Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 29, 2023

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2Pc/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8523200106
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2023:8523200106.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci navrhovateľky:

A. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. Z. X. č. XXX, t.č. F. X, XXX XX Q. K., proti osobe, ktorá je
podľa návrhu povinná platiť výživné: L. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, XXX XX J., v konaní
o určenie výživného takto

r o z h o d o l :

I. Osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, L. L., nar. XX.XX.XXXX
je povinná prispievať na výživu navrhovateľky A. L., nar. XX.XX.XXXX sumou 180 eur
mesačne, ktoré výživné je p o v i n n á uhrádzať vždy do 15-tého dňa toho ktorého
mesiaca vopred, počnúc dňom 08.02.2023.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa podaným návrhom, ktorý upravila podaním doručeným súdu dňa 08.02.2023,
dožadovala určenia výživného zo strany jej matky v sume 180 eur mesačne, odo dňa podania návrhu.
Návrhodôvodnilatým,žeosoba,ktorápodľanávrhujepovinnáplatiťvýživnéjejejmatkou,otcavrodnom
liste zapísaného nemá. Niekoľko týždňov po narodení bola umiestnená do detského domova a potom
vo veku dva a pol roka išla do pestúnskej starostlivosti U. a V. F., v pestúnskej starostlivosti bola až do

dovŕšenia plnoletosti. Po vzájomných nezhodách sa rozhodla domácnosť pestúnov opustiť. Aktuálne
sa zdržiava u sestry pestúna M. V., ktorej na bývanie neprispieva. Je študentkou X. ročníka Hotelovej
akadémie v Starej Ľubovni, jej náklady predstavujú sumu cca 260 eur mesačne. Jej príjem pozostáva
len z prídavku na dieťa v sume 60 eur a matka jej prispieva sumou 30 eur mesačne, vyšším výživným
jej matka nechce prispievať. K návrhu pripojila rodný list, potvrdenie o návšteve školy a rozpis nákladov.

2.Súdpoučil účastníkovkonaniaoichprocesnýchprávachapovinnostiachvzmysleustanoveníC.m.p.,

osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné doručil návrh s prílohami a vyzval ju aby sa k
nemu vyjadrila.

3. Osoba, ktorá je povinná podľa návrhu platiť výživné v písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že s
návrhom súhlasí a zaväzuje sa dcére prispievať sumou 180 eur mesačne pokiaľ dcéra nedoštuduje.

4. Pojednávania vytýčeného na deň 30.03.2023 sa osoba, ktorá je povinná podľa návrhu platiť výživné

nezúčastnila, svoju neúčasť písomne ospravedlnila, súhlasila s pojednávaním v jej neprítomností, preto
súd v súlade s § 180 C.s.p. pojednával v jej neprítomností.5. Navrhovateľka na pojednávaní na podanom návrhu trvala, uviedla, že dôvodom jeho podania je
skutočnosť, že chce doštudovať. Nemá žiaden príjem, býva u tety, ktorej na chod domácností a svoju
výživu ničím neprispieva.Ďalej uviedla, že matka jej od podania návrhu na výživu prispieva sumou 180

eur mesačne, dlh na výživnom nemá.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov
tvoriacich obsah spisu na základe čoho ustálil tento skutkový stav:

6. Navrhovateľka je dcérou osoby, ktorá má podľa návrhu povinnosť platiť výživné. Navrhovateľka
je v súčasnosti študentkou X. ročníka Spojenej školy, Jarmočná, organizačná zložka Stredná odborná
škola hotelových služieb a remesiel Stará Ľubovňa. Svoje náklady vyčíslila sumou cca 260 eur (strava,
ošatenie, hygienické potreby, školské potreby, strava v škole, mobilný telefón, okuliare a pod. ). Jej
príjem pozostáva z prídavku na dieťa 60 eur a výživného od matky, ktoré od podania návrhu hradí v
sume 180 eur.

7. Matka navrhovateľky je zamestnaná v spoločnosti IKEA Industry Slovakia, s.r.o., s čistým mesačným
príjmom za rok 2022 v sume 762,59 eur. Býva v jednoizbovom nájomnom byte za ktorý mesačne platí
zálohové platby v sume 140,49 eur, okrem toho platí elektrinu a TV v celkovej sume 16,64 eur. Podľa
svojho tvrdenia nevlastní žiaden majetok.

Na základe takto zisteného skutkové stavu súd právne uzatvára:

8. Podľa § 62 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z,. Zákon o rodine (ďalej len ZoR) plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

9. Podľa § 62 ods. 2 ZoR ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

10. Podľa § 62 ods. 3 ZoR ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a

majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

11.Podľa§62ods.4ZoR ustanoveniapriurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

12. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

13. Podľa § 76 ods. 1 ZoR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné

vždy na mesiac dopredu.

14. Podľa § 77 ods. 1 ZoR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

15. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

16. Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

17. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.) na konanie
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak.18. Podľa § 215 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) súd rozhoduje na
základe zisteného skutkového stavu.

19. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

20. Podľa § 232 ods. 4 C.s.p. ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne

inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

Právne posúdenie veci:

21. Predmetom konania je určenie výživného pre navrhovateľku v sume 180 eur mesačne počnúc

dňom podania návrhu.

22. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a

majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných
pilierovsystémuzákonnejpovinnostiposkytovaťvýživu.Cieľomtejtoprávnejúpravyjezabezpečiťvýživu
ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektami sú rodičia dieťaťa.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Každý
z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času kým deti

nie sú schopné samé sa živiť. Táto schopnosť závisí od toho, kedy sa dieťa stáva spôsobilým uhrádzať
svoje odôvodnené potreby z odmeny za vlastnú prácu takej povahy, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a
duševným predpokladom a potrebám spoločnosti.

23. Je nesporné, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné má vždy

prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové
možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi
vlastnosťami. V prípade výživného na dieťa sa vo všeobecnosti uplatňuje tzv. princíp potencionality
(§ 75 ods. 1 ZoR), ktorý má prednosť pred princípom fakticity. V praxi to znamená, že súd neprihliada
len na skutočné príjmy osoby povinnej platiť výživné, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale

vychádza z jej potenciálnych príjmov, to znamená z príjmov, ktoré mohla mať vzhľadom na svoj vek,
zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti,
dopyt na trhu práce (porovnaj Rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/236/2018).

24. Navrhovateľka síce dosiahla plnoletosť, ale stále sa pripravuje na svoje povolanie štúdiom na

strednej škole, nemá žiaden príjem, ani nie je zatiaľ schopná sa sama živiť, teda je nezaopatreným
dieťaťom v zmysle osobitného predpisu, preto sa na ňu uvedené ustanovenia Zákona o rodine vzťahujú
a matka (osoba, ktorá podľa návrhu je povinná platiť výživné) je povinná prispievať navrhovateľke
výživným.

25. Pri určení výšky výživného postupoval súd v súlade s citovanými ustanoveniami § 62 ods. 2 a § 75
ods. 1 Zákona o rodine, t.j. prihliadal tak na odôvodnené potreby oprávneného (navrhovateľky), ako aj
na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov.

26. Navrhovateľka je študentkou strednej školy, je nepochybné, že v súvislosti s týmto štúdiom má
nákladynaučebné aškolsképomôckya určiteajna stravu,ošatenie,obuv,hygienicképotreby, bývanie
či lekársku starostlivosť.

27. Matka navrhovateľky dosahuje čistý mesačný príjem cca 762 eur, vychádzajúc z tohto príjmu súd

dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach matky navrhovateľky prispievať na výživu
navrhovateľky sumou navrhovanou navrhovateľkou, t.j. sumou 180 eur mesačne, s takýmto rozsahom
vyživovacej povinnosti aj matka navrhovateľky súhlasila.28. Súd má za to, že matka navrhovateľky je objektívne schopná dosahovať príjem dostatočný pre
plnenie vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke v sume 180 eur mesačne. Plnenie vyživovacej
povinnosti je prvoradou zákonnou povinnosťou rodičov, rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu

povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené.

29. Počiatok určenia vyživovacej povinnosti súd určil odo dňa podania návrhu, t.j. dňom 08.02.2023,
keďže v zmysle citovaného ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine výživné pre plnoleté dieťa možno
priznať len odo dňa začatia konania, t.j. odo dňa doručenia návrhu na súd.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie môže podať účastník , v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63
C.m.p.)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Navrhovateľka sa odvolania voči všetkým výrokom tohto rozsudku vzdala.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na výkon rozhodnutia podľa C.m.p. .