Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 27, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Sa/1/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200014
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Vysaníková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7022200014.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Petrou Vysaníkovou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom v C., D. E. XX, právne zastúpená JUDr. Mikulášom Pavlíkom st., advokátom so
sídlom v Michalovciach, Š. Kukuru č. 14, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa ústredie, so sídlom v
Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 50110-2/2021-
BA zo dňa 11.11.2021 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 11.01.2022 doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu

(ďalej aj súd) v ten istý deň sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 50110-2/2021-BA
zo dňa 11.11.2021 ako aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce (ďalej aj správny orgán
prvého stupňa) č. 9193/2021-MI-DvN zo dňa 26.08.2021. Žiadala tiež priznať náhradu trov konania.

administratívne konanie

2. Sociálna poisťovňa, pobočka Michalovce ako správny orgán prvého stupňa, vydala dňa 26.08.2021
rozhodnutie č. 9193/2021-MI-DvN podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v
znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o sociálnom poistení alebo zákon o SP) a čl. 61 Nariadenia
(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia
(ďalej aj Nariadenie), v ktorom dospela k záveru, že žalobkyňa nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.
Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná rozhodnutím č.

50110-2/2021-BAzodňa11.11.2021(ďalejajnapadnutérozhodnutiealebopreskúmavanérozhodnutie),
a ktorým žalovaná odvolanie žalobkyne zamietla v celom rozsahu a rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
pobočka Michalovce č. 9193/2021-MI-DvN zo dňa 26.08.2021 potvrdila.

3. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí citovala ustanovenia zákona o sociálnom poistení, články
Nariadenia a články Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009, ktorým sa stanovuje
postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia

(ďalej aj vykonávacie nariadenie), a tiež uviedla, že podľa informačného systému Sociálnej poisťovne
žalobkyňa bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 01.07.2021. Žiadosť o dávku v
nezamestnanosti bola elektronicky postúpená Sociálnej poisťovni, pobočka Michalovce dňa 21.07.2021.
Žalobkyňa nepreukázala žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by jej bolo možné zohľadniťna účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. Vychádzajúc z formuláru U1 (bod 2.1.1) zo
dňa 14.07.2021, bola žalobkyňa poistená v nezamestnanosti na území Holandska od 05.02.2019 do
30.06.2021.

4. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobkyňa bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov
o zamestnanie nedosiahla dobu poistenia v nezamestnanosti podľa platnej slovenskej legislatívy,
preto by bolo možné zohľadniť dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území Holandska
do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 ods. 1 Nariadenia, len v prípade

preukázania zachovania pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu
posledného zamestnania na území členského štátu Európskej únie. V konaní o nároku na dávku
v nezamestnanosti sa posudzuje zachovanie väzieb žalobkyne na území Slovenskej republiky na
základe celkového zhodnotenia všetkých dostupných informácii, t.j. údajov a skutočností známych z
rozhodovacieho procesu a údajov osvedčených žalobkyňou v Žiadosti o dávku v nezamestnanosti
postúpenej prvostupňovým správnym orgánom dňa 21.07.2021 a vo Vyhlásení žiadateľa na účely

posúdenia zachovania centra záujmov (ďalej aj Vyhlásenie). Žalobkyňa sa podľa Vyhlásenia zdržiavala
v Holandsku od decembra 2011 do júna 2021 t.j. cca 9,5 roka (v zahraničí sa zdržiavala opakovane/
prerušovane). Podľa informácií z informačného systému Sociálnej poisťovne žalobkyňa bola na
Slovensku naposledy povinne sociálne poistená u zamestnávateľa HRC Slovakia, s. r. o. od 13.11.2013
do 30.11.2013 na základe dohody. Okrem toho bola na území Slovenska sociálne poistená na základe

viacerých krátkodobých pracovnoprávnych vzťahov, celkovo v trvaní cca 1 rok, t.j. jej pracovná história je
krátkodobá. Vo Vyhlásení žalobkyňa uviedla, že v Holandsku naposledy pracovala u zamestnávateľa F.
G.A.H.od05.02.2019do30.06.2021nadobuurčitú,vpozíciipracovníčkavsklade.Pracovnýpomerbol
ukončený na podnet žalobkyne, podľa Zápisnice z rodinných dôvodov. Podľa Vyhlásenia v medziobdobí
medzi pracovnými pomermi sa zdržiavala na Slovensku. Z informačného systému Sociálnej poisťovne

bolo zistené, že žalobkyňa bola na území Slovenska krátkodobo vedená v evidencii uchádzačov o
zamestnanie v rokoch 2012-2013. Žalobkyni počas jej opätovného vedenia v evidencii uchádzačov
o zamestnanie na území Slovenska v rokoch 2015 a 2018 bola priznaná dávka v nezamestnanosti,
ktorú poberala od 16.03.2015 do 15.06.2015 a znova od 01.06.2018 do 30.11.2018. Počas posledného
pobytu v zahraničí si podľa Zápisnice nehľadala prácu na Slovensku. Na základe uvedeného žalovaná

konštatovala, že pracovná história žalobkyne sa od roku 2013 spája výlučne s Holandskom, teda
žalobkyňa sa prioritne, opakovane a dlhodobo orientovala na holandský pracovný trh. Podľa Vyhlásenia
je žalobkyňa slobodná a na území Holandska sa zdržiavala sama. Počas jej pobytu v zahraničí sa na
Slovensku podľa Zápisnice zdržiaval jej otec (dôchodca) a súrodenec, jej matka je nebohá. Návraty
zo zahraničia na Slovensko podľa Vyhlásenia žalobkyňa uskutočňovala 1-2 krát ročne v trvaní 2-3

týždňov, cestovala vlastným autom (bez preukázania). Na Slovensku vlastní bankový účet (predložila
potvrdenie). Na Slovensku taktiež vlastnila bankový účet, ktorý zrušila v roku 2018 (predložila zmluvu
o vydaní a používaní platobnej karty). Žalobkyňa podľa Zápisnice a Vyhlásenia na území Holandska
nevlastní žiadnu nehnuteľnosť na bývanie, na území Holandska bývala s viacerými osobami v podnájme
v rodinnom dome, ktorý počas celého pobytu nemenila. Bytovú situáciu žalobkyne v Holandsku je teda

možné považovať za stabilnú a primeranú výkonu povolania. Na území Slovenska vlastní nehnuteľnosť
na bývanie – byt, v podiele (1/4) nadobudnutý na základe osvedčenia o dedičstve z roku 2008 (podľa
čiastočného výpisu z LV č. XXXX). Počas návratov zo zahraničia, ako aj po návrate na Slovensko
bývala a býva spolu s otcom. Žalobkyňa bola naposledy zamestnaná na území Holandska, takže daňové
povinnosti si plnila na tomto území, z čoho je zrejmé, že za štát bydliska sa na daňové účely považuje

štát zamestnania, t.j. Holandsko.

5. Žalovaná pokračovala, že v súlade s Rozhodnutím Správnej komisie pre koordináciu systémov
sociálneho zabezpečenia č. U2, z 12. júna 2009 (o rozsahu pôsobnosti čl. 65 ods. 2 Nariadenia) bola
celkovádĺžkapobytuprerušovanecca9,5roka,prioritná,opakovanáadlhodobáorientácianaholandský

pracovný trh, primeraná bytová situácia v zahraničí, krátkodobá pracovná história na Slovensku, daňová
povinnosť na území Holandska, vyhodnotené silnejšie ako ostatné skutočnosti [deklarované návraty
na územie Slovenska (bez preukázania), prítomnosť rodiny, vlastníctvo nehnuteľnosti v podiele (1/4)
a bankového účtu], ktoré žalobkyňa uviedla ako väzby k Slovensku. Žalovaná mala zo spisového
materiálu za preukázané, že počas výkonu zárobkovej činnosti v Holandsku sa žalobkyňa v tomto čase

dlhodobo a opakovane zdržiavala, bývala, trávila pracovný čas aj mimopracovný čas, platila zákonné
odvody i dane na území Holandska. Všetky tieto skutočnosti preukazujú vytvorenie centra záujmov
žalobkyne počas posledného zamestnania práve na území Holandska. Žalovaná skonštatovala, že
v danom prípade nie je možné považovať bydlisko žalobkyne počas jej posledného zamestnaniav členskom štáte Európskej únie za zachované na území Slovenskej republiky. Žalobkyňa nebola
bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistená v nezamestnanosti
podľa slovenských právnych predpisov, preto nie je možné dobu poistenia v nezamestnanosti získanú

na území Holandska zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl.
61 Nariadenia. Žalovaná dodala, že možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte
inom, ako v štáte posledného zamestnania, je len výnimkou zo všeobecného pravidla, ktoré určuje,
že nárok na dávku v nezamestnanosti by si mala nezamestnaná osoba prednostne uplatniť v štáte
posledného zamestnania, lebo v tomto štáte platila poistné pre prípad nezamestnanosti. Tým sa podporí

rovnomerné a spravodlivé rozdeľovanie finančných nákladov medzi inštitúciami prijímajúcimi poistné a
následne medzi inštitúciami vyplácajúcimi dávky. Cieľom je podporiť hľadanie práce v tom členskom
štáte, v ktorom dotknutá osoba bezprostredne predtým platila príspevky na poistenie v nezamestnanosti
a zároveň aj to, aby tento štát niesol bremeno výplaty dávky v nezamestnanosti.

6. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobkyňa mala zákonnú možnosť požiadať o dávku v nezamestnanosti

na území Holandska. Koordinačné predpisy určujú, že pri skončení výkonu zárobkovej činnosti by si
nezamestnaní mali uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte, v ktorom práve skončili
zamestnanie, a v prípade priznania nároku na dávku v nezamestnanosti má dotknutá osoba podľa čl. 64
Nariadenia možnosť požiadať o export priznanej dávky v nezamestnanosti do ktoréhokoľvek členského
štátu Európskej únie, t.j. aj na územie Slovenskej republiky.

7. Žalovaná tiež uviedla, že v prípade, keď nezamestnaný nevyužije možnosť uplatniť si nárok na
dávku v nezamestnanosti v štáte posledného zamestnania, a požiada o dávku v nezamestnanosti
v inom členskom štáte, tento členský štát je podľa koordinačných predpisov povinný skúmať, či je
možné dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú v zahraničí zohľadniť v konaní o nároku na

dávku v nezamestnanosti. Takúto dobu je možné zohľadniť len podľa čl. 65 Nariadenia, t.j. v prípade
zachovania pevných väzieb v členskom štáte, v ktorom si dotknutá osoba uplatňuje nárok na dávku
v nezamestnanosti. Dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území iného členského štátu teda
nemôže Sociálna poisťovňa zhodnotiť automaticky na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti,
ale je povinná dôsledne vyhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, preukázané v konaní o nároku na

dávku v nezamestnanosti. Žalovaná poznamenala, že pri uplatnení nároku na dávku v nezamestnanosti
v štáte posledného zamestnania sa neskúma, aké väzby má žiadateľ v tejto krajine, ale doby poistenia
dosiahnuté podľa jej legislatívy sa zohľadnia automaticky, čo však nezabezpečuje automaticky vznik
nároku na dávku v nezamestnanosti.

8. V závere žalovaná konštatovala, že na vlastníctvo nehnuteľnosti (v podiele 1/4) žalobkyne na
Slovenskubolovkonaníojejnárokunadávkuvnezamestnanostiprihliadnuté.Vlastníctvonehnuteľnosti
je jednou zo skutočností, ktorú je podľa čl. 11 ods. 1 písm. b/ vykonávacieho nariadenia potrebné
zohľadniť pri posudzovaní bydliska dotknutej osoby, pretože vypovedá o jej bytovej situácii. No
vlastníctvo bytu (v podiele 1/4) bolo nutné porovnať s ostatnými zistenými skutočnosťami (prioritnou,

opakovanou a dlhodobou orientáciou na holandský pracovný trh, primeranou bytovou situáciou v
zahraničí, daňovou povinnosťou na území Holandska), ktoré poukazujú na vytvorenie a prenesenie
väzieb žalobkyne na územie Holandska. V súvislosti s prítomnosťou rodiny (otca a súrodenca) na
Slovensku, ktorú uviedla ako väzbu žalovaná uviedla, že na túto skutočnosť bolo prihliadnuté, avšak
jej pobyt v krajine pôvodu jednoznačným spôsobom nepreukazuje zachovanie bydliska žalobkyne v

tejto krajine, počas výkonu zárobkovej činnosti v inom členskom štáte Európskej únie. Žalobkyňa tiež
poukázala na svoje presvedčenie o tom, že v Holandsku mala „prechodný pobyt“ a nie „bydlisko“.
Žalovaná v tejto súvislosti opätovne poukázala na Nariadenie a skonštatovala, že žalobkyňa mala
zvyčajné bydlisko počas výkonu zárobkovej činnosti na území Holandska, práve v Holandsku. Žalovaná
z uvedených dôvodov odvolanie žalobkyne zamietla a potvrdila rozhodnutie správneho orgánu prvého

stupňa o nepriznaní nároku na dávku v nezamestnanosti žalobkyni.

správna žaloba, vyjadrenie žalovanej k žalobe, replika žalobkyne

9. Žalobkyňa v správnej žalobe namietala, že odôvodnenie rozhodnutia žalovanej je nedostatočné,
nepresvedčivé a nezrozumiteľné.10. V odôvodnení správnej žaloby žalobkyňa uviedla, že je presvedčená o tom, že jej bydlisko je a bolo
zachované na území Slovenskej republiky aj v období, keď bola zamestnaná v Holandsku. Žalobkyňa
tiež poukázala na to, že i v roku 2015 a 2018 jej bol priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti, pričom

k žiadnym podstatným zmenám v roku 2021 nedošlo. Nie je jej preto zrejme, prečo jej nárok na dávku
v nezamestnanosti teraz priznaný nebol.

11. K správnej žalobe sa písomným podaním zo dňa 17.02.2022 vyjadrila žalovaná. K námietke
žalobkyne, že jej centrum záujmov a bydlisko bolo zachované na Slovensku žalovaná uviedla, že

žalobkyňa sa na území Holandska podľa spisovej dokumentácie zdržiavala od decembra 2011 do
júna 2021 opakovane (prerušovane) cca 9,5 roka. V tomto období však mala na území Slovenska
uzatvorené dva krátkodobé (niekoľkodňové) pracovnoprávne vzťahy v mesiaci november 2013 a taktiež
bola krátkodobo vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie v rokoch 2012-2013, v roku 2015 a
opätovne v rokoch 2018-2019. Z informácií nachádzajúcich sa v spisovej dokumentácii je však zrejmé,
že žalobkyňa dlhodobo (od roku 2011) vykonávala zárobkovú činnosť na území Holandska, od roku 2013

výlučne, a to tak, že sa prevažnú časť roka zdržiavala v Holandsku (na Slovensko sa vracala 1-2x ročne
v trvaní 2-3 týždňov). Podľa názoru žalovanej sa žalobkyňa prioritne, opakovane a dlhodobo orientovala
na holandský pracovný trh, čo preukazuje, že zo strany žalobkyne neboli zachované jej väzby s krajinou
jej pôvodu (Slovensko) počas jej dlhodobého výkonu zárobkovej činnosti v zahraničí (Holandsko).
Žalovaná ďalej uviedla, že tiež vlastníctvo nehnuteľnosti je jednou zo skutočností, ktorú je podľa čl.

11 ods. 1 písm. b/ vykonávacieho nariadenia potrebné zohľadniť pri posudzovaní bydliska dotknutej
osoby, pretože vypovedá o jej bytovej situácii. Pokračovala, že vlastníctvo bytu (v podiele 1/4) bolo
nutné porovnať s ostatnými zistenými skutočnosťami (prioritnou, opakovanou a dlhodobou orientáciou
na holandský pracovný trh, primeranou bytovou situáciou v zahraničí, krátkodobou pracovnou históriou
na Slovensku, daňovou povinnosťou na území Holandska), ktoré poukazujú na vytvorenie a prenesenie

väzieb žalobkyne na územie Holandska.

12. Žalovaná konštatovala, že dĺžka prítomnosti na území členského štátu Európskej únie – čl. 11 ods.
1 písm. a/ vykonávacieho nariadenia (prerušovane cca 9,5 roka), aj situácia žalobkyne – čl. 11 ods.
1 písm. b/ vykonávacieho nariadenia [deklarované návraty na územie Slovenska, prítomnosť rodiny,

vlastníctvo nehnuteľnosti (v podiele 1/4) a bankového účtu] preukazujú, že žalobkyňa si bydlisko na
území Slovenskej republiky, počas výkonu činnosti zamestnanca na území Holandska nezachovala.
Dodala, že žalobkyňa preukázala naposledy platenie poistenia v nezamestnanosti na území Holandska,
a preto si mala prioritne požiadať o dávku v nezamestnanosti na území Holandska. Pričom neuplatnenie
nároku na dávku v nezamestnanosti (z akéhokoľvek dôvodu) nemôže byť samo o sebe dôvodom pre

úspešné domáhanie sa vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti na Slovensku (teda v štáte, kde
nebolo odvádzané poistné na poistenie v nezamestnanosti).

13. K námietke žalobkyne o nezrozumiteľnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej z dôvodu priznania
nároku na dávku v nezamestnanosti v predchádzajúcom období na území Slovenska (v roku 2015 a

opätovne v roku 2018) z dôvodu zachovania bydliska na Slovensku, pričom v jej prípade v porovnaní
s uvedenými rokmi nedošlo k žiadnym podstatným zmenám oproti roku 2021 žalovaná uviedla, že
žalobkyňa svojím opätovným odchodom do Holandska v roku 2019 (vyradenie z evidencie uchádzačov
o zamestnanie dňom 05.02.2019) deklarovala svoju prioritnú, dlhodobú a opakovanú orientáciu na
holandský pracovný trh a skutkový stav veci, minimálne čo sa týka dĺžky trvania poistenia v zahraničí je

iný v roku 2021 (zaradenie do evidencie dňom 01.07.2021) ako naposledy v roku 2018.

14. V závere žalovaná uviedla, že zistenie skutočného stavu veci správnym orgánom prvého stupňa
je presné a úplné. V konaní o nároku žalobkyne na dávku v nezamestnanosti boli bez pochybností
preukázané všetky rozhodujúce skutočnosti: doba trvania poistenia v nezamestnanosti žalobkyne na

územídotknutéhočlenskéhoštátuEurópskejúnie(Holandsko),charaktervykonávanejčinnostinaúzemí
Holandska, rodinná a bytová situácia žalobkyne i to, ktorý členský štát sa považuje za jej bydlisko
na daňové účely. Nakoľko žalobkyňa nemala počas posledného zamestnania v Holandsku zachované
bydlisko na území Slovenskej republiky a bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o
zamestnanie nebola poistená v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov, nebolo možné

dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území Holandska zohľadniť na účely vzniku nároku na
dávku v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov v súlade s čl. 61 Nariadenia. Žalovaná
preto navrhla správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.15. V replike doručenej súdu dňa 16.03.2022 žalobkyňa zotrvala na svojich žalobných dôvodoch.

16. Replika bola žalovanej doručená dňa 05.04.2022, no žalovaná na repliku duplikou nereagovala.

právny názor správneho súdu

17. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
(ďalej aj SSP) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa § 199 a nasl. SSP, preskúmal
žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré
predchádzalo ich vydaniu, a bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP), vyhlásil
dňa 27.04.2023 rozsudok (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa
21.04.2023), ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania

nepriznal.

18. Správny súd úvodom konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu je zrejme, že žalobkyňa bola
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie
dňa 01.07.2021 a dňa 21.07.2021 bola Sociálnej poisťovni, pobočka Michalovce doručená žiadosť

žalobkyne o nárok na dávku v nezamestnanosti.
V posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j.
v období od 01.07.2017 do 30.06.2021 na území Slovenskej republiky nepreukázala dobu poistenia
v nezamestnanosti. Z administratívneho spisu, konkr. z Vyhlásenia žiadateľa na účely posúdenia
zachovania centra záujmov zo dňa 21.07.2021 a zo Zápisnice zo dňa 25.08.2021 vyplýva, že žalobkyňa

odišla do Holandska prvýkrát v decembri 2011. V ostatnom období žalobkyňa pracovala v Holandsku
od 05.02.2019 do 30.06.2021 u jedného zamestnávateľa (F. G. A. H..) na dobu určitú, ako pracovník v
sklade.Jednalosaopracovnýpomeruzatvorenýprostredníctvomagentúryapracovnýpomeržalobkyňa
ukončila z rodinných dôvodov.
Na Slovensku žalobkyňa mala dobu poistenia ako dohodár u zamestnávateľa Študentský servis, spol. s

r.o. Košice od 05.10.2009 do 30.12.2009, u zamestnávateľa I. H., J. H. - právny nástupca od 04.10.2010
do 31.07.2011 a od 05.12.2011 do 20.12.2011, u zamestnávateľa K. A. A., A. od 06.11.2013 do
08.11.2013 a ako dohodár u zamestnávateľa G. A. A. od 13.11.2013 do 30.11.2013. Na Slovensku
bola žalobkyni vyplácaná dávka v nezamestnanosti od 16.03.2015 do 15.06.2015 a od 01.06.2018 do
30.11.2018, kde jej bola zohľadnená doba poistenia v Holandsku.

Dlhodobá pracovná činnosť v Holandsku svedčí o orientácii žalobkyni na holandský pracovný trh. Na
území Holandska žalobkyňa plnila daňové a odvodové povinnosti. V Holandsku žalobkyňa bývala s
viacerými osobami v podnájme, ktorý mal charakter rodinného domu. Počas pobytu v Holandsku sa
žalobkyňanesťahovala,čižemožnojejbytovúsituáciuhodnotiťakostabilnú.Odávkuvnezamestnanosti
po ukončení pracovného pomeru v Holandsku nepožiadala.

Na Slovensko sa žalobkyňa vracala 1-2x ročne na 2-3 týždne, a to vlastným autom. Na území Slovenskej
republiky je žalobkyňa podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti na bývanie (bytu), nemá úver, ani
stavebné sporenie, ani životné poistenie, a nie je vlastníčkou osobného auta. Na území Slovenskej
republiky má bankový účet. Na Slovensku má otca a brata, býva s otcom (dôchodcom).

19. Podľa § 195 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v (ďalej aj zákon o sociálnom poistení),
organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne
zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na
rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako
aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky
rozhodujúceskutočnostibezohľadunato,čisvedčiavprospech,alebovneprospechúčastníkakonania.

20. Podľa § 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a
objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania

a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických
osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe
z činnosti Sociálnej poisťovne.21. Podľa § 196 ods. 6 a 7 zákona o sociálnom poistení, účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy
na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa
vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci

konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka
Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo
vzájomnej súvislosti.

22.Podľa§209ods.1vetadruháaods.4zákonaosociálnompoistení,rozhodnutiemusíbyťvsúladeso

všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu
veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej
poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri
hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

23. Podľa § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti,

ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený
v nezamestnanosti najmenej dva roky.

24.Podľa§104ods.6zákonaosociálnompoistení,rokpoisteniavnezamestnanostije365dnípoistenia
v nezamestnanosti.

25. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi
Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná
zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2 (čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).

26. Slovenská republika vstupom do Európskej únie preniesla časť svojich právomoci na Európsku úniu
v určenej miere a svojim vstupom do Európskeho spoločenstva sa súčasne zaviazala k uplatňovaniu
právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Právne záväznými aktmi na
úseku sociálneho zabezpečenia pre členské štáty Európskej únie (teda aj pre Slovenskú republiku) sú
Nariadenie a vykonávacie nariadenie.

27. Podľa čl. 61 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 o koordinácii
systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj Nariadenie), príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého
právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na
dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom

rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa
právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov,
ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb
poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych
predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia

a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.

28. Podľa čl. 61 ods. 2 Nariadenia, s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a/ sa
uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s
právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:

- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,
- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo
- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej
činnosti.

29. Podľa čl. 65 ods. 2 a ods. 5 písm. a/ Nariadenia, úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas
svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydliska
v členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydliska v tomto štáte, alebo sa vráti
do tohto štátu, má byť k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska. Bez toho, aby
bol dotknutý článok 64, úplne nezamestnaná osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb

zamestnanosti členského štátu, v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebo
samostatne zárobkovo činná osoba. Nezamestnaná osoba iná ako cezhraničný pracovník, ktorá sa
nevráti do členského štátu svojho bydliska, sa dá k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte,
ktorého právne predpisy sa naposledy na ňu vzťahovali. Nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhejvete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na
ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne
zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.

30. Podľa čl. 1 písm. j/ a k/ Nariadenia, na účely tohto nariadenia
“bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva,
“pobyt“ znamená prechodné bydlisko.

31. Podľa čl. 11 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje
postupvykonávanianariadenia(ES)č.883/2004okoordináciisystémovsociálnehozabezpečenia(ďalej
aj vykonávacie nariadenie), ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov
o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode
určiacentrumzáujmovdotknutejosobynazákladecelkovéhoposúdeniavšetkýchdostupnýchinformácií
súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať:

a/ dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov;
b/ situáciu dotknutej osoby vrátane:
i. povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto
činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy;
ii. jej rodinného stavu a rodinných väzieb;

iii. vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti;
iv. v prípade študentov zdroja ich príjmov;
v. jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná;
vi. členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.
Ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1,

nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami, na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za
rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä
dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.

32. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobkyňa nezískala pred podaním žiadosti o dávku v

nezamestnanosti obdobie poistenia uvedené v § 104 zákona o sociálnom poistení podľa slovenských
právnych predpisov.

33. Správny súd dáva do pozornosti, že podľa základného pravidla obsiahnutého v čl. 61 ods. 1 a 2
Nariadenia sa doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek

členského štátu zohľadnia ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov v prípade,
že daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila
doby poistenia dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov. Z dôvodu, že žalobkyňa takto
doby poistenia podľa slovenských právnych predpisov bezprostredne pred jej zaradením do evidencie
uchádzačov o zamestnanie nedosiahla, bolo potrebné posúdiť, či sa doby poistenia získané v Holandsku

môžu zohľadniť podľa čl. 65 ods. 5 písm. a/ Nariadenia, ktorý predstavuje výnimku z uvedeného
základného pravidla, a podľa ktorého by žalobkyňa poberala dávky v súlade s právnymi predpismi
Slovenskej republiky, ako keby sa na neho tieto predpisy vzťahovali počas jej poslednej činnosti
zamestnanca, a to v prípade, ak si na území Slovenskej republiky zachovala bydlisko. Pod pojmom
„bydlisko“ v zmysle úniovom sa nechápe trvalý alebo prechodný pobyt podľa vnútroštátnych predpisov

Slovenskej republiky. Podľa čl. 1 písm. j/ nariadenia pojem „bydlisko“ znamená zvyčajné bydlisko, t.j.
miesto, kde má dotknutá osoba zvyčajné bydlisko a v ktorom sa zároveň nachádza jej obvyklé centrum
záujmov. „Bydlisko“ predstavuje v tomto zmysle autonómny pojem vlastný právu Únie. Kritéria, ktoré
trebavziaťpriurčovanímiestazvyčajnéhobydliskaosobydoúvahyaktorébolisformulovanévjudikatúre
súdneho dvora sú v súčasnosti kodifikované v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia.

34. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej v spojení s rozhodnutím správneho orgánu
prvéhostupňaakonanípredchádzajúcichichvydaniu,priaplikáciizákonnejúpravyuvedenýchprávnych
predpisov postupom podľa Správneho súdneho poriadku dospel súd k záveru, že správne orgány si
za účelom riadneho zistenia skutkového stavu veci zaobstarali dostatok skutkových podkladov, ktoré

následne riadne vyhodnotili a ktoré ich viedli k prijatiu záveru o nezachovaní bydliska žalobkyne
na území Slovenskej republiky. Všetky relevantné kritériá na určenie bydliska osoby boli správnymi
orgánmi aplikované a vyhodnocované, a teda podľa názoru súdu zistený skutkový stav v danej veci
postačoval na prijatie záveru o tom, v ktorom členskom štáte mala žalobkyňa obvyklý pobyt a kdemala vytvorené centrum záujmov. Súd konštatuje, že zdržiavanie sa žalobkyne na území Holandska
počas trvania jej pracovného pomeru vyhodnotili správne orgány ako stabilné a to s ohľadom, že mala
stabilné zamestnanie, stabilné bývanie a pracovný pomer bol ukončený z jej podnetu. Skutočnosť, kde

má žalobkyňa najpevnejšie väzby a kde sa do budúcnosti plánuje usadiť, sú podľa názoru súdu pre
posudzovanie jej bydliska počas výkonu poslednej zárobkovej činnosti aj právne irelevantné, nakoľko
preukazovanie zachovania bydliska sa hodnotí najmä počas posledného výkonu zamestnania na území
členského štátu EÚ. Tvrdenie žalobkyne o neprerušení väzieb so Slovenskou republikou bez opory v
objektívnych skutočnostiach (čl. 11 vykonávacieho nariadenia) resp. jej subjektívny pocit, nepostačuje

k zachovaniu bydliska na Slovensku a nutne neznamená že z pohľadu právneho poriadku aj ním je.
Len sama okolnosť, že osoba považuje určitý štát za svoje bydlisko, nemôže prevážiť objektívne kritériá
vymedzené vo vyššie citovanom ustanovení čl. 11 vykonávacieho nariadenia. Tým samozrejme nie je
vylúčené, že osoba, ktorá má podľa týchto kritérií bydlisko v určitom štáte, môže subjektívne pociťovať
hlbší a bližší vzťah k štátu, v ktorom sa narodila, vyrástla, v ktorom sa hovorí jej známym jazykom či
ktorého kultúra jej je bližšia. To však môže mať pre určenie jej bydliska na účely Nariadenia význam len

v tom rozsahu, v akom je to možné zohľadniť podľa citovaného čl. 11 vykonávacieho nariadenia.

35. Súd tiež uvádza, že tá skutočnosť, že žalobkyňa má na Slovensku založený bankový účet a je
podielovou spoluvlastníčkou bytu nemá so strediskom záujmov a bydliskom žiaden súvis už preto,
že slobodný pohyb služieb a kapitálu medzi členskými štátmi, ktorý umožňuje využívať tieto služby

kdekoľvek v Európskej únii, je jednou zo základných slobôd spoločného trhu Európskej únie.

36. V závere súd dodáva, že ak sa osoba rozhodne odísť z krajiny svojho pôvodu napríklad kvôli
vykonávaniu zárobkovej činnosti v inom štáte, nemožno premiestnenie bydliska (strediska životných
záujmov) na účely čl. 1 písm. j/ Nariadenia stotožňovať s trvalou emigráciou tejto osoby do tohto

štátu. Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa odstránili bariéry slobodnému pohybu ľudí
a slovenskí občania majú právo sa pohybovať, pracovať a žiť na území iných členských štátov, čo
nevyhnutne vedie (hoci aj k dočasnému) premiestňovaniu bydliska. Nepriznanie nároku na dávku v
nezamestnanosti automaticky žalobkyňu nepostaví mimo systém sociálneho zabezpečenia Slovenska
alebo Holandska. Zmyslom ochrany pred tým, aby sa osoba ocitla mimo určitého systému sociálneho

zabezpečenia, totiž nie je zabezpečiť, aby táto osoba v každom jednom okamihu mala na určitú dávku
nárok. Zmyslom je, aby sa na ňu v každom okamihu vzťahovali právne predpisy niektorého členského
štátu, podľa ktorých (so zohľadnením zamestnaní a dôb získaných v ostatných členských štátoch) tento
nárokmôžeuplatniť.Niejevšakvylúčené,žejejnárokpodľapoužiteľnýchprávnychpredpisovčlenského
štátu nevznikne, pretože nesplní určitú podmienku v nich ustanovenú, a naopak, právne predpisy, podľa

ktorých by jej taký nárok mohol vzniknúť, sa na ňu nebudú vzťahovať.

37. Správny súd uvádza, že uplatnenie si nároku na dávku v nezamestnanosti v štáte inom ako v
štáte posledného zamestnania, je výnimkou z pravidla, že nárok na dávku v nezamestnanosti by si
mala nezamestnaná osoba prednostne uplatniť v štáte posledného zamestnania. Cieľom Nariadenia

je podporiť hľadanie práce v tom členskom štáte, v ktorom dotknutá osoba bezprostredne predtým
platila príspevky na poistenie v nezamestnanosti a zároveň aj to, aby štát niesol bremeno výplaty
dávky v nezamestnanosti. Koordinačné predpisy všeobecne určujú, že pri skončení výkonu zárobkovej
činnosti by si nezamestnaný mal uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte, v ktorom práve
ukončil zamestnanie. V takýchto prípadoch sa žiadosť o dávku v nezamestnanosti posudzuje podľa

právnych predpisov príslušnej krajiny. Keď nezamestnaný požiada o dávku v nezamestnanosti v inom
členskom štáte, tento členský štát je v súlade s koordinačnými predpismi povinný skúmať, či je možné
dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú v zahraničí zohľadniť v konaní o nároku na dávku v
nezamestnanosti. Takúto dobu je možné zohľadniť len v prípade zachovania pevných väzieb a bydliska
v členskom štáte, v ktorom si dotknutá osoba uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti.

38. Súd má za to, že správne orgány vykonali dostatočným spôsobom dokazovanie na preukázanie
záveru prijatého v napadnutých rozhodnutiach, ktorý ich viedol k nepriznaniu nároku na dávku v
nezamestnanosti žalobkyni na Slovensku, uplatnenú žiadosťou zo dňa 21.07.2021. A to hlavne v
preukázaní skutočnosti, či žalobkyňa v období, ktoré je rozhodné pre posúdenie nároku na dávku v

nezamestnanosti mala resp. nemala zachované centrum záujmov na území Slovenskej republiky.

39. Pre úplnosť súd uvádza, že k námietke žalobkyne týkajúcej sa priznania jej nároku na dávku
v nezamestnanosti v rokoch 2015 a 2018, a nepriznania jej nároku na dávku v nezamestnanosti v roku2021,pričomsaokolnostivjejprípadenijakonezmenili,savyjadrilažalovanávtomzmysle,žežalobkyňa
svojím opätovným odchodom do Holandska v roku 2019 deklarovala jej prioritnú, dlhodobú a opakovanú
orientáciu na holandský pracovný trh a skutkový stav veci, minimálne čo sa týka dĺžky trvania poistenia

v zahraničí je iný v roku 2021 ako naposledy v roku 2018. Uvedený názor žalovanej považuje správny
súd za logický a správny, a preto sa s ním stotožnil a poukazuje na neho.

40. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, po zhodnotení, že rozhodnutia správnych orgánov a tiež ich
postupy zodpovedali obsahu spisovej dokumentácie zhrnutej v administratívnom spise a boli v súlade s

vyššie označenými zákonnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení ako i ustanovení citovaných
európskych nariadení, správny súd dospel k záveru, že preskúmavanými rozhodnutiami nedošlo k
porušeniu zákona ani chránených záujmov žalobkyne, a preto podľa § 190 SSP správnu žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

41.Otrováchkonaniarozhodolsúdpodľa§167anasl.SSP,podľaktoréhoúčastníkomprávonanáhradu

trov konania nepriznal, pretože žalobkyňa nemala v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanej
nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo
požadovať.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný.

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak
a/másťažovateľaleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnom
súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/,
c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) uviesť
a/ označenie napadnutého rozhodnutia,
b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.