Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 19, 2022

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/4/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5822010007
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2022:5822010007.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému

O. W., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr.
zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.09.2022 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný O. W., nar. XX.XX.XXXX v T. B., trvale bytom L. XXX/XX, L., ženatý, starobný dôchodca,
na slobode,

u z n á v a s a v i n n ý m , ž e

dňa 14.07.2021 v čase o 12.20 hodine, pod vplyvom alkoholu, viedol osobné motorové vozidlo Dacia
Logan, ev. č. I.D v Námestove po ceste č. I/78, po odbočení na čerpaciu stanicu Benzinol bol zastavený
a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Námestovo, pri kontrole bol vyzvaný, aby sa podrobil
dychovej skúške na ovplyvnenie alkoholom prístrojom AlcoQuant 6020plus, ktorú opakovane odmietol,
rovnako odmietol aj zisťovanie požitia alkoholu lekárskym vyšetrením,
a takto konal aj napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 0T/1/2021,
vydaným aj právoplatným 17.01.2021, mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá

všetkéhodruhunadobu5rokovašesťmesiacov,ktorýzákazvčaseskutkutrvalazároveňbolodsúdený
pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona trestným rozkazom
Okresného súdu Martin sp. zn. 0T/7/2012 z 29.02.2012, právoplatným dňa 29.02.2012,

t e d a

- sa pri výkone činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú
škodu na majetku, odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva

dychovou skúškou a sa odmietol podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného
biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené
s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,

- maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o
zákaze činnosti,

t ý m s p á c h a l

- prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona,

- prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e:Podľa § 348 ods. 1 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. l/ Tr. zákona,
§ 37 písm. h/ Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona na výkon trestu odňatia slobody obžalovaného zaraďuje do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, 5 Tr. zákona u k l a d á trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu na doživotie.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 05.01.2022 bola tunajšiemu súdu doručená obžalobu na O. W., pre prečin ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §
348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona.

Vo veci bolo vykonané hlavné pojednávanie dňa 20.09.2022. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní, po

zákonnom poučení urobil podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku vyhlásenie, že je vinný zo spáchania
skutku, ktorý mu je obžalobou kladený za vinu. Na všetky ustanovenia v zmysle § 333 ods. 3 písm.
c), d), f), g), h) Tr. poriadku, obžalovaný odpovedal, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý mu je
kladený za vinu, bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, rozumie právnej kvalifikácii,
bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy kladené mu za vinu a

dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za súdené trestne činy. Prokurátor k vyhláseniu obžalovaného zaujal
stanovisko,ženemánámietkyprotitomu,abysúdvyhlásenieobžalovanéhoprijal.Súdpotomvyhlásenie
obžalovaného o vine prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie
skutku sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona sa dopustí, kto sa pri
výkone činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu
na majetku, odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou
skúškou a sa odmietol podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného
biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené

s nebezpečenstvom pre jeho zdravie.

Objektom trestného činu je ochrana ľudského života a zdravia, ako aj majetku.

Prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona sa dopustí, kto

marí výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonáva činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze
činnosti.

Chráneným záujmom sa rozumie záujem spoločnosti na dodržiavaní rozhodnutí súdov a iných orgánov
verejnej moci vo vzťahu k uloženým trestom (sankciám) zákazu činností.

Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie v zmysle ust. § 15 Tr. zákona. Podľa
§ 15 Tr. zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel spôsobom uvedeným v tomto
zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom (priamy úmysel), alebo b) vedel, že
svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým

uzrozumený (nepriamy úmysel).

Keďže súd nemal pochybností, že obžalovaný sa dopustil konania popísaného v skutkovej vete a
jeho konanie vykazuje všetky znaky prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 2 Tr. zákona a prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 písm. d/ Tr. zákona,

vyhlásenie obžalovaného prijal. Obžalovaný ako trestne zodpovedná osoba, konal spôsobom uvedeným
vo výrokovej časti rozsudku a konal v priamom úmysle tak, ako to predpokladá ust. § 15 písm. a/ Tr.
zákona.

Výsledky vykonaného dokazovania preukazovali, že obžalovaný v inkriminovanej dobe vykonával

činnosť - viedol motorové vozidlo, v nespôsobilom stave, vyvolanom užitím návykovej látky a vozidloviedol napriek uloženému trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu, ktorý mu bol
uložený trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 0T/1/2021, právoplatným 17.01.2021.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal k osobným a majetkovým pomerom a svoje konanie
pred súdom oľutoval. Uviedol, že je ženatý, otec 4 deti, býva v rodinnom dome spolu s manželkou.
Vozidlo s manželkou darovali dcére, v blízkej budúcnosti idú realizovať jeho prepis. Je invalidný a
zároveňstarobnýdôchodca,mápreukazZŤP.Vminulostiprekonaltrimozgovépríhody,atovroku1995,
1997 a 2011, takže zdravotne je na tom dosť zle. Má čiastočne ochrnutú ľavú stranu tela, berie tabletky

na riedenie krvi a na tlak. Je príjemcom starobného dôchodku 560,- eur, manželka poberá dôchodok
420,- eur. Kým nespĺňal dôchodkový vek, poberal čiastočný invalidný dôchodok. Na uhlie im dal peniaze
syn, úspory nemajú žiadne a z dôchodku hradí elektrinu, vodu a bežné veci. Manželka nakupuje zo
svojho dôchodku stravu. V prípade uloženia peňažného trestu, mu peniaze poskytne dcéra.

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné

zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky trestného činu - prečinu, ale i toho, či ide o
prečin aj v intenciách § 10 ods. 2 Tr. zákona to znamená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu
a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je
jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív). V súdenej veci mal súd preukázané naplnenie
materiálneho korektívu predovšetkým osobou obžalovaného, ktorý má v registri celkom 8 záznamov,

posledné dve odsúdenia boli pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, v jeho prípade tak ide
o špeciálnu recidívu. Obžalovaný zároveň spáchal v jednočinnom súbehu dva trestné činy a trestný čin
spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4

Tr. zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,

jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného

činu, a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu (zásada proporcionality trestu). Trest je jedným
z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch,
v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči
ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie
(výchovykriadnemuživotu-rehabilitácia)ajednakajvočiďalšímobčanompotencionálnympáchateľom,

voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostaných členov
spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadal na ust. § 38 ods. 2 Tr. zákona na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Súd zistil na strane obžalovaného jednu poľahčujúcu a

jednu priťažujúcu okolnosť. Obžalovanému poľahčovalo, že sa priznal a svoje konanie úprimne oľutoval
(§ 36 písm. l/ Tr. zákona) a priťažovalo, že spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zákona). Pri
ukladaní trestu súd postupoval podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona a ukladal obžalovanému trest v rozpätí do
2 rokov. Zároveň obžalovanému ukladal úhrnný trest podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona, keďže sa dopustil
dvoch trestných činov, pričom pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby určenej pre trestný čin z

nich najprísnejšie trestný.

K osobe obžalovaného zistil, že v mieste trvalého bydliska požíva dobrú povesť, obec nemá vedomosť,
či požíva alkoholické nápoje alebo návykové látky. Z registra trestov vyplynulo, že v registri má osem
záznamov, posledné dve odsúdenia boli za rovnakú trestnú činnosť, trestným rozkazom Okresného

súdu Martin sp. zn. 0T/7/2012 z 29.02.2012, právoplatným dňa 29.02.2012 bol odsúdený pre prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona na trest povinnej práce v trvaní
100 hodín a zákaz činností viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 3 rokov, trestným rozkazom
Okresného súdu Námestovo sp. zn. 0T/1/2021, právoplatným dňa 17.01.2021 bol odsúdený rovnakopre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona a bol mu uložený
podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace so skúšobnou dobou v trvaní 12 mesiacov
a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 5 rokov a 7 mesiacov, ktorý

zákaz v čase skutku trval a zároveň mu plynula skúšobná doba podmienečného odsúdenia. Z odpisu z
registra trestov tiež vyplynulo, že síce v dávnej minulosti, ale obžalovaný už bol za jazdu pod vplyvom
alkoholu odsúdený aj Okresným súdom Dolný Kubína dňa 19.08.1980 sp. zn. 2T/145/80 a tiež bol
v minulosti dvakrát odsúdený pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia, a to Okresným
súdom Námestovo sp.zn. 2T/234/2001 z 01.06.2001 a Okresným súdom Dolný Kubín sp. zn. 4T/55/06 z

12.07.2006. Z karty vodiča tiež vyplynulo, že obžalovanému bola rozhodnutím OR PZ SR, Dopravného
inšpektorátuNámestovoč.k.ORPZ-DK-ODI4-P-18/2016z17.03.2016uloženásankcia-zákazučinností
viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 12 mesiacov, pre skutok spáchaný dňa 13.01.2016,
pretože viedol motorové vozidlo bez vodičského oprávnenia v čase jeho odobratia, alebo počas jeho
zadržania. Na strane obžalovaného tak možno konštatovať, že dlhodobo nerešpektoval rozhodnutia
súdov a ani iných orgánov verejnej správy a zároveň bol nedisciplinovaným vodičom, opakovane

viedol vozidlo pod vplyvom alkoholu a správal sa tak bezohľadne voči ostatným účastníkom cestnej
premávky. Obžalovaný nielenže dlhodobo porušoval pravidlá cestnej premávky, ale mal tiež problémy s
prijatím zodpovednosti za svoje protiprávne konanie, keďže opakovane maril, či už rozhodnutie súdov,
tak aj rozhodnutie orgánov verejnej správy vo vzťahu k uloženému zákazu činností viesť motorové
vozidlá. Obžalovaného od pokračovania v protiprávnom konaní neodradili predchádzajúce tresty a ani

sankcie a snaha o jeho prevýchovu sa u neha stretla s veľkým neporozumením. Obžalovaného od
spáchania trestnej činnosti rovnako neodradila ani hrozba premeny podmienečného trestu na trest
nepodmienečný. Súd tak nezistil žiadne dôvody pre akúkoľvek zhovievavosť, aby obžalovanému, ako
špeciálnemu recidivistovi, uložil alternatívny druh trestu. Zároveň obžalovanému nemohol byť uložený
ani podmienečný trest odňatia slobody, keďže súdený skutok spáchal v skúšobnej dobe podmienečného

odsúdenia (§ 49 ods. 2 Tr. zákona). Pokiaľ obžalovaný poukazoval na nepriaznivý zdravotný stav, súd
uvádza, že jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav mu nebránil požívaniu alkoholických nápojov, čo
svedčí nie len o jeho nezodpovednom prístupe k svojmu zdraviu, ale zároveň tým, že opakovane vykonal
jazdu pod vplyvom alkoholu, ohrozoval na živote a zdraví aj iné osoby, čo svedčí aj nezodpovednosti
až neúcte k zdraviu a životom iných osôb. Súd preto obžalovanému, ako osobe s ťažkou prognózou

prevýchovy, keďže predchádzajúce tresty v jeho prípade zlyhali, uložil nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 6 mesiacov. Trest ukladal v prvej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby,
z dôvodu, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 Tr.
poriadku, obžalovaný tak neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny bez toho, aby bolo
akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu a prijatím

viny nastali účinky v zmysle § 257 ods. 5 a ods. 8 Tr. poriadku, ktorými sú neodvolateľnosť vyhlásenia,
vzdaniesaprávanavykonaniedokazovaniavrozsahuuznanejvinyaneprípustnosťriadnehoopravného
prostriedku.

Obžalovaného pre výkon trestu podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona zaradil do minimálneho stupňa

stráženia, keďže obžalovaný nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

Keďže obžalovaný ako účastník cestnej premávky závažným spôsobom porušil pravidlá cestnej
premávky, spáchal trestný čin v súvislosti s vedením motorového vozidla pod vplyvom alkoholu a svojim
nezodpovedným konaním vážne ohrozil aj iných účastníkov cestnej premávky, súd rozhodol aj o uložení

trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu. Tento druh trestu obžalovanému
obligatórne ukladal podľa § 61 ods. 1, 5 písm. a/ Tr. zákona, z ktorého vyplýva povinnosť uložiť trest
zákazu činnosti na doživotie, ak odsudzuje páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 Tr. zákona, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, hoci už bol za taký
trestný čin, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, dvakrát odsúdený. V tomto smere súd

poukazuje na právoplatný trestný rozkaz Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 0T/1/2021 z 17.01.2021
a právoplatný trestný rozkaz Okresného súdu Martin sp. zn. 0T/7/2012 z 29.02.2012.

Takto uložené druhy trestov popri sebe, vrátane ich výmery, obsahujú v dostatočnom rozsahu prvok
represie, ako aj prvky generálnej a individuálnej prevencie, zároveň postačujú na zabezpečenie

dosiahnutia účelu trestu v zmysle ust. § 34 ods. 1 Tr. zákona a zodpovedajú aj všetkým ďalším zákonným
ustanoveniam Trestného zákona, ktoré upravujú zásady pre ukladanie trestov.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od
oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)

-obžalovanýprenesprávnosťvýroku,ktorýsahopriamotýka(§307/1bTr.por.)atolenvosvojprospech
(§ 308/2 Tr. por.)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.), (§ 45/1 Tr.por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.