Decision was made at the court Krajský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Natália Štrkolcová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/4/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116222329
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Štrkolcová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7116222329.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a členov
senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Rastislava Pellu v spore žalobcu: Východoslovenská
energetika a.s., Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 44 483 767, zastúpeného GOREJ Legal,
s.r.o., Krmanova 14, 040 01 Košice, IČO: 47 231 939, proti žalovanému: PhDr. Karol Špeťuch
– HOBBY & ANTIKVA, Chalupkova 5, 040 01 Košice – Sever, IČO: 10 690 972, o zaplatenie
126,97 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k.
32Cb/128/2016-145 zo dňa 7. júla 2021 vo výrokoch I. a III., takto
r o z h o d o l :
I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I, č. k. 32Cb/128/2016-145 zo dňa 7. júla 2021
vo výrokoch I. a III.
II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol, že
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 73,63 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo
sumy 45,61 eur od 30.1.2015 do zaplatenia, zo sumy 18,02 eur od 17.12.2015 do zaplatenia, paušálnu
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, a to všetko v lehote 15 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu
126,97 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 51,61 eur od 30.1.2015 do
zaplatenia, zo sumy 65,36 eur od 17.12.2015 do zaplatenia titulom ceny za dodávku a distribúciu
elektriny do odberného miesta žalovaného, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 40 eur a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovanému ako
odberateľovi dodával na základe zmluvy o združenej dodávke elektriny č. 5100000498S/2011 elektrinu
a zabezpečil mu distribúciu elektriny a ostatných služieb s tým spojených do jeho odberného miesta.
Za poskytnuté plnenia vystavil žalovanému faktúru č. 7234156415 splatnú dňa 29.1.2015, ktorou ho
vyzval na zaplatenie 51,61 eur za opakované dodávky a distribúciu elektriny za obdobie od 1.1.2014
do 31.12.2014. Žalovaný túto faktúru v lehote jej splatnosti nezaplatil, čím si neplnil povinnosť zaplatiť
dohodnuté zálohové platby riadne a včas, ktorá mu vyplývala zo zmluvy o združenej dodávke elektriny.
Preto ho žalobca upomienkami zo dňa 21.8.2015 a zo dňa 25.11.2015 vyzval na úhradu dlžnej sumy
s tým, že za prvú upomienku si účtoval poplatok v zmysle cenníka vo výške 3 eur a za každú
ďalšiu upomienku poplatok vo výške 5 eur. Keďže žalovaný aj napriek výzvam dlžnú sumu nezaplatil,žalobca ukončil dodávku elektriny do odberného miesta žalovaného a ku dňu ukončenia odberu vystavil
žalovanému faktúru č. 7217226029 splatnú dňa 16.12.2015, ktorou ho vyzval na zaplatenie 65,36 eur
za opakované dodávky a distribúciu elektriny za obdobie od 1.1.2015 do 26.11.2015.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, a to v odpore proti platobnému rozkazu, navrhol žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že do roku 2014 žalobcovi riadne platil zálohové platby, no suma, na
zaplatenie ktorej ho žalobca vyzval faktúrou za rok 2014, bola niekoľkokrát vyššia, ako boli sumy, na
zaplatenie ktorých ho vyzval za predošlé roky. Preto zaslal žalobcovi písomnú reklamáciu, na ktorú mu
žalobca do podania odporu neodpovedal. Ďalej poukázal, že žalobca si nesplnil svoje povinnosti pred
vykonaním fakturácie a vopred mu písomne neoznámil zmeny sadzieb a podmienok. Spätne za rok
2014 si tak účtoval neoznámenú sadzbu, pričom tieto nové - navýšené sadzby boli rozhodnutím Úradu
pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „ÚRSO“) zrušené a navrátené do predchádzajúceho stavu.
Dodal tiež, že odberné miesto A. X, B. je od 27.5.2015 bez dodávky elektriny od žalobcu a odpojenie
označeného odberného miesta od dodávok elektriny bolo vykonané bez písomného upozornenia,
oznámenia, či bez písomného záznamu o danom úkone a zároveň bez prítomnosti odberateľa. Vo
svojich následných písomných vyjadreniach a ústnych prednesoch žalovaný dodal, že žalobca porušil
zmluvu a sám nesie zodpovednosť za všetky svoje úkony a aj úkony distribučnej spoločnosti. Pokiaľ
ide o odpoveď žalobcu na jeho reklamáciu, zopakoval, že písomne ju neobdržal a s jej obsahom sa
oboznámil až v tomto konaní. Uviedol, že písomná neakceptácia finančného vysporiadania za rok 2014
zo dňa 21.1.2015, ktorú žalobcovi adresoval, je vypovedaním zmluvy vykonaným v súlade so zákonom
a to z dôvodu neoznámenia a následného spätného neoprávneného vymáhania platby za pevnú zložku
tarify za distribúciu a ostatné zložky. Uviedol, že v roku 2015 zaplatil žalobcovi zálohovú platbu vo výške
6 eur (vychádzal z predpisu platného na rok 2014).
4. Žalobca argumentoval, že si dôkladne plnil svoje povinnosti v súlade so zmluvou o združenej dodávke
elektriny a na ňu nadväzujúce dodatky (napr. aj kontrakt GARANT 4) a rovnako aj s obchodnými
podmienkami pre dodávku elektriny a prevádzkovým poriadkom prevádzkovateľa distribučnej sústavy,
ktorým je v danom prípade VSD, a.s.. Uviedol, že písomne reagoval aj na podnet žalovaného a ozrejmil
mu, že v roku 2014 došlo k zmene poplatkov za distribúciu, pričom výšku týchto poplatkov žalobca
nevie ovplyvniť a tieto poplatky sú mu účtované prevádzkovateľom distribučnej siete a on ich následne
preúčtuje konečným odberateľom elektriny akým je aj žalovaný. Dôvodil, že nemá zákonnú povinnosť
informovať odberateľov o zmene ceny za distribúciu elektriny, pretože túto povinnosť majú distribučné
spoločnosti, ktoré si ju splnili informovaním prostredníctvom svojej webovej stránky. Program GARANT
4 mal platnosť do 30.6.2014 a týkal sa garantovania ceny iba v položke za dodávku silovej elektriny.
Ostatné zložky (fakturované položky) za distribúciu a regulované položky sú odsúhlasené ÚRSO a
vyúčtované žalovanému podľa cenníka VSD, a.s. platného pre roky 2014 a 2015, pričom sú zverejnené
na webe prevádzkovateľa distribučnej siete VSD, a.s. a prístupné širokej verejnosti. K ukončeniu odberu
na odbernom mieste A. X, B. došlo z dôvodu nezaplatenia sporných faktúr žalovaným a to dňom
26.11.2015, ktorý je uvedený aj vo faktúre č. 7217226029. Poukázal i na to, že vo faktúre za rok
2013 stanovil žalovanému zálohové platby na rok 2014 vo výške 6 eur/štvrťrok (všetky boli žalovaným
zaplatené) a vo vyúčtovacej faktúre za rok 2014 stanovil žalovanému zálohové platby na rok 2015
vo výške 19 eur/štvrťrok, no žalovaný nezaplatil ani jednu z nich. K platbe žalovaného vo výške 6
eur zo dňa 13.2.2015 uviedol, že táto bola pripísaná na jeho účet dňa 17.2.2015 a eviduje ju ako
čiastočnú úhradu faktúry č. 7234156415 splatnej dňa 29.1.2015. K obrane žalovaného, že listom zo
dňa 21.1.2015 nazvaným „Neakceptácia finančného vysporiadania za rok 2014“ vypovedal zmluvu o
združenej dodávke elektriny, žalobca uviedol, že predmetný list neobsahuje náležitosti, z ktorých by bola
zrejmá vôľa žalovaného vypovedať zmluvu a ukončiť zmluvný vzťah medzi žalobcom ako dodávateľom
elektriny a žalovaným ako odberateľom elektriny. Preto k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi stranami
došlo až dňom 26.11.2015 a to ukončením odberu elektriny v odbernom mieste žalovaného, ako to
vyplýva aj z faktúry č. 7217226029 a jej príloh. K odpojeniu odberného miesta žalovaného žalobca
dôvodil, že k tejto otázke sa vie vyjadriť distribučná spoločnosť. Záverom zdôraznil, že koncová cena za
elektrickú energiu, na zaplatenie ktorej bol žalovaný vyzývaný, pozostáva z viacerých zložiek a to (i) z
ceny za dodávku elektriny, ktorá zahŕňa stálu mesačnú platbu za odberné miesto (fixná zložka) a ceny
za reálne odobratú elektrickú energiu; (ii) z ceny za distribúciu elektriny, ktorá zahŕňa pevnú zložku tarify
za distribúciu elektrickej energie (fixná zložka) a variabilnú zložku za distribúciu elektrickej energie a (iii)
z ostatných zložiek ceny elektriny, ktoré zahŕňajú položky ako tarifa za stratu pri distribúcii elektrickej
energie, tarifa za prevádzkovanie systému, tarifa za systémové služby, odvod do Národného jadrového
fondu a pod.. Koncová cena, resp. jej cenotvorba a stanovenie - tzv. cenového výmeru vychádza z jehoschválenia štátnymi kompetentnými orgánmi (ÚRSO) pre každú zložku z koncovej ceny (aj tarifa za
distribúciu elektriny) a žalobca z neho vychádza pri vyúčtovaní dodávok odobratej elektriny jednotlivým
odberateľom podľa cenníka určeného pre jednotlivé kategórie odberateľov.
5. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca ako dodávateľ a žalovaný
ako odberateľ uzavreli zmluvu o združenej dodávke elektriny č. 5100000498S/2011, ktorou sa žalobca
zaviazal dodať žalovanému elektrinu podľa zvoleného produktu do odberného miesta určeného
žalovaným, zabezpečiť distribúciu, prenos elektriny a systémové služby do odberného miesta a ostatné
súvisiace služby za poplatok, ktorý je uvedený v cenníkoch dodávateľa a prevádzkovateľa distribučnej
siete. Žalovaný sa zaviazal od žalobcu prijať plnenia a zaplatiť mu za ne cenu pozostávajúcu z
nasledovných položiek (i) z ceny za dodávku elektriny, za prevzatie zodpovednosti za odchýlku a ceny za
elektrinu vyplývajúcu zo záväzku minimálneho odberu; (ii) z ceny za distribučné služby, a to za prenos,
distribúciu elektriny a systémové služby a ostatné regulované položky (výška je určená podľa platného
cenníka distribúcie príslušného prevádzkovateľa distribučnej siete platného v čase dodania plnenia); (iii)
poplatky za služby podľa cenníkov služieb príslušného prevádzkovateľa distribučnej siete a dodávateľa
a (iv) dane a poplatky podľa platných právnych predpisov. Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že
žalovaný bude na účet žalobcu v priebehu príslušného kalendárneho roka podľa rozvrhu uhrádzať 4 krát
preddavkovéplatbynaúhraducenyaposkončenífakturačnéhoobdobiažalobcavystavífaktúru,vktorej
vyúčtuje žalovanému ako odberateľovi cenu za prijaté plnenie so zohľadnením prijatých preddavkových
platieb. Súčasťou zmluvy boli aj obchodné podmienky, cenník a údaje týkajúce sa odberných miest
odberateľa. Predmetná zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 31.12.2012 s tým, že doba jej platnosti
sa predlžuje o ďalších 12 kalendárnych mesiacov, a to aj opakovane, ak odberateľ písomne neoznámi
dodávateľovi,žetrvánaukončenízmluvy,najneskôrvšaktrimesiacepreduplynutímzmluvnéhoobdobia
alebo pred uplynutím každého ďalšieho predĺženého zmluvného obdobia. Z objednávky kontraktu
GARANT 4 k zmluve o združenej dodávke elektriny zo dňa 15.11.2011 súdu prvej inštancie vyplynulo,
že tento kontrakt bol ponúkaný s dobou viazanosti do 30.6.2014, pričom jeho objednaním došlo k zmene
a doplneniu zmluvy o združenej dodávke elektriny č. 5100000498S/2011. Z faktúry č. 7234156415 a jej
príloh (rozpis položiek) splatnej dňa 29.1.2015 súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalobca za obdobie
od 1.1.2014 do 31.12.2014 vystavil žalovanému finančné vysporiadanie pre odberné miesto A. X, B. s
nedoplatkom vo výške 51,61 eur. Z upomienok žalobcu datovaných dňa 21.8.2015 a dňa 25.11.2015 a
ich príloh adresovaných žalovanému súd prvej inštancie zistil, že žalovaný v lehote splatnosti neuhradil
vyúčtovaciu faktúru č. 7234156415 za rok 2014 v celom rozsahu a neuhrádzal ani žalobcom určené
preddavkové platby na rok 2015. Žalovaný bol zároveň žalobcom upozornený na platbu poplatku za
upomienku vo výške určenej cenníkom žalobcu a tiež na to, že v prípade, ak neuhradí dlžnú sumu,
dodávka elektrickej energie do jeho odberného miesta môže byť prerušená bez ďalšieho upozornenia.
Z rozpisu pohľadávok priložených k upomienkam súdu prvej inštancie vyplynulo, že vyúčtovacia faktúra
č. 7234156415 za rok 2014 ostala neuhradená vo výške 45,61 eur. Z faktúry č. 7217226029 a jej
príloh splatnej dňa 26.12.2015 súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalobca za obdobie od 1.1.2015 do
26.11.2015 vystavil žalovanému finančné vysporiadanie s nedoplatkom 65,36 eur pre odberné miesto
A. X, B.. Na označenom odbernom mieste nebola odobratá elektrina (dodávka elektriny 0kWh), ale
žalobca si vyúčtoval platbu (produkt KLASIK_MP) vo výške 1,77 eur bez DPH titulom stálej platby
za odberné miesta za 83 dní zabezpečenia možnosti dodania elektriny do daného odberného miesta.
Žalobca touto faktúrou vyzval žalovaného aj na zaplatenie ostatných zložiek ceny v zmysle uzavretej
zmluvy, konkrétne aj ceny za distribúciu a ostatné regulované položky (tarify podľa PDS) vo výške 52,68
eur bez DPH (za počet dní 330) titulom tarify za prístup do distribučnej sústavy.
6. Ďalej mal súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaný listom zo dňa
26.1.2016 adresovaným žalobcovi označeným ako „Neakceptácia finančného vyporiadania za rok 2014“
vyjadril svoj nesúhlas s vyúčtovaním z dôvodu, že počas roka 2014 riadne platil zálohové platby
určené žalobcom na rok 2014 vo vyúčtovacej faktúre za rok 2013 a tiež poukázal na to, že žalobca
mu listom zaslaným v priebehu roka 2014 oznámil, že cena elektrickej energie je znížená o 14 % a
tiež, že v priebehu roka nedošlo k žiadnym zmenám. Po obdržaní vyúčtovacej faktúry za rok 2014
namietal nedoplatok, ktorý vznikol spätne niekoľkonásobným zvýšením položky - pevná zložka tarify za
distribúciu, s ktorým nebol zo strany žalobcu oboznámený. Preto fakturované zvýšenie neakceptoval
a žiadal o vystavenie novej faktúry v zmysle predchádzajúcej nenavýšenej cenovej úpravy. Žalobca
na uvedené reagoval listom zo dňa 24.2.2015, v ktorom žalovanému oznámil, že vzniknutú situáciu
preveroval u spoločnosti VSD, a.s., ktorá zabezpečuje distribúciu elektriny na celom území východného
Slovenska a zistil, že od začiatku roka 2014 došlo k zmene poplatkov za distribúciu elektriny, pretožeVSD, a.s. zjednotila tarifu za užívanie distribučnej sústavy, pričom zmenu poplatkov oznámila na svojej
webovej stránke, čím si splnila zákonnú povinnosť informovať zákazníka. Žalobca žalovanému ďalej
oznámil, že nie je možné vykonať úpravu rozpisu preddavkových platieb, ale bude sa snažiť negatívny
dopad vyúčtovania za rok 2014 riešiť a žalovanému ponúkol možnosť uhradiť nedoplatok v splátkach.
Ďalej mal súd prvej inštancie preukázané, že listom zo dňa 5.3.2015 adresovaným žalobcovi vypovedal
žalovaný zmluvu na odber elektriny po predchádzajúcej telefonickej komunikácii v zmysle obchodných
podmienok pre odberné miesto A. X, B..
7. Z obchodných podmienok pre zmluvy o združenej dodávke elektriny mal súd prvej inštancie
preukázané, že odberateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy v presne uvedených prípadoch (článok VIII,
bod 6 písm. b/ zmluvy), medzi nimi aj v prípade, ak odberateľ so zmluvou na dobu určitú s prolongáciou
nesúhlasí so zmenou obchodných podmienok alebo cenníka, ktorú oznamuje dodávateľ spôsobom
uvedeným v obchodných podmienkach a táto zmena má za následok podstatnú zmenu predmetu
zmluvy, práv a povinností vyplývajúcich odberateľovi zo zmluvy. Odstúpenie musí byť dodávateľovi
doručené najneskôr do dňa účinnosti zmenených obchodných podmienok alebo zmeneného cenníka;
odstúpenie od zmluvy je účinné dňom účinnosti nových obchodných podmienok alebo cenníka. V
obchodných podmienkach je tiež uvedené, ako je stanovená cena, resp. z akých zložiek je zložená
a tiež oprávnenie dodávateľa meniť cenu za dodávku elektriny a cenu služieb, ktoré sú stanovené v
príslušných cenníkoch dodávateľa, pričom dodávateľ je povinný o zmene ceny informovať odberateľa
prostredníctvom svojej internetovej stránky alebo iným vhodným spôsobom, a to minimálne jeden
mesiac pred účinnosťou zmeny.
8. Z internetovej stránky žalobcu C. súd prvej inštancie zistil, že žalobca uvádza cenníky ním
ponúkaných produktov (cena elektriny, pripojovacích poplatkov a ostatných služieb) a taktiež uvádza
cenu tarify distribučnej spoločnosti priamo alebo priamym odkazom na internetovú stránku distribučnej
spoločnosti C. D. s tým, že cenníky sú aktualizované pre konkrétne obdobie. Na internetovej stránke
žalobcu sú uvádzané aj obchodné podmienky (v archíve aj ich predchádzajúce znenia). Dotazom na
distribučnú spoločnosť mal súd prvej inštancie preukázané, že spoločnosti VSD, a.s. bol od žalobcu
ako dodávateľa elektriny doručený dňa 24.3.2015 menný zoznam odberateľov, odberných miest s
požiadavkou na prerušenie distribúcie z dôvodu rozporu so združenou zmluvou. Dňa 25.3.2015 bolo zo
strany VSD, a.s. vykonané odpojenie odberného miesta žalovaného od distribučnej sústavy, pri ktorom
bol zistený stav elektromera 56kWh.
9. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §§ 149; 185 ods. 1; 186 ods. 2; 187 ods. 1; 191
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ktoré obsahujú úpravu
prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, rozhodnutie súdu o vykonaní dôkazov,
známych skutočností a tvrdení strán a dôkazných prostriedkov. Ďalej podľa §§ 261 ods. 1; 269 ods.
2; 273 ods. 3; 324 ods. 1; 365 ods. 1; 369 ods. 1, 2; 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré
upravujú obligatórnu pôsobnosť Obchodného zákonníka, nepomenované zmluvy, všeobecné obchodné
podmienky,splneniezáväzku,omeškaniedlžníkaanárokystýmsúvisiaceapaušálnunáhradunákladov
a tiež podľa §§ 1 ods. 1; 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré upravujú sadzbu úrokov z omeškania a výšku
paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
10. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že cena pre odberné miesto elektrickej energie je zložená
z viacerých položiek, pričom jednou z nich je cena za dodávku elektriny, ktorú žalovaný nenamietal.
Ďalšími položkami sú cena za prenos, distribúciu a systémové služby (tzv. distribučné náklady, fixné
náklady), ktoré určuje/schvaľuje orgán verejnej moci, a ktoré zákazník nemá možnosť ovplyvniť, sú
tzv. fixnými cenami a tvoria podstatnú časť faktúr, ktoré sú predmetom tohto sporu. S poukazom
na zverejnený cenník týchto fixných poplatkov (ceny určené distribučnou spoločnosťou a potvrdené
ÚRSO) na internetovej stránke distribučnej spoločnosti a tiež aj na internetovej stránke žalobcu mal súd
prvej inštancie preukázanú výšku takto určených fixných poplatkov pre žalovaným vybraný produkt pri
jeho zaradení do kategórie maloodber, malý podnik. Zároveň súd prvej inštancie dodal, že žalovaný
nenamietal výšku týchto poplatkov, ale to, že mu ich zmena nebola oznámená. V tejto súvislosti súd
prvej inštancie uviedol, že dohodnutým spôsobom oznamovania zmien bolo aj oznamovanie zmeny cez
internetové stránky žalobcu a distribučných spoločností s tým, že tento spôsob oznámenia zmeny mal
súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním preukázaný.11. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že zmluvný vzťah
medzi žalobcom a žalovaným trval do dňa odpojenia elektriny na odbernom mieste A. X, B., čiže
do 25.3.2015 (t. j. prvých 83 dní roku 2015), keď v uvedený deň žalobca fakticky prestal dodávať
žalovanému ako odberateľovi elektrinu do označeného odberného miesta. Dodal, že táto skutočnosť
vyplýva aj z faktúry č. 7217226029.
12. Súd prvej inštancie konštatoval, že k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi stranami nedošlo v
zmysle vysloveného názoru žalovaného, čiže dňom doručenia jeho listu označenom ako „Neakceptácia
finančného vyporiadania za rok 2014“ žalobcovi, pretože z jeho obsahu nevyplýva vôľa žalovaného
ukončiť zmluvný vzťah v zmysle dohody, uzavretej zmluvy, či obchodných podmienok. Zároveň poukázal
aj na list žalovaného datovaný dňom 5.3.2015, ktorým vypovedal zmluvu, čo v zmysle následnej reakcie
žalobcu a ním vykonaných faktických úkonov považoval súd prvej inštancie za ukončenie zmluvného
vzťahu medzi stranami, ktorým nasledovalo odpojenie odberného miesta dňa 25.3.2015 od dodávok
elektriny. Z uvedeného súdu prvej inštancie vyplynulo, že faktúra č. 7217226029 je v časti vyúčtovania
tarify za prístup do distribučnej sústavy dôvodná iba v rozsahu vyúčtovania za 83 dní (umožnený odber
do 25.3.2015 a nie do 26.11.2015 ako to uvádza žalobca v predmetnej faktúre a liste k nej). Preto nárok
žalobcuvovýškenad13,25eurbezDPHprezložkutarifazaprístupdodistribučnejsústavynepovažoval
za dôvodný a mal za to, že žalobca má z fakturovanej sumy 65,36 eur nárok len na sumu vo výške
18,02 eur s DPH.
13. Okrem toho z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný dňa
13.2.2015 uhradil na účet žalobcu sumu 6 eur, ktorú si žalobca zaúčtoval na faktúru č.7234156415
(vyúčtovanie za rok 2014), preto nárok žalobcu z predmetnej faktúry vo výške jej čiastočnej úhrady 6
eur rovnako nepovažoval za dôvodný.
14. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný je dlžníkom žalobcu vo výške istiny 63,63 eur titulom ceny
za dodanie a distribúciu elektriny. Okrem toho je povinný zaplatiť žalobcovi aj poplatky, ktoré vznikli
žalobcovi v súvislosti s výzvami a upomienkami, ktoré mu adresoval, a to vo výške podľa cenníkov
žalobcu. Preto žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 73,63 eur (63,63 eur cena za dodávky
a distribúciu elektriny + 10,00 eur za poplatky za upomienky) spolu s úrokom z omeškania a paušálnou
náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške podľa §§ 1 ods. 1; 2 Nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného
zákonníka.
15. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2; § 262 CSP tak, že
vzhľadom na to, že žalobca mal vo veci len čiastočný úspech, nepriznal náhradu účelne vynaložených
trov konania žiadnej zo sporových strán.
16. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), a že súd prvej inštancie vec nesprávne
právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
17. Žalovaný v odvolaní uviedol, že bol dlhoročným odberateľom energie od žalobcu, pričom
poslednú termínovanú zmluvu s ním uzavrel do 31.3.2012 s možnosťou predĺženia o ďalších 12
mesiacov. Každoročne v priebehu druhej polovice januára mu bolo písomne zasielané vyúčtovanie
za predchádzajúci kalendárny rok s rozpisom zálohových platieb na ten aktuálny. Faktúry mu
žalobca zasielal aj s prílohami, pričom vo faktúre zo dňa 23.7.2014 ho žalobca informoval, že
nedochádza reorganizáciou k žiadnej zmene v cenách, platobných a ani zmluvných podmienkach.
Všetky predchádzajúce zálohové platby aj vyúčtovania platil, no dňa 21.1.2015 obdržal od žalobcu
finančné vyporiadanie za fakturačné obdobie roku 2014 s vysokým nedoplatkom. Žalobcovi síce
písomne oznámil, že ho neakceptuje, no tento mu neodpovedal. Mal za to, že finančné vyporiadanie
za rok 2014, ktoré mu bolo zaslané spätne, je nezákonné. Zdôraznil, že žalobca mu neoznámil zmeny,
ktoré boli navyše v rozpore s jeho ubezpečením, že k nim nedôjde. Dôvodil, že žalobca nepreukázal,
že si splnil svoju oznamovaciu povinnosť, ktorá mu ako dodávateľovi ukladá o zmenách ceny elektriny
a služieb informovať odberateľa vhodným spôsobom a to minimálne jeden mesiac pred účinnosťou
zmeny. Ďalej argumentoval, že žalobca nepreukázal, na základe akého kritéria bola určená (vypočítaná)
nová sadzba a od kedy. Nestačí, aby žalobca vystavil len doklad o nedoplatku a vymáhal plnenie,pričom žalobca nepreukázal oprávnenosť svojho nároku. Záverom zopakoval, že zmluvu so žalobcom
vypovedal dňa 6.3.2015, a že odpojenie odberného miesta od elektriny bolo vykonané dňa 25.3.2015.
18. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Uviedol,
že žalovaný podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie s tým, že nárok žalobcu naďalej
neuznáva, pretože mu žalobca údajne neoznámil zmeny v cenách za dodávanú elektrickú energiu.
V ostatnom žalovaný zotrval na svojich doterajších vyjadreniach. S poukazom na vyššie uvedené
mal za to, že žalovaný v odvolaní opätovne uvádza tie isté skutočnosti ohľadne garancie cenovej
stability nedodržanej žalobcom, ktoré už boli prejednané, a o ktorých už bolo súdom prvej inštancie
rozhodnuté. Žalobca zopakoval, že si splnil voči žalovanému všetky zmluvné povinnosti a dodával
mu elektrickú energiu nielen v súlade so zmluvou o združenej dodávke elektriny, ktorú so žalovaným
uzavrel, ale aj v súlade s obchodnými podmienkami pre dodávku elektriny a prevádzkovým poriadkom
prevádzkovateľa distribučnej sústavy, ktorým je spoločnosť VSD, a.s.. Uviedol, že žalovanému ozrejmil,
že začiatkom roka 2014 došlo k zmene poplatkov za distribúciu elektriny, avšak táto zmena nenastala
na strane žalobcu, ale na strane distribútora elektrickej energie (VSD, a.s.). Žalobca s týmito zmenami
poplatkov nemal ani naďalej nemá žiadnu spojitosť, keďže nie je distribútorom elektrickej energie, ale
zabezpečuje ju len prostredníctvom VSD, a.s.. Preto nemá zákonnú povinnosť informovať žalovaného
o zmene ceny za distribúciu elektriny, keďže túto povinnosť má distribútor, ktorý si ju vo vzťahu
k svojim zákazníkom splnil zákonným spôsobom a to informovaním prostredníctvom svojej webovej
stránky. K žalovaným namietanej garancii cenovej stability uviedol, že kampaň GARANT 4 uzatvorená
na obdobie do 30.6.2014 garantovala žalovanému ako odberateľovi počas doby viazanosti cenu za
dodávku elektriny – vo faktúre označené ako – „Fakturované položky za dodávku silovej elektriny“.
Fakturované položky za distribúciu a regulované položky ako samostatná zložka danej faktúry sú
odsúhlasenéÚRSOaboližalovanémuvyúčtovanépodľaplatnéhocenníkaVSD,a.s.vroku2014a2015
a sú zverejnené na web stránke spoločnosti VSD, a.s., kde sú prístupné aj všetkým tretím osobám.
Argumentoval, že ako aj správne uviedol súd prvej inštancie, cena pre odberné miesto je zložená
z viacerých položiek a jednou z nich je aj cena za dodávku elektriny, ktorú žalovaný nenamietal. Ďalšími
zložkami sú cena za prenos, distribúciu a systémové služby, ktoré určuje/schvaľuje orgán verejnej moci,
a ktoré zákazník nemá možnosť ovplyvniť, pretože sú tzv. fixnými cenami.
19. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že žalobca mu zaslal cenník aj za distribúciu na rok 2011,
pričom odvtedy mu zo strany žalobcu neboli oznámené žiadne zmeny, na základe čoho mal za to, že aj
na rok 2014 platia sadzby a ceny určené pre roky 2011 až 2013. Ďalej dôvodil, že so žalobcom uzavrel
kontrakt GARANT 4, ktorý bol platný do 30.6.2014, pričom doba trvania zmluvy sa predlžuje o ďalších
dvanásť kalendárnych mesiacov a teda platí aj pre celý rok 2014. Namietal, že nie je povinnosťou
zákazníkasledovaťvecibezpredchádzajúcehozáväzkudodávateľavzmluvnýchpodmienkach,žebude
o každej zmene zákazníka informovať. Uviedol, že v zmysle jeho výpočtu finančného vysporiadania za
rok 2014 nemal nedoplatok, ako tvrdí žalobca, ale preplatok 0,49 eur. Uzavrel, že pozornosti súdu prvej
inštancie uniklo, že ako zákazník nie je v žiadnom právnom vzťahu s treťou stranou, žalobca ho ako
zákazníka vopred neinformoval o podstatných skutočnostiach a tiež, že poškodil jeho práva, nakoľko
riadne a v súlade so zákonom nevybavil jeho sťažnosť týkajúcu sa toho, že neakceptoval finančné
vysporiadanie navrhnuté žalobcom.
20. Žalobca v odvolacej duplike zotrval na svojich vyjadreniach, ktoré uviedol vo vyjadrení k odvolaniu.
21. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - §
385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
22. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
23. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Odvolací súd
dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.24. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením. Posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový
stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s
prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
25. Odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonaným
dôkazom. Výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd prvej inštancie vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli
a neopomenul žiadnu rozhodujúcu skutočnosť, ktorá vyšla počas konania najavo. Odvolaním napadnuté
rozhodnutie vychádza aj zo správneho právneho posúdenia veci.
26. Odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý relevantný
argument vznesený v spore a odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa kritéria vyžadované
vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Právne závery
súdu prvej inštancie sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami.
27. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil
správnyprávnyzáver.Odvolacísúdsiosvojilnáležité,podrobnéapresvedčivéodôvodnenierozhodnutia
súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
28. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k
podstatným tvrdeniam strán sporu v odvolacom konaní odvolací súd uvádza :
29. Primárne považuje odvolací súd za potrebné poukázať, že i keď žalovaný v odvolaní výslovne
neuviedol, proti ktorým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie smeruje, z jeho obsahu je
nepochybné, že žalovaný namieta len správnosť výroku, ktorým mu súd prvej inštancie uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi 73,63 eur s príslušenstvom (výrok I.). Správnosť výroku II., ktorým súd prvej inštancie
v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, žalovaný nenamietal, teda odvolaním dotknutý nebol.
30. Žalovaný v odvolaní opätovne zrekapituloval, ako mu žalobca v priebehu druhej polovice januára
2015 zaslal vyúčtovanie za kalendárny rok 2014 s nedoplatkom a to napriek tomu, že v prílohe k
faktúre zo dňa 23.7.2014 ho informoval, že nedochádza k zmene v cenách a ani v platobných a
zmluvných podmienkach. Na predmetné vyúčtovanie reagoval písomne tak, že žalobcovi oznámil, že
ho neakceptuje. Argumentoval, že žalobca mu neoznámil zmeny (boli v rozpore s jeho ubezpečením,
že k nim nedôjde) a okrem toho ani nepreukázal, že si splnil svoju oznamovaciu povinnosť, ktorá mu
ako dodávateľovi ukladá o zmenách ceny elektriny a služieb informovať odberateľa vhodným spôsobom
a to minimálne jeden mesiac pred účinnosťou zmeny.
31. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, koncová cena elektriny sa skladá z viacerých zložiek. Patria
medzi ne zložka za dodávku elektriny, za distribúciu elektriny, za prenos elektriny, za prevádzkovanie
systému, na distribučné straty, na systémové služby a odvod do Národného jadrového fondu.
32. Zložku za distribúciu elektriny nestanovuje žalobca ako dodávateľ, ale distribučná spoločnosť
a schvaľuje ju ÚRSO. Ide o zložku koncovej ceny elektriny, ktorá slúži na pokrytie distribúcie elektriny
cez elektrické vedenie (distribučnú sieť), pričom táto zložka pozostáva z fixnej zložky, ktorá odzrkadľuje
stále náklady prevádzkovateľa distribučnej sústavy a variabilnej zložky (cena za distribúciu a prenos,
ktorá závisí od skutočnej spotreby elektriny na odbernom mieste koncového odberateľa).
33. Pokiaľ ide o obranu žalovaného, že v prílohe k faktúre zo dňa 23.7.2014 ho žalobca informoval, že
nedochádza reorganizáciou k žiadnej zmene v cenách a ani v platobných a zmluvných podmienkach,
táto garancia bola žalobcom poskytnutá žalovanému výslovne vo vzťahu k cene za dodávku elektriny
v mieste spotreby a nie aj vo vzťahu k cene za distribúciu elektriny. Uvedené je logické aj s ohľadom na
to, že cenu za dodávku elektriny, ktorá je však len jednou z viacerých zložiek koncovej ceny elektriny,
stanovuje dodávateľ (žalobca). Pokiaľ ide o spornú cenu za distribúciu elektriny (ďalšia zo zložiek
koncovej ceny elektriny), žalobcom vo vzťahu k nej nebola žalovanému poskytnutá záruka. Cenu za
distribúciu elektriny ako už odvolací súd uviedol, nestanovuje žalobca ako dodávateľ, ale distribučná
spoločnosť.34. Súd prvej inštancie dospel rovnako aj k správnemu skutkovému zisteniu, že zložka z koncovej
ceny elektriny za distribúciu elektriny bola zverejnená zodpovedajúcim spôsobom na webovej stránke
distribučnej spoločnosti VSD, a.s. a tiež na stránke žalobcu.
35. Odvolací súd tak dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový
stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. ako vecne správny. Rovnako potvrdil výrok rozsudku súdu
prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania ako vecne správny.
36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal
proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,
na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvorilnerozlučnéspoločenstvopodľa§77(§425CSP).Akbolo vydanéopravnéuznesenie,lehotaplynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.