Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, March 23, 2023

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 0ER/1192/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1402893851
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Janka Šteinerová
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2023:1402893851.1

Uznesenie

OkresnýsúdBratislavaIVvoveciexekúcieoprávneného:Všeobecnázdravotnápoisťovňaa.s.,pobočka
Prešov, Kúpeľná 5, Prešov, IČO: 17333954, proti povinnému: SIBA, s.r.o. v likvidácii, Drobného 11, 841
01 Bratislava, IČO: 31365833, na vymoženie uloženej povinnosti 9,86 eura a trov exekúcie, vedenej
súdnym exekútorom: JUDr. Stanislav Moskovič, so sídlom exekútorského úradu Floriánova 2, 080 01
Prešov, takto

r o z h o d o l :

Námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 19.11.2002 súd udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5104 009333
pod sp. zn. Er/1192/2002 na základe platobného výmeru Všeobecnej zdravotnej poisťovne pobočka
Prešov č. k. 1153/2001/b zo dňa 2.8.2001.

2. Dňa 10.04.2020 vydal súdny exekútor v tejto veci upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou
na úhradu trov starej exekúcie, nakoľko došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. a)
zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, pretože od doručenia prvotného poverenia uplynula rozhodná doba piatich rokov, k predĺženiu
rozhodnej doby nedošlo a nejde o takú starú exekúciu, ktorá sa nezastavuje.

3.Dňa07.05.2020súdnyexekútorpostúpilsúdunámietkyoprávnenéhoprotiupovedomeniuozastavení
starej exekúcie, ktoré boli podané v zákonnej lehote, nakoľko upovedomenie o zastavení starej exekúcie
bolo doručené oprávnenému 11.04.2020. Oprávnený v námietkach uviedol, že v zmysle § 5 ods. 2 písm.
a) zákona č. 233/2019 Z. z. upovedomenie obsahuje chybné označenie oprávneného, pretože Zmluvou
o postúpení pohľadávok č. 193/2005 uzavretou dňa 09.12.2005 medzi ním a spoločnosťou Veriteľ a.
s., IČO: 35 859 881, došlo k postúpeniu pohľadávky povinného na spoločnosť Veriteľ, a. s. a následne

na Slovenskú konsolidačnú, a.s. a v tom čase platná právna úprava nevyžadovala na zmenu účastníka
konania podanie návrhu na zmenu účastníka konania.

4. K námietkam oprávneného súdny exekútor uviedol, že navrhuje preskúmať námietky povinného z
dôvodu, či upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, resp. z dôvodu,
že oprávnený namietaný rozpor so zákonom preukázal.

5. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných
konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej
len „exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie
(ďalej len „opätovný návrh“). Na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred

1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.6. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná
doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.
7. Podľa § 7 ods. 1 ZoUNEK, proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v

rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky.
Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.

8. Podľa § 7 ods. 2 ZoUNEK, námietky spolu s upovedomením o zastavení starej exekúcie predloží
exekútor do 30 dní súdu. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie

námietok doručí súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie.

9. Podľa § 7 ods. 3 ZoUNEK, súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie
o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne.
Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému
a exekútorovi.

10. Podľa § 37 ods. 3 veta druhá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného do 31.04.2017, ak nastanú
skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práva povinností vyplývajúcich
z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto

skutočnosti exekútorovi.

11. Právna úprava zmeny účastníka exekučného konania v exekučných konaniach začatých pred
01.09.2005, upravovala tento inštitút tak, že ak po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie nastala
skutočnosť, na základe ktorej došlo k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností vyplývajúcich

z exekučného titulu, boli účastníci konania povinní bezodkladne túto skutočnosť oznámiť exekútorovi
a jej vznik doložiť. Súd dáva do pozornosti, že v zmysle prechodných ustanovení (§ 238 ods. 2
Exekučného poriadku) sa neskôr platný § 37 ods. 4 a 5 aplikoval aj na exekučné konania začaté pred
01.09.2005, avšak § 37 ods. 3 iba na konania začaté od 01.09.2005. Z toho dôvodu bolo v konaniach
začatých pred 01.09.2005 potrebné, aby o zmene účastníka rozhodol exekučný súd (argument a

contrario § 37 ods. 3 v znení účinnom do 01.09.2005) pričom pri podaní návrhu na rozhodnutie o
zmene sa súd nespravoval ustanovením § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, ale ust. § 92 ods. 2 a 3
Občianskeho súdneho poriadku; a súd vyhovel návrhu na zmenu účastníka exekučného konania na
strane oprávneného, ak sa preukázalo, že po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne
predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, a ak s tým súhlasí ten,

kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa
nevyžadoval. Všeobecná zdravotná poisťovňa nepreukázala, že takáto právna skutočnosť nastala (súd
nemá vedomosť o návrhu na pripustenie zmeny účastníka konania doručenému exekučnému súdu).
Súd nespochybňuje hmotnoprávne nadobudnutie vymáhanej pohľadávky).

12. Na podporu svojich tvrdení súd uvádza: Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 05.12.2012, sp. zn. 4
Cdo 251/2012 : „V praxi to znamená, že pokiaľ Exekučný poriadok určitú procesnú situáciu nerieši,
tak sa na jej riešenie použijú príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. V danom prípade
to znamenalo potrebu aplikovať ustanovenia § 92 ods. 2 a 3 O. s. p. o zmene účastníka konania. S
účinnosťou od 1. septembra 2005 bolo zavedené nové znenie § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, ktorým

sa účastníkom exekučného konania uložila oznamovacia povinnosť ohľadom existencie právnych
skutočností zakladajúcich prevod alebo prechod práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu
a exekútorovi povinnosť na základe takéhoto oznámenia podať na súd návrh na pripustenie zmeny
účastníctva. V zmysle prechodných ustanovení § 238 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku však toto
ustanovenie nie je možné aplikovať na exekučné konania začaté pred 1. septembrom 2005... Len súd

môže posúdiť, či okolnosti uvádzané v oznámení, sú spôsobilé privodiť prevod alebo prechod práva
alebo povinnosti z exekučného titulu a či predložené listiny sukcesiu do práv a povinností oprávneného
alebo povinného aj preukazujú. Správnosť záverov exekučného súdu, ako súdu rozhodujúceho v prvom
stupni, môže byť následne preskúmavaná v rámci odvolacieho konania (keďže nejde o uznesenie podľa
osobitného zákona - Exekučného poriadku, viď § 202 ods. 2 O. s. p. a judikát R 6/2003 ) a za istých

okolností aj konania dovolacieho. Je však neakceptovateľné, aby bol súd viazaný tým, ako otázku
procesného nástupníctva v exekučnom konaní posúdil súdny exekútor.“ Uznesenie Krajského súdu v
Nitre z 30.11.2007, sp. zn. 25 CoE 41/2007, R 44/2014: „So zmenou na strane oprávneného v dôsledku
prevodu práva z exekučného titulu musí súhlasiť ten, kto má na jeho miesto nastúpiť.“ UznesenieNajvyššiehosúduSRz05.12.2012,sp.zn.4Cdo251/2012:„Keďžeajvexekučnomkonaníjeoprávnený
disponentom konania, musí vyjadriť súhlas s návrhom v zmysle ust. § 92 ods. 2 a 3 O. s. p., ak ho podáva
postupník, ktorý má nastúpiť na jeho miesto. Z toho logicky vyplýva, že návrh na zmenu účastníkov

možno urobiť len dovtedy, kým má pôvodný oprávnený spôsobilosť byť účastníkom konania, nakoľko
iba v takom prípade je možné, aby vyjadril súhlas s takým návrhom, resp. návrh sám podal.“

13. Exekučný súd po preskúmaní námietok oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej

exekúcie a súdneho spisu dospel k záveru, že námietky oprávneného sú nedôvodné. Oprávnený
nenamieta žiadne dôvody nezákonnosti vydania upovedomenia o zastavení starej exekúcie podľa § 2, §
3 a § 4 ZoUNEK. Námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie smerujú proti
iným dôvodom, ktoré nie sú uvedené v zákone o ukončení niektorých exekučných konaní. Tvrdenia
uvedené v námietkach oprávnený nijako súdu nepreukázal.

14. V čase vydania upovedomenia o zastavení starej exekúcie neexistovali relevantné pochybnosti
o tom, kto je účastníkom exekučného konania na strane oprávneného, pretože exekútorovi nebolo
doručené právoplatné rozhodnutie súdu o zmene oprávneného. Upovedomenie o zastavení starej
exekúcie bolo vydané podľa obsahu exekučného spisu a doručené oprávnenému. V exekučnom konaní
nebolo do 01.01.2020, teda ku dňu ku ktorému bola exekúcia ex lege zastavená, rozhodnuté o zmene

účastníka konania na strane oprávneného a pokiaľ súdny exekútor nedisponuje rozhodnutím súdu o
pripustení zmeny účastníka konania, súdny exekútor koná s pôvodným oprávneným. Súdny exekútor
je viazaný procesným stavom ku dňu zastavenia exekúcie a preto správne vydal upovedomenie o
zastavení starej exekúcie voči oprávnenému.

15. Nakoľko súdny exekútor postupoval v súlade so zákonom, súd rozhodol tak, že námietky
oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať sťažnosť v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne, dvojmo.

V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v
čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah,
v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti (§
243, 244 Civilného sporového poriadku).