Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, October 28, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26S/7/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200088
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4021200088.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: VITAR SLOVAKIA, spol. s r.o., sídlo Horná Kružná 5577/52,
Vrútky, IČO: 36 313 190, zastúpený advokátskou kanceláriou: HALADA advokátska kancelária s.r.o.,
sídlo Kapitulská 21, Trnava, IČO: 36 669 661, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, sídlo Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo
100194843/2021 z 03.02.2021 na základe správnej žaloby, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného

účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou, elektronicky podanou a doručenou Krajskému súdu v Nitre ako
správnemu súdu (§ 19 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len "Správny
súdny poriadok" alebo "SSP") dňa 11.03.2021, domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného spolu so

zrušením jemu predchádzajúceho rozhodnutia Daňového úradu Nitra č. 100919572/2020 z 20.05.2020
a vrátenia mu veci na ďalšie konanie.

2. Predmetom správneho súdneho konania v prejednávanej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného, označeného v záhlaví, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) (ďalej len „Daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu

Nitra, číslo 100919572/2020 z 20.05.2020, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku žalobcovi
ako daňovému subjektu určil na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2014 rozdiel
dane v sume 29.853,01 eura tým, že nepriznal nadmerný odpočet v sume 6.178,12 eura a vyrubil daň
v sume 23.674,89 eura.

3. Žalobca v správnej žalobe súčasne navrhol, aby jej správny súd priznal odkladný účinok podľa

§ 185 písm. a/ SSP. Žalobca podaný návrh odôvodnil tým, že žalobou napadnutým rozhodnutím
mu bolo nie len neuznané právo na nadmerný odpočet už zaplatenej dane, ale bola mu uložená aj
povinnosť uhradiť vyrubený rozdiel dane. Žalobcovi bola zároveň samostatnými rozhodnutiami správcu
dane (vydanými v rovnaký deň ako prvostupňové rozhodnutie správcu dane, o odvolaní proti ktorému
rozhodoval žalovaný a ktoré je napadnuté správnou žalobou žalobcu v tomto správnom súdnom konaní)
ktoré nadväzujú na rovnakú daňovú kontrolu vykonanú za zdaňovacie obdobie roku 2014 vyrubená

vlastná daňová povinnosť v celkovej výške 169.161,29 eura, ktorú má žalobca uhradiť do 15 dní od
právoplatnosti rozhodnutí. Vzhľadom na výšku sumy, ktorú by bol žalobca v dôsledku napadnutého ako
aj ostatných uvedených rozhodnutí povinný zaplatiť (199.014,30 eura) v stanovenej lehote, žalobcovi
hrozí okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia (v spojení s ostatnými rozhodnutiami týkajúce
sa ostatných zdaňovacích období roku 2014) veľká škoda v podobe zníženia zisku z predmetných
obchodov a závažná ujma, keďže žalobca nebude mať dostatok finančných prostriedkov súčasne aj

na úhradu predmetnej dane a aj na bežnú prevádzku podniku. Žalobcovi hrozí výrazné obmedzenie
až ukončenie jeho podnikateľskej činnosti, čo môže viesť k značným hospodárskym škodám, stratedôležitých obchodných partnerov či k prepusteniu všetkých XX zamestnancov. Okamžitou úhradou
celej vyrubenej dane by sa žalobcovi znížila výška disponibilných prostriedkov potrebných na úhradu
nevyhnutných prevádzkových nákladov a jeho likvidita by bola zásadným spôsobom narušená. Žalobca

nemá dostatok finančných prostriedkov ani na zaplatenie celej vyrubenej dane za rok 2014. Žalobca
by sa zaplatením vyrubenej dane dostal pravdepodobne do straty, v dôsledku čoho by pre prevádzku
podniku musel zabezpečovať cudzie zdroje, čo je v súčasnej dobe krízy spôsobenej pandémiou
COVID-19 mimoriadne náročné. Správnou žalobou napadnuté rozhodnutie je vydané na základe
nezákonnej daňovej kontroly a nezákonného daňového konania, čo zakladá dôvodný predpoklad

zrušenia správnou napadnutého rozhodnutia.

4. Žalobca za účelom preukázania svojich tvrdení k návrhu pripojil nasledovné listinné dôkazy, z ktorých
vyplývajú tieto skutočnosti: i/ aktuálny výpis z bankového účtu žalobcu k 10.03.2021, podľa ktorého
má žalobca na bankovom účte v G. banke čistý disponibilný zostatok XXX.XXX,XX eura a vlastné
prostriedky vo výške XXX.XXX,XX eura; ii/ rekapituláciu čiastok v zložkách mzdy za rok 2020, z

ktorých vyplývajú ročné náklady na mzdy a náhrady zamestnancov (bez započítania zúčtovania dane
za predchádzajúci roka a zúčtovania bonusu za predchádzajúci rok) spolu vo výške XXX.XXX,XX eura,
t. j. priemerne na mesiac vo výške XX.XXX,XX eura, iii/ graf dosiahnutého zisku z internetového portálu
FinStat.sk za roky 2009 - 2019, z ktorého okrem iného vyplýva, že žalobca v roku 2019 dosiahol zisk vo
výškeXX.XXX,-eur.ŽalobcanapokonknávrhupripojilajprvéstranyrozhodnutížalovanéhoFinančného

riaditeľstva Slovenskej republiky, ktoré toto vydalo v rovnaký deň ako bolo vydané aj jeho rozhodnutie,
ktoré je predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto súdnom konaní a z ktorých vyplýva, že týmito
boli potvrdené prvostupňové rozhodnutia správcu dane, ktorými bol žalobcovi vyrubený rozdiel na dani,
resp. daň z pridanej hodnoty za ostatné zdaňovacie obdobia roku 2014 vo výške 166.806,10 eura (a
to nasledovne - za zdaňovacie obdobie apríl 2014 vyrubený rozdiel dane v sume 30.882,62 eura, za

december 2014 vyrubený rozdiel dane v sume 16.324,80 eura, za január 2014 vyrubený rozdiel dane v
sume 21.044,64 eura, za júl 2014 vyrubený rozdiel dane v sume 13.897,29 eura, za jún 2014 vyrubená
daň v sume 34.029,97 eura, za máj 2014 vyrubená daň v sume 33.641,45 eura, za marec 2014 vyrubený
rozdiel dane v sume 16.985,33 eura).

5. Správny súd uznesením č. k. 26S/7/2021- 72 z 22. apríla 2021 vyzval žalovaného, aby sa v lehote
30 dní od doručenia uznesenia inter alia písomne vyjadril k návrhu žalobcu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe.

6. Žalovaný predložil správnemu súdu administratívny spis a vyjadril sa k návrhu na priznanie

odkladného účinku správnej žalobe, v ktorom uviedol, že žalobca nepreukázal, že by mu skutočne
hrozila závažná ujma, finančná či hospodárska škoda, prípadne iný následok, ktorý by vážne ohrozil
jeho ekonomickú činnosť.

7. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný

predpis neustanovuje inak.

8.Podľa§185písm.a)SSP,správnysúd,akosobitnýpredpisneustanovujeinak,môženanávrhžalobcu
a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým
výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo

opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

9. Podľa § 186 ods. 1 a 2 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na

základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie
nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo
opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu
vo veci samej.

10. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.11. Podľa § 5 ods. 9 veta druhá SSP, účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať
úkony v lehote určenej správnym súdom.

12. Znenie § 184 SSP ustanovuje, že podanie správnej žaloby nie je ex lege vo všeobecnosti
spojené s nastúpením odkladného účinku. Nastúpenie odkladného účinku by malo predstavovať iba
určitú výnimku, keď ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky
predpokladané v § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia účinkom vyhovenia správnej
žalobe. Z uvedených dôvodov Správny súdny poriadok normatívne (§ 184 SSP) konštituuje nastúpenie

odkladného účinku ako výnimku a nie ako pravidlo. Výnimočnosť procesného úkonu správneho súdu
spočívajúceho v priznaní odkladného účinku správnej žalobe spočíva v tom, že takýmto pôsobením
súdnej moci sa paralyzujú účinky právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, ktoré
sa až do jeho zrušenia v správnom súdnom konaní považuje za zákonné v dôsledku prezumpcie
zákonnosti správnych rozhodnutí.

13. Správny súd konštatuje, že Správny súdny poriadok ani žiadny osobitný predpis neustanovuje, že
podanie správnej žaloby vo veci, o akú ide aj v tomto konaní, má (zo zákona) odkladný účinok. Súčasne
žiadny osobitný predpis vo veci, o akú ide aj v tomto konaní, priznanie odkladného účinku správnej
žalobe nevylučuje. Za týchto okolností môže správnej žalobe priznať odkladný účinok len správny súd,
a to len za splnenia Správnym súdnym poriadkom v § 185 ustanovených podmienok.

14. Ustanovenie § 185 v písm. a) a b) upravuje dva okruhy dôvodov, v prípade ktorých naplnenia správny
súd prizná na návrh žalobcu správnej žalobe odkladný účinok.

15. V prejednávanej veci žalobca navrhuje (aj podľa obsahu) priznať jeho správnej žalobe odkladný

účinok podľa § 185 písm. a) SSP.

16. Z ustanovenia § 185 písm. a) SSP možno dovodiť 4 kumulatívne podmienky pre priznanie
odkladného účinku, z toho dve podmienky sú procesného charakteru (1/ podanie návrhu žalobcom a
2/ prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a 2 podmienky hmotnoprávneho charakteru (1/ existencia

hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom
prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku a 2/ absencia rozporu s verejným
záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z
nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia
návrhu žalobcu.

17. Čo sa týka uvedených dvoch podmienok procesného charakteru, tieto sú v prejednávanej veci
splnené.

18. Prvou a súčasne najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku

správnej žalobe je, že žalobcovi hrozí okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok (ďalej aj len ako „závažná ujma, značná škoda, či / alebo iný vážny nenapraviteľný následok“).

19. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná
zásada, znamenajúca, že dôkazné bremeno nesie žalobca (§ 5 ods. 9 veta druhá SSP), ktorý je povinný
správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť (povinnosť tvrdenia - § 5
ods. 1 SSP v spojení s čl. 8 základných zásad Civilného sporového poriadku), ale predovšetkým nimi
predložených konkrétnych dôkazov aspoň osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody či

iného vážneho nenapraviteľného následku. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere preto potrebné, aby
hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm. a) SSP, vyplývala z takých
konkrétnych tvrdení žalobcu, ktoré sú osvedčené ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by
správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel.

20. Vo vzťahu k žalobcom tvrdeným dôvodom, v ktorých vzhliada splnenie podmienok pre priznanie
odkladného účinku jeho správnej žalobe, správny súd v prvom rade uvádza, že čo sa týka tvrdenia, že
žalobca nebude mať dostatok finančných prostriedkov aj na úhradu predmetnej dane (a to aj v spojení s
ostatnými rozhodnutiami žalovaného, ktoré boli vydané aj na základe daňovej kontroly na dani z pridanejhodnoty za ostatné zdaňovacie obdobia roku 2014, a to v rovnaký deň ako správnou žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného, ktoré je predmetom súdneho prieskumu v tomto správnom súdnom konaní),
tak toto sčasti nemá oporu ani v žalobcom predložených listinných dôkazov a sčasti nie je dostatočne

preukázané.

21. Ak by správny súd pri rozhodovaní o predmetnom návrhu žalobcu prihliadal nie len na následky
správnou žalobou napadnutého rozhodnutia (ktorým v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu
dane, s ktorým tvorí rozhodnutie žalovaného v zmysle zásady jednoty administratívneho konania jeden

celok, bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2014
v sume 23.674,89 eura), ale aj ostatných rozhodnutí orgánov finančnej správy, ktoré boli vydané na
základe daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za ostatné zdaňovacie obdobia roku 2014 (ktorými
bol žalobcovi vyrubený rozdiel na dani, resp. daň z pridanej hodnoty v sume 166.806,10 eura - bod
4. odôvodnenia), tak týmito rozhodnutiami žalovaného bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť daň,
resp. rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia roku 2014 v súčte 190.480,99 eura. Z

dôkazu - výpisu z účtu žalobcu v G. banke k 10.03.2021 však vyplýva, že žalobca síce má vlastné
prostriedky vo výške XXX.XXX,XX eura (ktorá je nižšia o XX.XXX,XX eura oproti súčtu osvedčených
uložených povinností zaplatiť daň, resp. rozdiel na dani), avšak že disponibilný zostatok na jeho účte
je k uvedenému dňu vo výške XXX.XXX,XX eura, čo je suma o XXX.XXX,XX eura vyššia ako uložená
povinnosť zaplatiť daň, resp. rozdiel na dani. Teda, samotný žalobca preukázal, že disponuje (aj keď nie

ako vlastnými zdrojmi) dostatočným množstvom voľných finančných prostriedkov, ktoré mu umožňujú
nielen si splniť povinnosť zaplatiť daň, resp. rozdiel na dani, ale ktorých množstvo mu túto povinnosť
umožňujú splniť bez toho, aby žalobcovi hrozila závažná ujma, značná škoda či iný nenapraviteľný
následok (keďže žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by zostatok disponibilných finančných
prostriedkov po úhrade rozhodnutiami uložených povinností zaplatiť daň, resp. rozdiel na dani, nebol

dostatočný na riadne pokračovanie v podnikateľskej činnosti - k tomu viac aj v nasledujúcom bode
odôvodnenia). K uvedenému záveru je nutné doplniť dve pre rozhodnutie správneho súdu podstatné
skutočnosti, a to, že žalobca (na ktorom bolo dôkazné bremeno - bod 19. odôvodnenia) nepreukázal (a
aninetvrdil)žiadneskutočnosti,zktorýchbyvyplývalo,žerozdielmedzidisponibilnýmzostatkomnajeho
bankovomúčteavlastnýmiprostriedkaminadanomúčtebynemoholbyťzakýchkoľvekdôvodovpoužitý

na splnenie rozhodnutiami orgánov finančnej správy uloženými povinnosťami zaplatiť daň, resp. rozdiel
na dani. Druhou podstatnou skutočnosťou potom v tejto súvislosti je aj tá, že žalobca uviedol, a listinným
dôkazom(výstupomzprogramuOLYMPmzdyapersonalistika)preukázal,ževroku2020bolipriemerné
mesačné náklady na mzdy vo výške XX.XXX,XX eura, pričom táto suma samostatne vzhľadom na
zostatok disponibilných finančných prostriedkov na bankovom účte žalobcu aj po odpočítaní sumy, ktorá

bola žalobcovi predmetnými rozhodnutiami orgánov finančnej správy uložená zaplatiť ako daň, resp.
rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia roku 2014, je približne 5,5 násobne nižšia
ako tento zostatok disponibilných finančných prostriedkov (XX.XXX,XX eura vs. XXX.XXX,XX eura). Z
týchto dôvodov samotným žalobcom pripojené listinné dôkazy vyvracajú aj tvrdenú hrozbu okamžitého
výkonu nielen správnou žalobou napadnutého rozhodnutia izolovane, ale aj jeho výkonu v spojení s

výkonom ostatných rozhodnutí orgánov finančnej správy za zdaňovacie obdobia roku 2014, spočívajúcu
v prepustení všetkých zamestnancov žalobcu.

22. Čo sa týka ostatných tvrdení žalobcu, ktorými tento odôvodňoval podaný návrh na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, tak tieto neboli žiadnym dôkazom preukázané. Žalobca totiž

napr. tvrdil, že okamžitou úhradou vyrubeného rozdielu dane, resp. dane nebude mať dostatok
finančných prostriedkov na bežnú prevádzku podniku (úhradu nevyhnutných prevádzkových nákladov),
čím mu hrozí obmedzenie až ukončenie podnikateľskej činnosti. Žalobca však žiadnymi dôkazmi tieto
skutočnosti nepreukázal (keď z jediných žalobcom k návrhu pripojených listinných dôkazov, ktoré
správny súd v podstatnom rozsahu vyhodnotil v predchádzajúcom bode odôvodnenia, žiadne takéto

skutočnosti nevyplývajú a ďalšie dôkazy žalobca ani nepredložil). Žalobca totiž nepreukázal, resp. aspoň
neosvedčil, aká je jeho celková finančná situácia (nielen zostatok na bankovom účte, o ktorom ani
neuviedol, či je jediným účtom žalobcu) - ale to aké má pohľadávky, aké sú napr. prevádzkové náklady
žalobcu na podnikanie (nielen mzdové náklady), aký je rozsah jeho podnikateľských záväzkov, aký
je súčasný objem objednávok, aké sú jeho tržby, z ktorých posúdenia by bol dostatočne odôvodnený

komplexný záver o tom, či v priamej príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom žalobou napadnutého
rozhodnutia (príp. aj v spojení s ostatnými predmetnými rozhodnutiami orgánov finančnej správy
vydanými na základe daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty vykonanej za zdaňovacie obdobia roka
2014, vo vzťahu ku ktorým boli súbežne vydávané rozhodnutia o vyrubení dane, resp. rozdielu na dani)hrozížalobcoviprávnynásledokuvedenýv§185písm.a)SSP,ktoréhoexistenciajejednouzpodmienok
priznania odkladného účinku správnej žalobe.

23. K uvedenému možno pre úplnosť na okraj doplniť, že žalobca preukázal napr. priemerné mesačné
náklady na mzdy zamestnancov, na ktorých úhradu výškou disponibilného zostatku na bankovom
účte aj po odpočítaní uloženej povinnosti zaplatiť daň, resp. rozdiel na dani, preukázal dostatočné
množstvo finančných prostriedkov (na viac ako 5 mesiacov), avšak na druhej strane absolútne absentujú
akékoľvek dôkazy a tvrdenia, ktorými by súčasne osvedčil aj očakávané príjmy z uzavretých obchodov

(či už jednorazových alebo dlhodobých objednávok a pod.). Žalobca teda izolovane odôvodňoval návrh
len negatívnymi aspektmi prípadného splnenia rozhodnutiami orgánov finančnej správy uložených
povinností, ktoré však samostatne bez poznania aj aktuálnych tržieb, pohľadávok, či uzavretých
obchodov neumožňujú objektívne posúdiť následky okamžitého výkonu správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia (aj v prípadnom spojení s ostatnými už uvedenými rozhodnutiami orgánov finančnej správy)
na žalobcu, za čo procesnú zodpovednosť nesie žalobca, keďže bez poznania úplného stavu nie je

možné konštatovať splnenie prvej z hmotnoprávnych podmienok priznania odkladného účinku správnej
žalobe.

24. Z uvedených dôvodov (najmä body 20. až 22. odôvodnenia) správny súd uzatvára, že listinnými
dôkazmi preukázané skutočnosti, a to výška disponibilného zostatku na bankovom účte žalobcu v

G. banke, celková suma vyrubenej dane, resp. rozdielu na dani za zdaňovacie obdobia roku 2014,
ktorú je žalobca povinný zaplatiť a výška priemerných mesačných nákladov na mzdy zamestnancov,
vyvracajú, že by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia (aj v prípadnom spoločnom posudzovaní s uloženou povinnosťou žalobcovi zaplatiť
daň, resp. rozdiel na dani, ostatnými žalobcom predloženými rozhodnutiami orgánu finančnej správy

za ostatné zdaňovacie obdobia roku 2014) hrozila žalobcovi závažná ujma, značná škoda či iný
nenapraviteľný následok. Ostatné tvrdenia žalobcu, vo vzťahu ku ktorým listinné dôkazy nepripojil a z
ktorých naplnenie podmienok pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyvodzoval, neboli pre
neunesenie dôkazného bremena taktiež preukázané.

25. Čo sa týka toho, že správny súd vychádzal z výšky disponibilného zostatku na bankovom účte a
nie len z tej sumy, v ktorej výške z celkového disponibilného zostatku tvoria vlastné prostriedky, správny
súd uvádza, že neexistuje relevantný dôvod, pre ktorý by mal vychádzať pri posudzovaní následkov
správnou žalobou napadnutého rozhodnutia na žalobcu len z jeho vlastných zdrojov, a nezohľadňovať
cudzie zdroje financovania, ktorými žalobca taktiež disponuje rovnako tak ako s vlastnými zdrojmi a

ktoré sú rovnako relevantnou formou financovania obchodnej spoločnosti ako vlastné zdroje. Naviac
v tejto súvislosti nemožno nezohľadniť ani závery doktríny práva obchodných spoločností (Ovečková,
O., Csach, K., Žitňanská, L.: Obchodné právo 2. Obchodné spoločnosti a družstvo. Bratislava :
Wolters Kluwer SR s. r. o., 2020, s. 361) o tom, že v slovenskom právnom prostredí prevažuje práve
externé financovanie spoločností pred vlastnou kapitálovou angažovanosťou spoločníkov, preferencia

ktorého modelu je okrem iného (nedostatku vlastných prostriedkov či len nevôli podieľať sa nimi na
podnikateľskom riziku) vyvolaná aj tzv. daňovým štítom, keďže v dôsledku toho, že úroky z úverov
(cudzích zdrojov) sú daňovo uznateľnými nákladmi, náklady financovania cudzími zdrojmi znižujú
daňovú povinnosť a zvyšujú výnosnosť investície - vlastných zdrojov. Aj z uvedených doktrinálnych
záverov,kuktorýmsasprávnysúdpripája,vyplýva,žesamotnáskutočnosť,žeurčitézdrojefinancovania

obchodnej spoločnosti sú cudzími zdrojmi, nemá v zásade v práve obchodných spoločností za následok,
že na tieto nemožno prihliadať pri skúmaní schopnosti financovania výkonu ďalšej podnikateľskej
činnosti žalobcu. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že v súčasnosti je mimoriadne náročné získavať
cudzie zdroje, správny súd uvádza, že samotný súčasný stav žalobcu preukázaný listinnými dôkazmi
preukazuje, že aj po splnení povinnosti zaplatiť daň, resp. rozdiel na dani, bude disponovať žalobca

dostatočným množstvom disponibilných finančných prostriedkov, a to aj pri zohľadnení nákladov na
mzdy (bez zohľadnenia príjmov, vo vzťahu ku ktorým žalobca neuviedol žiadne tvrdenie ani dôkazy), a
teda potrebu zabezpečovania cudzích zdrojov (rovnako ako ani prípadné odmietnutie zo strany banky)
nepreukázal.

26. K poslednému k návrhu pripojenému listinnému dôkazu - grafu vývoja zisku žalobcu od roku 2009 do
roku 2019 správny súd uvádza, že tento nemal relevanciu pre toto rozhodnutie správneho súdu. Zisk (s
ktorým je spojené majetkové právo spoločníka voči spoločnosti), je závislý od hospodárskych výsledkov
spoločnosti, a teda závisí od výšky výnosov a nákladov v aktuálnom účtovnom období. To, či spoločnosťdosahovala v posledných rokoch zisk alebo stratu nemá žiadny vplyv na to, či zisk alebo stratu dosiahne
aj v aktuálnom účtovnom období, keďže nič nevypovedajú o výške nákladov ani výnosov v aktuálnom
účtovnom období. Len pre doplnenie možno napokon uviesť, že ak aj spoločnosť dosiahne stratu, tak

týmto hospodárskym výsledkom nie je v zásade dotknutá samotná spoločnosť, ale predovšetkým sú ňou
dotknuté majetkové práva spoločníka spoločnosti, teda subjektu od spoločnosti odlišného. Odkladný
účinok správnej žaloby je pritom inštitútom súdnej ochrany poskytovanej žalobcovi - fyzickej osobe
alebo právnickej osoby, ktorá bola žalobou napadnutým rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej
správy dotknutá na svojich subjektívnych právach, a contrario návrh na priznanie odkladného účinku

správnejžalobe,podanýžalobcom,ktorýjefyzickouosoboualeboprávnickouosobou(akoajvtejtoveci)
nemôže byť odôvodnený potrebou ochrany subjektívnych práv od žalobcu odlišného subjektu (napr.
jeho spoločníkov).

27. Žalobca napokon aj v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe tvrdil nezákonnosť
daňovej kontroly i následného daňového konania, z čoho vyvodzoval predpoklad zrušenia správnou

žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného. Správny súd však na tieto dôvody nemohol pri
rozhodovaní o návrhu žalobcu akokoľvek prihliadať (vo význame zaoberania sa s nimi a posudzovania
ichdôvodnosti),keďžeprirozhodovaníonávrhunapriznanieodkladnéhoúčinkusprávnynepreskúmava
a ani nemôže preskúmavať zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, a to v žiadnej miere, tak,
ako to musí urobiť pri rozhodovaní vo veci samej, ale zisťuje len existenciu zákonných predpokladov

na vyhovenie návrhu navrhovateľa na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktoré sú taxatívne
vymedzené v § 185 SSP. Z ustanovenia § 185 písm. a) SSP je pritom zrejmé, že tieto sa žiadnym
spôsobom nedotýkajú ne/zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, a preto v štádiu
rozhodovania o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe túto správny súd neskúma. Z
uvedených dôvodov bola pre toto rozhodnutie bez akéhokoľvek právneho významu žalobcom tvrdená

nezákonnosť a žalovaným tvrdená zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Z týchto
dôvodov nemožno na základe tohto rozhodnutia ani nijakým spôsobom prejudikovať výsledok konania
vo veci samej.

28. Správny súd z týchto dôvodov, keď - ako uviedol už vyššie - nebolo preukázané splnenie jednej

z kumulatívnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe (spočívajúcej v existencii
hrozby závažnej ujmy, značnej škody alebo iného vážneho nenapraviteľného následku [§ 185 písm. a/
SSP]), nemohol návrhu žalobcu vyhovieť, a preto ho týmto uznesením podľa § 188 SSP zamietol.

29. Správny súd toto rozhodnutie prijal v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).