Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 21, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Tos/22/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8418011103
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8418011103.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.
Mariána Sninského a Mgr. Iva Maruščáka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 21.06.2023 v trestnej
veci odsúdeného F. A. pre prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku,
elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona, o sťažnosti odsúdeného,
proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/144/2018 zo dňa 04.04.2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť odsúdeného F. A..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 50 ods. 4 Tr. zákona, § 419 ods. 1 Tr. poriadku vyslovil,
že odsúdený F. A., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom A. sa v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia neosvedčil a trest odňatia slobody uložený mu rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn.
7T/144/2018 zo dňa 14.02.2019 vo výmere dvoch rokov vykoná. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona

odsúdeného pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote a to priamo do zápisnice o verejnom
zasadnutí odsúdený sťažnosť, ktorú do dňa rozhodovania krajského súdu bližšie písomne neodôvodnil.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. poriadku
správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie
predchádzajúce tomuto výroku a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Okresný súd v posudzovanej veci správne zistil, že rozsudkom Okresného súdu Kežmarok boli
obžalovaní F. A. a F. J. uznaní vinnými z prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného

prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, za čo bol obžalovanému F. A. uložený podľa § 219 ods. 1
Tr. zákona, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere dvoch
rokov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, s použitím § 50 ods. 1 Tr. zákona bol výkon trestu odňatia
slobody podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere štyroch rokov. Keďže rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 14.02.2019, skúšobná doba podmienečného odsúdenia mala plynúť od 15.02.2019

do 15.02.2023. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona totiž skúšobná doba podmienečného odsúdenia začína
plynúťdňomnasledujúcimpodninadobudnutiaprávoplatnostirozsudku.Skúšobnádobaneplyniepočas
výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby. Keďže teda odsúdený bol vo
výkone trestu v inej veci od 30.04.2022 do 30.08.2022, skúšobná doba potom uplynula až 15.06.2023.
Podľa § 63 ods. 4 Tr. poriadku lehota určená podľa rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím
pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok

lehoty.Správne okresný súd poukázal na ustanovenie § 50 ods. 4 Tr. zákona, podľa ktorého, ak odsúdený
viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom alebo
zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak boli uložené, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne a to

prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že sa trest odňatia slobody vykoná. Rovnako súd postupuje
aj v prípade iných obmedzení alebo povinností podľa § 51 ods. 3, ods. 4, ak boli uložené. Ak sa
odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súd rozhodne tak, aby výkony trestu odňatia
slobody nasledovali plynule za sebou. Výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať
podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu

na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad a uložiť
mu doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti uvedené v § 51 ods. 3, ods.
4 smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o
dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu skúšobnej doby ustanovenej v ods. 1.

Podľa § 50 ods. 5 Tr. zákona, ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa

ods. 4 bez toho, žeby odsúdený mal na tom vinu, má sa zato, že sa odsúdený osvedčil.

Podľa § 50 ods. 6 Tr. zákona, rovnako sa má zato, že sa odsúdený osvedčil, ak súd do dvoch rokov
od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa ods. 4 bez toho, žeby odsúdený mal na tom
vinu v prípade, ak sa proti odsúdenému vedie v tejto lehote trestné stíhanie pre iný trestný čin spáchaný

v skúšobnej dobe.

Vo všetkých smeroch je potrebné konštatovať, že podľa § 418 ods. 1 Tr. poriadku súd sleduje správanie
osoby odsúdenej na trest odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený s probačným
dohľadompočasskúšobnejdoby.Zisťujenajmäakoodsúdenýplnípovinnostiaobmedzeniavyplývajúce

z uloženého probačného dohľadu; na ten účel robí najmä písomné dožiadanie na orgány štátnej
správy alebo obec a záujmové združenie občanov v mieste bydliska odsúdeného a zamestnávateľa
odsúdeného. Pred vydaním rozhodnutia si súd vždy vyžiada z registra trestov odpis z registra trestov
odsúdeného, od útvaru policajného zboru, v ktorého obvode má odsúdený pobyt, správu o tom, či sa
nevedie proti nemu trestné stíhanie a od orgánu, ktorý prejednáva priestupky, či nebol v skúšobnej dobe

postihnutý za obdobný priestupok. Podľa § 418 ods. 2 Tr. poriadku, zisťovaním podľa ods. 1 predseda
senátu poverí probačného a mediačného úradníka.
Správne Okresný súd Prešov konštatuje, že rozsudkom Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 7T/61/2021
zo dňa 09.03.2022 bol odsúdený uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/ Tr.
zákona, ktorého sa dopustil dňa 28.02.2021 v Kežmarku v obchodnom dome TESCO, keď odcudzil

alkohol v sume 15,99 eur a skutku sa dopustil napriek tomu, že dňa 19.12.2020 bol postihnutý za
spáchanie priestupku proti majetku. Za to bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere
štyroch mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia.

Aj keď už aj z tohto dôvodu by bolo možné uvažovať o tom, že obžalovaný neviedol v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia riadny život, krajský súd poukazuje nato, že okresný súd sa vôbec
nezaoberal tým, či odsúdený nespáchal v skúšobnej dobe priestupok. Za týmto účelom krajský súd,
keďže ide už o druhé rozhodovanie v tej istej veci, si vyžiadal výpis z evidencie priestupkov u
odsúdeného, pričom zistil, že tento sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia dopustil spolu

ôsmich priestupkov a to 20.01.2020 proti občianskemu spolunažívaniu, 17.10.2019 proti občianskemu
spolunažívaniu, 03.04.2019 a 01.02.2020 priestupku na úseku dopravy, 16.12.2020 krádeže v
A., 01.01.2021 porušil zákaz vychádzania, 20.02.2021 sa dopustil priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu a napokon 29.11.2022 priestupku na úseku dopravy.

Správne postupoval okresný súd v danom prípade, pokiaľ sa pokúsil odsúdeného vypočuť, odsúdený
však využil svoje právo a vo veci nevypovedal.

Krajský súd dáva do pozornosti tú skutočnosť, že pri úvahe či podmienečne odsúdený viedol riadny
život, sa nie je možné obmedziť len na zisťovanie či odsúdený nespáchal v skúšobnej dobe ďalší

trestný čin. Recidíva bude spravidla rozhodujúcim spôsobom svedčiť o tom, že účel podmienečného
odsúdenia nebol dosiahnutý (R19/1976), ale je treba skúmať celý život podmienečne odsúdeného v
skúšobnej dobe (R50/1956, R2/1962, R56/1973). Na rozhodovanie o tom, či sa podmienečne odsúdený
v skúšobnej dobe osvedčil, sa rovnako vzťahuje povinnosť súdu zistiť skutkový stav veci, o ktorom niesú dôvodné pochybnosti a v rozsahu, ktorý je nevyhnutný pre takéto rozhodnutie (R11/1966). Ojedinele
menej závažné porušenie podmienok je možné riešiť dohovorom alebo výstrahou.

Krajský súd konštatuje, že vzhľadom nielen na odsúdenie obžalovaného pre prečin spáchaný v
skúšobnej dobe, ktorý možno hodnotiť ako menej závažný, ale s poukazom aj na množstvo priestupkov,
ktorých sa dopustil či už proti majetku alebo proti občianskemu spolunažívaniu, je treba jednoznačne
konštatovať, že odsúdený v skúšobnej dobe neviedol riadny život, preto bolo na mieste rozhodnúť o
nariadení výkonu trestu odňatia slobody. Okresný súd správne odsúdeného pre výkon trestu zaradil do

ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Využil pritom ustanovenie § 48 ods. 4 Tr.
zákona, podľa ktorého možno zaradiť odsúdeného aj do iného stupňa stráženia, než do ktorého má byť
zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa zato, že v ústave
na výkon iného stupňa stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená. Keďže nebola podaná sťažnosť
zo strany prokurátora, krajský súd síce konštatuje, že nie je zrejmé, z akých konkrétnych dôvodov nebol
zaradený obžalovaný do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže v posledných

desiatich rokoch tento bol vo výkone trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, v
dôsledku chýbajúcej sťažnosti prokurátora nebolo možné rozhodnúť v neprospech obžalovaného. Z
týchto dôvodov preto krajský súd zamietol sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.