Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 7, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 21Cb/125/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114212098
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Kanderka

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114212098.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: Mesto Lipany,

Krivianska 1, 082 71 Lipany, IČO: 00 327 379, zastúpeného advokátskou kanceláriou Nižník, spol. s r.o.,
so sídlom Kováčska 21, 040 01 Košice, IČO: 36 601 365, p r o t i žalovaným: 1.) EURO BUILDING, a.s.,
so sídlom Podunajská 23, 821 06 Bratislava, IČO: 35 683 066, zastúpeného advokátskou kanceláriou
JUDr. Cimrák, s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 876 a 2.) Ing. arch. Marek Józef
Gryglak - STRIX, miesto podnikania Lipovce 228, 082 36 Lipovce, IČO: 32 921 535, o zaplatenie sumy
40.595,12 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.4.2014 žiadal, aby súd uložil žalovaným v 1. a
2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 40.595,12 eura a 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy
40.595,12 eura od 1.11.2013 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania, a to z dôvodu, že žalobca
má za to, že neoprávnené vyúčtovanie sporných položiek žalovaným v 1. rade v rozpore so Zmluvou o
dielo, ako aj porušenie povinností žalovaného v 2. rade ako osoby vykonávajúcej činnosť stavebného
dozoru, viedli v príčinnej súvislosti k vzniku škody, ktorú si žalobca uplatňuje, nakoľko žalobcovi ako

príjemcovi nenávratného finančného príspevku, neboli uhradené peňažné prostriedky v celkovej výške
40.595,12 eura, v dôsledku protiprávneho konania oboch žalovaných, a preto si sumu 40.595,12 eura s
príslušenstvom uplatňuje voči žalovaným v 1. a 2. rade titulom náhrady škody.

Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 18.7.2014, okrem iného uviedol, že Zmluvou
o dielo zo dňa 26.2.2010, uzavretou medzi účastníkmi konania, sa žalovaný v 1. rade ako zhotoviteľ
zaviazal pre žalobcu ako objednávateľa vykonať dielo - „Lipany - modernizácia ZŠ, Hviezdoslavova 1“.

Dielo bolo ukončené prevzatím a odovzdaním dňa 1.6.2011, o čom bol spísaný Protokol o odovzdaní
a prevzatí verejnej práce, podpísaný oboma zmluvnými stranami. Dielo bolo prevzaté bez vád a
nedorobkov.

Žalobca prípisom zo dňa 24.6.2013 oznámil žalovanému v 1.rade, že na základe kontroly vykonanej
zo strany Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoje vidieka SR, boli zistené neoprávnené výdavky a
nezrovnalosti vo výške 39.378,57 eura a zároveň požadoval o úhradu vyčíslenej sumy, nakoľko podľa

neho boli tieto sumy zo strany žalovaného v 1. rade neoprávnene vyfakturované. Vo veci prebehla
rozsiahla korešpondencia medzi obidvoma stranami, pričom žalobca požadoval zaplatenie žalovanej
sumy, na ktorú neskôr svoju pohľadávku navýšil z titulu náhrady škody. Uvedené korešponduje aj so
samotným žalobným návrhom.Zo strany žalovaného v 1. rade bolo žalobcovi vysvetlené a zdokladované, že bol v dobrej viere pri
vykazovaní a fakturovaní vykonaných prác, lebo tieto boli priebežne pri každej faktúre odsúhlasované

stavebným dozorom žalobcu a tiež samotným žalobcom. Riadne vykonanie diela bolo odsúhlasené
v Protokole o odovzdaní a vykonaní verejných prác. Žalovaný v 1. rade preto nemal a nemohol mať
pochybnosti, že dielo bolo vykonané riadne a v rozsahu uvedenom v Zmluve o dielo.

Žalovaný v 1. rade je toho názoru, že v danej veci by mohlo ísť o uplatnenie nároku z vád diela, tak ako to

defiluje ustanovenie § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka s použitím ustanovenia § 420 Obchodeného
zákonníka. V takom prípade by ale žalobca nemohol uplatňovať nárok na náhradu škody nakoľko ust.
§ 564 a § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka uvedené neumožňuje.

V prípade, že by súd bol toho názoru, že žalobou bol uplatnený nárok z vád diela, žalovaný v 1.
rade namieta, že nárok bol uplatnený oneskorene. Podľa ust. § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka,

objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť, alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr
po odovzdaní predmetu diela. Pokiaľ by si žalobca splnil uvedenú povinnosť, mohol uplatniť vady, resp.
škodu okamžite po prevzatí diela a nie až s niekoľkoročným odkladom. Súd neprizná objednávateľovi
právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela bez zbytočného odkladu potom, čo ich mal zistiť
privynaloženíodbornejstarostlivostipriprehliadkeuskutočnenejpodľaods.1(§562ods.2Obchodného

zákonníka).

Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 8.10.2014, okrem iného uvádza, že je toho názoru, že žalovaný v
1. rade ako zhotoviteľ mal bez pochyb vedomosť o tom, aký materiál, v akých rozmeroch a množstvách
skutočne na stavbu dodal a rovnako v akom rozsahu a výmerách realizoval stavebné práce. V prípade

ak pri zhotovovaní diela zistil, že je potrebné vykonať stavebné práce v iných výmerách mal postupovať
postupom dohodnutým v zmysle uzatvorenej Zmluvy o dielo. Obhliadkou stavby uskutočnenej dňa
23.1.2014, ktorej sa okrem iných osôb osobne zúčastnil zamestnanec žalovaného v 1. rade, právny
zástupca žalovaného v 1. rade, ako aj žalovaný v 2. rade, bolo evidentne preukázané, že došlo
k pochybeniam pri vykonávaní diela a následnom vyúčtovaní jednotlivých sporných položiek, ktoré

boli priebežne odsúhlasované žalovaným v 2. rade ako stavebných dozorom. Vykonanou obhliadkou
bolo zistené, že bol použitý stavený materiál v iných rozmeroch, v inej kvalite, alebo bol vykonaný v
iných výmerách ako bol následne pri vyúčtovaní jednotlivých položiek vykonaných prác a dodávok. O
uvedených nedostatkoch, resp. vadách diela mal žalovaný v 1. rade vedomosť už dňa 9.8.2012 kedy
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR vykonalo fyzickú kontrolu objektu. Tejto kontroly

sa osobne zúčastnil zástupca žalovaného v 1. rade stavbyvedúci K., ako aj osobne žalovaný v 2 rade,
ktorej predmetom bolo overenie súladu vykonaných a fakturovaných prác. V zmysle zápisnice o tejto
kontrole nemali žiadne výhrady a námietky ako ku kontrole tak samotným zisteniam. Následne potom čo
žalobca obdržal Správu o výsledku kontroly podaním zo dňa 24.6.2013, žalovaného v 1. rade písomne
oboznámil s konkrétnymi výsledkami kontroly. Nie je preto dôvodná námietka žalovaného v 1. rade, že

žalobcov nárok mu bol oznámený oneskorene.

Žalovaný v 1. rade poukázal na ustanovenie o zodpovednosti za vady diela, a to konkrétne na ust. §
562 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého žalobca ako objednávateľ bol povinný predmet
diela prezrieť, alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela.

Uvedenú povinnosť žalobca splnil, pričom v dôsledku pochybenia žalovaného v 2. rade ako stavebného
dozoru, neboli pri odovzdávaní a prevzatí diela zistené vady diela tak, ako by mali byť zistené pri riadnom
plnení povinností stavebného dozoru, na ktoré sa zaviazal žalovaný v 2. rade uzatvorenou Mandátnou
zmluvou. Žalobca má za to, že oznámil žalovanému v 1. rade vady diela bez zbytočného odkladu potom,
čo boli zistené pri vynaložení odbornej starostlivosti, a to pri vykonaní hĺbkovej kontroly Ministerstva

pôdohospodárstva a rozvoje vidieka SR, a to v lehote v zmysle ust. § 562 ods. 2 písm. c) Obchodného
zákonníka do piatich rokov od odovzdania diela. Z uvedeného dôvodu námietku žalovaného v 1. rade
o oneskorení uplatnenia vád považuje žalobca za nedôvodnú.

V zmysle vyjadrení žalovaného v 1. rade, ktoré mál v rámci predsúdnych rokovaní, ako zhotoviteľ mal

dielo vykonávať prostredníctvom svojich subdodávateľov, ktorí vykonané práce vyúčtovali žalovanému
v 1. rade a údajne ich v rovnakom rozsahu odovzdával žalobcovi ako objednávateľovi. Žalobca má za to,
že napriek tomu, že žalovaný v 1. rade ako zhotoviteľ vykonával dielo prostredníctvom subdodávateľov
stavby, to nemá vplyv na jeho zodpovednosť za riadne vykonanie diela a správne vyúčtovanie položiekpodľa skutočného stavu. Žalovaný v 1. rade sa uzatvorenou Zmluvou o dielo zaviazal, že dielo bude
mať zmluvne dohodnuté vlastnosti a že bude vykonané podľa zmluvne dohodnutých podmienok.

Na pojednávaní konanom dňa 26.2.2015 právny zástupca žalovaného v 1. rade poukázal na to, že
uplatnený nárok žalobcu by mohol byť v skutočnosti nárokom z vadného plnenia v rámci nejakých
reklamácií vád, avšak v tejto súvislosti bolo poukázané na to, že došlo k neskorému uplatneniu nárokov
z prípadného vadného plnenia a majú za to, že tento nárok je premlčaný, resp. zanikol. Právny zástupca
žalovaného v 1. rade zároveň uviedol, že má za to, že v súvislosti s oznamovaním vád si žalobca nesplnil

svoju oznamovaciu povinnosť podľa § 562 Obchodného zákonníka.

Žalovaný v 2. rade na pojednávaní konanom dňa 26.2.2015 uviedol, že pokiaľ ide o základné procesné
stanovisko k žalobe, tak so žalobou nesúhlasí a navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 2.3.2015, okrem iného uviedol, že žalobca má za

to, že porušením povinností vyplývajúcich zo záväzkových vzťahov, konkrétne:

a) porušením povinností žalovaného v 1. rade zo Zmluvy o dielo zhotoviť dielo „Lipany - modernizácia
ZŠ Hviezdoslavova 1“ za podmienok stanovených v tejto zmluve, v rozsahu podľa projektovej
dokumentácie, došlo na strane žalobcu k vzniku škody, pričom ku škode došlo v príčinnej súvislosti

s porušením povinností žalovaného v 1. rade tým, že žalovaný v 1. rade použil stavebný materiál v
iných rozmeroch, v inej kvalite, alebo bol vykonaný v iných výmerách ako bol následne premietnutý pri
vyúčtovaní položiek jednotlivých vykonaných prác a dodávok,

b) porušením povinností žalovaného v 2. rade z Mandátnej zmluvy, ktorou sa tento zaviazal riadiť

východiskovými podkladmi žalobcu, predovšetkým projektovou dokumentáciou projektu „Lipany -
modernizácia ZŠ Hviezdoslavova 1“, pričom bol ďalej povinný zabezpečovať činnosť stavebného dozoru
s náležitou odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami žalobcu, došlo k odsúhlaseniu faktúr, ktoré
následne žalobca vyplatil žalovanému v 1. rade, došlo ku vzniku škody na strane žalobcu, ktorú si
uplatňuje v tomto konaní voči žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade.

V súvislosti s námietkou žalovaného v 1. rade, že žalobca sa mal včas uspokojiť z niektorých nárokov
z vád diela, žalobca poukázal na to, že nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní nie je možné uspokojiť
uplatnením niektorého z nárokov z vád diela, ale len uplatnením práva na náhradu škody.

Právny zástupca žalovaného v 1. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 24.4.2015, okrem iného uviedol,
že dielo bolo podľa Preberacieho protokolu o odovzdaní a prevzatí prevzaté žalobcom dňa 1.6.2011.
V priebehu výstavby žalovaný v1. rade vystavil faktúru č. 200000422 na sumu 293.582,91 eura za
obdobie august 2010. Samotná faktúra, zisťovací protokol ku faktúre ako aj súpis prác a dodávok je
riadne podpísaný tak zástupcom žalobcu ako objednávateľa, ako aj žalovaného v 1. rade ako zhotoviteľa

diela a žalovaného 2.rade ako stavebného dozoru, ktorý vystupoval a konal v mene žalobcu. Taktiež
bola vystavená v súlade so Zmluvou o dielo faktúra č. 200100336 na sumu 151.281,49 eura za práce
vykonané v mesiacoch apríl - jún 2011, ktorá je verifikovaná všetkými oprávnenými osobami. Práve z
týchto dvoch faktúr si (pri niektorých položkách) po spomínanej kontrole, ktorú vykonalo Ministerstvo
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, žalobca uplatňuje svoj nárok na náhradu školy. Žalovaný v

1. rade s názorom žalobcu nesúhlasí, nakoľko v tomto prípade je na mieste aplikácia ustanovení o
vadách diela. Podľa ust. § 560 a násl. Obchodného zákonníka, dielo má vady, ak jeho vykonanie
nezodpovedá výsledku určenému v zmluve. Žalobca mal povinnosť predmet diela prezrieť alebo zariadiť
jeho prehliadku podľa možností čo najskôr po odovzdaní predmetu diela. Z povahy samotných vád je
zrejmé, že ide o vady zjavné, a nie skryté, a preto ich mal žalobca povinnosť žalovanému v 1.rade

oznámiť bezodkladne po prevzatí diela, t.j. po auguste 2010 a po júni 2011. Ako bolo povedané,
na kontrolných dňoch boli, okrem iných, vždy prítomní i zástupcovia žalobcu, ktorí mali možnosť
sa oboznámiť so skutkovým stavom stavby a vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam. Žalobca ani
jedenkrát neuplatnil vady diela, pričom „neoprávnené výdavky“ spočívajúce v dodaní iného tovaru, ako
aj „nezrovnalosti“, realizované v inom rozsahu ako uvedenom, mohli byť iba predmetom uplatnenia

vád diela. Z uvedeného dôvodu namietali a namietajú nesplnenie povinnosti žalobcu oznámiť vady
diela včas. Neoznámenie vád má za následok, že vznesením námietky zo strany žalovaného v 1. rade
nemožno žalobcovi priznať jeho možné právo zo zodpovednosti za vady diela.Z ustanovenia § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť
uplatnením niektorého z nárokov z vád podľa § 436 a 437, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z
inéhoprávnehodôvodu.Zuvedenéhojenepochybnezrejmé,žeprimárnejepotrebnéuplatňovaťnajskôr

zodpovednostné nároky z vád. Žalobca neuplatnil žiadne zodpovednostné nároky tak, ako mu ich v
rámci možností dáva Obchodný zákonník.

Žalobcom uplatňovaný nárok na náhradu škody spočíva v tom, že na základe Zmluvy o dielo zaplatil
cenu za materiál, ktorý mu nemal byť žalovaným v 1. rade dodaný a cenu za práce, ktoré nemali byť

žalovaným 1.rade na diele vykonané. V tomto prípade však ide o vady diela v zmysle § 560 ods. 1
Obchodného zákonníka a žalobcovi tak mohli vzniknúť nároky z vád diela podľa § 564 Obchodného
zákonníka, a to v rozsahu uvedenom v § 436 až 441 Obchodného zákonníka.

Právna úprava zodpovednosti za vady diela rozlišuje, či ide o vady diela spôsobené porušením
zmluvy podstatným spôsobom (§ 436 Obchodného zákonníka) alebo porušením zmluvy nepodstatným

spôsobom (§ 437 Obchodného zákonníka), pričom uplatnenie jednotlivých nárokov z vád diela závisí
od toho, či ide o vady odstrániteľné alebo neodstrániteľné.

Ďalej žalovaný v 1. rade poznamenal, že objednávateľ nemôže požadovať ako náhradu škody to, čo by
mohol získať uplatnením si nárokov z vadného plnenia, a teda ako náhradu škody alebo bezdôvodné

obohatenie nie je možné si uplatňovať ujmu vzniknutú vadným plnením, pokiaľ je ju možné uplatniť ako
nárok z vád diela (§ 440 ods. 2 Obchodného zákonníka).

Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ žalobca zaplatil cenu za tú časť diela, ktorá mu nebola dodaná a za
práce, ktoré na diele neboli vykonané, nemôže sa domáhať vrátenia zaplatenej ceny titulom náhrady

škody, resp. vydania bezdôvodného obohatenia, pretože v tejto súvislosti mu mohli prípade vzniknúť
výlučne nároky titulom zodpovednosti žalovaného v 1. rade za vadné dodanie diela.

Hlavnou funkciou zodpovednosti za vady je reparácia, teda náprava stavu, vyvolaného vadným plnením.
Nároky objednávateľa zo zodpovednosti za vady sú oproti nárokom na iné sankčné plnenia, ku ktorým

patrí aj nárok na náhradu škody, nezávislé a posudzujú sa samostatne. Na uvádzané tak nadväzuje
úprava obsiahnutá v § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého platí, že uspokojenie, ktoré
je možné dosiahnuť uplatnením niektorých z nárokov z vád tovaru, nie je možné dosiahnuť uplatnením
nároku z iného právneho dôvodu. Obchodný zákonník tak bráni tomu, aby bol účel ustanovenia zákona
o zodpovednosti za vady obchádzaný tým, že by sa objednávateľ mohol domôcť nahradenia ujmy z

vadného plnenia nie uplatnením nároku z vád diela, ale požiadavkou na plnenie z odlišného právneho
dôvodu, a to aj možným uplatnením náhrady škody. Pokiaľ objednávateľ dostatočným spôsobom a
v rozsahu, ktorý mu zákonodarca umožňuje, nevyužil nárok zo zodpovednosti za vady, je vylúčené
uspokojiť sa s nárokom na náhradu škody. Vychádzajúc z princípov vyššie popísaných, vyplýva, že bez
využitia priznaných nárokov vád diela, a to postupom presne upraveným v § 436 a 437 Obchodného

zákonníka, ktoré predpokladajú aj možnosť neodstránenia vád v lehote (nárok na zľavu z ceny alebo
odstúpenie od zmluvy), nie je možné priznať žalobcovi uspokojenie z vadného plnenia uplatnením
nároku titulom náhrady škody. V danom konkrétnom prípade sa jednalo o výlučne zjavné vady, ktoré mal
možnosť žalobca žalovanému v 1. rade vytknúť. Túto skutočnosť potvrdzuje to, že na stavbe sa konali
pravidelné kontrolné dni, a to vždy aj za účasti a prítomnosti zástupcov žalobcu, ktorí boli oprávnení

skontrolovať priebeh realizácie prác.

Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 8.6.2015, okrem iného uviedol, že žalovaný
uvádza,ževdanomprípadesamajúnanárokyžalobcuaplikovaťustanoveniaovadáchdielaobsiahnuté
v Obchodnom zákonníku. Vo vzťahu ku predmetnému vyjadreniu žalovaného v 1. rade žalobca uvádzal,

že žalobca sa v tomto konaní domáha zaplatenia sumy 40.595,12 eura s príslušenstvom titulom náhrady
škody, a to v súlade s ust. § 373 Obchodného zákonníka. Majú za to, že žalobca v súdnom konaní
preukázal, že žalovaný v 1. rade porušil svoju povinnosť zo Zmluvy o dielo č. 1902/2010 zo dňa
14.5.2010, uzavretej podľa § 536 a násl. Obchodného zákonníka. Na základe porušenia povinnosti
žalovaného v 1. rade došlo na strane žalobcu k vzniku škody, a to v príčinnej súvislosti s porušením

povinností žalovaného v 1. rade.

Právny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že vo všeobecnosti platí, že nie je možné si zamieňať
zodpovednosť za vady a zodpovednosť za škodu, pričom zodpovednosť za vady vzniká tým, žezhotoviteľ (žalovaný v1. a žalovaný v 2 rade) neplnil riadne (plnenie, ktoré je predmetom zmluvy má
vady), pričom zo zodpovednosti za vady je možné si uplatniť práva zo zodpovednosti za vadné plnenie,
ale zodpovednosť za škodu môže vzniknúť aj dodatočne ako dôsledok toho, že zhotoviteľ plnil vadne,

pričom jeho nároky nie je, ani nebolo možné uspokojiť niektorým z nárokov z iného právneho dôvodu,
a preto žalobcovi v danom prípade vzniklo právo na náhradu skutočnej škody, ktorú si uplatňuje titulom
zodpovednosti žalovaného v 1 rade a žalovaného v 2. rade za škodu v súlade s ust. § 373 Obchodného
zákonníka. Žalovaný v1. rade a žalovaný v 2. rade nijako nespochybnili v tomto konaní tú skutočnosť,
že porušili svoje povinnosti zo záväzkových vzťahov a rovnako z ich strany žiadnym spôsobom nebola

spochybnená skutočnosť, že k vzniku majetkovej ujmy na strane žalobcu skutočne došlo. Rovnako
žalovaný v 1. rade ani žalovaný v 2. rade nenamietali výšku škody, ako majetkovej ujmy, ktorá žalobcovi
nepochybne vznikla.

V priebehu dokazovania súd nariadil a vykonával dokazovanie výsluchom žalovaného v 2. rade,
výsluchom svedkov, a to T., ako aj oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétne

výpisu z obchodného registra ohľadne žalovaného v 1.rade, výpisu zo živnostenského registra ohľadne
žalovaného v 2.rade, Zmluvy o dielo č. 1902/2010, Mandátnej zmluvy číslo mandanta:10204/2010-Výst.,
Správyovýsledkukontrolynamieste,Zápisnicezkontrolynamieste,faktúryč.200000422,zisťovacieho
protokolu o vykonaných stavebných prácach, rekapitulácie súpisu vykonaných prác a dodávok 08/2010,
krycieho listu čerpania za obdobie 08/2010, faktúry č. 200100336, zisťovacieho protokolu o vykonaných

stavebných prácach za obdobie 04-06/2011, krycieho listu čerpania za obdobia 04-06/2011, súpisu
prác a dodávok za obdobie 04-06/2011, krycieho listu čerpania za obdobie 04-06/2011, súpisu prác
a dodávok za obdobie 04-06/2011, predžalobnej výzvy zo dňa 9.10.2011, dodacieho listu, písomného
podania právneho zástupcu žalobcu zo dňa 9.10.2013, písomného podania žalovaného v 2.rade zo dňa
16.4.2013, predžalobnej výzvy zo dňa 9.10.2013, písomného podania právneho zástupcu žalobcu zo

dňa 9.10.2013, Zápisnice o ohliadke stavby diela ZS Hviezdoslavova 1, Lipany, vyjadrenia právneho
zástupcu žalovaného v 1.rade zo dňa 18.7.2014, stanoviska právneho zástupcu žalovaného v 1.rade
zo dňa 7.11.2013, preberacieho protokolu o odovzdaní a prevzatí verejnej práce, zápisu o odovzdaní a
prevzatí staveniska, vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu, vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo
dňa 29.11.2013, vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 2.3.2015, vyjadrenia právneho zástupcu

žalovaného zo dňa 24.4.2015, zápisov z kontrolných dní, elektronického podania právneho zástupcu
žalovaného v 1.rade, vyjadrenia žalovaného v 1.rade, faktúry č. 11201234, zisťovacieho protokolu o
vykonaných stavebných a montážnych prácach, protokolu odovzdaní a prevzatí prác podľa zmluvy o
dielo, rekapitulácie za 06/2011- konečné vyúčtovanie zákazky, súpisu vykonaných prác a dodávok za
mesiac jún 2011, upomienky, vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného zo dňa 24.4.2015, vyjadrenia

právneho zástupcu žalobcu zo dňa 8.6.2015, denného záznamu stavby zo dňa 23.8.2010 a zápisu z
kontrolného dňa stavby zo dňa 2.5.2010 a zistil tento skutkový stav:

Medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným v 1. rade ako zhotoviteľom bola dňa 14.5.2010
uzatvorená Zmluva o dielo č. 1902/2010, a to podľa ust. § 536 a násl. Obchodného zákonníka,

predmetom ktorej bol záväzok žalovaného v 1. rade zhotoviť dielo „Lipany - modernizácia ZŠ
Hviezdoslavova 1“ za podmienok stanovených v Zmluve o dielo v rozsahu podľa projektovej
dokumentácie a v súlade s podmienkami určenými stavebným povolením vydaným na realizáciu diela
a záväzok žalobcu riadne ukončené dielo bez vád a nedorobkov prevziať a zaplatiť za jeho zhotovenie
dohodnutú cenu.

V zmysle čl. IV. Zmluvy o dielo bola cena diela určená na základe oceneného výkazu výmer a projektovej
dokumentácie. Podľa dohodnutých platobných podmienok v zmysle čl. V. Zmluvy o dielo sa žalovaný
v 1. rade ako zhotoviteľ zaviazal úhradu nákladov za vykonané práce vyúčtovať žalobcovi mesačnými
faktúrami formou zisťovacích protokolov. Súčasťou faktúr boli súpisy vykonaných prác, pričom žalovaný

v 1. rade sa zaviazal vykonané práce fakturovať podľa skutočne vykonaných prác. Faktúry vystavené
žalovaným v 1. rade, ktorými boli vyúčtované práce za jednotlivé mesiace boli zo strany žalobcu riadne
uhradené.

Medzi žalobcom ako mandantom a žalovaným v 2. rade ako mandatárom bola dňa 13.5.2010 podľa ust.

§ 566 a násl. Obchodného zákonníka uzavretá Mandátna zmluva o zabezpečení inžinierskej činnosti,
predmetom ktorej bol záväzok žalovaného v 2. rade vykonať a zariadiť v mene a na účet žalobcu
inžiniersku činnosť - výkon stavebného dozoru na stavbe: „Lipany - modernizácie ZŠ Hviezdoslavova
1“ a záväzok žalobcu zaplatiť za vykonanie a zariadenie dojednanej činnosti odplatu v dohodnutejvýške, ako aj náklady nevyhnutne vynaložené pri plnení predmetu zmluvy. V zmysle čl. IV. uzavretej
Mandátnej zmluvy sa žalovaný v 2. rade pri výkone činnosti stavebného dozoru, okrem iného zaviazal
riadiť východiskovými podkladmi žalobcu, predovšetkým projektovou dokumentáciou projektu „Lipany -

modernizácia ZŠ Hviezdoslavova 1“, pričom bol poverený činnosť stavebného dozoru zabezpečovať s
náležitou odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami žalobcu.

Projekt „Lipany - modernizácia ZŠ Hviezdoslavova 1“ bol realizovaný s podporou Európskej únie v
rámci Regionálneho operačného programu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Prioritná os 1.

Infraštruktúra vzdelávania, Opatrenie 1.1. infraštruktúra vzdelávania, formou nenávratného finančného
príspevku poskytnutého žalobcovi.

V súvislosti s poskytnutím nenávratného finančného príspevku bola Ministerstvom pôdohospodárstva
a rozvoja vidieka SR, útvarom implementácie programov regionálneho rozvoja dňa 9.8.2012 vykonaná
fyzická kontrola objektu Základnej školy Hviezdoslavova 1 v Lipanoch, predmetom ktorej bolo overenie

súladu vykonaných a fakturovaných prác, t.j. dodaných výrobkov a uskutočnených služieb. Uvedenej
kontroly sa osobne zúčastnil zástupca žalované v 1. rade stavbyvedúci Ing. Martin Muravský, ako aj
osobne žalovaný v 2. rade, čo vyplýva aj zo zápisnice z kontroly na mieste zo dňa 9.8.2012.

V rámci rekonštrukcie vykonaných stavebných prác bola fasáda objektu ZŠ Hviezdoslavova 1, Lipany,

okrem iného zateplená tepelnou izoláciu a uskutočnila sa výmena pôvodných výplňových konštrukcií za
nové plastové. Pri kontrole boli kontrolované všetky stavebné práce a dodávky vybavenia deklarované
vo faktúrach, ktoré boli súčasťou žiadosti o platbu v súvislosti s nenávratným finančným príspevkom.
Objekt Základnej školy Hviezdoslavova 1 Lipany sa ako stavba členil na jednotlivé objekty, a to „SO 01
- hlavný objekt - školský objekt - vonkajšie vybavenie“, „SO 02 - Atletická dráha“ a „Stavebné úpravy -

modernizácia“. Boli kontrolované jednotlivé fakturované položky ako plastové okná a dvere, klampiarske
konštrukcie, keramické obklady a dlažby, podlahy parketové, nátery, maľby, vnútorné vybavenie, IKT
vybavenie, vonkajšie vybavenie, spevnené plochy a iné.

Na základe kontroly vykonanej Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Útvarom

implementácie programov regionálneho rozvoja dňa 9.8.2012, boli podľa Správy o výsledku kontroly na
mieste zo dňa 25.1.2013 zistené nasledovné neoprávnené výdavky:

- objekt „SO 02 - Atletická dráha“ bola položka č. 19 s názvom „obrubník betónový záhonový ABO 1-15
100x15x30“ fakturovaná vo výmere 275,73 m za cenu 9,152 eura/ks (Faktúrou č. 200100336 zo dňa

13.7.2011), bola pritom realizovaná s rozmermi 100x20x5 cm vo výmere 135,20 m, pričom v objekte
„Stavebné úpravy - modernizácia“ sa nachádza položka s názvom „PREMAC doplnky obrubník parkový
100x20x5cm farba sivá“ s rovnakými rozmermi, ktorá bola fakturovaná za cenu 9,161 eura/ks,
- položka č. 92 „Doska dubová neomietaná 1 40-60-x100-200 a“ bola fakturovaná v množstve 5,886
m3 za cenu 283,58 eura/m3 (Faktúrou č. 200100336 zo dňa 13.7.2011), pričom nebolo realizovaná s

fakturovanými parametrami, nakoľko boli zabudované smrekové dosky z mäkkého dreva.

Na základe vykonanej kontroly boli podľa Správy o výsledku kontroly na mieste zo dňa 25.1.2013
zároveň zistené nasledovné nezrovnalosti v realizácií a fakturovaných stavebných prác:

- na objekte „Stavebné úpravy - modernizácia“ v miestnosti č. 137 mali byť realizované plastové okná v
rozmere 2400x2100 mm v počte 4 ks, osadené boli však okná v rozmere 1500x2100 mm,

- na objekte „Stavebné úpravy - modernizácia“ položka č. 161 „Pomocná oc. konštrukcia z JP pre strešný
svetlík D+M“, položka č. 194 „Vysklievanie strešných konštrukcií a strešných svetlíkov tmelených“ a

položka č. 196 „Zasklievanie strešných konštrukcií lexanom 3kom. vr. spoj. prvkov D+M“ boli uvedené
položky fakturované vo výmere 385 m2 (Faktúrou č. 200000422 zo dňa 24.9.2010), pričom v skutočnosti
boli realizované vo výmere 178,72 m2.

Na základe Správy o výsledku kontroly na mieste zo dňa 25.1.2013 neboli žalobcovi ako prijímateľovi

nenávratného finančného príspevku uhradené nasledovné neoprávnené výdavky a nezrovnalosti:

Neoprávnené výdavky:- stavebný objekt SO 02 - Atletická dráha - položka č. 19 (obrubník betónový záhonový ABO 1-15
100x15x30) v sume 2.091,84 eura bez DPH,
- stavebný objekt SO 01.1 Stavebné úpravy - modernizácia - položka č. 92 (doska dubová neomietaná

1 40-60x100-200 a) v sume 1.669,14 eura bez DPH,
Spolu 4.475,57 eura s DPH.

Nezrovnalosti:
- stavebný objekt SO 01.1 Stavebné úpravy - modernizácia - položka č. 145 (plastové okno

SALAMANDER sklopné 2400x2100 mm) v sume 1.879,02 eura bez DPH,
- stavebný objekt SO 01.1 Stavebné úpravy - modernizácia - položka č. 161 (pomocná oc. konštrukcia
z JP pre strešný svetlík D+M) v sume 3.993,37 eura bez DPH,
- stavebný objekt SO 01.1 Stavebné úpravy - modernizácia - položka č. 194 (vysklievanie strešných
konštrukcií a strešných svetlíkov tmelených) v sume 892,16 eura bez DPH,
- stavebný objekt SO 01.1 Stavebné úpravy - modernizácia - položka č. 196 (zasklievanie strešných

konštrukcií lexanom 3kom. vr. spoj. prvkov D+M) v sume 23.190,41 eura bez DPH,
- stavebný objekt SO 01.1 Stavebné úpravy - modernizácia - položka č. 197 (presun hmôt pre
zasklievanie v objektoch výšky nad 6 do 12m) v sume 397,60 eura bez DPH,
Spolu 30.352,56 eura bez DPH, t.j. 36.119,55 eura s DPH.

Na základe uvedeného neoprávnené výdavky a nezrovnalosti predstavujú spolu sumu 40.595,12 eura.

Žalobca má za to, že sporné položky neboli zo strany žalovaného v 1. rade ako zhotoviteľa realizované
vo vyúčtovaných množstvách, resp. boli realizované v iných rozmeroch, alebo s použitím iného materiálu
ako boli následne vyúčtované. Zo strany žalovaného v 1. rade tak boli sporné vykonané práce a dodaný

materiál vyúčtované v rozpore s platne uzavretou Zmluvou o dielo.

Žalobcamátiežzato,žeprizabezpečovaníčinnostistavebnéhodozoružalovanýv2.radenepostupoval
s náležitou odbornou starostlivosťou a ani v záujme žalobcu a evidentne porušil svoje povinnosti, na
ktoré sa zaviazal uzavretou Mandátnou zmluvou.

Žalobca má za to, že porušením povinností žalovaného v 1. rade, ako aj porušení povinností žalovaného
v 2. Rade, neboli žalobcovi ako prijímateľovi uhradené peňažné prostriedky vo výške celkových
neoprávnených výdavkov a nezrovnalostí. V dôsledku porušenia povinností zo strany žalovaných, na
ktoré sa zaviazali v zmysle uzavretých zmlúv, vznikla žalobcovi škoda v celkovej výške 40.595,12 eura.

Zo strany žalobcu bola Správa o výsledku kontroly na mieste predložená žalovanému v 1. rade na
podanie jeho vyjadrenia. Zároveň bol žalovaný v 1. rade žalobcom písomne vyzvaný na náhradu
spôsobenej škody, následne tak aj jeho právnym zástupcom predžalobnou výzvou zo dňa 9.10.2013 s
tým, aby nahradil spôsobenú škodu v lehote 5 dní odo dňa jej doručenia. Na základe tejto výzvy prebehla

medzi právnymi zástupcami účastníkov písomná komunikácia, ktorá však nevyústila do uzatvorenia
mimosúdnej dohody.

Rovnako aj žalovanému v 2. rade bola predložená Správa o výsledku kontroly, na základe ktorej doručil
žalobcovi svoje stanovisko vo Vyjadrení zo dňa 16.4.2013, v ktorom ako stavebný dozor uznal svoje

pochybenieapotvrdilchybnéodsúhlaseniejednotlivýchspornýchpoložiek.Žalovanýv2.radeboltaktiež
na úhradu spôsobenej škody písomne vyzvaný právnym zástupcom žalobcu predžalobnou výzvou zo
dňa 9.10.2013. K tejto výzve na náhradu spôsobenej škody sa však žalovaný v druhom rade písomne
nevyjadril.

V rámci mimosúdnych rokovaní sa dňa 23.1.2014 uskutočnil obhliadka stavby ZŠ Hviezdoslavova 1
Lipany, za účelom preverenia a premerania sporných vyúčtovaných položiek. Obhliadky sa zúčastnili
zástupcovia žalobcu, právny zástupca žalobcu, poverený zamestnanec žalovaného v 1. rade, ktorý
vykonával meranie, právny zástupca žalovaného v 1. Rade, ako aj žalovaný v 2. rade.

V zmysle Zápisnice o obhliadke stavby diela zo dňa 23.1.2014 sa obhliadka začala premeraním
stavebného objektu SO 02 - Atletická dráha, pričom bolo zistené, že položka č. 19 obrubník betónový
záhonový ABO 1-15 100x15x30 bola realizovaná s rozmermi 100x20x5 cm v dĺžke 2x67,20 m a šírke
2x5,15 m. Následne bola vykonaná obhliadka položky č. 92 doska dubová neomietaná, pričom boloobhliadkou zistené, že sa jedná o mäkké drevo v celej realizovanej a fakturovanej výmere. V miestnosti
č. 137 bolo zistené osadenie 4 ks plastových okien s rozmermi 1482x2100 mm, pričom podľa stavebnej
dokumentácie mal byť použitý rozmer 2400x2100 mm. Položka č. 194 vysklievanie strešných konštrukcií

a strešných svetlíkov, položka č. 196 zasklievanie strešných konštrukcií lexanom, vrátane spojových
prvkov, boli po meraní zistené, že boli realizované vo výmere 178 m2. Pri položke č. 161 pomocná
oceľová konštrukcia z JP pre strešný svetlík, zamestnanec žalovaného v 1. rade nevedel zrealizovať
meranie,nakoľkoichrozmernemožnourčiťvmetrochštvorcových,zároveňnevedel,žečiideopôvodnú
alebo novú realizovanú konštrukciu. Žalobca pri tejto položke konštatoval, že nosná konštrukcia je

pôvodná zo severnej strany sú 4 kusy JPprofilov cca 4 m.

Ksamotnejzápisnicijepotrebnéuviesť,žejepodpísanájednotlivýmiosobami,ktorésaosobnezúčastnili
obhliadky, pričom zápisnicu obhliadky odmietol podpísať len K. ako zamestnanec žalovaného v 1. rade,
z dôvodu, že podľa jeho vyjadrenia nebol poverený na podpisovanie akýchkoľvek písomností.

Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade žalobcovi doposiaľ škodu vo výške 40.595,12 eura neuhradili.

Podľa § 536 ods. 1 Obchodné zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a
objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa § 536 ods. 2 Obchodné zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod
kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci
alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba,
oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu
dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo
určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa
obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase
dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na
cenu vykonaním diela.

Podľa § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku

určenému v zmluve.

Podľa § 560 ods. 2 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho
odovzdania (§ 554); ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa
neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť,

zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky.

Podľa § 560 ods. 4 Obchodného zákonníka, ak spočíva dielo v zhotovení veci, platia obdobne
ustanovenia § 420 až 422 a § 426.

Podľa § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo
zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela.

Podľa § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka, súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak
objednávateľ neoznámi vady diela

a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí,
b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke
uskutočnenej podľa odseku 1,
c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti,
najneskôrvšakdodvochrokovapristavbáchdopiatichrokovododovzdaniapredmetudiela.Privadách,

na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.Podľa § 420 ods. 1 Obchodného zákonníka, predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti a
vyhotovení, ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v
zmluve.

Podľa § 420 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak zmluva neurčuje akosť alebo vyhotovenie tovaru, je
predávajúci povinný dodať tovar v akosti a vyhotovení, ktoré sa hodí na účel určený v zmluve, alebo ak
tento účel nie je v zmluve určený, na účel, na ktorý sa taký tovar spravidla používa.

Podľa § 420 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak sa má tovar dodať podľa vzorky alebo predlohy, je
predávajúci povinný dodať tovar s vlastnosťami vzorky alebo predlohy, ktoré predložil kupujúcemu. Ak
je rozpor medzi určením akosti alebo vyhotovením tovaru podľa tejto vzorky alebo predlohy a určením
tovaru opísaným v zmluve, je rozhodujúce určenie opísané v zmluve. Ak v týchto určeniach nie je rozpor,
má mať tovar vlastnosti podľa oboch týchto určení.

Podľa § 420 ods. 4 Obchodného zákonníka, ak zmluva neurčuje, ako sa má tovar zabaliť alebo vybaviť
na prepravu, je predávajúci povinný tovar zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom, ktorý je obvyklý
pre taký tovar v obchodnom styku, alebo ak nemožno tento spôsob určiť, spôsobom potrebným na
uchovanie a ochranu tovaru.

Podľa § 421 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy vyplýva, že množstvo tovaru je určené
v zmluve iba približne, je predávajúci oprávnený určiť presné množstvo tovaru, ktorý sa má dodať,
ibaže zmluva priznáva toto právo kupujúcemu. Pokiaľ zo zmluvy nevyplýva niečo iné, nesmie odchýlka
presiahnuť 5 % množstva určeného v zmluve.

Podľa § 421 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak z povahy tovaru vyplýva, že jeho množstvo určené v
zmluve je iba približné, môže byť rozdiel medzi množstvom tovaru určeným v zmluve a množstvom
tovaru skutočne dodaným najviac 5 % množstva uvedeného v zmluve, pokiaľ zo zmluvy alebo z
predchádzajúcej praxe medzi stranami alebo z obchodných zvyklostí nevyplýva niečo iné.

Podľa § 421 ods. 3 Obchodného zákonníka, v prípadoch, na ktoré sa vzťahujú odseky 1 a 2, má
predávajúci nárok na zaplatenie kúpnej ceny za tovar skutočne dodaný.

Podľa § 422 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak predávajúci poruší povinnosti ustanovené v § 420, má
tovar vady. Za vady tovaru sa považuje aj dodanie iného tovaru, než určuje zmluva, a vady v dokladoch
potrebných na užívanie tovaru.

Podľa § 422 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak z prepravného dokladu, dokladu o odovzdaní tovaru

alebo z vyhlásenia predávajúceho vyplýva, že dodáva tovar v menšom množstve alebo len časť tovaru,
nevzťahujú sa na chýbajúci tovar ustanovenia o vadách tovaru.

Podľa § 426 Obchodného zákonníka, ak predávajúci dodá tovar so súhlasom kupujúceho pred dobou
určenou na jeho dodanie, môže až do tejto doby dodať chýbajúcu časť alebo chýbajúce množstvo

dodaného tovaru alebo dodať náhradný tovar za dodaný vadný tovar alebo vady dodaného tovaru
opraviť, ak výkon tohto práva nespôsobí kupujúcemu neprimerané ťažkosti alebo neprimerané výdavky.
Kupujúcemu je však zachovaný nárok na náhradu škody.

Podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka, mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre

mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v
mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

Podľa § 566 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej

činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 376 Obchodného zákonníka, poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie
povinností povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti,
na ktorú bola poškodená strana povinná.

Podľa § 378 Obchodného zákonníka, škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana
požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 379 Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a
ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového
vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať

s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri
obvyklej starostlivosti.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v súvislosti s modernizáciou Základnej školy na ulici
Hviezdoslavovej 1 v Lipanoch, mal byť Mestu Lipany ako zriaďovateľovi, za vopred dohodnutých

podmienok, poskytnutý nenávratný finančný príspevok v určitej výške, a to z podporných fondov
Európskej únie. Po predložení podkladov na vyplatenie nenávratného finančného príspevku zo strany
žalobcu, vykonalo dňa 9.8.2012 Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, Útvar implementácie
programov regionálneho rozvoja fyzickú kontrolu objektu ZŠ Hviezdoslavova 1 Lipany, predmetom
ktorej bolo overenie súladu vykonaných a fakturovaných prác, t.j. dodávok výrobkov a uskutočnených

služieb. Na základe Správy o výsledku kontroly na mieste zo dňa 25.1.2013, boli žalobcovi vytknuté
neoprávnené výdavky a nezrovnalosti, v dôsledku čoho bol zo strany ministerstva krátený nenávratný
finančnýpríspevokosumu40.595,12eura,resp.zcelkovéhopredpokladanéhonenávratnéhopríspevku
nebola žalobcovi vyplatená časť vo výške 40.595,12 eura.

Na základe toho mal žalobca za to, že mu takto vznikla škoda vo výške práve tých 40.595,12 eura a
túto škodu si uplatnil voči žalovaným v 1. a 2. rade, vychádzajúc z toho, že táto škoda vznikla v príčinnej
súvislosti s porušením zmluvných povinnosti zo zmlúv, ktoré mali uzatvorené medzi sebou žalobca a
žalovaný v 1.rade ( zmluva o dielo) a žalobca a žalovaný v 2.rade ( mandátna zmluva).

Súd ma však za to, že nevyplatenie časti nenávratného finančného príspevku žalobcovi nie je v priamej
príčinnej súvislosti s porušením nejakých zmluvných povinností zo strany žalovaných, keďže títo neboli
účastníkmi právneho vzťahu, v rámci ktorého mal byť vyplatený nenávratný finančný príspevok. V
zmluvách uzavretých medzi žalovanými a žalobcom nie je žiadny odkaz na právny vzťah, v súvislosti
s ktorým mal byť žalobcovi vyplatený príspevok. Žalovaní neboli ani účastníkmi nejakej viacstrannej

dohody, v rámci ktorej by mal byť žalobcovi vyplatený nenávratný finančný príspevok.

Účastníkom takéhoto vzťahu bol však žalobca a práve v priamej príčinnej súvislosti s porušením
podmienok, ktoré mu boli stanovená na vyplatenie príspevku, mu tento nenávratný finančný príspevok
nebol vyplatený v plnej výške. Žalobca nedodržal podmienky vyplatenia predmetného príspevku,

konkrétne nezabezpečil, aby podklady pre vyplatenie príspevku, predložené príslušnému ministerstvu,
neobsahovali neoprávnené výdavky a nezrovnalosti, resp. nedosiahol, aby modernizácia predmetnej
základnej školy bola zrealizovaná v súlade podmienkami stanovenými pre vyplatenie nenávratného
finančného príspevku. Vo vzťahu k vyplateniu príspevku bolo jeho povinnosťou riadne prebrať dielo od
žalovaného v 1. rade ako zhotoviteľa, prezrieť si toto dielo a reklamovať včas prípadné vady. V prípade

zjavných vád bezprostredne po prevzatí diela. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade je bezpredmetné
poukazovať na to, že tu porušil svoju povinnosť žalovaný v 2. rade ako stavebný dozor, keďže
tento konal v mene žalobcu, na základe ich vzájomného zmluvného vzťahu a porušenie akýchkoľvek
povinností z ich vzájomného právneho vzťahu sa preto žalovaného v 1. rade netýka.

Žalobca pred predložením podkladov neodkontroloval ani riadne splnenie povinnosti zo strany
žalovaného v 2. rade, ktoré mu vyplývali z predmetnej mandátnej zmluvy, a to napriek tomu, že
disponoval odborníkmi z danej oblasti ( Mesto Lipany má stavebný odbor, ktorý vykonáva funkciu
stavebného úradu), ktorí sa zúčastňovali kontrolných dni na stavbe a boli aj pri preberaní prác avýkonov. Žalobca bol teda nečinný, keď neurobil potrebné opatrenia, ktoré mohol urobiť napriek tomu,
že zo strany žalovaných došlo k porušeniu ich zmluvných povinnosti. Najmä s poukazom na to, že
vytknuté neoprávnené výdavky a nezrovnalosti museli byť zjavné už pri preberaní prác a výkonov a

pri ich preberaní boli okrem žalovaného v 2. rade prítomní aj odborne fundovaní zamestnanci Mesta
Lipany zo stavebného odboru. Žalobca mohol svojim aktívnym prístupom predísť situácii, že mu nebola
vyplatená časť nenávratného finančného príspevku. Mohol a mal včas zistiť nedostatky žalovaného v
1.rada a žalovaného v 2. rade pri plnení ich zmluvných povinnosti a tieto včas zákonne relevantným
spôsobom reklamovať a trvať na ich odstránení, a to ešte predtým ako predložil ministerstvu podklady na

vyplatenie nenávratného finančného príspevku. Nestalo sa však tak. Žalobca až po kontrole ministerstva
a oboznámení sa so správou o kontrole, začal od žalovaných žiadať vyplatenie sumy 40.592,12 eura,
ktorá predstavuje nevyplatenú časť nenávratného príspevku, a to titulom náhrady škody.

Pre priznanie nároku na náhradu škody musia byť splnené tri predpoklady, a to vznik škody, porušenie
právnej povinnosti a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou.

V danom konkrétnom prípade však chýba minimálne jeden nevyhnutný predpoklad, a to ako už
bolo naznačené vyššie, priama príčinná súvislosť medzi nevyplatením časti nenávratného finančného
príspevku žalobcovi a porušením zmluvných povinnosti zo strany žalovaných. Vzhľadom na túto
skutočnosť je žaloba žalobcu, ktorou sa voči žalovaným v 1. a 2. rade domáhal zaplatenia sumy
40.595,12 eura s príslušenstvom titulom náhrady škody, nedôvodná a preto je aj súd voči obom

žalovaným v celom rozsahu zamietol.

V zmysle ustanovenia § 379 Obchodného zákonníka, nenahrádza sa škoda, ktorú povinná strana v čase
vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo
možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo

mala poznať pri obvyklej starostlivosti. Z tohto ustanovenia vyplýva, že keďže žalovaní neboli účastníkmi
zmluvného vzťahu, v rámci ktorého mal byť žalobcovi vyplatený príspevok, mohol si žalobca voči nim s
úspechom uplatniť len nároky vyplývajúce zo vzájomne uzatvorených zmlúv, a to z predmetnej zmluvy
o dielo a z predmetnej mandátnej zmluvy. Takéto nároky však neboli predmetom tohto konania, keďže
žaloba si voči žalovaným uplatnil priamo rozdiel medzi sumou, ktorá mu mala byť vyplatená a sumou,

ktorá mu bola skutočne vyplatená ako nenávratný finančný príspevok, aj keď si tento rozdiel uplatnil voči
žalovaným titulom náhrady škody.

Ak by sa aj pripustilo, že časť z uplatnenej sumy 40.595,12 eura by mohla predstavovať nejaké nároky
žalobcu voči žalovaným titulom porušenia ich zmluvných povinnosti so zmluvy o dielo, resp. mandátnej

zmluvy, tak je potrebné uviesť nasledovne.

Pokiaľ ide o žalovaného v 1. rade, tak vytýkané neoprávnené výdavky a nezrovnalosti zo strany
ministerstva by mohli súvisieť len s jeho prípadným vadným plnením pri realizácii diela. V takom prípade
by si mohol žalobca voči nemu uplatniť len tie nároky, ktoré mu priznáva Obchodný zákonník v súvislosti

s vadným plnením, nemohol by mu ich však súd priznať z iného právneho titulu, napr. titulom náhrady
škody či titulom bezdôvodného obohatenia.

Keďže v danom konkrétnom prípade sa jednalo o vady zjavné, mohol ich žalobca vytknúť žalovanému v
1. rade už bezprostredne počas preberacieho konania, alebo bezprostredne po ňom. Keďže sa tak bez

zbytočného odkladu nestalo a žalovaný v 1. rade túto skutočnosť v rámci tohto konania namietol, nie je
už možné žalobcovi voči žalovanému v 1. rade priznať akékoľvek nároky vyplývajúce z vadného plnenia.

Pokiaľ ide o žalovaného v 2. rade, tomu bolo tiež možné, v dôsledku zrejmých nezrovnalosti, jeho
nedostatky pri plnení zmluvných povinností vytknúť bezprostredne, minimálne už pri spracovávaní

podkladov pre vyplatenie nenávratného finančného príspevku, a to aj s poukazom na ust. Čl. 8. bod 8.3.
Mandátnej zmluvy zo dňa 13.5.2010, v zmysle ktorého mandant je oprávnený reklamovať nedostatky
poskytnutej činnosti najneskôr do jedného roka odo dňa jej splnenia. Reklamáciu je povinný uplatniť
bezodkladne po zistení vady, v písomnej forme, do rúk zástupcu mandatára.

Žalobca si teda mohol voči žalovanému písomnou reklamáciou prípadne uplatniť nárok na náhradu
skutočnej škody, ktorá mu vznikla porušením zmluvných povinnosti zo strany žalovaného v 2.rade ,
napríklad v dôsledku toho, že žalobca zaplatil žalovanému v 1.rade za práce, ktoré neboli vykonané,
boli vykonané v menšom rozsahu, prípadne zaplatil za materiály, ktoré neboli dodané alebo boli dodanév menšom rozsahu, v inej kvalite, prípadne v súvislosti s inými nezrovnalosťami a neoprávnenými
výdavkami. Žalobca však takého nedostatky bezprostredne písomnou reklamáciou voči žalovanému v
2.rade neuplatnil a ani nevyšpecifikoval konkrétne nároky, súvisiace s porušením zmluvných povinnosti

zo strany žalovaného 2. rade. Z tohto pohľadu sa javí žaloba žalobcu voči žalovanému v 2. rade ako
predčasná.

Žalobca síce po oboznámení sa so Správou o výsledku kontroly na mieste zo dňa 25.1.2013, oboznámil
žalovaného v 2. rade s výhradami, ktoré vzniesol kontrolný orgán, vykonala sa aj ohliadka na mieste

samom za účasti žalovaného v 2. rade, avšak následne si žalobca voči žalovanému v 2. Rade uplatnil
priamo tú časť nenávratného príspevku, ktorá mu nebola vyplatená. Neuplatnil si teda voči žalovanému
v 2. rade konkrétne nároky, na ktoré by mu vznikol nárok v priamej príčinnej súvislosti s porušením jeho
zmluvných povinnosti, vyplývajúcich z predmetnej mandátnej zmluvy. Teda skutočnú škodu, ktorá mu
mohla prípadne vzniknúť tým, že zaplatil žalovanému v 1.rade za práce, ktoré neboli vykonané, resp.
boli vykonané v menšom rozsahu, prípadne zaplatil za materiály, ktoré neboli dodané alebo boli dodané

v menšom rozsahu, v inej kvalite, prípadne v súvislosti s inými nezrovnalosťami a neoprávnenými
výdavkami. Takéto konkrétne nároky neuplatnil ani v predmetnej žalobe. Z toho dôvodu nepredložil teda
ani dostatočné dôkazy o opodstatnenosti takýchto prípadných nárokov, takže aj keby sa pripustilo,
že časť z uplatnenej sumy 40.595,12 eura by mohla predstavovať nejaké takéto nároky žalobcu voči
žalovanému v 2. rade titulom porušenia jeho zmluvných povinnosti z mandátnej zmluvy, tak aj

tak neboli, na základe vykonaného dokazovania dostatočne preukázané, resp. preukázané v takom
rozsahu, aby ich súd mohol priznať žalobcovi voči žalovanému v 2. rade.

Žalobca si súčasne voči obom žalovaným uplatnil nárok na zaplatenie sumy 40.595,12 eura, bez
toho, aby vôbec zohľadnil, že žalovaný v 1.rade a žalovaný v 2. rade neboli na danej stavbe v

žiadnom zmluvnom vzťahu, resp. nezohľadnil, že žalobca bol so žalovanými v osobitných, samostatných
právnych vzťahoch.

S poukazom na vyššie uvedené bola žaloba žalobcu voči obom žalovaným v celom rozsahu zamietnutá.

O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ust. § 151
ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho

súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a)v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.