Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, June 29, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/32/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217202407
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4217202407.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členov

senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobkyne: Z.
W., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., Y. X/XX, zastúpená JUDr. Ivetou Majlingovou, advokátkou, so sídlom
Komárno, Pohraničná 7, proti žalovanej: U. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XX, XXXXX X., Nemecká
spolková republika, občianka NSR, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Vlasta Suchanová, s. r.
o., so sídlom Nové Zámky, Podzámska 32, IČO: 53 344 294, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo
dňa 11. novembra 2019 č. k. 8C/12/2017-476 v spojení s opravným uznesením zo dňa 15. januára 2020

č. k. 8C/12/2017-519 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í takto:

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľností vedenej Okresným úradom
Komárno, katastrálny odbor na LV č. XXX pre k. ú. W. ako parcela registra „C" č. 10 o výmere 415 m2
- zastavané plochy a nádvoria.

II. Podielové spoluvlastníctvo strán sporu vyporiadava tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne Z. W.,
rod. G., nar. XX. XX. XXXX v podiele 1/1 prikazuje tieto nehnuteľnosti: novovytvorenú parcelu registra
„C" č. 10/10 o výmere 24 m2 - zastavané plochy, novovytvorenú parcelu registra „C" č. 10/11 o výmere
108 m2 - zastavané plochy, novovytvorenú parcelu registra „C" č. 10/12 o výmere 23 m2 - zastavané
plochy, vytvorené geometrickým plánom geodeta Ing. Zoltána Fülöpa č. 35049251-221/2016 zo dňa 19.
09. 2016, autorizačně overený dňa 19. 09. 2016 a úradne overený dňa 30. 09. 2016.

III. Do výlučného vlastníctva žalovanej U. H., rod. U., nar. XX. XX. XXXX v podiele 1/1 prikazuje

nehnuteľnosti: novovytvorenú parcelu registra „C" č. 10/15 o výmere 91 m2 - zastavané plochy,
novovytvorenú parcelu registra „C" č. 10/14 o výmere 23 m2 - zastavané plochy, novovytvorenú parcelu
registra „C" č. 10/19 o výmere 16 m2 - zastavané plochy, novovytvorenú parcelu registra „C" č. 10/17
o výmere 18 m2 - zastavané plochy, novovytvorenú parcelu registra „C" č. 10/18 o výmere 75 m2
zastavané plochy, vytvorené geometrickým plánom geodeta Ing. Zoltán Fülöpa č. 35049251-221/2016
zo dňa 19. 09. 2016, autorizačne overený dňa 19. 09. 2016 a úradne overený dňa 30. 09. 2016

IV. Novovytvorenú parcelu registra „C" č. 10/16 o výmere 21 m2 - zastavané plochy, novovytvorenú
parcelu registra „C" č. 10/13 o výmere 16 m2 - zastavané plochy, vytvorené geometrickým plánom
geodeta Ing. Zoltán Fülöpa č. 35049251-221/2016 zo dňa 19. 09. 2016, autorizačne overený dňa 19.
09. 2016 a úradne overený dňa 30. 09. 2016 prikazuje do podielového spoluvlastníctva strán sporu, Z.
W., rod. G. nar. XX. XX. XXXX v podiele 6/18 k celku a U. H., rod. U., nar. XX. XX. XXXX v podiele
12/18 k celku.

V. Žalobkyňa sa zaväzuje vyplatiť žalovanej U. H. z titulu finančného vyporiadania sumu 2 027,68 eura
v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.VI. Súd zriaďuje vecné bremeno v prospech vlastníka nehnuteľnosti parcely registra „C" č. 13 a parcely
registra „C" č. 14, nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor na LV č. XXXX

pre k. ú. W., ktoré spočíva v povinnosti vlastníka novovytvorenej parcely registra „C" č. 10/18, vytvorená
geometrickým plánom geodeta Ing. Zoltánom Fülöpa č. 35049251-221/2016 zo dňa 19. 09. 2016,
autorizačne overeným dňa 19. 09. 2016 a úradne overeným dňa 30. 09. 2016 strpieť na nehnuteľnosti
vodovodnú šachtu a vodovodnú prípojku vedúcu do nehnuteľnosti na parcele registra „C" č. 13 a parcele
registra „C" č. 14.

VII. Geometrický plán vypracovaný geodetom Ing. Zoltánom Fülöpom č. 35049251-221/2016 zo dňa 19.
09. 2016, autorizačne overený dňa 19. 09. 2016 a úradne overený dňa 30. 09. 2016 tvorí neoddeliteľnú
súčasť tohto rozsudku.

VIII. Žalobkyni sa priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k
nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor na LV č. XXX pre k. ú. W., ako
parc. registra „C" č. 10 o výmere 415 m2 - zastavané plochy a nádvoria (I.). Podielové spoluvlastníctvo
strán sporu vyporiadal tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne Z. W. rod. G. nar. XX. XX. XXXX,

trvale bytom W., Y. X/XX prikázal nehnuteľnosti - novovytvorenú parc. registra „C" č. 10/10 o výmere
24 m2 - zastavané plochy, novovytvorenú parc. registra „C" č. 10/11 o výmere 108 m2 - zastavané
plochy, novovytvorenú parc. registra „C" č. 10/12 o výmere 23 m2 - zastavané plochy, vytvorené
geometrickým plánom geodetom Ing. Zoltánom Fülöpom, č. geom. pl. 35049251-221/2016 zo dňa 19.
09. 2016 autorizačne overeným dňa 19. 09. 2016 a úradne overeným dňa 30. 09. 2016 (II.). Súd

prikázal nehnuteľnosti - novovytvorenú parc. registra „C" č. 10/15 o výmere 91 m2 - zastavané plochy,
novovytvorenú parc. registra „C" č. 10/14 o výmere 23 m2 - zastavané plochy, novovytvorenú parc.
registra „C" č. 10/19 o výmere 16 m2 - zastavané plochy, novovytvorenú parc. registra „C" č. 10/17 o
výmere 18 m2 - zastavané plochy, novovytvorenú parc. registra „C" č. 10/18 o výmere 75 m2 - zastavané
plochy, vytvorené geometrickým plánom geodetom Ing. Zoltán Fülöp, č. geom. pl. 35049251-221/2016

zo dňa 19. 09. 2016, autorizačne overeným dňa 19. 09. 2016 a úradne overeným dňa 30. 09. 2016 do
podielového spoluvlastníctva strán sporu, U. H., rod. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. XX, XXXXX
X., Nemecká spolková republika v podiele 1/2 k celku a H. P. nar. XX. XX. XXXX a manž. V. P., nar. XX.
XX. XXXX, obaja trvale bytom Y. XX, XXX XX W., v podiele 1/2 k celku v BSM (III.). Súd nehnuteľnosti
- novovytvorenú parc. registra „C" č. 10/16 o výmere 21 m2 - zastavané plochy, novovytvorenú parc.

registra „C" č. 10/13 o výmere 16 m2 - zastavané plochy, vytvorené geometrickým plánom geodetom
Ing. Zoltánom Fülöpom, č. geom. pl. 35049251-221/2016 zo dňa 19. 09. 2016, autorizačne overeným
dňa 19. 09. 2016 a úradne overeným dňa 30. 09. 2016 prikázal do podielového spoluvlastníctva strán
sporu Z. W., rod. G. nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W., Y. X/XX v podiele 6/18 - in k celku, U. H., rod.
U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. XX, XXXXX X., Nemecká spolková republika, v podiele 6/18-

in k celku a H. P. nar. XX. XX. XXXX a manž. V. P., nar. XX. XX. XXXX, obaja trvale bytom Y. XX, XXX
XX W., v podiele 6/18-in k celku v BSM (IV.). Geometrický plán vypracovaný geodetom Ing. Zoltánom
Fülöpom, č. geom. pl. 35049251-221/2016 zo dňa 19. 09. 2016, autorizačne overeným dňa 19. 09.
2016 a úradne overeným dňa 30. 09. 2016 tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku (V). Žalobkyňu
zaviazal zaplatiť žalovanej v 1. rade z titulu finančného vyporiadania sumu 1 013,84 € a žalovaným

v 2. a 3. rade spoločne a nerozdielne sumu 1 013,84 € v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku (V.). Súd zriadil vecné bremeno v prospech vlastníka nehnuteľnosti parc. registra „C" č. 13
a parc. registra „C" č. 14, nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor na LV
č. XXXX pre k. ú. W., ktoré spočíva v povinnosti vlastníkov novovytvorenej parc. registra „C" č. 10/18,
vytvorená geometrickým plánom geodetom Ing. Zoltánom Fülöpom, č. geom. pl. 35049251-221/2016 zo

dňa 19. 09. 2016, autorizačne overeným dňa 19. 09. 2016 a úradne overeným dňa 30. 09. 2016 strpieť
na nehnuteľnosti vodovodnú šachtu a vodovodnú prípojku vedúcu do nehnuteľnosti na parc. registra „C"
č. 13 a parc. registra „C" č. 14 (VI.). O trovách konania rozhodol tak, že pôvodní žalovaní v 1., 2. a 3.
rade sú povinní zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 100%.1.1. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil čl. 6 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len
CSP), čl. 8, § 149, § 150 ods. 1, 2, § 151 ods. 1, 2, § 186 ods. 2 a § 215 ods. 1 CSP, ako aj ust. § 142
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a zisteným skutkovým stavom.

1.2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že pôvodne označené strany sporu - žalobkyňa Z.
W. a žalovaná v 1. rade U. H., žalovaný v 2. rade H. P. a žalovaná v 3. rade V. P. boli podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených na OÚ Komárno, katastrálny odbor na výpise z LV č. XXX pre
kat. úz. W. ako parcela registra „C" parc. č. 10 o výmere 415 m2 - zastavané plochy a nádvoria ako

pozemok, na ktorom je spoločný dvor, a to žalobkyňa a žalovaná v 1. rade, každá v podiele po 6/18-in k
celku a žalovaní v 2. a 3. rade v podiele 6/18-in k celku. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností
vedených na OÚ Komárno, katastrálny odbor na výpise z LV č. XXXX pre kat. úz. W. ako parcela registra
„C"parc.č.13ovýmere108m2-zastavanáplochaanádvoriesrodinnýmdomomsosúp.č.9,parc.č.14
o výmere 13 m2 - zastavané plochy a nádvoria. Žalovaná v 1. rade je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností
vedených rovnakým katastrálnym úradom na LV č. XXX pre kat. úz. W. ako parcely registra „C" parc. č.

12 o výmere 126 m2 - zastavaná plocha a nádvorie s rodinným domom súp. č. 9. Pôvodne žalovaní v
2. a 3. rade boli vlastníkmi nehnuteľností na LV č. XXX pre kat. úz. W. ako parcely registra „C" parc. č.
11 o výmere 68 m2 - zastavaná plocha a nádvorie s rodinným domom so súp. č. 9.

1.3. Žalobkyňa žalobu odôvodňovala tým, že vzťah medzi spoluvlastníkmi sú vážne narušené, tieto

vzťahy sú vážneho a trvalého charakteru a snaha o dosiahnutie dohody stroskotala. Uviedla, že
nehnuteľnosť parcela registra „C" č. 10 je reálne deliteľná, a preto navrhla vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo v zmysle naposledy pripusteného žalobného návrhu. Na všeobecnú hodnotu
nehnuteľností predložila súkromný znalecký posudok v zmysle § 209 CSP Ing. Ladislava Szöllösiho č.
49/2017, z ktorého vyplýva, že nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX pre kat. úz. W. majú všeobecnú

hodnotu 19 200 eur. Zároveň predložila geometrický plán č. 35049251-221/2016 Ing. Zoltána Fülöpa na
rozdelenie spoluvlastníctva parcely č. 10/10 až 19. Vypočutý geodet uviedol, že parc. č. 10 o výmere 415
m2 je reálne deliteľná, ide o spoločný dvor a tento sa dá rozdeliť na také časti ako sú spoluvlastnícke
podiely a každý aby mal prístup k nehnuteľnosti. Parcela č. 10/10 už nie je súčasťou dvora, pretože je to
cesta do parkoviska Európskeho nádvoria, hranicou je stena - múr, ktorý tvorí veľký výškový rozdiel viac

ako 2 m. Tento múr však nie je zakreslený na mape. Súd vykonal ohliadku na mieste samom a zistil, že
žalovaná v 1. rade má vo vlastníctve parc. č. 10/12 domovú nehnuteľnosť v dezolátnom neobývateľnom
stave. Žalobkyňa nemenila charakter nehnuteľností, ktoré sú v jej výlučnom vlastníctve (pôvodne parc.
č. 10/13 a 10/14) a už vôbec nezasiahla do urbanistickej štruktúry. Aj zo správy Krajského pamiatkového
úradu vyplýva záväzné stanovisko k dodatočnému povoleniu stavby pod č. KPUNR-2019/7095-4/23663/

THT zo dňa 26. 03. 2019. Súd žiadosť na doplnenie dokazovania vyžiadaním si kompletnej dokumentácii
k žiadosti o dodatočné povolenie stavby zamietol, keď mal za to, že takýto dôkaz by bol nadbytočný
a nesúvisí s nehnuteľnosťou, ktorá je predmetom tohto konania. Pokiaľ ide o požiadavku pôvodne
žalovanej v 1. rade, že aj ona chce mať prístup do svojej nehnuteľnosti zo strany budovy Okresného
súdu Komárno, súd poznamenáva, že z LV č. XXXX kat. úz. W. vyplýva, že vlastníkom parcely č. 25 o

výmere 5888 m2 - zastavané plochy a nádvoria, budova so súp. č. 899 a parc. č. 26 o výmere 45 m2
- zastavané plochy a nádvoria, je Slovenská republika a správcom je OS Komárno. Prístup z parcely
patriacej SR nikdy nebol možný na nehnuteľnosť, ktorá je predmetom konania, nakoľko je ohraničený
vyše 3-metrovým múrom, za ktorým sa pôvodne nachádzali pivničné priestory patriace žalobkyni, neskôr
upravené na garáž. Zo znaleckého posudku č. 49/2017 mal súd za preukázané, že všeobecná hodnota

nehnuteľností tvoriacich predmet sporu predstavuje sumu 69,92 eura/m2.

1.4. Z predložených zásad ochrany vypracovaných Krajským pamiatkovým úradom nevyplýva žiadny
zákaz alebo nemožnosť reálnej deľby. Zásady ochrany nevylučujú reálnu deľbu pozemkov v pamiatkovej
zóne, zdôrazňujú len potrebu zachovania pôdorysných čŕt pôvodných parciel a dodržanie pôvodnej

urbanistickej štruktúry, tvarov uličných zoskupení a objektov v pamiatkovej zóne. Rozdelením pôvodnej
parcelyč.10dochádzalenkjejrozdeleniunamenšiecelkyprizachovanípôvodnejparcelačnejštruktúry.
Vzhľadom na uvedené, súd vyhodnotil skutkový a právny stav veci tak, že parc. reg. „C" č. 10 je
reálne deliteľná. Súd mal za to, že vypracovaný geometrický plán, predložený žalobkyňou, rešpektuje
spôsob vyporiadania tak, aby pri vyporiadaní boli zohľadnené hľadiská doterajšieho užívania spoločnej

parcely, výmera jednotlivých spoluvlastníckych podielov a prístup jednotlivých spoluvlastníkov na ich
nehnuteľnosti, ktoré im súd prikázal do výlučného vlastníctva, ako aj na susediace nehnuteľnosti, na
ktorých majú postavené rodinné domy. Súd zistil, že žalobkyňa vlastní rodinný dom na parc. č. 13,
14 vedenej Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor na LV č. XXXX. Žalovaná v rade 1. vlastnírodinný dom na parc. č. 12 na LV č. XXX a žalovaní v rade 2., 3. vlastnia rodinný dom na parc. č. 11 na
LV č. XXX. Strany sporu majú zabezpečený prístup k svojim nehnuteľnostiam cez novovytvorenú parc.
č. 10/16 a 10/13. Keďže všetci podieloví spoluvlastníci novovytvorené parcely č. 10/13 a 10/16 využívajú

ako prístupový chodník k jednotlivým svojim nehnuteľnostiam, čo bolo preukázané pri miestnej ohliadke,
tieto súd prikázal do podielového spoluvlastníctva všetkých spoluvlastníkov v existujúcich podieloch
6/18-in k celku. Žalovaní sa bránili reálnej deľbe s argumentáciou, že sa pôvodná parcela rozdelí na
jednotlivé menšie celky, ktoré nebude možné plnohodnotne využívať. V podielovom spoluvlastníctve
mienili naďalej zotrvať, preto im súd prikázal do podielového spoluvlastníctva novovytvorené parcely

č. 10/14, 15, 17, 18, 19, čo im umožní faktické užívanie výmery 260 m2 z pôvodnej parcely č. 10.
Pôvodné spoluvlastnícke podiely žalovaných vyjadrené v m2 predstavovali 276 m2. Súd nehnuteľnosti -
novovytvorenú parc. č. 10/12, ktorú tvorí chodník pri domovej nehnuteľnosti žalobkyne, novovytvorenú
parc. č. 10/11 a novovytvorenú parc. č. 10/10 prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne. Pri
rozhodovaní o prikázaní týchto nehnuteľností do vlastníctva žalobkyne súd vychádzal zo zistení z
miestnej ohliadky doposiaľ existujúceho užívania spoločnej parcely č. 10, majúc na zreteli účelné

využitie veci. Z miestnej ohliadky súd zistil, že žalobkyňa, ako aj jej právni predchodcovia, prakticky
dlhodobo užívali časť parcely č. 10, v geometrickom pláne vyznačenom rozsahu ako novovytvorená
parcela č. 10/10, 11, 12. Na parc. č. 10/11 je vybudované schodisko umožňujúce prístup do pivničných
priestorov žalobkyne. Časť parcely č 10/11 je zastavaná krycím prístreškom vybudovaným žalobkyňou.
Skutočnosť, že na parc. č. 10/11 postavila žalobkyňa prístrešok, tzv. terasu bez stavebného povolenia,

nie je z hľadiska vyporiadania podielového spoluvlastníctva možné posudzovať v kompetencii súdu,
nakoľko posúdenie tzv. čiernej stavby a vyvodenie dôsledkov je v kompetencii príslušného stavebného
úradu. Súd v rámci konania mohol posudzovať len možnosť deľby parcely č. 10, zrušenia podielového
spoluvlastníctva k nej a jej následné rozdelenie.

1.5. Podľa názoru súdu boli splnené všetky zákonné podmienky pre zrušenie podielového
spoluvlastníctva k parcele č. 10. Pri následnom vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa súd
riadil pri prikázaní novovytvorených nehnuteľností parc. č. 10/12, č. 10/11 a č. 10/10 do výlučného
vlastníctva žalobkyne ustanoveniami § 142 Obč. zákonníka, preto prikázal tieto nehnuteľnosti do
vlastníctva žalobkyne z dôvodu, že tieto novovytvorené nehnuteľnosti hraničia s jej rodinným domom

na parc. reg. „C" č. 14 a parcele registra „C" č. 13 vedené na LV č. XXXX, rešpektujúc tým účelnosť
využitia, ako aj historické spôsoby užívania a využívania tejto časti nehnuteľnosti žalobkyňou a jej
právnymi predchodcami. Pri prikázaní novovytvorenej parcely č. 10/10 súd prihliadal na skutočnosť,
že túto parcelu pri súčasnom spôsobe vyporiadania bolo možné prikázať len do výlučného vlastníctva
žalobkyne, nakoľko medzi novovytvorenými parcelami č. 10/11, č. 10/10 je vybudovaný oporný múr

v rámci nutných terénnych úprav pre viac než dvojmetrový terénny výškový rozdiel. Parcelu č. 10/10
nikto z vlastníkov nemal možnosť využívať, pretože táto je začlenená do prístupovej cesty, ktorá vedie
na vybudované Európske nádvorie a ktorá prístupová cesta je vo vlastníctve Slovenskej republiky
v správe Okresného súdu Komárno, ktorý určuje prístup k nej. Nakoľko len žalobkyňa má možnosť
prístupu na túto parcelu cez svoje podzemné priestory nachádzajúce sa pod novovytvorenou parcelou

č. 10/11 a parcelou vo výlučnom vlastníctve č. 14 (LV č. XXXX), súd túto novovytvorenú nehnuteľnosť
prikázal do vlastníctva žalobkyne. Z miestnej ohliadky mal súd za preukázané, že na novovytvorenej
parcele č. 10/18 sa nachádza jediná vodovodná prípojka a šachta vedúca do nehnuteľností vo
výlučnom vlastníctve žalobkyne, preto bolo povinnosťou súdu pri rozdelení nehnuteľností riešiť tento
stav zriadením vecného bremena spočívajúceho v povinnosti zostávajúcich vlastníkov parcely č. 10/18

strpieť na svojej nehnuteľnosti vodovodnú šachtu a vodovodnú prípojku.

1.6. Podľa LV č. XXX pre k. ú. W. má parcela reg. „C" č. 10 výmeru 415 m2. Spoluvlastnícky
podiel žalobkyne predstavuje výmeru 138,33 m2, podiel žalovanej v 1. rade výmeru 138,33 m2 a
podiel žalovaných 2. a 3. v BSM vo výmere 138,33 m2. Po zrušení a vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva nadobudne žalobkyňa výmeru 167,33 m2. Výmera, ktorá jej bola prikázaná nad rozsah
jej pôvodného spoluvlastníckeho podielu predstavuje 29 m2, ktorej hodnota podľa znaleckého posudku
č. 49/2017 predstavuje sumu 2027,68 eura (29 x 69,92 eura/m2). Prikázanie veci je nevyhnutne spojené
s povinnosťou poskytnutia primeranej náhrady. Za primeranú náhradu treba považovať hodnotový
ekvivalent vyjadrený v peniazoch. Podľa ustálenej judikatúry základom pre stanovenie primeranej

náhrady za nehnuteľnosť je jej všeobecná cena. Podiel finančnej náhrady pre žalovanú v 1. rade
predstavuje sumu 1 013,84 eura a žalovaných v rade 2. a 3. v BSM predstavuje sumu 1 013,84 eura,
na zaplatenie ktorej sumy zaviazal súd žalobkyňu z uvedeného titulu.1.7. Súd zamietol návrh žalovanej v 1. rade na doplnenie dokazovania vyžiadaním si správy z Krajského
pamiatkového úradu, návrh na predloženie odborného stanoviska, ako aj návrh na výsluch svedka W.,
a to z dôvodu, že žalovaná v 1. rade neodôvodnila v dostatočnej miere, za akým účelom mala byť

správa vyžiadaná, keď z doposiaľ predložených listín zásad ochrany nevyplýva zákaz a nemožnosť
deľby nehnuteľností v pamiatkovej zóne a neuviedla, k akým okolnostiam žiada vypočuť svedka W..
Navrhnúť dôkazy a svedkov mala žalovaná v priebehu celého konania. Záverom uviedol, že v zmysle
§ 167 CSP žalovaná v 1. rade bola poučená o svojich procesných právach a povinnostiach a bola
vyzvaná, aby v lehote určenej súdom uviedla rozhodujúce skutočnosti a dôkazy na svoju obranu.

Žalovaná, pokiaľ tvrdila, že nehnuteľnosť nie je možné reálne rozdeliť, mala dostatočný časový priestor k
predloženiutakéhotodôkazu.Pokiaľnamietala,ženebolaoboznámenástým,žebudevypočutýsvedok-
geodet, je potrebné uviesť, že výsluch tohto svedka navrhol jej právny predchodca (predchádzajúci) na
pojednávaní dňa 05. 06. 2019, preto súd tieto návrhy na doplnenie dokazovania žalovanej v 1. rade
zamietol.

1.8. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalobkyni
priznal nárok vo vzťahu k pôvodne žalovaným v 1. až 3. rade v rozsahu 100%, pretože žalobkyňa
preukázala, že so žalovanými mala záujem vec skončiť mimosúdne.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalovaná v 1. rade, ktorá sa

domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie. Namietala, že s odôvodnením rozhodnutia
súdu prvej inštancie sa nemôže stotožniť, pretože pre rozhodnutie súdu neboli splnené procesné
podmienky z dôvodov § 365 ods. 1 písm. a/, b/ CSP, čím došlo k porušeniu jej procesných práv v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Poukázala na pripustenú zmenu petitu
uznesením zo dňa 11. 06. 2019 pod č. 8C/12/2017-351, pričom mala za to, že zo žiadneho prejavu

právnej zástupkyne žalobkyne alebo samotnej žalobkyne nevyplynulo, že by došlo k zmene žaloby
v časti petitu, preto súd pochybil, keď rozhodol nad rámec žaloby a bez návrhu zo strany žalobcu.
Žalobkyňa sa podaním zo dňa 15. 09. 2019 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyjadrovala k
výsledku ohliadky z 22. 07. 2019 s tým, že vo vyjadrení navrhla pripustiť zmenu petitu, ktorej zmene
aj súd vyhovel uznesením č. k. 8C/12/2017-419 zo dňa 23. 09. 2019. V tomto smere súd pochybil,

pretože vyjadrenie žalobkyne s poukazom na výsledky ohliadky z 22. 07. 2019, datované dňom 19. 09.
2019, jej nebolo doručené a bolo doručené len jej právnej zástupkyni dňa 27. 09. 2019 uznesenie o
pripustení zmeny žaloby z 23. 09. 2019 s termínom pojednávania stanoveného na deň 11. 11. 2019,
bez toho, aby jej bolo umožnené sa k zmene petitu, ako aj k vyjadreniu právnej zástupkyne žalobkyne
vyjadriť. S poukazom na takýto postup súdu má za to, že neboli splnené procesné podmienky a súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala svoje práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces (§ 365 ods. 1 písm. a/, b/ CSP). Podotkla, že
dôvodnosť odvolania vo veci samej je daná aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu v zmysle § 365 ods. 1 písm. a/, b/ CSP, nakoľko
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

2.1. K odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/, g/ a h/ CSP uviedla, že žalobkyňa mala v
podanej žalobe povinnosť v zmysle § 150 ods. 1 CSP pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Žalobkyňa však v zmysle zákonných ustanovení CSP neuviedla
pravdivo a úplne podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a v podstate nepoprela

jej tvrdenia o účelovosti podanej žaloby z dôvodov, aby došlo k legalizácii čiernej stavby žalobkyne.
Medzi dotknutými stranami neexistovali nezhody ohľadne užívania nehnuteľností. O parcelu č. 10, ktorá
bola využívaná všetkými spoluvlastníkmi, sa príkladne starali, užívali ju ako spoločný dvor na základe
dohody o užívaní medzi žalovaným v 2. a 3. rade, ako aj jej právnymi predchodcami a žalobkyne.

2.2. Ďalej namietala, že súd neumožnil vykonať ďalšie dokazovanie, vypočul iba znalca Ing. Zoltána
Fülöpa, geodeta, ktorý vypracoval geometrický plán, bez toho, aby o takomto dôkaze mala vedomosť a
mohla sa na výsluch svedka pripraviť. Vypočutý svedok pripustil možnosť vypracovania geometrického
plánu iným technickým riešením a nevedel sa vyjadriť ani k otázke, či reálna deľba parcely č. 10 môže
byť vykonaná z dôvodov, že parc. č. 10 je zahrnutá v pamiatkovej zóne mesta Komárno. Na pojednávaní

dňa 05. 06. 2019 navrhla, aby súd ustanovil znalca, ktorý sa vyjadrí z technického hľadiska, či je
dobre možné rozdelenie parcely a v tomto smere odkázala na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 3Cz 18/1988
z 30. 06. 1988. Ďalej navrhla doplniť dokazovanie vyžiadaním si správy z Krajského pamiatkového
úradu Nitra, či parcelu č. 10, ktorá je zahrnutá v pamiatkovom území mesta Komárno je možné reálnerozdeliť. Ďalej navrhla vypočuť manžela žalobkyne, ktorý bol prítomný na ohliadke nehnuteľností dňa
22. 07. 2019, ako aj vyžiadanie kompletnej dokumentácie zo spoločného stavebného úradu mesta
Komárno ohľadne žiadosti žalobkyne o dodatočnom povolení stavby, teda celý administratívny spis

pre účely preukázania, že žalobkyňa žiada ochranu nezákonných práv, ktoré sama vyvolala. Ďalej
poukázala na to, že na pojednávaní dňa 05. 06. 2019 namietala vypracovanie znaleckého posudku č.
49/2017 Ing. Szöllösiho, ktorý určil jednotkovú cenu za m2 a v podstate sa nezaoberal všeobecnou
hodnotou novonavrhovaných parciel, a to hlavne s poukazom na skutočnosť, že v prípade reálnej deľby
by hodnotovo jednotlivé novovzniknuté parcely nemali rovnakú všeobecnú hodnotu, a preto navrhla

vykonať znalecké dokazovanie na stanovenie všeobecnej hodnoty novovytvorených parciel. Všetky tieto
navrhnuté dôkazy boli potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ktoré neboli súdom akceptované,
pričom z tohto dôvodu došlo k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázala aj na to, že parcela č. 10,
ktorá je predmetom vyporiadania podielového spoluvlastníctva je na LV č. XXX zapísaná pod kódom
19, ktorý určuje, že sa jedná o pozemok, na ktorom je spoločný dvor. Taktiež namietala, že predmetná
parcela je zahrnutá v pamiatkovej zóne, ktorá skutočnosť sa taktiež nachádza na zápise na LV ako druh

chránenej nehnuteľnosti, s ktorou skutočnosťou sa tiež súd prvej inštancie riadne nevysporiadal.

2.3. Žalobkyňa v podstate svojím konaním zmenila ráz a druh pozemku, ako aj urbanisticky zasiahla do
daného pozemku, keď vybudovala oporný múr vo výške 3 m, postavila garáž bez jej súhlasu a súhlasu
pôvodne žalovaných v 2. a 3. rade, a tým znemožnila výkon jej spoluvlastníckych práv v plnej miere,

tak ako to bolo medzi nimi dlhé roky akceptované. Žalobkyňa jej zamedzila vstup do nehnuteľnosti,
pričom jej prístup je len z jednej strany v rozsahu úzkeho chodníka, čím má znemožnené akýmkoľvek
spôsobom vykonáva rekonštrukčné práce na nehnuteľnosti.

2.4. Napokon, žalovaná vo svojom odvolaní zotrvala na tom, že podľa jej názoru parcela č. 10 nie

je reálne deliteľná, a to z viacerých dôvodov. Súd by mal prihliadnuť na veľkosť podielov, ako aj
účelnosť veci, pričom v tomto smere je zvýhodnená len žalobkyňa, ktorá by reálnym rozdelením získala
samostatnú nehnuteľnosť v omnoho väčšej všeobecnej hodnote, a o takúto hodnotu by boli žalovaní
ukrátení. Pokiaľ súd zriadil vecné bremeno v prospech vlastníka parcely registra „C" č. 13 a 14, čo je v
danom prípade opäť žalobkyňa, aby za novovzniknutú parcelu č. 10/18, ktorej vlastníkom sa má stať ona

a žalovaní v 2. a 3. rade, bude musieť strpieť na nehnuteľnosti vodovodnú šachtu a vodovodnú prípojku
vedúcu do nehnuteľnosti parcely č. 13 a 14. Tu súd založil ďalšie obmedzenie vecno-právnej povahy,
čím by vznikla zjavná nerovnováha medzi reálnou deľbou vo vzťahu ku všetkým spoluvlastníkom. V
danom prípade pre zrušenie a vyporiadanie parcely č. 10 ako spoločného dvora reálnou deľbou podľa
§ 142 OZ nie sú splnené podmienky a jedná sa o prípad vymedzený v § 142 ods. 2 OZ, kedy z dôvodov

hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo.

3. K podanému odvolaniu pôvodne žalovanej v 1. rade sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že súd pri rozhodovaní a v rámci konania
dodržiaval základné zásahy, na ktorých je budovaný Civilný sporový poriadok, a to predovšetkým

zásadu kontradiktórnosti, zásadu hospodárnosti voľného hodnotenia dôkazov, sudcovskej a zákonnej
koncentrácie. Preto argumentácia žalovanej v 1. rade vyjadrená v odvolaní o porušení procesných
ustanovení nemá oporu v CSP. Pokiaľ žalovaná namietala, že súd rozhodol o zmene žaloby bez
návrhu, uvedené tvrdenie nezodpovedá skutočnosti, nakoľko podaním zo dňa 06. 06. 2019 podala
prostredníctvom svojej právnej zástupkyni návrh na pripustenie zmeny petitu, o ktorom návrhu súd

rozhodol uznesením zo dňa 11. 06. 2019, o čom svedčí aj doručenka o doručení návrhu na zmenu petitu.
Neobstojí ani tvrdenie, že súd procesne pochybil, keď jej vyjadrenie datované z 19. 09. 2019 doručoval
len právnej zástupkyni, a nie žalovanej v 1. rade, keď žalovaná v 1. rade je zastúpená advokátom a
v takom prípade sa doručujú písomnosti len právnemu zástupcovi. Žalovaná v 1. rade mala takisto
možnosť sa k výsledkom ohliadky vyjadriť, bol jej na to daný dostatočný časový priestor, a pokiaľ ide

o uznesenie o pripustení zmeny žaloby voči tomuto odvolanie nie je prípustné. Nie je preto možné
konštatovať porušenie práva na spravodlivý súdny proces, nakoľko k žiadnemu pochybeniu zo strany
súdu nedošlo.

3.1. Pokiaľ žalovaná namietala vykonávanie dokazovania, resp. zamietnutia jej návrhov, zo súdneho

spisu jednoznačne vyplýva, že jediný návrh na doplnenie dokazovania až do termínu pojednávania
11. 11. 2019 bol prednesený žalovanou v 1. rade, a to prostredníctvom jej právneho zástupcu, a to
návrh na výsluch geodeta Ing. Zoltána Fulöpa. Preto argumentácia v podanom odvolaní, že sa nemohla
na výsluch tohto svedka pripraviť, neobstojí, pretože tohto svedka navrhol sám predchádzajúci právnyzástupca žalovanej v 1. rade. Do pojednávania dňa 11. 11. 2019 žalovaná v 1. rade nenavrhla súdu
vykonanie žiadneho z dôkazov prednesených na pojednávaní dňa 11. 11. 2019 a rovnako nepredložila
žiadnelistinnédôkazynapopretieskutkovýchtvrdenížalobkynetak,akotoukladáust.§167CSP.Pokiaľ

namietala znalecký posudok, bolo jej povinnosťou poprieť skutkové tvrdenia žalobkyne predložením
súkromného znaleckého posudku, alebo podaním návrhu na nariadenie kontrolného znaleckého
dokazovania, a to riadne a včas. Rovnako neobstojí tvrdenie žalovanej v 1. rade, že spôsobom
vyporiadania podielového spoluvlastníctva jej bol znemožnený prístup k vlastnej nehnuteľnosti. Je totiž
zrejmé, že žalovaná v 1. rade zostala naďalej podielovou spoluvlastníčkou všetkých prístupových ciest,

ako aj susedných parciel svojej domovej nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť, ktorá bola prikázaná do jej
výlučného vlastníctva sa nachádza úplne v zadnej časti pôvodnej parcely č. 10 a tieto nesusedia s
domovou nehnuteľnosťou žalovanej v 1. rade a jediný možný prístup na ne mala žalovaná v 1. rade aj
doposiaľ,lenzuličnejčastinehnuteľnosti.Pokiaľžalovanáv1.radepoukazujenavybudovanieoporného
múru na hranici medzi parcelami 10/10 a 10/11, pričom opomenula fakt, že výškový rozdiel na hranici
týchtonehnuteľnostívždy,tedaajvminulosti,jetakmer3metreaajvminulostizosuvpôdyzabezpečoval

na tejto hranici oporný múr, bolo ho potrebné pre opotrebovanie opraviť a spevniť pre zabránenie zosuvu
pôdy pre terénne výškové rozdiely medzi parcelami 10/10 a 10/11. Z tejto časti nehnuteľnosti preto
prístup na nehnuteľnosti už desaťročie nie je možný iným spôsobom ako cez jej pivničné priestory, preto
tvrdenie žalovanej v 1. rade a resp. požiadavka, že nemá z tejto strany nehnuteľnosti umožnený prístup,
je nepodložená a účelová. K námietkam a argumentácii žalovanej v 1. rade o reálnej deľbe spoločného

dvorauvádza,ženehnuteľnosťparcelaregistra„C"č.10niejevkatastrinehnuteľnostíuvedenáakodruh
pozemku: spoločný dvor, nakoľko vlastníctvo k nemu nie je viazané na vlastníctvo k nehnuteľnostiam,
k stavbám. Nehnuteľnosť tvoriaca predmet sporu je ako druh pozemku vedená ako zastavaná plocha a
bola využívaná ako spoločná záhrada s tým, že mali vlastníci vyčlenený rozsah, v akom ju užívali.

4. V priebehu odvolacieho konania žalovaná v 3. rade V. P. dňa XX. XX. XXXX zomrela. Dňa XX. XX.
XXXX zomrel aj žalovaný v 2. rade H. P.. Z dedičského rozhodnutia - uznesenia OS Komárno zo dňa
15. 08. 2022 č. k. 11D 81/2022, Dnot 82/2022 v dedičskej veci po H. P. nadobudli nehnuteľnosti v kat.
úz. W., zapísané na LV č. XXX parcela registra „C" č. 10: 1/ V. L., 2/ V. X. a 3/ K. P..

V dedičskej veci po V. P., zomr. XX. XX. XXXX na základe uznesenia OS Komárno zo dňa 15. 08. 2022 č.
k. 8D 17/2021-50, Dnot 137/2021 nadobudli nehnuteľnosti v kat. úz. W., zapísané na LV č. XXX parcely
registra „C": Y. W., V. L., V. X. a K. P..

5. Právna zástupkyňa žalovanej listom zo dňa 21. 10. 2022 (č. l. 687) oznámila odvolaciemu súdu, že

nadobudla do svojho výlučného vlastníctva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15. 08. 2022 nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. W., ako aj spoluvlastnícke podiely k predmetu sporu zapísané na LV
č. XXX pre kat. úz. W. od dedičov po poručiteľke V. P. (pôvodne žalovanej v 3. rade) a po poručiteľovi
H. P. (pôvodne žalovaný v 2. rade).

Z LV č. XXX pre kat. úz. W. vyplýva, že parcela registra „C" č. 10 o výmere 415 m2, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria je vedená žalobkyňa Z. W. v podiele 6/18-in a žalovaná U. H. v podiele
6/18-in + 6/18-in z titulu kúpnej zmluvy zo dňa 24. 08. 2022 V-4068/2022.

6. Žalobkyňa návrhom doručeným Krajskému súdu v Nitre dňa 12. 01. 2023 (č. l. 710), vzhľadom k tomu,

že došlo k procesnému nástupníctvu žalovanej v 1. rade po žalovaných v 2. a 3. rade, ktorá vstúpila na
ich miesto (odkúpila ich spoluvlastnícke podiely od právnych nástupcov pôvodných žalovaných v 2. a 3.
rade), navrhla, aby odvolací súd rozhodol petitom tak, ako to uviedla na č. l. 711.

6.1. V priebehu odvolacieho konania sa obe strany pokúsili o mimosúdne vyriešenie veci, pričom

žalovaná s návrhom žalobkyni o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nesúhlasila, dala
si vypracovať geometrický plán č. 35974672-86/2023, vyhotovený spoločnosťou MHLGEO s. r. o. dňa
23. 02. 2023, autorizačne overený dňa 23. 02. 2023 Ing. Attilom Meszárosom, úradne overený pod č.
G1-318/2023 zo dňa 14. 03. 2023, v zmysle ktorého by parcela č. 10 bola rozdelená na parcelu č. 10/25
o výmere 277 m2 v prospech žalovanej a parcela č. 10/26 o výmere 138 m2 v prospech žalobkyni,

pričom žalovaná mala za to, že takýmto spôsobom by mohlo prísť k reálnemu rozdeleniu a vyporiadaniu
podielového spoluvlastníctva medzi stranami sporu bez toho, aby sa vzájomne obmedzovali a takéto
vyporiadanie by malo pre obe strany určitý logický význam. Pokiaľ ide o umiestnenie vodovodnej šachtya vodovodnej prípojky, žalovaná by voči takémuto prípadnému zriadeniu vecného bremena nemala
námietky a toto by rešpektovala.

Žalobkyňa s návrhom žalovanej na uzatvorenie mimosúdnej dohody nesúhlasila. Argumentácia
žalovanej, že by si mala zabezpečiť prístup na nehnuteľnosť cez parcelu registra „C" č. 25 nie je možné
akceptovať, nakoľko táto parcela je vedená na LV č. XXXX vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe
OS Komárno. Ide o oplotený areál Okresného súdu v Komárne, ktorý je oplotený a uzavretý bránou
a prístup je tam možný len so súhlasom správcu. Žalobkyňa nemá zriadené právo vecného bremena

spočívajúce v práve prechádzať cez parcelu registra „C" č. 25 vo vlastníctve štátu a rovnako nemá ani
súhlas štátu, resp. správcu vstupovať na tento pozemok.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozsudku súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa a po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné

náležitosti(§127a§363CSP)ažalovanáakoodvolateľkapoužilazákonnéodvolaciedôvodypreskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie na nariadenom odvolacom pojednávaní, keď mal za to, že v danej veci je
potrebné doplniť a zopakovať dokazovanie podľa § 384 ods. 1, § 204 v rozsahu, ako je to zachytené na
zápisnici z pojednávania dňa 1. júna 2023, pričom odvolací súd vykonal aj ohliadku na mieste samom
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť a rozhodnúť

tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

8. Predmetom konania je žaloba žalobkyne, podaná na súde prvej inštancie dňa 17. 02. 2017,
na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením a zriadením vecného
bremenaprávaprechodu,atovzmyslepripustenejzmenyžalobyuznesenímsúduprvejinštanciezodňa

11. 06. 2019 č. k. 8C/12/2017-351. Predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
bola nehnuteľnosť vedená na OS Komárno, katastrálny odbor, zapísaná na LV č. XXX kat. úz. Komárno
ako parcela registra „C" č. 10 o výmere 415 m2 - zastavané plochy a nádvoria, a to v zmysle
geometrického plánu č. 35049215-221/2016 zo dňa 19. 09. 2016 vytvoreného geodetom Zoltánom
Fülöpom a autorizačne overeného dňa 19. 09. 2016 a úradne overeného dňa 30. 09. 2016. V čase

podania žaloby mala žalobkyňa a žalovaná v 1. rade podiel na uvedenej nehnuteľnosti 6/18-in k celku
a pôvodne žalovaní v 2. a 3. rade spolu podiel 6/18-in k celku. Žalobkyňa bola výlučnou vlastníčkou
nehnuteľností vedených na OÚ Komárno, katastrálny odbor na LV č. XXXX, kat. úz. W. ako parcela
registra „C" parc. č. 13 o výmere 108 m2 - zastavaná plocha a nádvorie s rodinným domom súp. č. 9,
parc. č. 14 o výmere 13 m2 - zastavané plochy a nádvoria. Žalovaná v 1. rade bola výlučnou vlastníčkou

nehnuteľností vedených na OÚ, katastrálny odbor na LV č. XXX pre kat. úz. W. ako parcely registra
„C" parc. č. 12 o výmere 126 m2 - zastavaná plocha a nádvorie s rodinným domom súp. č. 9. Pôvodne
žalovaní v 2. a 3. rade boli vlastníkmi nehnuteľností vedených na OÚ Komárno, katastrálny odbor na LV
č. XXX pre kat. úz. W. ako parcela registra „C" č. 11 o výmere 68 m2 - zastavaná plocha a nádvorie s
rodinným domom so súp. č. 9. Pôvodne žalovaný v 2. rade sa v uvedenej nehnuteľnosti narodil a od r.

1967 tu žil aj so svojou manželkou, a predtým tam žila celá generácia predkov rodiny P. Žalovaná v 1.
radežijedlhodobovzahraničíauvedenúnehnuteľnosťnadobudlaposvojomotcoviP.U.,atonazáklade
osvedčenia o dedičstve vydanom notárkou JUDr. Dagmar Rojkovou, so sídlom v Bratislave dňa 11. 06.
1998 pod č. D997/97, Dnot 151/97, ktoré osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 06.
1998. Žalovaná v 1. rade tak na LV pre kat. úz. W. zdedila parcelu č. 10 - zastavaná plocha o výmere 415

m2 v podiele 6/18-in. Žalovaná v 1. rade nadobudla nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX kat. úz. W.,
a to parcelu č. 10 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 415 m2 v podiele 6/18-in na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 04. 01. 2008, ktorú nehnuteľnosť jej odpredali predávajúci Y. W. a H. W., rod. I. (č. l.
57). Žalobkyňa v konaní tvrdila, že vzťahy medzi spoluvlastníkmi sú narušené, snažila sa o dosiahnutie
dohody ohľadne vyporiadania podielového spoluvlastníctva, táto však stroskotala. Pôvodne žalovaní v

2. a 3. rade súhlasili so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva a podpísali dohodu zo
dňa 16. 12. 2016. Žalovaná v 1. rade však s navrhovanou dohodou nesúhlasila „s rozparcelovaním"
spoločného dvora.

8.1. Žalobkyňa v konaní predložila, okrem geometrického plánu č. 35049251-221/2016 Ing. Zoltána

Fülöpa, aj znalecký posudok Ing. Ladislava Szöllösiho č. 49/2017, ktorým bola stanovená všeobecná
hodnota nehnuteľností zo dňa 10. 04. 2017, z ktorého vyplýva, že nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX
majú spolu hodnotu zaokrúhlene 19 200 eur, pričom parcela č. 10/11 má všeobecnú hodnotu 7 551,36
eura, parc. č. 10/15 6 362,72 eura a parcela č. 10/18 5 244 eur. Jedná sa o pozemky, ktoré súumiestnené v spádovej oblasti k užšiemu centru mesta, asi 200 metrov od centrálnej časti mesta, kde
sa nachádza aj mestská zóna s názvom Nádvorie Európy.

8.2. V priebehu odvolacieho konania zomrela žalovaná v 3. rade V. P. dňa 26. 02. 2021, po ktorej
uznesením notárky JUDr. Veroniky Mészáros zo dňa 15. 08. 2022 č. k. 8D/17/2021-50, Dnot 137/2021 v
dedičskom konaní nadobudli spornú parcelu č. 10 Y. W. v podiele 3/36-iny k celku, V. L. v podiele 3/108-
iny k celku, V. X. v podiele 3/108-iny k celku a K. P. v podiele 3/108-iny k celku.

8.3. V priebehu odvolacieho konania pôvodne žalovaný v 2. rade H. P. zomrel dňa XX. XX. XXXX a na
základe dedičského rozhodnutia notárky JUDr. Ildikó Bory zo dňa 15. 08. 2022 č. k. 11D/81/2022, Dnot
82/2022 nadobudli nehnuteľnosť v kat. úz. W., zapísanú na LV č. XXX ako parcelu registra „C" č. 10: 1/
V. L. v podiele X/XX-ina k celku, 2/ V. X. v podiele 1/18-ina k celku a 3/ K. P. v podiele 1/18-ina k celku.

8.4. Listom zo dňa 21. 10. 2022 právna zástupkyňa žalovanej v 1. rade oznámila súdu skutočnosť, že

žalovaná nadobudla do svojho výlučného vlastníctva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15. 08. 2022
nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX pre kat. úz. W., ako aj spoluvlastnícke podiely k predmetu sporu
- k parcele registra „C" č. 10 zapísanú na LV č. XXX pre kat. úz. W. od dedičov po poručiteľke V. P.
(pôvodne žalovanej v 3. rade) a po poručiteľovi H. P. (pôvodne žalovanom v 2. rade).

8.5. V čase rozhodovania odvolacieho súdu z LV č. XXX pre kat. úz. W. vyplynulo, že parcela registra
„C" č. 10 o výmere 415 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria je vedená ako spoluvlastníctvo
žalobkyne Z. W. v podiele 6/18-in a žalovanej U. H. v podiele 6/18-in + 6/18 z titulu kúpnej zmluvy zo
dňa 24. 08. 2022 V-4068/2022.

8.6. Žalovaná v 1. rade, s ktorou už odvolací súd pokračoval ako s jedinou účastníčkou na strane
žalovaných, nesúhlasila so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, keď namietala, že
medzi spoluvlastníkmi neexistovali nezhody ohľadne užívania nehnuteľnosti, a ďalej v priebehu celého
konania zotrvala na tom, že nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná a na daný prípad, teda na zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k parc. č. 10 ako spoločného dvora reálnou deľbou podľa

§ 142 OZ nie sú splnené podmienky a jedná sa o prípad vymedzený v § 142 ods. 2 OZ, kedy z
dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo. Poukazovala aj na tú
skutočnosť, že nehnuteľnosť je zahrnutá v pamiatkovej zóne mesta W., čo vyplýva aj z LV č. XXX.

9. Podľa § 142 odsek 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná

vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

9.1. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci
za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku (odsek 2).

9.2. Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno

k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie
a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznuce na
nehnuteľnosti (odsek 3 citovaného §-u).

10. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia platí, že ak nedôjde k dohode o zrušení podielového

spoluvlastníctva, zruší spoluvlastníctvo súd, ktorý vykoná vysporiadanie na návrh niektorého zo
spoluvlastníkov. Znamená to, že ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov sa môže obrátiť na súd s návrhom
na zrušenie vlastníctva. Spoluvlastníctvo je výrazom vlastníckeho vzťahu k spoločnej veci s
tými dôsledkami, že spoluvlastník môže so svojím podielom nakladať len s ohľadom na záujmy
ostatných spoluvlastníkov. Preto rovnako tak, ako nikto zásadne nemôže byť spravodlivo nútený,

aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, tak nemôže byť nútený, aby bez vlastnej vôle prijal iného
spoluvlastníka. V oboch prípadoch rozhoduje pri nezhode súd (I. ÚS 279/95). Konanie o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je návrhovým konaním, v ktorom sú účastníkmi konania
všetci spoluvlastníci, ktorí tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo.10.1. Konanie o vysporiadanie podielového spoluvlastníctva patrí medzi konania, v ktorých súd nie je
viazaný žalobným návrhom účastníkov; súd môže podielové spoluvlastníctvo účastníkov vyporiadať

iným spôsobom, ako navrhujú. Môže pritom svojím rozhodnutím napr. vec rozdeliť napriek tomu, že sa
navrhovateľ domáhal toho, aby mu bol predmet spoluvlastníctva prikázaný do výlučného vlastníctva.
Taktiež môže rozhodnúť o primeranej náhrade podľa § 142 odsek 1 OZ v inej výške než účastníci
požadujú, alebo zriadiť vecné bremeno podľa § 142 ods. 3 OZ, hoci ho nikto nenavrhol. Predmetom
vysporiadania podielového spoluvlastníctva súdom však môžu byť len také veci, ktoré účastníci navrhujú

na vysporiadanie a označili v žalobnom návrhu s tým, že práve k nim chcú podielové spoluvlastníctvo
zrušiť.

10.2. Pri vyporiadaní spoluvlastníctva spoločného dvora súdom by mali platiť nasledovné pravidlá
uvedené v § 142 OZ. Vychádzajúc aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. 1 Cdo 33/2010 je potrebné zohľadniť
veľkosť podielov a účelné využitie veci, ďalej súd spoločnú nehnuteľnosť rozdelí na samostatné parcely,

len ak je to dobre možné (napr. prihliadne na to, či budú mať vlastníci domov zabezpečený riadny prístup
do svojho domu), vec musí byť deliteľná nielen z technického hľadiska, ale toto rozdelenie musí byť
dobre možné z ďalších hľadísk, napr. z funkčného, teda aby veci vzniknuté delením mohli ich vlastníkom
naďalej slúžiť spôsobom zodpovedajúcim ich povahe, podstate a poslaniu. Pri zrušení a vyporiadaní
spoluvlastníctva rozdelením spoločného dvora môže súd zradiť vecné bremeno k novovzniknutému

pozemku v prospech vlastníka iného novovzniknutého pozemku (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Cdo
141/2005). Ak nie je rozdelenie spoločného dvora dobre možné, prikáže súd za primeranú náhradu
spoločný dvor do vlastníctva jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa
mohol spoločný dvor účelne využívať.

10.3. Len výnimočne možno návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
nevyhovieť, ak výnimočnosť takéhoto postupu bude presvedčivo doložená. Nevyhovenie návrhu musí
byť odôvodnené existenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa (R 1/1989) a zamietnutie žaloby
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z dôvodov hodných osobitného zreteľa musí
reflektovať skutkovú jedinečnosť konkrétneho prípadu. Zamietnuť návrh na zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva podľa § 142 ods. 2 OZ možno iba so zreteľom na skutočnosti, ktoré tu boli
v čase rozhodovania súdu.

V zhodnotení rozhodovania súdov o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
uverejnenom v R 1/1989 bol v aplikácii § 142 ods. 2 OZ vyslovený názor, podľa ktorého sa za

dôvody hodné osobitného zreteľa, ktorými umožnil zamietnutie návrhu, považujú súdy najmä vysoký vek
žalobcov spojený spravidla s ich nepriaznivým zdravotným stavom a skutočnosťou, že v nehnuteľnosti
prežili väčšinu svojho života. Ďalej je možné odkázať aj na rozsudok NS SR z 25. 02. 1998 sp. zn. 4
Cdo 137/97, podľa ktorého" „Dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré súd nezruší a nevyporiada
podielové spoluvlastníctvo podľa § 142 ods. 2 OZ, sú okolnosti prevažne subjektívneho charakteru

tak na strane žalovaného (najmä jeho zdravotný stav, vek, sociálna situácia, stav jeho odkázanosti na
bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možnosti uspokojiť bytové potreby inde, osobné väzby na
nehnuteľnosť), ako aj na strane žalobcu (najmä, ak mu ide len o vyriešenie užívacích vzťahov, pričom
otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre neho prioritu, alebo, že vec má v úmysle predať).

11. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotno-právne námietky.

12. Podľa § 150 odsek 1, 2 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a

rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností
môže súd strany sporu požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

13. Podľa § 151 odsek 1, 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,

uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

14. Keďže ust. § 142 ods. 1 OZ stanovuje nielen možné spôsoby zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, ale aj záväzné poradie, v ktorom môžu byť použité jednotlivé spôsoby vyporiadania,odvolací súd, tak ako aj súd prvej inštancie, sa zameral na zistenie, či je možné konkrétnu vec
rozdeliť medzi spoluvlastníkov, a to vždy s prihliadnutím na individuálne posúdenie veci. Predmetom
vyporiadania je nehnuteľnosť zapísaná Okresným úradom W., katastrálny odbor na LV č. XXX pre

kat. úz. W. ako parcela registra „C" č. 10 o výmere 415 m2 - zastavané plochy a nádvoria. Z listu
vlastníctva jednoznačne vyplýva, že uvedená parcela je ako druh pozemku evidovaná ako zastavané
plochy a nádvoria, a nie ako spoločný dvor, čo tvrdila žalovaná. V čase rozhodovania odvolacieho súdu a
vzhľadom na zmeny v spoluvlastníctve je nesporné, a vyplýva to z LV č. XXX, že parcela č. 10 o výmere
415 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria sú v spoluvlastníctve žalobkyne v podiele 6/18-in a

v spoluvlastníctve žalovanej v podiele 6-18-in + 6/18-in. Z vykonanej ohliadky tak súdom prvej inštancie,
ako aj odvolacím súdom dňa 15. júna 2021 súd zistil, že rodinný dom žalobkyne, postavený na parcele
č. 13 a 14 sa nachádza na konci nehnuteľnosti parcely č. 10 a vchod k tejto nehnuteľnosti sa nachádza
z ulice Y.. Nehnuteľnosť žalobkyni končí terasou na parc. č. 10/11 a po vyjdení na túto terasu na parc. č.
10/11 z výšky 3 metrov je vidieť parcelu č. 10/10, ktorá predstavuje vybetónovaný trojuholníkový cíp a
končí hranicou pozemku, za ktorou nasleduje parcela č. 25, ktorá je vedená na LV č. XXXX vo vlastníctve

Slovenskej republiky a v správe OS Komárno. Ide o oplotený areál OS v Komárne, ktorý je oplotený a
uzavretý, pričom vstup je možný len so súhlasom správcu. Na odvolacom pojednávaní vyšlo najavo,
že časť parcely č. 25 má v prenájme od OS Komárno nájomca, ktorý umiestnením betónových zábran
docielil to, aby autá boli nútené ísť parkovať do podzemných garáží, ktoré prevádzkuje. Na ohliadke
bola zistená ešte tá skutočnosť, že oporný múr na hranici medzi parcelami 10/10 a 10/11 predstavuje

výškový rozdiel takmer 3 metre, tento bolo potrebné opraviť a spevniť pre zabránenie zosuvu pôdy pre
terénne a výškové rozdiely medzi parcelou 10/10 a 10/11.

Žalobkyňa v konaní predložila geometrický plán č. 35049251-221/2016, vypracovaný súkromným
geodetom Ing. Zoltánom Fülöpom dňa 19. 09. 2016, autorizačne overený dňa 19. 09. 2016 a úradne

overený dňa 30. 09. 2016 Ing. Máriou Bartošovou na reálne rozdelenie nehnuteľnosti. Geodet, ktorý
vypracoval znalecký posudok bol vypočutý v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorý uviedol, že delil
parcelu č. 10 o výmere 415 m2, pretože táto parcela je reálne deliteľná. Uviedol, že parcela č. 10 sa
dá rozdeliť na tak veľké časti, aké sú spoluvlastnícke podiely a aby mal každý prístup k nehnuteľnosti.
Hľadisko, ktoré zohľadňoval, bola veľkosť spoluvlastníckych podielov. Zohľadnil pri reálnej deľbe aj

skutočnosť, aby každý mal prístup do svojej nehnuteľnosti a aby sa každý mohol dostať k svojmu
pozemku prípadne pešo. Uviedla ďalej, že hranicu medzi parcelami 10/10 a 10/11 tvorí stena, ktorá tvorí
veľký výškový rozdiel viac ako 2 metre.

15. Odvolací súd, vychádzajúc z individuálnych okolností tejto veci, z vypracovaného geometrického

plánu predloženého žalobkyňou, ktorý umožňuje reálne rozdelenie nehnuteľnosti, ako aj z výpovede
geodeta a samotnej ohliadky odvolacieho súdu na mieste samom, dospel k záveru, že je celkom dobre
možné aj po faktickej, technickej a funkčnej stránke nehnuteľnosť parc. č. 10 reálne rozdeliť, keď je
potrebné uviesť, že aj keby rozdelenie nebolo optimálne, neznamená to, že by nebolo možné reálne
rozdelenie. Súd preto vychádzal z predloženého geometrického plánu, ako aj z listov vlastníctva a zistil,

ženaparceleč.14a13mápostavenýrodinnýdomžalobkyňa,ktorýjevedenýnaLVč.XXXXažalovaná
po odkúpení spoluvlastníckych podielov aj s domovou nehnuteľnosťou vlastní rodinný dom postavený
na parc. č. 11 a 12, zapísané na LV č. XXX a XXX. Odvolací súd je toho názoru, že jedinou prístupovou
cestou na nehnuteľnosť parcelu č. 10 tak vo vlastníctve žalobkyne, ako aj žalovanej, je prístup z Y. ulice.
Taktosaprístupovácestanaspoločnúnehnuteľnosťvyužívalaajvminulosti.Zvykonanéhodokazovania

jednoznačne vyplynulo, že vchod z Y. ulice bol vždy spoločným vchodom pre všetkých spoluvlastníkov
do spoločnej nehnuteľnosti parc. č. 10, a takto bola využívaná nielen stranami sporu, ale aj právnymi
predchodcami.

Žalobkyňa, ako aj žalovaná budú mať v zmysle geometrického plánu zabezpečený svoj prístup k svojim

nehnuteľnostiam cez novovytvorené parcely registra „C" č. 10/16 o výmere 21 m2 a novovytvorenej
parcely registra „C" č. 10/13 o výmere 16 m2, vytvorené geometrickým plánom Ing. Zoltána Fülöpa č.
35049251-221/2016 zo dňa 19. 09. 2016, a tieto preto prikázal do podielového spoluvlastníctva strán
sporu žalobkyni Z. W. v podiele 6/18-in k celku a žalovanej U. H. v podiele 12/18-in k celku.

Novovytvorenú parcelu č. 10/12 o výmere 23 m2, ktorá predstavuje chodník pri domovej nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalobkyne a novovytvorenú parc. č. 10/10 o výmere 24 m2 , novovytvorenú parc. č. 10/12
o výmere 23 m2 a novovytvorenú parc. č. 10/11 o výmere 108 m2 prikázal v zmysle vyššie uvedeného
geometrického plánu Ing. Zoltána Fülöpa do výlučného vlastníctva žalobkyne v podiele 1/1.Novovytvorenú parcelu registra „C" č. 10/15 o výmere 91 m2, novovytvorenú parcelu registra „C" č.
10/14 o výmere 23 m2, novovytvorenú parcelu registra „C" č. 10/17 o výmere 18 m2, novovytvorenú

parcelu registra „C" č. 10/17 o výmere 18 m2 a novovytvorenú parcelu registra „C" č. 10/18 o výmere 75
m2 prikázal v zmysle geometrického plánu do výlučného vlastníctva žalovanej U. H. v podiele 1/1.

Uvedené rozdelenie, zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k parcele č. 10 uvedeným
spôsobom považoval odvolací súd s prihliadnutím na veľkosť podielu, ale aj na účelné využitie veci

za dobre možné, keď takýmto vyporiadaním podielového spoluvlastníctva budú mať zabezpečené
vlastníci domov, tak žalobkyňa, ako aj žalovaná, riadny prístup k svojej domovej nehnuteľnosti. Odvolací
súd bol toho názoru, že nebolo možné pristúpiť k inému variantu rozdelenia, dôsledkom ktorého
by bola bez ďalšieho strata doterajšieho prístupu k nehnuteľnosti žalobkyni, tak ako sa doposiaľ
realizoval. Vzhľadom na uvedené, predložený geometrický plán žalovanou v odvolacom konaní, ktorý
bol vypracovaný vyhotoviteľom MHLGEO, s. r. o., Záhradnícka 16, Komárno pod č. G1-316/2023 dňa

23. 02. 2023 Ing. Attilom Mészárosom, ktorý bol úradne overený dňa 14. 03. 2023 Ing. Eleonórou
Ďurovčovičovou bol podľa názoru odvolacieho súdu z vyššie uvedených dôvodov nerealizovateľný z
dôvodu, že vyporiadaním podielového spoluvlastníctva v zmysle predloženého geometrického plánu
žalovanou by žalobkyňa mala znemožnený svoj vstup na svojej nehnuteľnosti. Je potrebné zdôrazniť, že
žalobkyňa nemá zriadené právo vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu cez parcelu registra

„C" č. 25, ktorá parcela je vo vlastníctve štátu a v správe OS Komárno. Navyše, je potrebné dodať, že
Slovenská republika ako vlastníčka parc. č. 25 registra „C" nebola účastníkom tohto konania.

16. Zustanovenia§142ods.3OZvyplýva,žesúdmáprávooprávnenezriadiťvecnébremenovprípade
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva rozdelením veci. Z ohliadky na mieste samom súd

zistil, že na novovytvorenej parc. č. 10/18, ktorá bola prikázaná do vlastníctva žalovanej, sa nachádza
vodovodná šachta a vodovodná prípojka, ktoré vedú do nehnuteľnosti na parcelách registra „C" č. 13
a č. 14, ktoré sú vo vlastníctve žalobkyne. Odvolací súd preto zriadil vecné bremeno spočívajúce v
povinnosti žalovanej ako vlastníčky parcely č. 10/18 strpieť na svojej nehnuteľnosti vodovodnú šachtu
a vodovodnú prípojku v prospech vlastníka nehnuteľnosti parcele registra „C" č. 13 a 14.

17. Vzhľadom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi žalobkyňou a žalovanou
v závislosti od veľkosti ich spoluvlastníckych podielov bolo potrebné rozhodnúť aj o vyplatení primeranej
náhrady, ktorú je potrebné vykladať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa
miestnych podmienok obstaranie obdobnej veci - predstavovaný podielom spoluvlastníka, ktorý bol

prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Primeranou náhradou je teda príslušný podiel zodpovedajúci
všeobecnej cene. Žalobkyňa v konaní predložila znalecký posudok č. 49/2017 znalca Ing. Ladislava
Szöllösiho na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov, ktorý parcely registra „C" č. 10/11, 10/15
a 10/18 zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. W. stanovil v rozlohe 274 m2 na celkovú hodnotu
19 200 eur. Podľa LV č. XXX kat. úz. W. parcela registra „C" č. 10 o výmere 415 m2 predstavuje

spoluvlastnícky podiel žalobkyne výmeru 138,33 m2, čo predstavuje jej podiel na nehnuteľnosti 6/18-in
a podiel žalovanej predstavuje výmeru 276,66 m2, čo zodpovedá jej spoluvlastníckemu podielu 12/18-
in. Po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva žalobkyňa nadobudne výmeru 167,33 m2
a žalovaná nadobudne 247,67 m2. Skutočnosť, že žalobkyňa nadobudla nad rozsah jej pôvodného
spoluvlastníckeho podielu výmeru 29 m2, vychádzajúc zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti podľa ZP

č. 49/2017 znalca Ing. Ladislava Szöllösiho, ktorá predstavuje sumu 69,92 eura/m2, potom primeraná
náhrada, ktorú je povinná žalobkyňa žalovanej vyplatiť, je suma 2 027,68 eura, a to do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

18. Odvolací súd odvolacie námietky žalovanej v podanom odvolaní nepovažuje za dôvodné. Pokiaľ

žalovaná namietala, že neboli splnené procesné podmienky z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 CSP,
súd prvej inštancie uznesením zo dňa 11. 06. 2019 č. k. 8C/12/2017-351 pripustil zmenu žaloby na
základe návrhu žalobkyni na pojednávaní dňa 05. 06. 2019. Následne po vykonaní ohliadky žalobkyňa
návrhom zo dňa 19. 09. 2019 požiadala o zmenu žaloby, o ktorej rozhodol súd prvej inštancie dňa 23. 09.
2019 č. k. 8C/12/2017-419, ktorým zmenu žaloby pripustil, pričom proti uvedenému uzneseniu odvolanie

nie je prípustné (§ 357 CSP). Zároveň je potrebné zdôrazniť, že súd v konaní o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva nie je viazaný žalobným návrhom.18.1. Rovnako nedôvodná je aj odvolacia námietka žalovanej, že vyjadrenie žalobkyne s poukazom
na výsledky ohliadky zo dňa 22. 07. 2019, datované dňom 19. 09. 2019, jej neboli doručené, ale boli
doručené len jej právnej zástupkyni. Keďže žalovaná bola zastúpená advokátkou v zmysle § 110 ods.

1 CSP, písomnosti sa doručujú len tomuto zástupcovi. Preto uvedená námietka žalovanej o nedoručení
písomnosti k jej rukám nie je dôvodná.

18.2. Za rovnako nedôvodnú považoval odvolací súd námietku žalovanej, že na pojednávaní dňa
11. 11. 2019, kedy bol vypočutý geodet Ing. Zoltán Fülöp, ktorý vypracoval geometrický plán, sa

nemohla na tohto svedka pripraviť, pretože o takomto dôkaze nemala vedomosť. Je potrebné uviesť,
že vypočutie navrhované svedka navrhol predchádzajúci právny zástupca žalovanej, preto uvedená
námietka žalovanej nie je dôvodná.

18.3. Pokiaľ žalovaná v podanom odvolaní namietala, že na pojednávaní dňa 05. 06. 2019 navrhovala,
aby súd ustanovil znalca, ktorý sa vyjadrí z technického hľadiska, či je dobre možné vyporiadanie

spornej parcely, a takisto, že namietala vypracovanie znaleckého posudku č. 49/2017 Ing. Ladislavom
Szöllösim, odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na vyporiadanie sa s uvedenými návrhmi súdom
prvej inštancie, keď s poukazom na ust. § 167 CSP správne poukázal na to, že žalovaná bola poučená o
svojich procesných právach a povinnostiach, pričom počas celého konania pred súdom prvej inštancie,
ale ani pred odvolacím súdom - keďže odvolací súd dopĺňal a opakoval dokazovanie - nepredložila taký

dôkaz, ktorý by spochybnil, resp. vylúčil reálnu deľbu nehnuteľnosti. Rovnako nepredložila ani znalecký
posudok, ktorý by účinne poprel predložený znalecký posudok žalobkyňou na stanovenie všeobecnej
hodnoty vyporiadavaných nehnuteľností.

18.4. Pokiaľ žalovaná namietala, že parc. č. 10 je zahrnutá v pamiatkovom území mesta Komárno,

pričom poukázala na predložené zásady a spochybnila reálnu možnosť zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k parc. č. 10, ktorá tvorí územie pamiatkovej zóny mesta Komárna,
odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že aj keď parcelácia predstavuje neoddeliteľnú súčasť
historickej a pamiatkovej identity každého sídla a je jednou zo základných pamiatkových hodnôt sídla,
vychádzajúc aj z predloženého súpisu zásad pamiatkovej zóny sa zakotvuje požiadavka na zachovanie,

údržbu, regeneráciu historického pôdorysu a parcelácie. Podľa názoru odvolacieho súdu pôdorys
pôvodnejparcelyč.10zostalzachovanýstým,žepredmetomtohtokonaniajelenvnútornéusporiadanie
spoluvlastníckych vzťahov súčasných spoluvlastníkov. Zásady ochrany pamiatkovej zóny zdôrazňujú
len potrebu zachovania pôdorysných čŕt pôvodných parciel a dodržanie pôvodnej urbanistickej štruktúry.
Z uvedeného dôvodu odvolací súd túto námietku nepovažoval za dôvodnú.

18.5. Napokon, žalovaná namietala, že s poukazom na existenciu subjektívnych podmienok žalobkyne,
ale aj na existenciu objektívnych okolností, nehnuteľnosť nepovažuje za reálne deliteľnú, a preto v
zmysle § 142 ods. 2 OZ sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa pre nezrušenie a nevyporiadanie
spoluvlastníctva. Namietala, že žalobkyňa touto žalobou chcela zlegalizovať svoje „čiernu" stavbu, s

čím sa súd prvej inštancie nezaoberal. K uvedenej skutočnosti súd prvej inštancie na strane 9 rozsudku
uviedol, že z hľadiska vyporiadania podielového spoluvlastníctva nie je možné posudzovať, či postavený
prístrešok alebo tzv. terasa bez stavebného povolenia žalobkyňou, je alebo nie je čiernou stavbou,
pretože vyvodenie dôsledkov je v kompetencii príslušného stavebného úradu. Predmetom tohto konania
bolo možné len rozhodovať o návrhu žalobkyni o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

k parcele č. 10. Uvedené námietky preto neboli spôsobilé zmeniť záver súdu prvej inštancie, ale aj
odvolacieho súdu, o tom, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto sporu, je reálne deliteľná a v danom
prípade boli splnené podmienky pre zrušenie a vyporiadanie podielových spoluvlastníkov tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Žalovaná v rámci svojej obrany neponúkla také dôkazy, ktoré
by odôvodňovali existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo potrebné žalobu

zamietnuť.

18.6. Pokiaľ odvolací súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania právnej zástupkyne žalovanej
preveriť možnosť vstupu žalobkyne cez parc. č. 25, resp. či ju žalobkyňa využíva, bolo tomu pre to,
že parc. č. 25 je vo vlastníctve štátu, v správe Okresného súdu Komárno, ktorí neboli účastníkmi tohto

konania a z dokazovania nesporne vyplynulo, že žalobkyňa cez parc. č. 25 nemá zriadené žiadne
právo, či už prechodu, vstupu alebo vecné bremeno, ktoré by nasvedčovalo tomu, že žalobkyňa má
zabezpečený iný prístup (cez parc. č. 25) k svojim nehnuteľnostiam.19. Podľa § 396 odsek 1 CSP ustanovenie o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použije aj
na odvolacie konanie.

Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej
inštancie (odsek 2).

Podľa § 255 odsek 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Odvolací súd, rozhodujúc o trovách celého konania, postupoval v zmysle citovaných zákonných
ustanovení, a vzhľadom na to, že žalobkyňa mala vo veci plný úspech, odvolací súd jej priznal nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške týchto trov rozhodne po právoplatnosti rozsudku súd
prvej inštancie prostredníctvom súdneho úradníka.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).