Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 31, 2023

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16Csp/17/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123202325
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2023:8123202325.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS

PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná
v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky
prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom
Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
Marek Czompoly s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 09 Bratislava, IČO: 47 234 547 proti žalovanému:
A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D. o zaplatenie 2.748,66 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.366,19 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%

ročne

zo sumy 196,02 eur od 29.9.2020 do zaplatenia,
zo sumy 625,30 eur od 17.10.2020 do zaplatenia,
zo sumy 195,87 eur od 3.10.2020 do zaplatenia,
zo sumy 1.349 eur od 3.12.2020 do zaplatenia,

všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 72%, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 8.3.2023 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo
výške 2.748,66 Eur s prísl. do zaplatenia. Nárok uplatnil zo 4 zmlúv o spotrebiteľskom úvere uzavretých

so žalovaným:
Zmluva č. 1 zo dňa 24.2.2020, ktorou žalobca poskytol žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške
207 Eur, pričom žalovaný z tejto zmluvy uhradil len 10,98 eur,
Zmluva č. 2 zo dňa 24.2.2020 o revolvingovom spotrebiteľskom úvere vo forme úverového rámca vo
výške 5.000 eur, z ktorej žalovaný čerpal 671,71 eur (reálne bez poplatkov sumu 625,77 eur), pričom
žalovaný z tejto zmluvy uhradil len 0,47 eur,
Zmluva č. 3 zo dňa 24.2.2020, ktorou žalobca poskytol žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške

215,30 Eur, pričom žalovaný z tejto zmluvy uhradil len 19,43 eur a
Zmluvu č. 4 zo dňa 10.3.2020, ktorou žalobca poskytol žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške
1.394 Eur, pričom žalovaný z tejto zmluvy uhradil 0 eur.Vzhľadom na to, že žalovaný úvery riadne nesplácal, žalobca ku dňu 28.9.2020, 16.10.2020, 2.10.2020,
resp. k 2.12.2020 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úverov.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi prečítaním obsahu celého spisu konštatovaním, že na č.
l. 1 a nasl. sa nachádza samotná žaloba, na č. l. 20 a nasl. sa nachádza zmluva o spotrebiteľskom úvere
tvorená z dvoch častí, na č. l. 31 sa nachádza zmluva o spotrebiteľskom úvere, na č. l. 40 sa nachádza

štvrtá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na č. l. 54 sa nachádza vyjadrenie žalobcu vo vzťahu k skúmaniu
bonity žalovaného na výzvu súdu, na č. l. 68 sa nachádza ospravedlnenie žalobcu z neprítomnosti na
pojednávaní, pričom zistil tento skutkový stav:

4. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 24.2.2020 zmluvu o spotrebiteľskom úvere (č. l. 20 a nasl. spisu),
ktorou žalobca poskytol žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 207 Eur, pričom žalovaný

z tejto zmluvy uhradil len 10,98 eur. Zo zmluvy vyplýva to, že počet mesačných splátok bol 24, výška
mesačnej splátky bola 10,98 eur s poistením, priama platba predajcovi bola vo výške 24 eur, splatnosť
mesačnej splátky bola stanovená na 15. deň v mesiaci. Výška úrokovej sadzby bola stanovená na 18,99
% ročne, PRMN 20,69 %, a celková čiastka k zaplateniu bola stanovená na 250,32 eur.

5. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 24.2.2020 zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní
kreditnej karty (č. l. 20 a nasl. spisu), ktorou žalobca poskytol žalovanému výšku úverového rámca 5.000
Eur, z ktorej žalovaný čerpal 671,71 eur (reálne bez poplatkov sumu 625,77 eur), pričom žalovaný z tejto
zmluvy uhradil len 0,47 eur. Zo zmluvy vyplýva to, že výška mesačnej splátky je min. 5% dlžnej sumy,
splatnosť mesačnej splátky bola stanovená na 10. deň v mesiaci. Výška úrokovej sadzby bola stanovená

na 27,48 % ročne, PRMN 39,26 %, a odplata 31,13 eur.

6. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 24.2.2020 zmluvu o spotrebiteľskom úvere (č. l. 31 a nasl. spisu),
ktorou žalobca poskytol žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 215,30 Eur, pričom žalovaný
z tejto zmluvy uhradil len 19,43 eur. Zo zmluvy vyplýva to, že počet mesačných splátok bol 13, výška

mesačnej splátky bola 19,43 eur s poistením, priama platba predajcovi bola vo výške 24 eur, splatnosť
mesačnej splátky bola stanovená na 15. deň v mesiaci. Výška úrokovej sadzby bola stanovená na 18,99
% ročne, PRMN 20,69 %, a celková čiastka k zaplateniu bola stanovená na 239,85 eur.

7. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 10.3.2020 zmluvu o spotrebiteľskom úvere (č. l. 40 a nasl. spisu),

ktorou žalobca poskytol žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 1.394 Eur, pričom žalovaný
z tejto zmluvy uhradil 0 eur. Zo zmluvy vyplýva to, že počet mesačných splátok bol 36, výška mesačnej
splátky bola 53,79 eur s poistením, priama platba predajcovi bola vo výške 155 eur, splatnosť mesačnej
splátky bola stanovená na 15. deň v mesiaci. Výška úrokovej sadzby bola stanovená na 18,99 % ročne,
PRMN 20,73 %, a celková čiastka k zaplateniu bola stanovená na 1.839,24 eur.

8. Z potvrdenia o výberoch žalovaného vyplýva, že čerpal aj uhradil celkovo sumy špecifikované v bod4
až 7 tohto rozsudku, čo žalovaný nerozporoval.

9. Listom z 1.10.2020 oznámil žalobca žalovanému oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti vo

vzťahu k zmluve č. 1 ku dňu 28.9.2020 a dlžnou sumou 238,32 eur.

10. Listom zo dňa 19.10.2020 oznámil žalobca žalovanému oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti vo vzťahu k zmluve č. 2 ku dňu 16.10.2020 a dlžnou sumou 715,41 eur.

11.Listomzodňa7.10.2020oznámilžalobcažalovanémuoznámenieovyhlásenímimoriadnejsplatnosti
vo vzťahu k zmluve č. 3 ku dňu 2.10.2020 a dlžnou sumou 239,41 eur.

12.Listomzodňa2.12.2020oznámilžalobcažalovanémuoznámenieovyhlásenímimoriadnejsplatnosti
vo vzťahu k zmluve č. 4 ku dňu 2.12.2020 a dlžnou sumou 1.555,52 eur.

13. Písomným podaním z 21.3.2023 žalobca na výzvu súdu vo vzťahu k skúmaniu bonity žalovaného
uviedol, že schopnosť klienta splácať úver bola posudzovaná samostatne, vyhodnocovaná individuálne
na základe údajov uvedených v zmluve a to automatizovaným systémom.14. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:

15. Právny vzťah medzi stranami je potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

16. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

17. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (ďalej len ako „ZoSÚ“). Tento zákon v § 1 ods. 2

definuje spotrebiteľský úver, ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.. Podľa § 2 písm. d/ tohto zákona zmluvou o spotrebiteľskom
úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so

spotrebiteľským úverom.

18. Podľa § 9 ods. 1,2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

19. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať aj tieto náležitosti:
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

20. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

21. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je čiastočne
dôvodná.

22. Za jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa je údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov
(ďalej len „RPMN“), pretože uvedený údaj zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver
uhradiť a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Zákonodarcav záujme poskytnutia ochrany slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľskom právnom vzťahu, teda
spotrebiteľovi, stanovil prísne obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sprísnil aj
tým, že pri údaji o RPMN sa podľa vyššie citovanej právnej úpravy musia uviesť všetky predpoklady

použité na jeho výpočet. Je pritom nepochybné, že v zmluvách spomínaný údaj chýba, napriek tomu,
že je uvedená hodnota RPMN, čo však v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nepostačuje. Súd
preto musel dospieť k záveru, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba povinný údaj
v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ spočívajúci v uvedení všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN.
Už len táto skutočnosť spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úverov.

23. V prvej zmluve o spotrebiteľskom úvere si právny predchodca žalobcu a žalovaný dohodli úrok vo
výške 18,99 %, v druhej zmluve úrok 27,48 %, v tretej zmluve úrok vo výške 18,99 % a v štvrtej zmluve
úrok 18,99 %. Súd je toho názoru, že tieto dohodnuté úroky sú v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy
možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku /poctivosť,
nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov

občianskoprávnych vzťahov/. Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom treba považovať právny
úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad
a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi / pozri rozhodnutie NS SR sp.zn. 3 Cdo 137/2003/. Podľa
údajov Národnej banky Slovenska bola priemerná úroková miera obchodných bánk pri spotrebiteľských
úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci február 2020 na úrovni 4,06 % od 1 roka do 5 rokov,

v mesiaci marec 2020 na úrovni 3,02 % (https://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/financne-trhy/urokove-
sadzby/priemerne-urokove-miery-z-uverov-bank" https://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/financne-trhy/
urokove-sadzby/priemerne-urokove-miery-z-uverov-bank). Dohodnutá výška úrokov 18,99 %, resp.
27,48 % ročne uvedená v zmluve podstatne (viacnásobne) prekračuje priemernú úrokovú mieru
obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci február,

resp. marec 2020. Dohodnutá výška úrokov musí byť stále súladná s požiadavkou dobrých mravov
a nesmie vykazovať znaky nepoctivého úžerného úroku. Dlžník uzatvára zmluvu o úvere a dohodu o
úrokoch prevažne z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne
uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby veriteľ v takejto situácii poskytoval dlžníkovi neprimerané úroky.
V tejto súvislosti súd poukazuje aj na Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/114/2014 zo dňa

05.11.2014, ktorý uviedol: „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu
priporovnateľnomúvereoviacako100%jeneprijateľnáaodporujedobrýmmravom.Prevýšenieúrokov
o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností
a preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac
ako 100 % oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto

súvislosti odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno
ich ďalej ani moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o
výške úrokov nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v
celomrozsahu.Tátookolnosťtotižspôsobujeznačnúnerovnováhuvpostaveníúčastníkovvneprospech
spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť

dohoduovýškeúrokovakoabsolútneneplatnú.“Vzhľadomnavyššieuvedenésúdtedadospelkzáveru,
že dohodnutá úroková sadzba vo výške 18,99 %, resp. 27,48 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi, a
preto v tejto časti je zmluva v zmysle § 41 OZ neplatná. Na základe vyššie uvedeného môže žalobca od
žalovaného požadovať iba sumu poskytnutých finančných prostriedkov a predmetný úver je potrebné
považovať za bezúročný.

24. Podľa § 7 ods.1 zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere
alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s
odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa

a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

25. Podľa § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z. z. ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §
7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez

poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnostispotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

26. Poskytovanie bankových služieb je predmetom podnikateľskej činnosti právneho predchodcu
žalobcu, pričom zo zmluvy nevyplýva, že by žalovaný pri uzatváraní zmluvy jednal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, zamestnania alebo povolania.

27. Posudzovaný právny vzťah strán je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou,

konkrétne ide o spotrebiteľský úver. Žalobca bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaný
v postavení spotrebiteľa, preto uvedený právny vzťah je v režime spotrebiteľského práva. Právny vzťah
strán súd posúdil podľa noriem spotrebiteľského práva, a to podľa osobitného právneho predpisu zákona
o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy a všeobecného právneho predpisu
Občianskeho zákonníka.

28. Podľa NSS ČR sp. zn. 1 As XX/XXXX - E. kasačního soudu je třeba uvedené závěry krajského
soudu chápat ve vzájemné souvislosti tak, že součástí odborné péče při posouzení úvěruschopnosti
spotřebitele je také posouzení rozhodujících listin a vynaložení patřičného úsilí, podloženého odborností
a profesionalitou, aby byly zjištěny všechny potřebné skutečnosti v nezbytném rozsahu. Proto je nutno
dovodit také požadavek na doložení tvrzení dlužníka o jeho majetkových poměrech. Samotné ničím

nedoložené prohlášení spotřebitele nemůže vést k řádnému prověření jeho schopnosti splácet úvěr,
neboť se dle slov krajského soudu jedná o situace, kdy by osoba jednající s odbornou péčí měla a
mohlamítpochybnostiopravdivostitvrzenýchskutečností.Smyslemzakotvenípovinnostiposkytovatelů
spotřebitelských úvěrů posuzovat úvěruschopnost spotřebitele (§ 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském
úvěru) je především ochrana spotřebitelů před rizikovými úvěry a dále řešení problému rostoucího

zadlužeností domácností (viz důvodová zpráva k zákonu o spotřebitelském úvěru). Povinnost věřitele
posoudit před uzavřením smlouvy bonitu spotřebitele představuje pro spotřebitele i určitou záruku, že
věřitel bude při poskytování úvěru postupovat tak, aby jej do určité míry chránil před neschopností
splácet. Primárním chráněným zájmem je zde ochrana spotřebitele před neodpovědným poskytnutím
úvěru, které by vedlo k jeho insolvenci se všemi negativními následky, a to jak ekonomickými v podobě

ztráty majetku, tak společenskými v podobě společenské stigmatizace (viz Wachtlová, L., Slanina, J.:
Zákon o spotřebitelském úvěru. Komentář. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2011, s. 99).

29. Súd prvej inštancie podrobil preskúmanie prejednávanej veci nielen z pohľadu pozitívnoprávneho,
aleajzpohľadujusnaturalistického,najmäcezprizmudobrýchmravov.Len namargosúdprvejinštancie

poukazuje na fakt, že k inštitútu dobrých mravov treba pristupovať ako k stáročia sa vyvíjajúcemu
inštitútu, ktorý vo svojej bazálnej podstate však ostáva až na drobné výnimky plynúce z celkového
spoločenského vývoja nemenný.

30. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr merítkom etického hodnotenia

konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého správania
a dobra. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré
v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť vystihujú podstatné historické tendencie, sú uznávané
rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.

31. Občiansky zákonník, ani iný predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Teória a súdna prax však zhodne
považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny
hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu v
právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Z toho vyplýva, že tieto morálne pravidlá majú objektívnu
povahu, a preto akékoľvek súhlasné, a teda subjektívne motivované vyhlásenie zmluvných strán, nie je

smerodajné v tom, či nimi uzavretá zmluva je v súlade s dobrými mravmi, alebo nie. (rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. augusta 2008, sp. zn. 16Co/152/2008.

32. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi.

33. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.34. Čo sa týka zamietavého výroku (II. výrok tohto rozsudku), súd prvej inštancie konštatuje, že konanie
žalobcu spočívajúce v nenáležitom skúmaní bonity klienta je možné posúdiť ako konanie v rozpore

s dobrými mravmi. Z podkladov predložených samotným žalobcom vo vzťahu k bonite žalovaného
skúmanej žalobcom, okrem popisu úveru vyplýva, že žalobca len laxne pristúpil k skúmaniu bonity
najmä so spoľahnutím sa na automatizovaný systém, čo napokon aj sám uviedol.

35. V civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou

procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce
pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou strán a
každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten
skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie
na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia, nemôže brať za
základ pre svoje rozhodovanie. Stranám teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení

dôkazného bremena, nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Dôkazné bremeno je teda inštitútom
procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je aby určitá skutočnosť rozhodná podľa
hmotného práva a stranou tvrdená bola v konaní skutočne preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného
bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná
dokázaná nebola, teda keď si súd nemôže urobiť záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je

pravdivá.

36.Žalobcasiuplatňujeprávonaplneniezozmluvyospotrebiteľskomúvere,apretojenutnévyhodnotiť,
či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie
právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t. j. § 52 a nasl. OZ, ZoSÚ a ďalšie. Bolo na žalobcovi,

aby preukázal, že bonitu žalovaného náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7
ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z..

37. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom,
či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver.

Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ
vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom, tak aj z informácií, ktoré získava z iných dostupných
zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a
rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať.

38. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný
získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti od frekvencie splácania zostane spotrebiteľovi v jeho
osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov
a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať

spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov, a to vždy vo
vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t. j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti,
konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej
zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Napokon sám žalobca
v odpovedi na výzvu súdu potvrdil, že schopnosť klienta splácať úver bola posudzovaná samostatne,

vyhodnocovaná individuálne na základe údajov uvedených v zmluve a to automatizovaným systémom,
čo samo osebe muselo viesť k tomu, aby súd prvej inštancie preto takéto formulárové, ba priam
ľahkovážne, skúmanie bonity dodávateľom u spotrebiteľa vyhodnotil za v rozpore s dobrými mravmi
a preto žalobu aj kvôli nedostatočnému skúmaniu bonity v prevyšujúcej časti zamietol.

39. Žalovaný by teda žalobcovi mal vrátiť len sumu poskytnutých úverov a keďže reálne čerpaných bolo
z prvej zmluvy 207 eur a zaplatených 10,98 eur (rozdiel je 196,02 eur), z druhej zmluvy bolo reálne
čerpaných 625,77 eur a zaplatených 0,47 eur (rozdiel je 625,30 eur), z tretej zmluvy bolo čerpaných
215,30 eur a zaplatených 19,43 eur (rozdiel je 195,87 eur) a zo štvrtej zmluvy bolo čerpaných 1.349
eur a zaplatených 0 eur, súd rozhodol tak, že dlh žalovaného zo všetkých zmlúv celkovo predstavuje

2.366,19 eur v úhrne, ktorú sumu žalovaného súd zaviazal uhradiť žalobcovi a žalobu v prevyšujúcej
časti zamietol vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru ako nedôvodnú.40. Žalobcovi z prisúdenej istiny boli priznané aj úroky z omeškania, na ktoré má žalobca má nárok
podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

41. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

42. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

43. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

44. Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňom 28.9.2020, 16.10.2020, 2.10.2020
a 2.12.2020, a preto súd zaviazal žalovaného v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 OZ na zaplatenie
úrokov z omeškania v zmysle dispozičnej zásady vo výške 5 % ročne zo sumy 196,02 eur od 29.9.2020
do zaplatenia, zo sumy 625,30 eur od 17.10.2020 do zaplatenia, zo sumy 195,87 eur od 3.10.2020 do

zaplatenia a zo sumy 1.349 eur od 3.12.2020 do zaplatenia.

45. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

47. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 86 % vo

vzťahu k žalovanému, žalovaný mal úspech v rozsahu 14 %, preto súd rozhodol tak, že žalobca má
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 72 %, o výške ktorých bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne

splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.