Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 27, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/71/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120385430
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:6120385430.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a

členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Renáty Šiškovej v právnej veci žalobcu: CityRent,
s.r.o., Ľubochnianska 4, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 50 713 477, právne
zastúpeného: JUDr. Andrej Gara, advokát, so sídlom Štefánikova 14, 811 05 Bratislava, proti
žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23
Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpenému: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie
8/A, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o zaplatenie 1.104,60 eur s príslušenstvom a o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/84/2020-78 zo dňa 17.03.2021,

takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/84/2020-78 zo dňa
17.03.2021 v napadnutej zamietajúcej časti vo výroku II. a v súvisiacom výroku III. o nároku na náhradu
trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

Súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 24,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 24,60 eur od

13.12.2018 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II. vo zvyšku
žalobu žalobcu zamietol a vo výroku III. zaviazal žalovaného k povinnosti nahradiť žalobcovi trovy
konania v rozsahu 95,54% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava
I samostatným uznesením.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom na
vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica 25.09.2020 domáhal proti

žalovanému zaplatenia sumy 1.104,60 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobca návrh
odôvodnil tým, že 27.08.2018 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo A.
B. (ďalej len „poškodený“) Toyota C-HR EČV: C.. V dôsledku poškodenia motorového vozidla uzavrel
poškodený 27.08.2018 so žalobcom zmluvu o prenájme motorových vozidiel, na základe ktorej mu
žalobca prenechal motorové vozidlo Suzuki Vitara EČV: C. do dočasného užívania a poškodený sa
zaviazal zaplatiť nájom za každý deň prenájmu náhradného vozidla. Dňa 26.09.2018 vystavil žalobca
poškodenému faktúru č. 1-180116 znejúcu na sumu 1.800,- eur za užívanie náhradného vozidla.

Žalovaný v rámci poistného plnenia z dôvodu jeho krátenia poskytol len sumu 695,40 eura. Žalobca
nesúhlasiac s krátením poistného plnenia uviedol, že poškodený si náhradné vozidlo požičal iba na
nevyhnutné obdobie, kedy sa jeho poškodené motorové vozidlo nachádzalo v servise. Zapožičané
vozidlo bolo z takej istej kategórie ako vlastné motorové vozidlo poškodeného, pričom zmluvouo postúpení pohľadávky z 18.09.2020 došlo k postúpeniu dlžnej sumy spolu s príslušenstvom z
poškodeného na žalobcu. Uplatnil si preto nárok na zaplatenie sumy 1.104,60 eura spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5% zo sumy 1.104,60 eura od 13.12.2018 do zaplatenia.

3. Žalovaný v priebehu konania namietal, že návrh nespĺňa zákonné kritéria požadované § 132
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Zdôraznil, že podľa predloženej
zmluvy o prenájme z 27.08.2018 bolo už v čase jej uzavretia dohodnuté trvanie nájmu náhradného
motorového vozidla do 27.09.2019, avšak zmluvné strany nemohli vedieť kedy bude vozidlo vydané

zo servisu. Uvedenie presného dátumu skončenia nájmu už pri uzavretí zmluvy zakladá pochybnosť
o dôveryhodnosti zmluvy o prenájme vozidla. Namietal aj nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu, pretože poškodený mal voči žalobcovi záväzok spočívajúci v neuhradenej faktúre, a teda
predstavoval dlžníka žalobcu. Poškodený preto nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o
postúpení pohľadávky. Zmluvu o postúpení pohľadávky označil aj ako absolútne neplatný právny úkon.
K nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla uviedol, že tento

nevyplýva zo zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a ani zo zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a
doplnení niektorých zákonov. Žalobca navyše nepreukázal, že poškodený bol nútený užívať náhradné
vozidlo. Poukázal aj na oznámenie o poistnom plnení z 27.11.2018, podľa ktorého žalovaný plnil za
nájom náhradného vozidla v rozsahu 12 dní po odpočítaní nákladov, ktoré by inak vznikli užívaním

poškodeného motorového vozidla. Nesúhlasil ani s uplatneným úrokom z omeškania, pričom poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/145/2017 z 22.11.2018. Na základe
uvedeného označil žalobcom uplatnený nárok za nepreukázaný, neoprávnený a nedôvodný.

4. Na základe uvádzaných vyjadrení strán sporu, považoval súd prvej inštancie medzi stranami sporu za

sporné, či žalobkyňa má aktívnu vecnú legitimáciu a či nepriznanie poistného plnenia v celej uplatnenej
výškebolozostranyžalovanejoprávnené.Stranypodľasúduprvejinštancieneurobilispornýmiskutkové
okolnosti vedúce ku vzniku skutočnej škody na strane poškodeného - právneho predchodcu žalobcu, t.j.
vlastníka motorového vozidla poškodeného v dôsledku škodovej udalosti zavinenej motorovým vozidlom
poisteným u žalovaného na základe zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

5. Súd prvej inštancie poukazujúc na ustanovenia § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 CSP, § 442 ods. 1, §
517 ods. 2, § 524 ods. 1, 2, zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník
alebo OZ“), § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ

(ďalej len „nariadenie“), § 1 ods. 2, § 4 ods. 2 písm. b), § 11 ods. 7, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“) po vykonanom dokazovaní uzavrel,
že nezistil žalovaným namietané porušenie § 132 CSP, čo je zrejmé už z toho, že v konaní pokračoval a
vec meritórne prejednal. Vo vzťahu k namietanej aktívnej vecnej legitimácii žalobcu, súd prvej inštancie

uviedol,podľazmluvyopostúpenípohľadávky(článokIažIII)z18.09.2020uzavretejmedzipoškodeným
ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, postupca je poškodeným podľa zákona o PZP, ktorého
osobné motorové vozidlo bolo v dôsledku dopravnej nehody poškodené a na čas do vykonania opravy
poškodeného motorového vozidla si zaobstaral náhradného motorové vozidlo od postupníka. Postupca
v nadväznosti na uvedené 27.08.2018 uzavrel ako nájomca s postupníkom ako prenajímateľom zmluvu

oprenájmemotorovéhovozidla,nazákladektorejpostupníkprenechalpostupcovinaužívanienáhradné
motorové vozidlo a postupca za sa užívanie vozidla zaviazal zaplatiť postupníkovi nájomné. Postupník
za prenájom motorového vozidla vystavil postupcovi faktúru č. 1-180116 z 26.09.2018 na sumu 1.800
eur s dátum splatnosti 10.10.2018. Nakoľko postupca má na základe § 4 ods. 2 písm. b) zákona o
PZP nárok na náhradu škody vzniknutej poškodením jeho motorového vozidla, faktúru žiadal uhradiť

od žalovaného, u ktorého má zriadené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu osoba,
ktorá postupcovi poškodila motorové vozidlo. Žalovaný uhradil postupníkovi faktúru len čiastočne a to
v sume 695,40 eur. Neuhradená preto predstavuje 1.104,60 eur. Postupca touto zmluvou postupuje na
postupníka pohľadávku v celkovej hodnote 1.104,60 eur vrátane príslušenstva, práv a zabezpečení s
nimi spojených a postupník sa zaväzuje túto pohľadávku prijať a za toto postúpenie zaplatiť postupníkovi

dojednanú odplatu. Zmluvné strany sa dohodli, že postúpenie pohľadávky sa uskutočňuje za odplatu,
ktorá predstavuje sumu 1.104,60 eur. Odplata za postúpenie pohľadávky sa započítava s nárokom
postupníka na zaplatenie faktúry, čím započítavané nároky zmluvných strán zanikajú v plnej výške.6. Z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky teda súd prvej inštancie uzavrel, že predmetom postúpenia
bol nárok poškodeného voči žalovanému spočívajúci v náhrade nákladov za prenájom vozidla, a práve
tento nárok bol predmetnou zmluvou postúpený žalobcovi. Predmetom postúpenia teda nebol dlh

poškodeného voči žalobcovi z titulu nájmu náhradného vozidla. Pohľadávku poškodeného na poistné
plnenie nemožno zamieňať so záväzkom poškodeného, ktorý vznikol zo samostatného zmluvného
vzťahu v súvislosti s nájmom náhradného motorového vozidla. Podľa súdu bol postúpený konkrétny
nárok na náhradu škody v presne stanovenej výške. V rámci zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k
odplatnému postúpeniu pohľadávky so súčasným započítaním fakturovaného nájomného za užívanie

náhradného vozidla s odplatou za postúpenie pohľadávky. Skutočnosť, že došlo k prevodu práva
medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry započítaním nespôsobuje
rozpor s ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka či neexistenciu nároku na náhradu škody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Zmluva o postúpení pohľadávky tak mala spôsobilý
predmet postúpenia a išlo o platný právny úkon a práve touto zmluvou preukázal žalobca aktívnu vecnú
legitimáciu.

7. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s námietkou žalovaného, že náklady na prenájom náhradného
vozidla nevyplývajú z Občianskeho zákonníka a ani zo zákona o PZP. Podľa súdu prvej inštancie
poškodený nemohol z titulu poistnej udalosti užívať svoje motorové vozidlo, a preto bolo dôvodné,
aby si zabezpečil náhradné vozidlo a náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla v

podobe nájomného tak patria do oprávneného nároku poškodeného. Škoda v tejto súvislosti vzniknutá
na strane poškodeného je škodou v rozsahu účelne vynaložených nákladov na nájom tohto náhradného
motorového vozidla. K nutnosti a účelnosti vynaložených nákladov so zabezpečením náhradného
motorového vozidla pristupuje podľa súdu prvej inštancie samotná skutočnosť, že poškodenému z titulu
škodovej udalosti bol nanútený skutkový a právny stav, kedy nemohol užívať svoje motorové vozidlo,

a tým sa ocitol v stave nutnosti zabezpečenia si náhradného motorového vozidla počas opravy svojho
vozidla. Koncepcia náhrady škody vychádza zo záverov, že má byť nahradená cena požičovného,
ktorá je obvyklá, teda nie cena priemerná, resp. cena najnižšia alebo cena podľa individuálnych
výpočtov zamestnanca žalovanej, pretože v dôsledku poškodenia motorového vozidla dochádza k
závažnému zásahu do vlastníckeho práva vlastníka poškodeného vozidla v podobe straty možnosti jeho

riadneho užívania. Ďalej je potrebné podotknúť, že kritérium nutnosti nemôže poškodenému sťažiť, či
znemožniť požičanie náhradného vozidla, ktoré treba považovať za jediný možný spôsob vyváženia
ujmy spôsobenej poškodením vlastného vozidla.

8. Vo vzťahu k spornej dobe prenájmu náhradného motorového vozidla, ako aj oprávnenosti zníženia

poistného plnenia o sumu 24,60 eur, ktorá podľa žalovaného, ako to vyplýva z oznámenia o poistnom
plnení z 27.11.2018, predstavuje náklady, ktoré by inak vznikli užívaním poškodeného vozidla podľa
najazdených kilometrov na prenajatom vozidle, súd prvej inštancie uviedol, že zníženie poistného
plnenia z tohto dôvodu považuje za nedôvodné. Ak žalovaný toto zníženie poistného plnenia vykonal,
zaťažovalo ho dôkazné bremeno svoje tvrdenia preukázať a uviesť aj spôsob výpočtu tohto zníženia, čo

však žalovaný neučinil. Nepriznanie poistného plnenia v tejto časti je tak nepreskúmateľné, nedôvodné a
pripúšťajúce viacero výkladov. Za predpokladu, že ide o amortizáciu, je toto krátenie podľa súdu rovnako
nedôvodné, pretože k amortizácii vozidla prichádza aj vtedy, ak nie je vozidlo prevádzkované a teda je v
autoservise. Vlastník vozidla nachádzajúceho sa v autoservise neušetrí na amortizácii vozidla, pretože k
nej dochádza bez vplyvu na jeho prevádzku, objektívne plynutím času. Súd prvej inštancie v nadväznosti

na uvedené žalobcovi priznal sumu 24,60 eur, o ktorú žalovaný neoprávnene znížil poistné plnenie.

9. V súvislosti s uplatnenými úrokmi z omeškania súd prvej inštancie konštatoval, že sa nestotožnil s
takým výkladom zákona o PZP, že oznámením o poistnom plnení, v rámci ktorého poisťovňa krátila
plnenie, splnila podmienky v zmysle § 11 ods. 6 zákona o PZP. Otázka splatnosti poistného plnenia

je upravená v § 11 ods. 7 zákona o PZP, pričom druhá časť tohto ustanovenia sa uplatní len vtedy,
ak je v súdnom rozhodnutí zaviazaný na zaplatenie náhrady škody poistený škodca. Opačný výklad
by podľa súdu prvej inštancie znamenal obsolentnosť § 11 ods. 7 PZP, pretože právo poškodeného
uplatňujúceho priamy nárok voči poisťovni je predsa dané inštitútom vykonateľnosti rozhodnutia, a
to uplynutím lehoty na plnenie, ktorá je viazaná na právoplatnosť rozhodnutia a nie na doručenie

právoplatného rozhodnutia. Pokiaľ teda poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t.j. neposkytne
poistné plnenie v celom jeho rozsahu v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo
znamená právo poškodeného, príp. jeho právneho nástupcu (aktuálne žalobcu) popri poistnom plnení
požadovať aj úroky z omeškania, ktorých základ je daný v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zákono PZP v § 11 ods. 8 upravuje výlučne následky nesplnenia povinnosti podľa odseku 6 zákona o PZP, t.j.
sankcionujeneskoréprešetrenieavybaveniepoistnejudalosti,avšaknezbavujepoisťovňu(žalovaného)
povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP v spojení s

§ 517 ods. 2 OZ. Výklad, v rámci ktorého by nebolo možné zo strany poškodeného, resp. jeho právneho
nástupcu, v prípade uplatnenia si skráteného poistného plnenia priznať v prebiehajúcom sporovom
konaní úroky z omeškania, by podľa súdu prvej inštancie nezodpovedal zmyslu a účelu zákona o PZP.
Zmyslom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť poškodenému nahradenie škody, a to v čo
najkratšom čase. Nezodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť za

svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie prenášala na poškodeného. Podľa
názoru súdu prvej inštancie práve poisťovňa musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej
povinnosti, vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade skráteného (a tým pádom neúplného)
plnenia dostane do omeškania. V tejto súvislosti súd poukázal na závery vyplývajúce z rozhodnutí
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/100/2019 z 21.05.2020 a sp. zn. 2Cob/200/2019 z 29.09.2020.
Keďže žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti 26.11.2018, bol povinný poskytnúť poistné plnenie do

15 dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti a keď tak neurobil, je od 12.12.2018 v omeškaní
s plnením sumy 24,60 eur. Súd prvej inštancie preto zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úroku z
omeškania vo výške 5% (v súlade s nariadením) zo sumy 24,60 eura od 13.12.2018 do zaplatenia.

10. Prvoinštančný súd posudzujúc dobu prenájmu náhradného motorového vozidla uviedol, že žalobca

považoval 30 dní za primeranú dobu nájmu náhradného motorového vozidla, pretože poškodený mal
náhradné motorové vozidlo prenajaté od 27.08.2018 do 25.09.2018. Žalovaný vychádzal (ako to vyplýva
z oznámenia o poistnom plnení z 27.11.2018) z primeranej doby nájmu náhradného motorového
vozidla v trvaní 12 dní. Súd prvej inštancie poukázal na to, že k poškodeniu motorového vozidla došlo
27.08.2018, čo vyplýva zo správy o nehode z 27.08.2018. V rovnaký deň si poškodený prenajal od

žalobcu náhradné motorové vozidlo Suzuki Vitara EČV: C. s dennou sadzbou prenájmu v sume 50,- eur
bez DPH, čo vyplýva zo zmluvy o prenájme motorových vozidiel č. 2018110004 z 27.08.2018 v spojení
s preberacím protokolom č. 2018110004. V zmluve bola doba prenájmu dohodnutá do 27.09.2018.
Podľa odovzdávacieho protokolu č. 2018110004 z 25.09.2018 bolo vozidlo vrátené 25.09.2018. Žalobca
následne 26.09.2018 vystavil poškodenému faktúru č. 1-180116 znejúcu na sumu 1.800,- eur za 30 dní

prenájmu vozidla od 27.08.2018 do 25.09.2018 (30 x 50,- eur + DPH). Žalovaný nerozporoval dennú
sadzbu nájmu náhradného motorového vozidla, ale nesúhlasil s prenájmom náhradného motorového
vozidla po dobu 30 dní. Pri posúdení primeranosti dĺžky doby prenájmu, súd prvej inštancie považoval
za podstatné, či poškodený, ktorý vlastné motorové vozidlo nemôže v dôsledku jeho poškodenia užívať,
si iba na dobu opravy vlastného motorového vozidla účelne prenajal náhradné motorové vozidlo.

Používanie náhradného motorového vozidla po oprave vlastného motorového vozidla, prípadne bez
potreby opravy vlastného motorového vozidla, nemôže totiž podľa súdu prvej inštancie predstavovať
účelne vynaložený a primeraný náklad. V tomto smere súd nepovažoval zníženie poistného plnenia
zo strany žalovaného za neoprávnené, keď tento poskytol plnenie len za primeranú dobu prenájmu 12
dní. Hoci žalovaný túto primeranosť ničím nevysvetlil, súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca

vôbec nepreukázal účelnosť, nevyhnutnosť a primeranosť prenájmu náhradného motorového vozidla
poškodeným. Zdôraznil, že dôkazné bremeno, že v období opravy poškodeného vozidla ide o účelne
a nevyhnutne vynaložené náklady na prenájom náhradného motorového vozidla, viazne na žalobcovi.
Náhradné vozidlo je nutným dôsledkom opravy poškodeného vozidla a nahrádzajú sa len náklady
účelne vynaložené spojené s odstránením negatívnych následkov vzniknutých poistnou udalosťou.

Žalobca v tomto smere neprodukoval jediný dôkaz a súd nemal za preukázané podstatné okolnosti
nevyhnutné pre posúdenie sporu, a to kedy bolo poškodené motorové vozidlo prijaté do autoservisu za
účelom jeho opravy, ako dlho bolo poškodené motorové vozidlo v autoservise, kedy bolo poškodenému
autoservisom vydané a napokon ani to, že poškodený náhradné motorové vozidlo skutočne počas
doby opravy potreboval. Za účelné a nevyhnutné náklady na prenájom náhradného vozidla náklady

nemožno považovať náklady, ktoré vzniknú mimo opravy poškodeného motorového vozidla, pretože
už nejde o náklady, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti s poškodením vozidla. V momente zavŕšenia
opravy poškodeného motorového vozidla je toto prevádzkyschopné a na strane poškodeného neexistuje
odôvodnená potreba náhradného motorového vozidla. Prvoinštančný súd zdôraznil, že preberací a
odovzdávací protokol č. 2018110004 preukazuje iba dobu prenájmu prenajatého motorového vozidla,

ale v žiadnom prípade nepreukazuje dobu opravy poškodeného motorového vozidla. Túto preukazujú
doklady o prijatí a vydaní poškodeného motorového vozidla zo servisu spolu s faktúrou za takúto opravu.
Súd prvej inštancie tak nemal preukázané, že poškodený bol nútený si prenajať náhradné motorové
vozidlo z dôvodu opravy svojho poškodeného motorového vozidla.11. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení
255 ods. 1 CSP s tým, že žalobca mal v spore úspech v časti istiny v sume 24,60 eur, čo k žalovanej istine

predstavuje 2,23% (zaokrúhlene). Žalovaný mal v spore 97,77% úspech a žalobca mala úspech 2,23%.
Čistý úspech žalovaného potom predstavoval 95,54%. Prvoinštančný súd preto priznal žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 95,54%.

12. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho

zástupcu čo do výroku II. a III. rozsudku a to podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) g) a h) CSP. Mal za
to, že súd prvej inštancie prijal záver ohľadom neúčelnosti, neprimeranosti a neodôvodnenosti doby
nájmu na základe ničím nepodložených argumentácií, resp. dôkazov. Preto považoval rozsudok za
arbitrárny, čo preukazoval odôvodnením v bode 25: „...zníženie poistného plnenia súd nepovažoval
zo strany žalovanej za neoprávnené, keď táto poskytla plnenie len za primeranú dobu prenájmu
12 dní. Hoci žalovaná túto primeranosť ničím nevysvetlila…“ Mal za to, že súd prvej inštancie sa

stotožnil s názorom žalovaného, hoci zo žiadnych relevantných dôvodov žalovaný nepreukázal nutnosť
krátenia poistného plnenia v rozsahu 18 dní. Rovnako sa súd prvej inštancie riadne nevysporiadal
a neodôvodnil, prečo považoval za správne priznať účelnosť doby prenájmu výlučne v rozsahu 12
dní. Uviedol, že žalobca odôvodňoval vznik škody z jemu dostupných podkladov. Zmluva o prenájme
motorového vozidla bola uzavretá v rovnaký deň ako nastala poistná udalosť, t.j. 27.08.2018, po

ktorej bolo motorové vozidlo právneho predchodcu nepojazdné. Právny predchodca žalobcu nemohol z
uvedenéhodôvoduužívaťpoškodenémotorovévozidlo,čímbolodkázanýnazapožičaniesináhradného
motorového vozidla. Žalobca mal za to, že okamihom vzniku poistnej udalosti bolo preukázané, že
poškodené motorové vozidlo nespĺňalo zákonné podmienky v zmysle zákona o cestnej premávke
a vyhlášky č. 134/2018 Z.z. Ministerstva dopravy a výstavby SR, t.j. bolo nepojazdné a právnemu

predchodcovi žalobcu vznikol nárok na náhradu škody. Žalobca preto dôvodne žiadal preplatiť nárok
na náhradu škody odo dňa, kedy nastala poistná udalosť. Doba prenájmu bola účelná, pretože
právny predchodca žalobcu užíval náhradné vozidlo výlučne počas realizácie opravy poškodeného
vozidla. Právny predchodca žalobcu si bol nútený zapožičať vozidlo za účelom prepravy do práce
a zabezpečenia svojich každodenných potrieb a potrieb svojej rodiny. Išlo o dôsledok poistnej udalosti.

Súd prvej inštancie nebral do úvahy, že práve poškodenému bolo zasiahnuté do jeho vlastníckych práv
vplyvom škodovej udalosti. Súd prvej inštancie preto dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu, keď
žalobu zamietol. Žalobca nesúhlasil ani s argumentáciou súdu prvej inštancie, že neuniesol dôkazné
bremeno, nakoľko nič nebránilo žalovanému označiť a navrhnúť dôkazy v konaní na preukázanie jeho
tvrdení a neúčelnosti rozsahu nákladov (napr. včas navrhnúť, aby súd vyžiadal od poškodeného listinné

dôkazy, prípadne navrhnúť svedkov). V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 14Cob/166/2019 zo dňa 30.01.2020. Žalovaný podľa žalobcu neuniesol dôkazné bremeno
ohľadom nezákonného krátenia dĺžky doby prenájmu. Prvoinštančný súd bol povinný odstrániť spornosť
doby prenájmu, avšak vzhľadom na nesprávne zistený skutkový stav veci vydal rozhodnutie, ktoré
vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Žalobca mal taktiež za to, že súd prvej inštancie svojím

procesným postupom odňal žalobcovi možnosť uplatňovať jeho procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces a to z dôvodu, že spornosť doby prenájmu
by bola riadne odstránená na predbežnom prejednaní sporu, alebo na pojednávaní, avšak vzhľadom
na mimoriadnu situáciu, zapríčinenú vyhlásením mimoriadneho stavu v súvislosti s prevenciou šírenia
vírusu COVID-19, ako aj vzhľadom na Vyhlášku č. 21/2021 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej
situácie a núdzového stavu, sa strany sporu nezúčastnili nariadeného pojednávania dňa 17.03.2021
a súd prvej inštancie rozhodol v ich neprítomnosti. Poukazujúc na § 171 ods. 1 CSP mal žalobca za to,
že pri výsluchu žalovaného, ktorý by opísal spôsob likvidácie poistnej udalosti, by bolo preukázané, že
doba prenájmu bola dôvodná, nakoľko trvala výlučne počas opravy poškodeného motorového vozidla,

t.j. do vydania vozidla. Vplyvom mimoriadnej situácie, kedy nebolo možné sa z objektívnych príčin
dostaviť pred súd, došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobca mal ďalej za to, že sú
prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie,
pretože ich nemohol žalobca bez svojej viny uplatniť skôr. Je totiž logickým predpokladom, že žalobca
by tieto prostriedky uplatnil po predbežnom právnom posúdení na predbežnom prejednaní sporu, po

vyslovení predbežnej nedôvodnosti žaloby. Uviedol, že v uvedenom prípade právny predchodca žalobcu
neuhrádzal autoservisu žiadne finančné prostriedky za opravu, žalobca preto nemal z objektívnych
dôvodov ako doložiť do konania potvrdenie z autoservisu týkajúce sa dodania služby v prospech
poškodeného. Krycí list bol vystavený poisťovňou po poistnej udalosti, aby autoservis mohol bez zábranvydať vozidlo po oprave vlastníkovi. Tým, že žalovaný uhradil autoservisu, ktorý zabezpečoval opravu
poškodeného motorového vozidla sumu za opravu, právny predchodca žalobcu nedisponoval dokladom
vo veci preukázania okamihu, kedy autoservis dodal službu v podobe vykonania opravy poškodeného

motorového vozidla, nakoľko týmto dôkazom disponuje výlučne žalovaný. Žalovaný záverom žiadal,
aby odvolací súd zrušil výrok II. a III. napadnutého rozsudku a v napadnutej časti vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

13. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, napriek skutočnosti, že mu výzva spolu s odvolaním

žalobcu bola doručená do elektronickej schránky jeho právneho zástupcu dňa 27.04.2021.

14. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 v spojení s § 470 CSP po oboznámení sa
s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných
rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

15. Podľa § 1 ods. 2 zákona o PZP, ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie
zodpovednosti osobitné predpisy (zákon č. 39/2015 Z.z. o poisťovníctve, Občiansky zákonník).

16. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby

poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

17. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné

plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

18. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok

preukázať.

19. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

20. Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

22. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

23. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

24. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním,
ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalobcu odvolací súd konštatuje
vecnú správnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného
skutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku
a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP podrobne a

dostatočne presvedčivo odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý
myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom
premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo
vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vadyprocesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací
súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, keďže súd prvej
inštancie sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie vysporiadal a

odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnej miere stotožnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku
vyplývajú dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie rozhodol tak, že vyhovel žalobe iba v rozsahu zaplatenia
istiny 24,60 eur spolu s príslušenstvom a vo zvyšku ju zamietol. Preto neobstojí tvrdenie žalobcu v
odvolaní, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne.

25. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd vo vzťahu
k namietanému nedostatočnému zisteniu skutočností a nesprávnemu právnemu posúdeniu súdom prvej
inštancie uvádza nasledovné. S poukazom na ustanovenie § 150 ods. 1 CSP je žalobca ako pán sporu
povinný úplne a pravdivo uviesť všetky podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu
a hlavne ich v zmysle § 132 v spojení s § 154 CSP podoprieť dôkaznými prostriedkami najneskôr do
vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. V prípade, ak žalobca v žalobe tvrdil, že právny

predchodca žalobcu si náhradné vozidlo požičal iba na nevyhnutné obdobie, kedy sa jeho motorové
vozidlo nachádzalo servise a nemohol ho užívať, bolo jeho povinnosťou uvedené tvrdenie i preukázať.
Žalovaný v priebehu konania, už v podanom odpore, namietal jednak účelnosť vynaložených nákladov
právneho predchodcu žalobcu, ako i poprel časový rámec nutnosti opravy poškodeného motorového
vozidla, vzhľadom na jeho neprimeranosť, ako i vzhľadom na rozsah poškodenia a pracnosť opravy,

kedy podľa jeho názoru nebola preukázaná nutnosť opravy nad rámec času vymedzeného výrobcom
danej značky vozidla, t.j. nad 12 dní. Zároveň žalovaný vo vzťahu k tvrdeniu o nevyhnutnosti dobe
nájmu popieral aj uzavretú zmluvu o prenájme, kedy bol podľa jeho názoru vopred vypísaný údaj o dĺžke
prenájmu vozidla. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca bol po doručení predmetného odporu oboznámený
so skutočnosťami, ktoré žalovaný sporil. K odporu žalovaného sa žalobca dokonca vyjadroval písomným

podaním zo dňa 20.11.2020. Žalobca však ani v jednom z podaní nepreukázal dĺžku doby opravy
poškodeného vozidla, v dôsledku čoho nemohol súd prvej inštancie ustáliť účelnosť, primeranosť
a nevyhnutnosť doby prenájmu náhradného motorového vozidla, pretože ako správne súd prvej
inštancie uviedol, nahrádzajú sa len náklady účelne vynaložené a spojené s odstránením negatívnych
následkov vzniknutých poistnou udalosťou. Odvolací súd je rovnakého právneho názoru ako súd prvej

inštancie, že za účelné a nevyhnutné náklady na prenájom náhradného vozidla nemožno považovať
náklady, ktoré vzniknú mimo opravy poškodeného motorového vozidla, pretože už nejde o náklady,
ktoré vznikli v príčinnej súvislosti s poškodením vozidla. V momente zavŕšenia opravy poškodeného
motorového vozidla je toto prevádzkyschopné a na strane poškodeného neexistuje odôvodnená potreba
náhradného motorového vozidla. Bolo preto povinnosťou žalobcu sporné skutočnosti preukázať a to

najmä skutočnosť, kedy bolo poškodené motorové vozidlo prijaté do autoservisu za účelom jeho opravy,
ako dlho bolo poškodené motorové vozidlo v autoservise, kedy bolo autoservisom poškodenému
vydané. V tejto súvislosti neobstojí námietka žalobcu, že v dôsledku likvidácie škodovej udalosti
prostredníctvom vystavenia krycieho listu žalobca objektívne nemohol doložiť do konania potvrdenie
zautoservisu,týkajúcesadodaniaslužbyvprospechprávnehopredchodcužalobcu.Právnypredchodca

žalobcu ako vlastník poškodeného motorového vozidla musel disponovať dokladom o odovzdaní
a prevzatí motorového vozidla z opravovne – autoservisu, ktorý autoservis poškodené vozidlo opravoval.
Poškodené motorové vozidlo, bez ohľadu na to, akým spôsobom sa škodová udalosť vysporiadava, je
vždy odovzdávané osobe vlastníka (prípadne splnomocnenej osobe) motorového vozidla a nie poisťovni
(žalovanému). Takýmto dokladom preto nemôže žalovaný disponovať. Zároveň nebolo povinnosťou

žalovaného účelnosť, primeranosť a nevyhnutnosť opravy preukazovať, bolo to primárne povinnosťou
žalobcu, ktorý ak uvedenými dokladmi nedisponoval, mal práve on navrhnúť, aby si súd prvej inštancie
vyžiadal doklady či už od poškodeného, alebo poisťovne poškodeného – žalovaného (napr. krycí list,
faktúra doručená žalovanému od autoservisu,..). Keďže z dokladov predložených žalobcom, resp.
z obsahu spisu nebolo preukázané, že by žalobca dôvodne potreboval náhradné vozidlo nad už

vyplatené obdobie 12 dní, bol dôvodný postup súdu prvej inštancie, ktorý žalobu žalobcu z uvedeného
dôvodu na rámec priznanej sumy 24,60 eur zamietol. V tomto smere nebolo potrebné, aby sa súd prvej
inštancie vysporiadaval s účelnosťou doby prenájmu v rozsahu 12 dní, nakoľko tá v konaní nebola
sporná, sporný bol len rozsah doby prenájmu nad rámec trvania 12 dní. Odkaz žalobcu na rozhodnutie
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/166/2019 inštancie nemá v porovnaní s prejednávanou vecou

žiadnu relevanciu, nakoľko v uvádzanom prípade bola v konaní spornou dĺžka opravy poškodeného
vozidla vzhľadom na rozsah poškodenia, kedy však konajúcemu súdu bolo preukázané nevyhnutné
obdobie opravy poškodeného vozidla, t.j. po akú dobu oprava trvala. Rovnako tvrdenia žalobcu, ktorými
reagoval až v podanom odvolaní na tvrdenia žalovaného, že žalobca nepreukázal, že by bol nútenýnáhradné vozidlo užívať, možno považovať za tvrdenia oneskorené, nakoľko ich žalobca v dôsledku
obrany žalovaného mohol vykonať už skôr.

26. Odvolací súd nevzhliadol ani žiadne porušenie procesného postupu zo strany súdu prvej inštancie,
ktorým by bolo znemožnené žalobcovi uskutočňovať jeho procesné práva a to v takej miere, že
by došlo k porušeniu jeho práv na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na
deň 17.03.2021, ktoré sa konalo v neprítomnosti sporových strán, v súlade s § 3 ods. 1 písm. a)
zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej

nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v
spojení s § 1 ods. 1 písm. p) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 24/2021
Z. z. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej
situácie a núdzového stavu, keďže na základe výzvy súdu prvej inštancie zo dňa 08.03.2021
žalovaný podaním z 12.03.2021 a žalobca podaním z 11.03.2021 (potvrdeným úradným záznamom
zo 17.03.2021) súhlasili s uskutočnením pojednávania v ich neprítomnosti. Napriek skutočnosti, že

žalobca, resp. jeho právny zástupca sa na pojednávanie konané dňa 17.03.2021 dostavil, avšak
opakovane súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, nemôže teraz tvrdiť, že mu boli postupom
súdu prvej inštancie odňaté procesné práva. Žalobca uvedomujúc si nielen situáciu ohľadom šírenia
nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a s tým súvisiace opatrenia a obmedzenia, ako i vedomý si svojej
možnosti vysloviť súhlas s prejednaním a rozhodnutím sporu v jeho neprítomnosti, alebo nesúhlas

s konaním a rozhodovaním sporu v jeho neprítomnosti, musel počítať so situáciou, že v dôsledku
pojednávania v jeho neprítomnosti nebude oboznámený so spornými a nespornými skutočnosťami,
ako ani s predbežným právnym názorom súdu prvej inštancie. Zároveň žalobca nesprávne stotožňuje
vyslovenie predbežného právneho posúdenia v zmysle § 181 ods. 2 CSP s odôvodnením resp.
vyslovením dôvodnosti žaloby. Súd prvej inštancie nie je povinný pri predbežnom právnom posúdení

uvádzať posúdenie nároku žalobcu z pohľadu jeho dôvodnosti (preukázanosti), ale iba vysloví, v zmysle
akých právnych ustanovení bude nárok žalobcu posudzovať. Preto ak žalobca namietal, že bez svojej
viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie svoje prostriedky procesného útoky, odvolací
súd uvádza, že žalobca jednak sám dal súhlas na konanie v jeho neprítomnosti, kedy súd prvej inštancie
na pojednávaní dodržal procesný postup stanovený ustanoveniami CSP (t.j. vyslovil ktoré skutočnosti

považuje za sporné, ktoré nie, ktoré z dôkazov vykoná, ako i vyslovil predbežné právne posúdenie,
ako vyplynulo zo zvukového záznamu) a jednak ani v odvolaní nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci
odôvodnenosť dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla napriek vedomosti o právnom názore
súdu prvej inštancie. Odvolací súd preto konštatuje, že odvolacie dôvody uvádzané žalobcom nie sú
spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a preto podľa § 387 ods. 1 CSP

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti II. a III. ako vecne správny
potvrdil.

27. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29.Vdanomprípademalvodvolacomkonanívovzťahukmeritusporuplnýúspechžalovaný,vdôsledku
čoho žalovanému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko však žalovanému

v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy konania nevznikli, keďže v rámci odvolacieho konania
nepredložil súdu žiadne vyjadrenie, súd nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.2.2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018, podľa
ktorého ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli,
je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak,

že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva).

30. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musiabyťspísanéadvokátom(§429ods.1CSP). Povinnosťprávnehozastúpeniaadvokátomdovolateľ

nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).