Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, June 13, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/89/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1122209560
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1122209560.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek
senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: TOUR4U, s.r.o., so sídlom
Šikmá 4, 821 06 Bratislava, IČO: 36 801 658, zastúpený: Advokátska kancelária Paul Q, s. r. o., so
sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 35 906 464 a Advokátska kancelária Budinský, s. r. o.,
so sídlom Pri Starej Prachárni 16/133, 831 04 Bratislava, IČO: 47 247 339, proti žalovanému v 1. rade:

DONAU WELLE s. r. o., so sídlom Špitálska 2212/16, 811 08 Bratislava, IČO: 47 330 821 a žalovanému
v 2. rade: DANUBE WAVE s.r.o., so sídlom Špitálska 2212/16, 811 08 Bratislava, IČO: 47 330 635, obaja
žalovaní zastúpení: Advokátska kancelária Mišík, s. r. o., so sídlom Bajkalská 21/A, 821 01 Bratislava,
IČO: 36 862 746, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného
súdu Bratislava I č. k. 33Cb/90/2022 - 346 zo dňa 13.4.2023 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 33Cb/90/2022 - 346

zo dňa 13.4.2023 m e n í tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie v tomto znení: Žalovaní v 1. a 2.
rade sú povinní zdržať sa využívania informačných predajných vozíkov a predajných miest žalobcu
na ponuku svojich služieb za účelom prezentovania a predaja svojich služieb zákazníkom a zdržať
sa používania prospektov, letákov, mapiek, tabúľ a brožúrok žalobcu na predaj vlastných služieb a
vyvolávania nebezpečenstva zámeny so žalobcom, to všetko až do rozhodnutia vo veci samej.

Vo zvyšku napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, doručeným súdu dňa 25.10. 2022
domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým súd žalovanému v 1. a 2. rade uloží povinnosť:
- zdržať sa využívania informačných predajných vozíkov a predajných miest žalobcu na ponuku
svojich služieb, vrátane postávania v ich blízkosti za účelom prezentovania a predaja svojich služieb

zákazníkom, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej;
- zdržať sa oslovovania a odvádzania potenciálnych zákazníkov, ktorí už prejavili záujem o služby
žalobcu k vyhliadkovým vozidlám žalovaných, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej;
- zdržať sa predaja svojich vyhliadkových trás osobám, ktoré sa preukážu záväznou objednávkou alebo
poukazom (voucherom) žalobcu, resp. výslovne prezentujú záujem kúpiť vyhliadkovú trasu ponúkanú
žalobcom, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej;

- zdržať sa používania prospektov, letákov, mapiek, tabúľ a brožúrok žalobcu na predaj vlastných služieb
a vyvolávania nebezpečenstva zámeny so žalobcom, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci
samej;
- zdržať sa akýchkoľvek nepravdivých, urážlivých a klamlivých tvrdení o službách žalobcu a na adresu
žalobcu alebo jeho zamestnancov, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej;
- zdržať sa porovnávania a šírenia nepravdivých informácií, že vlastné služby a trasy sú identické alebo

podobné so službami žalobcu, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej;- zmeny pracovných odevov predajcov žalovaných zabezpečujúcich predaj vyhliadkových trás vozidlami
žalovaných, najmä zmenu krikľavo-žltej, resp. krikľavo- bledozelenej farby na inú, dostatočne odlišnú
farbu od pracovných odevov žltej a neónovo-žltej farby žalobcu a iných príslušných vizuálnych prvkov

tak, aby boli dostatočne odlíšené od farby a dizajnu dlhodobo charakteristického pre pracovné odevy
používané u predajcov žalobcu, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

2. O tomto návrhu rozhodol Okresný súd Bratislava I (ďalej len „súd prvej inštancie“) svojim uznesením
č. k. 33Cb/90/2022 - 217 zo dňa 7.11.2022 tak, že tento návrh v celom rozsahu zamietol. Proti

tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením
č. k. 2Cob/22/2023 - 337 zo dňa 28.2.2023 tak, že toto uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k.
33Cb/90/2022 - 217 zo dňa 7.11.2022 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

3. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací zrušil napadnuté uznesenie predovšetkým z dôvodu,

že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku bezodkladnosti ako jeden z predpokladov
nariadenia neodkladného opatrenia, čo bolo aj odvolacou námietkou žalobcu. Odvolací súd poukázal
na to, že samotný atribút bezodkladnosti bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový
stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná aj po dlhšie časové obdobie. Súd prvej inštancie
preto nemôže danú podmienku považovať za nesplnenú iba z toho dôvodu, že sa navrhovateľ

nedomáhal ochrany hneď po vzniku potreby bezodkladne upraviť pomery. Odvolací súd zdôraznil,
že v tomto prípade má ísť o nekalosúťažné konanie žalovaných, pričom toto konanie má dlhodobú,
periodickú povahu, vyplýva zo samotnej podstaty predmetu podnikania. Podľa názoru odvolacieho
súdu súd prvej inštancie tým, že návrh zamietol z dôvodu nepreukázania podmienky bezodkladnosti,
nezaoberal sa splnením ďalších nevyhnutných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia,

najmä či žalobca osvedčil nekalosúťažné konanie. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je
zrejmé, či súd prvej inštancie nepovažoval za osvedčené nekalosúťažné konanie ako právny nárok,
alebo nekalosúťažné konanie považuje za osvedčené, ale tento stav podľa jeho názoru nevyžaduje
neodkladnú úpravu. Podľa odvolacieho súdu, ak je osvedčené nekalosúťažné konanie, rozhodujúce
bude hľadisko zabránenia vzniku škody, prípadne rozširovanie ujmy dotknutého účastníka, t. j. či

navrhovaným neodkladným opatrením možno predísť hroziacej ujme a či tento stav vyžaduje úpravu
formou nariadenia neodkladného opatrenia. Odvolací súd ďalej konštatoval, že súd prvej inštancie sa
nezaoberal tým, či sú osvedčené podmienky nekalosúťažného konania, či je osvedčená existencia
právneho vzťahu medzi sporovými stranami, t. j. či je nárok osvedčený a predložené listinné dôkazy
odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy (princíp opodstatnenosti), ani tým, či neodkladným opatrením

možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ navrhovaného neodkladného opatrenia domáha
(princíp efektívnosti). Pre rozhodnutie, či bola osvedčená bezodkladná úprava pomerov, bolo potrebné
vysporiadať sa s listinnými dôkazmi, ktorými žalobca osvedčoval svoj nárok. Pokiaľ ide o konštatovanie
súdu prvej inštancie, že ani v prípade nariadenia neodkladného opatrenia by príslušníci mestskej polície
nemali právomoc zasahovať, odvolací súd uviedol, že prípadné vykonateľné neodkladné opatrenie

predstavujezákonnúpovinnosťžalovanýchrešpektovaťuloženépovinnostianavrhovateľneodkladného
opatrenia má možnosť domáhať sa jeho vykonania formou exekúcie. Skutočnosť, že porušenie
neodkladnéhoopatrenianiejetrestnýmčinommareniavýkonurozhodnutiaanemôženahrádzaťčinnosť
exekútora bez ďalšieho neznamená, že navrhovateľovi nebude poskytnutá súdna ochrana. Odvolací
súd preto uzavrel, že úlohou súdu prvej inštancie bude v intenciách uvedených dôvodov odvolacieho

súduposúdiť,čižalobcaosvedčildanosťnároku,t.j.nekalosúťažnékonaniežalovaných,ačipredložené
listinné dôkazy osvedčujú potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu a to vo vzťahu k
jednotlivým výrokom navrhovaného petitu neodkladného opatrenia.

4. Po vrátení veci odvolacím súdom súd prvej inštancie o podanom návrhu žalobcu rozhodol uznesením

č. k. 33Cb/90/2022 - 346 zo dňa 13.4.2023 (ďalej len „napadnuté uznesenie“), posúdil návrh podľa §
324 ods. 1 a ods. 3; § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. d); § 326 ods. 1; § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a podľa § 41; § 42 ods. 1 a § 44
ods. 1 a ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“) a opätovne návrh žalobcu
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

5. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že aby mohlo byť určité
konanie kvalifikované ako nekalosúťažné, musia byť kumulatívne splnené tri podmienky: ide o konanie
v hospodárskej súťaži, takéto konanie je v rozpore s dobrými mravmi súťaže, takéto konanie jespôsobilé privodiť ujmu. Súd prvej inštancie konštatoval, že splnenie prvej podmienky generálnej
klauzuly má za osvedčené, pretože je nesporné, že konanie žalovaných zasahuje do sféry činnosti
žalobcu. Jedná sa o priamych konkurentov, čo je preukázané aj zhodnými predmetmi podnikania,

ktoré majú sporové strany zapísané v obchodnom registri. Naviac, z predložených dôkazov (čestné
vyhlásenia zamestnancov žalobcu, predložené obrazové a obrazovo-zvukové záznamy) je nepochybné,
že zamestnanci sporových strán prichádzajú pravidelne do vzájomnej interakcie (konfliktnej), pričom
konanie žalovaných (oslovovanie potencionálnych zákazníkov žalobcu) je spôsobilé zasiahnuť do
sféry činnosti žalobcu a ovplyvniť jeho ekonomické výsledky. Pri posúdení splnenia druhej podmienky

generálnej klauzuly nekalosúťažného konania vychádzal súd prvej inštancie z tvrdení obsiahnutých v
žalobe (návrhu na vydanie neodkladného opatrenia) a v podanom odvolaní, ktoré žalobca preukazoval
priloženými listinami a obrazovými a obrazovo-zvukovými záznamami. Na základe vyhodnotenia týchto
dôkazov možno konštatovať splnenie aj druhej podmienky, teda osvedčenie konania žalovaných, ktoré
je v rozpore s dobrými mravmi. Takéto konanie žalovaných mal súd prvej inštancie preukázané jednak z
predložených fotografií (pracovníci žalovaných majúcich oblečené tričká/bundy s nápismi propagujúcimi

služby žalovaných, ako sa pohybujú v tesnej blízkosti žalobcovho predajného stánku; pracovníci
žalovanýchsapohybujúsosvojímpredajnýmstánkommimopriestor,ktorýimbolvyčlenenývrozhodnutí
o povolení užívania verejného priestoru) ako aj z predložených obrazovo-zvukových záznamov sú
preukázané praktiky žalovaných, keď zámerne oslovujú záujemcov o služby žalobcu stojacich v rade
pri žalobcovom stánku, snažiac sa ich odlákať a predať im ich vlastné služby. Súd prvej inštancie mal

taktiež predbežne za osvedčené aj agresívne správanie sa žalovaných (konateľky a zamestnancov),
ktoré evidentne vyplýva z predložených video záznamov. Uvedené správanie žalovaných možno podľa
názoru súdu prvej inštancie hodnotiť ako v rozpore so všeobecnými princípmi slušného správania či
etiky, prípadne možno uzavrieť, že všetci spravodlivo, poctivo, čestne a svedomito konajúci účastníci
súťažného zápasu by ich považovali za rozporné s ustálenými mravnými názormi, obyčajami a

zvyklosťami. Čo sa týka tretej podmienky, súd prvej inštancie konštatuje reálnu možnosť hrozby ujmy.
V prvom rade sa jedná o ekonomickú ujmu (škodu) keď žalovaní môžu svojím na teraz osvedčeným
nekalosúťažným správaním odčerpať časť tržieb žalobcu, najmä tým, že sa snažia aktívne odlákať
potenciálnych zákazníkov žalobcu, ako aj agresívne správanie žalovaných voči zamestnancom žalobcu
zas môže mať vplyv na ochotu týchto zamestnancov zotrvať v pracovnom pomere so žalobcom, čo môže

taktiež spôsobiť žalobcovi ujmu v jeho pôsobení v hospodárskej súťaži. Na základe súčasného stavu
konania možno konštatovať osvedčenie nekalosúťažného konania žalovaných.

6. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení ďalej skúmal, či pomery medzi stranami si vyžadujú
úpravu a či je táto úprava bezodkladne potrebná, t. j. či medzi stranami nastal taký stav vzťahov, ktorý

neznesie odklad. Z predložených listín (vrátane fotografií) je podľa súdu prvej inštancie evidentné,
že konanie žalovaných, ktoré súd vyššie vyhodnotil ako osvedčené nekalosúťažné konanie, naďalej
pretrváva. S ohľadom na tieto predložené listinné dôkazy a na argumentáciu v podaniach žalobcu možno
konštatovať potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Vzhľadom k osvedčeniu nekalosúťažného konania
a k nateraz preukázanému pokračovaniu tohto právom nepovoleného konania súd prvej inštancie

konštatoval potrebu neodkladnej úpravy pomerov na právnu ochranu žalobcu. Súd prvej inštancie
rozhodol, že napriek osvedčeniu právneho nároku a uznaniu potreby bezodkladnej potreby úpravy
pomerov konštatuje, že má za to, že nie sú splnené všetky podmienky na vyhovenie návrhu žalobcu. Pre
nariadenie neodkladného opatrenia je rovnako relevantné, či ním možno objektívne dosiahnuť ochranu,
ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti neodkladného opatrenia) a či jeho právne účinky

neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah tak, že by malo za
následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov (princíp proporcionality neodkladného
opatrenia). Súd prvej inštancie sa preto vyjadril k jednotlivým výrokom navrhovaného petitu žalobcu:
- Návrh na zdržanie sa využívania informačných predajných vozíkov a predajných miest žalobcu na
ponuku svojich služieb, vrátane postávania v ich blízkosti za účelom prezentovania a predaja svojich

služieb zákazníkom, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej považuje súd prvej inštancie
za nevykonateľný z dôvodu jeho absolútnej neurčitosti, nakoľko takto navrhovaný petit neumožňuje
identifikovanie rozsahu judikovanej povinnosti. Zároveň nie je zrejmé, čo sa má pokladať za užívanie
vozíkov žalobcu (či sa má jednať priamo o obsluhu zákazníkov z konkurenčného vozíka, prípadne
používania jeho odkladacích priestorov);

- Návrh na zdržanie sa oslovovania a odvádzania potenciálnych zákazníkov, ktorí už prejavili záujem
o služby žalobcu k vyhliadkovým vozidlám žalovaných, a to až do právoplatného rozhodnutia vo
veci samej. Predmetný návrh považuje súd prvej inštancie za v rozpore s princípom proporcionality
neodkladného opatrenia, keďže by žalovaných obmedzil neprimeraným spôsobom v účasti nahospodárskej súťaži (aj s ohľadom na rozhodovaciu prax ÚS SR - sp. zn. III. ÚS 1/2023). Takto
judikovaná povinnosť, by vo veľkej miere znemožnila žalovaným realizovať ich podnikateľskú činnosť,
čo nie je v súlade s princípom proporcionality, najmä za situácie keď nie je právoplatne judikované

nekalosúťažné konanie;
- Návrh na zdržanie sa predaja svojich vyhliadkových trás osobám, ktoré sa preukážu záväznou
objednávkoualebopoukazom(voucherom)žalobcu,resp.výslovneprezentujúzáujemkúpiťvyhliadkovú
trasuponúkanúžalobcom,atoaždoprávoplatnéhorozhodnutiavovecisamej.Súdopätovnepredmetný
návrh považuje za v rozpore s princípom proporcionality neodkladného opatrenia, keďže by žalovaných

obmedzil neprimeraným spôsobom v účasti na hospodárskej súťaži. Čo sa týka prípadného výkonu, tak
tento možno taktiež vyhodnotiť ako maximálne problematický, pretože exekúcia by sa netýkala majetku
a preto by tretie osoby (zákazníci) neboli povinné vydať exekútorovi v rámci súčinnosti záznamy alebo
dokumenty (objednávky a voucheri);
- Návrh na zdržanie sa používania prospektov, letákov, mapiek, tabúľ a brožúrok žalobcu na predaj
vlastných služieb a vyvolávania nebezpečenstva zámeny so žalobcom, a to až do právoplatného

rozhodnutia vo veci samej. Opätovne tu súd prvej inštancie konštatoval nemožnosť výkonu tejto časti
rozhodnutia, keďže nie je absolútne jasné čo sa má považovať za prospekty, letáky, mapky, tabule a
brožúrky žalobcu. Súd prvej inštancie zároveň podotkol, že v tomto štádiu konania nemá za osvedčené
naplnenie osobitnej skutkovej podstaty nekalosúťažného konania vyvolávania nebezpečenstva zámeny,
vzhľadom k tomu, že v tomto rozhodnutí sa vyjadroval len k osvedčeniu naplnenia generálnej klauzuly;

- Návrh na zdržanie sa akýchkoľvek nepravdivých, urážlivých a klamlivých tvrdení o službách žalobcu
a na adresu žalobcu alebo jeho zamestnancov, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
Aj tu súd prvej inštancie konštatoval nemožnosť výkonu tejto časti rozhodnutia, keďže nie je absolútne
jasné, čo sa má považovať za nepravdivé, urážlivé a klamlivé tvrdenia o službách žalobcu a na adresu
žalobcualebojehozamestnancov.Naviacnariešeniejednotlivýchnarušeníobčianskehospolunažívania

sú príslušné správne orgány, prípadne ak bola dosiahnutá intenzita spáchania trestného činu, tak orgány
činné v trestnom konaní;
- Návrh na zdržanie sa porovnávania a šírenia nepravdivých informácií, že vlastné služby a trasy sú
identické alebo podobné so službami žalobcu, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
Predmetný návrh považuje súd za v rozpore s princípom proporcionality neodkladného opatrenia,

keďže by žalovaných obmedzil neprimeraným spôsobom v účasti na hospodárskej súťaži. Vydaním
navrhovanej časti petitu by následne boli obmedzení na účasti v podnikateľskej súťaži;
- Návrh na zmenu pracovných odevov predajcov žalovaných zabezpečujúcich predaj vyhliadkových
trás vozidlami žalovaných, najmä zmenu krikľavo-žltej, resp. krikľavo- bledozelenej farby na inú,
dostatočne odlišnú farbu od pracovných odevov žltej a neónovo-žltej farby žalobcu a iných príslušných

vizuálnych prvkov tak, aby boli dostatočne odlíšené od farby a dizajnu dlhodobo charakteristického
pre pracovné odevy používané u predajcov žalobcu, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci
samej. Predmetný návrh považuje súd za v rozpore s princípom proporcionality neodkladného opatrenia,
keďže by žalovaných obmedzil neprimeraným spôsobom v účasti na hospodárskej súťaži. Zo žiadnych
predložených listín nevyplýva, že by bol žalobca disponentom oprávnenia (napr. ochrannej známky),

ktoré by ho oprávňovalo na vylúčenie iných subjektov z používania krikľavo-žltej, resp. krikľavo-
bledozelenej farby na pracovných odevoch. Súd prvej inštancie mal za to, že nosením predmetných
odevov žalovanými sa nezasahuje do práv žalobcu.

7. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, dôvodiac podľa § 365

ods. 1 písm. f) a h) CSP, t. j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Žalobca v odvolaní uviedol, že závery napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie nie sú správne,
nemajú oporu v obsahu súdneho spisu, predložených dôkazoch a skutkovom stave. Podľa názoru

žalobcu súd prvej inštancie rozhodoval v rozpore s predloženým návrhom žalobcu a predloženými
dôkazmi. V prípade nesprávnych skutkových zistení súdu, žalobca vo viacerých bodoch svojho
návrhu poukázal na konania žalovaných, ktoré očividne napĺňajú vyššie uvedené znaky skutkovej
podstaty vyvolania nebezpečenstva zámeny (kopírovaním pracovných odevov, predajných vozíkov,
používanie falošných prospektov, mapiek, propagačných tabúľ a brožúr silne pripomínajúce reklamné

materiály a služby ponúkané žalobcom, atď.) a predložil k tomu i zodpovedajúce dôkazy (čestné
vyhlásenia, fotodokumentáciu, reklamné materiály žalobcu a žalovaných). Častokrát pritom služby,
ktoré predajcovia žalovaných zákazníkom prezentujú ani reálne žalovaní neposkytujú a zákazníci sú
uvedení pri predaji do omylu, či možno jednoznačne definovať ako konanie proti dobrým mravoma za vyvolávanie nebezpečenstva zámeny zo strany žalovaných vo vzťahu k žalobcovi. Žalobca
podľa svojho názoru uviedol a predloženými dôkazmi osobitne k tomuto bodu dostatočne osvedčil, že
trasy Golden Express (žalovaných) nie sú podobné a už vôbec nie totožné s trasami Prešporáčikov

(žalobcu). I napriek tejto skutočnosti predajcovia žalovaných prezentujú pomocou svojich propagačných
materiálov (letáčikov, prospektov, mapiek, predajných tabúl, brožúr, atď.) zákazníkom služby a trasy,
ktoré ponúka výlučne žalobca, čím ich uvádzajú do omylu o totožnosti poskytovateľa služieb a rozsahu
poskytovaných služieb. Žalobca tiež poukázal a predložil sťažnosti viacerých zákazníkov, ako i svedecké
výpovede, ktoré sa dostali k žalobcovi a ktoré taktiež popisujú viaceré praktiky zo strany predajcov

žalovaných. Tieto praktiky žalovaných sú pritom spôsobilé naplniť i skutkovú podstatu osobitnej formy
nekalosúťažného konania - vyvolávania nebezpečenstva zámeny. Na základe uvedeného a dôkazov
predložených spolu s návrhom, žalobca nemôže súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie v bode
24 napadnutého uznesenia, že súd v tomto štádiu konania nemá za osvedčené naplnenie osobitnej
skutkovej podstaty nekalosúťažného konania vyvolávania nebezpečenstva zámeny. Okresný súd ďalej
v bode 24 napadnutého uznesenia namieta nemožnosť výkonu tejto časti rozhodnutia, keďže nemá byť

jasné čo možno považovať za prospekty, letáky, mapky, tabule a brožúrky. Žalobca k tomuto dôvodu
zamietnutia uvádza, že už v samotnej zákonnej definícii v § 47 ods. 1 písm. b) OBZ zákonodarca používa
pojmy ako obaly, tlačivá, katalógy a reklamné prostriedky a ďalej ich v zákone bližšie nevysvetľuje,
keďže vychádza z predpokladu, že ide o všeobecne známe a širokej verejnosti dostatočne zrozumiteľné
pojmy, ktorých obsah je jasný. Žalobca sa tiež v odvolaní vyjadril k ním tvrdenému nesprávnemu

právnemu posúdeniu veci v napadnutom uznesení. Súd prvej inštancie, podľa žalobcu, nesprávne
poukázal na princíp proporcionality a princíp efektívnosti neodkladného opatrenia, kedy by navrhované
povinnosti žalovaných obmedzili neprimeraným spôsobom v hospodárskej súťaži ako aj navrhované
neodkladné opatrenie by bolo v časti materiálne nevykonateľné. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 1/2023 zo dňa 12.1.2023, ktorý k princípu proporcionality

v bode 22 svojho uznesenia uviedol, „že v prípade predbežnej súdnej ochrany, týkajúcej sa nekalej
súťaže sa môžu zvýšiť nároky na dodržanie práva na spravodlivý proces, ako aj nároky na formuláciu
samotných súdnych opatrení, najmä ak sú opatrenia, ktoré žalobcovia navrhujú uložiť, tvrdšie a
nezvratnejšie. Konkrétna formulácia opatrení má zohľadniť potrebu proporcionality medzi porušením
práv a nariadenými neodkladnými opatreniami, pričom sa vždy musia brať do úvahy aj záujmy tretích

osôb.“ V prípade jednotlivých návrhov žalobcu na uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa rôznych
konaní žalobca uviedol, že nepopiera dôležitosť princípu proporcionality a súhlasí s prezentovaným
názorom Ústavného súdu v jeho nedávno prijatom uznesení, avšak nechápe na základe čoho dospel
súd prvej inštancie k názoru, že žalobcom navrhované petity z návrhu majú byť v rozpore s týmto
princípom. Predajný vozík žalobcu má presne vymedzené miesto a žalovaní nemajú žiadne povolenie

na predaj na tomto mieste (verejnom priestranstve) a konajú v rozpore s povolením od správcu
komunikácie - Magistrátu Hl. mesta BA, čiže ide o protiprávne konanie z ich strany. Súd prvej inštancie
súčasne v tom istom bode 22 napadnutého uznesenia konštatuje, že by sa prijatým opatrením vo
veľkej miere znemožnila žalovaným realizovať ich podnikateľská činnosť, čo taktiež nemá byť v súlade
s princípom proporcionality. S týmto tvrdením žalobca zásadne nemôže súhlasiť, keďže, tak ako

žalobca už uviedol vyššie, prijatým opatrením by len súd zakázal, tak či tak neoprávnený predaj zo
strany žalovaných pri predajnom stánku žalobcu. Žalovaným by po vydaní neodkladného opatrenia nič
nebránilo ďalej vykonávať ponuku a predaj služieb pri ich vlastnom predajnom stánku, v súlade s ich
vlastným povolením zvláštneho užívania miestnej komunikácie, čiže v súlade so zákonom. Žalobca ďalej
uviedol, že výrok neodkladného opatrenia vždy pracuje s určitou mierou neurčitosti, ak má obsiahnuť

čo najširšiu potenciálnu množinu prípadov, čo však neznamená, že ho možno automaticky považovať
z tohto dôvodu za nevykonateľný a zamietnuť ho. Podľa názoru žalobcu pre potreby nariadenia
neodkladného opatrenia ide o dostatočne špecifikovaný (určitý) petit. Potenciálnych zákazníkov žalobcu
možno ľahko identifikovať ako osoby, ktoré v súvislosti s ponukou vyhliadkových jázd oslovili žalobcu
pri jeho jedinom a riadne povolenom predajnom mieste žalobcu na Nám. E. Suchoňa s požiadavkou na

zakúpenie poskytovaných služieb. Exekútor dokáže ľahko identifikovať prípady porušenia nariadeného
opatrenia, keďže už na prvý pohľad sú ľahko identifikovateľní konkurenční predajcovia žalovaných ako
aj ich konanie spočívajúce v oslovovaniu a odvádzaniu potenciálnych zákazníkov žalobcu. Žalobca v
odvolaní ďalej poukázal na vyjadrenie súdu prvej inštancie, ktorý uviedol v napadnutom uznesení, že
na jednej strane sám identifikoval praktiky žalovaných ako nekorektné (nemravné) pričom neskôr v

tom istom napadnutom uznesení prezentuje súd prvej inštancie opačný názor, keď uvádza že zákaz
zdržať sa predaja svojich vyhliadkových trás osobám, ktoré sa preukážu záväznou objednávkou
alebo poukazom žalobcu, by zamedzil predmetné praktiky žalovaných, považuje súd prvej inštancie v
rozpore s princípom proporcionality a neprimerané obmedzenie účasti na hospodárskej súťaži. Žalobcataktiež nesúhlasí s tým, že súd prvej inštancie v súvislosti s návrhom uloženia povinnosti „zdržať sa
akýchkoľvek nepravdivých, urážlivých a klamlivých tvrdení o službách žalobcu a na adresu žalobcu
alebo jeho zamestnancov, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej“ konštatuje nemožnosť

výkonu takéhoto rozhodnutia, keďže nemá byť absolútne jasné, čo sa má považovať za nepravdivé,
urážlivé a klamlivé tvrdenia o službách žalobcu a na adresu žalobcu alebo jeho zamestnancov. keďže
z doterajšieho dokazovania je zrejmé, že žalobca a jeho zamestnanci sú na verejnosti vystavení
opakujúcim sa urážlivým a klamlivým tvrdeniam zo strany žalovaných, čím dochádza k ich znevažovaniu
a zastrašovaniu. Je preto len namieste poskytnúť žalobcovi a jeho zamestnancom súdnu ochranu

proti takémuto konaniu, ktorej sa žalobca domáha. K ďalšej námietke súdu prvej inštancie z bodu 25
napadnutého uznesenia, že na riešenie jednotlivých narušení občianskeho spolunažívania sú príslušné
správne orgány, prípadne, ak bola dosiahnutá intenzita spáchania trestného činu, tak orgány činné v
trestnom konaní žalobca uvádza, že s týmto nemôže súhlasiť, keďže podaním svojho návrhu na súd
realizuje svoje právo na súdnu ochranu zakotvené v čl. 46 Ústavy SR, ktoré mu patrí bez ohľadu na
skutočnosť, či sa obrátil alebo neobrátil v tej istej veci aj na správne orgány alebo orgány činné v

trestnom konaní. Žalobca sa pritom viackrát v minulosti na správne orgány a orgány činné v trestnom
konaní obrátil, avšak tieto nedokázali efektívne nekalosúťažnému konaniu žalovaných zabrániť. Žalobca
je toho názoru, že súd prvej inštancie nemôže argumentovať pri zamietnutí návrhu príslušnosťou
správnych orgánov alebo orgánov činných v trestnom konaní a zbaviť sa tak vlastnej príslušnosti vo
veci rozhodnúť, keďže by tým bol žalobca pozbavený svojho práva na súdnu ochranu a na spravodlivý

proces. V súvislosti s návrhom žalobca v tom, že žiada zdržania sa akejkoľvek formy využívania
svojho predajného (súkromného) vozíka a predajného miesta (stojiska) na Námestí E. Suchoňa vrátane
postávania predajcov žalovaných v jeho bezprostrednej blízkosti uvádza, že práve týmto konaním, tak
ako je zrejmé z predloženej fotodokumentácie, predajcovia žalovaných bežne operujú a odvádzajú
zákazníkov žalobcu a preto nesúhlasí s argumentáciou súdu prvej inštancie, že takýto návrh považuje

za nevykonateľný z dôvodu jeho absolútnej neurčitosti, v dôsledku nemožnosti identifikovať rozsah
judikovanej povinnosti. V prípade návrhu žalobcu, aby sa žalovaný zdržal porovnávania a šírenia
nepravdivých informácií, že vlastné služby a trasy sú identické alebo podobné so službami žalobcu,
žalobcavodvolaníuviedol,ževpredošlýchpodaniachdostatočnepreukázal,žeexistujúznačnérozdiely
v trasách ako i v dĺžke a kvalite poskytovaných služieb medzi žalobcom a žalovaným (rozdielne jazdené

trasy a zastávky, ich počet, dĺžka trás, iné cudzojazyčné nahrávky výkladov, atď.), pričom žalobca si za
posledných25rokovvybudovalvtejtooblastiurčitérenomé,ktorézákaznícioceňujú.Žalovanísúsitohto
vedomí a preto pri ponuke svojich služieb (trás) šíria nepravdivé informácie, že ich vlastné služby a trasy
sú identické alebo podobné so službami žalobcu, ktoré zákazníci výslovne požadujú (preukázateľné
klamanie spotrebiteľov). Žalovaní nakoniec z tohto profitujú, keďže často turistov (spotrebiteľov), ktorí sú

neznalí miestnych pomerov v Bratislave, získajú ponukou nižšej sumy a uvedením do omylu o rozsahu
a kvalite poskytovaných služieb s odkazom na služby žalobcu. Napokon, čo sa týka návrhu žalobcu
vo veci odlíšiteľnosti pracovných odevov, žalobca opakovanie uviedol, že bol nútený niekoľkokrát v
posledných rokoch meniť dizajn a farbu svojich pracovných odevov, keďže tieto boli opakovane zo
strany žalovaných kopírované, s cieľom vyvolávania nebezpečenstva zámeny žalovaných so žalobcom

v očiach zákazníkov, aby následne mohli žalovaní z tohto omylu zákazníkov profitovať. Poskytnutím
ochrany žalobcovi vydaním príslušného opatrenia, ktorý by spočíval v zmene pracovných odevov
žalovaných dostatočne odlíšiteľných od pracovných odevov žalobcu, by princíp proporcionality porušený
nebol, keďže žalovaní by mohli využívať akúkoľvek inú farbu. Žalobcovi je v podstate jedno akú farbu
budú mať pracovné odevy žalovaných, len ak nebudú identické s pracovnými odevmi žalobcu a tak

spôsobilé vyvolať u zákazníkov nebezpečenstvo zámeny sporových strán.

9. Na základe uvedeného preto žalobca odvolací súd žiada, aby zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie tak, že jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu vyhovie.

10. K odvolaniu žalobcu sa písomným podaním zo dňa 15.5.2023 vyjadrili obaja žalovaní. Títo vo
svojom vyjadrení uviedli, že výrok súdu prvej inštancie formulovaný v napadnutom uznesení považujú
v celom rozsahu za vecne, aj po právnej stránke správny. Žalovaní návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia ako bezdôvodný odmietajú, keď žalobca v ňom neosvedčil danosť práva, nevymedzil v ňom
úplne aktuálne zistený skutkový stav ohľadom uplatneného nároku, pričom tieto účelovo skreslil na

svoj prospech, neosvedčil v ňom existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená, resp., že je potrebné
bezodkladne upraviť pomery sporových strán. Navrhovaný rozsah neodkladného opatrenia je zároveň
voči žalovaným šikanózny a excesívny. V tomto smere sa preto žalovaní v celom rozsahu stotožňujú
s obsahom odôvodnenia súdu prvej inštancie v napadnutom uznesení, keďže navrhované neodkladnéopatrenie je zjavne nevykonateľné pre absolútnu neurčitosť. Požadovať zdržania sa určitého konania
vo forme zákazu „postávania v blízkosti predajných vozíkov“ je absolútne neurčité. Na verejnom
priestranstve nie je možné zakázať akejkoľvek osobe stáť. Navyše, pojem „v blízkosti“ je natoľko

neurčitý,ženiejeanimožnévyhodnotiť,čiideovzdialenosťmeranúvcentimetroch,metroch,čidokonca
desiatkach alebo stovkách metrov. Taktiež požiadavka žalobcu, aby sa žalovaní zdržali „oslovovania
potenciálnych zákazníkov“, „predaja svojich vyhliadkových trás“, „porovnávania“ ohľadom vlastných a
cudzích služieb, sú požiadavky na zásah do práv žalovaných, ktorý je absolútne excesívny a zasahujúci
do riadnej a povolenej podnikateľskej činnosti žalovaných, pričom takýto prípadný zásah absolútne

nie je primeraný údajnej ujme, ktorú deklaruje žalobca. Okrem toho žalobca absolútne nepreukázal,
z akého dôvodu požaduje nariadenie neodkladného opatrenia tak voči žalovanému 1. a súčasne
aj voči žalovanému 2., t. j. riadne nešpecifikoval, ktoré zo skutkových okolností, ktoré popisuje a
údajného ohrozenia jeho nárokov a v akej miere, spôsobil žalovaný 1. a ktoré žalovaný 2. Bez takéhoto
preukázania nie je možné konštatovať primeranosť zásahu do práv oboch žalovaných v rovnakom
rozsahu tak, ako požaduje žalobca. Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zdôvodnil

len zjavne subjektívnym pocitom ohrozenia svojho nároku bez preukázania takého objektívneho stavu,
ktorý by odôvodňoval zákonnosť a primeranosť nariadenia neodkladného opatrenia. Navyše, žalobca
účelovo skresľoval ním opísaný skutkový stav, pričom jeho tvrdenia sa absolútne nezakladajú na
pravde. Žalobca tak, podľa žalovaných, zjavne neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ani
obavu z ohrozenia exekúcie, pričom bez osvedčenia aspoň jednej z uvedených nie je možné nariadiť

neodkladné opatrenie. Žalobca aj naďalej vo svojom odvolaní zjavne duplicitne tvrdí skutočnosti, ktoré
už formuloval pred súdom prvej inštancie pred vydaním napadnutého uznesenia. Žalovaní majú za to,
že tieto argumenty žalobcu nemôžu obstáť, pričom súd prvej inštancie sa správne s touto argumentáciou
už vysporiadal v odôvodnení napadnutého uznesenia, pričom aplikoval na posúdenie daného prípadu
relevantný právny predpis.

11. Na základe uvedených skutočností preto žalovaní považujú napadnuté uznesenie za správne a
odvolaciemu súdu navrhujú, aby toto rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako vecne správne potvrdil.

12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok (ďalej iba „CSP“) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach
dôvodov a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 CSP) a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné a napadnuté uznesenie je potrebné zmeniť.

13. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

14.Podľa§324ods.1CSP predzačatímkonania,
počas konania a jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

16. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa § 326 CSP, v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich
skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude

ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
K návrhu musí žalobca pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

18. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval

podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.19. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch
prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia
bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. Základným predpokladom pre nariadenie

neodkladného opatrenia, ktorým sa žiada bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, je existencia
potreby úpravy pomerov medzi stranami a naliehavosť situácie vyžadujúca si ich úpravu, teda, že
bez okamžitej úpravy týchto pomerov prostredníctvom súdneho zásahu by bolo právo navrhovateľa
neodkladného opatrenia ohrozené alebo porušené. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať na
nariadeníneodkladnéhoopatreniaprávnyzáujem.Toznamená,žemusínazákladeprávnevýznamných

skutočností osvedčiť, že pomery medzi stranami si vyžadujú úpravu a že táto úprava je bezodkladne
potrebná, t. j. že medzi stranami nastal taký stav vzťahov, ktorý neznesie odklad. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia je rovnako relevantné, či ním možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti neodkladného opatrenia) a či jeho právne účinky neobmedzia
povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah tak, že by malo za následok reálne
znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov (princíp proporcionality neodkladného opatrenia). V

konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa v zásade nevykonáva dokazovanie, ale súd o ňom
rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania a bez výsluchu a vyjadrenia strán. Povinnosť tvrdenia
a dôkazná povinnosť (resp. pre účely nariadenia neodkladného opatrenia osvedčovacia povinnosť) však
aj v tomto type konania zaťažuje navrhovateľa (čl. 8 CSP). Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania
znamená,žesúdprostredníctvomoznačenýchdôkazovzisťujeibanajvýznamnejšieskutočnostidôležité

pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom pri ich zisťovaní neprihliada
a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní.
Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti
prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6 MCdo 5/2012). Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase

vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP).

20. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie napadnutým uznesením opätovne
zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (uznesenie č. k. 33Cb/90/2022 - 217 zo dňa
7.11.2022, ktorým súd prvej inštancie návrh v celom rozsahu zamietol, bol uznesením Krajského

súdu v Bratislave č. k. 2Cob/22/2023 - 337 zo dňa 28.2.2023 zrušený a vrátený na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie). Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (viď ods. 3)
posudzoval, či bolo v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia osvedčené nekalosúťažné konanie,
pričom dospel k záveru, že splnenie prvej podmienky generálnej klauzuly je osvedčené, pretože je
nesporné, že konanie žalovaných zasahuje do sféry činnosti žalobcu. Uviedol, že sa jedná o priamych

konkurentov, čo je preukázané aj zhodnými predmetmi podnikania, ktoré majú sporové strany zapísané
v obchodnom registri. Naviac, z predložených dôkazov (čestné vyhlásenia zamestnancov žalobcu,
predložené obrazové a obrazovo-zvukové záznamy) je nepochybné, že zamestnanci sporových strán
prichádzajú pravidelne do vzájomnej interakcie (konfliktnej), pričom konanie žalovaných (oslovovanie
potencionálnych zákazníkov žalobcu) je spôsobilé zasiahnuť do sféry činnosti žalobcu a ovplyvniť jeho

ekonomické výsledky. Pri posúdení splnenia druhej podmienky generálnej klauzuly nekalosúťažného
konaniavychádzalsúdprvejinštancieztvrdeníobsiahnutýchvžalobe(návrhunavydanieneodkladného
opatrenia) a v podanom odvolaní, ktoré žalobca preukazoval priloženými listinami a obrazovými a
obrazovo-zvukovými záznamami. Na základe vyhodnotenia týchto dôkazov konštatoval splnenie aj
druhej podmienky, teda osvedčenie konania žalovaných, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa

súdu prvej inštancie správanie žalovaných možno hodnotiť ako správanie v rozpore so všeobecnými
princípmi slušného správania či etiky, prípadne možno uzavrieť, že všetci spravodlivo, poctivo, čestne a
svedomito konajúci účastníci súťažného zápasu by ich považovali za rozporné s ustálenými mravnými
názormi, obyčajami a zvyklosťami. Čo sa týka tretej podmienky, súd prvej inštancie mal za osvedčenú
aj reálnu možnosť hrozby ujmy. Vzhľadom k osvedčeniu nekalosúťažného konania konštatoval súd

prvej inštancie potrebu neodkladnej úpravy pomerov, napriek tomu dospel k záveru, že nie sú splnené
všetky podmienky na vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa súdu prvej
inštancie neboli splnené podmienky efektívnosti a proporcionality, prípadne vykonateľnosti rozhodnutia,
čo odôvodnil v odsekoch 21 až 27 napadnutého uznesenia.

21. Odvolací súd konštatuje správnosť záverov súdu prvej inštancie týkajúcich sa osvedčenia
nekalosúťažného konania ako aj potreby skúmania, či navrhovaným neodkladným opatrením objektívne
možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), či jeho právne účinky
neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom (princíp proporcionality) a či je materiálnevykonateľné,nestotožňujesavšaksozáverom,ževprípadekaždéhojednotlivéhovýrokunavrhovaného
petitu neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolanie žalobcu
považuje odvolací súd za čiastočne dôvodné a k odvolacím námietkam, týkajúcich sa jednotlivých

výrokov navrhovaného neodkladného opatrenia uvádza nasledovné:

22. Súd prvej inštancie zamietol výrok navrhovaného petitu neodkladného opatrenia - zdržať sa
využívania informačných predajných vozíkov a predajných miest žalobcu na ponuku svojich služieb,
vrátane postávania v ich blízkosti za účelom prezentovania a predaja svojich služieb zákazníkom, a to

až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej z dôvodu, že ho považuje za nevykonateľný pre jeho
neurčitosť. Žalobca v tejto časti namietal nesprávne právne posúdenie, podľa jeho názoru, súd prvej
inštancie dospel k nesprávnemu záveru o neurčitosti a teda aj nevykonateľnosti judikovanej povinnosti.
Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacou námietkou žalobcu, že z návrhu je zrejmé, že žalobca sa
domáha, aby sa žalovaní zdržali akejkoľvek formy využívania predajného vozíka a predajného miesta
(stojiska) žalobcu. V tejto časti pokladá odvolací súd navrhované neodkladné opatrenie za dostatočne

určité a vykonateľné, pričom o osvedčení nároku nie sú vzhľadom na osvedčenie nekalosúťažného
konania a potrebu neodkladného opatrenia pochybnosti. Zároveň je odvolací súd toho názoru, že
neodkladné opatrenie je v tejto časti efektívne a proporcionálne, keďže uloženou povinnosťou možno
dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (aby žalovaní nevyužívali jeho predajný vozík a miesto)
a zároveň neobmedzí žiadnym spôsobom žalovaných pri výkone ich podnikateľskej činnosti. Uloženou

povinnosťou sa naopak zabráni protiprávnemu konaniu žalovaných, ktoré žalobca osvedčil listinnými
dôkazmi, predovšetkým fotodokumentáciou, z ktorej vyplýva, že zamestnanci žalovaných sa bežne
zdržiavajú, resp. využívajú predajné miesto žalobcu. V časti navrhovaného neodkladného opatrenia -
zdržať sa postávania v blízkosti predajného miesta žalobcu, odvolací súd námietke žalobcu nevyhovel,
pretože má za to, že neuvedením, resp. nenavrhnutím konkrétnej vzdialenosti napríklad v metroch od

predajného vozíka žalobcu, nie je možné presne určiť povinnosť žalovaným a túto časť petitu považuje
aj odvolací súd za nevykonateľnú. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd zmenil uznesenie súdu
prvej inštancie v tejto časti tak, že uložil žalovaným povinnosť zdržať sa využívania informačných
predajných vozíkov a predajných miest žalobcu na ponuku svojich služieb.

23. Odvolací súd sa stotožnil aj s odvolacou námietkou týkajúcou sa zamietnutia výroku navrhovaného
neodkladného opatrenia - zdržať sa používania prospektov, letákov, mapiek, tabúľ a brožúrok
žalobcu na predaj vlastných služieb a vyvolávania nebezpečenstva zámeny so žalobcom, a to až
do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Súd prvej inštancie opätovne konštatoval nemožnosť
výkonu tejto časti rozhodnutia, keďže nie je podľa jeho názoru absolútne jasné, čo sa má považovať

za prospekty, letáky, mapky, tabule a brožúrky žalobcu. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že v
tomto štádiu konania nemá za osvedčené naplnenie osobitnej skutkovej podstaty nekalosúťažného
konania vyvolávania nebezpečenstva zámeny. Žalobca v odvolaní namietal nesprávne skutkové zistenie
ohľadne nenaplnenia skutkovej podstaty nekalosúťažného konania vyvolania nebezpečenstva zámeny
v súvislosti s používaním prospektov, letákov, mapiek, tabúľ a brožúrok žalobcu na predaj vlastných

služieb žalovaných a nemožnosť výkonu rozhodnutia v súvislosti s týmto návrhom. Podľa odvolacieho
súdu navrhované neodkladné opatrenie v tejto časti nemožno považovať ani za nevykonateľné ani za
neosvedčené. Nestotožňuje sa s názorom súdu prvej inštancie, že nevykonateľnosť je daná tým, že
nie je jasné čo možno považovať za prospekty, letáky, mapky, tabule a brožúrky (ďalej iba propagačný
materiál). Za rozhodujúce odvolací súd považuje, že ide propagačný materiál žalobcu, ktorý používa pri

výkone svojej podnikateľskej činnosti a neodkladným opatrením má byť zabránené, aby ho používali pri
výkone svojej podnikateľskej činnosti žalovaní. Nie je žiadúce, ani v súdnej praxi zaužívané, aby výrok
navrhovaného neodkladného opatrenia obsahoval presné znenie propagačných materiálov žalobcu,
ktoré majú byť predmetom zdržovacieho nároku, postačuje, keď je zrejmé, že ide o propagačný materiál
patriaci žalobcovi a je pre žalobcu príznačný (propaguje jeho služby). Odvolací súd súhlasí so žalobcom,

že ide o dostatočne určité pojmy, ktoré používa bez bližšej špecifikácie aj zákonodarca (napr. § 47 ods.
1 písm. b) Obchodného zákonníka). Ako už bolo uvedené, rozhodujúce je, že ide o materiál propagujúci
činnosť žalobcu, čo vyplýva zo samotných propagačných materiálov a navrhovaným neodkladným
opatrením sa má zabrániť, aby ich používali žalovaní pri propagácii svojej podnikateľskej činnosti.
Tento výrok je teda podľa odvolacieho súdu vykonateľný a nárok možno považovať za osvedčený. Ak

súd prvej inštancie na jednej strane konštatuje na základe predložených listinných dôkazov osvedčenie
konania žalovaných ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, nemôže na strane druhej konštatovať
na podklade tých istých dôkazov, že nebolo osvedčené nebezpečenstvo zámeny. Odvolací súd bez
toho, aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej, poukazuje na listinné dôkazy - sťažnosti zákazníkova svedecké výpovede (listinné dôkazy pripojené k návrhu žalobcu bod 2.12), z ktorých vyplýva, že
konateľkažalovanýchuviedlazákazníkovdoomylutvrdením,žeslužbyzletákužalobcuposkytujúajoni.
Aktedaboloosvedčenétakétokonaniežalovaných,je žiadúce,abybolozabránenéžalovanýmvyužívať

propagačný materiál na ponuku svojich služieb a vyvolávanie nebezpečenstva zámeny. Vzhľadom na
uvedené dôvody odvolací súd zmenil napadnuté uznesenia aj v tejto časti navrhovaného neodkladného
opatrenia.

24. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacími námietkami žalobcu týkajúcimi sa nesprávneho právneho

posúdenia zvyšných výrokov navrhovaného neodkladného opatrenia, pretože podľa odvolacieho súdu
postupoval súd prvej inštancie správne, ak tieto navrhované výroky zamietol. Odvolací súd zhodne s
názorom súdu prvej inštancie uvádza, že pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v
celom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia
povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Pokiaľ ide o navrhovaný výrok -
zdržať sa oslovovania a odvádzania potenciálnych zákazníkov, ktorí už prejavili záujem o služby žalobcu

a zdržať sa predaja svojich vyhliadkových trás osobám, ktoré sa preukážu záväznou objednávkou a
voucherom žalobcu, odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že tento návrh je v rozpore s
princípomproporcionality.Podľaodvolaciehosúdužalovaníprioslovovanízákazníkovnemajúpovinnosť
skúmať, či už zákazník prejavil záujem o služby žalobcu, ani skúmať či majú voucher žalobcu. Je bežné,
že zákazník sa pri dvoch ponukách rozhoduje, ktorú si vyberie, preto zakázať potenciálne oslovovanie

zákazníkov a ponúkať svoje služby pri dodržaní zákonných povinností, by bolo neprimeraným zásahom
a obmedzením činnosti žalovaných.

25. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, že súd nesprávne posúdil návrh - zdržať sa akýchkoľvek
nepravdivých, urážlivých a klamlivých tvrdení o službách žalobcu, odvolací súd nesúhlasí s odvolacou

námietkou, že takýto petit je akceptovateľný. Podľa odvolacieho súdu z navrhovaného výroku nie je
zrejmá špecifikácia, čoho konkrétne sa majú predmetné tvrdenia týkať a vo vzťahu k akému okruhu
osôb sa má uložiť povinnosť. Odvolací súd taktiež nesúhlasí s odvolacou námietkou vo vzťahu k
návrhu - zdržať sa porovnávania a šírenia nepravdivých informácií, že vlastné služby sú identické
alebo podobné so službami žalobcu. Žalobca argumentuje tým, že žalovaní získavajú turistov ponukou

nižšej sumy a uvedením do omylu o rozsahu služieb s odkazom na služby žalobcu. Odvolací súd
súhlasí so súdom prvej inštancie, že služby poskytované stranami sporu sú podobné, teda konkurenčné
a nariadené neodkladné opatrenie v časti zdržania sa používania propagačného materiálu na predaj
vlastných služieb a vyvolávania nebezpečenstva zámeny je postačujúce na rozlíšenie služieb každej
zo sporových strán.

26. Pokiaľ ide o posledný navrhovaný výrok - zmena pracovných odevov, odvolací súd v tomto štádiu
konania pokladá takýto návrh za jednoznačne neproporcionálny. Takéto neodkladné opatrenie môže
žalovaných obmedziť neprimeraným spôsobom a nie je efektívne riešiť túto prípadnú povinnosť formou
neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením a vzhľadom na skutočnosť,

že prebieha aj konanie vo veci samej, kde sa vykonáva dokazovanie, prípadné uloženie tejto povinnosti
(jeho opodstatnenosť) bude výsledkom dokazovania.

27. Odvolací súd na záver uvádza, že pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy predovšetkým predmet
konania a vzhľadom na osvedčenie nekalosúťažného konania posudzoval, či navrhované neodkladné

opatrenie spĺňa zákonné kritéria a či jeho prostredníctvom možno docieliť úpravu pomerov medzi
stranami sporu. Odvolací súd je toho názoru, že neodkladným opatrením v znení ako rozhodol odvolací
súd, je zachovaný princíp opodstatnenosti, efektívnosti, proporcionality aj materiálnej vykonateľnosti
a je poskytnutá dostatočná ochrana žalobcovi do právoplatného skončenia vo veci samej. Uloženým
neodkladným opatrením je zabránené žalovaným využívať predajné miesto aj propagačný materiál

žalobcu, čím je dostatočne zabezpečené odlíšenie služieb každej zo strán sporu do právoplatného
skončenia vo veci samej.

28. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 388 CSP zmenil.

29. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí (§ 396 ods. 1 a § 262 CSP).30. Toto rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).