Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, June 14, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/19/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8421010131
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Varga PhD., LL.M., MBA

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8421010131.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M.,

MBA a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Emila Dubňanského, na verejnom zasadnutí konanom dňa
14.06.2023, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.
1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 10.01.2023, sp. zn. 7T/28/2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovaný A. B., narodený dňa XX.XX.XXXX v Nitre, trvale bytom C.
XXX/X D., okr. E.

je vinný , že

ako otec maloletej E. B., nar. XX.XX.XXXX, hoci jeho vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo Zákona
o rodine a rozsudkom Okresného súdu Kežmarok zo dňa 30.01.2020, sp. zn. 3P/67/2018-61, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 07.03.2020, bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej dcéry E. B., nar.
XX.XX.XXXX, počnúc mesiacom september 2018, mesačne sumou 120,00 eur vždy do 25.-teho dňa v
mesiacikrukámmatkyF.B.,zároveňdlžnévýživnézamesiaceseptember2018ažjanuár2020vovýške
1.740,00 eur súd povolil obžalovanému A. B. splácať spolu s bežným výživným po 50,00 eur, počnúc
mesiacom február 2020, pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky, až do úplného
vyrovnania dlžnej sumy, si túto vyživovaciu povinnosť napriek svojim možnostiam a schopnostiam od

mesiaca september 2018 doposiaľ v C., okr. G., a inde úmyselne riadne neplnil, čím mu za uvedené
obdobie po tom, ako uhradil v mesiaci január 2019 sumu 50,00 eur, v mesiaci február 2019 sumu 50,00
eur, v mesiaci marec 2019 sumu 50,00 eur, v mesiaci júl 2019 sumu 200,00 eur, v mesiaci november
2019 sumu 50,00 eur, v mesiaci december 2019 sumu 70,00 eur, v mesiaci apríl 2020 sumu 70,00 eur,
v mesiaci júl 2020 sumu 100,00 eur, v mesiaci október 2020 sumu 50,00 eur, v mesiaci december 2020
sumu 50,00 eur, v mesiaci január 2021 sumu 50,00 eur, v mesiaci jún 2021 sumu 120,00 eur, v mesiaci
júl 2021 sumu 120,00 eur, v mesiaci august 2021 sumu 120,00 eur, v mesiaci september 2021 sumu

120,00 eur, v mesiaci november 2021 sumu 50,00 eur a sumu 80,00 eur, v mesiaci december 2021 sumu
120,00 eur, v mesiaci január 2022 sumu 120,00 eur, v mesiaci február 2022 sumu 150,00 eur, v mesiaci
marec 2022 sumu 150,00 eur, v mesiaci apríl 2022 sumu 120,00 eur, v mesiaci máj 2022 sumu 120,00
eur, v mesiaci jún 2022 sumu 120,00 eur, v mesiaci júl 2022 sumu 120,00 eur, v mesiaci august 2022
sumu 120,00 eur, v mesiaci september 2022 sumu 120,00 eur, v mesiaci október 2022 sumu 120,00
eur, v mesiaci november 2022 sumu 200,00 eur, v mesiaci december 2022 sumu 200,00 eur, vznikol
celkový dlh na výživnom voči matke F. B. v sume najmenej 3.060,00 eur,t e d a

- najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú vyživovaciu povinnosť

vyživovať iného a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na §
138 písmeno b/.

Z a t o m u s ú d u k l a d á:

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona, s použitím § 36 písm. l/ Tr. zákona, § 37 písm. m/ Tr. zákona, § 38 ods.
2 Tr. zákona, trest odňatia slobody na 14 (štrnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona, obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradzuje do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok zo dňa 10.01.2023, sp. zn. 7T/28/2021
bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods.
3 písm. b) Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

- ako otec maloletej E. B., narodenej XX.XX.XXXX, hoci jeho vyživovacia povinnosť vyplýva priamo
zo Zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu Kežmarok spisová značka 3P/67/2018-61 zo dňa
30.01.2020,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa07.03.2020,bolzaviazanýprispievaťnavýživumaloletej
dcéry E. B., narodenej XX.XX.XXXX, počnúc mesiacom september 2018, mesačne sumou 120,00 eur
vždy do 25.-teho dňa v mesiaci k rukám matky F. B., zároveň dlžné výživné za mesiace september 2018

až január 2020 vo výške 1 740,00 eur súd povolil obžalovanému A. B. splácať spolu s bežným výživným
po 50,00 eur, počnúc mesiacom február 2020, pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej
splátky, až do úplného vyrovnania dlžnej sumy, si túto vyživovaciu povinnosť napriek svojim možnostiam
a schopnostiam od mesiaca september 2018 doposiaľ v C., okres G. a inde úmyselne riadne neplnil,
čím mu za uvedené obdobie po tom, ako uhradil v mesiaci apríl 2020 sumu 70,00 eur, v mesiaci júl

2020 sumu 100,00 eur, v mesiaci október 2020 sumu 50,00 eur, v mesiaci december 2020 sumu 50,00
eur, v mesiaci január 2021 sumu 50,00 eur, v mesiaci jún 2021 sumu 120,00 eur, v mesiaci júl 2021
sumu 120,00 eur, v mesiaci august 2021 sumu120,00 eur, v mesiaci september 2021 sumu 120,00 eur,
v mesiaci november 2021 sumu 50,00 eur a sumu 80,00 eur, v mesiaci december 2021 sumu 120,00
eur, v mesiaci január 2022 sumu 120,00 eur, v mesiaci február 2022 sumu 150,00 eur, v mesiaci marec

2022 sumu 150,00 eur, v mesiaci apríl 2022 sumu 120,00 eur, v mesiaci máj 2022 sumu 120,00 eur, v
mesiaci jún 2022 sumu 120,00 eur, v mesiaci júl 2022 sumu 120,00 eur, v mesiaci august 2022 sumu
120,00 eur, v mesiaci september 2022 sumu 120,00 eur, v mesiaci október 2022 sumu 120,00 eur, v
mesiaci november 2022 sumu 200,00 eur, v mesiaci december 2022 sumu 200,00 eur, vznikol celkový
dlh na výživnom voči matke F. B. v sume najmenej 3 230,00 eur.

Za uvedený skutok bol obžalovanému A. B. uložený podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona, s poukazom na §
36 písm. l/ Tr. zákona, § 37 písm. m/ Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, trest odňatia slobody v trvaní
15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona bol obžalovaný A. B.. zaradený na výkon uloženého trestu do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku riadne a včas, podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 28.04.2023 podal
odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil tým, že dňa 13.05.2021 podal návrh na zníženie výživného, ktorý

bol zamietnutý. Uviedol, že počas obdobia Covidu – 19 boli fabriky, aj tá, v ktorej on pracoval, zatvorené.Nemohol si nájsť prácu, pretože nikde do zamestnania neprijímali. Už v roku 2019 a 2020 zarobil málo,
býval u rodičov, keďže nemal taký príjem, aby sa mohol sám živiť. Z tohto dôvodu podal na súd návrh na
zníženie výživného, no súd na to neprihliadol. Nie je mu zrejmé, prečo konajúci súd riešil jeho pasivitu a

skutočnosť, že si nezvyšoval kvalifikáciu externým alebo večerným štúdiom (nemôže byť každý doktor).
Poukázal na skutočnosť, že sa o maloletú E. zaujímal, mal záujem sa s ňou stretnúť, čo viackrát matke
maloletej telefonicky oznámil, no tá mu to neumožnila. Matka maloletej mu povedala, že maloletá E. nie
je jeho dcéra, preto bude žiadať testy otcovstva.

Prvostupňový súd odvolaním napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že obžalovaný je rodičom maloletého
nezaopatreného dieťaťa E. B., otcovstvo obžalovaného je zapísané v rodnom liste maloletého dieťaťa,
pričom dieťa bolo zverené na čas po rozvode manželstva rodičov do osobnej starostlivosti matky
a obžalovaný ako otec má na čas po rozvode rozhodnutím súdu, právoplatným dňa 07.03.2020 a
vykonateľným dňom 20.02.2020, určenú vyživovaciu povinnosť vo výške 120,00 eur mesačne počnúc
mesiacom september 2018, ktoré má platiť do rúk matky dieťaťa vždy do 25.-teho dňa v mesiaci až

do zmeny pomerov. Rozhodnutím súdu právoplatným dňa 07.03.2020 a vykonateľným dňa 26.02.2020
mal obžalovaný povolené dlžné výživné za mesiace september 2018 až január 2020 vo výške 1.740,00
eur splácať spolu s bežným výživným po 50,00 eur počnúc mesiacom február 2020, pod stratou výhody
splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky až do úplného vyrovnania dlhu. Obžalovaný preukázateľne
zanedbal svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vyžadovanom podľa Tr. zákona, t. j.

minimálne dva mesiace v období dvoch rokov tým, že vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére,
vrátane povolených splátok dlžného výživného si napriek svojim možnostiam a schopnostiam neplnil
riadne a včas k rukám matky v období od mesiaca september 2018 doposiaľ v C., okres Kežmarok,
s výnimkou mesiacov, v ktorých došlo k úhradám k rukám matky dieťaťa alebo súdnej exekútorky.
Obžalovaný v roku 2020 v apríli, júli, októbri a decembri uhradil spolu sumu 270,00 eur, v roku 2021

v januári, júni až septembri, v novembri a decembri spolu sumu 780,00 eur, v roku 2022 v januári až
decembri spolu sumu 1.660,00 eur, v dôsledku čoho obžalovaný celkovo na výživnom zameškal platby
k rukám matky dieťaťa v sume najmenej 3.230,00 eur. Vyživovaciu povinnosť, vrátane splácania dlžného
výživného,siriadneavčasneplnilpreukázateľnenajmävobdobíodfebruára2020dojanuára2022,teda
v priebehu viacerých rokov. Súd prvého stupňa vyhodnotil konanie obžalovaného ako nezodpovedné a

svojvoľné. Napriek vedomosti o možnosti dlžné a zameškané výživné uhradiť a dosiahnuť oslobodenie
spod obžaloby pre zánik trestnosti činu z dôvodu účinnej ľútosti, obžalovaný si finančné prostriedky
nezabezpečil, ani nežiadal o možnosť dodatočnej úhrady v dlhšej lehote z dôvodov, ktoré by boli pre
súd akceptovateľné. Keď súd prvého stupňa obžalovanému poskytol lehotu na dodatočné zaplatenie
zameškaného výživného, túto v celom rozsahu nevyužil, na hlavné pojednávanie sa ani osobne

nedostavilasúduposkytoldeňpredhlavnýmpojednávanímospravedlneniezozdravotnýchdôvodovpre
dva týždne trvajúce horúčky bez náležitého lekárskeho potvrdenia. Keďže z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že bolo v schopnostiach a možnostiach obžalovaného v ustálenom čase a v stanovenej výške
maloletédieťaživiť,pričomobžalovanýplnilvyživovaciupovinnosťibasporadickyanepravidelne,naplnil
skutkovú podstatu prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona,

s poukazom na § 138 písmeno b/ Tr. zákona.

Krajský súd, na základe riadne a včas podaného odvolania obžalovaného v zmysle ust. § 317 ods. 1
Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadnuc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak

by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného je čiastočne dôvodné.

Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku, ako aj obsahu predloženého spisu
v prvom rade v celom rozsahu poukazuje na vykonanie dôkazov týkajúcich sa skutku, ktorý bol posúdený

ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona, s poukazom
na § 138 písm. b) Tr. zákona. Vo vzťahu k tomuto skutku boli vykonané dôkazy pred súdom prvého
stupňa v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci, a to zákonným
spôsobom. Z takto procesne zabezpečených dôkazov následne okresný súd vyvodil skutkové okolnosti,
pričom tieto majú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Tieto skutkové okolnosti považuje

krajský súd za správne a s nimi sa stotožnil a keďže súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia
rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri ustálení skutkového stavu vychádzal, odvolací súd na toto
rozhodnutie súdu prvého stupňa z dôvodu neopakovania tých istých okolností a skutočností v celom
rozsahu odkazuje. Krajský súd rovnako konštatuje, že aj prípravné konanie bolo vykonané procesnýmspôsobom a dôkazy boli zaobstarané v dostatočnom rozsahu odôvodňujúcom podanie obžaloby. Súd
prvého stupňa sa s týmito dôkazmi vysporiadal v celom rozsahu, a to aj s prihliadnutím na návrhy
a námietky procesných strán.

Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelený celok tak
priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť záver,
že obžalovaný A. B. spáchal skutok jemu kladený za vinu tak, ako ho ustálil odvolací súd. Úplnosť
vykonaných dôkazných prostriedkov vytvorila vo veci nevyhnutný základ aj pre konanie nadriadeného

súdu, ktoré spočívalo v zhodnotení dôkazov v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 12 Tr. poriadku na
vytvorenie záveru o tom, či k spáchaniu skutku došlo, ak áno, ako a k akému. Z obsahu odôvodnenia
rozsudku súdu prvého stupňa zároveň vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov neodporuje základným
princípom logického myslenia.

Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku, ako aj obsahu predloženého spisu

konštatuje, že z rozsudku súdu prvého stupňa je možné ustáliť výšku výživného na maloletú E. B., ktorú
prvostupňový súd považoval za takú, ktorej úhrada bola v schopnostiach a možnostiach obžalovaného,
avšak nesprávne ustálil výšku celkového dlhu obžalovaného na výživnom voči matke F. B., nakoľko
opomenul do platieb uhradených obžalovaným započítať sumu 50,00 eur za mesiac január 2019, sumu
50,00 eur za mesiac február 2019, sumu 50,00 eur za mesiac marec 2019, sumu 200,00 eur za mesiac

júl 2019, sumu 50,00 eur za mesiac november 2019 a sumu 70,00 eur za mesiac december 2019.

Z uvedeného dôvodu odvolací súd postupoval podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku a napadnuté
rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil. Postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku odvolací súd, viazaný
zároveň zásadou zákazu zmeny k horšiemu z dôvodu podania odvolania obžalovaným, pri absencii

odvolania prokurátora, uvedené nejasnosti a neúplnosť skutkových zistení súdu prvého stupňa odstránil.

Poukazujúc na to, že odvolanie proti výroku o vine a treste podal obžalovaný, odvolací súd vychádzal
pri určení výšky výživného, ktorého úhrada bola v schopnostiach a možnostiach obžalovaného, z
napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý vychádzal z rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.

k. 3P/67/2018-61 zo dňa 30.01.2020, ktorým bol obžalovaný zaviazaný prispievať na výživu maloletej
E. B. na čas po rozvode, počnúc mesiacom september 2018 sumou 120,00 Eur mesačne. Z rozsudku
Okresného súdu Kežmarok č. k. 3P/67/2018-61 zo dňa 30.01.2020, ktorý vykonal súd prvého stupňa ako
dôkaz, vyplývalo dlžné výživné za mesiace september 2018 až január 2020, ktoré bolo súdom určené vo
výške 1.740,00 Eur, pričom dlžné výživné súd obžalovanému povolil splácať spolu s bežným výživným

po 50,00 Eur mesačne počnúc mesiacom február 2020 pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo
i len jednej splátky až do úplného vyrovnania dlžnej sumy.

S poukazom na ustálenú výšku výživného na maloletú E. B. obžalovaného v konkrétnych súdom
stanovených obdobiach ako boli konštatované, odvolací súd dospel k záveru o celkovej sume výživného

vo výške 6.240,- Eur, ktoré mal obžalovaný zaplatiť za celé žalované obdobie od 01.09.2018 do
31.12.2022 na maloletú dcéru E. B. počas ktorého trvala jeho vyživovacia povinnosť. Pri vyčíslení
uvedenej sumy vychádzal krajský súd z toho, že v období od septembra 2018 do decembra 2022 bola
rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č. k. 3P/67/2018-61 zo dňa 30.01.2020 obžalovanému uložená
povinnosť uhrádzať sumu 120,- Eur mesačne na maloletú dcéru E. B. titulom výživného. Z uvedeného je

teda zrejmé, že obžalovaný počas rozhodného obdobia, počas ktorého bol povinný uhrádzať výživné
na maloletú dcéru E. B., bol povinný zaplatiť celkovo sumu 6.240,- Eur (480,- Eur (4 mesačné úhrady
po 120,- Eur za rok 2018), 1.440,- Eur (12 mesačných úhrad po 120,- Eur za rok 2019), 1.440,- Eur
(12 mesačných úhrad po 120,- Eur za rok 2020), 1.440,- Eur (12 mesačných úhrad po 120,- Eur za rok
2021), 1.440,- Eur (12 mesačných úhrad po 120,- Eur za rok 2022).

Z výsledkov vykonaného dokazovania má odvolací súd taktiež za preukázané, že obžalovaný uhradil
titulom výživného sumu 3.180,- eur, a to nasledujúcimi úhradami: v mesiaci január 2019 sumu 50,00
eur, v mesiaci február 2019 sumu 50,00 eur, v mesiaci marec 2019 sumu 50,00 eur, v mesiaci júl 2019
sumu 200,00 eur, v mesiaci november 2019 sumu 50,00 eur, v mesiaci december 2019 sumu 70,00

eur, v mesiaci apríl 2020 sumu 70,00 eur, v mesiaci júl 2020 sumu 100,00 eur, v mesiaci október 2020
sumu 50,00 eur, v mesiaci december 2020 sumu 50,00 eur, v mesiaci január 2021 sumu 50,00 eur, v
mesiaci jún 2021 sumu 120,00 eur, v mesiaci júl 2021 sumu 120,00 eur, v mesiaci august 2021 sumu
120,00 eur, v mesiaci september 2021 sumu 120,00 eur, v mesiaci november 2021 sumu 50,00 eur asumu 80,00 eur, v mesiaci december 2021 sumu 120,00 eur, v mesiaci január 2022 sumu 120,00 eur,
v mesiaci február 2022 sumu 150,00 eur, v mesiaci marec 2022 sumu 150,00 eur, v mesiaci apríl 2022
sumu 120,00 eur, v mesiaci máj 2022 sumu 120,00 eur, v mesiaci jún 2022 sumu 120,00 eur, v mesiaci

júl 2022 sumu 120,00 eur, v mesiaci august 2022 sumu 120,00 eur, v mesiaci september 2022 sumu
120,00 eur, v mesiaci október 2022 sumu 120,00 eur, v mesiaci november 2022 sumu 200,00 eur, v
mesiaci december 2022 sumu 200,00 eur. Uvedené úhrady boli potvrdené predloženými potvrdeniami
o platbách výživného, buď formou poštových poukážok alebo potvrdeniami o bankových prevodoch.
Vzhľadom na to, že celková výška výživného, ktorú bol obžalovaný povinný uhradiť za rozhodné obdobie

bola vo výške 6.240,- Eur, po zohľadnení vykonaných platieb vo výške 3.180,- Eur, dospel odvolací súd
k záveru, že obžalovaný dlhuje na výživnom pre maloletú dcéru E. B. sumu 3.060,- Eur.

Odvolací súd po vyhodnotení dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach a na ich podklade
má za preukázané, že obžalovaný skutok spáchal tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Obžalovaný spáchal skutok tým, že v období od septembra 2018 do decembra 2022 si riadne neplnil

svojuzákonnúvyživovaciupovinnosťnasvojemaloletédieťaE.B.,nar.XX.XX.XXXX,pričombolovjeho
schopnostiach a možnostiach súdom ustálené výživné uhrádzať. Vzhľadom na dĺžku trvania skutku, t.
j. dobu, po ktorú si obžalovaný riadne neplnil vyživovaciu povinnosť (hoci z vykonaného dokazovania
vyplýva, že prispievať na výživné v súdom stanovenej výške mohol), je nevyhnutné konštatovať, že
obžalovaný páchal skutok po dlhší čas, čím naplnil znak kvalifikovanej skutkovej podstaty prečinu

zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona. Z uvedených dôvodov odvolací súd
zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a po úprave skutkovej vety sám vo veci rozhodol.

Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi
okolnosťami, pričom obžalovanému priznal jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona

(podľa súdu prvého stupňa obžalovaný pred súdom na hlavnom pojednávaní fakticky uznal svoju
vinu a uvádzal, že ho vzniknutá situácia mrzí) a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 psím. m/ Tr.
zákona, keďže obžalovaný bol za trestný čin už odsúdený (prečin ohrozovania pod vplyvom návykovej
látky). V súlade s § 38 ods. 2 Tr. zákona neznížil hornú hranicu a ani nezvýšil dolnú hranicu zákonom
ustanovenej trestnej sadzby, nakoľko pri posudzovaní pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností

na strane obžalovaného zistil rovnosť poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v pomere 1:1 .

So závermi súdu prvého stupňa o existencii poľahčujúcej okolnosti na strane obžalovaného sa krajský
súd nestotožňuje. Z obsahu Zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 03.11.2022 (č. l. 212) síce vyplýva,
že obžalovaný nepoprel spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, no následne pri postupe súdu prvého

stupňa v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. poriadku na dve z piatich otázok súdu odpovedal
záporne. V tomto ohľade krajský súd zdôrazňuje, že za poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v priznaní
páchateľa k spáchaniu trestného činu a jeho úprimné oľutovanie možno v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zákona
považovať také priznanie a ľútosť páchateľa nad spáchanou trestnou činnosťou, ktorá je úprimná a nie
len formálna. Z tohto ohľadu krajský súd nepovažoval za správne priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa

§ 36 písm. l/ Tr. zákona obžalovanému a následne ani pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
Vzhľadom na absenciu odvolania prokurátora, uvedené pochybenie krajský súd napraviť nemohol.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery odvolací súd zhodnotil všetky okolnosti prípadu a zároveň prihliadol
ajosobuobžalovaného.Zodpisuzregistratrestovobžalovanéhovyplýva,žetentoboldoposiaľjedenkrát

súdne trestaný, a to trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 24.06.2020, sp. zn.
4T/46/2020 pre trestný čin podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody
podmienečne na 4 mesiace so skúšobnou dobou v trvaní 2 rokov a zákaz činnosti viesť motorové
vozidlá na 2 roky, pričom žalovaného skutku v prejednávanej veci sa dopustil počas skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia.

S poukazom na uvedené, krajský súd za použitia § 207 ods. 3 Tr. zákona, s použitím § 36 písm. l/ Tr.
zákona, § 37 písm. m/ Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo
výmere 14 (štrnásť) mesiacov, teda mierne nad spodnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby
pre žalovaný trestný čin a na jeho výkon ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s

minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, vzhľadom na skutočnosť, že
obžalovaný v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia
slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Odvolací súd uložil obžalovanému trest o jedenmesiac nižší ako ukladal prvostupňový súd, vzhľadom na skutočnosť, že znížil výšku dlžnej sumy
výživného tak, ako to uviedol vo výroku rozhodnutia.

Na základe uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr.
poriadku v celom rozsahu zrušil a sám vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľný

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.