (aktuálne je vedený ako vlastník pozemkov žalovaný v 2. rade
Mesto Košice) a zriadenia vecného bremena v prospech žalovaných (ako vlastníkov stavby) na ťarchu

žalobcov (ako vlastníkov pozemku, presnejšie spoluvlastníkov, avšak bez jednoznačného určenia ich
spoluvlastníckych podielov a bez jednoznačného určenia ich vlastníckeho práva k novovytváraným
parcelám) v zmysle platnej právnej úpravy ust. § 36a katastrálneho zákona (zmenené zákonom č.
304/2009 Z.z. účinným od 1.9.2009), cieľom ktorého je zamedzenie zapisovania duplicitného vlastníctva
k tej istej nehnuteľnosti, pretože by nevychádzal z údajov katastra vzhľadom na to, že vlastnícke

právo k pozemku aktuálne svedčí žalovanému v 2. rade a dosiaľ nebolo výrokom súdneho rozhodnutia
právoplatne konštatované, že svedčí inému subjektu (žalobcom). Konštatovanie v odôvodnení súdneho
rozhodnutia o tom, že vlastnícke právo ostalo pôvodným pozemno-knižným vlastníkom zachované,
podľa názoru súdu prvej inštancie „nestačí na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností“. V
konaní podľa ust. § 135c OZ môže byť otázka vlastníctva riešená iba ako otázka predbežná a súd

sa s ňou môže vysporiadať iba v odôvodnení rozhodnutia, a nie v samotnom výroku. S prihliadnutím
na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a jeho právne účinky (hodnovernosť
a záväznosť údajov katastra v zmysle § 70 katastrálneho zákona) zastával názor, že podkladom na
vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností môže byť súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, pretože právne postavenie subjektov, ktorý tvrdia svoje vlastnícke právo v

rozpore so zápisom, rovnako aj práva ostatných subjektov v tomto konaní, sú ohrozené a neisté.
Žalobcovia však výslovne trvali na žalobe o zriadenie vecného bremena za náhradu „bez formulovania
určovacieho výroku, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po ich právnom predchodcovi“ a žiadajú, aby
sa „s nadobudnutím ich vlastníctva po ich právnom predchodcovi - bez vykonania dedičského konania
- súd vysporiadal iba v odôvodnení rozhodnutia“. Súd prvej inštancie akcentoval v tejto súvislosti,

že vzhľadom na postavenie žalobcov ako pánov sporu, bol viazaný nimi navrhovaným - zvoleným
spôsobom ochrany ich vlastníckeho práva žalobou podľa ust. § 135c OZ. Poukázal tiež na právoplatný
rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 15C/792/1994 zo dňa 7.8.2008 v obdobnej veci týkajúcej sa
susednej vyvlastnenej časti pozemkov v tenisovom areáli, ktorým súd žalobe v časti vyhovel a zriadil
vecné bremeno, ale Okresný úrad Košice súdne rozhodnutie vrátil a nevykonal zápis z dôvodu, že

„listina nie je spôsobilá zápisu do katastra nehnuteľností (§ 36a a § 42 katastrálneho zákona) - podľa
údajov KN žalobcovia nie sú vlastníkmi dotknutých nehnuteľností, aj keď vo výroku rozsudku je uvedené,
že žalobcovia sú spoluvlastníkmi pozemku pôvodne zapísaného v pozemno-knižnej vložke. Zmena
vlastníckeho práva a následne zápis vecného bremena je možný až po doplnení údajov o vlastníkoch,
určenia spoluvlastníckych podielov a pod. - § 42 kat. zákona“. Vzhľadom na uvedené „pre komplexnosť

pohľadu“ súd prvej inštancie vytkol žalobcom, že nevykonali úkony potrebné pre zápis ich vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností, že si neplnia povinnosti vlastníkov (napr. daňové povinnosti a pod.),
a teda žalobcovia reálne ani nemôžu vykonávať práva (nemôžu s ním nakladať ani ho užívať) a ani sa
práv vlastníka nemôžu vzdať, resp. ich obmedziť (v rozsahu zriadeného vecného bremena), a tým (ako
vlastníci pozemku) nemôžu žalovaným skutočne garantovať realizáciu práv z vecného bremena, i keď

sa domáhajú od nich v súdnom konaní zaplatenia finančnej náhrady za zriadenie vecného bremena,
čo podľa názoru súdu prvej inštancie „v prípade ich úspechu v konaní by mohlo viesť k nespravodlivej
situácii, ktorú isto nemožno hodnotiť ako trvalé rozumné usporiadanie vzťahov, ak žalobcovia stále nie
sú vedení ako vlastníci v katastri ako centrálnom registri vlastníckych vzťahov so záväznými údajmi,
neplnia si povinnosti vlastníkov a požadujú finančnú náhradu za zriadenie vecného bremena k pozemku,

ku ktorému svedčí v katastri nehnuteľností vlastnícke právo inému subjektu“. O trovách konania súd
rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, § 256 ods. 2 a § 257 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a
uviedol, že žalovanému v 2. rade, ktorý mal plný úspech vo veci, priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % (uvedené je v zjavnom rozpore s výrokom rozsudku o trovách konania, pozri bod225. odôvodnenia rozsudku), pričom v ďalšej odôvodnenia (bod 226.) uviedol, že žalovanému v 2.
rade, rovnako ani žalovaným v 4., 5. a 6. rade trovy v konaní nevznikli, a preto im náhradu nepriznal.
Žalovaným v 1. a 3. rade súd prvej inštancie nárok na náhradu trov konania nepriznal podľa ust. §

257 CSP z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré vzhliadol v samotnej povahe sporu a dôvodoch
uplatnenia nároku, ktorými je náprava krívd spôsobených neúčinným rozhodnutím štátu a s prihliadnutím
tiež na správanie počas konania žalovaných v 1. a 3. rade, ktorí sú personálne prepojení so žalovanými
v 4., 5. a 6. rade a svojim konaním a opakovanými prevodmi vlastníctva k stavbám počas konania na
ďalšie subjekty, s ktorými sú personálne prepojení; žalovaný v 1. rade previedol stavby na žalovaného

v 3. rade, žalovaný v 3. rade v roku 2010 ich previedol na Telovýchovnú jednota Košice (žalovaný v
4. rade) a v roku 2018 došlo k prevodom na ďalšie personálne prepojené subjekty (žalovaných v 5.
a 6. rade), ktorým konaním žalovaní výrazne sťažili priebeh dokazovania a predĺžili súdne konanie.
Vzhľadom na personálne prepojenie žalovaných a okolnosti vykonaných prevodov v priebehu konania,
sauvedenéprevodyaúkonyžalovanýchsubjektov,zastúpenýchIng.U.,neskôrprevodylenjednotlivých
stavieb, ktoré nemôžu slúžiť na samostatný účel, na Y. U., nar. XXXX, ktorá je dcérou konateľky a

štatutára žalovaných v 1., 3., 4. a 5. rade, javili súdu ako účelové. Za daných okolností súd prvej inštancie
považoval za spravodlivé, aby si každá zo strán svoje trovy znášala sama, a preto pri aplikácii ust. §
257 CSP žalovaným v 1. a 3. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal. Vzhľadom na to, že podľa
obsahu spisu žalovaným v 2., 4., 5. a 6. rade trovy nevznikli, ani týmto žalovaným nárok na náhradu
trov konania nepriznal.

11. Rozsudok napadli včas podanými odvolaniami žalobcovia v 1. a 2. rade (ďalej tiež len „žalobcovia“)
a žalovaný v 3. rade.

12. Žalobcovia podané odvolanie odôvodnili tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, t.j. odvolacími dôvodmi podľa ust. § 365 ods.

1 písm. c), d), e), f) a h) CSP. V celom rozsahu sa stotožnili so závermi súdu prvej inštancie v
otázkach neúčinnosti vyvlastňovacieho konania a nemožnosti vydržania sporného pozemku žalovaným
v 2. rade. Nesúhlasili ale s jeho skutkovými a právnymi závermi, ktoré prijal o predbežnej otázke ich
vlastníckehoprávakspornémupozemku,anisjehonázorom,žespornýpozemokniejeriadneoznačený
a identifikovateľný. Namietali porušenie ich procesných práv postupom súdu prvej inštancie v dôsledku

nevykonania navrhovaných dôkazov, absencie posúdenia Tenisového areálu Anička ako jednej stavby,
ktorým posúdením sa súd napriek ich opakovaným žiadostiam v rozsudku vôbec nezaoberal, pričom
ten istý senát túto otázku vyriešil v prospech osôb v obdobnom postavení ako žalobcovia v konaní
vedenom pod sp.zn. 15C 790/1994 a iné senáty v konaniach sp.zn. 15C 527/2002, 18C 417/1994 a 15C
820/1994. Súd nedostatočne skúmal vzťah žalovaných k tenisovému areálu s cieľom ozrejmenia, ktorý

z nich ho samostatne alebo spoločne s inými prevádzkuje a nevyvinul dostatočnú aktivitu (s využitím
príslušných procesných inštitútov Civilného sporového poriadku) za účelom ozrejmenia objektívneho
skutkového stavu týkajúceho sa otázky skutočného užívania tenisového areálu, ktorú skutkovú okolnosť
ako podstatnú pre rozhodnutie sporu zást. žalovaných v 1., 3., 4. až 6. rade Ing. Samošiová opakovane
odmietala ozrejmiť, vo svojich výpovediach klamala a zavádzala svojimi vyjadreniami za žalovaných,

ktorých zastupovala a aj v tomto postupe žalobcovia videli porušenie svojich procesných práv zo
strany súdu prvej inštancie. Poukázali na personálne prepojenie subjektov na strane žalovaných v
1., 3., 4. až 6. rade, ktoré skonštatoval aj súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku, ako
aj na vyjadrenia žalovaných a ich tvrdenia, že tenisový areál neprevádzkujú, resp. neužívajú. Z nimi
predložených dôkazov a z údajov evidencie katastra nehnuteľností je zrejmé, že Tenisový areál bol

v roku 2010 predmetom prevodu medzi predávajúcim ŠPORTVÝROBA KOŠICE s.r.o. (IČO: 36 197
181) a Telovýchovnou jednotou Košice (IČO: 35 537 761) ako kupujúcim a následne dve jeho časti
- budovy boli prevedené na žalovaného v 5. rade PEJUS, s.r.o. (IČO: 44 863 837) a žalovanú v 6.
rade Y. U. ml., nar. X.X.XXXX. Špecifikácia tenisového areálu je pritom obsiahnutá v samotnej zmluve,
ktorú si súd v inom súdnom konaní vyžiadal, podľa ktorej súčasťou tohto prevodu boli aj stavby so

súp. číslami XXXX, XXXX a XXXX. V roku 2018 budova súp. č. XXXX (ktorá je súčasťou tenisového
areálu) bola prevedená na PEJUS, s.r.o. (IČO: 44 863 837) a budova súp. č. XXXX bola prevedená na
dcéru N.. U. - Y. U., nar. X.X.XXXX (žalovaná v 6. rade), ktoré osoby sú aktuálne evidované na listoch
vlastníctva vedených Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom. Z uvedeného sa aktuálne javí,že Tenisový areál spoluvlastnia Telovýchovná jednota Košice, IČO: 35 537 761, PEJUS, s.r.o., IČO:
44 863 837 a Y. U. ml., nar. X.X.XXXX. L. žalobcov ak sú uvedené subjekty preukázateľne vlastníkmi
nehnuteľností, ktoré sa zapisujú do katastra nehnuteľností, ako aj ostatných častí a pozemkových úprav,

ktoré boli špecifikované v predložených zmluvách, všetko nasvedčuje tomu, že tieto subjekty sa úplne
alebo pomerne podieľajú na prevádzkovaní tenisového areálu. K dôvodom vedenia súdneho sporu
voči ostatným žalovaným žalobcovia poukázali na svoje predošlé vyjadrenia predložené v konaní pred
súdom prvej inštancie. Vytkli súdu prvej inštancie, že zamietol ich návrhy na doplnenie dokazovania
na podklade argumentácie, že mali byť ostražití a promptne reagovať na zmeny v zápisoch evidencie

katastra nehnuteľností. V tejto súvislosti vysvetlili, že na skutočnosť prevodu stavieb na Telovýchovnú
jednotu Košice so sídlom Rastislavova 104, Košice, upozornil ich právny zástupca v obdobnom súdnom
konaní ešte svojim písomným podaním z januára 2018, v ktorom podrobne popísal skutkovú situáciu,
ako aj dôvody, prečo sa uvedenú skutočnosť nepodarilo zistiť skôr (čiže nejednalo sa o zistenie súdu,
ale o zistenie osôb v obdobnom postavení ako žalobcovia). Keďže zápis na príslušných LV nebol úplný
(chýbalo IČO), žiadali súd, aby si vyžiadal identifikáciu nového vlastníka, ako aj predloženie listín za

účelom zistenia, čo bolo predmetom prevodu (či iba stavby evidované v katastri nehnuteľností alebo celý
tenisový areál), aby následne mohli upraviť okruh účastníkov na strane žalovaných, čo však súd v tomto
konaní neurobil, avšak v inom konaní tak postupoval (15C 527/2002). Podľa žalobcov zo strany súdu
prvej inštancie došlo k nesprávnej aplikácii ust. § 151 CSP, pokiaľ žalobcovia smerovali svoje dopyty
najmä k ozrejmeniu užívacích vzťahov k tenisovému areálu, resp. jeho častiam, ktoré sa nezapisujú do

evidencie katastra nehnuteľností, avšak súd žiadnym spôsobom žalovaných v 1. a 3. rade nevyzval,
aby si plnili svoje povinnosti strany sporu, takéto správanie žalovaných po celý čas toleroval a bez
povšimnutia súdu zostalo aj to, že skutkové tvrdenia žalobcov žalovaní v 1. a 3. rade žiadnym spôsobom
nevyvracali. Žalobcovia pritom od začiatku tvrdili, že Tenisový areál podľa ich názoru užíva žalovaný
v 3. rade (a to aj po roku 2010), ktorý to žiadnym spôsobom nerozporoval. Namietali tiež nesprávny

postup súdu prvej inštancie, ktorým znemožnil strane uskutočniť jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. c)
CSP. Poukázali na zistený skutkový stav, z ktorého vyplynulo, že pôvodný pozemkovoknižný vlastník
mal vo výlučnom vlastníctve parcelu reg. E - KN č. 10610/2 o výmere 1.924 m2, ktorá bola pôvodne
zapísaná v pzkn. vl. č. 1539 s tým, že v roku XXXX došlo k vyvlastneniu časti pôvodného pozemku

o veľkosti 600 m2 (v ďalšom texte aj „sporný pozemok“), o ktorom (vyvlastnení) pôvodný vlastník
nevedel, že po zapísaní vyvlastňovacieho konania do príslušnej pozemkovej evidencie bol pôvodný
vlastník evidovaný ako výlučný vlastník pozemku, ktorý sa parcelným číslom v celom rozsahu zhodoval
s označením pôvodného pozemku, ibaže jeho výmera bola zmenšená o výmeru, ktorá bola vyvlastnená.
Z uvedeného dôvodu sa v prípade úmrtia pôvodného vlastníka stal predmetom dedenia spoluvlastnícky

podiel na zostatkovej časti pôvodného pozemku. Pôvodný pozemok predstavoval dlhý pás, z ktorého
v rámci vyvlastňovacieho konania bola vyvlastnená jeho stredová časť a pôvodnému vlastníkovi tak po
vyvlastneníostaliobakoncedanéhopásupozemkuzmenšenéhoospornýpozemok.PorealizáciiROEP
(register obnovenej evidencie pozemkov) sa zmenilo formálne označenie zostatkovej časti pôvodného
pozemku z parcely registra E - KN č. XXXXX/2 na parcely reg. C - KN označené č. XXXXX/2 a XXXXX/

XXX, čo jednoznačne vyplýva aj z obsahu znaleckého posudku Ing. T. V. č. 7/2016 (str. 6). Vzhľadom na
zmenu formálnej evidencie pozemkov sa po vykonaní ROEP už v dedičských rozhodnutiach nemohlo
objavovať označenie pôvodného pozemku ako parcela registra E - KN č. 10610/2, ale iba vyššie
uvedené parcely, pričom zistený rozdiel vo výmere zodpovedá prípustnej odchýlke z dôvodu používania
presnejších meradiel a uvedené opakovane skonštatoval aj súdny znalec Ing. Milan Hačko vo svojich

znaleckých posudkoch. Uviedli, že súdu riadne a včas predložili výpis z pozemno-knižnej vložky č.
XXXX, ako aj všetky súvisiace dedičské rozhodnutia a žiadnymi inými rozhodnutiami nedisponujú.
Absolútne nesúhlasili so záverom súdu prvej inštancie o neurčitosti označenia sporného pozemku. V
tejto súvislosti poukázali na to, že až zápisom geometrického plánu týkajúceho sa vytvorenia nových
parciel formálne vznikne daný pozemok ako vec v právnom slova zmysle a práve za týmto účelom

sa v súdnom konaní vyhotovovali geometrické plány, prostredníctvom ktorých bol sporný pozemok na
účely tohto súdneho konania a súvisiaceho zápisu do evidencie katastra nehnuteľností, jednoznačne a
nezameniteľne identifikovaný. Nestotožnili sa ani so záverom, že až vytvorením nového pozemku (na
základe geometrického plánu) môže dôjsť k jeho formálnemu prejednaniu v dedičských konaniach. Mali
za to, že sporný pozemok ako súčasť pôvodného pozemku bol riadne prejednaný a bol predmetom

dedenia, a to aj bez toho, aby musel získať novú číselnú identifikáciu v zmysle geometrického plánu.
Pokiaľimsúdprvejinštancievytýkanedostatočnúidentifikáciuúčastníkovjednotlivýchvzťahovvovýpise
z pzkn. vložky či nedostatky a chybné údaje v predložených dedičských rozhodnutiach, tieto skutočnosti
nebolo v ich moci ovplyvniť, pretože oni ani ich predchodcovia zápisy do pozemkovej knihy nerobilia žiadnym spôsobom sa nepodieľali ani na vyhotovovaní rozhodnutí bývalého štátneho notárstva,
príp. notárskeho úradu. Poukázali na to, že na dôkaz totožnosti okruhu podielových spoluvlastníkov
sporného pozemku predložili výpis z LV č. XXXXX, ktorý je totožný s okruhom žalobcov, totožná je i

veľkosť jednotlivých spoluvlastníckych podielov, pričom k rovnakému záveru dospel aj súdny znalec
Ing. Milan Hačko. Každý zo súčasných žalobcov nastúpil ako dedič po svojom právnom predchodcovi
a k uvedenému nástupníctvu boli predložené aj súvisiace dedičské rozhodnutia. Predmetom dedenia
bol vždy pôvodný pozemok (ktorého súčasťou je aj sporný pozemok) označený ako parcela registra E
- KN č. XXXXX/X o výmere 1.324 m2, ale po zapísaní právne neúčinného vyvlastnenia zmenšený o

vyvlastnenú časť (čiže bol nesprávny údaj výlučne v časti výmery) a po realizácii ROEP sa označenie
parciel úplne zmenilo, kvôli prečíslovaniu. Žalobcovia sú toho názoru, že sporný pozemok bol v rámci
jednotlivých dedičských konaní riadne prejednaný a bol predmetom dedenia. Vzhľadom na uvedené
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Za nesprávny považovali i záver súdu,
že nimi sformulovaný žalobný petit nie je spôsobilým pre zápis do evidencie katastra nehnuteľností a že

vec mali riešiť podaním žaloby o určenie vlastníckeho práva a až následne riešiť vzťah novozapísaného
vlastníka pozemku k tenisovému areálu, ktorý sa na pozemkoch nachádza. Uvedené podľa názoru
žalobcov je v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania a v tejto otázke odkázali na svoju
argumentáciu v písomných vyjadreniach predložených v priebehu konania. Nepovažovali za nevyhnutné
(ani hospodárne), aby sa domáhali určenia vlastníckeho práva k spornému pozemku, keď navyše taký

postup by vyžadoval pripustenie zmeny žalobného návrhu (ktorej by súd nemusel vyhovieť) a vznik
poplatkovej povinnosti, ktorá by po 25 rokoch vedenia súdneho sporu ich opätovne zaťažila. Vyjadrili
presvedčenie,ženimizvolenýpostupjejednoznačný,určitýaprávneopodstatnený.Záveromvytklisúdu
prvej inštancie, že zamietnutím žaloby meritórne daný spor ako taký nevyriešil a žalobcovia opätovne
po 25 rokoch sa dostali do situácie, keď bol ich nárok zamietnutý z iného dôvodu, ako je samotný

predmet sporu. Poukázali na to, že predmetné súdne konanie sa vedie od roku 1994, v ktorom v
procesnom postavení žalobcovia nastupovali po svojich právnych predchodcoch rovnakým spôsobom
vyše 25 rokov; súd pritom zakaždým musel rozhodovať, či bude alebo nebude pokračovať s danou
osobou ako právnym nástupcom na strane žalobcov po smrti pôvodného účastníka, teda musel mať
za preukázané, či daný právny nástupca má alebo nemá právny vzťah k predmetu sporu. Zdôraznili

tiež, že počas 25 - ročného obdobia bol predmetný spor opakovane posudzovaný Krajským súdom v
Košiciach ako odvolacím súdom, Najvyšším súdom Slovenskej republiky ako dovolacím súdom a tiež
Ústavným súdom Slovenskej republiky, pričom každý z týchto súdov bol ex offo povinný zaoberať sa
otázkou aktívnej legitimácie pôvodných a aj súčasných žalobcov a žiadny z nich NIKDY nedospel k
záveru, že by žalobcovia neboli v tomto spore aktívne legitimovaní. Pritom otázka aktívnej legitimácie je

v rámci súdneho konania (či už podľa pôvodného procesného predpisu Občianskeho súdneho poriadku
alebo podľa platného Civilného sporového poriadku) skúmaná ako prvá a bazálna vec, bez potvrdenia
ktorej nie je možné riešiť samotnú podstatu vedenia súdneho sporu. Považovali za neakceptovateľné,
aby sa tým súd zaoberal až po 25 rokoch vedenia súdneho sporu a zamietnutie žaloby po takej dobe
z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie bez toho, aby sa skutočne zaoberal právnou a skutkovou

podstatou sporu, podľa žalobcov je neodôvodnené, ničím nepodložené a účelové presunutie problému
na Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd. Mali za to, že uvedený postup jednoznačne možno
považovať za prieťahy v konaní a odňatie možnosti realizácie práva na spravodlivý proces všetkých
účastníkov tohto súdneho konania, teda aj na strane žalovaných. Záverom poukázali na skutočnosť,
že v dvoch obdobných prípadoch v konaniach vedených na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 15C

527/2002 (rozsudok zo dňa 5.3.2019, č.k. 15C 527/2002) a sp. zn. 18C 417/1994 (rozsudok zo dňa
26.4.2019, č.k. 18C 417/1994-692) rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalobe vo vzťahu k žalovaným v
4., 5. a 6. rade v celom rozsahu vyhovel a voči žalovaným v 1., 2. a 3. rade žalobu zamietol. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti žalobcovia navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v
celom rozsahu vyhovel a priznal im náhradu trov celého konania alebo rozsudok zrušil a vec vrátil súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Žalovaný v 3. rade podal odvolanie proti II. výroku rozsudku, ktorým mu súd nepriznal nárok na
náhradu trov konania, odôvodniac ho odvolacími dôvodmi podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.
Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle

§ 257 CSP. Podľa názoru žalovaného žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa v prejednávanej veci nie
je daný a súd mu mal priznať náhradu trov konania podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, ktoré vyjadruje zásadu
zodpovednosti za výsledok sporového konania, to znamená, že účastník, ktorý mal vo veci plný úspech,
má právo na náhradu všetkých trov konania vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bráneniepráva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Uviedol, že odmena za zastupovanie advokátom
je nákladom potrebným k účinnému uplatňovaniu alebo bráneniu práva, účastník má právo pribrať si
ako zástupcu advokáta, za účelom poskytnutia odbornej právnej pomoci, ktorú poskytuje advokát ako

svoje plnenie podľa zmluvy o právnej pomoci medzi ním a subjektom požadujúcim právnu pomoc,
pričom požadovať odmenu za právnu pomoc je nielen právom, ale aj povinnosťou advokáta. Poukázal
na výnimočnosť použitia ust. § 257 CSP, ktoré je odchýlkou zo zásady zodpovednosti za výsledok,
odôvodnenou tým, že strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych
prípadoch viesť k nežiaducej tvrdosti. Výnimočnosť použitia tohto ustanovenia i to, v čom sa vidí prípad

hodný zvláštneho zreteľa, musí súd náležite odôvodniť. Zároveň pri svojej úvahe musí vychádzať z
posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci,
ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania Pri posudzovaní okolností hodných osobitného
zreteľatrebaprihliadnuťnaosobné,zárobkové,majetkovéainépomeryvšetkýchúčastníkov,tedanielen
toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale i tých účastníkov, ktorých majetková
sféra by použitím výnimočného ust. § 257 CSP bola dotknutá. Možno teda povedať, že je treba zvažovať

vždy okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen na strane toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie
použité, ale aj najmä na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný, či je totiž možné od
neho spravodlivo požadovať, aby náklady konania niesol bez nároku na ich náhradu, keď mal v konaní
úspech. S prihliadnutím na výnimočnú povahu tohto postupu súdu je pritom nutné, aby jeho rozhodnutie
vychádzalo z dokonale zisteného skutkového stavu a bolo riadne odôvodnené (rozsudok NS SSR sp. zn.

3Cz 22/87 zo dňa 30.4.1987, tiež R 34/1982). Podľa názoru žalovaného v 3. rade súd prvej inštancie z
hľadiska aplikácie ust. § 257 CSP neposúdil celý komplex okolností relevantných pre rozhodnutie podľa
tohto ustanovenia. V danej veci podľa odvolateľa nejde o výnimočný prípad, dôvody hodné osobitného
zreteľa na strane žalobcov neexistujú, resp. neexistuje jediný relevantný dôvod, aby bolo možné od
neho spravodlivo požadovať znášanie nákladov konania bez nároku na ich náhradu, keďže mal v

konaní úspech a pre aplikáciu § 257 CSP nie je daný žiadny dôvod. Za absurdné považoval závery
súdu prvej inštancie ohľadne samostatnosti stavieb žalovaných, vzťahov medzi žalovanými a prieťahov
v konaní, ktoré nevyplývajú zo súdneho spisu. V súvislosti s právnym pojmom „stavba“ použitým v
ust. § 135c Občianskeho zákonníka, podľa žalovaného je potrebné vychádzať z ust. § 119 ods. 2
OZ, ktorý tento pojem používa len ako definičný znak jedného druhu nehnuteľností. Keďže Občiansky

zákonník neobsahuje definíciu pojmu „stavba“, v zmysle uvedeného pravidla vyjadrujúceho požiadavku
terminologickej jednotnosti právneho poriadku, nie je dôvod na to, aby tento právny pojem bol vykladaný
inak, resp. bol mu pripisovaný iný význam ako je definovaný v ust. § 43 ods. 1 zákona č. 50/1976
Zb. (jeho znenie citoval). Tejto definícii stavby nezodpovedá súdom prvej inštancie zavedený pojem
„areál“, ktorý nemá ukotvenie v žiadnom právnom predpise. Súd prvej inštancie nahradil pojem „stavby“

pojmom „areál“ a nekriticky prevzal účelovú a špekulatívnu argumentáciu žalobcov k vzťahom medzi
žalovanými. Tvrdil, že žiadnym spôsobom nezapríčinil neúmernú dĺžku konania ani ho nesťažil, čo
jednoznačne je zrejmé z obsahu spisu a časového sledu úkonov vykonaných v súdnom konaní. Na
prieťahy v tomto konaní podal aj ústavnú sťažnosť, o ktorej Ústavný súd SR rozhodol nálezom sp. zn.
II.ÚS 131/2018 zo dňa 11.10.2018, v ktorom sa uvádza: „pri hodnotení ďalšieho kritéria, teda správania

sťažovateľky v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala
byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v napadnutom
konaní k zbytočným prieťahom“. Zastával názor, že v danom prípade sa nejedná o komplikovaný súdny
spor a poukázal tiež na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 16/2012 zo dňa 28.3.2012, podľa
ktorého „nielen vlastnícke právo žalobcov, ale aj vlastnícke právo žalovaných požíva ústavnú a zákonnú

ochranu“, ktorý záver prevzal Najvyšší súd SR do svojho uznesenia sp. zn. 1Cdo 186/2013 (vo veci
evidovanej na okresnom súde pod sp. zn. 15C 806/1994). Súd prvej inštancie v danom prípade nemal na
zreteli, že nielen žalobcovia, ale aj žalovaní majú svoje ústavné práva, pričom žalovaný v 3. rade nemôže
byť poškodzovaný za rozhodovanie súdov v tomto konaní a za konanie žalobcov, ani obmedzovaný vo
výkone svojich vlastníckych práv, to všetko v súdnom spore, v ktorom súdy 25 rokov konali so žalobcami

bez vecnej aktívnej legitimácie. Na základe uvedeného žalovaný v 3. rade navrhoval, aby odvolací súd
podľa ust. § 388 CSP zmenil napádaný rozsudok v jeho II. výroku tak, že žalobcovia v 1. až 5. rade sú
povinní nahradiť spoločne a nerozdielne žalovanému v 3. rade trovy konania v rozsahu 100 %.

14. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 3. rade sa v celom rozsahu stotožnili s právnym

aj skutkovým posúdením súdu prvej inštancie nárok a s výrokom rozsudku o nepriznaní náhrady trov
konaniažalovanémuv3.radezdôvodovhodnýchosobitnéhozreteľa.Podľažalobcovžalovanýv3.rade
opakovane zavádza aj v podanom odvolaní, ak tvrdí, že predmetom konania neboli jeho nehnuteľnosti.
Žalovaný v 3. rade od roku 2004 prevádzkoval na sporných pozemkoch Tenisový areál Anička, apreto sa žalobcovia domáhali zriadenia vecného bremena „IN REM“ aj voči nemu. Poukázali na postoj
žalovaného v 3. rade v konaní a jeho majetkové a personálne prepojenie so žalovanými v 1., 4., 5. a
6. rade, ktorí spoločne svojim správaním prispeli ku skomplikovaniu celej situácie účelovými prevodmi

majetku medzi sebou. Záverom uviedli, že trvajú na obsahu svojho odvolania.

15. Žalovaný v 3. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov, po citácii ust. § 135c Občianskeho zákonníka
uviedol, že aktívna legitimácia v konaní svedčí len vlastníkovi pozemku a pasívna legitimácia len
vlastníkovi neoprávnenej stavby. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že na spornej časti pozemku nie

je zriadená žiadna stavba v jeho vlastníctve, medzi žalobcami a žalovaným v 3. rade teda neexistuje
hmotnoprávny vzťah v zmysle ust. § 135c OZ, ani žiadny iný vzťah. Podľa názoru žalovaného žalobcovia
nevedia preukázať nadobudnutie vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom na spornej časti
pozemku. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Civilného sporového poriadku,
či Civilného mimosporového poriadku nevyplýva, že by v sporovom konaní, ktoré sa týka majetku
patriaceho do dedičstva po nebohom vlastníkovi, mohol súd potvrdiť nadobudnutie tohto vlastníctva do

úvahy prichádzajúcim dedičom vlastníka a nahradiť tak dedičské konanie. Takýto postup vylučovalo aj
ust. § 107 ods 1 a 3 O. s. p. Poukázali na to, že na príslušnom liste vlastníctva bol a stále je uvedený ako
vlastník spornej časti pozemku, na ťarchu ktorého žalobcovia navrhujú zriadiť vecné bremeno, žalovaný
v 2. rade Mesto Košice a žalobcovia ani v deň vyhlásenia rozsudku nepreukázali opak. Samotná
skutočnosť, že určitá osoba prichádza do úvahy ako zákonný dedič po poručiteľovi, neumožňuje súdu

konať s ňou ako s vlastníkom tohto majetku poručiteľa, nadobudnutie ktorého nebolo v dedičskom
konaní po poručiteľovi tejto osobe potvrdené, alebo nebola o tomto majetku uzatvorená medzi dedičmi
dohoda, ktorú súd schválil. Bez rozhodnutia súdu o potvrdení dedičstva, či o schválení dedičskej dohody
vo vzťahu ku konkrétnemu majetku poručiteľa, nie je možné označiť osobu prichádzajúcu do úvahy
ako dedič poručiteľa, a to bez ohľadu na to, či už nadobudnutie iného majetku po poručiteľovi jej bolo

súdom potvrdené, alebo ho nadobudla na základe súdom schválenej dedičskej dohody. Rozsah žaloby
je presne vymedzený žalobným petitom a súd bol v zmysle § 216 CSP ods.1 viazaný žalobným návrhom
žalobcov, ktorý nemôže prekročiť. Žalobcovia vedia, že podali nesprávnu žalobu, a preto sa snažia
svojimi vyjadreniami o vnímaní stavieb žalovaných ako jednej stavby len pre účel tohto konania, odpútať
pozornosť súdu od základného problému, ktorým je žalobný petit podľa § 135c Občianskeho zákonníka.

Za nepravdivé označil tvrdenia žalobcov o správaní sa žalovaných v 1., 3., 4., 5. a 6. rade v konaní
z dôvodu, že žalobcovia si sú vedomí, že za daného skutkového a právneho stavu nevedia v konaní
uniesť dôkazné bremeno. Žalobcovia špekulatívne a účelovo vykresľujú vzťahy medzi žalovanými v 1.,
3., 4., 5. a 6. rade len preto, aby vedeli pred súdom odôvodniť okruh žalovaných v konaní a aby mali
možnosť získať neoprávnený majetkový prospech od všetkých žalovaných s ohľadom na trovy konania.

OpätovnepoukázalnaprávnynázorvyslovenýÚstavnýmsúdomSRvspomínanomnálezesp.zn.III.ÚS
16/2012 zo dňa 28.3.2012, ktorý prevzal Najvyšší súd SR do svojho uznesenia sp. zn. 1Cdo 186/2013
(v obdobnej veci vedenej pod sp. zn. 15 C 806/1994). Podľa názoru žalovaného žalobcovia sa snažia
nezákonným spôsobom obísť dedičské konanie a tým aj platenie dane z dedičstva, katastrálne konanie
z dôvodu iných vlastníkov vedených v katastri nehnuteľností, v snahe získať neoprávnený majetkový

prospech od všetkých žalovaných. Nezákonným spôsobom nemožno založiť právne zákonný stav a
preto súd nemôže vyhovieť žalobnému návrhu žalobcov.

16. Žalovaný v 4. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov argumentoval zhodne so žalovaným v 3. rade
tým, že žalobcovia nie sú vo veci samej aktívne legitimovaní na podanie žaloby podľa § 135c OZ, bez

rozhodnutia súdu o potvrdení dedičstva či o schválení dedičskej dohody vo vzťahu ku konkrétnemu
majetku poručiteľa, že ich nepravdivé a nepodložené tvrdenia o správaní sa žalovaných v konaní a k
vzťahom medzi žalovanými v 1., 3., 4., 5. a 6. rade sú čisto špekulatívne a účelové, ktorými sa žalobcovia
snažia získať neoprávnený majetkový prospech od všetkých žalovaných z dôvodu uplatňovania trov
konania, že vlastníkom spornej časti pozemku v katastrálnom území U. T., obci W. - U., okrese W. l,

zapísanom v katastri nehnuteľností na LV č. XXXXX, je žalovaný v 2. rade T. W.. Poukázal na rozsudok
Krajského súdu v Košiciach č.k. 6Co/281/2008-278 zo dňa 8.9.2009 v obdobnej právnej veci vedenej
pod sp. zn. 15C/830/1994 a mal za to, že žalobcovia podali nesprávnu žalobu, ktorou sa domáhajú
zriadenia vecného bremena a nepreukázali v priebehu konania (do ktorého vstúpil v roku 2018 na návrh
žalobcov) jeho vecnú pasívnu legitimáciu v tomto konaní.

17. Žalovaný v 5. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov argumentoval proti dôvodom odvolania v
podstaterovnakýmiokolnosťamiakožalovanív3.a4.radevosvojichvyjadreniachkodvolaniužalobcov.
Uviedol, že rovnako medzi ním a žalobcami neexistuje hmotnoprávny vzťah v zmysle ust. § 135c OZ,žalovaný nevlastní žiadne stavby na časti sporných pozemkov, pri výkone svojich vlastníckych práv
ich neužíva a ani nepotrebuje užívať samostatne a ani spoločne so žalovanými v 4. a 6. rade, a to
na ťarchu nezastavaných častí pozemkov, ktorých vlastníkom nie sú žalobcovia, ale žalovaný v 2.

rade Mesto Košice, a ešte má za to zaplatiť žalobcom. Uviedol, že proti rozsudkom Okresného súdu
Košice I č.k. 18C 417/1994 zo dňa 26.4.2019 a č.k. 15C 527/2002 zo dňa 5.3.2019, ktorými súd zriadil
časovo neobmedzené vecné bremeno v prospech žalovaného v 5. rade, podal odvolanie, pretože nie
sú zákonné, spravodlivé a porušujú jeho základné práva garantované Ústavou Slovenskej republiky.
Právny dôvod takého rozhodnutia, teda konkrétne ustanovenie konkrétneho právneho predpisu, ktorý

na uvedenú vec použil, ani jeho výklad, súd prvej inštancie neobjasnil a pre jeho rozhodnutie nemožno
nájsť podklad v žiadnom platnom a účinnom právnom predpise. Poukázal na to, že do konania vstúpil
v roku 2018 na návrh žalobcov, ktorí v priebehu konania nepreukázali jeho pasívnu legitimáciu v tomto
konaní. Konateľ spoločnosti ho zastupuje preto, lebo žiadny advokát nie je ochotný prevziať právnu vec,
ktorá trvá takmer 25 rokov s tým, že súdy žalovaným svojvoľne nepriznávajú v obdobných veciach pri
úspechu náhradu trov konania.

18. Žalovaný v 6. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že žalobcovia nie sú aktívne
legitimovaní na podanie žaloby podľa § ust. 135c Občianskeho zákonníka. Samotná skutočnosť, že
určitá osoba prichádza do úvahy ako zákonný dedič po poručiteľovi, neumožňuje súdu konať s ňou ako
s vlastníkom majetku poručiteľa, ak nadobudnutie dedičstva nebolo v dedičskom konaní po poručiteľovi

tejto osobe potvrdené,, alebo nebola o tomto majetku uzatvorená medzi dedičmi dohoda, ktorú súd
schválil. Bez rozhodnutia súdu o potvrdení dedičstva, či o schválení dedičskej dohody vo vzťahu
ku konkrétnemu majetku poručiteľa, nie je možné označiť osobu prichádzajúcu do úvahy ako dedič
poručiteľa, a to bez ohľadu na to, či už nadobudnutie iného majetku po poručiteľovi jej bolo súdom
potvrdené, alebo ho nadobudla na základe súdom schválenej dedičskej dohody. Argumentoval ďalej

v podstate rovnakými skutočnosťami akými argumentoval žalovaný v 3. rade vo vyjadrení k odvolaniu
žalobcov, vo vzťahu k dobovej i súčasnej právnej úprave dedičského konania, vlastníctvu spornej
časti pozemku a k spôsobilosti rozsudku pre zápis do katastra nehnuteľností. Poukázal na to, že
podal odvolanie proti rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 18C/417/1994 zo dňa 26.4.2019 a
15C/527/2002zodňa5.3.2019,pretoargumentáciažalobcovtýmitorozhodnutiamisúduniejenamieste.

19. K odvolaniu žalovaného v 3. rade sa vyjadrili i žalovaní v 4., 5. a 6. rade, ktorí zhodne uviedli, že
žalovaný v 3. rade mal plný úspech vo veci a podľa nich žiadnym spôsobom nezapríčinil neúmernú
dĺžku konania, nesťažil a ani nepredĺžil jeho priebeh a pre aplikáciu § 257 CSP nevideli jediný relevantný
dôvod. Mali za to, že žalovaný v 3. rade nemôže byť poškodzovaný za rozhodovanie súdov v tomto

konaní, za konanie žalobcov, ani obmedzovaný vo výkone svojich vlastníckych práv. Od žalovaného
v 3. rade nie je možné spravodlivo požadovať, aby náklady konania znášal sám bez nároku na ich
náhradu, keď mal v konaní plný úspech a pre aplikáciu § 257 CSP nie je daný žiadny dôvod. Vzhľadom
na uvedené mali za to, že žalobcovia sú povinní nahradiť spoločne a nerozdielne žalovanému v 3. rade
trovy konania v rozsahu 100 %.

20. Žalobcovia v odvolacej replike k vyjadreniam žalovaných v 3., 4., 5. a 6. rade uviedli, že ich považujú
za účelové, argumentácia žalovaných je opakovaná, totožná ako v konaní pred súdom prvej inštancie
a vyjadrili sa k nej už v podanom odvolaní. Poukázali na skutočnosť, že žalovaní v 1. a 3. až 5. rade
sú personálne prepojenými subjektmi, ktoré v súdnom konaní zastupuje ten istý štatutárny orgán, resp.

splnomocnenec a žalovaná v 6. rade je dcérou Ing. U.. K rozsiahlemu počtu dokumentov, ktoré boli
žalobcom, resp. ich právnemu zástupcovi doručené za všetkých žalovaných, uviedli, že ide o vyjadrenia
pripravené a súdu predložené výlučne Ing. U. ako zást. žalovaných v 3., 4., 5. a 6. rade, v ktorých
žalovaný uvádzajú v podstate identické skutočnosti, vzájomne sa podporujú vo svojich tvrdeniach a
záveroch, ktoré sa však nezakladajú na v konaní zistených a preukázaných skutočnostiach. Žalovaní

dlhodobo odmietajú akceptovať závery prijaté vo viacerých sporoch rozhodovaných v roku 2019
(rozhodnutia prijaté v konaniach sp. zn. 15C 790/1994 a 18C 417/1994), podľa ktorých tenisový areál
je potrebné vnímať ako jeden celok a rovnako odmietajú záver o tom, že by žalobcovia mali byť aktívne
legitimovaní na vedenie tohto súdneho sporu. Odkázali na svoje doterajšie prednesy a vyjadrenia,
na ktorých zotrvali a mali za to, že výhrady dotknutých žalovaných sú účelové a neopodstatnené.

Skutočnosti uvádzané žalovanými v ich odvolaniach považovali za účelové a neopodstatnené, pokiaľ
všetcizhodneaopakovanenapádajúichaktívnulegitimáciuvdanomspore,ktorápodľanázoružalobcov
je preukázaná.21. Žalovaný v 3. rade v odvolacej replike k vyjadreniu žalobcov zopakoval skutočnosti a argumentáciu
uvedené v ním podanom odvolaní, poprel tvrdenie, že je majetkovo prepojený so žalovanými v 1., 4., 5.
a 6. rade, čo je možné overiť z verejne dostupných registrov. Opakovane poukázal na nález Ústavného

súdu SR sp. zn. II.ÚS 131/2018 zo dňa 11.10.2018 a mal za to, že neexistuje žiadny dôvod pre aplikáciu
ust. § 257 CSP a nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby náklady konania znášal sám bez
nároku na ich náhradu, keď mal v konaní plný úspech.

22. Žalovaní v 4., 5. a 6. rade v ďalších podaniach doručených súdu k vyjadreniu žalobcov (č.l. 1193

a nasl.) iba zopakovali svoje predchádzajúce tvrdenia a argumenty a zotrvali na názore, že žalobcovia
nemajú aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby podľa § 135c OZ. Tvrdenia žalobcov o tom, že
sú majetkovo prepojení, označili za klamlivé a účelové, čo je možné overiť vo verejne prístupných
registroch.

23. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolania žalobcov v 1. a 2. rade

a žalovaného v 3. rade ako podané včas (§ 362 CSP) a oprávneným osobami (§ 359 CSP) proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 písm. b), §
380ods.1CSPazhľadískuplatnenýchodvolacíchdôvodovpodľaust.§365ods.1písm.b),d),e),f)ah)
CSP, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle § 380 ods. 2 CSP,

pričom odvolaniami napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal aj vo vzťahu k žalobcom
v 3. až 5. rade, ktorí odvolanie proti rozsudku nepodali, avšak vo vzťahu medzi nimi a odvolateľmi
(žalobkyňou v 2. rade) ide o také spoločné práva a povinnosti, kedy rozsudok sa musí vzťahovať na
všetkých žalobcov v 2. až 5. rade, ktorí sú dedičmi po poručiteľovi neb. C. K., nar. XX.X.XXXX, zomrelom
X.X.XXXX. (osvedčenie o dedičstve sp. zn. 19D 337/2005, Dnot 137/2005 zo dňa 19.3.2007, v spise

na č.l. 564) a v právnom vzťahu k žalovaným v tomto konaní majú procesné postavenie nerozlučných
spoločníkov podľa § 77 CSP (§ 379 písm. b/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodne
podané, lebo napadnutý rozsudok nie je vecne správny, zákonný a ani spravodlivý, súd prvej inštancie
porušil právo strán na spravodlivý proces a súdnu ochranu, dospel k nesprávnym záverom a spor
nesprávnym spôsobom posúdil po právnej stránke. Z týchto dôvodov odvolací súd po zistení, že nie sú

splnené zákonné predpoklady pre potvrdenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie (387 CSP)
a ani pre jeho opätovné zrušenie (§ 389 a § 390 CSP) a že zároveň pre svoje rozhodnutie má dostatočný
skutkový základ, v merite veci sám rozhodol procesným postupom podľa ust. § 388 CSP a rozsudok
zmenil tak, že žalobe žalobcov proti žalovaným v 4. až 6. rade v celom rozsahu vyhovel a v prevyšujúcej
časti, t.j. vo vzťahu k žalovaným v 1., 2. a 3. rade podanú žalobu zamietol.

24. Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený v pojednávacej miestnosti Krajského súdu v
Košiciach č. dv. 215/2. posch. dňa 1.12.2022 o 10:10 hod., po predchádzajúcom oznámení miesta a
času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a webovej stránke súdu a pri zachovaní zákonnej lehoty
podľa ustanovení § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.

25. Žalobcovia v intenciách uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a
h) CSP namietali nesprávnosť a neúplnosť skutkových zistení a právnych záverov súdu prvej inštancie
predovšetkým v otázke prejudiciálneho posúdenia ich vlastníckeho práva a aktívnej legitimácie v danom
spore, vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie, ako aj porušenie ich práva na súdnu

ochranu a spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd procesným postupom a rozhodnutím súdu prvej inštancie.

26. Obsah práva na spravodlivý proces [odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP] je pomerne
široký a medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a

nestranný súd zriadený zákonom, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej
lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, navrhovať
dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí,
zákaz svojvôle, resp. zneužitia moci, právo na vysporiadanie sa so všetkými skutočnosťami zo strany
súdu,právonariadneodôvodneniesúdnehorozhodnutia,právonapreskúmanierozhodnutia.Porušenie

ktoréhokoľvek čiastkového práva strany predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu
však pôjde vtedy, ak nesprávny postup súdu znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú
intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybeniepreto musí byť hodnotené v kontexte celého konania s prihliadnutím na možnosť zvrátenia nesprávneho
postupu, následky, atď.

27. Súd konajúci vo veci je viazaný princípmi spravodlivého súdneho konania vyplývajúcimi z čl.
46 ods. 1 Ústavy SR. Obsah základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
nespočíva iba v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde, ale zahŕňa taktiež
právo na určitú kvalitu súdneho konania definovanú procesnými garanciami spravodlivého konania.
Zásada spravodlivosti obsiahnutá v práve na spravodlivé súdne konanie vyžaduje, aby súdy založili

svoje rozhodnutia na dostatočných a právne relevantných dôvodoch, ktoré zodpovedajú konkrétnym
okolnostiach prerokúvanej veci (III. ÚS 305/08). Spravodlivosť je základným normatívnym princípom
spolužitia ľudí, v spoločenskom vedomí zakotveným ideálom správneho, vyváženého a zdôvodneného
rozdeľovania spoločenských hodnôt a bremien, práv a povinností, dobra a zla. Spravodlivosť tvorí
najvyššie hodnotiace kritérium posudzovania usporiadania spoločenských vzťahov, ľudského konania,
spoločenských inštitúcií, jednotlivých právnych noriem, ale aj celých právnych systémov. Základné právo

vyjadrené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje každému právo na prístup k súdu a právo na určitú
kvalitu súdneho rozhodnutia pred nezávislým a nestranným súdom, inak povedané právo na spravodlivý
proces. Súdna ochrana zahŕňa základné procesné garancie spravodlivého súdneho konania. Ide teda
o princíp procesnej spravodlivosti, ktorý zaväzuje súdy, aby pre svoje rozhodnutie poskytli dostatočné
a relevantné dôvody [Orosz, L., Svák, J. a kol.: Ústava Slovenskej republiky. Komentár. Zväzok I.

(Základné princípy a ľudské práva), Wolters Kluwer SR s.r.o., Bratislava, 2021, s. 27].

28. K definujúcim znakom právneho štátu patrí aj princíp právnej istoty a ochrany dôvery všetkých
subjektov práva v právny poriadok zahŕňajúci aj ochranu legálne nadobudnutých práv a legitímnych
očakávaní. Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 15/98 uviedol, že s uplatňovaním princípu

právnej istoty v právnom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability,
racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem. Vo veci sp. zn. PL.ÚS 52/99 uviedol, že medzi
ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti štátnych orgánov, ako aj
zásada primeranosti (proporcionality). Rovnako Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach viackrát
zdôraznil,žekprincípuprávnejistotyneodmysliteľnepatríajochranalegálnenadobudnutýchpráv(nález

sp. zn. PL. ÚS 12/05 z 12.5.2005).

29. Právna istota a predovšetkým právna istota ex ante (vopred) vychádza z predvídateľnosti rozhodnutí
orgánov verejnej moci, pričom pre občanov, iné fyzické osoby a právnické osoby predstavuje tento
princíp predovšetkým ich orientačnú istotu, od ktorej sa odvíja aj ich dôvera v právny poriadok. Právna

istota je vo svojej podstate založená na tom, že orgány verejnej moci na určitú právne relevantnú
otázku v porovnateľných podmienkach a za porovnateľných okolností dajú vždy rovnakú odpoveď
a každý, resp. dotknutá osoba vie, akú odpoveď môže očakávať (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95
a II. ÚS 80/99). Súdna judikatúra definuje legitímne očakávania ako kategóriu právnej istoty, ktorej
účelom je garancia čitateľnosti správania orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred

nepredvídateľnýmmocenskýmzásahomdoichprávnejsituácie,navyústeniektorejdourčitéhovýsledku
sa spoliehali (nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/06). Orgán verejnej moci musí vo vzťahu k
účastníkom konania postupovať predvídateľným, čitateľným spôsobom, a to vzhľadom na očakávania,
ktoré voči tomuto orgánu účastník má. Očakávania účastníka musia byť opodstatnené, a to vzhľadom
na platnú právnu úpravu alebo na postup orgánov verejnej moci v podobných prípadoch. Ústavný súd

SR vo svojich rozhodnutia za diskriminačný považuje taký postup, ktorý „rovnaké alebo analogické
situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť (napr. PL.ÚS
21/00, PL.ÚS 6/04, IV.ÚS 241/04, IV.ÚS 88/07, II.ÚS 159/07, III.ÚS 328/07). V náleze sp. zn. III.ÚS
192/06 Ústavný súd SR konštatoval, že „ak súd rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá už
bola právoplatne vyriešená podstatne odlišným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so

skoršími rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy a môže
tým porušiť právo účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy“.

30. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu,

že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne
realizovaná manudukčná povinnosť súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie
nezákonne získaného dôkazu alebo vypočutie relevantného svedka bez poučenia o práve odoprieťvýpoveď), porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami (§ 193 CSP) alebo posúdenie predbežnej
otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu (§ 194 ods. 2 CSP).

31. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP sa týka skutkových vád rozhodnutia a
nesprávnychskutkovýchzistení,ktorénemajúoporuvovykonanomdokazovaní.Tentoodvolacídôvodje
naplnený vtedy, ak súd vezme do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli a v konaní
ani inak nevyšli najavo, alebo vtedy, ak neprihliadne na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané
vykonaným dokazovaním, alebo vyšli za konania najavo, alebo vtedy, ak sa v ním vykonanom hodnotení

dôkazov alebo poznatkov, ktoré vyšli najavo, vyskytne logický rozpor. Skutkové zistenie nemá v
podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak sa týka podstatných skutočností, ktoré boli
významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1MCdo 4/2009).

32. K odvolaciemu dôvodu, ktorý je upravený v ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza,

že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného
právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval síce správny predpis, ale nesprávne

ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval a z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne, resp. nezodpovedajúce právne závery o právach a povinnostiach
strán sporu.

33. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu

prvej inštancie v konaní v intenciách uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu odvolacích námietok
odvolateľov (§ 380 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že žalobcovia v podanom odvolaní vo veci samej
opodstatnene uplatnili odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP. Súd prvej inštancie
v prejednávanej veci vykonal potrebné dokazovanie a skutkový stav veci zistil v rozsahu dostatočnom
pre rozhodnutie, avšak pochybil pri prejudiciálnom právnom posúdení predbežnej otázky podstatnej

pre rozhodnutie sporu a aj v procesnom postupe v konaní v takej miere, že došlo k porušeniu práva
žalobcov na súdnu ochranu a spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd a spor po právnej stránke neposúdil správnym spôsobom,
pretože hmotnoprávne normy (inak správne zvolené pre rozhodnutie sporu) nesprávne interpretoval a
aplikoval na zistený skutkový stav prehnane formalisticky a v rozpore s princípmi spravodlivosti a právnej

istoty, v dôsledku čoho v okolnostiach posudzovaného prípadu vyvodil zákonu nezodpovedajúce závery
o právach a povinnostiach sporových strán a nesprávne rozhodol, pokiaľ napadnutým rozsudkom žalobu
žalobcov v celom rozsahu zamietol.

34. Súd prvej inštancie svoje zamietavé rozhodnutie založil na právnom názore, že žalobcovia nie sú

aktívne legitimovanými osobami na podanie žaloby podľa ust. § 135c Občianskeho zákonníka, lebo
v konaní nepreukázali svoje (spolu)vlastnícke právo, resp. ich nemožno ich považovať za vlastníkov
sporného pozemku, vo vzťahu ku ktorému sa domáhajú zriadenia časovo neobmedzeného vecného
bremena v prospech žalovaných vlastníkov neoprávnenej stavby. K tomuto záveru súd dospel na
podklade zistenia, že vyvlastnená časť pôvodnej parcely č. XXXXX/2 s výmerou 600 m2, zapísanej v

pozemno-knižnej vložke č. XXXX k.ú. Košice (ktorá je predmetom daného sporu) nebola predmetom
konaní o dedičstve vedených po zomrelých podielových spoluvlastníkoch a právnych predchodcoch
žalobcov neb. P. I., zomrelom dňa 26.5.2003 (vnuk pzkn. vlastníčky T. I., rod. T., dedič po neb. Y. I.,
zomrelom XX.X.XXXX, ktorý bol synom T. I.), neb. T. O., rod. I., zomrelej XX.X.XXXX (sestra P. I., dcéra
pzkn. vlastníčky T. I., rod. T.) a neb. C. K., nar. XX.X.XXXX, zomrelom dňa X.X.XXXX (vnuk T. O., rod. I.),

v ktorých tento majetok (vyvlastnená časť pôvodnej pzkn. parcely č. XXXXX/X vo výmere XXX m2) podľa
názoru súdu prvej inštancie nebol riadne prejednaný. P. právo žalobcov k predmetnej nehnuteľnosti
preto súd prvej inštancie považoval za sporné a nepreukázané, ktorý právny záver je však v priamom
rozpore so (správnym) skutkovým zistením a konštatovaním súdu, že v čase (neúčinného) vyvlastnenia
nehnuteľnosti vlastníkom predmetného pozemku bol P. I., nar. X.X.XXXX, ktorý nehnuteľnosti, o.i. tiež

poľnohospodársku pôdu zapísanú v pzkn. vl. č. XXXX nadobudol dedením po svojom otcovi Y. I.,
zomrelom dňa XX.X.XXXX, na základe rozhodnutia bývalého P. notárstva Košice - mesto č.k. D 1106/81
zo dňa 8.10.1981, ktorý bol synom pôvodnej pzkn. vlastníčky T. I., rod. T.. U. prvej inštancie skonštatoval
v tejto súvislosti, že P. I., nar. X.X.XXXX (zomrel dňa XX.X.XXXX, po vyvlastnení) teda bol poslednýmvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti predo dňom zápisu vlastníckeho práva v prospech Čsl. štátu a
jeho vlastnícke právo, vzhľadom na právnu neúčinnosť vyvlastňovacieho rozhodnutia (s poukazom i
na právny názor Ústavného súdu SR formulovaný v jeho náleze sp. zn. III.ÚS 16/2012-32 zo dňa

28.3.2012), mu zostalo zachované (bod 174. odôvodnenia rozsudku). Odvolací súd poznamenáva, že
súd prvej inštancie si zrejme neuvedomil v tejto súvislosti, že P. I. bol v tomto spore pôvodným žalobcom
v 1. rade, ktorý spoločne so žalobkyňou v 2. rade T. O., rod. I. (dcérou pôvodnej pzkn. vlastníčky T. I., rod.
T.), dňa XX.X.XXXX podali žalobu na súde, pričom zomrel až v priebehu konania dňa 26.5.2003, na jeho
miesto vstúpil do konania jeho syn T.. T. I. (terajší žalobca v 1. rade), s ktorým súd prvej inštancie ako

s právnym nástupcom pokračoval v konaní, a preto je nesprávny, nepodložený a pravidlám logického
uvažovania odporujúci záver súdu prvej inštancie (pri súčasnom konštatovaní existencie vlastníckeho
práva pôvodného žalobcu v 1. rade P. I. v čase vyvlastnenia, resp. dňom zápisu vlastníckeho práva v
prospech štátu), že vlastnícke právo žalobcov, ktorí vstúpili do konania na miesto pôvodných žalobcov
v 1. a 2. rade P. I. a T. O., rod. I., zomrelých v priebehu konania, k predmetnému pozemku je sporné
iba z toho dôvodu, že nebolo preukázané, aby „vyvlastnená výmera 600 m2“ z pozemku ako predmet

dedičstva bol riadne prejednaný v konaní o dedičstve po neb. poručiteľoch.

35. Vo všeobecnosti sa pojem vecná legitimácia v civilnom konaní používa pre označenie stavu
vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a druhá procesná strana
subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také

hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp.
procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Pasívnu legitimáciu má tá strana sporu, ktorá
je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva, o ktorej sa v konaní rozhoduje.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu),
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého

súdneho konania a súd vecnú legitimáciu v konaní skúma z úradnej moci, teda aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov nenamieta. Existencia vecnej legitimácie na oboch stranách sporu predstavuje predpoklad
vyhovenia žalobe; absencia aktívnej alebo pasívnej vecnej legitimácie naopak vedie k jej zamietnutiu
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 192/2004). Podľa záverov právnej praxe
platí, že ak sa súd v rozhodnutí k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená to, že sa otázkou vecnej

legitimácie strán v konaní nezaoberal, pričom nie je nevyhnutné, aby túto skutočnosť v rozhodnutí
výslovne konštatoval (porov. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 205/2009 zo dňa 29.6.2010,
tiež nález Ústavného súdu SR III.ÚS 191/2018 zo dňa 13.11.2018).

36. V danom spore, v ktorom sa žalobcovia (ich právni predchodcovia) domáhajú ochrany vlastníckeho

práva prostredníctvom žaloby podľa ust. § 135c OZ a žiadajú o odstránenie stavby neoprávnene
zriadenej na ich pozemku, eventuálne o usporiadanie pomerov k neoprávnenej stavbe zriadením
vecného bremena v prospech vlastníka stavby, bol súd povinný prejudiciálne riešiť otázku vlastníckeho
práva sporného pozemku, od ktorej závisela aktívna legitimácia žalobcov na podanie žaloby podľa §
135c OZ, ktorú môže podať len vlastník pozemku, na ktorom je zriadená neoprávnená stavba alebo jej

časť. Pokiaľ niekto zriadi na cudzom pozemku stavbu bez toho, aby mal k tomu občianskoprávny titul,
ide o neoprávnenú stavbu a nemožno pochybovať o tom, že ide o neoprávnený zásah do vlastníckeho
práva, ktorý vlastník pozemku nie je povinný trpieť a má právo domáhať sa proti rušiteľovi súdnej
ochrany (porov. napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 3251/2006). Pri posudzovaní
veci súd prvej inštancie vyšiel zo správnej úvahy, že predbežnú otázku vlastníckeho práva k pozemku

je oprávnený posúdiť aj odlišne od zápisu v evidencii katastra nehnuteľností, v ktorom ako vlastník
sporného pozemku je zapísaný žalovaný v 2. rade Mesto Košice. Nevyhodnotil však správnym
spôsobom po právnej stránke vykonaným dokazovaním preukázané skutkové okolnosti odôvodňujúce
prijať záver, že aktuálny zápis vlastníckeho práva sporného pozemku v katastri nehnuteľností v prospech
žalovaného v 2. rade nie je hodnoverný a záväzný, lebo skutočnými vlastníkmi sporného pozemku sú

žalobcovia ako dedičia pôvodnej pzkn. vlastníčky T. I., rod. T., resp. jej právnych nástupcov. So záverom
súdu prvej inštancie o nedostatku (nepreukázaní) aktívnej legitimácie žalobcov na podanie žaloby podľa
§ 135c OZ, na ktorom je založené zamietavé rozhodnutie súdu, preto nemožno súhlasiť.

37.Súdprvejinštancieprirozhodovanísporuaposúdenípredbežnejotázkyvlastníckehoprávažalobcov

k spornému pozemku, ktorá nepochybne bola pre rozhodnutie podstatná, postupoval v rozpore s
ústavnoprávnymi princípmi legitímneho očakávania a právnej istoty a z pohľadu smerovania a výsledkov
dokazovania vykonávaného v konaní po dobu takmer 25 rokov vedenia sporu, podľa názoru odvolacieho
súduajprekvapivo,pričomzároveňúplneodignorovalprincíphospodárnostivedeniakonania(procesnejekonómie) podľa Čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a
neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Odvolací súd poukazuje na to, že v konaní pred

súdom prvej inštancie bolo vykonané rozsiahle dokazovanie smerujúce k hmotnoprávnemu posúdeniu
sporu z hľadiska vecnej opodstatnenosti žalobou uplatneného nároku, žalobcovia boli zaťažení
nákladmi vynaloženými na (opakovane nariadené) znalecké dokazovanie, v konaní boli vypracované
znalecké posudky za účelom vyčíslenia náhrady za zriadenie navrhovaného vecného bremena v
prospech žalovaných, vyhotovenia identifikácie sporného pozemku podľa stavu katastra nehnuteľností

a geometrického plánu ako podkladu pre zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností, súd
po zrušení predchádzajúceho rozsudku odvolacím súdom uznesením č.k. 2Co/268/2009-648 zo dňa
3.11.2011 na náklady žalobcov ustanovil znalca z odboru geodézie a kartografie N.. Milana Hačka, PhD.
za účelom prepracovania znaleckého posudku č. 15/2005 a vypracovania nového znaleckého posudku
vychádzajúceho z aktuálnych údajov evidencie katastra nehnuteľností, vyhotovenia identifikácie
novovytvorených parciel a zakreslenia do aktuálneho geometrického plánu, ktorý sa mal stať súčasťou

(vyhovujúceho) rozsudku, prijatie ktorého v danom spore žalobcovia podľa úvahy odvolacieho súdu
plne legitímne očakávali, vzhľadom na doterajší priebeh konania a smerovanie dokazovania, výsledky
ktorého umožňovali podanej žalobe ako dôvodnej v merite veci vyhovieť proti žalovaným, prípadne proti
niektorému z označených žalovaných subjektov ako vlastníkovi neoprávnenej stavby; v neposlednom
rade i so zreteľom na už právoplatné rozhodnutia súdov (napr. rozsudok Okresného súdu Košice I č.k.

15C 251/94-80 zo dňa 13.3.2003) vydané v sporoch o žalobách iných fyzických osôb nachádzajúcich
sa v porovnateľnom postavení ako žalobcovia s identickým predmetom konania, ktoré s daným sporom
súviseli. Pokiaľ súd prvej inštancie, vychádzajúc z názoru, že žalobcovia v danom spore nepreukázali
svoje vlastnícke právo k spornému pozemku, nimi podanú žalobu po takmer 25 rokoch vedenia
súdneho sporu zamietol z dôvodu nedostatku ich aktívnej legitimácie bez toho, aby nárok posúdil po

hmotnoprávnej stránke, keď výsledky ním vykonaného dokazovania také právne posúdenie umožňovali
a zákonné podmienky predpokladané ust. § 135c ods. 3 OZ pre usporiadanie vzťahov k stavbe
neoprávnene zriadenej na pozemku žalobcov v prejednávanej veci boli preukázané a splnené, je postup
(a preskúmavané rozhodnutie) súdu prvej inštancie v rozpore so zákonom a z ústavného hľadiska
neudržateľný, porušujúci ústavnoprávne princípy právnej istoty, predvídateľnosti súdneho rozhodnutia

a legitímnych očakávaní, v dôsledku ktorého došlo k porušeniu práva žalobcov na spravodlivý proces
a súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.

38. Žalobcovia v odvolaní celkom opodstatnene argumentujú aj námietkou, že žiadny zo súdov vo

svojich rozhodnutiach pri posudzovaní veci v doterajšom konaní nikdy nespochybnil existenciu ich
vlastníckeho práva k spornému pozemku ani aktívnu legitimáciu ich právnych predchodcov na podanie
žaloby podľa ust. § 135c OZ, ktorou sa domáhajú úpravy vzťahov k neoprávnenej stavbe postavenej
na ich pozemku. Odvolací súd aj v kontexte tejto právne relevantnej argumentácie žalobcov poukazuje
napr. na uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Co 15/2009-316 zo dňa 25.6.2010 vydané v

skutkovo a právne obdobnej veci (týkajúce sa rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 15C 790/1994-243
zo dňa 11.8.2008), v ktorom odvolací súd otázku vlastníckeho práva žalobcov prejudiciálne vyriešil so
záverom, že žalobcovia sú vlastníkmi spornej nehnuteľnosti a vlastnícke právo nadobudli dedením po
svojich právnych predchodcoch a vyslovil právny názor, že žalobcovia sa môžu s úspechom domáhať
ochrany svojho vlastníctva proti neoprávneným zásahom (aj) žalobou podanou podľa ust. § 135c OZ

(ktoré ustanovenie je špeciálnym vo vzťahu k ust. § 126 ods. 1 OZ), eventuálne zriadenia vecného
bremena v prospech vlastníka stavby za účelom komplexného a spravodlivého usporiadania pomerov
s ohľadom na práva žalobcov ako vlastníkov pozemku a záujem vlastníka neoprávnenej stavby túto
ako celok účelne využívať na účel, na ktorý bola zriadená, čím explicitne vyjadril, že žalobcovia sú
aktívne legitimovaní uplatňovať nárok podľa ust. § 135c OZ. Otázku vlastníckeho práva žalobcov k

sporného pozemku ako predbežnú a aktívnej legitimácie na podanie žaloby podľa § 135c OZ vlastníkmi
pozemkov nachádzajúcich sa v Tenisovom areáli Anička v Košiciach, teda osôb v rovnakom postavení
ako žalobcovia, súdy prejudiciálne riešili i v ďalších súvisiacich sporoch s identickým predmetom konania
vedených proti žalovaným, prípadne proti niektorým zo žalovaných. Táto otázka bola posudzovaná
nielen v rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Košiciach ako odvolacieho súdu (napr. uznesenie

Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Co 18/2009-259, tiež uznesenie 3Co 155/2012-326 zo dňa 30.9.2013,
ktorým odvolací súd opakovane zrušil odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Košice I č.k.
15C/820/1994-288 z 29.11.2011 z dôvodu, že súd prvej inštancie v konaní nesprávne právne posúdil
predbežnú otázku vlastníckeho práva v neprospech žalobcov a ich aktívnu legitimáciu na podanie žalobyo úpravu vzťahov k neoprávnenej stavbe podľa ust. § 135c OZ) i Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(rozsudok sp. zn. 3Cdo 96/98 zo dňa 25.2.1999), ale bola predmetom tiež ústavného prieskumu
(napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 16/2012-32 zo dňa 28.3.2012, nález

IV. ÚS 554/2012-35 zo dňa 26.4.2013). Niektoré spory už boli právoplatne rozhodnuté v prospech
žalujúcich vlastníkov pozemkov (napr. právoplatný rozsudok č.k. 15C 251/94-180 zo dňa 13.3.2003,
ktorým súd zriadil časovo neobmedzené vecné bremeno na ťarchu pozemkov žalobcov nachádzajúcich
sa v Tenisovom areáli Anička v prospech Mesta W. nerušenie užívať parcely registra „C“ č. XXXX/XX
a XXXX/XX zapísané na LV č. XXXXX v k.ú. U. T., C. W. - U., okres Košice I). Aj v týchto sporoch

súdy dospeli k záveru, že žalobcovia sú vlastníkmi pozemkov, ktoré nadobudli dedením po svojich
právnych predchodcoch a úspešne sa domáhali ochrany podaním žaloby podľa § 135c OZ o odstránenie
neoprávnenej stavby, resp. zriadenie vecného bremena v prospech žalovaných. E. súd SR v náleze
sp. zn. III. ÚS 16/2012-32 zo dňa 28.3.2012 vyslovil porušenie základného práva sťažovateľov vlastniť
majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práva a slobôd a právo na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 36 ods. 1 Listiny a právo na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Cdo 180/2010 zo dňa 13.11.2011, tento rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a konštatoval, že nemá dôvod od svojho už skôr vysloveného názoru (III. ÚS 178/06, II. ÚS
249/2011) upustiť, pričom za nie bezvýznamnú pokladal tiež skutočnosť, že v obsahovo identických
veciach súvisiacich s vecou sťažovateľov (v ktorých sa najmä iné osoby ako sťažovatelia rovnakým

typom žaloby domáhali ochrany vlastníckeho práva z dôvodu výstavby tenisového areálu na častiach
pozemkov v ich vlastníctve v období pred rokom 1989) boli vydané meritórne rozhodnutia všeobecných
súdov vrátane najvyššieho súdu v dovolacom konaní (rozsudok sp. zn. 3Cdo 96/98 zo dňa 25.2.1999),
ktorými bola priznaná ochrana vlastníckemu právu žalobcov napriek platnosti reštitučných predpisov
v čase vydania týchto rozsudkov. Podľa názoru ústavného súdu „takáto nejednotnosť v rozhodovaní

všeobecných súdov je v rozpore so zásadou predvídateľnosti práva a výsledku súdneho sporu, a
tým v konečnom dôsledku aj s princípom právnej istoty. V okolnostiach prípadu sa javí ako zjavne
nespravodlivé trvať na právnom názore, že sa sťažovatelia nemôžu domáhať právnej ochrany podľa
všeobecných právnych predpisov, keď v čase podania žaloby nimi uplatnenému právu nebolo možné
poskytnúť právnu ochranu podľa reštitučných predpisov“. Ústavný súd SR v posudzovanej veci dospel k

záveru, že Najvyšší súd SR v napadnutom rozsudku o zamietnutí dovolania sťažovateľov použité právne
predpisy nevyložil ústavne akceptovateľným spôsobom a pri ich aplikácii došlo k zásadnému popretiu
ich účelu a významu a súčasne napadnutým rozsudkom zasiahol aj do základného práva sťažovateľov
vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 11 ods. 1 listiny, keď ich vlastníckemu právu neposkytol
zákonnú ochranu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.

39. V rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky v obsahovo identických sporoch súvisiacich
s prejednávanou vecou bola opakovane riešená a posudzovaná tiež otázka ničotnosti a právnych
účinkov vyvlastňovacieho rozhodnutia (konania), ktorá bola predmetom i ústavného prieskumu napr. v
už spomínanom konaní vedenom pred Ústavným súdom SR pod sp. zn. III. ÚS 16/2012 (nález III.ÚS

16/2012-32 zo dňa 28.3.2012) a v mnohých ďalších rozhodnutiach so záverom, že vyvlastňovacie
rozhodnutie bývalého ObNV v Košiciach I zo dňa 20.2.1984 je právne neúčinné a došlo k odňatiu
vlastníckeho práva právnym predchodcom žalobcov bez právneho dôvodu, formou faktickej okupácie
pozemkov, na ktorých bol neoprávnene zriadený tenisový areál, štátu nesvedčí žiadny právny titul
nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam prevzatým bez právneho dôvodu a v tejto situácii

ostalonaďalejzachovanévlastníckeprávotohosubjektu,ktorýboljejposlednýmvlastníkompredodňom
zápisu vlastníckeho práva štátu, hoci zápis v evidencii nehnuteľností tomu nezodpovedá (pozri tiež nález
IV. ÚS 554/2012-35 zo dňa 26.4.2013 v obdobnej veci).

40. Právna prax je jednotná v názore, že ochrany vlastníckeho práva sa môže domáhať vlastník

nehnuteľnosti i vtedy, ak je v katastri nehnuteľností zapísaná ako vlastník iná osoba než skutočný
vlastník. Existencia vlastníckeho práva totiž nie je na údajoch katastra závislá a v súdnom spore
ju možno riešiť ako predbežnú, bez ohľadu na zápis vlastníckeho práva v evidencii nehnuteľností
(rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 389/99). Podľa názoru odvolacieho súdu úspešnému
uplatneniu nárokov žalobcov proti žalovaným vyplývajúcich z ust. § 135c OZ v tomto spore nebránila

skutočnosť, že ako vlastník sporného pozemku, vo vzťahu ku ktorému žalobcovia navrhovali zriadenie
vecného bremena v prospech vlastníka (vlastníkov) neoprávnenej stavby, je v katastri nehnuteľností
evidovaný iný subjekt - žalovaný v 2. rade Mesto Košice, pretože tento údaj katastra nehnuteľností
o práve k nehnuteľnosti je iba formálny a nie je hodnoverný ani záväzný. V konaní bolo preukázané,že nedošlo k účinnému vyvlastneniu sporného pozemku právnej predchodkyni žalobcov T. I., rod.
T., ktorá v čase vydania vyvlastňovacieho rozhodnutia bývalého C. Košice I už nežila, nemala teda
spôsobilosť byť účastníčkou správneho konania, správny orgán nekonal s vlastníkmi vyvlastňovaných

pozemkov, rozhodnutie vlastníkom nebolo doručované, na základe neúčinného vyvlastňovacieho
konania a nulitného rozhodnutia nedošlo k prechodu vlastníckeho práva na Čsl. štát, ani na organizáciu,
v prospech ktorej bola nehnuteľnosť vyvlastnená, a následne ho nemohol platne nadobudnúť ani
žalovaný v 2. rade Mesto Košice na základe zákona (odvodzujúc svoje vlastníctvo od vlastníckeho práva
štátu nadobudnutého na základe vyvlastnenia) a preto vlastnícke právo právnym predchodcom žalobcov

k spornému pozemku zostalo zachované. Za tejto situácie súd v tomto konaní zápisom vlastníckeho
práva evidovaného v katastri nehnuteľností v prospech žalovaného v 2. rade nebol viazaný a nemohol
z neho pri rozhodovaní vychádzať, nakoľko v konaní bol preukázaný opak hodnovernosti a záväznosti
zapísaného údaja o vlastníckom práve Mesta Košice k spornej nehnuteľnosti a že vlastníkmi sporného
pozemku sú žalobcovia [podľa § 70 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov údaje katastra uvedené v §

7 sú hodnoverné a záväzné, iba ak sa nepreukáže opak].

41. Žalobcovia svoje vlastnícke právo k spornému pozemku odvodzujú právnym titulom dedenia od
svojej právnej predchodkyne T. I., rod. T., resp. právnych predchodcov, ktorí boli spoluvlastníkmi
pozemku a tvrdia, že v dôsledku nezákonného vyvlastnenia im vlastnícke právo zostalo zachované.

Vzhľadom na znenie ust. § 460 OZ (podľa ktorého dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa)
nemožno mať pochybnosti o tom, že žalobcovia vlastnícke právo k spornému pozemku nadobudli
smrťou svojich právnych predchodcov. Odvolací súd poukazuje na to, že dedením prechádzajú na
právnych nástupcov práva a povinnosti zosnulej osoby podľa ustanovení o dedičskom nástupníctve
v Občianskom zákonníku v dôsledku právnej skutočnosti, ktorou je smrť poručiteľa, a to bez zreteľa

na vôľu dedičov. Predmetom dedenia sú všetky práva a povinnosti majetkovej povahy, veci vo
výlučnom vlastníctve alebo v spoluvlastníctve poručiteľa, práva a povinnosti vyplývajúce z vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, poručiteľove pohľadávky a dlhy, práva akcionára alebo
spoločníka, vyrovnávací podiel člena družstva a pod. Nemožno nesúhlasiť s názorom súdu prvej
inštancie, že sporný pozemok o výmere 600 m2 nebol predmetom prejednania dedičstva z dôvodu, že

v čase uskutočnenia dedičských konaní bol už súčasťou inej parcely č. XXXX/X o výmere XX.XXX
m2 evidovanej v katastri nehnuteľností vo vlastníctve iného subjektu. Žalobcovia v odvolaní dôvodne
namietali nesprávnosť skutkového zistenia súdu v tejto otázke, ktoré nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní. V konaní nebolo sporné, že žalobca v 1. rade je dedičom pôvodného žalobcu v 1. rade
P. I., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, ktorý pzkn. parcelu č. XXXXX/X zapísanú v pzkn. vl č. XXXX

nadobudoldedenímposvojomotcoviY.I.,zomr.XX.X.XXXX(synovipzkn.vlastníčkyT.I.,rod.T.)apodľa
obsahu právoplatného rozhodnutia bývalého P. notárstva W. - mesto č.k. D 1106/81 zo dňa 8.10.1981
(č.l. 34) predmetom dedičského konania po por. Y. I. bola tiež poľnohospodárska pôda o.i. nehnuteľnosti
zapísané v pzkn. vl. č. XXXX k.ú. W. (t.j. v celej pôvodnej výmere, pozn. odvolacieho súdu). Podľa
osvedčeniaodedičstvevydanomnotárskymkomisáromJUDr.Drgoňomsp.zn.23D576/98,Dnot116/98

v dedičskej veci po por. T. O., rod. I., nar. X.X.XXXX (pôvodná žalobkyňa v X. rade), zomrelej XX.X.XXXX
(dcéra pzkn. vlastníčky T. I., rod. T.), na základe dohody dedičov nehnuteľnosť - parcelu č. XXXXX/X -
orná pôda vo výmere X.XXX m2 zapísaná na LV č. XXXXX k.ú. W. - sever, z nej spoluvlastnícky podiel
o veľkosti X/X - iny nadobudol C. K., nar. XX.X.XXXX, ktorý v priebehu konania zomrel dňa X.X.XXXX
a podľa osvedčenia o dedičstve vydanom súdnym komisárom Y.. W. sp. zn. XXD XXX/XXXX, J. XXX/

XXXX zo dňa XX.X.XXXX (č.l. XXX - XXX) dedičmi poručiteľa sú žalobcovia v X. až 5. rade, ktorí uzavreli
dohodu o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej nehnuteľnosť parc. č. XXXXX/X - orná pôda vo výmere
X.XXX m2 v k.ú. W. - sever evidovanú na LV č. XXXXX nadobudla žalobkyňa v 2. rade L. K., nar.
XX.X.XXXX v celosti, s povinnosťou výplaty ostatných dedičov (žalobcov v 3. až 5. rade). Z obsahu cit.
rozhodnutí (rovnako ani z obsahu dohody dedičov T. I., rod. T. - P. I. a T. O., rod. I. o vyrovnaní dedičských

podielov uzatvorenej podľa zákona č. XXX/XXXX Zb. spísanej dňa X.XX.XXXX do notárskej zápisnice
sp. zn. N XXX/XX, Nz XXX/XX notárom Y.. W.) podľa posúdenia odvolacieho súdu rozhodne nemožno
vyvodiť jednoznačný záver, že sporná nehnuteľnosť parcela č. XXXXX/X zapísaná v pozemno-knižnej
vložke č. XXXX k.ú. W., resp. časť tejto parcely o výmere XXX mX (ďalej „sporný pozemok“), nebola
predmetom prejednania dedičstva po právnych predchodcoch žalobcov, k akému (záveru) nesprávne

dospel súd prvej inštancie. L. názoru odvolacieho súdu ani za situácie, ak by sporný pozemok nebol
v rámci predmetu dedičstva v dedičskom konaní po právnych predchodcoch žalobcov (zomrelých v
priebehu tohto konania) prejednaný a predmetom prejednania dedičstva po vyvlastnení časti pôvodného
pozemku vo výmere XXX m2, bol spoluvlastnícky podiel zomrelých právnych predchodcov žalobcov ibana zostatkovej časti pôvodného pozemku, však nemožno žalobcom ako dedičom požadovanú súdnu
ochranu vyporiadaním právnych vzťahov k neoprávnenej stavbe postavenej na pozemku ich právnych
predchodcov prostredníctvom žaloby podľa § 135c OZ odmietnuť. Nikto totiž nemôže nadobudnúť

majetok takým spôsobom, že postaví stavbu na cudzom pozemku. Pri riešení situácie, ktorá nastala
v dôsledku zriadenia neoprávnenej stavby, je potrebné vziať do úvahy predovšetkým ochranu práv
vlastníka pozemku, do ktorých bolo zriadením stavby neoprávnene zasiahnuté, čo vyplýva z čl. 11
ods. 1 Listiny základných práv a slobôd i z konštrukcie ust. § 135c OZ, v ktorom zákon ustanovuje
jednotlivé spôsoby vyporiadania neoprávnenej stavby a nakoniec aj zo základných princípov, na ktorých

je založené občianske právo, ktoré poskytujú ochranu pred neoprávnenými zásahmi do vlastníckeho
práva proti tej osobe, ktorá do vlastníckeho práva iného bez právneho dôvodu zasahuje a ktorá by preto
mala znášať tým vzniknutú ujmu (pozri Spáčil, J.: Ochrana vlastnictví a držby v občanském zákonníku,
2. doplnené vydání, C. H. Beck, Praha, 2005, s. 192).

42. Odvolací súd za výstižné a primerane aplikovateľné na posudzovaný spor považuje tiež závery,

ktoré uviedol Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku sp. zn. 22Cdo 389/99 zo dňa 9.5.2000 vydanom
v spore o vypratanie nehnuteľnosti, ktorú mal žalovaný od žalobcu nadobudnúť neplatnou zmluvou,
v ktorom posudzoval otázku po právnej stránke zásadného významu, či osoba, ktorá tvrdí, že je
vlastníkom nehnuteľnosti a v katastri nehnuteľností je ako vlastník uvedený niekto iný, sa môže v takom
prípade domáhať vydania (vypratania) veci alebo môže takú žalobu podať až potom, keď bude súdom

právoplatne určené, že žalobca je vlastníkom tejto nehnuteľnosti. V tomto rozhodnutí Najvyšší súd ČR
formuloval záver, že prevodca nehnuteľností sa môže domáhať priamo vypratania nehnuteľnosti bez
toho, aby musel najprv dosiahnuť určenie, že je vlastníkom tejto nehnuteľnosti. Rozhodnutie o určení
vlastníckeho práva, ktoré sa opiera o ust. § 80 písm. c) O.s.p. [od 1.7.2016 ust. § 137 písm. c) Civilného
sporového poriadku], je rozhodnutím deklaratórnym, a preto žalobe možno vyhovieť len v prípade,

že žalobca je v čase rozhodovania vlastníkom nehnuteľnosti. Ak je jej vlastníkom, nič nebráni tomu,
aby sa domáhal vydania, príp. vypratania veci (obdobná otázka bola posudzovaná tiež v rozsudku sp.
zn. 1Odon 26/97 zo dňa 11.6.1998, publikovanom v časopise Právni rozhledy č. 8/1999, str. 419 a
nasl.). V cit. rozhodnutí najvyšší súd zároveň uviedol, že „v prípade rozporu medzi právnym stavom
evidovaným v katastri nehnuteľností a stavom skutočným súd musí vychádzať zo skutočného stavu;

pritom je oprávnený posudzovať ako predbežné otázky, či zmluva, na základe ktorej došlo ku vkladu
práva je platná, či došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, príp. k iným skutočnostiam, ktoré majú za
následok nesúlad medzi stavom katastra a skutočným stavom“.

43. Právne závery v judikatúre súdov, na ktorú súd prvej inštancie na podporu svojho názoru o

nedostatku aktívnej legitimácie žalobcov odkázal v odôvodnení napadnutého rozsudku (napr. rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 104/2003 zo dňa 27.4.2004, tiež 3Cdo 332/2007 zo dňa 19.9.2007
a 4Cdo 267/2009 zo dňa 31.1.2011, 3MCdo 4/2013) boli prijaté v sporoch s iným predmetom konania,
vychádzajú z odlišných skutkových a právnych okolností a na posudzovaný spor neboli súdom prvej
inštancie aplikované primerane a správnym spôsobom. Predmetom vlastníckych sporov riešených

týmito rozhodnutiami boli žaloby podané dedičmi o určenie vlastníckeho práva, resp. o určenie, že sú
spoluvlastníkmi veci patriacej do dedičstva, ktorá nebola vyporiadaná v konaní o dedičstve, v ktorých
súdy vyslovili názor, že dedič sa nemôže domáhať ochrany svojho vlastníctva žalobou o určenie
vlastníctva, ak nebol zachovaný postup podľa ust. § 175a až § 175zd O.s.p., ale môže podať iba žalobu
o určenie, že vec patrí do dedičstva po zomrelom právnom predchodcovi. V danom spore sa žalobcovia

nedomáhajú určenia vlastníckeho práva, ale súdnej ochrany sa domáhajú žalobou podľa § 135c OZ,
ktoré je vo vzťahu k všeobecnému ust. § 126 OZ špeciálnym ustanovením a slúži na riešenie situácie
vzniknutej v dôsledku stavby neoprávnene postavenej na pozemku inej osoby, nimi podaná žaloba
smeruje k usporiadaniu pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom neoprávnenej stavby, teda
žalobcovia uplatňujú iný nárok založený na odlišnom skutkovom a právnom základe, než bol predmetom

rozhodnutí vybraných súdom prvej inštancie.

44. Súd prvej inštancie preto nesprávnym spôsobom aplikoval ustanovenia § 460 a § 135c Občianskeho
zákonníka na zistený skutkový stav, pokiaľ dospel k záveru, že žalobcovia nepreukázali vlastnícke právo
k spornému pozemku, ku ktorému sa domáhajú zriadenia vecného bremena v prospech žalovaných.

Z ust. § 460 OZ vyplýva, že k zmene vlastníctva k majetku (veciam), ktoré sú predmetom dedenia,
dochádza už smrťou poručiteľa, účinky dedenia nastávajú ex tunc k okamihu smrti poručiteľa. Na
tomto závere nič nemení skutočnosť, že pre vyporiadanie dedičstva sa vyžaduje dohoda dedičov, príp.
autoritatívne rozhodnutie súdu. Vo svojej podstate vyporiadanie dedičstva medzi viacerými dedičmije vyporiadanie už existujúcich vlastníckych vzťahov, v podstate ide o ďalší spôsob vyporiadania
spoluvlastníckych vzťahov. Tomu nasvedčuje aj aplikačnou praxou osvojený záver, podľa ktorého v
období od smrti poručiteľa do vyporiadania dedičstva dohodou dedičov alebo rozhodnutím súdu, dedičia

majú postavenie spoločných a nerozdielnych spoločníkov (pozri R 42/1974), a to až do doby vydania
rozhodnutia o vyporiadaní dedičstva alebo do uzavretia dedičskej dohody. Rozhodnutie o vyporiadaní
dedičstva nepredstavuje samostatný nadobúdací titul a vlastnícke práva dedičov nekonštituuje, iba
ich deklaruje, osvedčuje existujúci právny stav a nemôže samo o sebe založiť odlišné vlastnícke
vzťahy, než aké vyplývajú z hmotného práva (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo

2736/2011). Okrem toho, podľa súčasne platného právneho stavu platí, že ak nedôjde k dohode dedičov
o vyporiadaní dedičstva, dedičský súd (teraz notár ako súdny komisár) nemôže svojim autoritatívnym
rozhodnutím rozhodnúť inak, než tak, že potvrdí nadobudnutie vlastníctva podľa dedičských podielov
[§ 483, § 484 prvá veta OZ, § 203 ods. 1 písm. e) Civilného mimosporového poriadku]. Z uvedených
dôvodov nemožno považovať niektoré závery právnej teórie a aplikačnej praxe založené na tvrdení
o definitívnom nadobudnutí vlastníctva až rozhodnutím o vyporiadaní dedičstva (z ktorých vychádza

i preskúmavané rozhodnutie súdu prvej inštancie v danej veci) za priliehavé, pretože vychádzajú zo
skoršieho právneho stavu, ktorý umožňoval o vyporiadaní dedičstva rozhodnúť aj inak ako potvrdením
nadobudnutia dedičstva podľa dedičských podielov [pozri Krajčo, J.: Občiansky zákonník pre prax
(Komentár), Judikatúra NS SR, NS ČR, ESD, ESĽP, II. zväzok, vyd. EUROUNION, s. 1985].

45. K právnemu postaveniu dedičov ako vlastníkov majetku patriaceho do dedičstva ku dňu smrti
poručiteľa, odvolací súd poukazuje tiež na rozhodnutie sp. zn. 33Odo 1277/2004 Najvyššieho súdu ČR,
podľa ktorého v období od smrti poručiteľa až do vyporiadania dedičstva právoplatným rozhodnutím
súdu sú dedičia považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva, z právnych úkonov
týkajúcich sa vecí, hodnôt a iných majetkových práv poručiteľa sú oprávnení a povinní voči iným

osobám spoločne a nerozdielne, pričom ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa navzájom
podieľajú na týchto majetkových právach a povinnostiach. Viacerých dedičov je potrebné v období
od smrti poručiteľa do rozhodnutia o potvrdení nadobudnutia dedičstva považovať za podielových
spoluvlastníkov veci patriacej do dedičstva so všetkými právami a povinnosťami spoluvlastníkov, pričom
pomer spoluvlastníckych podielov sa riadi pomerom ich dedičských podielov. To platí aj v prípade, ak

poručiteľ zanechal viac dedičov a ak nebolo dedičstvo medzi nimi ohľadne veci, o ktorú ide v občianskom
súdnom konaní vedenom s inom osobou ako dedičom (ktorá nie je poručiteľovým dedičom) vyporiadané.
Za stavu, že v pôvodnom konaní nebol tento majetok známy (nebol predmetom dedičstva) a nebol
v konaní o dedičstvo prejednaný, sú až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci všetci dedičia
považovaní za vlastníkov veci. V aplikačnej praxi súdov bola riešená tiež otázka, či má dedič k dispozícii

vlastnícku žalobu i ohľadne veci patriacej do dedičstva, ktorá doposiaľ nebola prejednaná v dedičskom
konaní a či je aktívne legitimovaný na podanie takej žaloby. Najvyšší súd Českej republiky pri riešení tejto
otázky vychádza z názoru, že nemožno pripustiť taký výklad, podľa ktorého by veci z dedičstva až do
prejednania dedičstva boli bez právnej ochrany. Dedič má nepochybne právo mať vec u seba (§ 126 ods.
1 OZ) a z tohto dôvodu má k dispozícii i žalobu na vydanie veci, príp. žalobu o vypratanie nehnuteľnosti.

Ak je viac dedičov, môžu sa domáhať vydania veci za obdobných podmienok ako spoluvlastníci. Pokiaľ
dedič požaduje vydanie veci, ktoré neboli predmetom dedičského konania a ohľadne ktorých nepodal
návrh na dodatočné prejednanie dedičstva, je potrebné prihliadnuť k dôvodom, prečo tak urobil a
zvážiť, či nesleduje obchádzanie zákonného postupu pri prejednaní dedičstva (pozri Spáčil, J.: Ochrana
vlastníctví a držby v občanském zákonníku, 2. doplnené vydání, vyd. C. H. Beck v Prahe, 2005, s. 17

- 18, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 1586/99 z 10.10.2000, publikovaný v odbornom
časopise Právni rozhledy č. 1/2001, tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5MCdo
15/2007 zo dňa 22.2.2008).

46. Odvolací súd zhodne s uvedenými závermi právnej praxe je toho názoru, že žalobcovia v 1.

až 5. rade vzhľadom k svojmu postaveniu zákonných dedičov (dedičskému právu) existenciu svojho
(spolu)vlastníckeho práva k spornému pozemku jednoznačne preukázali, prostredníctvom žaloby podľa
ust. § 135c OZ oprávnene a procesne akceptovateľným spôsobom sa domáhajú ochrany svojho
vlastníckehoprávapredneoprávnenýmizásahmiamajetkovýchnárokovznehovyplývajúcichasúpreto
v tomto spore aktívne vecne legitimovaní. Súd prvej inštancie vedený nesprávnym právnym názorom

v otázke aktívnej legitimácie žalobcov nevzal pri svojom rozhodovaní do úvahy preukázané skutkové
a právne okolnosti prípadu a ani nesporné skutkové zistenie, že na časti pozemku žalobcov bola
bez platného občianskoprávneho titulu, a teda neoprávnene zriadená stavba tenisového areálu a po
posúdení nároku z hmotnoprávneho hľadiska nerozhodol o žalobe spôsobom predpokladaným ust. §135c ods. 3 OZ, ale žalobu v celom rozsahu zamietol pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcov bez
zreteľa na to, že zákonné podmienky pre navrhované usporiadanie pomerov strán a úpravu vzťahov k
neoprávnenej stavbe v zmysle ust. § 135c ods. 3 OZ v prejednávanej veci boli preukázané a splnené.

Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Českej republiky ak ide skutočne o nepovolenú stavbu (v danom
prípade táto otázka medzi stranami nebola sporná), nemožno žalobu na jej vyporiadanie zamietnuť.
K zamietnutiu žaloby vlastníka pozemku by mohol súd pristúpiť v zásade iba vtedy, ak by dospel k
záveru, že o neoprávnenú stavbu nejde; inak ak má za to, že nie sú splnené podmienky pre odstránenie
stavby, musí vzťah medzi účastníkmi upraviť v zmysle ustanovení § 135c ods. 2, 3 OZ (rozhodnutie

Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 1342/2004 zo dňa 5.10.2004, tiež rozhodnutia 22Cdo 1565/2007,
22Cdo 1241/2010 zo dňa 26.1.2011 a 22Cdo 1434/2010 zo dňa 16.12.2011).

47. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s názorom súdu prvej inštancie spochybňujúcim jednoznačnú
identifikáciu a riadne označenie sporného pozemku (jeho časti), ktorý je predmetom konania a na ťarchu
ktorého sa žalobcovia domáhajú zriadenia vecného bremena v prospech žalovaných. V kontexte tejto

celkom neodôvodnenej a ničím nepodloženej výhrady súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za
potrebné uviesť, že nedostatočná (neurčitá) identifikácia a označenie nehnuteľnosti, resp. jej časti, ktorá
je predmetom sporu, predstavuje vadu návrhu a v žiadnom prípade nie je dôvodom pre zamietnutie
žaloby, ale spravidla zakladá dôvod pre procesný postup súdu podľa ust. § 129 CSP (do 30.6.2016 podľa
§ 43 ods. 1 O.s.p.). Súd prvej inštancie však predpísaným procesným postupom nevyzval žalobcov

na odstránenie vady návrhu, pokiaľ označenie sporného pozemku považoval za nedostatočné, ale o
nimi podanej žalobe po dobu takmer 25 rokov konal a vykonával vo veci dokazovanie, z čoho možno
vyvodiť, že nemal žiadne pochybnosti o tom, akej časti pozemku sa žaloba a toto konanie týka. Podľa
posúdenia odvolacieho súdu žalobný návrh z hľadiska určitosti označenia a identifikácie spornej časti
nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorej žalobcovia navrhujú zriadenie časovo neobmedzené vecné bremeno

vprospechvlastníkaneoprávnenejstavbyrozhodnutímsúdu,plnevyhovujezákonnýmpožiadavkám.Za
použitia geometrického plánu č. 15C/258/1994 zo dňa 26.8.2016 vyhotoveného znalcom Ing. Milanom
Hačkom, PhD. ako súčasti znaleckého posudku č. 7/2016, v ktorom pozemok žalobcov o celkovej
(upravenej) výmere 557 m2, ku ktorej sa má zriadiť vecné bremeno, je označený novovytvorenými
parcelami registra C - KN, prostredníctvom ktorého je predmetný pozemok pre účely súdneho konania a

súvisiaceho zápisu do katastra nehnuteľností jednoznačne a nezameniteľným spôsobom identifikovaný
a označenie (predmetnej časti) nehnuteľnosti je v plnom súlade so zákonom a požiadavkami právnej
praxe. Pre účely tohto konania bol znalcom Ing. Milanom Hačkom, PhD. vypracovaný znalecký posudok
č. 7/2016 zo dňa 16.9.2016, súčasťou ktorého je geometrický plán č. 15C/258/1994 zo dňa 26.8.2016
za účelom oddelenia novovytvorených pozemkov parciel č. XXXX/XXX - XXXX/XXX z parcely

evidovanej na LV č. XXXXX (v časti zodpovedajúcej vyvlastnenej časti pôvodnej parcely č. XXXXX/
X vo výmere 600 m2, po vykonaní ROEP vo výmere 557 m2), ktorý vychádza z aktuálnych údajov
katastra a môže byť podkladom pre zápis údajov na základe rozsudku súdu do katastra nehnuteľností.
Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať na povahu a význam úradne overeného
geometrického plánu, ktorého definícia je obsiahnutá v ust. § 67 katastrálneho zákona č. 162/1995

Z.z. Geometrický plán slúži ako technický podklad právnych úkonov, verejných listín a iných listín a
aj ako podklad na vklad a záznam práv k nehnuteľnostiam. Geometrický plán má geodetický i právny
rozmer, pričom do svojho zápisu do katastra nehnuteľností, ak je podkladom právneho úkonu, alebo
do právoplatnosti rozhodnutia, ktorého je podkladom, predstavuje len zamýšľaný stav, ktorý môže,
ale nemusí nastať a až zápisom geometrického plánu do katastra nehnuteľností sa v zásade zmení

tento zamýšľaný stav na stav právny. Zápis geometrického plánu záznamom do katastra nehnuteľností
má deklaratívne účinky, pretože vznik právneho stavu je spojený so záznamovou listinou. Nastúpenie
materiálnej publicity katastra nehnuteľností je navonok neoddeliteľne spojené s vyznačením príslušných
zmien podľa geometrického plánu v súbore popisných informácií (zápisom príslušných údajov do listu
vlastníctva) a geodetických údajov premietnutím geometrického plánu do stavu katastrálnej mapy

(pozri Fečík, M., Jakubáč, R.: Katastrálny zákon. Komentár. 1. vydanie, Bratislava: C. H. Beck, 2021,
s. 878 až 885). Z obsahu geometrického plánu č. 15C/258/1994 zo dňa 26.8.2016 vyhotoveného
znalcom Ing. Milanom Hačkom, PhD. v tomto spore, úradne overeného Okresným úradom Košice,
katastrálnym odborom pod č. C1-945/2016 dňa 4.10.2016, vyplýva, že rozdelenie pozemkov v rozsahu
novovytvorených parciel registra C- KN z parciel evidovaných na katastrálnej mape na LV č. XXXXX

v kat. území W. - U. T., nie je spojené s vykonaním zmeny v katastri zapísaného vlastníka parciel
(Mesta Košice), ale so zamýšľaným zriadením vecného bremena k časti pozemku žalobcov rozhodnutím
súdu. Podľa názoru odvolacieho súdu nemôže byť prekážkou „zapísateľnosti“ geometrického plánu do
katastra nehnuteľností (ktorý bol vyhotovený pre účely tohto súdneho konania a súvisiacich konanívedených pod sp. zn. 15C/790/1994, 15C/817/1994, 15C/258/1994 ako podklad pre rozhodnutia súdu
o zriadení vecného bremena k častiam pozemku) skutočnosť, že ako vlastník pozemku, z ktorého boli
dotknuté časti pozemku žalobcov odčlenené, je formálne v katastri nehnuteľnosti doposiaľ zapísané

Mesto Košice.

48. Nemožno súhlasiť ani s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého prípadné vyhovujúce súdne
rozhodnutie spolu s geometrickým plánom ako jeho súčasti, by nebolo spôsobilé zápisu vecného
bremena zriadeného k pozemku v prospech žalovaných (ako vlastníkov neoprávnenej stavby) do

katastra nehnuteľností z toho dôvodu, že nevychádza z údajov katastra nehnuteľností o vlastníckom
práve pozemku (ktoré je zapísané v prospech žalovaného v 2. rade) a doposiaľ nebolo výrokom
súdneho rozhodnutia právoplatne konštatované, že svedčí žalobcom. Posúdenie otázky spôsobilosti
zápisu súdneho rozhodnutia do katastra nehnuteľností súdom prvej inštancie je potrebné považovať
za nesprávne už preto, že súd aplikoval neúčinnú právnu normu ust. § 36a katastrálneho zákona č.
162/1995 Z.z. v znení zákona č. 304/2009 Z.z. účinného od 1.9.2009 (zrejme ovplyvnený postupom

orgánu katastra pri zápise právoplatného rozsudku č.k. 15C/792/1994 zo dňa 7.8.2008 do katastra
nehnuteľností vydaného v obdobnom spore, ktorým celkom nepatrične v preskúmavanom rozsudku
argumentoval) a neaplikoval ust. § 36a zákona č. 162/1995 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase
rozhodnutia, pričom vo svojej úvahe zároveň vyšiel z mylného predpokladu, že v tomto konaní sa
riešil vlastnícky spor medzi žalobcami a žalovaným v 2. rade o vlastníctvo pozemku. Podľa platnej

právnej úpravy katastra nehnuteľností účinnej od 1.10.2018 (novela zák. č. 162/1995 Z.z. vykonaná
zákonom č. 212/2018 Z.z.), na zápis súdnych rozhodnutí záznamom sa vzťahujú ustanovenia § 36a
ods. 2 až 5. Prvou podmienkou zápisu je záväznosť súdneho rozhodnutia pre osobu zapísanú v katastri
nehnuteľností. To znamená, že ak je súdne rozhodnutie vo všeobecnosti spôsobilou záznamovou
listinou,možnonajehopodkladevykonaťzáznamlenvtedy,aksazápisbudetýkaťprávaknehnuteľnosti

evidovaného v prospech osoby, pre ktorú je súdne rozhodnutie záväzné (§ 228 CSP). Z procesnej
logiky vyplýva, že osoba zapísaná ako vlastník v katastri nehnuteľností (v danom prípade žalovaný v
2. rade) alebo iná oprávnená osoba (§ 3a cit. zákona) musia byť účastníkmi toho súdneho konania,
v ktorom bolo pre nich záväzné súdne rozhodnutie vydané alebo na nich musí dopadať rozšírenie
subjektívnej záväznosti výroku súdneho rozhodnutia. Druhou podmienkou je, že sa rozhodnutie musí

priamodotýkaťprávaknehnuteľnostizapísanéhovkatastrinehnuteľnostívprospechtejosoby,prektorú
je súdne rozhodnutie záväzné. Účelom tejto podmienky je, aby orgán katastra na podklade súdneho
rozhodnutiariešilzápislentohoprávaknehnuteľnosti,ktorébolopriamopredmetomrozhodovaniasúdu.
V prípade súdnych rozhodnutí záväzných pre osobu zapísanú v katastri nehnuteľností, orgán katastra
na podklade súdneho rozhodnutia v zmysle ust. § 36a ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona vykoná

zápis príslušného práva k nehnuteľnosti záznamom podľa výroku súdneho rozhodnutia. Ust. § 36a ods.
2 písm. a) zák. č. 162/1995 Z.z. v platnom znení sa týka rozhodnutí vydaných v civilnom (sporovom či
mimosporovom) konaní (s výnimkou rozhodnutí o neplatnosti právneho úkonu a neplatnosti dobrovoľnej
dražby) a trestnom konaní. Viazanosť výrokom súdneho rozhodnutia pri vykonávaní zápisu do katastra
nehnuteľností záznamom má svoju podstatu v tom, že práve výrok rozhodnutia je jeho najdôležitejšou a

zaväzujúcou časťou, keďže je v ňom uvedený obsah rozhodnutia vo veci samej (§ 218 ods. 1 CSP, § 163
ods. 3, § 165 ods. 1 Trestného poriadku). Z uvedenej viazanosti výrokom súdneho rozhodnutia potom
(rovnako ako z uvádzacej vety § 36a ods. 2 katastrálneho zákona) vyplýva, že orgán katastra nemôže
na podklade súdneho rozhodnutia vykonať taký zápis do katastra nehnuteľností, ktorý z obsahu výroku
priamo nevyplýva, hoci by aj bol záver súdu o vzniku, zmene, zániku alebo existencii nejakého práva

k nehnuteľnosti, iného než uvedeného vo výroku rozhodnutia, obsiahnutý v odôvodnení rozhodnutia
(Fečík, M., Jakubáč, R.: Katastrálny zákon. Komentár. l. vydanie, Bratislava: C.H. Beck, 2021, s. 642
a nasl.).

49. Vzhľadom na uvedené, keďže rozhodnutie vydané v tomto súdnom spore v zmysle ust. § 228

CSP je záväzné (aj) pre žalovaného v 2. rade Mesto Košice (osoba zapísaná ako vlastník dotknutých
pozemkov v katastri nehnuteľností) ako stranu sporu, zákonné podmienky v zmysle ust. § 36a ods.
2 písm. a) katastrálneho zákona č. 162/1995 Z.z. v platnom znení pre zápis vecného bremena do
katastra nehnuteľností záznamom na podklade súdneho rozhodnutia vydaného v tomto konaní v spojení
s geometrickým plánom, ktorý je súčasťou rozsudku, podľa názoru odvolacieho súdu sú splnené.

50.Podľaust.§135cods.1Občianskehozákonníkaakniektozriadistavbunacudzompozemku,hocina
to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady
toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“).51. Podľa ust. § 135c ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné,
prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť
za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

52. Odvolací súd pri aplikácii cit. ustanovení a vychádzajúc zo skutkového základu, ako bol zistený
vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie, o správnosti ktorého nemal pochybnosti, sa stotožnil

so správnymi závermi, že neboli splnené zákonné podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva
štátu k spornému pozemku, ani subjektu, v prospech ktorého bola nehnuteľnosť právnych predchodcov
žalobcov vyvlastnená z dôvodu neúčinnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia a následne vlastnícke právo
k nemu nemohol (platne) nadobudnúť ani žalovaný v 2. rade Mesto Košice na základe zákona a ani
vydržaním (obranu žalovaného v 2. rade založenú na tejto námietke súd prvej inštancie správne posúdil
ako nedôvodnú a nepreukázanú), a preto vlastnícke právo k pozemku právnych predchodcov žalobcov

zostalo zachované. Vychádzajúc z názoru, že žalobcovia vlastnícke právo k spornému pozemku
nadobudli právnym titulom dedenia a keďže v konaní bola preukázaná tiež existencia stavby Tenisového
areálu Anička neoprávnene zriadenej na pozemku žalobcov, odstránenie ktorej aj podľa posúdenia
odvolacieho súdu nie je účelné vzhľadom na charakter stavby, jej ekonomickú hodnotu a verejný záujem
jej využitia na športové účely, ktorému (účelu) stavba slúži aj v súčasnosti, pričom žalobcovia ako

vlastníci pozemku nesúhlasili s prikázaním stavby do svojho vlastníctva (§ 135c ods. 2 OZ), odvolací
súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre navrhované usporiadanie pomerov strán v
zmysle ust. § 135c ods. 3 OZ. Z týchto dôvodov napadnutý vecne nesprávny rozsudok podľa ust. § 388
CSP zmenil tak, že žalobe žalobcov proti žalovaným v 4., 5. a 6. rade ako dôvodnej v celom rozsahu
vyhovel a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Odvolací súd v zmysle ust. § 135c ods. 3 OZ usporiadal

pomery žalobcov v 1. až 5. rade ako spoluvlastníkov pozemku vo vzťahu k žalovaným v 4., 5. a 6. rade
ako pasívne legitimovaným subjektom, ktorí podľa evidencie katastra nehnuteľností v čase rozhodnutia
odvolacieho súdu sú vlastníkmi stavby (stavebných objektov) Tenisového areálu Anička neoprávnene
postaveného na pozemku žalobcov tak, že zriadil v prospech žalovaných v 4., 5. a 6. rade ako vlastníkov
stavby tenisového areálu časovo neobmedzené vecné bremeno spočívajúce v práve neobmedzeného

užívania nehnuteľnosti žalobcov v rozsahu vymedzenom novovytvorenými parcelami registra C - KN
podľa geometrického plánu č. 15C/258/1994 zo dňa 26.8.2016, úradne overeného pod č. C1-945/2016,
ktorý sa stáva súčasťou tohto rozsudku.

53. V zmysle právneho názoru, ktorý bol vyslovený napr. v rozhodnutiach Krajského súdu v Košiciach

3Co/15/2009-316 zo dňa 25.6.2010, 3Co 155/2012-326 zo dňa 30.9.2013, ako aj súdmi v ďalších
identických sporoch, je nutné tenisový areál považovať za stavbu ako (vlastnícky) celok, v ktorom
jednotlivé stavby a ich príslušenstvo vlastnícky patriace žalovaným v 4., 5. a 6. rade, z hľadiska
účelového určenia, fungovania a prevádzkovania areálu na športové aktivity, sú vzájomne funkčne
a účelovo prepojené a nemožno ich posudzovať zo stavebno-technického hľadiska ako stavby

samostatné, ale podľa posúdenia odvolacieho súdu sa jedná o súbor stavebných objektov a jedinú
stavbu. Podobne k posúdeniu stavby takého špecifického charakteru a účelového určenia pristupuje i
judikatúra Ústavného súdu ČR, ktorý v náleze sp. zn. II.ÚS 78/98 zo dňa 14.6.2000 vo veci týkajúcej sa
reštitúcie športového areálu (uzavretého a oploteného) využívaného výhradne pre športovo-rekreačné
aktivity formuloval záver, že „areál Tyršova hřište tvorí vlastnícky celok a v súlade s ust. § 120 a §

121 Obč. zák. je celý športový areál jedinou stavbou (včítane jej súčastí a príslušenstva)“. V uznesení
č.k. 3Co 155/2012 zo dňa 30.9.2013 Krajský súd v Košiciach v identickej veci uviedol, že výkladom
ust. § 135c ods. 3 OZ nie je možné dôjsť k záveru, že súd môže zriadiť vecné bremeno výhradne len
k tej časti, na ktorej bezprostredne stojí neoprávnená stavba, ale možno ho zriadiť v takom rozsahu,
ktorý je nevyhnutný na výkon vlastníckeho práva k stavbe a jej užívanie na určený účel. Odvolací

súd z katastrálneho portálu zistil, že žalovaní v 4., 5. a 6. rade sú vlastníkmi súboru stavebných
objektov a ich príslušenstva nachádzajúcich sa na pozemku žalobcov v tenisovom areáli, ktoré sú
vzájomne účelovo a funkčne prepojené: žalovaný v 4. rade je vlastníkom stavby súp. č. XXXX na
parcele č. XXXX/XX - tribúna s tenisovými ihriskami evidovanej na LV č. XXXXX v kat. území U.
T., C. W. - U., okres W. I, žalovaný v 5. rade je vlastníkom stavby súp. č. XXXX - sociálna budova

na parcele č. XXXX/XX evidovanej na LV č. XXXXX v kat. území U. T., C. W. - U., okres W. I a
žalovaná v 6. rade je vlastníkom stavieb súp. č. XXXX na parcele č. XXXX/XX - vodárnička evidovanej
na LV č. XXXXX v kat. území U. T., C. W. - U., okres W. I a súp. č. XXXX na parcele č. XXXX/XX -
sociálna budova evidovanej na LV č. XXXXX v kat. území U. T., C. W. - U., okres W. I. P. bremenoodvolací súd zriadil v rozsahu novovytvorených parciel podľa znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa
16.9.2016 a geometrického plánu vypracovaného znalcom Ing. Milanom Hačkom, PhD., ktorý (rozsah)
je nevyhnutný pre výkon vlastníckeho práva žalovaných v 4. až 6. rade k tenisovému areálu a jeho

využitia na určený účel, k pozemku žalobcov v celkovej súčasnej výmere 557 m2 s tým, že na strane
žalovaných vecné bremeno pôsobí „in rem“, čo znamená, že je spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti
(stavby Tenisového areálu Anička, resp. jednotlivých stavebných objektov a príslušenstva), osobou
oprávnenou z vecného bremena je každý vlastník nehnuteľnosti a právo z vecného bremena prechádza
aj na každého ďalšieho vlastníka a právneho nástupcu, či už v rámci singulárnej alebo univerzálnej

sukcesie. Zmena osoby vlastníka nehnuteľnosti, v prospech ktorej bolo vecné bremeno zriadené, nič
nemení na obsahu zriadeného vecného bremena (porov. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo
29/2009 zo dňa 30.6.2009). Zároveň odvolací súd uložil žalobcom v 1. až 5. rade povinnosť zdržať
sa akýchkoľvek zásahov do výkonu práv žalovaných vyplývajúcich zo zriadeného vecného bremena
(II. výrok rozsudku), priznal žalobcom v 1. a 2. rade nimi požadovanú náhradu za zriadenie časovo
neobmedzeného vecného bremena (III. výrok) vo výške určenej podľa znaleckého posudku znalkyne

Ing.O.I.č.043/2006zodňa3.10.2006,ktorázodpovedásúčasnejvýmere557m2pozemkuzaťaženého
zriadeným vecným bremenom a pomeru dedičských podielov žalobcov v 1. a 2. rade, v akých sú
(spolu)vlastníkmi nehnuteľnosti pôvodne zapísanej v pzkn. vložke č. XXXX, z ktorej bola vyvlastnením
dotknutáčasťodčlenená,vkatastrinehnuteľnostívsúčasnostievidovanýchnaLVč.XXXXXvkat.území
U. T., C. W. - U., okres W. I (žalobca v 1. rade v podiele X/X z celku a žalobkyňa v 2. rade v podiele

X/X z celku, ktorá v zmysle dohody o vyporiadaní dedičstva prevzala povinnosť výplaty žalobcov v 3.
až 5. rade ako zákonných dedičov po por. C. K., zomr. X.X.XXXX) a uložil žalovaným v 4., 5. a 6. rade
povinnosť peňažnú náhradu vo výške uvedenej vo výrokovej časti tohto rozsudku zaplatiť žalobcom v
1. a 2. rade v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

54. V konaní o vyporiadanie neoprávnenej stavby je pasívne legitimovaným subjektom vlastník tejto
stavby (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 1382/2007). Vychádzajúc z ust. § 217
ods.1CSP(podľaktoréhoprerozsudokjerozhodujúcistavvčasejehovyhlásenia)anapodkladeúdajov
zistenýchzverejnéhoregistrakatastranehnuteľností,podľaktorýchvlastníkmistavbyTenisovéhoareálu
(jednotlivých stavebných objektov a príslušenstva) nachádzajúcej sa na pozemku žalobcov v čase

rozhodnutia súdu sú žalovaní v 4. až 6. rade, preto súd žalobu voči žalovaným v 1., 2. a 3. rade z dôvodu
nedostatku ich pasívnej legitimácie zamietol. Otázky užívacích vzťahov žalovaných k tenisovému areálu
či ich vzájomných majetkovo a personálne prepojených vzťahov, z pohľadu pasívnej legitimácie odvolací
súd nepovažoval za relevantné pre rozhodnutie.

55. Odvolací súd má za to, že týmto rozhodnutím došlo k naplneniu práva žalobcov na požadovanú
súdnu ochranu a ku komplexnému a zároveň i spravodlivému usporiadaniu pomerov strán sporu, a to
s ohľadom na práva žalobcov ako vlastníkov sporného pozemku i práva žalovaných vlastníkov stavby,
ktorá bola neoprávnene zriadená na pozemku žalobcov, a to takým spôsobom, aby už ďalšie súdne
spory (napr. o vydanie bezdôvodného obohatenia) medzi stranami nevznikali a neboli potrebné.

56. Vzhľadom na zmenu napadnutého rozsudku, rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 396 ods. 2
CSP o trovách celého konania. V celom konaní, teda pred súdom prvej inštancie i v jeho odvolacej časti
mali v konečnom dôsledku plný procesný úspech žalobcovia, a preto im v súlade s ust. § 255 ods. 1
CSP vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalovaným v 4. až 6. rade, ktorí boli v spore neúspešní.

Odvolací súd preto priznal žalobcom v 1. až 5. rade nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej
inštancie a trov odvolacieho konania proti žalovaným v 4., 5. a 6. rade v celom rozsahu s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP). Vo vzťahu žalobcov a žalovaných v 1. a 3. rade
odvolací súd stranám sporu náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania

nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa ust. § 257 CSP, ktoré odvolací súd vzhliadol
zhodne so súdom prvej inštancie v povahe sporu a okolnostiach uplatnenia nároku na súde, ktorý
žalobcovia dôvodne uplatňovali (aj) voči žalovaným v 1. až 3. rade ako vlastníkom tenisového areálu, s
prihliadnutím tiež na postoj žalovaných v konaní, ktorí sa v danom spore neprimerane bránili a svojimi
úkonmi a správaním v priebehu konania neosvedčili záujem na usporiadaní pomerov strán, ale naopak

prevodmi tenisového areálu na žalovaného v 4. rade a následným prevodom jednotlivých stavebných
objektov v areáli (ktoré podľa označenia v katastri nehnuteľností majú povahu doplnkových stavieb k
stavbám hlavných či ich príslušenstva) na žalovaných v 5. až 6. rade, s ktorými sú žalovaní vzájomne
personálne prepojení sa správali procesne nezodpovedne, čím podľa názoru odvolacieho súdu sporskomplikovali a výraznou mierou prispeli k celkovej dĺžke súdneho konania a tým aj k navyšovaniu
trov na strane žalobcov spojených s uplatneným nárokom. V tejto situácii odvolací súd nepovažuje za
spravodlivé priznanie náhrady trov konania žalovaným v 1. a 3. rade a je odôvodnené, aby sami znášali

trovy tohto konania. Z týchto dôvodov odvolanie žalovaného v 3. rade, ktoré podal proti rozsudku vo
výroku o nepriznaní náhrady trov konania, odvolací súd posúdil ako nedôvodné a o nároku žalovaných
v 1. a 3. rade na náhradu trov rozhodol rovnakým spôsobom ako súd prvej inštancie tak, že im náhradu
trov celého konania nepriznal.

57. Žalovanému v 2. rade žiadne trovy podľa obsahu spisu v konaní pred súdom prvej inštancie a ani
v odvolacom štádiu konania preukázateľne nevznikli, a preto mu náhrada trov celého konania nebola
priznaná. Odvolací súd záverom vo vzťahu k žalovanému v 2. rade poznamenáva, že žalobcovia v
zmysle platnej právnej úpravy týkajúcej sa zásady subjektívnej záväznosti súdnych rozhodnutí (§ 159
ods.2O.s.p.,od1.7.2016ust.§228ods.1CSP)apodľakatastrálnehozákonač.162/1995Z.z.dôvodne
označili žalovaného v 2. rade za žalovanú stranu sporu už z toho dôvodu, že je (doposiaľ) v katastri

nehnuteľností formálne zapísaný ako vlastník nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXXX v k.ú. U. T.
(súčasťou ktorých je sporný pozemok), ku ktorému žalobcovia navrhovali zriadenie vecného bremena
rozhodnutím súdu v prospech vlastníkov neoprávnenej stavby, a preto podľa názoru odvolacieho súdu
žalovaný v 2. rade mal byť oboznámený s existenciou tohto súdneho konania a je žiaduce, aby súdne
rozhodnutie vydané v tomto spore bolo i pre žalovaného v 2. rade ako osobu zapísanú za vlastníka v

katastri nehnuteľností záväzné.

58. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je vymedzená v ust. § 420 a § 421 CSP.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu,b)ktorávrozhodovacejpraxidovolaciehosúdueštenebolavyriešenáaleboc)jedovolacímsúdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku
1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie
len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej

inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolaniea iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí,
ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie

napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní
nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a
dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§ 435 CSP).