Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 6, 2023

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: SK-3C/147/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8615204109
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivo Parada

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2023:8615204109.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Ivom Paradom v spore žalobcu A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX

XX B. X, právne zastúpeného ŠIMČÁK, advokátska kancelária s.r.o., Františkánska 5, 040 01 Košice –
mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 082 709, proti žalovanému B. A., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX
C. XX, právne zastúpeného JUDr. Dušanom Maruščákom, advokátom, Námestie SNP 538/1, 091 01
Stropkov, o ochranu osobnosti spojenej s náhradou nemajetkovej ujmy v sume 3 000 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému priznáva náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu, o ktorých výške bude

rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou Okresnému súdu Svidník dňa 28.7.2015 domáhal proti
žalovanému uloženia povinnosti, aby do 30 dní od právoplatnosti rozsudku na vlastné náklady každému
z účastníkov VH PS SVL Šarbov konaného dňa 30.5.2015 poslal doporučený list s nasledovným textom:
„Moje vyhlásenia na VH PS SLV Skalné Šarbov na adresu A. B. sa nezakladajú na pravde a boli
len mojím výmyslom za účelom poškodiť reputáciu súčasného OLH subjektu. Za uvedené neuvážené
konanie, ktorým som mohol ovplyvniť Váš názor na jeho profesionálne schopnosti pri výkone činnosti
OLH sa Vám ospravedlňujem.“

2. Uznesením Okresného súdu Svidník č. k. 3C/147/2015-113 zo dňa 8.7.2019, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 12.7.2019 súd pripustil úpravu petitu žaloby takto: „I. Žalovaný je povinný na
najbližšom valnom zhromaždení Pozemkového spoločenstva, spoločnosť vlastníkov lesa Skalné -
Šarbov, konanom po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku, ústne vziať späť svoje tvrdenia na
adresu žalobcu a ospravedlniť sa žalobcovi nasledovným textom: „Moje vyhlásenia, že za kalamitu
spôsobenúabiotickýmškodlivýmčiniteľom-vetromnesieplnúzodpovednosťpánA.B.,lebozlevyznačil

a nechal vykonať ťažbový výchovný zásah, pričom tento oslabil stabilitu porastov takým spôsobom,
že veterná
2 SK-3C/147/2015

smršť v roku 2014, ktorá porasty zasiahla, poškodila predmetné porasty, prezentované na valnom
zhromaždení Pozemkového spoločenstva, spoločnosť vlastníkov lesa Skalné - Šarbov konanom dňa
30.5.2015, na adresu pána A. B., neboli založené na pravdivých skutočnostiach. Za predmetné

tvrdenia, ktorými som mohol ovplyvniť mienku účastníkov valného zhromaždenia sa týmto pánovi
A. B. ospravedlňujem.” Žalovaný je povinný do 5 dní od právoplatnosti tohto rozsudku písomne sa
ospravedlniť žalobcovi, a to tak že doručí žalobcovi vlastnoručne podpísaný list v nasledovnom znení:
„Dňa 30.5.2015 na valnom zhromaždení vlastníkom lesa Pozemkového spoločenstva, spoločnosťvlastníkov lesa Skalné - Šarbov uviedol, že za kalamitu spôsobenú abiotickým škodlivým činiteľom -
vetrom nesiete plnú zodpovednosť, lebo ste zle vyznačil a nechal vykonať ťažbový výchovný zásah,
pričom tento oslabil stabilitu porastov takým spôsobom, že veterná smršť v roku 2014, ktorá porasty

zasiahla,poškodilapredmetnéporasty.Uvedenétvrdenianebolizaloženénapravdivýchskutočnostiach.
Za predmetné tvrdenia, ktorými som mohol ovplyvniť mienku účastníkov valného zhromaždenia sa Vám
týmto ospravedlňujem. B. A.” II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi nemajetkovú ujmu vo výške 3
000 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi
trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“

3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 30.5.2015 sa konalo valné zhromaždenie vlastníkov lesa
zahrnutých do subjektu PS SVL SKALNE Šarbov, v ktorom vykonáva odborného lesného hospodára
(ďalej aj „OLH“) na základe zmluvy. V priebehu VZ v bode programu určenom na oboznámenie
účastníkov VZ o hospodárení informoval ako OLH o výkonoch v pestovnej a ťažbovej činnosti na
lesných pozemkoch predmetného subjektu v roku 2014 a pláne činnosti na rok 2015. Po jeho referáte

vystúpil v diskusii žalovaný, ktorý komentoval jeho správu, pričom k veci vyjadroval svoj názor, ktorý
bol podľa neho účelový. Žalovaného kritika poukazovala podľa názoru žalovaného, že je nefundovaný
prístup manažmentu subjektu pri obhospodarovaní lesných pozemkov a keďže ten postupoval aj na
základe žalobcom vypracovaných projektov, žalobca považoval za povinnosť reagovať na žalovaným
prezentované účelové „nezmysly“ a upozornil ho, že nevraví pravdu. Žalobca použil slovo „demagógia“

a že ako človek s lesníckym vzdelaním a OLH to určite vie. Žalovaný účastníkom VZ v uvádzaných
veciach laikom, podsúval deformované a účelové informácie, ktoré oni mohli vyhodnotiť, vzhľadom na
jeho vzdelanie, prinajmenšom „rozpačito“, a žalobca uviedol pravdivé, ale hlavne odborné fakty. Okrem
iného upozornil aj na nedávnu previerku hospodárenia subjektu orgánom ŠSLH (štátny dozor), ktorý
žiadne pochybenia v hospodárení subjektu nezistil. Žalovaný na to vyhlásil, že povinnosťou žalobcu je:

„ byť ticho a chodiť po lese“ a pokračoval, že za kalamitu spôsobenú abiotickým škodlivým činiteľom -
vetrom on nesie plnú zodpovednosť, lebo zle - neodborne vyznačil a nechal vykonať ťažbový výchovný
zásah, pričom tento oslabil stabilitu porastov takým spôsobom, že veterná smršť, ktorá porasty zasiahla
(mimochodomniekoľkorokovpovykonaní„zlých“výchovnýchzásahov),poškodilapredmetnéporasty.V
tomto zmysle žalovaný vystúpil aj na schôdzke výboru predmetného subjektu dňa 18.5.2015, na ktorom

žalobca podobne predkladal informácie o výkonoch pri obhospodarovaní lesov v minulom roku a pláne
činnosti na nasledujúci rok, kedy po jeho odchode žalovaný ho obvinil zo zodpovednosti za poškodenie
porastov vetrom, ním neprofesionálnym vyznačením výchovných zásahov v predchádzajúcom období
a žiadal štatutárneho zástupcu subjektu aby so žalobcom ukončil zmluvný vzťah. Vzhľadom na fakt, že
takéto vyhlásenia najmä na schôdzi VZ subjektu PS SVL SKALNÉ Šarbov, na ktorom bolo prítomných

zhrubapäťdesiatvlastníkov lesných pozemkov zo širokej časti regiónu, nevynímajúc aj účastníkov
zo
3 SK-3C/147/2015

vzdialenejšej časti Slovenska, z nich aj štatutárnych zástupcov a vlastníkov lesov iných, v hospodárení

podobne zameraných subjektov, žalovaným prezentované obvinenie v súvislosti s jeho vzdelaním,
mohlo v účastníkoch VZ subjektu vyvolať pochybnosti o žalobcových profesionálnych schopnostiach.
Uvedená skutočnosť by mala pre výkon jeho živnosti a profesionálneho postavenia v kruhoch OLH
fatálne následky. Následne niekoľko dní po zasadnutí VZ subjektu, konkrétne dňa 2.6.2015 žalobca
žalovaného doporučeným listom požiadal o dementovanie jeho výroku na svoju adresu, v ktorom mu

stanovil podmienky požadovaného kroku, a ktorého účelom bola náprava žalobcovej reputácie OLH ako
aj očistenie jeho obchodného mena a občianskej cti. Keďže žalobca pri koncipovaní listu urobil chybu
pri písaní uvedením nezmyselného termínu splnenia jeho výzvy, poslal doporučený list žalovanému
s opravou termínu (4.6.2015), pričom ho náležite upravil, nakoľko sa dozvedel, že rodina žalovaného
pripravujesvadbu.ObidvalistyžalobcaposlalnavedomiepredsedovisubjektupánoviA.A.apredsedovi

dozornej rady pánovi D. E.. Druhý list s opraveným dátumom termínu splnenia podmienky predžalobnej
výzvy však z neznámeho dôvodu žalovaný neprevzal. Keď sa mu neprevzatý list poštou vrátil, poslal
ešte žalovanému text SMS správou dňa 26.6.2015 o 22:01 hod., ak by si náhodou z objektívnych príčin
nemohol list na pošte vydvihnúť a náležite reagovať. Listy vrátene podacích lístkov, ktoré priložil v prílohe
a SMS správa sú jasným vyjadrením jeho dobrej vôle uviesť veci na pravú mieru a urovnať predmetnú

záležitosťmimosúdnoucestou.Aksažalovanémuzdaltentospôsobponižujúci,lepšížalobcunenapadol
a ponížený sa cítil aj žalobca, keďže nevedel vyhodnotiť komu pri jeho „účelových argumentoch“
účastníci VZ veria. Myslí si, že je na mieste parafrázovať výrok, „veľakrát opakovaná lož sa stane
pravdou“, čo v tomto prípade a v jeho podaní na valných zhromaždeniach PS už po niekoľko minulýchrokov spôsobom hroziacej „apokalypsy“, sa naozaj môže naplniť. Doposiaľ nemá žalobca od žalovaného
žiadnu reakciu a jeho nepravdivé tvrdenia naďalej poškodzujú jeho obchodné meno a občiansku česť.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 30.5.2023 navrhol žalobu zamietnuť z dôvodov, ktoré sú
uvedené nižšie tohto odôvodnenia a s ktorými sa súd stotožnil.

5. Súd vykonal dokazovanie žiadosťou o predloženie dokladov k nahliadnutiu zo dňa 2.11.2015,
vyjadrením Pozemkového spoločenstva Skalné - Šarbov zo dňa 8.7.2016, výsluchom strán sporu

a svedka A. A..

6. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) fyzická osoba
má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako
aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

7. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
odneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujejosobnosti,abysaodstránilinásledkytýchtozásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

8. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa

odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

4 SK-3C/147/2015

9. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

10. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za

škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

11. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „zákon
o pozemkových spoločenstvách“) členmi spoločenstva podľa § 2 ods. 1 písm. a) až c) sú všetci

vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti. Pri rozhodovaní zhromaždenia fond vykonáva práva člena
spoločenstva, ktorého podiel spoločnej nehnuteľnosti spravuje alebo s ktorým nakladá podľa § 10 ods.
1 a 2, len ak zhromaždenie rozhoduje podľa § 14 ods. 7 a), b), d), e), i) a j). Podľa ods. 4 pomer účasti
členov spoločenstva na výkone práv a povinností vyplývajúcich z členstva v spoločenstve je vyjadrený
podielmi na spoločnej nehnuteľnosti.

12.Podľa§16ods.1zákonaopozemkovýchspoločenstváchvýborjevýkonnýmaštatutárnymorgánom
spoločenstva. Riadi činnosť spoločenstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach, o ktorých to ustanovuje
tento zákon, zmluva o spoločenstve alebo stanovy alebo o ktorých tak rozhodne zhromaždenie, ak nie
sú zverené týmto zákonom iným orgánom spoločenstva.

13. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch (ďalej len „zákona o lesoch“) výchova lesa
je hospodárenie v lesných porastoch predrubného veku zamerané na zlepšenie ich vývoja, druhovej a
priestorovej štruktúry, zdravotného stavu, odolnosti a kvality.

14. Podľa § 21 ods. 2 zákona o lesoch výchova lesa prečistkami a prebierkami sa vykonáva v rozsahu
odporučenom programom starostlivosti o lesy alebo podľa návrhu hospodára tak, aby sa dosiahol účel
podľaodseku1.Akobhospodarovateľlesavykonávavýchovulesaodporučenúprogramomstarostlivosti
o lesy, môže sa uchádzať o podporu z verejných zdrojov podľa osobitných predpisov.

15. Podľa § 60 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) stranami sú žalobca
a žalovaný.16. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.

17. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

18. Podľa § 187 ods. 1, 2 CSP za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä
výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie,

5 SK-3C/147/2015

znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

19. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

20. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

21. Z výpisu zo Živnostenského registra č.780-7422 zo dňa 15.0.2015 vydaného Okresným úradom
Svidník, odbor živnostenského podnikania, Sov. hrdinov 102, 089 01 Svidník je zrejmé, že v
živnostenskom registri je zapísaný žalobca ako podnikateľ Stanislav Moľ - MOLIK, s miestom podnikania

Medvedie 1, 090 05, IČO: 44 415 753. Vymedzenie jeho predmetu podnikania mimo iného je aj činnosť
OLH, poskytovanie služieb v lesníctve a poľovníctve so vznikom oprávnenia 6.10.2008.

22. Žalobca Stanislav Moľ v Pozemkovom spoločenstve, spoločnosť vlastníkov lesa Skalné - Šarbov na
základe zmluvy ku dňu 30.5.2015 vykonával funkciu odborného lesného hospodára.

23. Žalovaný B. A. bol v čase konania valného zhromaždenia dňa 30.5.2015 členom Pozemkového
spoločenstva, spoločnosť vlastníkov lesa Skalné -Šarbov, pričom bol do 30.5.2015 aj členom výboru
tohto pozemkového spoločenstva, kde mal na starosti odbornú činnosť spoločenstva.

24. Dňa 30.5.2015 sa konalo Valné zhromaždenie Pozemkového spoločenstva, spoločnosť vlastníkov
lesa Skalné - Šarbov na ktorom vystúpil žalovaný B. A. člen valného zhromaždenia pozemkového
spoločenstva, ktorý v rámci diskusného vystúpenia komentoval správu žalobcu A. B. ako odborného
lesného hospodára, pričom jeho kritika mala poukazovať na to, že za kalamitu spôsobenú abiotickým
škodlivým činiteľom - vetrom nesie žalobca A. B. ako odborný lesný hospodár plnú zodpovednosť, lebo

zle vyznačil a nechal vykonať ťažbový výchovný zásah, pričom tento oslabil stabilitu porastov takým
spôsobom, že veterná smršť, ktorá porasty zasiahla, poškodila predmetné porasty. Uvedené tvrdenie
žalovaného na valnom zhromaždení pozemkového spoločenstva dňa 30.5.2015 bolo medzi účastníkmi
nesporné.

25. Žalovaný sa podaním označeným ako „Žiadosť o predloženie dokladov k nahliadnutiu“ zo dňa
2.11.2015 adresovanému Pozemkovému spoločenstvu Skalné (č. l. 39 spisu) vyjadril, že: „Aj napriek
tomu, že som odstúpil z výboru a spoločenstva Skalné Šarbov (aby som mal pokoj), Váš OLH A. B., ktorý
jeplatenýajzmôjhonemaléhopodielu,podalnamňažalobuovyplateniesumy3000€,lenpreto,žesom
povedal svoj názor, na ktorý mám ako vlastník nárok.“ Z vyjadrenia Pozemkového spoločenstva Skalné-

Šarbov zo dňa 8.7.2016 (č. l. 43 spisu) vyplýva, že Pozemkové spoločenstvo Šarbov „sa k predmetu
veci „na ochranu osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy“ dištancuje v plnom rozsahu. Podľa názoru
výboru spoločnosti sa jedná o osobný spor pána A. a pána B..“

26. Podľa ustanovenia § 161 ods. 1 CSP je všeobecný súd povinný v každom štádiu konania skúmať

ex offo existenciu vecnej legitimácie (aktívnej i pasívnej), keď už zistenie
6 SK-3C/147/2015

jej neexistencie je dôvodom zamietnutia žaloby bez jej vecného prejednania.27. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho
súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne

vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej
povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Posúdenie, či účastník je v konkrétnom konaní nositeľom
hmotnoprávneho oprávnenia alebo povinnosti Je súčasťou právneho posúdenia veci.

28. V zmysle právneho názoru Krajského súdu v Prešove je potrebné ustáliť, či žalovaný komentoval

správu žalovaného z pozície člena výboru, resp. či ide o jeho súkromný názor. V priebehu konania
žalovaný opakovane zdôrazňoval, že v tom čase vykonával funkciu člena výboru pozemkového
spoločenstva, povereného odbornou starostlivosťou o lesy a zo samotného výkonu tejto funkcie mu
zo zákona v zmysle ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o pozemkových spoločenstvách vyplývalo
oprávnenie konať vo všetkých záležitostiach spoločenstva s výnimkou záležitostí zverených iným
orgánom spoločenstva, čo nakoniec bolo konštatované aj na valnom zhromaždení pozemkového

spoločenstva, konanom dňa 28.5.2016. Zo zákona je tento orgán najvyšším orgánom spoločenstva.

29. Podľa názoru súdu žalovanému oprávnenie hodnotiť činnosť odborného lesného hospodára
vyplývala aj zo samotného členstva v pozemkovom spoločenstve a v tejto súvislosti súd poukazuje
na judikované rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/228/2012 zo dňa 26. septembra 2013 z ktorého súd

cituje: „pokiaľ bol neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby spôsobený niekým, kto bol
použitý právnickou osobou na realizáciu činnosti tejto právnickej osoby, považuje sa takýto zásah za
zásah spôsobený priamo právnickou osobou, pričom pre posúdenie, či išlo o takúto činnosť, je určujúca
existencia miestneho, časového a vecného vzťahu k plneniu danej činnosti.“

30. Právna teória pozná pojem tzv. použitej osoby, za ktorú v prípade vzniku škody (analogicky aj pri
príp. zásahu do osobnostných práv) nesie zodpovednosť právnická či fyzická osoba. Pod pojem „použité
osoby“ možno subsumovať osoby, ktoré sú s právnickými, prípadne fyzickými osobami v takom právnom
vzťahu, ktorý nedovoľuje ich brať na zodpovednosť napriek tomu, že spôsobili škodu. Uskutočňovali totiž
činnosť,ktoráspadádopôsobnostifyzických,prípadneprávnickýchosôbzhľadiskavecného,miestneho

alebo časového. Môže teda ísť o činnosť pracovníkov alebo členov právnickej alebo fyzickej osoby, o
činnosť osôb, ktoré vykonávajú činnosť pre právnickú či fyzickú osobu na základe iného zmluvného
vzťahunežpracovnoprávneho.Konajúcaosobatedaprivýkonesvojejčinnostinesledujelensvojosobný
záujem. Medzi ňou a právnickou alebo fyzickou osobou je vnútorný vzťah k činnosti vykonávanej týmito
právnickými alebo fyzickými osobami vyvíjajúcimi napr. podnikateľskú činnosť.

31. V danom prípade môže ísť o akúkoľvek takú činnosť, ktorá spadá do pôsobnosti právnickej osoby z
hľadiska vecného, miestneho a časového; môže teda ísť o činnosť zamestnancov či členov právnickej
osoby pričom nerozhoduje, či majú títo zamestnanci (členovia) postavenie orgánov, resp. štatutárneho
orgánu či nie, ďalej osôb, ktoré vykonávajú činnosť pre právnickú osobu na mimopracovný pomer, osôb

vykonávajúcich činnosť na základe iného zmluvného vzťahu a podobne. Ide tu o vnútorný, účelový
vzťah k činnosti

7 SK-3C/147/2015

právnickej (fyzickej) osoby, ktorá túto činnosť vyvíja a nie o činnosť, ktorou by konajúca osoba sledovala
svoj osobný záujem.

32. Z miestneho, časového a vecného hľadiska na zhromaždení pozemkového spoločenstva, konaného
dňa 30.5.2015 boli riešené otázky, spadajúce do kompetenčnej právomoci zhromaždenia a teda aj

akékoľvek výroky bezprostredne vecne, miestne a časovo súvisiace s činnosťou jeho najvyššieho
orgánu (zhromaždenia) je podľa judikovaného právneho názoru potrebné považovať za činnosť tejto
právnickej osoby a to aj v prípade, ak by išlo o konanie čo i len radového člena spoločenstva, nehovoriac
už o konaní člena jeho výkonného a štatutárneho orgánu, ktorým žalovaný nesporne bol a ktorý z titulu
výkonu svojej funkcie (člen výboru) vykonával pre spoločenstvo činnosť mandatára, zodpovedného za

hospodárenie spoločenstva v lesoch.

33. Ak bol neoprávnený zásah do osobnosti spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou osobou na
realizáciu činnosti tejto právnickej osoby, keď je určujúcim faktorom existencia miestneho, časovéhoa vecného vzťahu k plneniu činnosti takejto osoby, potom občianskoprávne sankcie podľa § 13
Občianskeho zákonníka postihujú v týchto prípadoch samotnú právnickú osobu v zmysle analógie § 420
ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 853 tohto zákona.

34. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Cdo/
l 59/2018 zo dňa 29.10.2019, ktorý akceptoval právny záver súdov nižšieho stupňa, že pokiaľ osoby
vystupovali na valnom zhromaždení ako zástupcovia orgánov pozemkového spoločenstva, je potrebné
ich vystúpenia hodnotiť ako zodpovednosť tzv. použitých osôb a preto príp. neoprávnený zásah do

osobnosti fyzickej osoby spôsobila samotná právnická osoba - žalovaný.

35. Aj keď žalovaný rozhodne popiera, aby k nejakému zásahu do osobnostných práv žalobcu vôbec
došlo, z procesného hľadiska je potrebné uviesť, že znenie ospravedlnenia v žalobcom požadovanom
znení (po úprave petitu žaloby uznesením súdu zo dňa 8.7.2019) ani nie je spôsobilé priniesť primerané
zadosťučinenie. Text ospravedlnenia len opakuje výrok, ktorý žalobca považuje za zasahujúci do svojho

práva na ochranu osobnosti, neuvádza však veci na pravú mieru. Aj keby teda v základe nárok žalobcu
dôvodný bol (čo však podľa názoru súdu rozhodne nie je), žalobe by nebolo možné z titulu aj tejto
procesnej vady vyhovieť.

36. Je potrebné si naviac uvedomiť, že za prečistky a prebierky lesa bol z titulu výkonu svojej funkcie

zodpovedný žalobca v zmysle ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o lesoch, pričom ku kalamite v lesných
porastoch spravovaných spoločenstvom nepochybne došlo tak, ako to vyplýva zo skutkového stavu,
ktorý ani v konaní nebol spochybňovaný.

37. Podľa názoru súdu nie sú splnené ani zákonné predpoklady na ochranu osobnosti podľa § 11

Občianskeho zákonníka, keďže výroky žalovaného sa týkali konania žalobcu v rámci výkonu jeho
funkcie odborného lesného hospodára a nesmerovali proti jeho súkromiu a osobe a nijakým spôsobom
nezasahovali do jeho osobného či súkromného života.

8 SK-3C/147/2015

38. Občiansky zákonník poskytuje ochranu len proti takým konaniam, ktoré sa dotýkajú osobnosti
občana tým, že znižujú jeho dôstojnosť, česť a vážnosť z hľadiska jeho vzťahu k spoluobčanom a
ohrozujú jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na

ochranu osobnosti je preto preukázanie, že došlo k neoprávnenému zásahu a zároveň, že tento zásah
bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ustanovením § 11 a nasl. Občianskeho
zákonníka.

39. Podľa čl. 26 ods. 1, 2, 4 Ústavy SR č. 460/1992 Z. z.

(1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
(2) Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom,
ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.
(4) Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia
v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného

poriadku, ochrana verejného zdravia a mravnosti.

40. Všetky základné práva a slobody sa chránia v takej miere a rozsahu, kým uplatnením jedného
práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo
slobody. Pri rozhodovaní vo veciach ochrany osobnosti sa musí sloboda prejavu zohľadniť minimálne

v rozsahu jej ústavných záruk. Ustanovenia Občianskeho zákonníka nemožno aplikovať izolovane, ale
je nutné ich vykladať v súlade s ústavou. V danom prípade žalovaný prezentoval svoj názor v rámci
diskusie na zhromaždení pozemkového spoločenstva, ktorý sa týkal na zhromaždení prejednávanej
problematiky a výlučne činnosti, ktorú žalobca v spoločenstve zmluvne vykonával, nedotýkali sa
osobného a súkromného života žalobcu, pričom priamo na zhromaždení mohol žalobca na vystúpenie

žalovaného bezprostredne reagovať a argumentačne jeho vystúpenie vyvrátiť.

41. Právo na ochranu osobnosti, ako aj právo na slobodu prejavu, sú garantované ústavou, preto
majú z tohto hľadiska rovnakú právnu silu. Kolízia rovnocenných práv vedie k tomu, že ak nemožnozachovať maximum z oboch práv, jedno z nich musí v konkrétnom prípade ustúpiť druhému. Ústavné
právo na slobodu prejavu síce podlieha v zmysle článku 26 ods. 4 Ústavy zákonným limitáciám, ak
ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť

štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Bolo by úplne scestné a v rozpore
s ústavnou slobodou prejavu , aby sa štatutárny orgán nemohol, v medziach diskusie na zasadnutí
najvyššieho orgánu spoločenstva, vyjadrovať k činnosti odborného lesného hospodára po tom, čo ku
kalamite v lesných porastoch nepochybne došlo, pričom žalobca mohol a podľa názoru žalovaného aj
mal na tom istom zhromaždení argumentačne jeho názory vyvrátiť a obhájiť si svoj postup.

42. Pokiaľ ide o konkrétne žalobcom vytknutý výrok, je potrebné ustáliť, či išlo o skutkové tvrdenie
alebo hodnotiaci úsudok. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 4Cdo/149/2009 zo dňa 31.5.2010
podal podrobný výklad toho, čo je potrebné rozumieť pod skutkovým tvrdením a čo pod hodnotiacim
úsudkom: „Skutkové tvrdenie sa opiera o fakt, objektívne existujúcu realitu, ktorá je zistiteľná pomocou
dokazovania, pravdivosť tvrdenia je teda overiteľná. V zásade platí, že oznámenie pravdivej informácie

nezasahuje do práva na ochranu osobnosti, pokiaľ tento údaj nie je podaný tak, že skresľuje skutočnosť,
či nie je natoľko intímny, že by odporoval právu na ochranu súkromia či ľudskej dôstojnosti. Z
9 SK-3C/147/2015

hľadiska pravdivosti skutkových tvrdení nie je nevyhnutné trvať na ich úplnej presnosti, ale je

postačujúce, aby celkové vyznenie určitej informácie zodpovedalo pravde, teda stačí, aby pravdivá bola
podstatnáčasťtvrdenia(oznámenia).Porušenieprávanačesť,resp.dobrúpovesť,môžebyťspôsobené
len takými skutkovými tvrdeniami, ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na cti, resp. dobrej povesti
dotknutého subjektu, v očiach ostatných fyzických osôb, a teda pôsobiť difamačne.

43. Na rozdiel od skutkového tvrdenia hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor svojho autora,
ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti,
a to na základe vlastných (subjektívnych) kritérií. Hodnotiaci úsudok nemožno akokoľvek dokazovať,
je však potrebné skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácii, či forma jeho verejnej prezentácie je
primeraná a či zásah do osobnostných práv je nevyhnutným sprievodným javom kritiky, to znamená,

či primárnym cieľom kritiky nie je hanobenie či zneuctenie danej osoby. Treba teda rozlišovať medzi
kritikou prípustnou (oprávnenou) a medzi kritikou, ktorá môže tvoriť podstatu neoprávneného porušenia
práva na česť (dobrú povesť). Ak má byť kritika prípustná, musí byť vecná, konkrétna a primeraná
(zodpovedajúca) čo do obsahu, formy a miesta. Vecnosť kritiky vyžaduje, aby kritika vychádzala z
pravdivých skutočností (podkladov) ako premís pre hodnotiaci úsudok. Hodnotiaci úsudok musí byť totiž

záverom, ktorý možno na základe uvedených skutočností logicky dovodiť. Konkrétnosť kritiky znamená,
že hodnotiaci úsudok sa musí opierať o konkrétne skutočnosti. Primeranosť kritiky čo do obsahu, formy
a miesta (použitými výrazmi, formuláciami, spojeniami), znamená, že nevybočuje z medzí nutných k
dosiahnutiu sledovaného a zároveň spoločensky uznávaného účelu.

44. Súd dospel k záveru, že ku kalamite v lesných porastoch pozemkového spoločenstva došlo a za
prečistky a prebierky lesa bol z titulu výkonu svojej funkcie zodpovedný v zmysle ustanovenia § 21 ods.
2 zákona o lesoch žalobca. Vystúpenie žalovaného bolo vecné, žiadnym spôsobom nevybočovalo z
medzí slušnosti, nemohlo zasiahnuť do osobného či súkromného života žalobcu a navyše žalobca mal
možnosť bezprostredne reagovať na vystúpenie žalovaného na tom istom zhromaždení.

45. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.

46. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

48. Súd priznal žalovanému náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu, pretože mal plný
úspech vo veci a uplatnil si ich náhradu. O ich výške súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom
súde.

10 SK-3C/147/2015

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).

Len do uplynutia lehoty na podanie odvolania môže odvolateľ rozšíriť rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda ako aj meniť a dopĺňať odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.