Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, April 25, 2023

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-2S/25/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8021200285
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8021200285.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a
členov senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v právnej veci
žalobcu Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, so sídlom 082 13 Tulčík 26, IČO:
31303862, právne zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 20, 040 01
Košice, proti žalovanému Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so

sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, za účasti: 1/ PS Nastas Stakčínska Roztoka, Stakčínska
Roztoka 52, 067 61 Stakčín, 2/ BESTRY s.r.o., Pajštúnska 1, 851 02 Bratislava, 3/ PS Dara, Pugačevova
2275/13, 069 01 Snina, 4/ USPS Pčoliné, 067 35 Pčoliné 248, 5/USPS Parihuzovce, Komenského
2661/11, 069 01 Snina, 6/ LPUPS Snina, Protifašistických bojovníkov 11, 040 11 Košice, 7/ UPaLPS
Kalná Roztoka, Kalná Roztoka 160, 067 72 Klenová, 8/ LPS PS Rovenky Stakčín, Ševčenkova 671, 067
61 Stakčín, 9/ A. B. C., D. X. XXXX XXXX/XX, XXX XX E., 10/ B. B. C., D. X. XXXX XXXX/XX, XXX XX
E., 11/ Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov, Hlavná 1, 080 01 Prešov, 12/ US PS Ruská Volová, Čsl.

Armády 700, 067 61 Stakčín, 13/ LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP 8, 975 66
Banská Bystrica, 14/UaPZ - PS Veľká Poľana, Starinská 2291/13, 069 01 Snina, 15/ LPUPS Smolník,
Ševčenkova 2228, 069 01 Snina, 16/ LPUS PS Zvala, Ševčenkova 622/3, 067 61 Stakčín, 17/LPUPS
Starina, Starinská 87, 066 01 Humenné, 18/ LPUPS Ruské, Strojárska 3994/918, 069 01 Snina, 19/
Pasienkové urbárske PS Ostrožnica, Partizánska 1835/27, 069 01 Snina, 20/ A. B. F., G. E. XXXX/XX,
XXX XX E., 21/ H. I., J., právne zastúpený PETRÁN a PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o.,

Puškinova 16, 080 01 Prešov, 22/ Lesopoľnohospodárska spoločnosť - poz. spol. Javorina Kolonica, Ul.
1.mája 2055/7, 069 01 Snina, 23/ K. L., E. XXX/XX, XXX XX E., 24/ A. B. C., D. X. XXXX XXXX/X, XXX
XX E., 25/ US vlastníkov urbárskeho lesa a pasienkov, PS Hostovice, Hostovice 139, 067 35 Pčoliné, o
preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 7585/2021-720 zo dňa 25. marca 2021
na základe podanej správnej žaloby takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného číslo spisu 7585/2021-720, číslo záznamu 5327/2021 zo dňa 25.
marca 2021, a rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odboru opravných prostriedkov, sp. zn. OU-PO-

OOP4-2020/003598/54-MOP zo dňa 14. decembra 2020 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
P r i z n á v a žalobcovi úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.
P r i z n á v a ďalším účastníkom v 6/ a 21/ rade náhradu trov konania voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Okresný úrad Prešov (ďalej len „prvostupňový správny orgán") ako vecne a miestne príslušný orgán
štátnej správy lesného hospodárstva podľa § 2 ods. 3 a § 9 ods. 3 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii
miestnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojitosti s §56 ods. 1 písm. b) zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
lesoch"), konal podľa § 59 písm. i) zákona o lesoch vo veci schválenia návrhu Programu starostlivosti
o lesy (ďalej len „PSoL") pre LC Lesy na LHC Starina.

2. Potom, ako mu bol dňa 20.04.2020 Slovenskou lesníckou spoločnosťou a. s., Banská Bystrica
(ďalej tiež „vyhotoviteľ PSoL") predložený návrh PSoL na schválenie, prvostupňový správny orgán
svojím listom č. OU-PO-OOP4-2020/003598/31-MOP zo dňa 23.04.2020 vyzval Okresný úrad Prešov,
odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „orgán ochrany prírody") na predloženie záväzného

vyjadrenia k návrhu PSoL a návrhu lesov ochranných podľa § 41 ods. 13 a ods. 16 zákona o lesoch.

3. Dňa 16.06.2020 bolo OÚ Prešov doručené záväzné stanovisko podľa § 9 ods. 1 písm. m) a odborné
stanovisko podľa § 28 ods. 7 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších
predpisov (ďalej len „ZOPK") od orgánu ochrany prírody č. OU-PO-OSZP1-2020/026531-4/KM zo dňa
08.06.2020 (ďalej aj „vyjadrenie č.1") spolu s pripomienkami a požiadavkami. V záväznom stanovisku

bolo okrem iného uvedené: „Okresný úrad v sídle kraja žiada predložený PSoL na LC Lesy na LHC
Starina na roky 2020 - 2029 doplniť o chýbajúce požiadavky orgánu ochrany prírody krajiny a pred
schválením navrhovaného PSoL vykonať primerané hodnotenie jeho vplyvov na dotknuté územia
NATURA 2000 z hľadiska cieľov ich ochrany, a to v konaní podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."

4. Prvostupňový správny orgán listom zo dňa 15.06.2020 č. OU-PO-OOP4-2020/003598/35-MOP
nazvaným „Odstránenie nedostatkov návrhu programu starostlivosti o lesy na Lesnom celku Lesy na
LHC Starina“ vrátil Slovenskej lesníckej spoločnosti a. s. ako vyhotoviteľovi návrhu PSoL na odstránenie
nedostatkov, ktoré zabraňujú jeho schváleniu. Vyhotoviteľ PSoL doručil dňa 22.07.2020 upravený návrh

PSoL v elektronickej podobe.

5.Prvostupňovýsprávnyorgánlistomč.OU-PO-OOP4-2020/003598/36-MOPzodňa22.07.2020vyzval
orgán ochrany prírody na opätovné posúdenie návrhu PSoL a na predloženie záväzného vyjadrenia k
návrhu PSoL a návrhu lesov ochranných podľa § 41 ods. 13 a ods. 16 zákona o lesoch.

6. Dňa 16.11.2020 bolo OÚ Prešov doručené záväzné stanovisko podľa § 9 ods. 1 písm. m) a odborné
stanovisko podľa § 28 ods. 7 ZOPK od orgánu ochrany prírody č. OU-PO-OSZP1-2020/026531-14/KM
zo dňa 11.11.2020 (ďalej aj „vyjadrenie č.2"), v ktorom orgán ochrany prírody uviedol ďalšie opatrenia a
požiadavky a zároveň vyslovil záver, že po dodržaní uvedených požiadaviek a opatrení na zmiernenie

alebo odvrátenie nepriaznivých účinkov plánovaných činností, predložený návrh PSoL pre LC Lesy na
LHC Starina nebude mať negatívny vplyv na územia súvislej sústavy európskych chránených území
- chráneného vtáčieho územia Bukovské vrchy a územia európskeho významu Bukovské vrchy. Ďalej
uviedol, že pri vyhotovení PSoL boli v dostatočnej miere zapracované záujmy ochrany prírody a krajiny
vyplývajúcezplatnejdokumentácieochranyprírodyakrajinyaplatnýchprávnychpredpisov.Podoručení

tohto stanoviska prvostupňový správny orgán vyzval listom č. OU-PO-OOP4-2020/003598/37-MOP zo
dňa 18.11.2020 subjekty konania, aby sa vyjadrili k podkladom rozhodnutia v predmetnej veci.

7. Prvostupňovému správnemu orgánu bolo doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 30.11.2020 k
podkladom rozhodnutia vo veci schválenia PSoL, v ktorom žalobca uviedol, že správny orgán postupuje

v rozpore s § 28 ods. 8 ZOPK, preto nie je možné akceptovať opätovné vydanie odborného stanoviska
orgánom ochrany prírody.

8. Prvostupňovému správnemu orgánu bolo doručené aj stanovisko Slovenského vodohospodárskeho
podniku, š. p. č. CS SVP OZ KE 1017/2020/20 zo dňa 27.11.2020.

9. Rozhodnutím č. j. OU-PO-OOP4-2020/003598/54-MOP zo dňa 14.12.2020 prvostupňový správny
orgán v časti A vyhlásil podľa čl. 16 ods. 1 zákona o lesoch ochranné lesy v tam uvedených dielcoch. V
časti B rozhodnutia schválil v zmysle § 14 ods. 13 zákona o lesoch návrh PSoL.

10. Proti rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 05.01.2021 doplnené podaním zo dňa
08.01.2021 s podrobným uvedením dôvodov. K odvolaniam sa vyjadrili ako účastníci konania
vyhotoviteľ PSoL, účastník konania Urbárska spoločnosť vlastníkov urbárskeho lesa a pasienkov,
PS Hostovice, Lesopoľnohospodárske urbárske pozemkové spoločenstvo Starina, Pozemkovéspoločenstvo Dara, Pasienkové urbárske pozemkové spoločenstvo Ostružnica, Lesopoľnohospodárska
urbárska spoločnosť pozemkové spoločenstvo Smolnik, Lesopoľnohospodárske a urbárske pozemkové
spoločenstvo Ruské a Lesopoľnohospodársko - urbárska spoločnosť, pozemkové spoločenstvo Zvala.

Vyhotoviteľ PSoL a účastníci konania sa totožne vyjadrili, že nesúhlasia s podanými odvolaním žalobcu
a navrhujú ho zamietnuť.

11. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie v celom rozsahu a rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

II.
Stručné zhrnutie obsahu napadnutého rozhodnutia

12. V napadnutom rozhodnutí žalovaný uviedol, že PSoL je podľa § 40 ods. 1 zákona o lesoch nástrojom

štátu na zabezpečenie trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch, pričom podľa § 2 písm. h) zákona
o lesoch je hospodárením v lesoch odborná činnosť zameraná na pestovanie lesa, ochranu lesa a
ostatné činnosti potrebné na zabezpečenie funkcií. PSoL sa vyhotovuje postupom podľa § 41 zákona o
lesoch. Konanie o vyhotovení PSoL je samostatným konaním, na ktoré sa podľa § 41 ods. 18 zákona o
lesochvzťahujesprávnyporiadok.Nadväzujenakonanietýkajúcepredloženiasprávyohospodárenípre

príslušný lesný celok, predloženia pripomienok k správe o hospodárení a požiadaviek na vypracovanie
pokynov pre vyhotovenie PSoL a jej prerokovania (podľa § 41 ods. 6 a 8 zákona o lesoch), z ktorého
sa vypracuje protokol. Na toto konanie, predchádzajúce konaniu o vyhotovení PSoL, sa podľa § 41 ods.
18 zákona o lesoch nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Konanie o vyhotovení PSoL
je teda správnym konaním podľa správneho poriadku a začína podľa § 41 ods. 10 zákona o lesoch

dňom vyhotovenia protokolu. PSoL, ako dokumentácia ochrany prírody sa v súlade s § 54 ods. 20
zákona o ochrane prírody vyhotovuje postupom podľa osobitného predpisu s odkazom na § 41 zákona
o lesoch, čo v praxi znamená, že aj keď je PSoL dokumentáciou ochrany prírody, nevyhotovuje sa
postupmi podľa zákona o ochrane prírody, ale osobitným postupom podľa § 41 zákona o lesoch, ktorý
jednoznačne definuje postup vyhotovenia PSoL a v spojitosti s predpismi vydanými na jeho vykonanie

rovnako jednoznačne definuje aj podrobnosti jednotlivých náležitostí PSoL.

13. Prvostupňový správny orgán bol, ako vecne a miestne príslušný orgán štátnej správy lesného
hospodárstva podľa § 2 ods. 3 a § 9 ods. 3 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej
správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojitosti s § 56

ods. 1 písm. b) zákona o lesoch, oprávnený konať podľa § 59 písm. i) zákona o lesoch vo veci
schválenia návrhu PSoL pre LC Lesy na LHC Starina. Poukázal na to, že orgán ochrany prírody po
odstránení nedostatkov návrhu PSoL predložil dňa 11.11.2020 nové záväzné vyjadrenie podľa § 9 ods.
1 písm. m) ZOPK a odborné stanovisko podľa § 28 ods. 7 ZOPK, v ktorom uviedol ďalšie opatrenia a
požiadavky, a zároveň vyslovil záver, že po dodržaní uvedených požiadaviek a opatrení na zmiernenie

alebo odvrátenie nepriaznivých účinkov plánovaných činností, predložený návrh PSoL pre LC Lesy na
LHC Starina nebude mať významný negatívny vplyv na územia súvislej sústavy európskych chránených
území - chráneného vtáčieho územia Bukovské vrchy a územia európskeho významu Bukovské vrchy.
Orgán ochrany prírody ďalej uviedol, že pri vyhotovení PSoL boli v dostatočnej miere zapracované
záujmy ochrany prírody a krajiny vyplývajúce z platnej dokumentácie ochrany prírody a krajiny a platných

právnych predpisov. Prvostupňový správny orgán následne podľa žalovaného zabezpečil premietnutie
všetkých opatrení a požiadaviek ochrany prírody, čím dosiahol stav kedy návrh PSoL nebude mať
významný negatívny vplyv na súvisiace chránené územia.

14. Prvostupňový správny orgán podľa žalovaného postupoval v súlade s platnými všeobecne

záväznými právnymi predpismi na úseku lesného hospodárstva a ochrany prírody. Po predložení
správy o hospodárení dal v súlade so zákonom o lesoch všetkým subjektom konania možnosť do nej
nahliadnuť a zároveň predložiť pripomienky a požiadavky na vypracovanie pokynov pre vyhotovenie
PSoL. K správe o hospodárení vydal v súlade so zákonom o ochrane prírody stanovisko č. OU-PO-
OSZP1-2019/020373-4/KM zo 16.04.2019 orgán ochrany prírody zastupujúci v predmetnom konaní

záujmy ochrany prírody. V stanovisku identifikoval výskyt chránených území nachádzajúcich sa na
lesnomcelkuprektorýsaschvaľujepredmetnýPSoL,zároveňuviedolobmedzeniaprelesohospodársku
činnosť pre jednotlivé chránené územia a pokyny k vypracovaniu samotného PSoL pre LC Lesy na LHC
Starina.15. Orgán ochrany prírody splnenie týchto požiadaviek kontroluje prostredníctvom záväzného
vyjadrenia, ktoré vydáva k návrhu PSoL predloženému vyhotoviteľom PSoL na schválenie podľa § 28

ods. 4 ZOPK a ak sú splnené tieto požiadavky predpokladá sa, že PSoL je vypracovaný v súlade
so záujmami ochrany a je predpoklad, že pri jeho vyhotovení boli v dostatočnej miere zapracované
záujmy ochrany prírody a krajiny vyplývajúce z platnej dokumentácie ochrany prírody a platných
právnych predpisov na úseku ochrany prírody a krajiny. Ďalej v priebehu správneho konania, t. j. po
vyhotovení protokolu postupoval v úzkej súčinnosti so subjektami predmetného konania, umožnil im v

dostatočnej miere obhajovať ich práva, právom chránené záujmy (najmä však účastníkov konania, ako
osôb, ktorých práva a právom chránené záujmy sú priamo dotknuté), presadzovať ich zákonom dané
kompetencie a povinnosti a dôsledne vyžadoval plnenie ich povinností. V rámci predmetného konania
akceptoval nad zákonný rámec uvedený v zákone o lesoch aj dodatočné požiadavky orgánu ochrany
prírody zastupujúceho záujmy ochrany prírody uplatnené nad rámec protokolu, ktorý bol vypracovaný
aj na základe ich oprávnených požiadaviek a pokynov uplatnených prostredníctvom stanoviska zo

16.04.2019. Orgán ochrany prírody podľa § 41 ods. 13 zákona o lesoch kontroluje zapracovanie
pripomienok a požiadaviek uplatnených podľa § 41 ods. 8 zákona o lesoch, ktorých akceptáciou a
zapracovaním do návrhu PSoL tento nebude mať významný negatívny vplyv na súvisiace územia
súvislej sústavy európskych chránených území.

16. Podľa žalovaného, orgán ochrany prírody vo vyjadrení zo dňa 08.06.2020 uviedol ďalšie požiadavky
knávrhuPSoLnadrámecsvojichkompetencií,ktorýmidodatočnenadrámecpripomienokapožiadaviek
uplatnených v protokole podmienil schválenie predloženého návrhu PSoL. Podľa § 41 ods. 9 zákona o
lesoch je pritom oprávnený podať návrh na zmenu a doplnenie protokolu. Na základe uvedeného teda
orgán ochrany prírody, ako štátny orgán, konal v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,

pretože štátne orgány môžu konať len na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,
ktorý ustanoví zákon. Tým postupoval aj v rozpore s § 3 ods. 1 správneho poriadku z dôvodu, že
správne orgány postupujú v konaniach v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a sú v týchto
konaniach povinné chrániť záujmy fyzických a právnických osôb (najmä však tých, ktorých práva a
právom chránené záujmy sú konkrétnych konaniach priamo dotknuté). Orgán ochrany prírody mal

všetky svoje pripomienky a požiadavky vyplývajúce zo záujmov ochrany prírody a krajiny na území
LC Lesy na LHC Starina uplatniť v stanovisku podľa § 41 ods. 8 zákona o lesoch v takom rozsahu,
aby po ich akceptovaní a zapracovaní nemal PSoL významný negatívny vplyv na súvisiace územia
súvislej sústavy európskych chránených území. Akceptovanie a zapracovanie uplatnených požiadaviek
a pripomienok by podľa § 41 ods. 13 zákona skontroloval prostredníctvom záväzného vyjadrenia. Ak by

počas konania zistil, že na ich uplatnenie je potrebné zmeniť protokol, ktorý obsahuje záväzné pokyny
pre vyhotovenie PSoL, mal najprv podať podnet na jeho zmenu podľa § 41 ods. 9 zákona o lesoch a
teda svoje pripomienky a požiadavky uplatniť ústavne konformným spôsobom v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi (týmto rozhodnutím však ministerstvo nerozhoduje o správnosti postupu
orgánu ochrany prírody pri vydaní vyjadrení č. 1 a č. 2, len vzťahu k odvolaniam hodnotí správnosť a

úplnosť postupu pri schválení PSoL). Po tomto záväznom vyjadrení orgánu ochrany prírody by podľa §
41ods.13zákonaolesochprvostupňovýsprávnyorgán,akoorgánštátnejsprávylesnéhohospodárstva
schválil návrh PSoL.

17. Podľa žalovaného tiež prvostupňový správny orgán nepreveroval okruh subjektov predmetného

správneho konania v čase vydania rozhodnutia, najmä však účastníkov konania v nadväznosti na nový
právny stav po novelizácii zákona o lesoch zákonom č. 355/2019 Z. z., ktorým sa mení zákon č.
326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a o zmene doplnení zákona č. 113/2018 Z. z. o
uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh a o zmene a doplnení zákona č. 280/2017 Z. z. o
poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z.

z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Touto novelou, účinnou od 01.01.2020, sa v zákone
o lesoch jednoznačne definoval okruh účastníkov konania v konaniach podľa zákona o lesoch, teda aj
v predmetnom konaní vedenom vo veci schválenia návrhu PSoL pre LC Lesy na LHC Starina. Podľa
právnej úpravy platnej v čase vydania napadnutého rozhodnutia je účastníkom konania v predmetnom

konaní vlastník lesných pozemkov, správca lesných pozemkov a obhospodarovateľ lesa.

18. Žalobca teda môže byť podľa názoru žalovaného v predmetnom konaní subjektom konania, t. j.
zúčastnenou osobou, po splnení podmienok ustanovených v § 67 ods. 4 až 6 zákona o lesoch, aleúčastníkom konania len v prípade splnenia podmienky vlastníctva lesného pozemku, alebo postavenia
obhospodarovateľa lesa v dotknutom území, čo však nie je v spise preukázané a dokladované a toto
postavenie odvolateľom nemožno priznať ani na základe podkladov zabezpečených ministerstvom v

rámci zisťovania podkladov k rozhodnutiu v rámci odvolacieho konania.

19. Prvostupňový správny orgán sa teda podľa žalovaného s cieľom presného a úplného zistenia
skutočného stavu veci podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku mal zaoberať procesným postavením
procesným postavením subjektov konania, najmä však odvolateľa, keďže aj z rozsudku Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžp/14/2012 z 13.11.2012 vyplýva, že „po zmene právnej úpravy
sa v právnom poriadku Slovenskej republiky uplatňuje predchádzajúca právna norma iba vtedy, ak to
zákon výslovne ustanoví, a v rozsahu a za podmienok, ktoré zákon ustanoví.“

20. Podľa žalovaného prvostupňový správny orgán nepostupoval v súlade so slovenskými právnymi
predpismi a slovenskou právnou teóriou, keď na konanie, vrátane procesného postavenia subjektov

konania, ktoré vzniklo pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 355/2019 Z. z., neaplikoval novú právnu
úpravu, keďže v novelizovanom zákone o lesoch nebolo stanovené, že sa má postupovať podľa právnej
úpravy platnej v čase začatia konania. Žalovaný sa teda v rámci odvolacieho konania zaoberal aj
procesným postavením žalobcu v predmetnom konaní, pričom zistil, že podľa právneho stavu platného
v čase vydania rozhodnutia odvolateľom nemožno žalobcovi priznať postavenie účastníka konania. Z

dôvodu potreby zabezpečenia efektívnosti konania, hospodárnosti konania, rýchlosti konania, ochrany
práv a právom chránených záujmov účastníkov konania, ktorých práva sú predmetným konaním priamo
dotknuté žalovaný uviedol, že neriešil procesné postavenie žalobcu v predmetnom konaní, keďže
nerozhodnutie o procesnom postavení odvolateľov nespôsobí vecnú nesprávnosť alebo nezákonnosť
rozhodnutia o schválení návrhu PSoL pre LC Lesy na LHC Starina, došlo by len k ďalšiemu zbytočnému

predĺženiu predmetného konania.

21. Žalovaný k odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že orgán ochrany prírody vydaním odborného
stanoviska zo dňa 08.06.2020 konal v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi (najmä §
41 zákona o lesoch) a odchýlil sa od aplikačnej praxe uplatňovanej pri vyhotovovaní PSoL, kedy orgány

štátnej správy lesného hospodárstva schvaľujú návrhy PSoL po vyjadrení subjektov konania, najmä
však účastníkov konania, zúčastnených osôb, dotknutých orgánov a pod., ktorý v procese vyhotovenia
PSoL uplatňujú svoje oprávnené pripomienky a požiadavky. Osobitné postavenie v tomto procese
(konaniach) vyhotovenia PSoL podľa § 41 zákona o lesoch v zmysle zásady „lex specialis derogat
legi generáli" má orgán ochrany prírody podľa zákona o ochrane prírody, ako dotknutý orgán, ktorý v

procese vyhotovenia PSoL, ako dokumentácie ochrany, zastupuje záujmy ochrany prírody (vyplývajúce
z platnej dokumentácie ochrany prírody a platných všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku
ochrany prírody a krajiny). PSoL je podľa § 54 ods. 2 písm. f) zákona o ochrane prírody dokumentáciou
ochrany prírody, ktorá sa vyhotovuje osobitným postupom podľa zákona o lesoch (podľa § 54 ods.
20 zákon o ochrane prírody) a ktorá nemôže byť vyhotovená, resp. schválená bez pripomienok,

požiadaviek a pokynov uplatnených orgánom ochrany prírody k správe o hospodárení a pokynom na
vyhotovenie PSoL, ktoré sú zapracované ako záväzné pre vyhotoviteľa PSoL do protokolu. Splnenie
týchto požiadaviek, pripomienok a pokynov v predloženom návrhu PSoL následne kontroluje orgán
ochrany prírody prostredníctvom záväzného vyjadrenia podľa § 9 ods. 1 písm. m) a § 28 ods. 7
zákona o ochrane prírody k návrhu PSoL podľa § 41 ods. 13 zákona o lesoch. Z vyššie uvedeného

vyplýva, že orgán ochrany prírody mal vo svojom stanovisku uplatnenom k správe o hospodárení uviesť
požiadavky, pripomienky a pokyny k vyhotoveniu PSoL vyplývajúce z platnej dokumentácie ochrany
prírody a platných všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku ochrany prírody a krajiny vtákom
rozsahu,poktorýchzapracovanídonávrhuPSoLbudemôcťorgánochranyprírodyvosvojomzáväznom
vyjadrení podľa § 9 ods. 1 písm. m) a § 28 ods. 7 zákona o ochrane prírody konštatovať, že pri dodržaní

určených opatrení na zmiernenie a odvrátenie nepriaznivých účinkov plánovaných činností nebude
mať PSoL významný vplyv na chránené územia. V prípade, ak počas konania zistil, že na uplatnenie
pripomienok a požiadaviek vyplývajúcich z požiadaviek ochrany prírody je potrebné zmeniť protokol,
ktorý obsahuje záväzné pokyny pre vyhotovenie PSoL, mal najprv podať podnet na jeho zmenu podľa
§ 41 ods. 9 zákona o lesoch a teda svoje pripomienky uplatniť ústavne konformným spôsobom v súlade

so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

22. Orgán ochrany prírody vo svojom stanovisku zo dňa 08.06.2020 uviedol ďalšie opatrenia, pri
akceptovaní ktorých prvky PSoL, ako i PSoL ako celok nebude mať významný vplyv na dotknuté lokalityeurópskej sústavy chránených území nad rámec svojich požiadaviek uvedených v protokole, všetky
svoje požiadavky, vrátane tých v stanovisku zo dňa 08.06.2020 vyplývajúce zo záujmov ochrany prírody
a krajiny na území LC Lesy na LHC Starina mal však uplatniť v rámci pripomienok a požiadaviek k

správe o hospodárení, ktoré boli zapracované do protokolu, ktorý je záväzný pre vyhotoviteľa PSoL a
vyhotoviteľom PSoL. Predložený návrh PSoL by tak neobsahoval nedostatky, ktoré by zabránili jeho
schváleniu. Svojím postupom orgán ochrany prírody konal v rozpore zo zásadou efektívnosti konania,
hospodárnosti konania a rýchlosti konania, pretože tieto svoje dodatočné požiadavky mal uplatniť
včas, zákonne ustanoveným spôsobom, nie týmto spôsobom zbytočne predlžovať konanie z dôvodu

potreby dodatočného prepracovania predĺženého návrhu PSoL a týmto svojim nelegitímnym postupom
znemožnil prvostupňovému správnemu orgánu, rozhodnúť vo veci schválenia návrhu PSoL pre LC Lesy
na LHC Starina, chrániť práva a právom chránené záujmy účastníkov konania, ktorých práva a právom
chránené záujmy sú predmetným konaním priamo dotknuté, t. j. vlastníkov lesných pozemkov, správcov
a obhospodarovateľov lesov na lesných pozemkoch zaradených do LC Lesy na LHC Starina, tým, že by
v zákonnej lehote do jedného roka, resp. v čo najkratšom čase rozhodol o schválení návrhu PSoL pre LC

Lesy na LHC Starina a tým by zabezpečil uplatňovanie práv a právom chránených záujmov účastníkov
konania, ktorých práva a právom chránené záujmy sú priamo dotknuté schválením návrhu PSoL.

23. Podľa žalovaného PSoL pre LC Lesy na LHC Starina bol schválený v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, najmä zákonom o lesoch, správnym poriadkom a zákonom o ochrane

prírody, po súhlasnom záväznom vyjadrení orgánu ochrany prírody, ako dotknutého orgánu, podľa § 9
ods. 1 písm. m) a § 28 ods. 7 zákona o ochrane prírody. Ďalej bol predmetný PSoL, ako dokumentácia
ochrany prírody podľa zákona o ochrane prírody, vyhotovený podľa § 54 ods. 20 zákona o ochrane
prírody osobitným postupom s odkazom na § 41 zákona o lesoch, upravený na základe kompetencie
prvostupňového správneho orgánu ako orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, ktorý podľa § 41

ods. 13 zákona o lesoch nariadil vyhotoviteľovi PSoL (aj keď nad rámec svojich zákonných povinnosti)
dopracovať prvotný návrh PSoL v zmysle stanoviska orgánu ochrany prírody zo dňa 08.06.2020. V
predmetnom konaní bolo teda splnená podmienka, že návrh PSoL bol schválený po záväznom vyjadrení
vydanom dotknutým orgánom ochrany prírody.

24. Z odvolania žalobcu nebolo podľa žalovaného zrejmé vo vzťahu ku ktorým konkrétnym jednotkám
priestorového rozdelenia lesa (ďalej len „JPRL“) a ktorým konkrétnym opatreniam naplánovaným v
predmetnom PSoL je napadnuté rozhodnutie v rozpore so záujmami ochrany biotopov, biotopov druhov
a druhov pre ktoré boli vyhlásené Územie európskeho významu Bukovské Vrchy a Chránené vtáčie
územie Bukovské vrchy. Žalovaný nezistil opatrenia v rozpore so záujmami ochrany prírody, keďže

požiadavky orgánu ochrany prírody (zastupujúceho v konaní záujmy ochrany prírody v súlade správnymi
predpismi,ktorýmibolivyhlásenéuvádzanéchránenéúzemia,akoajvšetkousúvisiacoudokumentáciou
ochrany prírody) boli v PSoL schválenom napadnutým rozhodnutím v plnom rozsahu premietnuté.

25. K požiadavkám žalobcu uviesť v návrhu PSoL (v jeho mapovej a textovej časti) výskyt chránených

druhov žalovaný uviedol, že PSoL je podľa § 54 zákona o ochrane prírody a krajiny dokumentáciou
ochrany prírody a krajiny, ktorá sa podľa § 54 ods. 20 zákona o ochrane prírody vyhotovuje postupom
podľa osobitného zákona s odkazom na § 41 zákona o lesoch, pričom zákon o lesoch vymedzuje aj
jeho náležitosti. Ak zákon o ochrane prírody uvádza, že PSoL sa vyhotovuje „postupom" podľa zákona o
lesoch, pod pojmom „postup" nemožno chápať len administratívno-procesné úkony jednotlivých aktérov

zapojených do vyhotovenia PSoL, ale aj jeho obsahovú stránku, ktoré vymedzuje zákon o lesoch a
predpisy vydané na jeho vykonanie. To potvrdzuje aj tá skutočnosť, že podľa § 54 ods. 27 zákona o
ochrane prírody podrobnosti o dokumentácii ochrany prírody a krajiny ustanoví všeobecne záväzný
právnypredpis,ktorývydáministerstvo.TýmtopredpisomjevyhláškaMŽPSRč.24/2003Z.z.,ktorousa
vykonávazákonč.543/2002Z.z.oochraneprírodyakrajinyplatnávčasevydaniarozhodnutia(ďalejlen

„vyhláška MŽP SR"). Táto vyhláška MŽP SR ustanovuje podrobnosti ku všetkým dokumentom ochrany
prírody a krajiny, ktoré sa vyhotovujú postupom podľa zákona o ochrane prírody, okrem PSoL, pretože
tie sa vyhotovujú osobitným postupom podľa zákona o lesoch a predpisov vydaných na jeho základe.
Preto aj podrobnosti o obsahu PSoL ustanovuje zákon o lesoch. PSoL má v rámci dokumentácie
ochrany prírody osobitné postavenie, z uvedeného dôvodu má aj iné obsahové náležitosti, ako ostatné

dokumenty ochrany prírody a krajiny. Z uvedených dôvodov predmetný PSoL schválený napadnutým
rozhodnutím neobsahuje odvolateľmi požadované údaje uvedené v odvolaniach.26. K odvolacej požiadavke žalobcu, aby bolo v pokynoch pre vyhotoviteľa PSoL uvedená požiadavka,
aby navrhovaný model hospodárenia prispieval k zachovaniu predmetu v týchto územiach žalovaný
uviedol, že pri vyhotovovaní PSoL, najmä však vo fáze zisťovania podkladov (t. j. pri komplexnom

zisťovaní stavu lesa) poskytuje Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky právnickej osobe podľa § 38
zákonaolesoch(osobevykonávajúcejkomplexnézisťovaniestavulesa)potrebnépodkladyasúčinnosť.
Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky na základe svojej činnosti disponuje informáciami o výskyte
a stave biotopov a informáciami, na základe ktorých požadujú odvolatelia upraviť modely hospodárenia
na predmetnom LC, ktoré sú výsledkom rámcového plánovania a sú vypracované na podklade údajov

z komplexného zisťovania stavu lesa, ktoré sú získané aj na základe podkladov od Štátnej ochrany
prírody Slovenskej republiky. Z uvedeného teda vyplýva, že v predmetnom PSoL sú zohľadnené
požiadavky a pripomienky, ktorých uplatnením sa zabezpečí zachovanie stavu biotopov vyskytujúcich sa
na predmetnom LC, pre ktorý je vypracovaný PSoL schválený napadnutým rozhodnutím. V predmetnom
konaní zastupoval záujmy ochrany prírody orgán ochrany prírody, ktorý vo svojom záväznom vyjadrení
uviedol záver, že nemá zásadné pripomienky k predloženému PSoL, pričom v rámci pripomienok a

požiadaviek nepožadoval prepracovať tieto modely hospodárenia.

27. Žalobcom požadované uvedenie chránených druhov je nad rámec obsahu PSoL stanoveného
všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä zákona o lesoch, ktorý upravuje postup na jeho
vyhotovenie a teda aj jeho náležitosti, ale aj zákona o ochrane prírody a vyhlášky MŽP SR, ktorá

takýto obsah PSoL neurčuje. Výskyt druhov európskeho významu a chránených druhov je uvedený
v dokumentácii ochrany prírody, ktorej hlavným cieľom a účelom je ochrana stanoveného predmetu
ochrany (druhu alebo územia, napr. program starostlivosti o chránené územie, zásady starostlivosti
o biotopy európskeho významu a biotopy druhov európskeho významu v územiach európskeho
významu, programy starostlivosti o chránené druhy a vybrané druhy rastlín a živočíchov). K tvrdeniu

odvolateľov, že predmetný PSoL nebol posudzovaný vo vzťahu k stavu druhov a biotopov v rámci
Územia európskeho významu Bukovské vrchy a Chráneného vtáčieho územia Bukovské vrchy žalovaný
uviedol, že zisťovanie stavu biotopov európskeho a národného významu je úlohou posúdenia orgánmi
a organizáciami ochrany prírody podľa zákona o ochrane prírody, ktoré v rámci posúdenia dopadov
podľa § 28 zákona o ochrane prírody posudzujú vplyv PSoL na predmet ochrany. Informácie o stave

biotopov sú teda súčasťou iného spisového materiálu, vedeného dotknutým orgánom ochrany prírody
a boli podkladom konania, ktorého výsledkom je záväzné vyjadrenie orgánu ochrany prírody podľa § 9
ods. 1 písm. m) v spojitosti s odborným stanoviskom podľa § 28 ods. 7 zákona o ochrane prírody. Závery
tohto záväzného vyjadrenia orgán štátnej správy lesného hospodárstva preberá do svojej rozhodovacej
činnosti. Z uvedeného dôvodu nie je potrebné tieto údaje v PSoL osobitne uvádzať.

III.
Argumenty žalobcu v podanej správnej žalobe

28. Včas podanou správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 01.06.2021 sa žalobca
domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo spisu 7585/2021-720 zo dňa 25.03.2021, ako
aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu sp. zn. OU-PO-
OOP4-2020/003598/54-MOP zo dňa 14.12.2020 a vráteniu veci na ďalšie konanie.

29. Žalobca poukázal na to, že bol účastníkom konania v konaní o vyhotovenie PSoL pre LC Lesy na
LHC Starina. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie, v ktorom
poukázal na to, že postup prvostupňového správneho orgánu bol nezákonný, keďže orgán ochrany
prírody vo svojom záväznom stanovisku podľa § 9 ods. 1 písm. m) ZOPK, ktoré je zároveň odborným
stanoviskompodľa§28ods.7ZOPKzodňa08.06.2020nevylúčilpravdepodobnosťvýznamnéhovplyvu

predloženého návrhu PSoL na územie európskej sústavy chránených území NATURA 2000. V tomto
odbornom stanovisku orgán ochrany prírody uviedol, že sa predpokladá významný vplyv navrhovaného
PSoL vo vzťahu k uchani čiernej a fuzáčovi alpskému a skonštatoval zároveň, že nemožno vylúčiť
pravdepodobnosť významného vplyvu predloženého PSoL na Územie európskeho významu Bukovské
vrchy (ďalej len „ÚEV Bukovské vrchy“) (SKUEV0229) a na Chránené vtáčie územie Bukovské vrchy

(ďalej len „CHVÚ Bukovské vrhy“) (SKCHVU002).

30. Žalobca poukázal na to, že na základe vyššie označeného vyjadrenia orgánu ochrany prírody návrh
PSoL podliehal primeranému hodnoteniu vplyvov v konaní podľa osobitného predpisu.31. Na tieto odvolacie námietky žalovaný reagoval tak, že na dvoch miestach svojho rozhodnutia
opakovane vyjadril svoj negatívny postoj k postupu orgánu ochrany prírody. Žalovaný sa nevysporiadal

s podstatnou skutočnosťou, ktorou je nezákonný postup správneho orgánu, ktorý postupoval v rozpore
s § 28 ods. 7 a ods. 8 ZOPK.

32. Žalobca preto považuje za potrebné opakovane poukázať na skutočnosť, že postup prvostupňového
správneho orgánu, potvrdený žalovaným, ktorý schválil návrh PSoL bez toho, aby bol tento posúdený

podľa zák. č. 24/2006 Z. z. nie je zákonným postupom.

33. Podľa žalobcu ZOPK nepredpokladá, že by po vydaní záväzného stanoviska, súčasťou ktorého
je odborné stanovisko postupom podľa § 28 ods. 7, bolo možné plán či projekt prispôsobovať
v prebiehajúcom konaní dovtedy, kým zo záväzného stanoviska nevyplýva, že možno vylúčiť
pravdepodobnosť významného vplyvu plánu alebo projektu na územie európskej sústavy chránených

území. Takúto možnosť ZOPK ani orgánu vedúcemu konanie o schválení, či povolení plánu alebo
projektu, ale ani orgánu ochrany prírody, nedáva.

34. Zákon č. 24/2006 Z. z., ktorý je osobitným predpisom, podľa ktorého sa hodnotí vplyv navrhovanej
činnosti na územie NATURA 2000, je zákonom ktorý ustanovuje postupy na takéto hodnotenie a

zároveň poskytuje verejnosti a zainteresovanej verejnosti širokú účasť na hodnotení týchto vplyvov a to
v súlade s čl. 6 Aarhuského dohovoru. Nie je oprávnením okresného úradu, ani orgánu ochrany prírody,
„vylepšovať“ plán, či projekt, mimo konania podľa zákona č. 24/2006 Z. z.

35. Žalobca preto považuje za irelevantné záväzné stanovisko podľa § 9 ods. 1 písm. m) ZOPK a

odborné stanovisko podľa § 28 ods. 7 ZOPK zo dňa 11.11.2020 sp. zn. OU-PO-OOP4-2020/35/98/36-
MOP, z ktorého vyplýva, že návrh PSoL pri dodržaní opatrení určených „opatrení na zmiernenie alebo
odvrátenie nepriaznivých účinkov plánovaných činností“, nebude mať významný vplyv na územia ÚEV
Bukovské vrchy a CHVÚ Bukovské vrchy. Z tejto listiny zároveň nevyplynulo, či záväzné stanovisko
a odborné stanovisko zo dňa 08.06.2020 malo byť týmto novým záväzným stanoviskom a novým

odborným stanoviskom zrušené, modifikované alebo aký má byť „osud“ záväzného stanoviska a
odborného stanoviska, vydaného orgánom ochrany prírody dňa 08.06.2020.

36. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na znenie § 28 ods. 9 ZOPK, z ktorého vyplýva, že „na účely
primeraného hodnotenia vplyvov“ (termín primerané hodnotenie vplyvov sa v ZOPK spája výlučne s

primeraným hodnotením vplyvov podľa osobitného predpisu, teda podľa zákona č. 24/2006 Z. z.), je
navrhovateľ povinný vypracovať alternatívne riešenie plánu alebo projektu a opatrenia s cieľom vylúčiť
alebo zmierniť vplyv návrhu na územie európskej sústavy chránených území.

37. Je teda zrejmé, že alternatívne riešenia plánu a posúdenie toho, či vylučujú alebo zmierňujú vplyv

plánu alebo projektu na územie NATURA 2000, je postup, ktorý sa uplatňuje v konaní podľa zákona č.
24/2006 Z. z. a nie v konaní po vydaní odborného stanoviska podľa § 28 ods. 8 ZOPK, ktoré konštatovalo
nemožnosť vylúčenia pravdepodobnosti významného plánu na územie NATURA 2000.

38. V tejto súvislosti je zároveň potrebné skonštatovať, že pri vydávaní záväzného stanoviska podľa § 28

ods. 7 ZOPK je odborné stanovisko jeho súčasťou. Ide teda o situáciu, kedy jeden a ten istý dokument
obsahuje tak záväzné stanovisko, ako aj odborné stanovisko. Odborné stanovisko je tým aktom orgánu
ochrany prírody, ktorý určuje, či možno alebo nemožno vylúčiť vplyv navrhovaného plánu na územie
NATURA 2000. Na odborné stanovisko preto ani nemožno vztiahnuť § 82 ods. 12 ZOPK.

39. Podľa názoru žalobcu, podmienky vykonávania činnosti, vrátane opatrení na zmiernenie alebo
odvrátenienepriaznivýchúčinkovčinnosti,môžubyťsúčasťourozhodnutiaorgánuochranyprírody,resp.
záväzného stanoviska. ZOPK však v žiadnom zo svojich ustanovení neumožňuje, aby takéto podmienky
boli súčasťou odborného stanoviska podľa § 28 ods. 7, keďže z tohto zákonného ustanovenia a z
ustanovenia § 28 ods. 8 ZOPK jednoznačne vyplýva, že odborné stanovisko, podľa ktorého nemožno

vylúčiť významnosť vplyvu na územie NATURA 2000, má za následok posudzovanie navrhovaného
plánu resp. hodnotenie jeho vplyvov v konaní podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Inú alternatívu ZOPK
nepripúšťa. ZOPK nepripúšťa odborné stanovisko so záverom o vylúčení významných vplyvov plánuna územie NATURA 2000, za predpokladu dodržania zmierňujúcich opatrení. Takýto záver prislúcha
orgánu, ktorý vedie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z.

40. Skutočnosť, že v postupe správnych orgánov došlo k obchádzaniu § 28 ods. 8 ZOPK, vyplýva
podľa žalobcu explicitne z konštatovania, že na základe záväzného stanoviska a odborného stanoviska
orgánu ochrany prírody zo dňa 08.06.2020, vydal prvostupňový správny orgán pokyn na odstránenie
nedostatkov návrhu PSoL, ktoré „zabraňovali jeho schváleniu“. Zmyslom § 28 ods. 6, 7 a 8 ZOPK
nie je schváliť navrhovaný plán alebo projekt bez toho, aby jeho vplyvy na predmet ochrany území

NATURA 2000 boli hodnotené podľa osobitných predpisov, ale naopak, hodnotiť tieto vplyvy v situácii,
kedy odborné stanovisko nevylučuje ich pravdepodobnosť.

41. Pokiaľ sa prvostupňový správny orgán odvolával vo svojom rozhodnutí na § 41 ods. 13 zákona
o lesoch v platnom znení, ani z tohto nemožno podľa žalobcu vyvodiť záver umožňujúci obchádzanie
povinnosti podrobiť návrh PSoL primeranému hodnoteniu jeho vplyvu na územie NATURA 2000 v

prípade, že odborné stanovisko takýto vplyv nevylučuje. Prvostupňový správny orgán nebol oprávnený
oddeliť aplikáciu § 41 ods. 13 zákona o lesoch od aplikácie ustanovení § 28 ods. 6, 7 a 8 ZOPK resp.
nepostupovať v súlade s označenými ustanoveniami ZOPK. Správne orgány sú povinné, a to bez ohľadu
na to, rozhodovanie na akom úseku verejnej správy je im zverené, postupovať v súlade s ustanoveniami
všetkýchzákonov,atedanielentých,ktorésavzťahujúnatúoblasťverejnejsprávy,vktorejvedúkonanie

a rozhodujú.

42. Skutočnosť, že argumentácia žalobcu zodpovedá účelu a zmyslu ustanovenia § 28 ZOPK, vyplýva
podľa jeho názoru aj z osobitnej časti dôvodovej správy k zák. č. 356/2019 Z. z., ktorým bol zmenený
ZOPK aj v § 28 (novelizačný bodu 73).

43. Žalobca poukázal na účel dokumentov ochrany prírody a krajiny, medzi ktoré patrí aj PSoL, pričom
zdôraznil, že zo žiadneho ustanovenia žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by PSoL mal byť
vyhotovený na iné účely. Zdôraznil, že z § 28 ods. 3 ZOPK vyplýva, že využívanie území Európskej
sústavy chránených území je podriadené zachovaniu alebo zlepšeniu stavu druhov a biotopov, na

ochranu ktorých boli tieto územia zaradené do národného zoznamu alebo vyhlásené za chránené.

44. Žalobca zdôraznil, že aj keď označené zákonné ustanovenie je tým zákonným ustanovením, ktoré
bolo doplnené do ZOPK s účinnosťou odo dňa 01.01.2020, no z prechodných ustanovení k úpravám,
účinným od 01.01.2020 (§ 104g) vyplýva, že v prípade začatých a neukončených konaní do 31.12.2019

sa tieto dokončia podľa úprav, účinných od 01. januára 2020, okrem konaní podľa § 47 a 48, ktoré sa
dokončia podľa ZOPK v znení účinnom do 31. decembra 2019. Tieto ustanovenia, na ktoré sa vzťahuje
výnimka z okamžitej aplikability ZOPK v znení účinnom od 01. januára 2020 sa však na konanie o
schválení PSoL nevzťahujú.

45. Pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí tvrdí, že PSoL ako dokument ochrany prírody patrí
na základe kompetencie orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, a pokiaľ osobitne vo vzťahu
k požiadavkám žalobcu na doplnenie údajov o výskyte druhov európskeho významu a biotopov
európskeho významu do návrhu PSoL uviedol, že PSoL má v rámci dokumentácie ochrany prírody
osobitné postavenie, a teda aj osobitné obsahové náležitosti žalobca uviedol, že pre takýto záver

žalovaného nemožno nájsť oporu v ustanovení právnych predpisov.

46. Podľa žalobcu je nesporné, že predmetom ochrany v územiach sústavy NATURA 2000 (ÚEV
Bukovské vrchy a CHVÚ Bukovské vrchy) sú druhy európskeho významu, druhy vtákov európskeho
významu a druhy sťahovavých vtákov, ktoré podrobne vymenoval v žalobe. Poukázal na to, že podľa

Správy Slovenskej republiky predloženej Európskej komisii podľa čl. 17 Smernice o biotopoch za
obdobie rokov 2013 až 2018 je stav viacerých druhov, ktoré sú predmetom ochrany v ÚEV Bukovské
vrchy nepriaznivý a vymenoval konkrétne druhy, o ktorých predmetná správa tento nepriaznivý stav
uvádza. Rovnako poukázal na údaje o stave ochrany dotknutých druhov na stránke ŠOP SR: J., pričom
zdôraznil, že § 28 ods. 3 ZOPK výslovne ustanovuje podriadenie využívania územia sústavy NATURA

2000 zachovaniu alebo zlepšeniu stavu druhov, pre ktoré bolo toto územie zaradené do sústavy. Vo
vzťahu k CHVÚ Bukovské vrchy žalobca rovnako poukázal na Správu Slovenskej republiky podľa čl. 12
Smernice o vtáctve za obdobie rokov 2013 až 2018, podľa ktorej je stav ochrany viacerých druhov, na
ochranu ktorých bolo CHVÚ Bukovské vrchy vyhlásené, za nepriaznivý.47. Žalovaný podľa názoru žalobcu neposkytol v odôvodnení svojho rozhodnutia žiadnu zrozumiteľnú
argumentáciu, ktorá by urobila presvedčivým záver, že vo vzťahu k územiam NATURA 2000, ktorých

využívanie je podľa § 28 ods. 3 podriadené zachovaniu, alebo zlepšeniu stavu druhov a biotopov, na
ochranu ktorých boli tieto územia zaradené do národného zoznamu, alebo boli vyhlásené za chránené,
navrhované lesohospodárske opatrenia prispejú k zachovaniu alebo zlepšeniu stavu druhov, z ktorých
mnohé (žalobca v odvolaní konkrétne uviedol ktoré) sú práve v dôsledku lesohospodárskej činnosti v
nepriaznivom stave.

48.Žalobcapretonavrholzrušiťnapadnutérozhodnutiežalovanéhoajjemupredchádzajúcerozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

IV.

Vyjadrenie žalovaného

49. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 07.12.2021 a uviedol, že
konajúce správne orgány postupovali v priebehu správneho konania v súlade s platnými všeobecne
záväznými právnymi predpismi na úseku lesného hospodárstva a ochrany prírody. Po predložení správy

o hospodárení umožnil prvostupňový správny orgán v súlade so zákonom o lesoch všetkým subjektom
konania možnosť využiť právo do nej nahliadnuť a zároveň predložiť prípadné pripomienky a požiadavky
na vypracovanie pokynov pre vyhotovenie PSoL. Žalovaný poukázal na to, že zmyslom a účelom
zákona o ochrane prírody v rámci predmetného konania je zabezpečiť, aby PSoL, ktorý je schvaľovaný
osobitným postupom podľa zákona o lesoch, zohľadnil záujmy ochrany prírody vyplývajúce z platnej

dokumentácie ochrany prírody a všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku ochrany prírody.

50. Žalovaný uviedol, že s podstatnou časťou žalobných bodov sa dostatočne vysporiadal už v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so
súvisiacimi všeobecne záväznými právnymi predpismi, zákonom o lesoch a zákonom o ochrane prírody,

v súlade s ich zmyslom a účelom, ako nástroj na zabezpečenie trvalo udržateľného hospodárenia v
lesoch, ktorý zohľadňuje všetky oprávnené záujmy ochrany prírody vyplývajúce z platnej dokumentácie
ochrany prírody a všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku ochrany prírody.

51. V uvedenej súvislosti poukázal žalovaný na nález Ústavného súdu SR z 23.05.2013 č. I. ÚS 71/2013-

36, podľa ktorého „K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska
textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť, ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým
podľa zmyslu a účelu zákona.“

52. K námietkam, v ktorých žalobca poukazuje na povinnosť navrhovateľa podľa § 28 ods. 9 ZOPK

žalovaný uviedol, že zmyslom a účelom zákona o ochrane prírody a zákona o lesoch je, aby bol
považovanýPSoLzadokumentáciuochranyprírodyanástrojštátunazabezpečenietrvaloudržateľného
hospodárenia v lesoch pri zohľadnení záujmov ochrany prírody. Na základe vyššie uvedeného
konštatoval, že bolo v záujme štátu (vo verenom záujme) schváliť PSoL v takej podobe, aby bolo
zabezpečené trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch pri zohľadnení všetkých relevantných záujmov

ochrany prírody a krajiny. Prvostupňový správny orgán v zmysle pripomienok a požiadaviek orgánu
ochrany prírody, ktoré neboli uplatnené včas k správe o doterajšom hospodárení, vyzval na úpravu
návrhu PSoL v takom rozsahu a v takej podobe, ktorá bude v súlade s platnými všeobecne záväznými
právnymi predpismi na úseku lesného hospodárstva a ochrany a prírody krajiny a platnej dokumentácie
ochrany prírody. Týmto postupom orgánov verejnej moci došlo podľa názoru žalovaného k naplneniu

zmyslu a účelu súvisiacich všeobecne záväzných právnych predpisov, zákona o lesoch a ZOPK.

53. Účelom ustanovenia § 28 ZOPK podľa žalovaného nie je explicitne požadovať pri dokumentácii
ochrany prírody posudzovanie podľa osobitných predpisov, ale zabezpečiť schvaľovanie tejto
dokumentácie takým spôsobom, aby boli v dostatočnej miere zabezpečené oprávnené záujmy ochrany

prírody a aby vykonávaním opatrení schválených v PSoL, ako dokumentácii ochrany prírody, došlo
k zmierneniu alebo odvráteniu nepriaznivých účinkov na územia zaradené do Európskej sústavy
chránených území NATURA 2000.54. Prvostupňový správny orgán teda neobchádzal žiadnu svoju povinnosť, nakoľko zo súvisiacich
všeobecne záväzných právnych predpisov explicitne nevyplýva povinnosť vykonať primerané
hodnotenie vplyvov návrhu PSoL podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Návrh PSoL bol schválený po záväznom

stanovisku orgánu ochrany prírody, v ktorom je uvedené, že návrh PSoL pri dodržaní určených
opatrení na zmiernenie alebo odvrátenie nepriaznivých účinkov plánovaných činností nebude mať
významný vplyv na územia súvislej sústavy európskych chránených území - Chráneného vtáčieho
územia Bukovské vrchy a územia európskeho významu Bukovské vrchy. Pri vyhotovení PSoL teda boli
v dostatočnej miere zapracované záujmy ochrany prírody vyplývajúce z dokumentácie ochrany prírody

a súvisiacich všeobecne záväzných právnych predpisov a predmetný návrh PSoL mohol byť schválený.

55. Pokiaľ v bode 33 žaloby poukázal žalobca na ustanovenia Smernice o biotopoch a Smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ESZ tvrdiac, že z citovaných ustanovení komunitárneho
práva vyplýva zároveň, že posudzovanie vplyvov navrhovaných činností je nielen prostriedkom vysokej
úrovne ochrany osobitne chránených lokalít, ale aj nástrojom širokej účasti verejnosti na rozhodovaní

o činnostiach, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie, v dôsledku čoho má postup
správnychorgánovzanásledokrozporstýmitocieľmipredpisovkomunitárnehopráva,žalovanýuviedol,
že správne orgány postupovali v súlade so zákonom o lesoch a zákonom o ochrane prírody, teda aj v
súlade s ustanoveniami komunitárneho práva.

56. K tvrdeniu žalobcu, že PSoL nebol posudzovaný vo vzťahu k stavu druhov a biotopov v rámci
ÚzemiaeurópskehovýznamuBukovskévrchyaChránenéhovtáčiehoúzemiaBukovskévrchy,žalovaný
rovnakoakovnapadnutomrozhodnutíuviedol,žezisťovanieaposudzovaniestavubiotopoveurópskeho
a národného významu je v kompetencii orgánov a organizácií ochrany prírody podľa ZOKP, ktoré v
rámci posúdenia dopadov podľa § 28 ods. 3 ZOKP posudzujú PSoL a v ňom navrhnuté opatrenia a ich

vplyv na predmet ochrany území zaradených do európskej sústavy chránených území NATURA 2000.
Informácieostavebiotopovsútedasúčasťouinéhospisovéhomateriálu,vedenéhodotknutýmvecnýma
odbornýmorgánomochranyprírodyabolipodkladomkonania,ktoréhovýsledkomjezáväznévyjadrenie
dotknutého orgánu ochrany prírody podľa § 9 ods. 1 písm. m), ktorého súčasťou je odborné stanovisko
odbornej organizácie ochrany prírody podľa § 28 ods. 7 ZOPK. Závery tohto záväzného vyjadrenie orgán

štátnej správy lesného hospodárstva preberá do svojej rozhodovacej činnosti. Z uvedeného dôvodu nie
je potrebné tieto údaje v PSoL osobitne uvádzať.

57. Žalobcom uvedené tvrdenie, že predmety ochrany v chránených územiach sú „práve v dôsledku
lesohospodárskej činnosti v nepriaznivom stave" je len názorom žalobcu bez akéhokoľvek uvedenia

dôvodov a akýchkoľvek dôkazov, ktoré by podporili jeho tvrdenie. Navrhované opatrenia v PSoL
zabezpečia trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch a zabezpečenie záujmov ochrany prírody
vyplývajúcich z platnej dokumentácie ochrany prírody a všeobecne záväzných právnych predpisov
na úseku ochrany prírody. Túto skutočnosť potvrdil aj orgán ochrany prírody, vo svojom záväznom
stanovisku zo dňa 11.11.2020 podľa § 9 ods. 1 písm. m) ZOPK, keď uviedol, že predmetný PSoL

nebude mať významný vplyv na predmet ochrany Európskej sústavy chránených území NATURA 2000.
Z vyššie uvedeného preto vyplýva, že lesohospodárskymi opatreniami navrhnutými v predmetnom PSoL
sa prispeje k zachovaniu alebo zlepšeniu stavu predmetu ochrany území zaradených do Európskej
sústavy chránených území NATURA 2000.

58. Žalobca mohol a mal svoje pripomienky a požiadavky vo veci ochrany prírody riešiť už v rámci
konania orgánu ochrany prírody, ktorého výsledkom je záväzné vyjadrenie podľa § 9 ods. 1 písm. m)
zákona o ochrane prírody, ktorého súčasťou je aj odborné stanovisko k vplyvom na európsku sústavu
chránených území NATURA 2000 podľa § 28 zákona o ochrane prírody. Závery orgánu ochrany prírody
príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva preberá v plnom rozsahu do svojej rozhodovacej

činnosti bez možnosti sa k nemu vyjadrovať alebo ho iným spôsobom upravovať, pretože by konal v
rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a súvisiacimi všeobecne záväznými právnymi predpismi.

59. Žalovaný na základe uvedeného konštatoval, že správna žaloba je nedôvodná a navrhol ju v celom
rozsahu zamietnuť. Náhradu trov konania si neuplatnil.

V.Vyjadrenia ďalších účastníkov

60. K správnej žalobe sa vyjadrili aj niektorí ďalší účastníci konania.

Ďalší účastník konania v 11. rade v podaní zo dňa 30.08.2021 uviedol, že požiadavky žalobcu považuje
za prekračujúce rámce zákonných povinností, preto žiada žalobu zamietnuť.
Ďalší účastník konania v 2. rade v podaní zo dňa 03.09.2021 uviedol, že so žalobnou argumentáciou
nesúhlasí a navrhuje žalobu zamietnuť.
Ďalší účastníci konania v 9. a 10 rade sa vyjadrili podaniami zo dňa 02.09.2021 v ktorých zhodne uviedli,

príslušné správne orgány postupovali voči ním pri schvaľovaní PSoL korektne a ďalší účastníci konania
9/ a 10/ vyjadrili s PSoL súhlas, preto majú záujem na tom, aby bol aj naplnený. Navrhli preto žalobu
zamietnuť.
Ďalší účastník konania v 21. rade navrhol súdu rozhodnúť vo veci v súlade s platnými právnymi
predpismi.

VI.
Replika

61. Replikou zo dňa 15.02.2022 reagoval na vyjadrenie žalovaného a vyjadrenia ďalších účastníkov

konania žalobca. Uviedol, že žalovaný k žalobným bodom uvádzal iba všeobecné konštatovania, ktoré
nijakým spôsobom nereagujú na konkrétne námietky žalobcu, preto v plnom rozsahu poukázal na svoju
žalobnú argumentáciu.

62. Pokiaľ ide o potrebu aplikovať právo podľa zmyslu a účelu zákona poukázal na to, že zmysel právnej

úpravy podľa § 28 ZOPK vyplýva z osobitnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 356/2009 Z. z., ktorým
došlo od 01.01.2020 k zmene ustanovenia § 28 ZOPK. Nie je z podania žalovaného zrejmé, aký iný cieľ,
než zabezpečiť splnenie povinností štátu podľa čl. 6 smernice o biotopoch a podriadenie akéhokoľvek
plánu, teda aj PSoL na území NATURA 2000 zachovaniu alebo zlepšeniu stavu druhov a biotopov, na
ochranu ktorých boli tieto územia zaradené do sústavy NATURA 2000.

63. Skutočnosť, že žalovaný nerešpektoval svoju povinnosť podľa § 28 ods. 3 ZOPK vyplýva aj z názoru
žalovaného, podľa ktorého zmyslom § 28 ods. 6, ods. 7 a ods. 8 ZOPK je, aby vykonávaním opatrení
schválených v PSoL došlo k zmierneniu alebo odvráteniu nepriaznivých účinkov na územia zaradené
do európskej sústavy chránených území NATURA 2000. Z toho je zrejmé, že povedomie žalovaného o

obsahu na vec sa vzťahujúcich právnych predpisov nezodpovedá platnému a účinnému zneniu týchto
právnych predpisov v čase vydania rozhodnutia žalovaného.

64. Vyjadrenia ďalších účastníkov konania nie sú podľa žalobcu spôsobilé privodiť pochybnosti o
opodstatnenosti žaloby.

VII.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

65. Krajský súd v Prešove ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 Správneho súdneho
poriadku (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal v rozsahu žalobných dôvodov v zmysle §
134 ods. 1 SSP a oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a vec podľa § 107 ods.

1 písm. a) SSP prejednal na pojednávaní dňa 25.04.2023.

66. Správny súd na pojednávanie predvolal žalobcu, žalovaného a ďalších účastníkov konania 1/-25/.
Ďalší účastníci 2/, 17/, 20/ svoju neúčasť na pojednávaní vopred ospravedlnili.
Na pojednávaní sa zúčastnili (osobne alebo prostredníctvom zástupcu) ďalší účastníci konania v poradí

4-10/, 13/, 15/, 16/, 18/, 19/, 21/ a 25/.
Ďalší účastníci konania 1/, 3/, 11/, 12/, 14/, 22/, 23/, 24 svoju neúčasť neospravedlnili.67. Správny súd pri príprave pojednávania zistil, že pôvodný ďalší účastník konania 13/
Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, štátny podnik IČO 00 492 531 bol rozhodnutím Ministerstva
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky ku dňu 01. januára 2023 zrušený zlúčením so

štátnym podnikom LESY Slovenskej republiky, štátny podnik so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská
Bystrica, IČO 3603851.

68. Správny súd preto na pojednávanie predvolal právneho nástupcu ďalšieho účastníka konania 13/,
ktorý sa pojednávania zúčastnil prostredníctvom povereného zástupcu.

69. Správny súd vec podľa § 114 SSP prejednal v neprítomnosti účastníkov konania, ktorí sa napriek
riadnemu predvolaniu na pojednávaní nezúčastnili.

70. Na pojednávaní žalobca poukázal na dôvody uvedené v správnej žaloby, pričom zdôraznil, že už
opakovane došlo k zrušeniu obdobných rozhodnutí žalovaného, žalovaný však naďalej neakceptuje,

že PSoL nie je len nástrojom hospodárenia v lesoch, ale tiež dokumentom ochrany prírody. Zásadným
problémom je skutočnosť, že žalovaný nereflektuje novú právnu úpravu § 28 ods. 3 ZOPK účinnú od 01.
januára 2020. Poukázal na to, že postupmi podľa § 28 ZOPK má dôjsť nie iba k zmierneniu nepriaznivých
dopadov na územia NATURA 2000, ale ich výsledkom má byť zlepšenie a zachovanie priaznivého stavu
na týchto územiach.

71. Žalovaný poukázal v celom rozsahu na svoje rozhodnutie, pričom zdôraznil potrebu vykladať právne
predpisy podľa ich účelu, nie iba podľa ich doslovného významu. Konštatoval, že záväzné a odborné
stanovisko orgánu ochrany prírody zo dňa 08.06.2020 nebolo záväzným stanoviskom podľa § 9 ods. 1
písm. m) ZOPK, ale iba predbežným posúdením podľa § 9 ods. 2 ZOPK.

72. Na toto tvrdenie reagoval žalovaný konštatovaním, že ide o novú skutočnosť tvrdenú žalovaným
aj v iných obdobných konaniach, avšak § 9 ZOPK nepozná žiadne predbežné alebo inak nezaradené
stanovisko, § 9 ods. 2 ZOPK iba konkretizuje spôsob, akým sa vykonáva § 9 ods. 1 ZOPK, čo je
potvrdené aj znením § 9 ods. 3 ZOPK.

73. K veci sa vyjadrili aj všetci prítomní ďalší účastníci konania, ktorí zhodne navrhli žalobu zamietnuť.
Ďalší účastník konania 5/ zdôraznil, že ide o pozemky v súkromnom vlastníctve. Ďalší účastník 6/
poukázal na to, že s vlastníkmi nikto neprerokoval, keď mali byť dotknuté pozemky začlenené do sústavy
NATURA 2000, pričom by v obdobných veciach mali vec posudzovať odborne spôsobilé osoby a nie

rôzne združenia.

74. Ďalší účastník konania 16/ nad rámec návrhu na zamietnutie žaloby uviedol, že je potrebné
zohľadňovať účel ZOPK, ktorý bol prijatý na to, aby slúžil ľuďom a nie žabkám a myškám.

75. Ďalší účastník konania 19/ zdôraznil, že podľa schváleného PSoL sa už hospodári, pričom ich
spoločenstvo spolupracuje aj s orgánmi ochrany prírody.

76. Trovy konania si uplatnili ďalší účastník konania 6/ a 21/.

77. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

78.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

79. Podľa § 178 ods. 3 SSP zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti

rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený
verejný záujem v oblasti životného prostredia.80. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

81. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť,
alebo nedostatok dôvodov.

82. Podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej
správy bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci.

83. Podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o

konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia
alebo opatrenia vo veci samej.

84. Podľa čl. 6 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Smernice o biotopoch (1) pre osobitne chránené územia
vytvoria členské štáty potrebné ochranné opatrenia obsahujúce v prípade potreby príslušné plány

riadenia, osobitne navrhnuté pre dané lokality alebo začlenené do ďalších plánov rozvoja, a primerané
štatutárne, administratívne alebo zmluvné opatrenia, ktoré zodpovedajú ekologickým požiadavkám
typov prirodzených biotopov uvedených v prílohe I a druhov uvedených v prílohe II, vyskytujúcich
sa v týchto lokalitách. (2) Členské štáty podniknú primerané kroky, aby sa na osobitne chránených
územiach predišlo poškodeniu prirodzených biotopov a biotopov druhov, ako aj rušeniu druhov, pre

ktoré boli územia označené za chránené, pokiaľ by takéto rušenie bolo podstatné vo vzťahu k cieľom
tejto smernice. (3) Akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality alebo
nie je potrebný pre ňu, ale môže pravdepodobne významne ovplyvniť túto lokalitu, či už samotne,
alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, podlieha primeranému odhadu jeho dosahov na danú
lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality. Na základe výsledkov zhodnotenia dosahov na lokalitu a

podľa ustanovení odseku 4 príslušné vnútroštátne orgány súhlasia s plánom alebo projektom iba po
presvedčení sa, že nepriaznivo neovplyvní integritu príslušnej lokality, a v prípade potreby po získaní
stanoviska verejnosti. (4) Ak sa aj napriek negatívnemu odhadu dosahov na lokalitu a pri neexistencii
alternatívnych riešení plán alebo projekt musí realizovať z dôvodov vyššieho verejného záujmu, vrátane
záujmov sociálnej a ekonomickej povahy, členský štát prijme všetky kompenzačné opatrenia potrebné

na zabezpečenie toho, že celková koherencia sústavy NATURA 2000 bude ochránená. O prijatých
kompenzačných opatreniach informuje Komisiu.

85. Podľa čl. 4 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES (1) Druhy uvedené v prílohe I
sú predmetom zvláštnych opatrení týkajúcich sa ochrany ich biotopov, aby sa zabezpečilo ich prežitie

a rozmnožovanie v areáli ich rozšírenia. V tejto súvislosti sa venuje pozornosť: a) druhom, ktorým
hrozí vyhynutie; b) druhom citlivým na špecifické zmeny biotopov; c) druhom, ktoré sú považované za
vzácne vzhľadom na svoju malú početnosť alebo obmedzené rozšírenie v danej oblasti; d) iným druhom,
ktoré vyžadujú zvláštnu pozornosť z dôvodov špecifického charakteru ich biotopov. Ako podklady na
vyhodnotenie sa berú do úvahy trendy a kolísanie početnosti populácií. Členské štáty klasifikujú najmä

podľa počtu a veľkosti najvhodnejšie územia ako osobitne chránené územia na zachovanie týchto
druhov, berúc do úvahy požiadavky na ochranu týchto druhov v geografických oblastiach mora a
pevniny, kde sa uplatňuje táto smernica. (2) Členské štáty prijmú podobné opatrenia pre pravidelne sa
vyskytujúce sťahovavé druhy, ktoré nie sú uvedené v prílohe I, berúc do úvahy potrebu ich ochrany
v geografických oblastiach mora a pevniny, kde sa uplatňuje táto smernica, čo sa týka oblastí ich

hniezdenia, preperovania a zimovania a miest odpočinku na ich migračných trasách. Na tento účel
venujú členské štáty zvláštnu pozornosť ochrane mokradí a hlavne mokradí medzinárodného významu.
(3) Členské štáty zašlú Komisii všetky relevantné informácie, aby mohla vyvinúť náležitú iniciatívu s
cieľom koordinácie nevyhnutnej na zabezpečenie toho, aby oblasti uvedené v odsekoch 1 a 2 tvorili
súvislý celok, ktorý spĺňa požiadavky ochrany týchto druhov v geografických oblastiach mora a pevniny,

kde sa uplatňuje táto smernica. (4) Čo sa týka ochrany oblastí uvedených vyššie v odsekoch 1 a 2,
členské štáty prijmú vhodné opatrenia, aby zabránili znečisteniu alebo poškodzovaniu biotopov alebo
akýmkoľvek rušivým vplyvom pôsobiacim na vtáctvo, pokiaľ by boli vážne vzhľadom na ciele tohtočlánku. Členské štáty sa takisto budú snažiť zabrániť znečisteniu alebo poškodzovaniu biotopov mimo
týchto chránených území.

86. Podľa čl. 6 Dohovoru o účasti verejnosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský
dohovor“) (1) Každá Strana a) uplatní ustanovenia tohto článku vo vzťahu k rozhodnutiam, či povoliť
navrhované činnosti uvedené v Prílohe I; b) v súlade so svojím vnútroštátnym právom tiež uplatní
ustanovenia tohto článku na rozhodnutia o navrhovaných činnostiach neuvedených v Prílohe I, ktoré
môžu mať významný vplyv na životné prostredie. Strany na tento účel určia, či určitá navrhovaná činnosť

podlieha týmto ustanoveniam, a c) môže sa rozhodnúť, a to od prípadu k prípadu, ak to vnútroštátne
právo umožňuje, neuplatňovať ustanovenia tohto článku na navrhované činnosti slúžiace účelom obrany
štátu, ak sa táto Strana domnieva, že takéto uplatnenie môže mať nepriaznivý vplyv na tieto účely.
(2) Zainteresovaná verejnosť je informovaná hneď na začiatku rozhodovacieho procesu týkajúceho sa
životného prostredia podľa okolností, či už verejným oznamom alebo jednotlivo, a to vhodným, včasným
a účinným spôsobom, okrem iného a) o navrhovanej činnosti a žiadosti, o ktorej sa bude rozhodovať; b)

o podstate možných rozhodnutí alebo o návrhu rozhodnutia; c) o orgáne verejnej moci zodpovednom
za prijatie rozhodnutia; d) o uvažovanom postupe vrátane toho, ako a kedy môže byť poskytnutá táto
informácia, i) o začiatku procesu; ii) o možnosti účasti verejnosti; iii) o čase a mieste akéhokoľvek
plánovaného verejného prerokovania; iv) o orgáne verejnej moci, od ktorého možno získať príslušné
informácie a kde boli informácie na účely preskúmania verejnosťou uložené; v) o príslušnom orgáne

verejnej moci alebo akomkoľvek inom úradnom orgáne, ktorému možno predložiť pripomienky alebo
otázky a časový rozpis na predloženie pripomienok a otázok, a vi) o skutočnosti, aké informácie o
životnom prostredí vzťahujúce sa na navrhovanú činnosť sú k dispozícii, a e) o skutočnosti, že činnosť
podlieha vnútroštátnemu alebo cezhraničnému procesu hodnotenia vplyvov na životné prostredie. (3)
Procesy účasti verejnosti budú zahŕňať primeraný časový rámec pre jednotlivé fázy, ktorý poskytne

dostatočný čas na informovanie verejnosti v súlade s odsekom 2 a pre verejnosť možnosť pripraviť sa
a účinne sa zúčastňovať na rozhodovacom procese o životnom prostredí. (4) Každá Strana umožní
včasnú účasť verejnosti v čase, keď sú ešte otvorené všetky možnosti a účasť verejnosti sa môže
uskutočniť efektívne. (5) Každá Strana, ak je to primerané, podnecuje potenciálnych žiadateľov, aby
zistili zainteresovanú verejnosť, vstúpili s ňou do diskusie a ešte pred požiadaním o povolenie jej

poskytli informáciu o cieľoch ich žiadosti. (6) Každá Strana požiada príslušné orgány verejnej moci,
aby na účely preskúmania poskytli zainteresovanej verejnosti na základe žiadosti, ak to vyžaduje
vnútroštátne právo, bezplatne a ihneď, ako je to možné, prístup ku všetkým informáciám týkajúcim
sa rozhodovacieho procesu uvedeného v tomto článku, ktoré sú dostupné počas účasti verejnosti, a
to bez ovplyvnenia práva Strany na odmietnutie zverejnenia určitej informácie podľa článku 4 ods. 3

a 4. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 4, budú príslušné informácie obsahovať aspoň
a) popis miesta činnosti a fyzikálnu a technickú charakteristiku navrhovanej činnosti vrátane odhadu
očakávaných rezíduí a emisií; b) popis významných vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie;
c) popis uvažovaných opatrení na prevenciu a/alebo zmiernenie vplyvov vrátane vypúšťaných emisií; d)
netechnické zhrnutie vyššie uvedeného; e) náčrt hlavných možností riešenia vypracovaných žiadateľom

a f) hlavné správy a odporúčania, ktoré boli v súlade s vnútroštátnym právom postúpené orgánu
verejnej moci v čase, keď má byť zainteresovaná verejnosť informovaná v súlade s odsekom 2. (7)
Spôsoby účasti verejnosti umožnia verejnosti predložiť písomné alebo v prípade potreby na verejnom
prerokovaní alebo preskúmaní so žiadateľom akékoľvek pripomienky, informácie, analýzy alebo názory,
ktoré považuje za dôležité vo vzťahu k navrhovanej činnosti. (8) Každá Strana zabezpečí, aby pri

rozhodovaní boli náležite zohľadnené výsledky účasti verejnosti. (9) Každá Strana zabezpečí, aby po
prijatí rozhodnutia orgánom verejnej moci bola verejnosť okamžite informovaná v súlade s príslušnými
postupmi. Každá Strana sprístupní verejnosti text rozhodnutia spolu s odôvodneniami a úvahami, na
ktorých je rozhodnutie založené. (10) Každá Strana zabezpečí, že v prípade, keď orgán verejnej moci
prehodnotí alebo aktualizuje prevádzkové podmienky na činnosť uvedenú v odseku 1, ustanovenia

odsekov 2 až 9 tohto článku sa v prípade potreby primerane použijú. (11) Každá Strana uplatní v
rámci svojho vnútroštátneho práva, a to v možnom a primeranom rozsahu, ustanovenia tohto článku v
rozhodnutiachtýkajúcichsapovoľovaniazámernéhouvoľňovaniagenetickymodifikovanýchorganizmov
do životného prostredia.

87. Podľa § 1 ods. 1 ZOPK tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a
povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom dlhodobo zabezpečiť
zachovanie prírodnej rovnováhy a ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života, prírodných hodnôt
a krás a utvárať podmienky na trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov a na poskytovanieekosystémových služieb, berúc do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne potreby, ako aj regionálne
a miestne pomery.

88. Podľa § 9 ods. 1 písm. m) ZOPK je orgán ochrany prírody vo veciach ochrany prírody a krajiny,
dotknutým orgánom v konaní o schválení alebo zmene PSoL podľa zákona o lesoch.

89. Podľa § 28 ods. 3 ZOPK využívanie území európskej sústavy chránených území je podriadené
zachovaniu alebo zlepšeniu stavu druhov a biotopov, na ochranu ktorých boli tieto územia zaradené do

národného zoznamu alebo vyhlásené za chránené územia.

90. Podľa § 28 ods. 5 ZOPK akýkoľvek plán, program alebo projekt (ďalej len „plán alebo projekt"), ktorý
môže mať pravdepodobne samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom na územie
európskej sústavy chránených území významný vplyv, nemožno podľa tohto zákona alebo osobitných
predpisov schváliť, povoliť alebo odsúhlasiť (ďalej len „schváliť alebo povoliť"), ak nebol predmetom

primeraného hodnotenia vplyvov na územie európskej sústavy chránených území z hľadiska cieľov jeho
ochrany (ďalej len „primerané hodnotenie vplyvov") a nebolo preukázané, že nebude mať nepriaznivý
vplyv na integritu tohto územia z hľadiska cieľov jeho ochrany (ďalej len „nepriaznivý vplyv na integritu
územia"); ustanovenie odseku 11 týmto nie je dotknuté.

91. Podľa § 28 ods. 6 ZOPK každý, kto obstaráva alebo zamýšľa uskutočniť plán alebo projekt podľa
odseku 5, je povinný predložiť návrh plánu alebo projektu na posúdenie orgánu ochrany prírody; návrh
plánu alebo projektu možno predložiť spolu so žiadosťou o vydanie rozhodnutia alebo záväzného
stanoviska, ak sa ich vydanie k návrhu plánu alebo projektu podľa tohto zákona vyžaduje.

92. Podľa § 28 ods. 7 ZOPK orgán ochrany prírody posudzuje návrh plánu alebo projektu z hľadiska
možnosti jeho významného vplyvu na územie európskej sústavy chránených území a vydáva k nemu
odborné stanovisko. Orgán ochrany prírody vydáva odborné stanovisko k návrhu plánu alebo projektu
z vlastného podnetu alebo na základe žiadosti navrhovateľa. Ak orgán ochrany prírody vydáva záväzné
stanovisko k návrhu PSoL podľa § 9 ods. 1 písm. m), ktorý sa vzťahuje na územie európskej sústavy

chránených území, odborné stanovisko je jeho súčasťou.

93. Podľa § 28 ods. 8 ZOPK ak podľa odborného stanoviska orgánu ochrany prírody nemožno vylúčiť
pravdepodobnosť významného vplyvu plánu alebo projektu na územie európskej sústavy chránených
území, či už samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom, návrh plánu alebo projektu

podlieha primeranému hodnoteniu vplyvov v konaní podľa osobitného predpisu.

94.Podľa§28ods.9ZOPKnaúčelyprimeranéhohodnoteniuvplyvovjenavrhovateľpovinnývypracovať
alternatívne riešenia návrhu plánu alebo projektu a opatrenia s cieľom vylúčiť nepriaznivý vplyv návrhu
plánu alebo projektu na územie európskej sústavy chránených území alebo v čo možno najväčšej miere

takýto vplyv zmierniť, ak jeho vylúčenie nemožno dosiahnuť.

95. Podľa § 54 ods. 1 ZOPK Dokumentácia ochrany prírody a krajiny najmä a) určuje strategické
ciele ochrany prírody a krajiny a opatrenia na ich dosiahnutie, b) vymedzuje chránené územia a ich
ochranné pásma vrátane zón a stupňov ich ochrany, biotopy chránené týmto zákonom, chránené druhy

a územia medzinárodného významu, stanovuje zásady ich vývoja vo vzťahu k činnostiam jednotlivých
odvetví, c) posudzuje dôsledky zásahov do ekosystémov, ich zložiek a prvkov alebo do biotopov a
navrhuje ich optimálne využitie a spôsob ochrany, d) obsahuje návrh asanačných, rekonštrukčných,
regulačných alebo iných zásahov do územia a ďalších preventívnych alebo nápravných opatrení v
územnej ochrane, druhovej ochrane a ochrane drevín, e) určuje programové zámery a opatrenia na

dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja a územného systému ekologickej stability, f) poskytuje súhrn
poznatkov o základných prírodných zložkách ekosystémov chránených území, ich ochranných pásiem
a zón, g) určuje vzácnosť, zriedkavosť a ohrozenosť chránených druhov vrátane prioritných druhov a
prioritných biotopov.

96. Podľa § 54 ods. 2 Dokumentáciu ochrany prírody a krajiny tvoria: a) koncepcia ochrany prírody,
biodiverzity a krajiny, b) dokumenty starostlivosti o osobitne chránené časti prírody a krajiny (ďalej
len "dokumenty starostlivosti"), c) dokumenty územného systému ekologickej stability, d) dokumentyosobitne chránených častí prírody a krajiny, e) dokumenty starostlivosti o dreviny, f) dokumenty
starostlivosti o lesy.

97. Podľa § 54 ods. 4 Dokumenty starostlivosti sa vyhotovujú najmä na účel uvedený v odseku 1 písm.
b) až d) a tvoria ich a) programy starostlivosti o chránené územia, územia medzinárodného významu a
chránené stromy, b) zásady starostlivosti o biotopy európskeho významu a biotopy druhov európskeho
významu v územiach európskeho významu, c) programy starostlivosti o chránené druhy a vybrané druhy
rastlín a živočíchov, d) programy záchrany osobitne chránených častí prírody a krajiny, e) programy

starostlivosti o lesy.

98. Podľa § 54 ods. 20 ZOPK Koncepciu ochrany prírody, biodiverzity a krajiny, programy starostlivosti
o chránené územia okrem programu starostlivosti o prírodnú pamiatku, národnú prírodnú pamiatku,
prírodnú rezerváciu, národnú prírodnú rezerváciu a chránený areál a Generel nadregionálneho
územného systému ekologickej stability Slovenskej republiky obstaráva ministerstvo a schvaľuje vláda,

dokumenty podľa odsekov 15, 16 a 18 vedie ministerstvom poverená organizácia ochrany prírody.
Ostatnú dokumentáciu obstaráva a schvaľuje príslušný orgán ochrany prírody po prerokovaní s
dotknutými orgánmi štátnej správy, v prípade programov starostlivosti o chránené druhy a vybrané
druhy rastlín a živočíchov a programov záchrany chránených druhov rastlín a živočíchov po prerokovaní
s ministerstvom pôdohospodárstva; to neplatí pre programy starostlivosti o lesy, ktoré sa vyhotovujú

postupom podľa osobitného predpisu.83b)

99. Podľa § 41 ods. 8 zákona o lesoch orgán štátnej správy lesného hospodárstva bezodkladne oznámi
právnickej osobe podľa § 38 ods. 2, dotknutým orgánom štátnej správy,57) právnickým osobám a
fyzickým osobám, ktorých práva môžu byť vyhotovením programu starostlivosti dotknuté, že do správy o

hospodárení môžu nahliadnuť a zároveň ich vyzve na predloženie pripomienok k správe o hospodárení
a požiadaviek na vypracovanie pokynov na vyhotovenie programu starostlivosti v lehote do 15 dní
od doručenia oznamu, ak odsek 16 neustanovuje inak; na pripomienky a požiadavky, ktoré neboli
predložené v určenej lehote, sa neprihliada. V ozname uvedie dátum prerokovania správy o hospodárení
a predložených pripomienok a požiadaviek, ktoré sa uskutoční najneskôr do siedmich dní od posledného

dňa lehoty, určenej na ich predloženie. Vyjadrením orgánu ochrany prírody je orgán štátnej správy
lesného hospodárstva v rozsahu podľa osobitného predpisu viazaný.57a)

100. Podľa § 41 ods. 9 zákona o lesoch o výsledkoch prerokovania správy o hospodárení a
pripomienok a požiadaviek podľa odseku 8 sa vyhotoví protokol, ktorý obsahuje pokyny na vyhotovenie

programu starostlivosti a termín predloženia návrhu programu starostlivosti orgánu štátnej správy
lesného hospodárstva najneskôr do 15. decembra posledného roku platnosti programu starostlivosti.
Ak vyhotovený protokol neobsahuje pripomienky a požiadavky orgánu ochrany prírody podľa odseku
8, môže orgán ochrany prírody podať námietku ministerstvu alebo Ministerstvu obrany Slovenskej
republiky, ak sa protokol týka územia vojenského obvodu, ktoré po prerokovaní s Ministerstvom

životného prostredia Slovenskej republiky do 30 dní od doručenia námietky a vyjadrenia príslušného
orgánu štátnej správy lesného hospodárstva určí, či tieto budú do protokolu podľa prvej vety doplnené;
do určenia ministerstva alebo Ministerstva obrany Slovenskej republiky sa protokol podľa prvej vety
považuje za záväzný. Postup podľa druhej vety sa primerane použije aj vtedy, ak pripomienky a
požiadavky orgánu ochrany prírody podľa odseku 8 vzťahujúce sa k územiu európskej sústavy

chránených území boli doručené po lehote podľa odsekov 8 alebo 16.

101. Podľa § 41 ods. 13 zákona o lesoch návrh programu starostlivosti schvaľuje orgán štátnej správy
lesného hospodárstva rozhodnutím, ktorého prílohou je program starostlivosti, po vydaní potvrdenia
správcom informačného systému lesného hospodárstva (§ 45) o správnosti a súlade väzieb medzi

číselnými a grafickými údajmi návrhu programu starostlivosti a po záväznom vyjadrení57) dotknutých
orgánovštátnejsprávy,ktorýmkontrolujúsplneniepripomienokapožiadaviekuplatnenýchpodľaodseku
8; ak ide o územia európskej sústavy chránených území, orgán štátnej správy lesného hospodárstva
rozhodne aj na základe posúdenia podľa osobitného predpisu,57aa), ktorého súčasťou je aj návrh
opatrení, ktorými sa zabezpečí, že vykonanie programu starostlivosti nebude mať negatívny vplyv

na tieto územia. Ak predložený návrh obsahuje nedostatky, ktoré zabraňujú jeho schváleniu, vráti ho
vyhotovovateľovi programu starostlivosti a určí požiadavky alebo podmienky, po splnení ktorých možno
plán predložiť na jeho schválenie. O schválení programu starostlivosti rozhodne najneskôr do jedného
roka od začatia konania o vyhotovení plánu; ministerstvo môže v odôvodnených prípadoch túto lehotupredĺžiť. Účastníkom konania a zúčastneným osobám sa doručuje len oznámenie o schválení programu
starostlivosti. Odvolanie proti rozhodnutiu o schválení programu starostlivosti nemá odkladný účinok;
účastník konania sa môže odvolať len v tej časti, ktorá sa ho týka. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a

vec vráti na nové konanie, v rozhodnutí určí, ktorú súčasť programu starostlivosti alebo jej časť nemožno
vykonávať do vydania nového rozhodnutia; tým nie je dotknutá vykonateľnosť ostatných častí programu
starostlivosti.

102. Žalobca v rámci žalobných bodov namietal, že prvostupňový správny orgán v konaní o schválení

návrhu Programu starostlivosti o lesy pre lesný celok Lesy na LHC Starina na obdobie platnosti
2020-2029 nepostupoval v súlade so znením § 28 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 7 a ods. 8 ZOPK. Orgán
ochrany prírody vo svojom záväznom stanovisku k návrhu PSoL podľa § 9 ods. 1 písm. m) ZOPK, ktoré
je zároveň odborným stanoviskom podľa § 28 ods. 7 ZOPK, nevylúčil pravdepodobnosť významného
vplyvu predloženého návrhu PSoL na územie európskej sústavy chránených území NATURA 2000, čo
malo mať v zmysle § 28 ods. 8 ZOPK za následok predloženie návrhu PSoL do procesu primeraného

hodnotenia vplyvov podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Postup, pri ktorom prvostupňový správny orgán
namiesto toho, aby postupoval podľa § 28 ods. 8 ZOPK vyzval na odstránenie nedostatkov návrhu PSoL,
ktoré zabraňovali jeho schváleniu a následne opätovne predložil návrh PSoL orgánu ochrany prírody
za účelom zaujatia odborného stanoviska s následným schválením návrhu PSoL považuje žalobca za
nezákonný, obchádzajúci proces hodnotenia vplyvov podľa zákona č. 24/2006 Z. z. a odporujúci účelu

právnej úpravy § 28 ZOPK v znení účinnom odo dňa 01.01.2020. Nerealizácia postupu podľa § 28 ods.
8 ZOPK s následným hodnotením vplyvov podľa zákona č. 24/2006 Z. z. má podľa žalobcu za následok
aj nedostatočné zistenie skutkového stavu.

103. Vo vzťahu k žalovanému namieta, že tento nesprávne právne posúdil vec, keď nereflektoval

odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa vyššie uvedených postupov, pričom svoje závery dostatočne
neodôvodnil, nepoukázal na právne predpisy, z ktorých by viacero jeho pre vec podstatných záverov
vyplývalo a neodstránil vytýkané nedostatky v postupe prvostupňového správneho orgánu, čím aj
rozhodnutiežalovanéhojenepreskúmateľným,vychádzajúcimznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci,
nedostatočne zisteného skutkového stavu a nezákonného procesného postupu.

104.NaposúdenieveciaplikovalsprávnysúdznenieZOPKplatnéaúčinnékudňuvydanianapadnutých
rozhodnutí, teda v znení účinnom od 01.01.2020. Z prechodných ustanovení k úpravám, účinným od
01.01.2020 (§ 104g ZOPK) vyplýva, že v prípade začatých a neukončených konaní do 31.12.2019 sa
tieto dokončia podľa úprav účinných od 01. januára 2020, okrem konaní podľa § 47 a 48, ktoré sa

dokončia podľa ZOPK v znení účinnom do 31. decembra 2019. Posudzované konanie medzi uvedené
výnimky nepatrí.

105. Správny súd na základe preskúmania a posúdenia skutkového a právneho stavu veci dospel k
záveru, že správna žaloba je dôvodná.

106.Kargumentáciižalovaného,rekapitulovanejvčastiIIačastiIVtohtorozsudkusprávnysúdpovažuje
vprvomradezapotrebnéuviesť,žesanestotožňujesvýkladomprávnychpredpisov,naktoromžalovaný
ako aj prvostupňový správny orgán založili svoje rozhodnutia.

107. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí tvrdí, že PSoL, ako dokumentácia ochrany prírody sa v súlade s
§54ods.20ZOPKvyhotovujepostupompodľaosobitnéhopredpisusodkazomna§41zákonaolesoch,
čo v praxi znamená, že aj keď je PSoL dokumentáciou ochrany prírody, nevyhotovuje sa postupmi podľa
zákona o ochrane prírody, ale osobitným postupom podľa § 41 zákona o lesoch.

108. S uvedeným záverom žalovaného je možné súhlasiť, správny súd však v tejto súvislosti zdôrazňuje,
že samotná táto skutočnosť neznamená, že by sa na proces schválenia návrhu PSoL nevzťahovali
ustanovenia ZOPK, osobitne v prípade, pokiaľ sa navrhovaný PSoL týka území európskej sústavy
chránených území. Ustanovenie § 14 zákona o lesoch, upravujúce podrobne postup vyhotovenia PSoL
je všeobecnou procedurálnou normou, upravujúcou postup vo všetkých prípadoch vyhotovovania PSoL,

teda aj v tých prípadoch, ak sa pripravovaný PSoL nedotýka území spadajúcich pod osobitnú ochranu
ako územia európskej sústavy chránených území. Potreba osobitného prístupu, a teda aj osobitného
procesného postupu v prípadoch, ak v návrhu PSoL ide aj o územia európskej sústavy chránených
území, jednoznačne vyplýva zo znenia § 41 ods. 13 zákona o lesoch, veta za bodkočiarkou, kde jestanovené, že ak ide o územia európskej sústavy chránených území, orgán štátneho hospodárstva
rozhodne aj na základe posúdenia podľa osobitného predpisu, pričom tomu prislúchajúci odkaz č. 57aa)
odkazuje na postup podľa § 28 ZOPK.

109. Podľa názoru správneho súdu je v tomto prípade potrebné postup upravený v § 28 ZOPK
vnímať ako osobitnú právnu úpravu, ktorú je potrebné aplikovať v konaní o návrhu PSoL ako vnútorne
konzistentný celok sledujúci účel spočívajúci v posilnení ochrany územia spadajúceho do sústavy
NATURA 2000, a to vždy v prípadoch, keď sa proces vyhotovenia PSoL týka týchto území.

110. Pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí tvrdí, že orgán ochrany prírody vo svojom odbornom
stanovisku zo dňa 08.06.2020 uviedol požiadavky vo vzťahu k návrhu PSoL nad rámec svojich
kompetencií, keďže všetky pripomienky mal realizovať postupom podľa § 41 ods. 9 zákona o lesoch
v rámci jeho oprávnenia podať návrh na zmenu a doplnenie protokolu, správny súd konštatuje, že v
postupe orgánu ochrany prírody žiadne prekročenie kompetencií či postup v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy

Slovenskej republiky nevidí.

111. Správny súd opätovne pripomína, že ustanovenie § 41 ods. 9 zákona o lesoch, obdobne ako aj
ďalšie odseky tohto ustanovenia majú charakter všeobecne použiteľnej úpravy pri vyhotovení PSoL,
pričomvprípadeúzemíspadajúcichdosústavyNATURA2000máprednosťuplatňovaniepostupupodľa

§ 28 ZOPK, ktoré postupy podľa § 41 zákona o lesoch dopĺňa a konkretizuje.

112. Z ustanovenia § 28 ods. 7 ZOPK jednoznačne vyplýva, že orgán ochrany prírody posudzuje návrh
plánu alebo projektu, ku ktorému následne podáva odborné stanovisko. Ak vydáva záväzné stanovisko k
návrhuPSoLpodľa§9ods.1písm.m)ZOPKktorýsavzťahujenaúzemieeurópskejsústavychránených

území, odborné stanovisko je jeho súčasťou.

113. Z uvedeného je zrejmé, že v prípade územia európskej sústavy chránených území je v právomoci
orgánov ochrany prírody vyjadrovať sa k návrhu PSoL, teda nie len k správe o hospodárení či protokolu,
pričom zákonodarca žiadnym spôsobom rozsah či obsah odborného stanoviska nelimitoval pokiaľ ide

o prípadné predošlé záväzné stanoviská podané podľa § 41 ods. 8 zákona o lesoch k správe o
hospodárení či podľa § 41 ods. 9 zákona o lesoch. Odborné stanovisko podľa § 28 ZOPK a jeho obsah
nie je limitovaný ani tým, či orgán ochrany prírody podal alebo nepodal námietky voči protokolu alebo
návrh na jeho doplnenie či zmenu. Z dotknutých ustanovení § 28 ZOPK tiež nie je možné vyvodiť, že
by odborné stanovisko k návrhu PSoL malo slúžiť iba na kontrolu splnenia pripomienok a požiadaviek

uplatnených podľa § 41 ods. 8 zákona o lesoch, ako je to v iných prípadoch záväzných stanovísk podľa
§ 41 ods. 13 zákona o lesoch.

114. Zo žiadneho z dotknutých ustanovení teda nevyplýva, že by súčasťou odborného stanoviska
podľa § 28 ods. 7 ZOPK nemohli byť aj námietky nad rámec požiadaviek a pripomienok uplatnených

v protokole.

115. Na právnu úpravu § 28 ods. 7 ZOPK nadväzuje osobitný postup podľa § 28 ods. 8 ZOPK, z ktorého
jednoznačne vyplýva, že v prípade, ak podľa vyššie uvedeného odborného stanoviska, ktoré je zároveň
záväznýmstanoviskompodľa§9ods.1písm.m)ZOPKnemožnovylúčiťpravdepodobnosťvýznamného

vplyvu plánu alebo projektu na územie európskej sústavy chránených území, návrh plánu podlieha
primeranému hodnoteniu vplyvov v konaní podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 24/2006 Z. z.

116.Predrealizácioupostupupodľa§28ods.8ZOPKnemôžemaťprednosťodstraňovanienedostatkov
v rámci konania o schválení PSoL podľa § 41 zákona o lesoch. Pokiaľ totiž z už citovanej časti § 41

ods. 13 zákona o lesoch vyplýva povinnosť orgánov štátnej správy lesného hospodárstva v prípade
území európskej sústavy chránených území rozhodovať aj na základe posúdenia podľa § 28 ZOPK,
potom je potrebné pred rozhodnutím podľa § 41 ods. 13 zákona o lesoch zabezpečiť dôslednú realizáciu
postupu podľa § 28 ZOPK. Tento postup sa nevyčerpáva iba podaním odborného stanoviska ako
súčasti záväzného stanoviska podľa § 28 ods. 7 ZOPK, ale v prípade záveru o nemožnosti vylúčenia

pravdepodobnosti významného vplyvu plánu alebo projektu na územie sústavy NATURA 2000 až
realizáciou postupov podľa § 28 ods. 8 a § 28 ods. 9 ZOPK.117. Pokiaľ žalovaný argumentuje tým, že prvostupňový správny orgán postupoval podľa § 41 ods.
13 zákona o lesoch, keď po doručení záväzného stanoviska s odborným stanoviskom orgánu ochrany
prírody vrátil návrh PSoL vyhotovovateľovi a určil požiadavky a podmienky, po splnení ktorých možno

plán predložiť na jeho schválenie, správny súd konštatuje, že tento postup, vyplývajúci z druhej vety
§ 41 ods. 13 je postupom aplikovateľným všeobecne, vo vzťahu k akémukoľvek návrhu PSoL, avšak
v prípade PSoL týkajúceho sa územia európskej sústavy chránených území má pred týmto postupom
prednosť už popísaný postup podľa § 28 ods. 8, ods. 9 ZOPK.

118. Iba takýto postup totiž môže zabezpečiť priorizáciu zachovania alebo zlepšenia stavu druhov a
biotopov, na ochranu ktorých boli tieto územia zaradené do národného zoznamu alebo vyhlásené za
chránené územia, ktorému je akékoľvek iné využívanie území európskej sústavy chránených území
podriadené, ako to explicitne vyplýva z § 28 ods. 3 ZOPK, ale tiež z ustanovení čl. 6 ods. 1, ods. 2,
ods. 3 a ods. 4 Smernice o biotopoch, čl. 4 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES a
čl. 6 Aarhurského dohovoru.

119. Postup podľa § 28 ods. 8, 9 ZOPK podľa správneho súdu nijak neodporuje postupu podľa § 41
zákona o lesoch, iba tento postup osobitne upravuje pre prípady území európskej sústavy chránených
území a je potrebné ho v takýchto prípadoch uprednostniť pred všeobecnou procesnou úpravou zákona
o lesoch, resp. je potrebné postup podľa zákona o lesoch doplniť o postupy vyplývajúce z § 28 ods. 7

ZOPK a v nadväznosti na odborné stanovisko prípadne aj o postup podľa § 28 ods. 8 a ods. 9 ZOPK.

120. Žalovaný poukázal na to, že napadnuté rozhodnutia ako aj postup, ktorý im predchádzal sú
zákonné,keďžezáujemnaochraneúzemísústavyNATURA2000bolnaplnenýužsúhlasnýmzáväzným
stanoviskom orgánu ochrany prírody zo dňa 11.11.2020, ktoré bolo vydané po zapracovaní požiadaviek

vyplývajúcich zo stanoviska orgánu ochrany prírody zo dňa 08.06.2020.

121. Správny súd v tejto súvislosti konštatuje, že striktná viazanosť správnych orgánov zákonom v
zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, na ktorú poukazoval aj žalovaný, nedáva v prípade
explicitnejprocesnoprávnejúpravysprávnymorgánompriestorprearbitrárneúvahyotom,čibyvdanom

prípade realizácia postupu podľa § 28 ods. 8 a ods. 9 ZOPK s následným postupom podľa zákona
č. 24/2006 Z. z. viedla k zabezpečeniu rovnakej ochrany, ako bola poskytnutá postupom podľa § 41
ods. 13 zákona o lesoch, ktorý zvolili konajúce správne orgány, a ktorý viedol k novému - súhlasnému
stanovisku orgánu ochrany prírody. Dotknuté ustanovenia právnych predpisov nedávajú správnym
orgánom možnosť zvoliť si medzi dvoma rovnocennými postupmi.

122. Uvedený záver má svoju oporu aj v dôvodovej správe k zákonu č. 356/2019 Z. z. ktorým sa
mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a
ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, z ktorej vyplýva, že účelom právnej úpravy obsiahnutej v
súčasnom znení § 28 ZOPK bolo zabezpečiť náležitú transpozíciu ustanovení čl. 6 ods. 1 a 2 smernice o

ochrane biotopov a čl. 4 ods. 4 smernice o ochrane vtáctva prijatím potrebných ochranných opatrení pre
zabezpečenie priaznivého stavu druhov a biotopov európskeho významu, ktoré sú predmetom ochrany
v územiach sústavy NATURA 2000, ako aj zabezpečenie ich ochrany pred poškodením, zničením alebo
vyrušovaním. Ďalej sa v súlade s čl. 6 ods. 3 a 4 smernice o ochrane biotopov spresňuje postup
zisťovaciehokonania,vrámciktoréhosaposudzujemožnosťvýznamnéhovplyvuplánovaleboprojektov

na územia sústavy NATURA 2000.

123. Pokiaľ teda zámerom zákonodarcu bolo prostredníctvom právnej úpravy § 28 ZOPK prijať potrebné
ochrannéopatreniaprezabezpečeniepriaznivéhostavudruhovabiotopovvúzemiachsústavyNATURA
2000, ktoré v predošlej právnej úprave dostatočne zabezpečené neboli, potom nie je akceptovateľným

taký výklad právnych predpisov zo strany konajúcich správnych orgánov, ktorého dôsledkom je postup,
ktorý opatrenia vyplývajúce z § 28 ZOPK nahrádza inými procesnými postupmi, nijak sa nelíšiacimi
od postupov aplikovaných pred prijatím novej právnej úpravy a od postupov uplatňovaných v prípade
území, ktoré do sústavy NATURA 2000 nepatria.

124. Správny súd tu pripomína, že výklad každej právnej normy musí byť najmä teleologický (výklad e
ratione legis, vychádzajúci zo zmyslu zákona), teda prihliadajúci najmä na účel a ciele právnej úpravy
(napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/60/2020 zo dňa 24.03.2021).125. Správny súd sa tiež stotožnil so žalobnou námietkou, podľa ktorej z právnej úpravy nevyplýva
osobitná úprava obsahu PSoL, v zmysle ktorej by sa na jeho obsah nevzťahovali ustanovenia § 54 ods.
1, ods. 2 a ods. 4 ZOPK. To, že obsah PSoL primárne upravuje zákon o lesoch v § 40 ods. 2 a ods.

3 (pričom výpočet obsahových súčastí PSoL je demonštratívny) nebráni tomu, aby súčasťou obsahu
PSoL boli aj skutočnosti navrhované žalobcom, čo vyplýva aj z obsahu § 40 ods. 8 zákona o lesoch.
Pokiaľ teda žalovaný dospel k názoru, že žalobcom navrhované skutočnosti súčasťou PSoL byť nemajú
z dôvodu, že by to nezodpovedalo právnej úprave obsahu PSoL v zákone o lesoch, nie je táto jeho
argumentácia právne udržateľná.

126. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného prednesené na pojednávaní dňa 25.04.2023 o tom, že záväzné
stanovisko a odborné stanovisko orgánu ochrany prírody zo dňa 08.06.2021 bolo iba predbežným
stanoviskom podľa § 9 ods. 2 ZOPK, správny súd uvádza, že táto argumentácia sa neobjavila ani v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia ani vo vyjadrení žalovaného k správnej žalobe. Správny súd by
teda na toto vyjadrenie nemusel v zmysle § 106 ods. 2 SSP prihliadať. S ohľadom na možný presah

uvedenej argumentácie aj do iných, skutkovo a právne podobných konaní vedených žalovaným, správny
súd považuje za potrebné zaujať k prednesenej argumentácia žalobcu stanovisko aj v odôvodnení tohto
rozsudku.

127. Na pojednávaní prezentovaná argumentácia žalovaného nemá oporu ani v právnom predpise,

ani v obsahu administratívneho spisu. Z označenia podania orgánu ochrany prírody číslo: OU-PO-
OSZP1-2020/026531-4/KM zo dňa 08.06.2020 jednoznačne a opakovane vyplýva, že ide o záväzné
stanovisko podľa § 9 ods. 1 písm. m) a odborné stanovisko podľa § 28 ods. 7 ZOPK. Tejto skutočnosti
jednoznačne zodpovedá aj obsah tohto stanoviska, z ktorého nijak nevyplýva, že by si mal byť orgán
ochrany prírody vedomý toho, že jeho stanovisko je iba „predbežné“. Ani vo výzve žalovaného na č.

l. 31 administratívneho spisu sa nikde neuvádza, že by mal orgány ochrany prírody podávať bližšie
nešpecifikované „predbežné“ stanovisko.

128. Tvrdenie žalovaného nemá oporu ani v právnom predpise, keďže zo žalovaným odkazovaného
ustanovenia § 9 ods. 2 ZOPK nijak nevyplýva, že by mali existovať viaceré druhy stanovísk, ako to

naznačuje žalovaný. Uvedené ustanovenie iba konštatuje možnosť orgánov ochrany prírody uplatňovať
záujmy ochrany prírody a krajiny najmä formou vyjadrenia alebo stanoviska, avšak už nasledujúci odsek
§ 9 ods. 3 ZOPK explicitne uvádza, že v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. a) až w), teda aj v
prípade podľa § 9 ods. 1 písm. m) ZOPK sa vyžaduje záväzné stanovisko orgánu ochrany prírody.
Žiadnamožnosťpodania„predbežnéhozáväznéhostanoviska“nevyplývaanizustanovenia§41zákona

o lesoch a už vôbec nie je možné dovodiť existenciu „predbežného odborného stanoviska“ z § 28
ZOPK. Rozširujúci výklad uplatnený žalovaným nemá teda oporu v právnej úprave a vedie k možnému
obchádzaniu zrozumiteľnej a z hľadiska sledovaného účelu nesporne aj logicky odôvodniteľnej právnej
úpravy § 28 ods. 7, ods. 8 ZOPK. Žalovaným prezentovaný výklad bez jasnej procedurálnej opory
v zákone by bol v príkrom rozpore so zásadou legality v činnosti správnych orgánov a viedol by

k potenciálnej svojvôli správnych orgánov, ktoré by mohli každé stanovisko so záverom o možnom
nepriaznivom vplyve na integritu území sústavy NATURA 2000 označiť aj „ex post“ za „predbežné“ a iba
stanoviská umožňujúce schválenie PSoL bez realizácie postupov podľa § 28 ods. 8 ZOPK a zákona č.
24/2006 Z. z. by boli posúdené ako „riadne“ záväzné stanoviská podľa § 9 ods. 1 písm. m) ZOPK.

129. Uvedené závery viedli správny súd ku konštatovaniu, že žalovaný nesprávne právne posúdil
odvolacie námietky žalovaného, konajúce správne orgány nesprávne právne posúdili potrebu realizácie
postupu podľa § 28 ods. 8, ods. 9 ZOPK, čo malo za následok podstatné porušenie ustanovení o
konaní pred orgánom verejnej správy a nedostatočné zistenie skutkového stavu a nevysporiadanie sa
s viacerými odvolacími námietkami žalobcu.

130. Správny súd preto zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. sp.: 7585/2021-720, číslo
záznamu 5327/2021 zo dňa 25.03.2021, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu č. OU-PO-OOP4-2020/003598/54-MOP zo dňa 14.12.2020 z dôvodov podľa § 191
ods. 1 písm. c), d) e) a g) SSP.

131. Úlohou žalovaného po vrátení veci bude opätovne posúdiť zákonnosť postupu prvostupňového
správneho orgánu v intenciách právneho názoru správneho súdu vysloveného v tomto rozhodnutí,
posúdiť v tejto súvislosti zákonnosť a vzájomný vzťah podkladov pre rozhodnutie, ktorými sú záväznéa odborné stanovisko orgánu ochrany prírody zo dňa 08.06.2020 a zo dňa 11.11.2020 a zabezpečiť
v novom konaní zákonný postup príslušných správnych orgánov zodpovedajúci právnej úprave
obsiahnutej v § 28 ods. 3, ods. 7, ods. 8 a ods. 9 ZOPK.

132. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal žalobcovi voči
žalovanému právo na plnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, keďže žalobca mal vo veci
plný úspech.

133. Z ďalších účastníkov konania si náhradu trov konania uplatnili iba ďalší účastník konania v 6. rade,
ktorý na pojednávaní dňa 25.04.2023 požiadal o úhradu nákladov spojených s účasťou na pojednávaní,
a ďalší účastník v 21. rade. Keďže správny súd v predvolaní na pojednávanie konané dňa 25.04.2021
účastníkov konania informoval, že považuje za potrebné ich vypočuť a poučil ich o možných následkoch
nedostavenia sa v podobe možnosti predvedenia a poriadkovej pokuty, je možné účasť na pojednávaní
považovať za plnenie povinnosti uloženej súdom, za čo ďalším účastníkom konania patrí podľa § 169

SSP náhrada trov konania voči žalovanému.

134. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

135. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia
krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods.
2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno

meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej
pomoci (§ 449 ods. 1,2 SSP).